Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 29, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/72/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118217200
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Svitana, PhD
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:6118217200.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
N., H. XXXX/X, zastúpeného JUDr. W. P., advokátom so sídlom v T., H. XX, proti žalovanému O. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom N., J. F. XXX/X, zastúpenému JUDr. Z. N., advokátom so sídlom v R., A. H.
XXX, o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 7.000,- eur na odvolanie žalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Prievidza č. k. 10C/12/2018-73 zo dňa 29. novembra 2018 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
7.000,- eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania
vo výške 100 %, ktoré mu má zaplatiť žalovaný s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne samostatným

uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie zdôvodnil skutkovo tým, že
dňa 03.08.2015 strany uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti zapísanej v
KN na LV č. XXX k.ú. W. Q. ako parc. č. XXX záhrady o výmere XXX m2, ktorej výlučným vlastníkom
bol žalovaný. Kúpna cena predstavovala 7.000,- eur. Kúpna zmluva neobsahovala žiadne dojednania
o odstúpení od zmluvy. Dňa 21.08.2015 žalobca písomne žalovanému oznámil odstúpenie od kúpnej
zmluvy z dôvodu, že prevádzaná nehnuteľnosť sa nachádza v ochrannom pásme podliehajúcom

ustanoveniam zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a bezprostredná blízkosť elektroenergetického
zariadenia, ktoré prebieha nad nehnuteľnosťou, ho vystavuje ohrozeniu zdravia. Súčasne ho vyzval
na vrátenie kúpnej ceny v sume 7.000,- eur a správneho poplatku v sume 66,- eur v
lehote 6 dní od doručenia odstúpenia. Dňa 28.08.2015 žalobca doručil Okresnému úradu Prievidza,
katastrálnemu odboru, späťvzatie návrhu na vklad vlastníckeho práva. Dňa 02.11.2015 bol Okresnému
úradu Prievidza, katastrálnemu odboru, doručený súhlas žalovaného so späťvzatím návrhu na vklad.
Listom zo dňa 11.02.2016 Okresný úrad Prievidza, katastrálny odbor, žalobcovi oznámil, že konanie o

povolenie vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bolo dňa 12.11.2015 právoplatne zastavené podľa
§ 31b ods. 1 písm. d) katastrálneho zákona.

1.2 Právne súd prvej inštancie posúdil vec podľa ustanovení § 48 ods. 1, ods. 2, § 451
ods. 1, ods. 2, § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že žalovaný namietal
premlčanie pohľadávky žalobcu, súd sa v prvom rade zaoberal dôvodnosťou vznesenej námietky

premlčania bezdôvodného obohatenia uplatneného žalobcom. Súd k tomu uviedol, že objektívna
trojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť dňom nasledujúcim po
vydaní rozhodnutia Okresného úradu Prievidza, katastrálneho odboru, o zastavení konania o povolenievkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (bez ohľadu na jeho právoplatnosť). Uvedené rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 12.11.2015, to znamená, že s najväčšou pravdepodobnosťou bolo aj v
uvedený mesiac vydané (strany sporu nenavrhli ako dôkaz vyžiadanie a oboznámenie

obsahu spisu Okresného úradu Prievidza, katastrálneho odboru, preto súd konkrétnymi informáciami
o dátume rozhodnutia o zastavení konania nedisponoval). Koniec plynutia objektívnej premlčacej doby
potom pripadol na mesiac november 2018. Žaloba bola podaná dňa 01.02.2018, t.j. v rámci plynutia
objektívnej premlčacej doby.

