Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 4, 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 24Cb/27/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309201565
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2309201565.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom JAKUBOVIČOM v právnej

veci žalobcu: ACORN Co., s.r.o., IČO: 36 486 833, so sídlom Levoča, Ovocinárska 1007/6 zastúpený
advokátom: JUDr. Peter Wolf, IČO: 42 156 831, so sídlom Galanta, Mierové námestie č. 2, proti
žalovanému: GLOBE s.r.o., IČO: 31 336 159, so sídlom Bratislava, Mikulášska č. 1, o zrušenie
Rozhodcovského rozsudku sp. zn. X/RK/XXXX takto

r o z h o d o l :

Súd z rušuje Rozhodcovskýrozsudoksp.zn.X/RK/XXXXvydanýrozhodcovskýmsúdomzloženým
zjedinejrozhodkyneC..R.D.K.XX.XX.XXXXD.miestomrozhodcovskéhokonaniaSlovenskárepublika
- D., K. XX.

Súd žalobcovi p r i z n á v aplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 4.2.2009 domáhal, aby súd zrušil Rozhodcovský
rozsudok, ktorý bol vydaný pod sp. zn. 1/. dňa 31.12.2008 a to Rozhodcovským súdom, ktorý bol
tvorený jediným rozhodcom C.. R. D. s miestom rozhodcovského konania v SR E. D. L. K. XX. Svoju
žalobu žalobca odôvodnil tak, že predchádzajúci vlastník nehnuteľností, ktoré sú vedené na B. Č..

XX pre kat. úz. P. B. S. G.. O.. „. Č.. XXX/X - X. G. S. L. M. E. XXXX C. a stavba - obchodný
dom so D..Č.. XX postavená na tejto parcele spoločnosť MONOPOL a.s. uzatvorila dňa 20.3.2001
ako komitent Komisionársku zmluvu s komisionárom spoločnosťou G. &. H. W. D..O..M... Na základe
tejto komisionárskej zmluvy vtedajší vlastník nehnuteľnosti splnomocnil komisionára k nakladaniu s
nehnuteľnosťami v rozsahu činností uvedených v tejto komisionárskej zmluve a taktiež ho splnomocnil
právnym úkonom, aby v jeho mene uzatváral nájomné zmluvy za účelom využitia nehnuteľností vo
vlastníctve komitenta. Pri vykonávaní činnosti komisionára tento dňa 26.3.2001 uzatvoril nájomnú

zmluvu so spoločnosťou S. D..O..M.. v mene komitenta, pričom predmetom tejto nájomnej zmluvy bol
prenájom nehnuteľností vo vlastníctve komitenta na obdobie od 26.3.2001 do 31.7.2011. Dňa 18.8.2002
mal uzatvoriť komitent v zastúpení komisionárom so spoločnosťou S. D..O..M.. ako nájomcom Dodatok
č. 1 k nájomnej zmluve, pričom tento dodatok obsahoval rozhodcovskú doložku, podľa ktorej sa mali
spory z nájomnej zmluvy riešiť s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní jedným rozhodcom
určeným na základe dohody zmluvných strán. Dňa 28.4.2004 bolo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
špecifikovaným vyššie prevedené na terajšieho žalobcu. Dňa 10.12.2007 obdržal žalobca zásielku

od právneho zástupcu spoločnosti S. D..O..M.., ktorá obsahovala žalobu o zaplatenie 10 665 000,-
Sk s príslušenstvom z titulu zmluvnej pokuty, ktorú mal vlastník nehnuteľnosti zaplatiť spoločnosti S.
D..O..M.. z dôvodu, že mu nebolo umožnené riadne užívať nehnuteľnosti na základe nájomnej zmluvy
uzatvorenej s vtedajším vlastníkom spoločnosťou MONOPOL a.s. v zastúpení komisionárom zo dňa26.3.2001. Rozhodcovské konanie bolo ukončené rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 1/RK/2008 zo dňa
31.12.2008,kdeboluplatnenýnároknazmluvnúpokutuvovýškeXXXXXXXX,-Skpriznanýspoločnosti
S. D..O..M.. proti žalobcovi. Základným argumentom žalobcu na zrušenie napadnutého rozhodcovského

rozsudku bola neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Ďalšie dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku
videl žalobca v tom, že aj Nájomná zmluvy zo dňa 26.3.2001 je neplatná. Spochybňoval taktiež nároky
spoločnosti S. D..O..M.. priznané v rozhodcovskom rozsudku s poukazom na to, že tieto mali vzniknúť
až po platnosti nájomnej zmluvy. Žalobca namietal aj spôsob ustanovenia rozhodcu v konaní a taktiež
namietal porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania.

