Rozsudok · Judgement · Open Courts

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12C/68/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7106209848
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7106209848.40

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v občianskoprávnej

veci žalobkyne: M. Y., P.. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX, H., zastúpená JUDr. Ľubošom Bajužíkom,
advokátom, Nám. slobody 2, Humenné, proti žalovanému: Slovenský vodohospodársky podnik, štátny
podnik, Odštepný závod Košice, Ďumbierska 14, Košice, IČO: 3602204704 o zaplatenie 94.949,-EUR
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni 1.200,-EUR s 5,05 % -ným
ročným úrokom z omeškania od vykonateľnosti rozsudku až do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podaným návrhom zo dňa 10.04.2006 domáhala rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
žalovaného k zaplateniu 2.860.440,-Sk (94.949,-EUR) s 12 %-ným ročným úrokom z omeškania od
01.01.2006 až do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania. Písomným podaním zo dňa 09.02.2009
upresnila svoj návrh tak, že žiadala zaplatiť 94.949,-EUR. Táto suma pozostáva z náhrady ušlej mzdy
vo výške 7.584,-EUR a z náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 87.365,-EUR s tým, že uplatnené

príslušenstvo zostalo nezmenené.

Svoj nárok odôvodnila tým, že na základe pracovnej zmluvy č. XXXX/XXXXX/X/X zo dňa
1.8.1987 pracovala u žalovaného v organizačnej súčasti závod Michalovce, VN Starina vo funkcii
vodohospodársky robotník prevádzky + merač.

Na základe zhoršujúceho sa zdravotného stavu i lekárskych vyjadrení a odborného doporučenia D..

U. dňa 16.12.2005 požiadala o rozviazanie pracovného pomeru dohodou ku dňu 31.12.2005, a to z
dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. Na túto žiadosť reagoval žalovaný listom zo
dňa 22.12.2005, kde súhlasil s rozviazaním pracovného pomeru dohodou, ale pripojenú správu D.. Y.,
praktického lekára pre dospelých neakceptoval, a preto odmietol uviesť požadovaný kvalifikovaný dôvod
skončenia pracovného pomeru. Na základe, toho osobne doručeným listom zo dňa 02.01.2006 doručila
žalobkyňa žalovanému žiadosť, v ktorej sa domáhala doplnenia kvalifikovaného dôvodu rozviazania
pracovného pomeru. Keďže žalovaný neodpovedal, doručila mu ďalšiu žiadosť dňa 09.01.2006, na

ktorú následne žalovaný listom zo dňa 12.01.2006 opätovne odmietol uviesť kvalifikovaný dôvod. Listom
zo dňa 23.01.2006 žalobkyňa upozornila žalovaného na nesprávnu interpretáciu § 63 ods. 1 písm. c)
Zákonníka práce, ako aj na tú skutočnosť, že v prípade nevyhovenia, sa bude svojho práva domáhať
súdnou cestou.Žalobkyňa uviedla, že počas jej pracovno-právneho pomeru zo strany žalovaného dochádzalo k
porušovaniu zásady rovnakého zaobchádzania, bola na pracovisku diskriminovaná a šikanovaná.

Následne aj lekárske správy vyjadrili dôsledky tohto zaobchádzania zo strany nadriadených s jej osobou.

Jej priamym nadriadeným bol M.. G. D., ktorý bol vedúci pracovník obsluhy diela - VN Starina a
za správcu zodpovedným pracovníkom TBD (technicko-bezpečnostný dohľad). Jedinou jej pracovnou
náplňou sa stal program TBD pre skúšobnú - overovaciu prevádzku, podľa ktorého vykonávala merania,

pozorovania a spracovávala ich do hlásení. Počas overovacej prevádzky túto prácu vykonávali dve
meračky, ona a D. O., spolu s vedúcim M.. D.. M.. D. sa stal vedúcim prevádzkového strediska v
Humennom, ale zároveň bol aj vedúci pracovník obsluhy diela - VN Starina a za správcu zodpovedný
pracovník TBD. Vtedy dostala ako pracovnú náplň program TBD pre trvalú prevádzku, ktorá súvisela
s dohodnutým druhom práce, kde bola uvedená ako obsluha diela - merač na VN Starina. Merania
vykonávali dve meračky. Tento program platil počas celej doby, pokiaľ bola zamestnaná u žalovaného.

Iný program neobdržala a jediný vedúci obsluhy diela počas celej doby bol M.. D., jej priamy nadriadený
vedúci pracovník.

Po odchode M.. D. do Humenného v roku 1989, sa stal z vodohospodárskeho robotníka O. E.U.,
vedúci pracovník. Mal sa starať o základné potreby zamestnancov - rozdeľovať a kontrolovať prácu

vodohospodárskych robotníkov, viesť evidenciu dochádzky, zabezpečovať stravu, voziť zamestnancov
služobným autom k najbližšiemu autobusovému spoju a hlavne v pracovnej dobe sa zdržiavať na
pracovisku. Čo sa týkalo odborných vecí, naďalej sa vo všetkom obracali na M.. D., pretože E. bol
nekompetentný a doslova ničomu, čo sa týkalo prevádzky priehrady nerozumel. M.. D. bol aj naďalej
vedúcim obsluhy vodného diela.

Žalobkyňa diskrimináciu a šikanovanie voči jej osobe zo strany žalovaného videla v nasledovných
prípadoch (skutkoch):

1/ Dňa 30.04.1992 dostala popis pracovnej funkcie na stredisku vodohospodárskej činnosti v

Humennom
funkcia, druh práce: vodohospodársky robotník prevádzky - merač
miesto výkonu práce: VN Starina
priamo nadriadený: technický pracovník/úsekový technik

Uviedla, že popis pracovnej funkcie nebol vypracovaný v súlade s § 43 ods. 1 písm. a) Zákonníka
práce. Nestačí takto rozsiahlo a všeobecne popísať pracovnú funkciu, ale je potrebné aj preukázať,
že pracovník bol na tieto činnosti odborne zaškolený, oboznámený s možnými rizikami, pravidelne
preškoľovaný z BOZP, PO a zdravotne spôsobilý. Pracovné činnosti a charakteristika funkcie
nezodpovedali skutočnosti. Pracovná náplň môže obsahovať len tie úlohy a povinnosti, ktoré vyplývajú

z dohodnutého druhu a miesta výkonu práce.

Napr.:
1. Vykonáva práce na tokoch....., (ako môže pracovník vykonávať práce na tokoch, keď má zverený
úsek, respektíve miesto výkonu práce na prevádzke VN Starina).

4. Vyhodnocuje meračské práce na VD Zemplínska Šírava (VD Zemplínska Šírava patrí dokonca pod
iné prevádzkové stredisko).

7. Zúčastňuje sa zberu, odpredaja trávnych porastov, ovocia, dreva a riečneho materiálu.

(odpredaj realizovali vedúci pracovníci za hotové a pre seba).
O hlavnej činnosti, ktorú vykonávala v rámci TBD nie je žiadna zmienka.

Dňa 07.02.1991 bola menovaná do funkcie telefonistka, v zmysle nariadenia vlády SR č. 32/1975 Zb.
zo dňa 26.03.1975 o ochrane pred povodňami na území POVODIA BODROGU A HORNÁDU, závodu

v Michalovciach - povodňový úsek č.: XI.-B - VN Starina.

Dňa 06.02.1995 bola poverená zodpovednosťou požiarnej hliadky podľa vyhlášky MV SR č. 446/1991
Zb. § 6 Požiarna hliadka pracoviska, na pracovisku prevádzková budova Starina.Dňa 28.05.1996 bola menovacím dekrétom menovaná na základe zákona NR SR č. 42/1994 Zb.,
v súlade s vyhláškou MV SR č. 27/95 v rámci organizácie civilnej ochrany objektu do funkcie: člen

Spojovacia jednotka VN Starina.

Dňa 12.04.1999 dostala pracovnú náplň na stredisku Vodohospodárskej činnosti v Humennom
funkcia, druh práce: vodohospodársky pracovník prevádzky - merač
miesto výkonu práce: VN Starina

priamo nadriadený: technický pracovník
Táto pracovná náplň je opísaná z popisu pracovnej funkcie z roku 1992. Takisto tam nie je ani zmienka o
skutočnej pracovnej činnosti, ktorú vykonávala, a to merania podľa programu TBD. Personálne a právne
oddelenie nemalo žiadne znalosti o tom, kto je zodpovedný pracovník TBD, teda priamy nadriadený
obsluhediela-prevádzkovýmmeračkámnaVNStarina.Prácumeračky,naktorúbolaprijatá vykonávala
zodpovedne, rada a nadriadení boli s jej prácou nadmieru spokojní.

2/ O.. E. ako vedúci pracovník na VN Starina sa počas pracovnej doby chodil opíjať, nevozil im obedy
a nevozil ich ani k autobusovému spoju do najbližšej dediny, pretože sa na pracovisku vyskytoval veľmi
zriedka. Brali to ako samozrejmú vec, pretože jeho nadriadení presne vedeli, čo robí a aký je. M.. D.
ho viackrát našiel na VN Starina opitého. Bola svedkom aj toho, keď telefonoval riaditeľ závodu M.. U.

a chcel rozprávať s E.. Ten bol taký opitý, že mu vôbec nebolo rozumieť, čo hovorí. V opitosti bol E. na
pracovisku čoraz agresívnejší, vulgárnejší a začal žalobkyňu na pracovisku aj sexuálne obťažovať.

Vtejtosúvislostižalobkyňapoukázalanaust.§2aods.5zák.č.365/2004Z.z.orovnakomzaobchádzaní
v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou v znení noviel (antidiskriminačný zákon),

podľa ktorého sexuálne obťažovanie je verbálne, neverbálne alebo fyzické správanie sexuálnej povahy,
ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť narušenie dôstojnosti osoby, a ktoré vytvára
zastrašujúce, ponižujúce, zneucťujúce, nepriateľské alebo urážlivé prostredie.

V roku 2000 sa začal na VN Starina budovať Autonómny systém varovania a vyrozumenia obyvateľstva

(ďalej len ASVaV) na základe § 16 zák. č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení
jeho noviel (č. 222/1996 Z.z., č. 117/1998 Z.z. a doplnok novely č. 252/2001) bol prevádzkovateľ
vodohospodárskeho diela povinný v termíne do 30. apríla 2004 zabezpečiť výstavbu a prevádzku
ASVaV. Uznesením č. 55/1995-260 z 25.10.1995 Rada obrany štátu uložila povinnosť zabezpečiť tento
systém na vodohospodárskych dielach skupiny A, B a určených dielach skupiny C.

