Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, December 10, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/137/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114202205
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Siebenstichová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1114202205.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu X. K., bývajúceho v X. č. XX, zastúpeného JUDr.
JanouDráčovou,advokátkou,sosídlomvBratislave,Čajakovač.7,protižalovanejSlovenskejrepublike,
za ktorú koná Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, so sídlom
v Bratislave, Nám. Slobody č. 6, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 12C /8/2014, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

30. novembra 2017 sp. zn. 3Co/363/2016, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie proti výroku rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 30. novembra 2017 sp. zn.
3Co/363/2016, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 1. júna 2016 č. k.
12C/18/2014-253 v časti zamietnutia žaloby o náhradu škody, o d m i e t a.
Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 1. júna 2016 č. k.
12C/18/2014-253 zamietol žalobu (viackrát menenú), ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady
škody vo výške 62 726,20 eur a 10 000 eur titulom nemajetkovej ujmy, ktorá mu bola spôsobená
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci a nesprávnym úradným postupom podľa zákona č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov (ďalej len “zákon č. 514/2003 Z. z.“). Rozhodol tak po zistení, že žalobca 12. mája 2010

požiadal obec Čečejovce, ako stavebný orgán, o vydanie stavebného povolenia na stavbu rodinného
domu na pozemku parcela č. 1242/53, 1242/98, 1242/99, 1242/100 v katastrálnom území E.. Obec
Čečejovce o žiadosti žalobcu o vydanie stavebného povolenia na stavbu rodinného domu v merite
veci nerozhodla. Žalobca za nezákonné rozhodnutie, ktorým mu vznikla škoda a nemajetková ujma
označil rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 15. novembra 2012, ktorým stavebné konanie prerušil,
toto bolo zrušené rozhodnutím Obvodného úradu Košice č. ObU-KE-OVBP2-2013/00571 zo dňa 24. júla

2013 po proteste prokurátora; týmto rozhodnutím bola obci Čečejovce uložená povinnosť pokračovať v
novom konaní vo veci žiadosti žalobcu o vydanie stavebného povolenia na stavbu rodinného domu na
pozemku katastrálne územie E.. Keďže žalobcom označené nezákonné rozhodnutie bolo zrušené pre
nezákonnosť, bola splnená jedna z troch podmienok pre úspešné uplatňovanie práva na náhradu škody
a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Napriek tomu, že § 49 Správneho poriadku určuje
lehoty na vydanie rozhodnutia, obec Čečejovce o žiadosti žalobcu o vydanie stavebného povolenia na

stavbu rodinného domu z 12. mája 2010 doposiaľ nerozhodla. Vzhľadom na to, že obec Čečejovce ako
stavebný orgán, nevydala rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, mal súd prvej inštancie za to, že
došlo z jej strany podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. aj k nesprávnemu úradnému postupu. Bola
tedasplnenájednaztrochpodmienokpreúspešnéuplatňovanieprávananáhraduškodyanemajetkovej
ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z.
1.1. Súd prvej inštancie následne skúmal splnenie ďalších dvoch podmienok pre úspešné uplatnenie

práva na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z., t. j. či žalobcovi
vznikla škoda resp. nemajetková ujma nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupomobce Čečejovce a či existuje príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou resp. nemajetkovou ujmou a
preukázaným nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom. Žalobca tvrdil, že mu
vznikla škoda úhradou cestovných nákladov v období, keď musel cestovať za prácou z obce Moldava

nad Bodvou a Janík od 1.1.2011 do 20.4.2016 (od 1.1.2011 do 31.10.2012 z obce Moldava nad Bodvou
a od 1.11.2012 do 20.4.2016 z obce Janík ) a tieto cestovné náklady vyčíslil vo výške 2 622,24 eur.
Podľa názoru súdu uvedené cestovné náklady nie sú škodou, ale ide o bežné náklady žalobcu spojené s
cestovaním, ktoré nie sú v príčinnej súvislosti s preukázaným nezákonným rozhodnutím obce Čečejovce
ani s nesprávnym úradným postupom obce v stavebnom konaní o vydanie stavebného povolenia na

