Decision was made at the court Okresný súd Liptovský Mikuláš
Judgement was issued by JUDr. Katarína Podhorcová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 1P/1/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617200015
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5617200015.2
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého T. Ž., nar. XX. X. XXXX,
trvale bytom F. XX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Liptovský Mikuláš, so sídlom M. M. Hodžu 1784/30, Liptovský Mikuláš, IČO: 30 794 536, dieťa rodičov
matky A. A., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom F. XX, a otca D. Ž., nar. X. X. XXXX, trvale bytom B. XX,
v konaní o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o návrhu otca na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie :
II. Maloletý T. Ž., nar. XX. X. XXXX, sa do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vedeného na
Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 1P/1/2017, z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca.
III. Matka j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletého T. Ž., nar. XX. X. XXXX, mesačne vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.
z. v znení neskorších predpisov, v spojení s ust. § 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších
predpisov, vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám otca maloletého dieťaťa.
o d ô v o d n e n i e :
1. Otec maloletého podal na Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 2. 1. 2017 návrh na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorým navrhol, aby súd zveril maloletého T. Ž.,
nar. XX. X. XXXX, do jeho osobnej starostlivosti a aby matku maloletého zaviazal prispievať na výživu
syna sumou 30 % zo sumy životného minima. Súčasne žiadal styk matky s maloletým neupraviť.
2. Dňa 21. 6. 2017 otec doručil súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 367 ods.
1 a § 366 Civilného mimosporového poriadku, spísaný formou zápisnice na Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, ktorým sa domáha, aby súd maloletého T. Ž. odovzdal do jeho osobnej
starostlivosti a matku maloletého zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 30 % zo sumy
životnéhominima.Svojnávrhodôvodniltým,žejeslobodnýasmatkoumaloletéhodieťaťažilvspoločnej
domácnosti do 17. 12. 2016, kedy sa po nezhodách matka spolu s maloletým odsťahovala k jej otcovi
do F.. Za spolupráce mediátorky JUDr. Mgr. Tatiany Štulrajterovej uzatvorili s matkou dohodu o styku
s maloletým. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v nedeľu 18. 6. 2017 o 20.00 hod. mu matka priniesla
maloletého syna, aby sa o neho postaral z dôvodu, že ona sa o neho postarať nemôže, pretože už
niečo má. Maloletý je od tohto dňa u neho. Kým je v práci, stará sa o maloletého jeho sestra. S otcom
maloletého sa telefonicky spojil súčasný priateľ matky, ktorý otcovi oznámil, že sa spolu s matkou boli
zabávať, ona požila alkoholické nápoje a pohádali sa. Následne matka odišla ku svojej kamarátke
do J., kde sa nachádza doteraz. Prostredníctvom SMS správ matka maloletého dieťaťa kontaktovala
sestru otca a svojho otca so žiadosťou, aby sa jej postarali o maloletého, že ju už život nebaví, niečo
si urobí a nebude im už zavadzať. Na základe uvedených skutočností otec maloletého nesúhlasí, abybolo maloleté dieťa v starostlivosti matky, pretože je nespoľahlivá, nezodpovedná, chodí sa zabávať,
vyhľadáva nové známosti a požíva alkoholické nápoje.
3. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), neodkladné opatrenie
možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
4. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
5. Podľa § 367 ods. 1 a 2 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého
pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej
starostlivosti. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do siedmich dní
od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví.
6. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia
sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325
ods. 1 , inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta, ods. 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie
je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s
výrokom vo veci samej.
13. Podľa čl. 5 základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZR“), záujem maloletého
dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a
posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.14. Podľa § 28 ods. 2 ZR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní
chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
15. Podľa § 36 ods. 1 ZR, rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave
výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich
rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti.
Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
16.Podľa§62ods.1,2a3ZR,plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
17. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 o životnom minime, za životné minimum fyzickej osoby alebo
fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm
90,42 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa, o nezaopatrené dieťa.
19. Civilný mimosporový poriadok ako osobitný, teda špeciálny právny predpis (lex specialis) v §
360 a nasl. obsahuje len niektoré ustanovenia o neodkladných opatreniach (vo veciach ochrany
maloletého, vo veciach výživného, vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého a o povolení súdu
na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých). Otec maloletého podal návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia vo veci osobnej starostlivosti o maloletého podľa § 367 CMP. Súd pri
rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia nepostupoval podľa tohto zákonného ustanovenia,
nakoľko v zmysle § 329 ods. 2 CSP je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania tohto
uznesenia. Ku dňu podania návrhu (21. 6. 2017) a ku dňu vydania tohto uznesenia (27. 6. 2017) sa
maloletý nachádza v dispozičnej sfére otca (t,. j. otec má maloletého pri sebe). Na základe toho nie je
potrebné neodkladným opatrením podľa § 367 ods. 1 CMP nariadiť, aby bol maloletý odovzdaný otcovi.
Vzhľadom na uvedené súd pri rozhodnutí o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal zo
všeobecného právneho predpisu, ktorým je Civilný sporový poriadok (lex generalis). Tento v § 325 ods.