Z hľadiska technického bola realizácia ASVaV uskutočňovaná v dvoch etapách:
I. etapu tvorí:
monitorovacia časť systému,
rozhodovacia jednotka,

varovné a vyrozumievacie zariadenie - siréna priamo na vodnej stavbe

I. etapou bola zabezpečená indikácia mimoriadnej udalosti na VS (Vodnej stavbe), jej vyhodnotenie a
upozornenie obsluhy VS s následným varovaním a vyrozumením obyvateľstva sirénou na vodnej stavbe
a jestvujúcimi prostriedkami na území pod VS.

Výstavba I. etapy ASVaV bola ukončená v 12. mesiaci roku 2001 a po 6-mesačnej skúšobnej prevádzke
bola daná do trvalej prevádzky. Základná cena bez DPH 5.438.000,-Sk. Dobudovanie I. etapy ASVaV
koncom roka 2001 si vyžiadalo prijať a preškoliť nových zamestnancov, čo značne zaťažilo prevádzkové
náklady. Podmienkou pre obsluhu a vedúceho bolo aj ovládanie počítača. Zodpovedný za ASVaV L.

Prislupčák bol počítačovo negramotný a odmietal sa aj na počítači učiť. ASVaV považoval za zbytočnú
vec, ktorá ho obťažovala.

Keď to zašlo tak ďaleko, že E. niekoľkokrát zobral zamestnanca z velína, ktorý na jeho príkaz deaktivoval
ASVaV, spolu nasadli do služobného auta a odišli, vrátili sa po niekoľkých hodinách pod vplyvom

alkoholu, tak tu už prestávala všetka sranda.

V jeseni 2003 upozornila M.. D. na E.e správanie sa na pracovisku. Oznámila mu, že je často v práci
pod vplyvom alkoholu a na jeho príkaz obsluha deaktivuje ASVaV, čím hrubo porušuje prevádzkovýporiadok a priamo ohrozuje obyvateľov žijúcich pod priehradou. Ukázala mu aj konkrétne dátumy, ktoré
mala poznamenané v zápisníku. M.. D. ako jeho priamy nadriadený a zodpovedný za bezpečnosť VN
Starina, namiesto zjednania nápravy a nahlásenia skutočnosti na vedenie podniku, oznámil jej sťažnosť

E. a jej povedal, že on s tým nemôže nič urobiť, aby so všetkým dala pokoj, lebo zle pochodí. Svojim
konaním M.. D. E. ešte viac posilnil.

3/ Keď bol o jej sťažnosti E. informovaný, začal žalobkyni vulgárne nadávať, vyhrážať sa a šikanovať
ju. Vyhrážal sa jej, že ju pošpiní a postará sa o to, aby bola prepustená z práce a podobne.

Príklad šikanovania: poslal ju natierať kovovú konštrukciu, dal jej k tomu stvrdnutý štetec, nepoužiteľnú
farbu a potom jej nadával, že nevie nič poriadne urobiť. Ju samú poslal natierať na opačný koniec
priehrady, ako ostatných zamestnancov, ktorí natierali spolu. (zápisnica z pojednávania zo dňa
28.11.2008, svedok M.. D., str. 3 ods. 4).

V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na ust. § 2a ods. 2 zák. č. 365/2004 Z.z., podľa ktorého priama
diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako
sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.
Podľa ods. 6 cit. ustanovenia pokyn na diskrimináciu je konanie, ktoré spočíva v zneužití podriadenosti
osoby na účel diskriminácie tretej osoby. Podľa ods. 7 cit. ustanovenia nabádanie na diskrimináciu je

presviedčanie, utvrdzovanie alebo podnecovanie osoby na diskrimináciu tretej osoby.

4/ Všetko vyvrcholilo tým, U. E. naviedol upratovačku, ktorá žalobkyni v máji 2004 ukradla zápisník z
kabelky, kde okrem iných súkromných dôležitých dokumentov mala poznačené, kedy išiel s obsluhou
velína popíjať a ASVaV bol deaktivovaný. Keď ho žiadala, aby jej ukradnuté veci vrátil späť, povedal,

že sa žalobkyňa môže sťažovať koľko chce, nič nezmôže. Oznámila to M.. D. a ten bol niekoľkokrát za
ňou aj doma a povedal jej, že on s E. nič nemôže urobiť a má ísť o problémoch informovať riaditeľa
závodu. V tichosti dúfal, že konečne s E. riaditeľ urobí poriadky, ale neskôr sa jej nezastal ako sľúbil,
a zbabelo sa pridal na stranu vedenia.

Dňa 09.07.2004 ju poslal na pracovnú cestu na závod za riaditeľom M.. U., ktorého informovala o
všetkom, čo sa na VN Starina deje a žiadala ho o pomoc a nápravu. Povedal jej, že vraj o ničom nevedel,
je z toho zhrozený a sľúbil nápravu.

Dňa 14.07.2004 pred siedmou hodinou ráno zavolali službe na velíne zo závodu z Michaloviec, že prídu

vykonaťdychovúskúškunaalkohol.DychováskúškabolavykonanáE..L.aekonomickýmnámestníkom
M.. D. u všetkých zamestnancov, aj u E.Á., okrem žalobkyne. Táto dychová skúška nemala za cieľ
odstrániť pitie alkoholu na pracovisku, ale poštvať zamestnancov proti nej. Prezreli knihu dochádzok,
kde sa zamerali iba na jej dochádzku a vytýkali jej, ako si dovolila dňa 09.07.2004, keď bola za riaditeľom
v Michalovciach, napísať v dochádzke služobnú cestu. Toto bol už prvý znak zastrašovania zo strany

vedenia závodu.

3 cit. ustanovenia - nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo
prax, ktoré znevýhodňujú osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto
predpis,rozhodnutie,pokynalebopraxsúobjektívneodôvodnenésledovanímoprávnenéhozáujmuasú
primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu. Na ods. 4 cit. ustanovenia - obťažovanie je také
správanie, v dôsledku ktorého dochádza alebo môže dôjsť k vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského,

zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho alebo urážajúceho prostredia, a ktorého
úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti. Na ods. 6 cit.
ustanovenia - pokyn na diskrimináciu je konanie, ktoré spočíva v zneužití podriadenosti osoby na účel
diskriminácie tretej osoby. Aj na ods. 7 cit. ustanovenia - nabádanie na diskrimináciu je presviedčanie,
utvrdzovanie alebo podnecovanie osoby na diskrimináciu tretej osoby.

5/ Po tejto skúsenosti poslala dňa 14.07.2004 žiadosť o pomoc riaditeľovi závodu aj písomne. Na
základe tejto písomnej žiadosti zriadil riaditeľ závodu M.. J.. U. odbornú komisiu zloženú z technicko-
prevádzkovej oblasti, personálnej oblasti, bezpečnostnej oblasti a právnej oblasti, ktorá prišla dňa22.07.2004 na VN Starinu prešetriť situáciu. Požiadali žalobkyňu, aby na mieste písomne napísala, na
čo sa vlastne sťažuje. Ona im odovzdala písomné vyjadrenie k žiadosti.

V správe z preverenia, ktorú vypracovala odborná komisia je potvrdená adekvátnosť sťažnosti, pretože
zamestnanci potvrdili E. správanie sa na pracovisku a pracovníci obsluhy ASVaV sa vyjadrili, že
deaktiváciaPCjenutnávprípade,keďčerpajúpresiaklevody(asipolhodiny),privýpadkuel.energie,pri
odborných exkurziách, kedy idú otvoriť bránu, a pod., čo v prevádzkovom poriadku pre obsluhu ASVaV
nie je dovolené ani v skúšobnej prevádzke.

Odborná komisia toto porušovanie prevádzkového poriadku ASVaV, zákonníka práce a spoločensky
obzvlášť nebezpečné konanie ponechala bez povšimnutia a dokonca v správe ani neodporučila
žiadne nápravné opatrenia. Prevádzkový poriadok nedovoľuje v žiadnom prípade deaktiváciu PC, ani
v skúšobnej prevádzke. Pritom nepravdivé tvrdenia zamestnancov, že deaktivácia PC je nutná boli
účelové:

Pričerpanípresiaklejvody-presiaklavodasaodčerpávazapnutímhladinovéhospínača,ktorýstojímax.
30,-EUR. Keby tam išiel aspoň raz odčerpať vodu vedúci alebo elektrikár, ktorí boli za to zodpovední,
tak by pokazený spínač dali opraviť.
Pri výpadku el. energie - sa mal okamžite zapnúť náhradný zdroj podľa vyhlášky 348/1998 § 3 ods.

1, 2 písmeno g/ varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb po dobu najmenej 72 hodín od výpadku
primárneho zdroja energie. Ten sa však nemohol zapnúť, lebo pohonné hmoty určené do náhradného
zdroja používal E. na súkromné účely.
Pri odborných exkurziách - E., ktorému to vyplývalo z funkcie bol buď opitý alebo neprítomný, preto
odborné exkurzie vykonávala prevažne žalobkyňa alebo zamestnanci, ktorí tomu rozumeli.

Kedy idú otvoriť bránu - na otváranie brány tam bolo veľa iných zamestnancov.
A pod. - to sú tie deaktivácie, na ktoré poukázala, a ktoré spomínal aj p. H. vo svojej výpovedi na súde.
Opustenie pracoviska, pitie alkoholu, oslavy 50-ky ...

Zo zoznamu porúch ASVaV od 26.10.2002 do 20.07.2004, ktorý predložil žalovaný vyplýva, že za 632

dní ASVaV v prevádzke bolo nahlásených 15 porúch a 139 dní bol mimo prevádzky. Do času mimo
prevádzky nie je pritom zarátaný čas, keď obsluha úmyselne vypínala systém.

Ako je možné, že tie vypnutia systému, ktoré priznali, nie sú nikde evidované? Načo súdu predložili
poruchy? Tie mali už dávno predložiť zhotoviteľovi. Pri návrhu bol kladený veľký dôraz na spoľahlivosť

systému a elimináciu falošných poplachov. Ako je možné, že toľko dní bol systém mimo prevádzky kvôli
poruchám a kompetentných to nezaujímalo? Ďalej sa v dokumente už neobjavuje vypínanie ASVaV,
pretože prišli na jednoduchší spôsob - deaktivovať iba sirénu, čo sa nezaznamenalo v zozname porúch.
Deaktivovanie sirény popísal výrobno-technický námestník M.. U. na pojednávaní zo dňa 17.03.2009,
str. 12 ods. 9,10 takto:

„Jedná sa o zložitý systém. Na monitore môže svietiť výkričník aj v prípade, keď je obsluha vzdialená viac
ako 5 minút z velína. Môže napr. svietiť červený výkričník na monitore aj v prípade, ak sú deaktivované
sirény a tieto sa ovládajú ručne“.

Keby nastala mimoriadna situácia a obsluha z krčmy do 5 minút nezareaguje, nemá sa čo spustiť!