stavbu rodinného domu žalobcu. Zároveň poukázal aj na to, že sám žalobca v konaní uviedol, že rodinný
dom, na vydanie ktorého žiadal stavebné povolenie, chcel a chce prenajímať, to znamená, že sám by
zostal bývať v obci Janík a náklady na cestu za prácou by sa nezmenili.
1.2. Žalobca sa ďalej domáhal náhrady škody, ktorá mu vznikla platením nájomného za obdobie od
predpokladaného dokončenia domu (k 1.1.2011) do presťahovania sa do vlastného domu v Janíku
od 01/2011 do 10/2012 vo výške 7 045,44 eur. Výsluchom svedkyne Q., matky žalobcu, mal súd ale

za preukázané, že žalobca odišiel bývať do nájmu po tom, ako pre vady predal vlastný rodinný dom
v Čečejovciach a byt v Moldave nad Bodvou z dôvodu, že v okolí mal za susedov neprispôsobivých
spoluobčanov. Z listu vlastníctva č. 204 katastrálne územie X. vyplynulo, že žalobca s manželkou je
vlastníkom rodinného domu v obci Janík od 31. mája 2012. Podľa názoru súdu aj v tomto prípade nejde
o škodu, ale o náklady žalobcu spojené s bývaním, ktoré nie sú v príčinnej súvislosti s preukázaným

nezákonným rozhodnutím obce Čečejovce ani s jej nesprávnym úradným postupom.
1.3. Pokiaľ ide o žalobcu tvrdil, že mu vznikla škoda na stavebnom materiáli vo výške 3 973 eur (rezivo
nastrechuzakúpenéza3390eur,predanésostratou1300euraporobetónovétvárnicezakúpenéza13
583 eur, predané so stratou 2 583 eur), súd dospel k názoru, že ani táto škoda nie je v príčinnej súvislosti
s preukázaným nezákonným rozhodnutím obce Čečejovce ani s jej nesprávnym úradným postupom.

Poukázal na to, že žalobca podľa predložených listinných dôkazov (dodací list z 14.7.2008 a faktúry
spoločnosti ALFAIMPEX s.r.o. z 26.10.2009), zakúpil stavebné ihličnaté rezivo v množstve 8,70 m3 v
cene 54 353,50 Sk a 1 968 ks pr. tvárnice ytong Lambda 350 v cene 13 583,13 eur ešte pred podaním
žiadosti o vydanie stavebného povolenia na stavbu rodinného domu žalobcu z 12. mája 2010.
1.4. Pokiaľ žalobca tvrdil, že mu vznikla škoda navýšením rozpočtu stavby vo výške 13 193,20 eur,

túto súd považoval za škodu hypotetickú, t. j. nie skutočnú škodu. Mal za to, že takto uplatnený
nárok na náhradu škody nemá oporu v súdnej praxi, podľa ktorej sa za skutočnú škodu pokladá
majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení (úbytku, prípadne strate, zničení)
existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to,
aby sa vec uviedla do predošlého stavu resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho,

že navrátenie do predošlého stavu nebolo možné alebo účelné.
1.5. Za hypotetický (a taktiež nemajúci oporu v súdnej praxi) považoval aj ušlý zisk za nájom nového
domu od predpokladaného termínu dokončenia stavby v januári 2011 do 20. apríla 2016 vo výške
560 eur mesačne, z titulu nájomného zisteného podľa cenovej mapy nehnuteľností v SR, t. j. spolu vo
výške 35 560 eur. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2010

sp. zn. 4Cdo/319/2008, podľa ktorého ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného
nedošlo v dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na
pravidelnýbehvecídaloočakávať; ušlýzisksaneprejavujezmenšenímmajetkupoškodeného(úbytkom
aktivít ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba
pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí

(nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodovej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať
zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu.
1.6.Vzhľadom na uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že v konaní neboli preukázané
podmienky vzniku škody a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím resp.
nesprávnym úradným postupom, potrebné pre úspešné uplatňovanie práva na náhradu škody podľa

zákona č. 514/2003 Z. z. Pre nesplnenie všetkých kumulatívnych podmienok pre priznanie nároku
na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia resp. nesprávneho úradného postupu žalobu s
poukazom na § 3 ods. 1, ods. 2, § 4 ods. 1 písm. d), § 6 ods. 1, § 9 ods. 1, ods. 4, § 17 ods. 1, ods.
2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. žalobu zamietol.
1.7. Keďže súd zamietol žalobu žalobcu o náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia, resp.