1.3 Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, odstúpenie od zmluvy medzi stranami v
kúpnej zmluve zo dňa 03.08.2015 nebolo dohodnuté a podľa názoru súdu neboli splnené ani zákonné
dôvody pre odstúpenie žalobcu od zmluvy, nakoľko žalobca pred uzavretím kúpnej zmluvy bol osobne
prítomný na dvoch ohliadkach nehnuteľnosti na mieste samom, videl stav nehnuteľnosti a bolo mu
známe, že nad nehnuteľnosťou prebieha vysoké elektrické vedenie, ktoré osobne videl. Na základe
toho dospel súd prvej inštancie k záveru, že nemožno tvrdiť, že subjektívna premlčacia doba na

vydanie bezdôvodného obohatenia začala žalobcovi plynúť deň nasledujúci po doručení odstúpenia
od zmluvy žalovanému, pretože účinky odstúpenia nenastali. Subjektívna premlčacia doba na vydanie
bezdôvodného obohatenia začala plynúť dňom, kedy žalobca bez akýchkoľvek pochybností nadobudol
vedomosť, že bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vzniklo, čo súd prvej inštancie stotožnil s
doručením oznámenia Okresného úradu Prievidza, katastrálneho odboru zo dňa 11.02.2016 o zastavení

vkladového konania. Dátum doručenia tohto oznámenia nebol súdu známy, ale je zrejmé, že to mohlo
byť až po 11.02.2016, teda žaloba podaná dňa 01.02.2018 bola podaná v rámci plynutia subjektívnej
premlčacej doby. Na základe toho súd prvej inštancie nepovažoval uplatnený nárok za premlčaný a uložil
žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie predstavujúce zaplatenú kúpnu cenu
z kúpnej zmluvy zo dňa 03.08.2015, ktorá nenadobudla účinnosť v dôsledku zastavenia vkladového

konania.

2.1 Proti uvedenému rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov
konania od žalobcu v rozsahu 100 %. Odvolanie zdôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil

začiatku plynutia premlčacej doby. Záhradu s chatkou si žalobca pred uzavretím kúpnej zmluvy prezrel
a súhlasil so stavom, v akom sa nehnuteľnosti nachádzali. Kúpna zmluva bola uzavretá dňa 03.08.2015.
Vzápätí si to žalobca - kupujúci rozmyslel a odstúpil od kúpnej zmluvy. V samotnom akte odstúpenia od
zmluvy žalobca požiadal žalovaného o vrátenie kúpnej ceny ako aj poplatku 66,- eur, a to do 6 dní od
doručenia tohto odstúpenia. Po odstúpení od kúpnej zmluvy žalobca zobral návrh na vklad do katastra

späť listom zo dňa 28.08.2015. Napriek tomu, že v kúpnej zmluve nebolo dohodnuté odstúpenie od
zmluvy, žalovaný nerobil žalobcovi žiadne prieky, súhlasil s odstúpením od zmluvy a písomne oznámil
katastru, že súhlasí so späťvzatím návrhu na vklad do katastra. Po platnom odstúpení od zmluvy vyzval
žalovaný žalobcu na vrátenie nehnuteľnosti, o čom predložil súdu aj písomné dokumenty. Žalobca
však napriek odstúpeniu od zmluvy a späťvzatiu návrhu na vklad nehnuteľnosť

naďalej užíval, prespával v nej a dokonca ihneď po uzavretí kúpnej zmluvy a po odstúpení od nej dal
dňa 18.09.2015 odpojiť elektrickú prípojku. Žalobca bol pozvaný právnym zástupcom žalovaného na
pracovné stretnutie dňa 07.12.2015 za účelom uzatvorenia dohody o vrátení plnenia z kúpnej zmluvy.
Na toto stretnutie sa žalobca nedostavil, avšak listom podaným dňa 30.11.2015, doručeným žalovanému
dňa 06.12.2015, žalobca žalovanému okrem iného píše: „Vrátite mi 6.000,- eur, tých 1.000,- eur za

sprostredkovanie si rozdelíme na polovicu...“, teda žalobca opätovne vyzval žalovaného na vrátenie
kúpnej ceny (bezdôvodného obohatenia). Odo dňa doručenia písomného odstúpenia od zmluvy žiadal
žalobca od žalovaného vrátenie kúpnej ceny. Po celý čas odo dňa odstúpenia mal vedomosť, že nie je
vlastníkom nehnuteľnosti a že má právo na vrátenie kúpnej ceny. Obe lehoty, tak trojročná objektívna
lehota, ako aj dvojročná subjektívna lehota na premlčanie nároku žalobcu, preto podľa žalovaného začali

plynúť naraz, dňom doručenia písomného odstúpenia od zmluvy žalovanému 26.08.2015, kedy žalobca
prvýkrát žiadal vrátenie kúpnej ceny do 6 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia.