Konštatovanie výrobno-technického námestníka M.. U., že sa jedná o zložitý systém dokazuje, že
bezpečnosť obyvateľov žijúcich pod priehradou je v rukách diletantov. Tento systém sa skladá z
jednoduchých snímačov vyvedených do lacného počítača s jednoduchým vyhodnocovacím programom.
Pre porovnanie uviedla, že deti v predškolskom veku používajú k hrám zložitejšie systémy a výkonnejšie

počítače. Najdôležitejšia časť systému v tom čase bola obsluha, ktorá v prípade vzniku mimoriadnej
situácie mala konať podľa prevádzkového poriadku. Vyjadrenia o systéme vedúceho strediska, ktorý
je zároveň vedúci obsluhy diela pre TBD M.. D. a výrobno-technického námestníka IP.. U. hovoria za
všetko:

pojednávanie zo dňa 28.11.2008, str. 5 ods. 4: M.. D. -„...Podľa môjho názoru ani nebol nejaký životne
dôležitý...“.
pojednávanie zo dňa 12.01.2010, str. 4 odst.1: M.. U. - „...Pre správcu nádrže tento systém je na obtiaž.
Pre obyvateľstvo je však dôležitý“.Na súdnych pojednávaniach všetci zamestnanci obsluhy ASVaV, ktorí sú tam stále zamestnaní zhodne
vypovedali, že systém bol v skúšobnej prevádzke. To nie je pravda. Žalobkyňa stále poukazovala na I.

etapu ASVaV, ktorá bola spustená do trvalej prevádzky 01.07.2002, čo potvrdil aj E.. H. na pojednávaní
dňa 27.01.2009, str. 6-11.

Pri funkčnej I. etape stále vyplývala povinnosť telefonicky informovať CO - hlásna služba § 3 ods. 14
písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v

znení zák. č. 117/1998 Z. z. (úplné znenie č. 261/1998 Z. z.).

Žalobkyňa ďalej uviedla, že nebolo jej cieľom v súdnom konaní dokazovať výstavbu jednotlivých
etáp ASVaV, ich dôležitosť, kedy boli v skúšobnej prevádzke, kedy sa celý ASVaV odovzdal do
trvalej prevádzky, či mohla obsluha buď svojvoľne alebo na príkaz vedúceho deaktivovať ASVaV.
Chcela poukázať na to, že zodpovední vedúci pracovníci Slovenského vodohospodárskeho podniku,

š.p. vedome konali s mimoriadne vysokou spoločenskou nebezpečnosťou, keď kryli konanie E., ktorý
závažným spôsobom porušoval všetky predpisy, zákonník práce, pracovný poriadok, prevádzkový
poriadok, čím vážne ohrozoval obyvateľov žijúcich pod priehradou. Namiesto vyvodenia dôsledkov voči
nemu, začali diskriminovať, diskreditovať a šikanovať ju, ktorá na to poukázala. Zarážajúce je, že sa
nikdy vo svojich písomných odpovediach, ktoré sa týkali ASVaV ani slovom nezmienili, že bol v dobe,

kedy bol deaktivovaný v skúšobnej prevádzke. To by bolo hneď to prvé, na čo by poukázali. Nestalo
sa tak, až po poučení všetkých svedkov pred súdnym pojednávaním, ktorí zhodne zdôrazňovali, čím
pravdepodobne z donútenia účelovo klamali, že ASVaV bol v skúšobnej prevádzke.

Odvádzali pozornosť aj tým, že sa odvolávali na osobné vzťahy medzi žalobkyňou a Prislupčákom. Ich

vzťah bol čisto pracovnoprávny, len s tým rozdielom, že ona si plnila poctivo svoje pracovné povinnosti
a on si neplnil nič a porušoval všetko a ešte bol aj vulgárny.

Dňa 09.08.2004 žalobkyňu a E. zavolali na stredisko do Humenného, kde ďalšia odborná komisia
navrhla jej a E. zmier. Je prinajmenšom smiešne uzatvárať zmier medzi priamym nadriadeným a jeho

podriadeným pracovníkom. V ich pracovnoprávnom vzťahu platí v každom prípade zákonník práce. E.
povedal, že s ňou zmier neuzavrie nikdy. Po tomto M.. U. povedal, že vidí, že problémový je E. a poslal
ho za dvere. Keďže zmier nie je možný, predložili jej ako ústretový krok na jej ochranu (nechápala, akú
ochranu, keď prvá odborná komisia v správe zo dňa 22.07.2004 konštatovala, že sa nič nestalo) druhú
alternatívu, a to návrh k pracovnej zmluve, ktorý obsahoval zmenu miesta výkonu práce - pochôdzky po

rôznych tokoch a zmenu funkcie na vodohospodársky robotník. Tvrdili, že na jej práci sa nič nezmení
a pracovná náplň vodohospodársky pracovník prevádzky - merač, je zhodná s pracovnou náplňou
ponúkaného pracovného miesta s výnimkou bodu týkajúceho sa vyhodnocovania meračských prác.
Pritom meračské práce boli jej hlavnou pracovnou náplňou.

Dňa 13.08.2004 jej riaditeľ závodu poslal odpoveď k žiadosti zo dňa 14.0.2004, v ktorej konštatuje,
že komisia prijala stanovisko 21.07.2004 a to, že diskriminácia na pracovisku nebola preukázaná. Aj
keď pred odbornou komisiou zamestnanci vypovedali, že dochádza k vypínaniu ASVaV, v odpovedi túto
skutočnosť úplne odignoroval a pritom toto jej upozornenie spustilo celú lavínu následnej diskriminácie
a diskreditácie voči žalobkyni zo strany vedenia závodu. Odignoroval aj výpoveď E.. O., Ž. E. sa

nepekne správa voči ženám, je vulgárny, a že ho videla pod vplyvom alkoholu. Odhalením mimoriadne
nebezpečného porušovania bezpečnostných predpisov sa jej musel okamžite zbaviť a umlčať, aby
nevidela, čo sa robí na VN Starina. Preto jej ako oznamovateľke nezákonného konania E.Č. ponúkol
ako ústretový krok iné miesto výkonu práce, iného priameho nadriadeného zamestnanca a inú pracovnú
funkciu „vodohospodársky robotník“ s tvrdením, že nedôjde k zmene pracovnej funkcie, pracovnej

náplne a mzdových podmienok. E. nebolo nič vytknuté a neskôr bol uprataný na lepšie platené miesto
bez zodpovednosti, a kde ho nemôže nikto skontrolovať.

Medzi prevádzkovou meračkou a vodohospodárskym robotníkom je veľký rozdiel.
Od 01.08.1987 do 09.08.2004 v skutočnosti pracovala ako:

obsluha diela - merač, na VN Starina, kde vykonávala pravidelné merania v rámci technicko-
bezpečnostného dohľadu nad vodnými stavbami.
Pracovný posudok zo dňa 13.01.2006 vypracoval po ukončení pracovného pomeru M.. D., vedúci
strediska. „V prevažnej miere na VS - Starina vykonávala pravidelné merania v rámci TBD“.Pracovná funkcia obsluha diela - merač, ktorú v skutočnosti vykonávala, sa nachádzajú v dokumentoch:
Vyhláška 524 z 12. augusta 2002, Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa
ustanovujú podrobnosti o výkone odborného technicko-bezpečnostného dohľadu a o zaraďovaní

vodných diel do jednotlivých kategórií. V § 20 ods. 2 písmeno c),d),f), je funkcia obsluha stavby.
Vodárenská nádrž STARINA - Program dohľadu pre trvalú prevádzku. Na str. 4 dole je „Rozsah a počet
kontrolných meraní a pozorovaní vykonávaných obsluhou diela“. Na str. 5 „Pokyny pre merania konané
obsluhou vodného diela“. Na str. 18 „Obsluha diela - merač: M. Y..
Na stránke VD Gabčíkovo v odstavci E.3.1 Povinnosti

správcu vodného diela je uvedené: Namerané hodnoty a výsledky pozorovaní a meraní bude obsluha
objektu (pokiaľ je uvedené v poznámke „hodnotí merač“) porovnávať so stanovenými medznými
hodnotami.

Pracovnú zmluvu a pracovnú náplň mala vypracovanú ako:
vodohospodársky robotník prevádzky - merač, miesto výkonu práce VN Starina, z čoho logicky vyplýva,

že pracovala na prevádzke VN Starina ako merač.

Názov pracovnej funkcie vodohospodársky robotník prevádzky - merač nie je uvedená v žiadnom
zákone, vyhláške alebo kartotéke pracovných pozícií na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny. Je to
nešťastný zhluk názvov vymyslený personálnym a právnym oddelením Povodia. G.. W. na pojednávaní

z 12.01.2010 uvádza:
„Samostatná funkcia merača neexistuje, takáto funkcia, preto aj v niektorých dokladoch sa uvádza
ako pracovné zaradenie navrhovateľky vodohospodársky robotník - merač.“ V dokumente Karta
typových pozícií (KTP) z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny je funkcia vodohospodársky
robotník alternatívnym názvom pre pomocného pracovníka vo vodnom hospodárstve so základným

vzdelaním. Jedinou podmienkou pri prijatí do pracovného pomeru ako meračky bolo požadované úplné
stredoškolské vzdelanie s maturitou.
S návrhom predkladanej pracovnej zmluvy nesúhlasila, pretože to nebol ústretový krok, ale trest za to, že
nahlásila vedeniu štátneho podniku porušovanie pracovnej disciplíny vedúcim VN Starina, porušovanie
prevádzkového poriadku ASVaV, a tým vedomé ohrozovanie obyvateľov pod VN Starina. Vyplývalo to

z jej pracovnej náplne, z Programu dohľadu TBD pre trvalú prevádzku a ako člena CO. Zaujímavé je,
že tento návrh už mali vopred pripravený a doslova na žalobkyňu vyvíjali nátlak, aby ho podpísala.
Na spodok návrhu napísala, že si to musí dôkladne premyslieť a k danému návrhu sa vyjadrí do
12.08.2004 (prečo mali pripravený návrh vopred, M.. D. nevedel vysvetliť, aj keď sa na jeho príprave
zúčastnil - zápisnica z pojednávania zo dňa 28.11.2008, svedok Ing. Motyčka, str. 5 ods. 10). Po dlhom

rozhovorekomisiesE.U.,nakoniecE.podpísalzmier.Nadokumentez09.08.2004jeuvedené-„Záznam
z prejednania návrhu dodatku k pracovnej zmluve“, z čoho jednoznačne vyplýva, že prejednanie
zmluvy bolo prvoradé, zmier to bolo iba divadlo.

V dohodnutom termíne M.. D. oznámila, že s daným návrhom nesúhlasí.