nesprávneho úradného postupu, zamietol aj žalobu o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 10 000
eur, pretože táto sa podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza v peniazoch len v prípade,
ak nie je dostatočným zadosťučinením iba samostatné konštatovanie porušenia práva a ak ju nie je
možné napraviť inak. V danom prípade je možné škodu z titulu nezákonného rozhodnutia a nesprávnehoúradného postupu napraviť inak, a to vydaním stavebného povolenia na stavbu rodinného domu na
pozemku v katastrálnom území E. v správnom konaní, o ktorého vydanie má žalobca naďalej záujem a
o ktorom stavebný orgán obce Čečejovce stále nerozhodol, napriek povinnosti uloženej mu rozhodnutím

Obvodného úradu Košice č. ObU-KE-OVBP2-2013/00571 zo dňa 24. júla 2013. Navyše mal za to, že
žalobca v konaní nepreukázal závažné následky, ktoré mu v zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 514/2013
Z. z. vznikli v spoločenskom uplatnení, a ktoré by odôvodňovali priznanie nemajetkovej ujmy. O trovách
konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspešnosti a úspešnému žalovanému
náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu proti výroku rozsudku súdu
prvej inštancie, ktorým žalobu zamietol, rozsudkom z 30. novembra 2017 sp. zn. 3Co/363/2016
I. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietnutia náhrady škody potvrdil, II. v časti
zamietnutia náhrady nemajetkovej ujmy napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec v tejto
časti vrátil na ďalšie konanie. Potvrdzujúci výrok odôvodnil vecnou správnosťou skutkových a právnych
záverov súdu prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uviedol,

že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci v časti náhrady skutočnej škody a ušlého zisku vykonal
náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností pre posúdenie dôvodnosti žaloby.
Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p., účinným v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správne právne
závery o nedôvodnosti žaloby v tejto časti.

2. Odvolací súd zdôraznil, že predpokladom zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka je
vzťah príčinnej súvislosti medzi škodou a protiprávnym konaním, resp. nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. (§ 25 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.).
Všeobecne platí, že o vzťah príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom (resp. právne relevantnou

škodovou udalosťou) ide v situáciách, ak vznikla škoda následkom protiprávneho úkonu, čo znamená,
že protiprávny úkon a škoda sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Len ak je preukázané, že
nebyť protiprávneho úkonu, ku škode by nedošlo, je táto podmienka vo svojej podstate splnená, teda
príčinou vzniku škody môže byť len tá okolnosť, bez existencie ktorej by škodový následok nevznikol.
Pritom zistenie existencie príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a protiprávnym úkonom je otázkou

skutkovou, avšak právnym posúdením je otázka určenia týchto právnych skutočností, medzi ktorými
je treba vzťah príčinnej súvislosti zisťovať. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak vznikla konkrétna
majetková ujma následkom konkrétneho protiprávneho úkonu škodcu; príčinou vzniku škody môže byť
také protiprávne jednanie, bez ktorého by škodový následok nevznikol. Nemusí síce ísť o príčinu jedinú,
ale i len o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, avšak

musí ísť o príčinu podstatnú. Ak je viacej príčin, ktoré pôsobia súbežne a následne, je pre existenciu
príčinnej súvislosti nevyhnutné, aby reťazec postupne nastupujúcich príčin a následkov bol vo vzťahu k
vzniku škody natoľko prepojený, že už z pôsobenia prvotnej príčiny možno dôvodne vyvodzovať vecnú
súvislosť so vznikom škodového následku.
2.1. Odvolací súd sa stotožnil so správnym záverom súdu prvej inštancie o nedostatku príčinnej

súvislostimedzinezákonnýmrozhodnutímObecnéhoúraduvČečejovciach z15.11.2012č.147/2010-4,
ktoré podľa žalobcu bolo podkladom pre uplatnenie tohto nároku a ani nesprávnym úradným postupom
v predmetnom stavebnom konaní a škodou - nákladmi na cestovanie do zamestnania. Vychádzal pritom
zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, že žalobca ešte v roku 2007 (zmluvou z 6.decembra
2007) predal svoj rodinný dom v Čečejovciach a presťahoval sa do Moldavy nad Bodvou a neskôr do