2.2 Ďalej žalovaný poukázal na to, že on aj žalobca považujú odstúpenie od zmluvy za platné a účinné.
Nikto z účastníkov ho z titulu neplatnosti nenapadol na súde podaním žaloby o určenie neplatnosti

odstúpenia od zmluvy. Preto bolo nad rámec stanovisko súdu, že odstúpenie je neplatné. List žalobcu
doručený Okresnému úradu Prievidza, katastrálnemu odboru dňa 10.02.2016 s názvom Dodatok k
Odstúpeniu od Kúpnej zmluvy, bol len špekulatívneho charakteru, keďže žalobca bol stále v jednaní
so žalovaným ohľadne vrátenia si vzájomného plnenia. S odkazom na viaceré súdne rozhodnutia aodborné články žalovaný uviedol, že odstúpenie od zmluvy je jednostranný adresovaný právny úkon,
ktorý sa stáva účinným tým, že dôjde do dispozičnej sféry adresáta (teda druhej zmluvnej strane, ktorej je
určené), pričom Občiansky zákonník v § 48 ani v žiadnom ustanovení neurčuje povinnosť, aby obsahom

právneho úkonu odstúpenia od zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu odstúpenia. Neexistencia dôvodov
odstúpenia uvedených v odstúpení preto nevylučuje platnosť odstúpenia z iných skutočne existujúcich
dôvodov. Odstúpenie od zmluvy je právnym inštitútom, v dôsledku uplatnenia ktorého sa zmluva zrušuje
s účinkami od začiatku (ex tunc). Týmto zrušením zaniká právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ
získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Nakoľko odstúpenie od zmluvy má i vecno-právne účinky,

obnovuje sa v dôsledku neho pôvodný stav, t. j. zo zákona sa obnovuje vlastnícke právo prevodcu.
Žalovaný zastáva názor, že odstúpenie od zmluvy listom zo dňa 21.08.2015 bolo platné a dňom
doručenia účinné. S týmto sa stotožňoval aj žalobca, nakoľko listom zo dňa 30.11.2015 opätovne vyzval
žalovaného na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu

prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Z obsahu odvolania je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný
vytýka súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci, a to vo vzťahu k posúdeniu otázky
premlčania nároku žalobcu. Podľa žalobcu súd prvej inštancie správne posúdil ako predbežnú otázku, či
prejav žalobcu adresovaný žalovanému a označený ako Odstúpenie od zmluvy mohol mať za následok
zánik obligačných a vecno-právnych účinkov kúpnej zmluvy. Podľa názoru žalobcu je správny záver

súdu prvej inštancie, že takéto odstúpenie žalobcu od kúpnej zmluvy nemohlo mať za následok takýto
zánik. Žalobca tiež súhlasí so závermi súdu prvej inštancie, že objektívna trojročná premlčacia doba na
vydaniebezdôvodnéhoobohateniazprávnehodôvodu,ktorýodpadol,začalaplynúťdňomnasledujúcim
po vydaní rozhodnutia Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor, ktorým bolo konanie o povolení
vkladu vlastníckeho práva právoplatne zastavené, a že subjektívna premlčacia doba začala plynúť až

dňom, kedy sa žalobca preukázateľne dozvedel, že došlo k zastaveniu spomínaného katastrálneho
konania a on sa tak na základe kúpnej zmluvy a návrhu na vklad nestal vlastníkom prevádzaných
nehnuteľností.

4. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu poukázal na ustanovenie § 31b ods. 2 katastrálneho zákona,

v zmysle ktorého „ak účastník konania vzal návrh späť a ostatní účastníci s tým súhlasili, rozhodnutie o
zastavení konania sa vyznačí len v spise“. Žalovaný trvá na tom, že nárok žalobcu je premlčaný, pretože
katastrálny úrad písomne nezasiela rozhodnutia o zastavení konania účastníkom. Zastavenie konania
nemá konštitutívny účinok, ale iba deklaratórny. Pokiaľ žalobca deklaruje, že sa dozvedel o zastavení
vkladového konania až v termíne 11.02.2016, žalovaný s tým nesúhlasí z dôvodu, že predmetom listu

bolo vrátenie dokladov. A o vrátenie dokladov žalobca žiadal z dôvodu, že vedel, že konanie je už
zastavené. Podľa žalovaného všetko nasvedčuje tomu, že žalobca vedel o svojom vlastnom späťvzatí
návrhu na vklad a o zastavení vkladového konania, vedel, že niekoľkokrát pred termínom 11.02.2016
bolo jednanie o vrátenie peňazí od žalovaného.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP v spojení
s § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

6. Aj keď žalovaný v odvolaní výslovne uviedol ako odvolací dôvod ustanovenie § 365 ods. 1
písm. f) CSP, z obsahu odvolania je zrejmé (ako správne uviedol aj žalobca vo vyjadrení k odvolaniu),
že žalovaný namieta nesprávne posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby, teda nesprávne právne
posúdenie veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi
neznamená viazanosť právnym posúdením odvolacích dôvodov tak, ako ho urobil odvolateľ. Odvolací

súd je povinný posudzovať podania strán podľa ich obsahu (§ 124 ods. 1 CSP), pričom je viazaný
vecným vymedzením dôvodov, ktoré v odvolaní uvádza odvolateľ (t. j. ich „skutkovým“ opisom). Zhodne
s vecným opisom odvolacieho dôvodu, ako ho uviedol odvolateľ, sa odvolací súd zaoberal otázkou
správnosti alebo nesprávnosti posúdenia začiatku plynutia premlčacej doby súdom prvej inštancie bez
ohľadu na to, ktoré ustanovenie CSP odvolateľ k tomuto odvolaciemu dôvodu priradil.

7. Skutkový stav tak ako ho ustálil súd prvej inštancie žiadna strana nespochybnila: Je nesporné, že
strany uzavreli dňa 03.08.2015 kúpnu zmluvu; dňa 21.08.2015 žalobca písomne žalovanému oznámil
odstúpenie od kúpnej zmluvy a súčasne ho vyzval na vrátenie kúpnej ceny v sume 7.000,- eur asprávneho poplatku v sume 66,- eur v lehote 6 dní od doručenia odstúpenia; dňa 28.08.2015 žalobca
doručil Okresnému úradu Prievidza, katastrálnemu odboru, späťvzatie návrhu na vklad vlastníckeho
práva; dňa 02.11.2015 bol Okresnému úradu Prievidza, katastrálnemu odboru, doručený súhlas

žalovaného so späťvzatím návrhu na vklad; listom z 11.02.2016 Okresný úrad Prievidza, katastrálny
odbor, žalobcovi oznámil, že konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bolo dňa
12.11.2015 právoplatne zastavené podľa § 31b ods. 1 písm. d) katastrálneho zákona.

8. Sporné nebolo ani právne posúdenie veci v tom zmysle, že nárok žalobcu je nárokom na vydanie

bezdôvodného obohatenia (§ 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka). Sporný bol okamih začatia
plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) v nadväznosti
na posúdenie účinkov odstúpenia od zmluvy. Súd prvej inštancie (ako predbežnú otázku) posúdil
odstúpenieodzmluvyzostranyžalobcuakoneplatnéprerozporsustanovením§48ods.1Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého účastník zmluvy môže odstúpiť od zmluvy len ak je to ustanovené v zákone
alebo ak je to medzi dohodnuté účastníkmi zmluvy, pričom podľa súdu prvej inštancie v tomto prípade