V tejto súvislosti poukázala na § 2a ods. 8 zák. č. 365/2004 Z.z., podľa ktorého neoprávnený postih je
také konanie alebo opomenutie, ktoré je pre osobu, ktorej sa týka, nepriaznivé a priamo súvisí
a) s domáhaním sa právnej ochrany pred diskrimináciou vo svojom mene alebo v mene inej osoby alebo,
b) s podaním svedeckej výpovede, vysvetlenia alebo súvisí s inou účasťou tejto osoby v

konaní vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania,
c) so sťažnosťou namietajúcou porušenie zásady rovnakého zaobchádzania.

6/ Po odmietnutí podpísania dodatku k zmluve žalobkyni dňa 26.08.2004 písomne oznámili zmenu
priameho nadriadeného, ktorým sa od 01.09.2004 stal M.. D.. M.. D.Č. bol stále jej vedúcim, čo sa týkalo

obsluhy vodného diela, pretože prevádzkový poriadok TBD nebol zmenený.

Podľa oznámenia sa jej priamym nadriadeným mal stať od 01.09.2004, no už od 26.08.2004 od
neho dostávala príkazy na pracovnú cestu mimo VN Starina, aj keď na meranie a kontrolu na VN
Starina sú potrebné dve meračky. O tejto najdôležitejšej norme pre meračky nemalo vedenie podniku

asi žiadne znalosti, lebo žalobkyňa nebola o nej ani nikdy školená. na str. 8, 4.2.1.1 Hydrometrické práce nesmie zamestnanec
vykonávať sám.Následne si musela vypratať všetky osobné veci z kancelárie pod dozorom M.. D. N. U. D. O., ktorá na
jeho príkaz písala zoznam, čo si odtiaľ berie.

Hneď po jej odchode zo Stariny tam boli prijatí dvaja noví zamestnanci, a to E.. O. - H. M.. D. N. E.. E.
- svat E., ktorí vykonávali aj meracie práce. Je neuveriteľné, že na meranie už potrebovali zrazu troch
pracovníkov (plány práce predložené žalovaným). Pritom výrobno-technický námestník M.. U. vo svojej
výpovedi - zápisnica zo dňa 12.01.2010, str. 5 ods. 7 uvádza, že žalobkyňa 17-18 rokov sedela na zadku,
v podstate nič nerobila, za to brala mzdu. Ešte by mala podniku nejaké peniaze vrátiť.

V tejto súvislosti poukázala na § 2a ods. 2 zák. č. 365/2004 Z.z., podľa ktorého priama diskriminácia je
konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza,
zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii. Podľa ods. 6
cit. ustanovenia pokyn na diskrimináciu je konanie, ktoré spočíva v zneužití podriadenosti osoby na
účel diskriminácie tretej osoby. Podľa ods. 8 cit. ustanovenia neoprávnený postih je také konanie alebo

opomenutie, ktoré je pre osobu, ktorej sa týka, nepriaznivé a priamo súvisí
a) s domáhaním sa právnej ochrany pred diskrimináciou vo svojom mene alebo v mene inej osoby alebo,
b) s podaním svedeckej výpovede, vysvetlenia alebo súvisí s inou účasťou tejto osoby v
konaní vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania,
c) so sťažnosťou namietajúcou porušenie zásady rovnakého zaobchádzania.

7/ Od 26.08.2004 bola proti jej vôli posielaná na služobné cesty, kde musela vykonávať iný druh
práce a na iných miestach, ako bolo dojednané v pracovnej zmluve, a to bez zaškolenia, bez lekárskeho
vyšetrenia, bez školenia z BOZP a PO. Nebola ani oboznámená s rizikami pri práci, ktoré vyplývajú
zo zákona č. 158/2001 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a neboli jej pridelené potrebné

ochranné pomôcky.

Po 01.09.2004 boli všetci zamestnanci Prevádzkového strediska Humenné, okrem nej, oboznámení s
platným Pracovným poriadkom.

8/ V pracovných príkazoch mala nariadené kontrolovať vodné toky, aj keď tieto toky mali v pracovných

zmluvách pridelené jednotliví zamestnanci, ktorí v tom čase boli riadne v práci a sedeli na prevádzke.
Keď sa M.. D. sťažovala, že sa bojí chodiť po tokoch, pretože sa tam zdržiavajú bezdomovci, tak ten
sa jej vysmial, že čo sa jej môže stať, maximálne jej môžu urobiť dobre. Mala strach aj zo zvierat. M..
D. ju posielal na kontrolu toku aj viackrát do mesiaca a pritom vypovedal, že takéto kontroly vykonávali
zamestnanci len 2x až 4x za rok. Zápisnica o pojednávaní z 28.11.2008, str.7 ods.6 a str.8 ods.1.

Napr. na kontrolu toku Laborec bola poslaná 26.08.2004, 03.09.2004,10.09.2004, 25.01.2004,
02.02.2005, 10.02.2005.
Na kontrolu toku Pčolinka 21.09.2004, 30.09.2004, 23.11.2004, 01.12.2004.
Na kontrolu toku Pereň: 31.08.2004, 16.11.2004, 04.01.2005, 17.01.2005.
Na kontrolu toku Cirocha: 27.08.2004, 28.09.2004, 30.11.2004.

Okrem nej zo Stariny nikdy nikto, ani kolegyňa D. O., nebol posielaný na kontrolu tokov, ktoré boli
pridelené iným zamestnancom.

zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.

Podľa ods. 4 cit. ustanovenia obťažovanie je také správanie, v dôsledku ktorého dochádza alebo
môže dôjsť k vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho,
zneucťujúceho alebo urážajúceho prostredia a ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť

zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti.

Podľa ods. 8 cit. ustanovenia, podľa ktorého neoprávnený postih je také konanie alebo opomenutie,
ktoré je pre osobu, ktorej sa týka, nepriaznivé a priamo súvisía) s domáhaním sa právnej ochrany pred diskrimináciou vo svojom mene alebo v mene inej osoby alebo,
b) s podaním svedeckej výpovede, vysvetlenia alebo súvisí s inou účasťou tejto osoby v konaní vo
veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania,

c) so sťažnosťou namietajúcou porušenie zásady rovnakého zaobchádzania.

9/ Mala nariadené aj upratovanie priestorov na prevádzke v Humennom, čiže musela upratovať
kancelárie, chodby, sociálne zariadenie, alebo, keď chlapi zvonku nanosili blato, tak jej M.. D. prikázal
upratať. Nebola školená a neboli jej pridelené ochranné pomôcky. Pritom v tom čase bola riadne

zamestnaná na stredisku upratovačka, ktorá v poobedňajších hodinách upratovala. Okrem žalobkyne
nikto iný, ani D. O., nebol posielaný zo Stariny na upratovanie. Výpoveď M.. D. - zápisnica o pojednávaní
z 28.11.2008, str. 8 ods. 6, 7, 8 a zápisnica o pojednávaní z 27.01.2009, str.7 ods. 2.

V tejto súvislosti poukázala na § 2a ods. 2 zák. č. 365/2004 Z.z,. podľa ktorého priama diskriminácia je
konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza,

zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.

zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti.

b) s podaním svedeckej výpovede, vysvetlenia alebo súvisí s inou účasťou tejto osoby v konaní vo
veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania,
c) so sťažnosťou namietajúcou porušenie zásady rovnakého zaobchádzania.

10/ Tiež mala nariadené pálenie krovia pri rôznych vodných tokoch. Nikdy takúto prácu nevykonávala.

Na pálenie krovia bola často posielaná sama, bez akéhokoľvek poučenia. Keď pálila krovie sama, mala
obrovský strach z napadnutia cudzou osobou alebo zvieraťom. Nebola školená na takýto druh práce.

Na súde žalovaný predložil doklady o spaľovaní ako dôkazy:
Metodický pokyn č.2/2003 z košického závodu

Pokyn na zabezpečenie požiarnej ochrany počas spaľovania krovia a zbytkov drevnej hmoty z
18.10.2004
Pokyn na zabezpečenie požiarnej ochrany počas spaľovania krovia a zbytkov drevnej hmoty zo
04.10.2004
Rozhodnutie OR HZ v Humennom - súhlasí spaľovať za podmienok, že budú dodržané všetky

protipožiarne opatrenie, ktoré sú uvedené v prílohe k žiadosti od 27.09.2004 do 30.11.2004
Rozhodnutie OR HZ v Humennom - súhlasí s predlžením platnosti od 01.12.2004 do 31.01.2005
Rozhodnutie OR HZ v Humennom - súhlasí s predĺžením platnosti od 01.02.2005 do 31.03.2005
Rozhodnutie OR HZ v Humennom - súhlasí spaľovať za podmienok, že budú dodržané všetky
protipožiarne opatrenia, ktoré sú uvedené v prílohe k žiadosti od 01.04.2005 do 31.05.2005

Rozhodnutie OR HZ v Humennom - súhlasí so spaľovaním krovia za podmienok, že budú dodržané
všetky protipožiarne opatrenia, ktoré sú uvedené v prílohe k žiadosti a je potrebné ich doplniť o ďalšie
opatrenia - doplniť nových 5 bodov, od 23.09.2005 do 30.11.2005
Stanovisko k predĺženiu platnosti rozhodnutia OR HZ v Humennom - súhlasí s predĺžením platnosti od
02.12.2005 do 22.12.2005

Nepredložili rozhodnutie o súhlase spaľovania od 01.06.2005 do 22.09 2005
Nepredložili rozhodnutie o súhlase spaľovania na 01.12.2005
Na 61 dní predložili súhlas na spaľovanie. Nepredložili písomné oznámenia a povolenia na predmetné
spaľovania. Na 20 dní nepredložili rozhodnutie o súhlase spaľovania. Na 7 dní predložili súhlas na

spaľovanie. Nepredložili doplnený metodický pokyn o doporučených 5 bodov a nepredložili písomné
oznámenia a povolenia na predmetné spaľovania.Z predložených dokladov vyplýva, že žalobkyňa vykonávala zakázané a nebezpečné práce. Spaľovať
chodila na základe cestovných príkazov a plánov práce často sama, bez potrebného odborného
zaškolenia, bez školenia PO, bez školenia BOZP, bez oboznámenia s možnými rizikami, bez pridelenia

ochranných pomôcok a hlavne bez oboznámenia s predloženými dokumentmi.

Zo zákonníka práce, z pracovného poriadku a z metodického pokynu 2/2003 vyplývalo aj povinné
zabezpečenie lekárskeho vyšetrenia, výstupná lekárska prehliadka a očkovanie proti kliešťovej
encefalitíde. Na žiadnej lekárskej prehliadke a očkovaní nebola. Bezpečnostný zápisník - bezcenný

materiál, pretože tam je právoplatný úkon iba o vstupnej inštruktáži. Záznamy o účasti na opakovaných
inštruktážach o bezpečnostných a protipožiarnych predpisoch roky zapisovali do zápisníkov bezpečnosti
práce vodohospodárski robotníci N. E. dcéra a podpisoval sa sám nekvalifikovaný vedúci E., aj keď na
to nemal oprávnenie. Jasne je v zápisníku uvedené, že vyplňuje bezpečnostný technik - inštruktor.