obce Janík a stavebné konanie, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie a došlo k nesprávnemu
úradnému postupu bolo začaté až v roku 2010 (na jeho žiadosť z 12.mája 2010). Aj odvolací súd
považoval uvedené skutkové zistenia za rozhodujúce a záver, že cestovanie žalobcu do zamestnania
z obce vzdialenejšej ako sú Čečejovce, nebolo zapríčinené nezákonným rozhodnutím a nesprávnym
úradným postupom obecného úradu v danom stavebnom konaní, za správny. Ak sa žalobca rozhodol

pre bývanie v obci Janík ešte pred začatím predmetného stavebného konania, nemožno považovať
náklady na cestu do zamestnania za dôsledok skutočnosti, ktorá sa stala neskôr a úvahy o tom, že ak
by od 1. januára 2011 býval v novopostavenom dome v Čečejovciach a ušetril by náklady za cestu do
zamestnania z obce Janík, nepostačujú na uloženie povinnosti na ich náhradu podľa ustanovení zák.
č. 514/2003 Z.z.

2.2. Z hľadiska naplnenia predpokladu príčinnej súvislosti nepostačuje len všeobecná úvaha o
možných následkoch nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu, ani pripustenie
možnosti vzniku škody v dôsledku týchto skutočností, ale príčinná súvislosť musí byť naisto zistená, čo
v danom prípade podľa výsledkov vykonaného dokazovania nebola. Tieto závery považoval odvolacísúd za opodstatnené aj pre rozhodovanie o ostatných nárokoch žalobcu na náhradu škody (náhrada
nájomného za byt v Moldave nad Bodvou za dobu od januára do októbra 2012, náhrada straty
spôsobenej predajom stavebného materiálu, náhrada zvýšených nákladov na stavbu rodinného domu

v porovnaní s rokom 2010) a ušlého zisku za prenájom rodinného domu, ktorý mal byť postavený.
2.3.Včastiohľadomnáhradynemajetkovejujmy,vktorejsúdprvejinštanciežalobuzamietolspoukazom
na ustanovenie § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. s konštatovaním, že v danom prípade je možné
škoduztitulunezákonnéhorozhodnutiaanesprávnehoúradnéhopostupunapraviťvydanímstavebného
povolenia, o ktoré má žalobca naďalej záujem a o ktorom stavebný úrad stále nerozhodol (hoci mu to

uložil nadriadený orgán rozhodnutím z 24.7.2013) a tiež z dôvodu, že žalobca nepreukázal závažné
následky z týchto skutočností v jeho spoločenskom uplatnení, odvolací súd zrušil v tejto časti rozsudok
súduprvejinštancieavecmuvrátilnaďalšiekonaniezdôvodovpodrobneuvedenýchvtomtorozhodnutí
odvolacieho súdu.

3. Proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu žalobca podal dovolanie z dôvodu, že

„súd nesprávne interpretoval zákon č. 514/2003 Z. z. a zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne práve závery a právna otázka týkajúca sa právnej argumentácie ešte nebola dovolacím
súdom v rozhodovacej praxi vyriešená“. Poukázal na to, že z odôvodnení rozhodnutí súdov oboch
inštancií vyplýva, že sa s relevantným právnym názorom neodvolávali na iné rozhodnutia s obdobnou
problematikou, okrem odvolania sa na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. apríla

2010 sp.zn.4Cdo/319/2008,pričomvtejtosúvislostipoukázalna vymedzenie„ustálenej rozhodovacej
praxe v rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/6/2017. Mal za to, že napriek všeobecnej zásade
obsiahnutej v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/319/2008, nie je možné bez ďalšieho uvažovať o tom, že toto
rozhodnutie možno považovať za ustálenú judikatúru k prebiehajúcemu konaniu.
3.1. Dovolateľ považoval za nesprávny právny záver súdov, o absencii príčinnej súvislosti medzi