nebolo naplnené žiadne ustanovenie zákona umožňujúce odstúpenie od zmluvy a ani odstúpenie od
zmluvy nebolo v zmluve dohodnuté. Keďže toto odstúpenie od zmluvy bolo v rozpore so zákonom (s
citovaným ustanovením § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka), išlo o absolútnu neplatnosť odstúpenia
od kúpnej zmluvy (§ 39 Občianskeho zákonníka) a súd prvej inštancie ju takto vyhodnotil ex offo napriek
tomu, že strany neplatnosť odstúpenia od zmluvy nielenže nenamietali, ale naopak, z prejavov vôle

oboch strán nasledujúcich po tomto odstúpení vyplynulo, že obe strany považovali odstúpenie za platné
(žalovaný s ním vyslovil súhlas listom adresovaným katastrálnemu odboru a žalobca viackrát, a to aj
pred 01.02.2016, požadoval vrátenie kúpnej ceny). Odvolací súd má pochybnosti o správnosti takéhoto
prístupu k skúmaniu platnosti právnych úkonov.

9. Tým, že žalobca odstúpil od zmluvy, požadoval vrátenie kúpnej ceny (t.
j. bezdôvodného obohatenia) a vzal späť návrh na vklad do katastra, jednoznačne dal najavo, že
sa necíti byť viazaný kúpnou zmluvou. Najneskôr dňom, keď podal späťvzatie návrhu na vklad do
katastra na Okresnom úrade Prievidza, katastrálnom odbore (28.08.2015) teda žalobca vedel, že sa
nestane vlastníkom prevádzaných nehnuteľností - mohol by sa ním stať len na základe súdneho

sporu o neplatnosť odstúpenia od zmluvy (iniciovaného pri bežnom chode udalostí predávajúcim v
prípade jeho nesúhlasu so späťvzatím návrhu na vklad), avšak potenciálny súdny spor (ktorý v zásade
možno viesť vždy o akékoľvek plnenie) nemôže mať vplyv na posúdenie subjektívnej vedomosti a
následného plynutia subjektívnej premlčacej doby. Pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby sa
ani nevyžaduje stopercentná, nespochybniteľná istota; stačí, aby skutkové okolnosti, ktorými oprávnený

disponuje, s vysokou mierou pravdepodobnosti viedli k záveru, že sa povinný (konkrétny subjekt) na
jeho úkor bezdôvodne obohatil (k tomu mutatis mutandis rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3
Cdo 35/2008, sp. zn. 3 Cdo 287/2013). O tom, že žalobca už pred doručením listu Okresného úradu,
katastrálneho odboru z 11.02.2016 vedel, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti zostal žalovaný (a
teda že žalovaný by mu mal vrátiť kúpnu cenu), napokon svedčí okrem iného aj list žalobcu adresovaný

právnemuzástupcovižalovaného, z09.02.2016,vktoromžalobcavýslovneoznačuježalovanéhoza
vlastníka predmetných nehnuteľností. Odvolací súd teda dospel k záveru, že žalobca už dňom doručenia
späťvzatia návrhu na vklad Okresnému úradu Prievidza, katastrálnemu odboru (28.08.2015) nadobudol
vedomosť o bezdôvodnom obohatení žalovaného na úkor žalobcu, a teda už v deň nasledujúci po tomto
dnimoholpožadovaťvráteniekúpnejceny,atoajpodanímžalobynasúde.Subjektívnapremlčaciadoba

podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka teda začala plynúť dňa 29.08.2015 a uplynula 28.08.2017.
Keďže žalobca podal žalobu na súde dňa 01.02.2018, podal ju po uplynutí tejto premlčacej doby, preto
vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným bolo potrebné žalobu zamietnuť.