„Zákon č. 158/2001 Z.z.o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v § 12 odsek 3 pritom uvádza,

že bezpečnostným technikom môže byť len osoba, ktorá má úplné stredné vzdelanie alebo úplné
stredné odborné vzdelanie, absolvovala odbornú prípravu a získala osvedčenie o odbornej spôsobilosti
u právnickej osoby alebo fyzickej osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie podľa § 15 ods. 3
alebo odborné vzdelanie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci získala stredoškolským alebo
vysokoškolským štúdiom“.

V tematickom a časovom pláne školenia zo dňa 10. - 14.02.2005, kde je okrem iného uvedené v
predposlednom riadku: zakázané práce osamotených pracovníkov na vode a pri vode. Ako je zrejmé
z pracovných príkazov, jednotlivých pracovných plánov a výpovedí M.. D., tento ju samú posielal na
pochôdzky po tokoch jednotlivých riek a taktiež sama vykonávala pálenie krovia pri vode. Vykonávala

zakázané práce, pretože podľa § 8 zák. č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi sa zakazuje páliť
byliny, kríky a stromy a zakladať oheň, kde by hrozilo jeho rozšírenie. V jednotlivých plánoch práce je
jasne uvedené, kedy tieto práce vykonávala, pričom podľa zákona takéto práce ani vykonávať nemohla.
Dokonca M.. L. vo svojej výpovedí (zápisnica zo dňa 17.03.2009, str.6 ods. 2) hovorí, že nevie o takom
predpise, ktorý by upravoval postup, akým spôsobom sa majú páliť zrezané konáre. Dokonca ani nevie

o takom dokumente, v ktorom by bolo vypracované stanovenie rizík pri práci.

Povinnosť vypracovať dokument o stanovení rizík pri práci vyplýva zo zák. č.158/2001 Z.z. o bezpečnosti
a ochrane pri práci.

Takisto ani M.. D. nevedel o žiadnych dokumentoch, kde by boli vypracované stanovenia rizík - zápisnica
z 17.03.2009, str. 10 ods. 3. Na otázku, či žalobkyňa bola zaškolená na prácu - chodenie pred kosačkou,
M.. L. uviedla, že na takúto prácu sa školenie nerobí. Okrem žalobkyne nikto iný, ani D. O., nebol
posielaný zo Stariny na pálenie krovia a chodenie pred kosačkou po rôznych vodných tokoch.

To, že je rozdiel medzi prácou meračky a prácou vodohospodárskeho robotníka, a že sa na druh práce,
ktorý musela vykonávať sťažovala, potvrdil vo výpovedi aj M.. D. - zápisnica z 28.11.2008, str.4 ods.
4, kde uvádza, že na Starine žalobkyňa vykonávala skôr technickú prácu a potom, keď ju preradili, tak
vykonávala skôr fyzickú prácu.

Podľa ods. 3 cit. ustanovenia nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn

alebo prax, ktoré znevýhodňujú osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak
takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného
záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu.
Podľa ods. 4 cit. ustanovenia obťažovanie je také správanie, v dôsledku ktorého dochádza alebo
môže dôjsť k vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho,

zneucťujúceho alebo urážajúceho prostredia a ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť
zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti.Podľa ods. 8 cit. ustanovenia, podľa ktorého neoprávnený postih je také konanie alebo opomenutie,
ktoré je pre osobu, ktorej sa týka, nepriaznivé a priamo súvisí
a) s domáhaním sa právnej ochrany pred diskrimináciou vo svojom mene alebo v mene inej osoby alebo,

11/ Dňa 01.10.2004 dostala príkaz na pochôdzku hraničného vodného toku Ubľanka.

Išla na bicykli ako bolo bežne zaužívané, cestou tam spadla z bicykla, vybila si zuby a poranila rameno
ruky. Ostala práceneschopná. Oznámila to M.. D., ktorý hneď v ten istý deň prišiel k nej domov spísať
pracovný úraz. Na tlačive už mal predznamenanú príčinu úrazu, štatist. značku 8. skupinu, ktorou by
bola poškodená. S tým nesúhlasila, pretože neporušila žiadne predpisy. Dňa 04.10.2004 prišiel opäť aj
s bezpečnostnou techničkou E.. L. a zástupcom zamestnancov E.. Y.. E.. L. jej oznámila, že s ňou spíšu
úraz, ale nie pracovný, pretože to pracovný úraz nebol. Bola nútená obrátiť sa na Inšpektorát práce

(IP) o prešetrenie, či sa jedná o pracovný úraz. Dňa 13.11.2004 jej M.. D. oznámil, že prídu z IP práce
prešetriť jej úraz a má sa za tým účelom dostaviť 14.12.2004 na hať do Sniny. Žiadala ho, aby jej vystavil
cestovný príkaz na hať, ale odmietol. Informovala sa na IP, akým spôsobom môže opustiť pracovisko,
ktoré má určené ako miesto výkonu práce. Bolo jej povedané, že inak ako cestovným príkazom svoje
pracovisko opustiť nemôže, tak z IP jej oznámili, že rokovanie bude na VN Starina. Žalobkyňa sa riadne

ráno o 6,00 hod. dostavila na miesto výkonu práce a M.. D. jej za to poslal dňa 16.12.2004 upozornenie,
že závažne porušila pracovnú disciplínu a Pracovný poriadok SVP, š.p. a dostala od neho ústny zákaz
vstupu na VN Starina, čím porušil pracovný poriadok (na str. 11 v pracovnom poriadku je opísaná
zmena dojednaných pracovných podmienok). Odpovedala mu listom zo dňa 27.12.2004 - zápisnica o
pojednávaní z 28.11.2004, str.7 ods. 1, 2, 3, 4, 5. Až na podnet z IP bol s ňou 14.12.2004 spísaný

pracovný úraz. Po úraze, keď opäť nastúpila do práce nebola preškolená ani poučená. Naďalej sa
musela z hate v Snine prepravovať po štátnych komunikáciách na určené miesto výkonu práce na
bicykli.

V tejto súvislosti poukázala na § 2a ods. 2 zák. č. 365/2004 Z.z., podľa ktorého priama diskriminácia je

konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza,
zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.

takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného
záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu.

Podľa ods. 8 cit. ustanovenia neoprávnený postih je také konanie alebo opomenutie, ktoré je pre osobu,
ktorej sa týka, nepriaznivé a priamo súvisí

a) s domáhaním sa právnej ochrany pred diskrimináciou vo svojom mene alebo v mene inej osoby alebo,
b) s podaním svedeckej výpovede, vysvetlenia alebo súvisí s inou účasťou tejto osoby v konaní vo
veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania,
c) so sťažnosťou namietajúcou porušenie zásady rovnakého zaobchádzania.

12/ Dňa 09.11.2004 poslala sťažnosť generálnemu riaditeľovi SVP, š.p., v ktorej mu opísala celú
situáciu, ako sa ku nej nadriadení pracovníci závodu správajú po tom, čo si dovolila sťažovať sa na
závažné porušovanie predpisov vedúcim VN Starina E.. Táto sťažnosť bola postúpená na prešetrenie
a priame vybavenie na OZ Košice a bola na deň 09.12.2004 pozvaná na prerokovanie na OZ v
Michalovciach. Prerokovania sa zúčastnil hlavný kontrolór zo SVP, š.p. Banská Štiavnica a z OZ Košice

G.. W..

Okrem iného sa im žalobkyňa sťažovala, že je posielaná na nezmyselné pracovné cesty na iné
pracoviská, ako keby bola nadbytočná na VN Starina a jej prácu meračky na VN Starina vykonávajú
ostatní zamestnanci. Ona musí vykonávať prácu, ktorú majú vo svojej náplni práce iní zamestnanci, na

iných pracoviskách, ktorí v tom čase v práci nechýbali.

Pracovnú cestu možno považovať za časovo obmedzenú zmenu pravidelného miesta výkonu práce
dohodnutéhovpracovnejzmluve.MaximálnudĺžkutrvaniapracovnejcestyZákonníkprácenestanovuje,jej trvanie je však potrebné vymedziť na nevyhnutne potrebné obdobie. Tento pojem „nevyhnutne
potrebné obdobie“ nesmie zamestnávateľ vykladať veľmi široko a je potrebné ho vykladať v súlade s
dobrými mravmi (vyslanie zamestnanca na pracovnú cestu na niekoľko mesiacov, dokonca až na pol

roka je s najväčšou pravdepodobnosťou v rozpore s dobrými mravmi).

Keď sa s ňou rozprávali, tvrdili jej, že jej sťažnosť je opodstatnená. G.. W. jej povedal, že nemala odísť
zo Stariny, že on by na jej mieste behal po Starine s transparentom, ale zároveň ju upozornil, či si
uvedomuje,žemôžebyťobvinenázošíreniapoplašnejsprávy,keďtvrdila,žeE.dávalpríkazdeaktivovať

ASVaV. Toto žalobkyňa vnímala ako zastrašovanie.

Dňa 21.12.2004 dostala alibistickú odpoveď na jej sťažnosť. Zo strany závodu je všetko v poriadku a
jej sťažnosť je neopodstatnená.

V tejto súvislosti poukázala na § 2a ods. 3 zák. č. 365/2004 Z.z. podľa ktorého nepriama diskriminácia je

navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú osobu v porovnaní s inou
osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne
odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého
záujmu.

Podľa ods. 8 neoprávnený postih je také konanie alebo opomenutie, ktoré je pre osobu, ktorej sa týka,
nepriaznivé a priamo súvisí
a) s domáhaním sa právnej ochrany pred diskrimináciou vo svojom mene alebo v mene inej osoby alebo,
b) s podaním svedeckej výpovede, vysvetlenia alebo súvisí s inou účasťou tejto osoby v konaní vo
veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania,

c) so sťažnosťou namietajúcou porušenie zásady rovnakého zaobchádzania.

13/ Od 15.02.2005 všetkým zamestnancom strediska Humenné bola zmenená pracovná zmluva.
Miestom výkonu práce sa stala územná pôsobnosť Prevádzkového strediska Humenné, za účelom
zabezpečovania prevádzkových potrieb zamestnávateľa sa miesto výkonu práce upravilo tak, že

pracovník,ktorýpracovalnaVNStarina,abysamuzakaždýmnemuselivypisovaťcestovnépríkazy,jeho
miestom výkonu práce sa stala celá teritoriálna pôsobnosť prevádzky Humenné a ostatné náležitosti v
pracovnej zmluve ostali nezmenené. Nikomu sa nič nezmenilo, nikto nebol pohadzovaný z miesta na
miesto, iba ona.