škodou a existenciou nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu v tých prípadoch,
kde súd pripúšťa vznik škody. Zdôraznil, že jeho očakávanie, že dôjde k vydaniu stavebného povolenia,
bolo legitímnym, keďže splnil všetky podmienky na jeho vydanie a predložil všetky potrebné podklady.
V zmysle stavebného zákona ide o jednoduchú stavbu rodinného domu typu bungalov, na vlastnom
pozemkupripojenomužkuvšetkýminžinierskymsieťamvobci,financovaniemalzabezpečenézpredaja

rodinného domu, ktorý predtým vlastnil. Opätovne uvádzal, že býva v obci Janík a nie v Čečejovciach z
dôvodu, že v Čečejovciach nebolo možné získať adekvátne ubytovanie a po dlhotrvajúcich prieťahoch
v stavebnom konaní, t. j. trvajúcom nesprávnom úradnom postupe bol nútený riešiť bytovú situáciu a
to kúpou lacnejšej nehnuteľnosti v blízkej lokalite a to v roku 2012 kúpou nehnuteľnosti v obci Janík.
V tom čase by už pri riadnom a pravidelnom behu vecí mal po stavebnom povolení dom postavený

a skolaudovaný. Jeho bývanie v prenájme v Moldave nad Bodvou pri riadnom behu vecí malo byť
skončenékoncomroku2010.Odočakávanéhoužívaniarodinnéhodomu,ktorýmalbyťužívaniaschopný
od konca roku 2010, náklady spojené s bývaním v prenajatom byte do doby presťahovania sa do
vlastného domu v Janíkoch, ako aj náklady na cestovanie navyše (benzín) znížili jeho majetok v
dôsledku toho, že mu bolo zamedzené postupom obce v stavbe, ktorá by vylúčila nutnosť uhrádzať

zvýšené náklady. Išlo o prostriedky, o ktoré sa zmenšil majetok žalobcu práve v dôsledku nesprávneho
úradnéhopostupuobce.Trvalnatom, žetuideoskutočnúškoduanielenbežnénáklady,akonesprávne
vyhodnotili súdy vo svojich rozhodnutiach. Keďže nemohol predpokladať, ako súd vyhodnotí dobu, od
ktorej by mohol byť plánovaný rodinný dom postavený a skolaudovaný, preto si z opatrnosti uplatnil
náhradu škody z cestovania až do neskoršej doby.

3.2. Dovolateľtrvalnatom,žeškodoujeajrozdiel nákupnej apredajnejcenymateriálu,ktorýzaobstaral
na stavbu aj pred začatím stavebného konania, čo súviselo s prípravou na samotný proces stavby
po vydaní stavebného povolenia bez časového sklzu. Ak by bolo stavebné konanie ukončené vydaním
stavebného povolenia v lehotách podľa stavebného zákona, bol by predmetný materiál sa na stavbu
použil. Preto rozdiel nákupnej a predajnej ceny stavebného materiálu je škodou; ide o zníženie

majetku vyjadriteľné v peniazoch a k jeho zníženiu došlo práve v súvislosti s nezákonným rozhodnutím
a nesprávnym úradným postupom a neochotou obce vôbec vo veci samej rozhodnúť. Preto je právny
záver o absencii príčinnej súvislosti škody s nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom v dôsledku predčasnosti nesprávnym právnym posúdením veci.
3.3. Pokiaľ ide o predpokladané vynútené náklady (ktoré mali vzniknúť navýšením pôvodného rozpočtu

stavby) dovolateľ uviedol, že si uvedomuje, že ide o predčasný nárok, predpokladal však, že do
skončenia súdneho konania už bude stavba stáť a tieto náklady budú aspoň z hľadiska základu nároku
v konaní vyjasnené. Pojem hypotetická škoda však nie je namieste a považuje ho tiež za nesprávne
právne posúdenie.3.4. Nesprávnym právnym posúdením je aj použitie pojmu odvolacím súdom „hypotetický a
pravdepodobný „zisk“. Zopakoval svoje tvrdenia, že pri riadnom behu vecí by bol dom postavený a
kolaudovaný do konca roku 2010. Z jeho strany nenastala v priebehu roku 2010 žiadna udalosť, ktorá

by stavbu spomalila. K postaveniu rodinného domu nedošlo výlučne z dôvodu nemožnosti stavať pre
absenciu riadneho správneho postupu obce a tým stavebného povolenia.
3.5. Dovolateľ zastáva názor, že skutkové vyhodnotenie súdu, že jeho nároky nemožno posúdiť ako
škodu, a že neexistuje ani príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím a nesprávnym
úradným postupom, je nesprávnym právnym posúdením veci a toto je v rozpore s vykonaným