2 demonštratívne uvádza niektoré príklady neodkladných opatrení, ktoré môže súd nariadiť.
20. Vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami je možné rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá vyžaduje
okamžitý zásah súdu. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutná potreba bezodkladnej
úpravy pomerov účastníkov. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahe
súdu. Okrem toho je základným zákonným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia, aj
hodnoverným spôsobom osvedčiť dôvodnosť a trvanie uplatneného nároku, ktorému sa má súdom
poskytnúť neodkladná ochrana. Neodkladné opatrenie si teda vyžaduje naliehavosť takéhoto opatrenia,
osvedčenie danosti práva a nevyhnutnosť potreby takejto úpravy. Vzhľadom na účel a podstatu
neodkladného opatrenia, je rozsah dokazovania, na rozdiel od konania vo veci samej, značne
zúžený. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v konaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, spočívajú najmä v povinnosti aspoň osvedčiť tvrdené skutočnosti. Táto
povinnosť zaťažuje výlučne navrhovateľa.
21. Predmetom konania vo veci samej je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu - zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca a určenie výživného. Preskúmaním
spisového materiálu, najmä návrhu na začatie konania a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
súd zistil, že sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pri rozhodovaní
súd vždy prihliada na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a
stabilituvýchovnéhoprostredia.Súdmalosvedčené,žezdravývývoj,riadnavýchovaaochranazáujmov
maloletého vyžaduje okamžitú úpravu neodkladným opatrením, pokiaľ nedôjde k rozhodnutiu súdu voveci samej. Je nevyhnutne potrebné, aby boli neodkladne upravené pomery účastníkov, pretože rodičia
maloletého spolu nežijú a o jeho starostlivosti sa v danom štádiu nedokážu dohodnúť.
22. Rodičia maloletého nie sú manželia a od 17. 12. 2016 nežijú v spoločnej domácnosti. Súd dáva
do pozornosti, že prvoradým záujmom obidvoch rodičov, po zániku ich partnerského vzťahu, musí
byť zabezpečenie zdravého a harmonického vývoja ich maloletého dieťaťa. Obaja rodičia, aj keď
spolu nežijú v spoločnej domácnosti, majú povinnosť rovnakou mierou vykonávať sústavnú a dôslednú
starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého. Od večera nedele 18. 6. 2017,
kedy matka odovzdala maloleté dieťa otcovi, sa maloletý nachádza vo faktickej starostlivosti u otca, a
tento zabezpečuje starostlivosť o syna za pomoci svojej sestry. Podľa tvrdení otca, mu matka v daný
deň maloletého odovzdala, pretože uprednostnila svoje osobné záujmy, fakticky na úkor dieťaťa. V čase
rozhodovania súdu má maloletý 9 mesiacov, kedy sa všeobecne predpokladá najbližšia väzba na matku.
Otecvšakprejavujeeminentnýzáujempodieľaťsanastarostlivostiomaloletéhosyna.Matkumaloletého
považuje za nespoľahlivú a nezodpovednú, najmä z dôvodu hľadania nových známostí a požívania
alkoholických nápojov. Vzhľadom na otcom tvrdené skutočnosti, môžu byť záujmy maloletého vážne
ohrozené a súčasná situácia matky môže negatívne vplývať na jeho vývoj. Otec týmito skutočnosťami
osvedčil dôvodnosť a trvanie svojho nároku na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti, t.
j. nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Nakoľko sa v čase rozhodovania súdu maloletý
nachádza vo faktickej starostlivosti otca, ktorý sa o neho riadne stará, rešpektujúc citové väzby a
vývinové potreby maloletého, nariadil súd neodkladné opatrenie, ktorým dočasne, t. j. do rozhodnutia
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností vo veci samej, zveril maloletého T. Ž. do osobnej
starostlivosti otca.
23. Súčasne súd na návrh otca podľa § 366 CMP uložil matke maloletého prispievať na výživu dieťaťa v
nevyhnutnej miere, a to sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa, ktorá v súčasnej dobe predstavuje 27,13 eur mesačne. O tejto výške výživného bolo rozhodnuté
s poukazom na ust. § 62 ods. 3 ZR, ako o minimálnej zákonnej výške výživného, z dôvodu, že súd pri
neodkladnom opatrení nemá reálnu možnosť zistiť schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky na
to, aby mohol určiť skutočnú objektívnu sumu výživného. Bez ohľadu na to, aký má matka maloletého
dieťaťa príjem, a bez ohľadu na to, aké sú jej majetkové pomery, alebo aké sú odôvodnené potreby
maloletého dieťaťa, je povinná zo zákona prispievať na výživu maloletého dieťaťa aspoň v minimálnom
rozsahu. Výživné je matka povinná platiť vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k
rukám otca maloletého dieťaťa.
24. Záverom súd považuje za potrebné uviesť, že o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností, t. j. zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti a určenie výživného, sa bude
rozhodovať vo veci samej. Za tým účelom súd vykoná dokazovanie a následne po vyhodnotení všetkých
dôkazov rozhodne v súlade so záujmom maloletého dieťaťa.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš (písomne v 3 vyhotoveniach). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.