Túto zmenu navrhol a schválil M.. D., vedúci strediska Humenné, ktorú vysvetlil s tým, že sa to robí kvôli
úsporám na cestovných príkazoch, pritom hlavne on zneužíval cestovné príkazy.

Poukázala na výpoveď G.. W. - zápisnica o pojednávaní zo dňa 17.03.2009:
„Nedošlo k zlúčeniu Vodnej nádrže Starina s prevádzkou v Humennom, akurát miesto výkonu

práce sa upravilo tak, že pracovník, ktorý pracoval na VN Starina, aby sa mu zakaždým nemuseli
vypisovať cestovné príkazy, tak jeho miestom výkonu práce sa stala celá teritoriálna pôsobnosť
prevádzky Humenné. Takéto zmeny pracovných zmlúv boli vykonané aj u ostatných pracovníkov celého
odštepného závodu“.
G.. W. týmto potvrdil, že to bolo urobené kvôli žalobkyni, pretože nikoho zo Stariny neposielali na práce

mimo Stariny a takisto nikto z celého odštepného závodu nebol posielaný vykonávať práce na Starinu.
M.. L. vo výpovedi v zápisnici o pojednávaní zo dňa 17.03.2009, str. 8 ods. 3 takisto uvádza, že zmena
územného plánu bola vykonaná z dôvodu, aby sa žalobkyni nemuseli stále vydávať nové cestovné
príkazy. Napriek tomu, že jej sa takisto zmenila územná pôsobnosť miesta výkonu práce, vypovedala,
že naďalej si cestovné príkazy vypisovala preto, že mohla. Cestovné príkazy vedúci zamestnanci

zneužívajú naďalej.V tejto súvislosti poukázala na § 2a ods. 2 zák. č. 365/2004 Z.z., podľa ktorého priama diskriminácia je
konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza,
zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.

Podľa ods. 8 cit. ustanovenia neoprávnený postih je také konanie alebo opomenutie, ktoré je pre osobu,
ktorej sa týka, nepriaznivé a priamo súvisí
a) s domáhaním sa právnej ochrany pred diskrimináciou vo svojom mene alebo v mene inej osoby alebo,
b) s podaním svedeckej výpovede, vysvetlenia alebo súvisí s inou účasťou tejto osoby v konaní vo

veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania,
c) so sťažnosťou namietajúcou porušenie zásady rovnakého zaobchádzania.

14/ Proti jej vôli bola preradená od 15.02.2005 na Stredisko Humenné - Laborec HT, pracovisko hať
Snina ako vodohospodársky robotník, teda na iný druh práce a na iné miesto, aké bolo dojednané v
pracovnej zmluve, opäť bez zaškolenia a lekárskeho vyšetrenia. Taktiež nebola školená z PO, BOZP

a oboznámená s rizikami, ktoré vyplývajú zo zák. č. 158/2001 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia
pri práci. Neboli jej prideľované ani potrebné ochranné pomôcky. Na pracovisku, kde bola preradená
neboli vytvorené žiadne podmienky vyplývajúce zo zákonníka práce. Nemala šatňu, skrinku na osobné
veci a nebolo tam ani WC a umyváreň pre ženy. Zlúčením sa pre nikoho nič nezmenilo, len ona bola
týmto úkonom preradená na iné miesto výkonu práce. Pritom v plánoch práce bolo pred 15.02.2005

aj potom uvedené stredisko ako stredisko Humenné - Laborec HT. Okrem nej nikdy nikto nebol tak
ponižujúco preraďovaný. Namiesto cestovných príkazov jej M.. D. vyhotovoval týždenný plán práce.
Takýto plán práce dostávala zo zamestnancov výlučne iba ona. Posledný plán práce jej M.. D. vyhotovil
od 09.05.2005 do 13.05.2005.

Podľa ods. 8 cit. ustanovenia neoprávnený postih je také konanie alebo opomenutie, ktoré je pre osobu,

ktorej sa týka, nepriaznivé a priamo súvisí
a) s domáhaním sa právnej ochrany pred diskrimináciou vo svojom mene alebo v mene inej osoby alebo,
b) s podaním svedeckej výpovede, vysvetlenia alebo súvisí s inou účasťou tejto osoby v konaní vo
veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania,
c) so sťažnosťou namietajúcou porušenie zásady rovnakého zaobchádzania.

15/ Od 01.04.2005 bol p. E. preradený do Humenného ako technický pracovník a opäť sa stretávali
na jednom pracovisku. Bolo to neznesiteľné. Od 12.05.2005 bola práceneschopná, pretože to psychicky
nezvládala. Po návrate do práce dňa 01.07.2005 od M.. L. dostala plán práce na 26. týždeň bol iba
pre ňu. Upozornila M.. D., že ona nie je jej priama nadriadená a plán práce vypracovaný iba pre ňu

považuje za diskrimináciu.

Dňa 07.07.2005 bola kvôli tomu zvolaná výrobná porada. Za účasti vedenia a podnikovej právničky bola
žalobkyňa jediná z VN Starina spolu so zamestnancami úseku Laborec - HT oboznámená so zmenou
priameho nadriadeného vedúceho zamestnanca s účinnosťou od 15.05.2005. Priamou nadriadenou

pre všetkých zamestnancov Prevádzkového strediska Humenné na úseku Laborec - HT sa stala
M.. L.. Žalobkyni ako jedinému zamestnancovi z VN Starina sa bezdôvodne druhýkrát zmenil priamy
nadriadený.Pritomvdodatkukpracovnejzmluvesajejničnezmenilo,lento,čovšetkýmzamestnancom,
a to miesto výkonu práce - Prevádzkové stredisko Humenné. Aj D. O. sa v dodatku k zmluve zmenilo
miesto výkonu práce na to isté, čo žalobkyni, ale jej sa M.. L. nestala priamou nadriadenou.

Podľa ods. 3 cit. ustanovenia nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn
alebo prax, ktoré znevýhodňujú osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak
takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného
záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu.Podľa ods. 4 cit. ustanovenia obťažovanie je také správanie, v dôsledku ktorého dochádza alebo
môže dôjsť k vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho,

zneucťujúceho alebo urážajúceho prostredia a ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť
zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti.

Podľa ods. 8 cit. ustanovenia neoprávnený postih je také konanie alebo opomenutie, ktoré je pre osobu,
ktorej sa týka, nepriaznivé a priamo súvisí

Na základe jej sťažnosti M.. L. začala vyhotovovať plán práce pre všetkých zamestnancov na úseku

Laborec - HT, ale žalobkyňa bola vždy vyčlenená a uvedená v samostatnej kolónke.

Na pláne práce bol v 27. týždni uvedený ako úsekový technik O.. E., kvôli ktorému musela odísť z VN
Starina. Keď sa to zopakovalo aj v 28. týždni, tak sa sťažovala vedúcemu strediska M.. D., že toto je
zámer a nie ústretový krok pre ňu zo strany vedenia, ako to stále tvrdili a žiadala ho o návrat na VN

Starinu.

16/ Namiesto odpovede od 15.08.2005 do 09.09.2005 bola posielaná ako jediný pracovník zo
Stariny na odstraňovanie drevnej hmoty a krovín pri výreze, výrube drevnej hmoty na VD Zemplínska
Šírava. Drevnú hmotu následne aj spaľovali. Keďže VD Zemplínska Šírava nepatrí do teritoriálnej
pôsobnosti prevádzky Humenné, žiadala najprv ústne M.. D., ktorý sa k tomu nevyjadril, a následne

dňa 06.09.2005 e-mailom žiadala riaditeľa závodu v zmysle zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe
k informáciám o zaslanie organizačnej štruktúry Prevádzkového strediska Humenné, závodu Povodie
Laborca Michalovce. Namiesto toho, aby jej v zmysle zák. č. 211/2000 Z.z. zaslali organizačnú
štruktúru, tak jej dňa 14.09.2005 riaditeľ závodu M.. J. U. odpísal: „V záujme vyriešenia Vašej žiadosti
Váspozývamedňa19.septembra2005o900hod.nasprávuzávoduMichalovcedokancelárievýrobno-

technického námestníka.“

Na vysvetlenie organizačnej štruktúry Prevádzkového strediska Humenné boli potrební štyria
zamestnanci závodu a to: výrobno-technický námestník M.. G. U., ekonomický námestník M.. G. D.,
personálny referent N. H. a právny referent G.. X. H., ktorí jej dňa 19.09.2005 v Zázname z prejednania

žiadosti písomne potvrdili, že VD Zemplínska Šírava patrí pod stredisko Humenné. Týmto vedome
a účelovo klamali, pretože VD Zemplínska Šírava patrila a aj stále patrí pod Prevádzkové stredisko
Michalovce. Oficiálne schválenú organizačnú štruktúru strediska od nich nikdy nedostala.

V tejto súvislosti poukázala na § 2a ods. 2 zák. č. 365/2004 Z.z., podľa ktorého priama diskriminácia je

konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza,
zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.

takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného
záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu.Podľa ods. 6 cit. ustanovenia pokyn na diskrimináciu je konanie, ktoré spočíva v zneužití podriadenosti
osoby na účel diskriminácie tretej osoby.

Podľa ods. 7 cit. ustanovenia nabádanie na diskrimináciu je presviedčanie, utvrdzovanie alebo
podnecovanie osoby na diskrimináciu tretej osoby.

17/ Dňa 02.03.2005 zaslala žiadosť riaditeľovi závodu, kde ho žiadala, aby jej oznámil, ako dlho
ešte bude diskriminovaná tým spôsobom, že ju budú posielať na nezmyselné pracovné cesty. Na to

dostala odpoveď od M.. U. zo dňa 29.03.2005, kde uvádza, že pokiaľ sa jedná o diskrimináciu jej osoby,
tak to je jej osobný výmysel. Čo sa týka Autonómneho systému varovania a vyrozumenia, tak ten patrí
do oblasti utajovaných písomností na stupni utajenia „Dôverné“, čiže sa s nimi môže oboznamovať len
určitý okruh zamestnancov, avšak ona k ním nepatrí, čiže ani zistené skutočnosti jej nebudú oznámené.
Takýmto spôsobom sa ju snažili iba zastrašiť, pretože čo sa týka ASVaV, tak všetky informácie sú verejne
prístupné na internete, napr.: Správa z rokovania vlády .