dokazovaním. V obdobných prípadoch k tomu nie je publikovaná záväzná judikatúra na voľne
dostupných stránkach NS SR, ani Ministerstva spravodlivosti SR. Pokiaľ v odvolaní poukázal aj na
rozhodovanie vsúvislostisuplatňovanýminárokminanáhraduškodyvinýchkonaniacharozhodnutiach
súdov, napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2010 sp. zn. 4Cdo/319/2008, nešlo o
rovnaký prípad a nešlo ani o objektívnu zodpovednosť podľa zák. 514/2003 Z. z. Aj keď sa stotožňuje s
výkladom obsiahnutým v uznesení NS SR z 27. septembra 2012 sp. zn. 7MCdo/16/2011, nestotožňuje

sa so skutočnosťou, že tak ako daň, by sa mal posudzovať aj ním uplatnený nárok na náhradu škody.
Ďalej uviedol, že sa dá len súhlasiť s dôvodmi a výkladom v konštantnej judikatúre súdov k príčinnej
súvislosti, podľa ktorej „otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá
môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Dodal, že nie sú mu známe iné rozhodnutia najvyššej
súdnej autority, ktorý by z hľadiska súčasnej platnej právnej úpravy v zmysle zák. 514/2003 Z. z. mohli

byť považované za ustálenú judikatúru najvyššieho súdu v obdobnom prípade ako je posudzovaná
vec. Dôvodom, prečo uplatňuje nároky spoločne bez rozlíšenia nárokov za nezákonné rozhodnutie a
nesprávny úradný postup je skutočnosť, že tak nezákonné rozhodnutie ako aj samotná nečinnosť v ich
kontinuite boli z jeho strany hodnotené ako procesná pasivita, ktorá viedla k celkovému nesprávnemu
úradnému postupu zakladajúcemu nároky na náhradu škody. Je ťažké z jeho strany posúdiť rozlíšenie

jednotlivýchnárokovzanezákonnérozhodnutiaodnesprávnehoúradnéhopostupu.Užprvérozhodnutie
vo veci samej ( v stavebnom konaní) bolo nezákonné, čo žalobca hodnotil vo svojich dôsledkoch ako
nečinnosť a tým nesprávny úradný postup. Poukázal na to, že súdy nesprávne právne vyhodnotili
skutkové zistenia a zaujali nesprávny právny názor. Trval na tom, že škoda aj príčinná súvislosť
je preukázaná, nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie sú spoločne tými príčinami, ktoré

zavinili všetky v konaní uplatnené nároky. Z uvedených dôvodov žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu v časti, v ktorej potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

4. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom odvolacieho súdu v
časti, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a navrhol dovolanie ako neprípustné

odmietnuť; v prípade ak by dovolací súd posúdil dovolanie ako prípustné, navrhol dovolanie ako
nedôvodné zamietnuť. Podľa žalovaného je potrebné skúmať prípustnosť dovolania žalobcu výlučne len
podľa § 421 písm. b/ CSP. Nesúhlasil s názorom dovolateľa, že v pozitívnom práve chýbajú ustanovenia,
akým spôsobom je možné dospieť k výške škody tam, kde ju nie je možné priamo zistiť, pričom poukázal
na rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sa zaoberajú obdobnou problematikou a relevantným právnym

názorom (pritom nie je podstatné, či sú alebo nie sú uvedené v napadnutom rozsudku odvolacieho
súdu), nielen čo sa týka právnej otázky ušlého zisku : uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. apríla
2010 sp. zn. 4Cdo/319/2008, sp. zn. 5Cdo/195/2015. Aj čo sa týka právnej otázky skutočnej škody
existuje široká judikatúra, napr. uznesenie z 21. decembra 2009 sp. zn. 4MCdo/23/2008, uznesenie z 27.
septembra2011sp.zn.7MCdo/16/2011.Ajprávnaotázkaohľadomnamietanejpríčinnejsúvislostimedzi

nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím a namietanou škodu je obsiahnutá
v ustálenej judikatúre dovolacieho súdu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2010
sp. zn. 5Cdo/126/2009. Podľa žalovaného, nielen podmienka vzniku škody nie je v danom prípade
splnená, ale aj medzi namietaným nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím
a uplatňovanou škodou neexistuje príčinná súvislosť, ako podmienka priznania náhrady škody podľa

zákona č. 514/2003 Z. z. Žalovaný namietal celkový vznik škody ako takej, pretože podľa jeho názoru
žalobcovi reálne žiadna škoda (ani skutočná škoda, ani ušlý zisk ) nevznikla.