10. Pokiaľ sa žalobca odvolával na list Okresného úradu Prievidza, katastrálneho odboru z 11.02.2016

ako na skutočnosť, na základe ktorej sa dozvedel, že katastrálne konanie bolo zastavené, odvolací
súd uvádza, že rozhodnutie o zastavení konania o povolenie vkladu (ak k zastaveniu dôjde na základe
zhodného vyjadrenia vôle účastníkov konania) katastrálne odbory účastníkom konania nezasielajú,
zastavenie konania len vyznačujú v spise (§ 31b ods. 2 katastrálneho zákona). List z 11.02.2016 bol len
neformálnym oznámením, že vzhľadom na zastavenie konania o povolenie vkladu (ku ktorému došlo

12.11.2015) katastrálny odbor vracia žalobcovi listiny, ktoré v spise nepotrebuje (odstúpenie od zmluvy
a dodatok k odstúpeniu od zmluvy). Aj z tohto je zrejmé, že podnetom na zastavenie konania o povolenie
vkladu bolo pre katastrálny odbor späťvzatie návrhu na vklad žalobcom (s ktorým žalovaný vyslovil
súhlas), teda žalobca sám späťvzatím návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnostíinicioval zastavenie konania o povolenie vkladu, na základe čoho vedel, že žalovaný je povinný vrátiť
mu kúpnu cenu.

11. Odvolací súd považuje za vhodné tiež uviesť, že nemožno poskytnúť právnu ochranu kupujúcemu,
ktorý sám odstúpil od kúpnej zmluvy a vzal späť návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra, napriek
tomu takmer dva roky odmietal výzvy predávajúceho na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti a jej
uvedenie do pôvodného stavu (pričom ako sám uviedol na pojednávaní 29.11.2018, záhradnú chatku
používal na prespávanie a mal v nej uložené svoje veci), avšak sám už od počiatku (už v odstúpení od

zmluvy a aj v ďalších listoch aj pred 11.02.2016) požadoval vrátenie kúpnej ceny, ale žalobu na vrátenie
kúpnej ceny podal až po viac ako dvoch rokoch argumentujúc tým, že o bezdôvodnom obohatení sa
dozvedel po viac ako piatich mesiacoch od (jeho vlastného) odstúpenia od zmluvy.

12. Napokon odvolací súd považoval za nesprávne aj vyhodnotenie predbežnej otázky platnosti
odstúpenia od zmluvy, ako ho urobil súd prvej inštancie, keď uviedol, že neboli splnené zákonné dôvody

pre odstúpenie žalobcu od zmluvy podľa § 499 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a § 596, §
597 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. To, že žalobca - kupujúci pred uzavretím kúpnej zmluvy
poznal stav nehnuteľnosti z miestnej obhliadky, nezbavilo žalovaného - predávajúceho zodpovednosti
za vady, o ktorých predávajúci ubezpečil kupujúceho, že prevádzaná vec tieto vady nemá (§ 597
ods. 2 Občianskeho zákonníka). V tomto prípade predávajúci v kúpnej zmluve výslovne ubezpečil

kupujúceho, že prevádzaná nehnuteľnosť nie je predmetom nájomného ani iného práva tretej osoby,
ktoré by ju oprávňovalo prevádzanú nehnuteľnosť alebo jej časť akokoľvek užívať a že na predmetnej
nehnuteľnosti neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená ani iné právne povinnosti (čl. III. body 3 a 4
kúpnej zmluvy z 03.08.2015). V skutočnosti však išlo o nehnuteľnosť v ochrannom pásme vonkajšieho
nadzemného elektrického vedenia, pre ktoré platia výrazné obmedzenia (t.j. právne povinnosti vlastníka

nehnuteľnosti) definované v § 43 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike. Samotný žalobca pritom v
odstúpení od zmluvy z 21.08.2015 aj v dodatku k odstúpeniu od zmluvy z 10.02.2016 upozorňoval na
to, že prevádzaná záhrada podlieha ochrannému pásmu (aj keď nesprávne uviedol, že ide o ochranné
pásmo podľa zákona č. 656/2004 Z. z.) a že zo strany predávajúceho došlo k porušeniu článku III. bodu
3 a 4 kúpnej zmluvy.