Čo sa týka jej pracovnej náplne, s takýmito otázkami sa mala obracať na jej priameho nadriadeného
zamestnanca M.. D.. Dňa 14.04.2005 poslala odpoveď na tento list riaditeľovi závodu M.. U. a
generálnemu riaditeľovi M.. D., v ktorom okrem iného uviedla, že v jej žiadosti sa nejedná o diskrimináciu
prejednávanú na VN Starina, ale sa jedná o diskreditačnú a diskriminačnú kampaň, ktorú proti nej vedú

od 09.07.2004, keď sa opovážila sťažovať na vedúceho VN Starina E..

Podľa ods. 6 cit. ustanovenia pokyn na diskrimináciu je konanie, ktoré spočíva v zneužití podriadenosti
osoby na účel diskriminácie tretej osoby.

Podľa ods. 7 cit. ustanovenia nabádanie na diskrimináciu je presviedčanie, utvrdzovanie alebo

podnecovanie osoby na diskrimináciu tretej osoby.

18/ Dňa 14.03.2005 každý zamestnanec OZ Michalovce dostal dohodu o mzdových podmienkach.
Jej bola dohoda zaslaná dňa 06.04.2005 doporučene poštou. Ako útvar bol na dokumente uvedený
PV Laborec HT, názov funkcie - vodohospodársky robotník a podpísaný bol riaditeľ závodu M.. U.. V

dohode boli nesprávne vyplnené údaje, preto v žiadosti zo dňa 07.04.2005 žiadala o správne vyplnenie
dohody o mzdových podmienkach, na základe dodatku k pracovnej zmluve, kde sa od 15.02.2005
všetkým zamestnancom strediska Humenné, pod ktoré patrí aj VN Starina zmenilo miesto výkonu práce
na územnú pôsobnosť Prevádzkového strediska Humenné. Ostatné náležitosti pracovnej zmluvy ostali
nezmenené. Na to jej v liste zo dňa 10.05.2005 zaslali poštou (doručené dňa 16.05.2005) novú dohodu o

mzdových podmienkach opäť nesprávne vyplnenú, kde ako útvar bolo uvedené Prevádzkové stredisko
Humenné, názov funkcie opäť vodohospodársky robotník a podpísaní boli M., D., M.. U. a M.. U..

Dňa 18.05.2005 opäť žiadala riaditeľa závodu o správne vyplnenie dohody o mzdových podmienkach,
kde okrem iného uviedla, že to z ich strany považuje za menej priaznivé zaobchádzanie, ako s ostatnými

zamestnancami, ktorí majú porovnateľnú pracovnú zmluvu s jej pracovnou zmluvou, a ktorým údaje v
dohode o mzdových podmienkach vedeli vyplniť správne. Toto považovala z ich strany ako postih za
to, že si dovolila poukázať na porušovanie predpisov vedúcim zamestnancom závodu. Dňa 07.06.2005
dostala odpoveď, vybavovanú G.. W. N. G.. H., ktorí tvrdili, že na závode dodržiavajú princíp rovnakéhozaobchádzania, čo môžu aj náležite dokázať. Žiadnu inú dohodu o mzdových podmienkach jej už
neposlali.

D. O., takisto meračka na VN Starina mala tú istú pracovnú zmluvu, ako žalobkyňa a jej vedeli dohodu
o mzdových podmienkach vyplniť správne, žalobkyni nie, aj keď jej miesto meračky nebolo zrušené, len
jej nedovolili vykonávať túto prácu.

V tejto súvislosti poukázala na § 2a ods. 2 zák. č. 365/2004 Z.z., podľa ktorého priama diskriminácia je

konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza,
zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.

záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu.

zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti.

Podľa ods. 6 cit. ustanovenia pokyn na diskrimináciu je konanie, ktoré spočíva v zneužití podriadenosti
osoby na účel diskriminácie tretej osoby.

Podľa ods. 7 cit. ustanovenia nabádanie na diskrimináciu je presviedčanie, utvrdzovanie alebo
podnecovanie osoby na diskrimináciu tretej osoby.

19/ Keď jej bolo oznámené, že s otázkami, ktoré sa týkajú jej pracovnej náplne sa má obracať na
jej priameho nadriadeného M.. D., tak mu dňa 04.04.2005 poslala žiadosť, prečo jej nie je umožnené

vykonávať prácu na VN Starina, odkedy je jej priamym nadriadeným a dokedy bude tento stav trvať.
Na to jej M.. D. poslal oznámenie zo dňa 11.04.2005, že dňa 14.04.2005 o 10,00 hod. sa na VN
Starina uskutoční prejednanie petície podanej zamestnancami VN Starina. Následne od neho dostala
vyjadrenie zo dňa 19.04.2005, v ktorom jej oznámil, že sú jej prideľované práce potrebné v rámci
Prevádzkového strediska Humenné a upozornil ju, že dňa 14.04.2005 sa na VN Starina uskutočnilo

prejednanie petície podanej zamestnancami VN Starina, kde všetci zamestnanci vyjadrili nesúhlas s jej
návratom na pôvodne pracovisko.

Dňa 22.04.2005 poslala M.. D. žiadosť o zaslanie kópie petície, pretože keď ho o to žiadala pri
telefonickom rozhovore, tvrdil jej, že žiadnu petíciu nemá a ani ju nevidel. K tejto žiadosti dostala list

zo dňa 09.05.2005 od M.. D., v ktorom jej oznámil, že dňa 14.04.2005 jej bolo písomne doporučené
zúčastniť sa prejednávania predmetnej petície, aby dostala potrebné informácie. V ďalšom jej oznámil,
že riešenie petície nepatrí do kompetencie závodu Povodia Laborca Michalovce.

Dňa 30.05.2005 poslala žiadosť o zaslanie kópie petície M.. U., prípadne, aby jej oznámil, do

kompetencie ktorej organizácie riešenie petície podanej zamestnancami VN Starina patrí. Keď od
M.. U. žiadnu odpoveď nedostala, poslala dňa 11.07.2005 žiadosť o zaslanie kópie petície riaditeľovi
závodu M.. U.. Na to dostala odpoveď zo dňa 25.07.2005 od G.. W., M.. U., G.. H. N. M.. U.cha, že
riešenie petície nepatrí do kompetencie závodu, respektíve podniku. Predmet petície sa týkal osobno-
pracovných vzťahov medzi žalobkyňou a ostatnými spoluzamestnancami na VS Starina, preto pokladali

za správne zaoberať sa týmto problémom. Obsah petície bol prejednaný dňa 14.04.2005 za osobnej
účasti zamestnancov VS Starina. Na uvedené prejednanie sa ona zrejme účelovo a bez ospravedlnenia
nedostavila. Svoje právo byť informovaná o obsahu petície nevyužila ani v prítomnosti G.. H. dňa
11.07.2005 pri osobnom pohovore.

Dňa 03.08.2005 v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám opäť žiadala riaditeľa závodu M..
U. o zaslanie kópie petície a informovala ho o tom, že v liste zo dňa 25.07.2005 sú účelovo a nepravdivo
uvedené informácie, pretože na prejednávanie petície nebola pozvaná, ale bolo jej doporučené sa
zúčastniť. Lenže, keď naposledy bola na VN Starina za účelom prešetrenia jej pracovného úrazu, takod M.. D. dostala osobný list, že závažne porušila pracovnú disciplínu a takisto od neho dostala ústny
zákaz vstupu na VN Starinu. Na ten deň bola vyslaná M.. D. na pálenie krovia vodného toku E. (týždenný
plán práce 14.04.2005). Takže jej neúčasť nebola účelová, ale nebolo jej umožnené sa prejednávania

petície zúčastniť.

Pri osobnom pohovore s G.. H. využila možnosť byť informovaná, ale ona jej odmietla poskytnúť
akékoľvek informácie s odôvodnením, že nie je povinná jej takéto informácie poskytovať, lebo nechce
ubližovať nevinnému človeku.

V odpovedi zo dňa 09.08.2005 jej konečne poslali kópie petície. Až tu sa dozvedela, že bola podaná
aj petícia proti odvolaniu E. z funkcie vedúceho VN Starina. Obsah petície obsahuje samé klamstvá
a urážky na adresu jej osoby, ktoré nechcela ani komentovať. Zarážajúce bolo, že E.k, ktorý už na
VN Starina nepracoval sa prejednávania petície zúčastnil, pretože ho tam zobral M.. U. a dokonca sa
podpísal na prezenčnú listinu proti návratu žalobkyne na VN Starina.

Zamestnanci z VN Starina vypovedali, že podpisovali petičný záznam, ktorý bol položený na stole na
velíne.

PetičnýzáznampodpísalajzamestnanecE..E.(svatE.),sktorýmžalobkyňanikdynepracovala,pretože

ten na Starinu prišiel pracovať až po tom, keď tam ona už nepracovala. S textom petície zamestnanci
oboznámení neboli, nebolo ani žiadne prerokovanie petície, podpísali iba prezenčnú listinu zo dňa
14.04.2005. Nevedeli ani povedať, kto organizoval petičnú akciu proti jej návratu na Starinu. V podacom
denníku, ktorý predložil žalovaný nie je uvedené, kto zo zamestnancov podal petíciu na závode v
Michalovciach. K tomu vypovedali D.. O. - zápisnica o pojednávaní z 28.10.2008, str. 9, G.. U. - zápisnica

o pojednávaní z 09.03.2010, str. 2 ods.7, G.. E. - zápisnica o pojednávaní z 11.03.2010, str. 3, ods. 5,
6, 7, 8, E.. U. - zápisnica o pojednávaní z 11.05.2010, str. 6 ods. 2, 4, J.. W. - zápisnica o pojednávaní
z 11.05.2010, str.8 ods. 1, G.. C. - zápisnica o pojednávaní z 11.06.2010, str.4 ods. 5, 6, 7, D.. U. -
zápisnica o pojednávaní z 11.06.2010, str. 6 ods. 3, 4, D.. I. - zápisnica o pojednávaní z 11.06.2010,
str.11 ods. 2, 3, 4, 5, E.. E. - zápisnica o pojednávaní zo 17.09.2010, str.5.

Prečo jej nie je umožnené vykonávať prácu na VN Starina, odkedy bol jej priamym nadriadeným M..
D. a dokedy mal tento stav trvať, poslala žiadosť iba M.. D.. Nikoho iného zo zamestnancov o tom
žiadnym spôsobom neinformovala, preto je zarážajúce, odkiaľ sa zamestnanci zo Stariny dozvedeli, že
sa domáhala práva vrátiť sa na Starinu.

Z výpovedí zamestnancov, neuvedenie mena osoby v podacom denníku, kto petíciu za zamestnancov
podal, kto za zamestnancov predniesol na prejednávaní čo je obsahom petície vyplýva, že petíciu
zorganizovali vedúci pracovníci s právnym oddelením.