2. Pôvodne žalovaná spoločnosť spoločnosť S. D..O..M.. sa k návrhu vyjadrila tak, že s nim nesúhlasila,
pretože podľa jej názoru bolo rozhodnutie rozhodcovského súdu vydané v súlade so zákonom, pričom
navyše poukazovala, že v spore nie je legitimovaným subjektom, pretože pohľadávka priznaná v
rozhodcovskom konaní bola postúpená na spoločnosť N. D..O..M.., pričom táto spoločnosť bola na
základe návrhu žalobcu zo dňa 1.4.2010 uznesením Okresného súdu Galanta 24Cb/27/2009-177

pripustená ako žalovaný v 2/ rade na strane žalovaného. V svojich ďalších vyjadreniach sa žalovaní
sústredili na to, že podľa ich názoru boli ako L. X. X. K. XX.X.XXXX tak aj Dodatok k tejto zmluve zo
dňa 18.3.2002 platnými právnymi úkonmi, pričom na základe dodatku k nájomnej zmluve spoločnosť S.
D..O..M.. ako vtedajší nájomca nehnuteľnosti inicioval rozhodcovské konanie v priebehu ktorého bol
dodržaný zákon o rozhodcovskom konaní a to ako pri ustanovení rozhodcov tak aj v ďalšom priebehu

rozhodcovského konania.

3. V priebehu konania došlo k zániku spoločnosti S. D..O..M.. a k jej výmazu z obchodného registra,
preto súd v ďalšom priebehu konania už konal iba z pôvodne žalovaných v 2/ rade spoločnosťou N.
D..O..M... Súd aj napriek tomu že uvedená spoločnosť sa v priebehu konania nachádzala v konkurze,

konal priamo s touto spoločnosťou a to v zmysle právneho názoru súdu 2. inštancie Krajského súdu
v Trnave, ktorý bol jednoznačne formulovaný v ods. 11 uznesenia súdu 2. inštancie č.k. XXCob/XX/
XXXX-XXX X. K. XX.X.XXXX, kde súd 2. inštancie jednoznačne formuloval, že stranou v spore je
spoločnosť N. D..O..M... Na posledné pojednávanie vo veci súd predvolal priamo túto spoločnosť, ktorá
svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila vážnymi dôvodmi pričom uvádzala, že v spore stratila

pasívnu legitimáciu, nakoľko pohľadávka voči žalobcovi ktorá bola predmetom rozhodcovského konania
bola v rámci konkurzného konania v roku 2017 speňažená. O tejto skutočnosti však žalovaná spoločnosť
nepredložila žiadny dôkaz, preto súd ospravedlnenie vyhodnotil ako nedôvodné a vo veci aj vzhľadom
na doterajšie konanie žalovanej strany ktorého cieľom bolo jednoznačne oddialiť rozhodnutie v spore
vo veci rozhodol.

4.Súdvovecirozhodovalnazákladelistinnýchdôkazov,ktorébolipredloženéstranamisporu,pričompri
rozhodovaní vo veci vyhodnocoval a zohľadňoval len tie dôkazy, ktoré mali priamy vplyv na rozhodnutie
samotné. Po vykonanom dokazovaní bol súdom ustálený nasledovný skutkový stav:

Dňa 20.3.2011 došlo medzi vtedajším vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v úvode rozsudku
spoločnosťou Monopol a.s. ako komitentom a spoločnosťou G. &. H. W. D..O..M.. ako komisárom k
uzatvoreniu komisionárskej zmluvy. Platnosť tejto komisionárskej zmluvy nebola žiadnou zo sporových
strán spochybňovaná, preto súd aj po jej preskúmaní vychádzal z toho, že ide o platný dvojstranný
právny úkon.

5. Podľa čl. III bod 2 Komisionárskej zmluvy poveril komitent komisionára, aby na jeho účet vykonával
všetky záležitosti súvisiace s uzatváraním zmlúv o užívaní nehnuteľností vo vlastníctve komitenta,
resp. aby vo vlastnom mene na účet komitenta vykonával práva súvisiace so zabezpečovaním nájmov
a podnájmov v predmetných nehnuteľnostiach a na účet komitenta plnil všetky záväzky komitenta

súvisiace so zabezpečovaním nájomcov a podnájomcov v predmetných nehnuteľnostiach.