13. Podľa § 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho
predávajúci ubezpečil, že vec nemá žiadne vady a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým. Ak teda
predávajúci ubezpečil kupujúceho, že prevádzaná nehnuteľnosť nemá žiadne právne vady (najmä že
na nej neviaznu žiadne práva tretej osoby ani právne povinnosti) a toto ubezpečenie sa ukázalo ako

nepravdivé, kupujúci mal právo odstúpiť od zmluvy. Pokiaľ predávajúci výslovne ubezpečil kupujúceho,
že prevádzaná nehnuteľnosť je bez takýchto vád, možno uplatňovať nárok zo zodpovednosti za tieto
vady (vrátane odstúpenia od zmluvy) aj keby išlo o zjavné vady (§ 500 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Je možné dať za pravdu žalovanému, že zákon nevyžaduje, aby obsahom právneho úkonu odstúpenia
od zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu odstúpenia, preto aj v prípade, ak by dôvody, ktoré boli v odstúpení

od zmluvy uvedené, v skutočnosti neexistovali, nevylučuje to platnosť odstúpenia z iných skutočne
existujúcich dôvodov. Odvolací súd teda dospel k právnemu záveru, že odstúpenie od zmluvy zo
strany žalobcu bolo v súlade so zákonom, a teda bolo platné, preto vyvolalo právne účinky, medzi
ktoré patrí aj zrušenie zmluvy ex tunc a s tým spojený zánik právneho titulu nadobúdateľa predmetnej
nehnuteľnosti a obnovenie vlastníckeho práva prevodcu (porov. napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 6Sžo 229/2010 a ďalšie), resp. v tomto prípade k prevodu vlastníckeho práva na
nadobúdateľa ešte nedošlo, takže obnovenie vlastníckeho práva prevodcu nebolo potrebné).

14.Priprezumovanejavyššieprávnezdôvodnenejplatnostiodstúpeniaodzmluvy(ktoréžiadnazostrán
až do rozhodnutia súdu prvej inštancie nespochybnila) potom žalobca už doručením tohto odstúpenia od

zmluvy žalovanému (21.08.2015) vedel, že právny dôvod zaplatenia kúpnej ceny odpadol a že žalovaný
sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a už v nasledujúci deň mohol požadovať vrátenie kúpnej ceny
(čo aj v odstúpení od zmluvy urobil, keď požadoval vrátenie kúpnej ceny do 6 dní od doručenia tohto
odstúpenia).

15.Odvolacísúdnazáverpoznamenáva,ženapreskúmavanúvecniejemožnéaplikovaťustanovenie§
107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keďže predpokladom aplikácie uvedeného ustanovenia (hypotézou
tejto právnej normy) je, že účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy sú povinní navzájom si vrátiť
všetko, čo podľa nej dostali. Pri odstúpení od kúpnej zmluvy to znamená povinnosť predávajúceho vrátiťkupujúcemukúpnucenuapovinnosťkupujúcehovrátiťpredávajúcemuprevádzanúvec.Vtomtoprípade
však ešte nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam na kupujúceho
žalobcu, preto žalobca nemal čo vrátiť žalovanému. To však neznamená, že by nárok žalobcu na

vrátenie kúpnej ceny od žalovaného vôbec nepodliehal premlčaniu. Naopak, keďže zo strany žalobcu
- kupujúceho nebolo čo vrátiť, nebola naplnená hypotéza uvedenej právnej normy, a teda možnosť
namietať premlčanie na strane žalovaného nebola podmienená možnosťou namietať premlčanie na
strane žalobcu.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom
rozsahu zamietol.

17. O trovách konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1, ods. 2, §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd
priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania (vrátane trov konania pred súdom prvej inštancie

- tu odvolací súd poznamenáva, že aj keď v konaní pred súdom prvej inštancie bol pôvodne úspešný
žalobca, odvolací súd v prípade zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie rozhoduje o trovách konania
ako celku a pre toto rozhodnutie je podstatný konečný úspech strán). O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2
CSP).

18. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).