5. Žalobca v duplike zaujal stanoviská k jednotlivým rozhodnutiam, na ktoré poukázal vo vyjadrení
k dovolaniu žalovaný a uviedol, že judikatúra uvádzaná žalovaným nie je v plnej miere použiteľná

na uplatnené a posudzované nároky. Príčinná súvislosť je podľa neho nepochybná. Pokiaľ by obec
ako stavebný orgán konala v súlade so zákonom, pri splnení podmienok zo strany stavebníka nemala
možnosť nevydať kladné rozhodnutie. Predložil všetky podklady pre rozhodnutie a jediné, pre čo
obec konanie prerušila, bolo nezákonné viazanie konania na vyriešenie predbežnej otázky, ktorá sostavebným konaním nesúvisela. Ako stavebník mal všetko na stavbu prichystané, vrátane finančného
krytia a už aj časti materiálu. Od roku 2010 nie je stále vo veci rozhodnuté.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že
dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429
ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal prípustnosť
dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP). Dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:

7. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna
úprava prípustnosti dovolania. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie
prípustné,(len)aktozákonpripúšťa.Rozhodnutiaodvolaciehosúdu,protiktorýmjedovolanieprípustné,
sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

8. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je
poskytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné
podmienky súdneho konania. (I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08, IV. ÚS 476/2012). Dovolací súd preto pristupuje
k podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je procesne prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti
dovolania (t.j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený dovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva

len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť
vyplýva z ustanovenia § 420 CSP alebo § 421 CSP. Dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania treba
dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú opodstatnenosť dovolania. Opodstatnené (dôvodné)
je také prípustné dovolanie, v ktorom je oprávnene uplatnený dovolací dôvod. Dovolacím dôvodom je
nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). V prípade dovolania prípustného podľa § 420

CSP je dovolacím dôvodom procesná vada zmätočnosti uvedená v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1
CSP); v prípade dovolania, ktoré je prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolacím dôvodom nesprávne
právne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 CSP).
9. Dovolateľ odôvodnil svoje dovolanie nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 421 ods. 1
CSP. Z obsahu dovolania (§ 124 ods. 1 CSP) je zrejmé, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania

z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP.
10. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je

dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
10.1. Pre všetky tri procesné situácie, v ktorých § 421 ods. 1 CSP pripúšťa dovolanie, má mimoriadny
význam obsah pojmu „právna otázka“ a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje v
dovolaní. Otázkou relevantnou z hľadiska § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (nie
skutková otázka); môže ísť pritom tak o otázku hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu. V prípade

dovolania podaného v zmysle tohto ustanovenia je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v
dovolaní, o ktorú z možností uvedených v § 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP ide, teda z čoho
vyvodzuje prípustnosť dovolania (porovnaj napríklad 1Cdo/126/2017, 1Cdo/206/2017, 1Cdo/208/2016,
2Cdo/203/2016, 3Cdo/235/2016, 3Cdo/132/2017, 4Cdo/14/2017, 4Cdo/89/2017, 4Cdo/207/2017,
7Cdo/20/2017, 8Cdo/186/2016, 8Cdo/78/2017, 8Cdo/221/2017).

11. Podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola
vyriešená. Relevanciu podľa tohto ustanovenia má len právna (nie skutková) otázka, na ktorej spočívalo

rozhodnutie odvolacieho súdu. Musí ísť pritom o takú právnu otázku, ktorá bola podľa názoru dovolateľa
odvolacím súdom vyriešená nesprávne (porovnaj § 432 ods. 1 CSP) a pri ktorej - s prihliadnutím
na individuálne okolnosti veci (prípadu) - zároveň platí, že ak by bola vyriešená správne, súdy by
nevyhnutne rozhodli inak, pre dovolateľa priaznivejším spôsobom.

12. V danom spore sa žalobca domáhal náhrady škody, ktorá mu podľa jeho tvrdenia vznikla v dôsledku
nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci - stavebného úradu
v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z.. Konkrétne uvádza, že „ odvolací súd nesprávne interpretoval zákon č.
514/2003 Z.z. a zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery a právna otázkatýkajúca sa právnej argumentácie ešte nebola dovolacím súdom v rozhodovacej praxi vyriešená“.
Dovolateľ namieta nesprávny „právny“ záver súdov nižších inštancií, ktoré považujú za nepreukázanú
žalobcovom tvrdenú škodu a aj tam, kde pripúšťajú vznik škody, uvádzajú, že absentuje príčinná

súvislosť medzi škodou a existenciou nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu.
Žalobca v dovolaní k jednotlivým nárokom na náhradu škody uvádza, že skutkové vyhodnotenie súdu a
záver súdu, že tieto jednotlivé nároky nemožno posúdiť ako škodu a že neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi škodou a nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom stavebného úradu, je
nesprávnym právnym posúdením veci a je v rozpore s vykonaným dokazovaním.

13. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že súdy na základe výsledkov vykonaného dokazovania
dospeli k záveru, že žalobca nepreukázal, že mu vznikla ním uvádzaná škoda z nezákonného
rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu. Súd prvej inštancie, skutkové zistenia ktorého
považoval za úplné a správne aj odvolací súd, vychádzal z toho, že žalobcom uplatnené nároky
nepredstavujú škodu, ktorá je v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím obce o prerušení konania

o vydanie stavebného povolenia a nesprávnym úradným postupom obce v súvislosti s nevydaním
stavebného povolenia.

14. Dovolací súd k tomu uvádza, že ak súd na základe výsledkov dokazovania zisťuje, či došlo k
majetkovej ujme (škode) strany sporu, tak rieši skutkové otázky. Výsledkom tejto činnosti súdu sú

skutkové zistenia a z nich vyvodené skutkové (teda nie právne) závery súdu. Hodnotiaci skutkový záver
súdu, ktorý tvorí podstatu tohto výsledku, nepredstavuje právne posúdenie. Tento skutkový záver súdov
nemožno v dovolacom konaní úspešne spochybniť, keďže dovolací súd je viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP), a to aj vtedy, keď je v dovolaní spochybňovaný aj skutkový
stavzistenýodvolacímsúdom. Najvyššísúdpretovdanomdovolacomkonanívychádzal zoskutkového

zistenia súdov nižších inštancií, že žalobcovi nevznikla ním tvrdená škoda.

15. Odvolací súd nezostal len pri uvedenom skutkovom závere, že žalobca nepreukázal ním
tvrdenú škodu, ale pristúpil aj k posudzovaniu ďalšieho predpokladu pre vznik zodpovednosti štátu
za škodu z titulu nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu v zmysle zák. č.

514/2003 Z.z.), a to otázky príčinnej súvislosti medzi škodou (ktorá preukázaná nebola) a nezákonným
rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom a dospel k záveru o nesplnení aj tohto predpokladu
vzniku zodpovednosti štátu za škodu v zmysle uvedeného zákona.

16. Žalobca aj keď v dovolaní uvádza, že súhlasí so zisteným skutkovým stavom súdov nižších stupňov,

z obsahu jeho dovolania ale nepochybne vyplýva, že namieta správnosť záveru odvolacieho súdu, že
neboli preukázané uplatnené nároky pokiaľ ide o náhradu škody a príčinná súvislosť medzi vzniknutou
škodou a nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom. Z uvedeného je zrejmé, že
namieta správnosť skutkových zistení súdov ako výsledok hodnotenia dôkazov a z nich vyplývajúci
skutkový záver. Nesprávne zistenie skutkového stavu ale nezakladá prípustnosť dovolania a nie je

relevantným dovolacím dôvodom. Dovolací súd nie je oprávnený prehodnocovať skutkové závery
odvolacieho súdu, lebo je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). Len
samostatné spochybňovanie správnosti skutkových zistení a vyhodnotenia dôkazov súdom, ako i sama
polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní
veci, významovo nezodpovedajú kritériu vedenému v § 421 ods.1 písm. b/ CSP a § 432 ods. 2 CSP).

17. Nakoľko dovolací súd pri rozhodovaní vychádza len z dôvodov uplatnených a naformulovaných
dovolateľom, ktorými je viazaný (§ 440 CSP), dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcu
v časti ohľadom náhrady škody, v ktorom formálne uviedol, že ho podáva podľa § 421 ods. 1 CSP,
podľa obsahu možno vyvodiť, že ho podáva podľa písm. b/ tohto ustanovenia CSP, nespĺňalo náležitosti

vyplývajúce z § 428 CSP, čo zakladá dôvod na jeho odmietnutia podľa § 447 písm. d/ CSP.

18. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP)

19. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.