6. Podľa čl. IV. Komisionárskej zmluvy sa komisionár zaviazal pre komitenta vykonávať všetky činnosti,
na výkon ktorých je komitent oprávnený alebo povinný, pričom tieto činnosti mali spočívať v získavaní
nových nájomcov a podnájomcov a v obstarávaní služieb súvisiacich s prevádzkou nehnuteľností.

7. Podľa čl. IV. bod 4 Komisionárskej zmluvy komitent podpisom tejto zmluvy splnomocnil komisionára
k nakladaniu s predmetnými nehnuteľnosťami v rozsahu činnosti podľa komisionárskej zmluvy ako ajk právnym úkonom v mene komisionára, ktoré boli potrebné na vyššie uvedené plnenia a uzatváranie
zmlúv týkajúcich sa nájmu a obstarávania služieb spojených s prevádzkou nehnuteľností.

8. Podľa čl. VI. bod 2 Komisionárskej zmluvy sa komitent zaviazal, že komisionárovi vystaví osobitné
plnomocenstvo, ktoré bude potrebné k plneniu komisionára podľa Komisionárskej zmluvy.

9. Podľa § 577 Obchodného zákonníka Komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo
vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť, a komitent sa zaväzuje zaplatiť

mu odplatu.

10. Podľa § 578 ods. 1 Obchodného zákonníka komisionár je povinný pri zariaďovaní záležitosti konať
s potrebnou odbornou starostlivosťou podľa pokynov komitenta.

11. Podľa § 579 ods. 1 Obchodného zákonníka komisionár je povinný chrániť jemu známe záujmy

komitenta súvisiace so zariaďovaním záležitosti a oznámiť mu všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv
na zmenu komitentových príkazov. Poistenie je komisionár povinný obstarať, len keď to určuje zmluva
alebo keď dostal na to príkaz od komitenta, a to na účet komitenta.

12. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel súd k názoru, že medzi pôvodným

vlastníkom nehnuteľnosti a komisionárom došlo k uzatvoreniu komisionárskej zmluvy, v ktorej sa
komisionár zaviazal komitentovi, že vo vlastnom mene a na účet komitenta bude vykonávať činnosti
smerujúce k uzatváraniu nájomných zmlúv týkajúcich sa nájmu a podnájmu obchodných priestorov vo
vlastníctve komitenta. Za týmto účelom bol komisionár zmluvou splnomocnený, aby v mene vlastníka
nehnuteľnosti, teda komitenta uzatváral zmluvy o nájme a podnájme obchodných priestorov ako

aj zmluvy smerujúce k obstarávaniu služieb súvisiacich s prevádzkou nehnuteľností. Z uvedených
skutočností súdu vyplynul jednoznačný záver, že komisionár bol oprávnený v mene komitenta uzatvárať
nájomné a podnájomné zmluvy za účelom naplnenia predmetu komisionárskej zmluvy, čiže je možné
podľa názoru súdu konštatovať, že komisionárska zmluva tak ako bol vymedzený jej predmet sa
týkala iba bežného nakladania a správy nehnuteľností vo vlastníctve komitenta. Na ďalšie úkony

ktoré nespadajú pod vymedzený predmet zmluvy bol komisionár oprávnený v zmysle čl. VI. bod 2
Komisionárskej zmluvy až po tom, čo mu bude vystavené komitentom osobitné plnomocenstvo.

13. V priebehu plnenia vyššie uvedenej komisionárskej zmluvy uzatvoril komisionár v mene komitenta
nájomnú zmluvu so spoločnosťou S. D..O..M.., ktorej predmetom bol nájom nehnuteľností vo vlastníctve

komitenta na dobu určitú. K uzatvoreniu nájomnej zmluvy došlo dňa XX.X.XXXX. Dňa XX.X.XXXX došlo
k uzatvoreniu Dodatku č. 1 k tejto nájomnej zmluve, ktorý opäť uzatvoril komisár v mene komitenta so
spoločnosťou S. D..O..M.., pričom obsahom tohto dodatku bola iba rozhodcovská doložka, ktorej sa
mali zmluvné strany nájomnej zmluvy zo dňa 26.3.2001 dohodnúť, že všetky majetkové spory vzniknuté
z uzatvorenej nájomnej zmluvy budú rozhodované s končenou platnosťou v rozhodcovskom konaní s

jedným rozhodcom.

14. Podľa § 40 ods. 1 písm. c/ Zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní dôvodom na podanie žaloby
o zrušenie rozhodcovského rozsudku je skutočnosť, že jeden z účastníkov rozhodcovského konania
popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy .

15. Z vyššie cit. zákonného ustanovenia súdu vyplynul záver, že primárnou okolnosťou ktorú je potrebné
posúdiť v konaniach o zrušení rozhodcovského rozsudku je samotná platnosť rozhodcovskej zmluvy,
ktorá musí tvoriť zákonný predpoklad pre to, aby vzájomný spor strán mohol byť rozhodovaný v
rozhodcovskom konaní a aby rozhodcovský rozsudok mohol vyvolať právne účinky, ktoré z neho

vyplývajú.

16. V danom prípade musel súd vzhľadom na námietky žalobcu smerujúce k neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy primárne vyriešiť jej platnosť, pričom pri posudzovaní predložených dôkazov a zisteného
skutkového stavu dospel k tomu, že K. c.č X k nájomnej zmluve zo dňa XX.X.XXXX ktorý bol podpísaný

dňaXX.X.XXXXaobsahovalrozhodcovskúdoložkubolprávnymúkonom,ktorýnemôžebyťpovažovaný
za platný právny úkon, pretože komisionár ktorý pri podpisovaní tohto právneho úkonu zastupoval
vtedajšieho vlastníka nehnuteľnosti - komitenta, nemal na takéto konanie v mene komitenta oprávnenie
a jednoznačným spôsobom prekročil svoje právomoci tak, ako mu vyplývali z komisionárskej zmluvy.Uzatváranie rozhodcovských zmlúv v mene komitenta nie je podľa názoru súdu možné podradiť pod
splnomocnenia, ktoré komisionárovi vyplývali z komisionárskej zmluvy v zmysle ktorej mohol v mene
komitenta konať pri uzatváraní nájomných a podnájomných zmlúv v bežnej forme bez akýchkoľvek

ďalších dojednaní, nakoľko podľa názoru súdu rozhodcovská doložka nie je bežnou náležitosťou
nájomnej a podnájomnej zmluvy a jej uzatvorenie nie je nevyhnutné na naplnenie účelu tejto zmluvy,
preto podľa názoru súdu ak komisionár takúto rozhodcovskú zmluvu uzatvoril, konal mimo svojho
oprávnenia, ktoré mu vyplávalo z komisionárskej zmluvy a takéto oprávnenie mu nevyplýva ani priamo z
Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu však komisionár vzhľadom na výšku dohodnutej zmluvnej

pokuty v nájomnej zmluve a následné uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy konal proti záujmom komitenta
a nepostupoval s odbornou starostlivosťou, preto takéto konanie nemôže žiadnym spôsobom zaväzovať
komitenta a taktiež nemôže založiť dôvod pre to, aby bol spor rozhodovaný v rozhodcovskom konaní.

17. Z uvedeného teda súd ustálil, že K. c.č X T. L. X. zo dňa XX.X.XXXX je neplatný, teda spor
nebolo možné rozhodovať v rozhodcovskom konaní a teda z uvedeného dôvodu ani nemohol napadnutý

rozhodcovský rozsudok zaviazať súčasného vlastníka nehnuteľnosti ktorým je žalobca k splneniu
žiadnej povinnosti.

18. Keďže súd už pri vyhodnocovaní prvého z dôvodov ktoré smerovali k zrušeniu napadnutého
rozhodcovského rozsudku zistil, že je dôvod na jeho zrušenie, nebol aj napriek vykonanému

dokazovaniu potrebné vyhodnocovať ďalšie tvrdené dôvody, pre ktoré by mal byť rozhodcovský
rozsudok zrušený, pretože k vydaniu tohto rozhodcovského rozsudku došlo aj napriek tomu, že ani
jednejzozmluvnýchstránnevznikloprávodomáhaťsarozhodnutiavzájomnéhosporuvrozhodcovskom
konaní.

19. Súd vo veci rozhodol na základe vyššie uvedených dôvodov, pričom ďalšie dôkazy ktoré síce
boli vykonané ale nemali v rozsahu posudzovania dôvodov neplatnosti napadnutého rozhodcovského
rozsudku vplyv na rozhodnutie súdu, súd vo veci nevyhodnocoval.

20. Súd žalobcovi ako procesne úspešnej strany v konaní priznal plnú náhradu trov konania, pričom o

výške týchto trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci samej samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných
náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.