Zákon o petičnom práve sa vzťahuje len na orgány verejnej správy. Podnikový právnik a vedenie podniku
nepozná zákony krajiny, v ktorej žijú a pracujú, pre pracovnoprávny vzťah platí zákonník práce. Takýto
postup nemá žiadnu oporu v práve a je v rozpore i s dobrými mravmi. Všemožne sa snažili vytvoriť jej
čo najnepríjemnejšiu atmosféru na pracovisku, zastrašiť ju a donútiť rozviazať pracovný pomer.

V tejto súvislosti poukázala na § 2a ods. 2 zák. č. 365/2004 Z.z., podľa ktorého priama diskriminácia je
konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza,
zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.
Podľa ods. 3 cit. ustanovenia nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn
alebo prax, ktoré znevýhodňujú osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak

takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného
záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu.

zneucťujúceho alebo urážajúceho prostredia a ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť
zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti.Podľa ods. 6 cit. ustanovenia pokyn na diskrimináciu je konanie, ktoré spočíva v zneužití podriadenosti
osoby na účel diskriminácie tretej osoby.

Podľa ods. 7 cit. ustanovenia nabádanie na diskrimináciu je presviedčanie, utvrdzovanie alebo
podnecovanie osoby na diskrimináciu tretej osoby.

Podľa ods. 8 cit. ustanovenia neoprávnený postih je také konanie alebo opomenutie, ktoré je pre osobu,
ktorej sa týka, nepriaznivé a priamo súvisí

Dňa 06.05.2005 žalobkyňa poslala na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva žiadosť o

posúdenie situácie, ako sa ku nej správa vedenie závodu po tom, čo si dovolila sťažovať sa na
nadriadeného zamestnanca a poukázať na vážne porušenia pracovných predpisov. Aj keď nemali v tom
čase všetky potrebné informácie, dňa 16.01.2006 dostala odpoveď, v ktorej SNSPĽP dospelo k záveru,
že v jej pracovnoprávnom vzťahu došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania.

20/ Tento dlhotrvajúci negatívny stav v práci jej privodil značné zdravotné problémy, ktoré
predtým nikdy nemala. Pretože opakovane u nej dochádzalo k recidívam ochorenia, na základe
odporučenia odborného lekára sa rozhodla dňa 16.12.2005 pracovný vzťah ku dňu 31.12.2005 ukončiť
zo zdravotných dôvodov s doložením lekárskej správy od privátneho lekára.

Dňa 22.12.2005 dostala oznámenie zo závodu, že súhlasia so skončením pracovného pomeru a má
sa dňa 02.01.2006 dostaviť na závod za účelom vybavenia potrebných písomností. Nevedela, z akého
dôvodu, ale doloženú lekársku správu nepovažovali za kvalifikovaný lekársky posudok.

Aj pri rozviazaní pracovného pomeru jej spôsobili neskutočný stres tým, že G.. H. jej najprv telefonovala,

aby prišla na závod medzi sviatkami. V ten istý deň jej opäť telefonovala, že nemá chodiť. Potom opäť,
nech príde a nakoniec po štvrtýkrát nech nechodí, pretože všetci majú celozávodnú dovolenku a má
prísť 02.01.2006, ako je uvedené v súhlase so žiadosťou. Aj toto považovala z ich strany za menej
priaznivé zaobchádzanie.

Na deň 02.01.2006 jej M.. L. vystavila cestovný príkaz na závod do Michaloviec, čo považovala za to, že

jestáleoficiálnezamestnaná.Pracovnúcestusiajriadnevyúčtovala.Nazávodedňa02.01.2006osobne
doručila žiadosť a predložila aj lekárske potvrdenie od odborného lekára, ktoré požadovali. Žiadala
doplniť list zo dňa 22.12.2005 v tom zmysle, aby dôvodom rozviazania pracovného pomeru boli uvedené
zdravotné dôvody v zmysle § 63 ods. 1 písm. c Zákonníka práce. Keďže žalovaný jej odmietol vyhovieť,
doručila mu dňa 09.01.2006 ďalšiu žiadosť, na ktorú jej žalovaný odpovedal dňa 12.01.2006 v tom

zmysle, že sama požiadala o skončenie pracovného pomeru ku dňu 31.12.2005, a pretože v tom čase
nedoložila aktuálny lekársky posudok a po skončení pracovného pomeru predložila lekársku správu,
ktorá nespĺňa náležitosti § 63 ods.1 písm. c) Zákonníka práce, trvajú na svojom predchádzajúcom
stanovisku.

Dňa 23.01.2006 im zaslala upozornenie, že im predložila odbornú lekársku správu, z ktorej vyplýva
nielenohrozenie,aleajnásledok,ktorýjevpríčinnejsúvislostispracovnýmpomeromaopätovnežiadala
o doplnenie dôvodu rozviazania pracovného pomeru. Dňa 07.02.2006 jej opäť odpísali, že predložila
správu po skončení pracovného pomeru a táto správa nespĺňa zákonom požadované náležitosti.

Žalobkyňa uviedla, že počas celej doby trvania pracovného pomeru v ŠVP, š.p. si poctivo a zodpovedne
plnila pracovné povinnosti. Okrem diskriminácie a sexuálneho obťažovania vedúcim E. nahlásila svojim
nadriadeným, ktorí zodpovedajú za správu štátneho majetku podľa Ústavy SR čl. 4, že dochádza
nedovolenému vypínaniu - deaktivovaniu ASVaV. Jediný dôvod, prečo obsluha na príkaz vedúceho E.deaktivovala ASVaV, bolo nedovolené opustenie pracoviska za účelom požívania alkoholických nápojov
- ožieranie sa. Svojim konaním porušovali pracovný poriadok, prevádzkový poriadok, zákonník práce a
stanovené podmienky v zmluve s CO, vyplývajúce z § 16 ods. 6 zákona Národnej rady SR č. 42/1994

Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva a vyhlášku Ministerstva vnútra SR č 348/1998 Z.z. o zabezpečení
technických a prevádzkových podmienok zabezpečenia varovania obyvateľstva. Z hľadiska možných
mimoriadnych udalosti (živelnej pohromy, havárie, katastrofy alebo terorizmu) mohlo dôjsť k porušeniu
vodnej stavby a tým k priamemu ohrozeniu 7 dedín 38 311 obyvateľov. Okrem pôsobenia priamych
následkov mimoriadnych udalosti sa predpokladá i vznik druhotných následkov na postihnutom území.

Zodpovední zamestnanci, vedomí si svojej zodpovednosti a vážnosti odhalenia nezodpovedného až
trestuhodného stavu začali zahladzovať svoje konanie nezákonným spôsobom. Vyhodili ju z VN Starina
a bez jej súhlasu ju preradili na iné miesto výkonu práce a druh práce, aké boli dohodnuté v pracovnej
zmluve. Vykonávala nebezpečné a zakázané práce bez zaškolenia a lekárskeho vyšetrenia, ktoré
sú povinné zo zákonníka práce a z pracovného poriadku. Taktiež nebola školená z PO, BOZP a

oboznámená s rizikami, ktoré vyplývajú zo zák. č. 158/2001 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
Neboli jej prideľované ani potrebné ochranné pomôcky. Na pracovisku, kde bola preradená, neboli
vytvorené žiadne podmienky vyplývajúce zo zákonníka práce.

Vykonávané práce mimo VN Starina od 26.08.2004 do 31.12.2005
88 dní pálenie krovia 54%
38 dní upratovanie 23%
21 dní kontrola toku 13%
17 dní iné práce 10%

164 dní spolu 100%
Na diskrimináciu, diskreditáciu, zastrašovanie a šikanovanie využívali svoju moc a nezákonné praktiky.
Vedúci pracovníci a podnikoví právnici zorganizovali petíciu proti jej návratu na VN Starina, zabránili jej
zúčastniť sa na jej prejednávaní a zneužili k podpísaniu petície neinformovaných robotníkov.

Žalovaný počas pojednávaní preukázal, že spoľahlivý systém s elimináciou falošných poplachov mal za
obdobie od 26.10.2002 do 20.7.2004, 632 dní nahlásených 15 porúch a 139 dní bol mimo prevádzky.
Zo zoznamu porúch ASVaV, ktorý predložil žalovaný vyplýva, že do času mimo prevádzky nie je pritom
zarátaný čas, keď obsluha úmyselne vypínala systém. V zozname porúch ASVaV na VS Starina sa
preukázala aj pravdivosť tvrdenia žalobkyne, že E. bez udania dôvodu vypínal ASVaV v dňoch 28., 29.,

30.10.2003. Tvrdenie žalovaného, že ASVaV bol v tom čase v skúšobnej prevádzke je iba zahmlievanie
a nedokazuje, že sa mohol vypínať. Ani nebol predložený nejaký predpis, ktorý by umožňoval vypínanie
ASVaV. Ich svojvoľné a nezákonné konanie značným spôsobom znížilo dôstojnosť, spoločenskú
vážnosť a vážne poškodilo zdravie žalobkyne. Keďže jej privodili značné zdravotné problémy, ktoré
predtým nikdy nemala, nedokázala normálne fungovať a toto všetko veľmi negatívne ovplyvnilo aj celú

jej rodinu (dodnes sa stále lieči u odborného lekára - psychiatra) a svojim konaním ju donútili rozviazať
pracovný pomer. Preto sa rozhodla domáhať svojich práv na súde.

Žiadala zaplatiť z titulu náhrady škody 94.949,-EUR (2.860.440,-Sk) s úrokom z omeškania 12 %, trovy
konania, ako aj trovy právneho zastúpenia z dôvodu, aby to malo do budúcna preventívny charakter.

Suma 94.949,-EUR pozostáva zo sumy 7.584,-EUR ako náhrada mzdy a sumy 87.365,-EUR ako
nemajetkové ujma.

Priznanie takejto vysokej sumy plní aj funkciu generálnej prevencie, respektíve odstrašenia od
spoločensky neprípustného a obzvlášť nebezpečného konania, a to najmä vedúcich pracovníkov, ktorí

tam stále pracujú, dokonca boli povýšení. Žalobkyňa utrpela na cti a mimoriadne negatívna odozva
prakticky bude trvať stále.

Žalovanáuviedla,žežalobkyňanapádapopispracovnejfunkcievjejpracovnejzmluve,konkrétne,ženie
je v súlade s § 43 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. Druh

práce je súbor popisu činností, vzájomne korešpondujúcich, ktoré zamestnanec pravidelne vykonáva
na základe pokynov zamestnávateľa. Nie je presne vymedzené, ako úzko špecifikované by mali byť
vykonávané práce v rámci pracovnej zmluvy. Ak by bol popis prác v pracovnej zmluve veľmi všeobecný,
zamestnávateľ môže zamestnanca poveriť širokým spektrom úloh. Naopak, úzke vymedzenie druhupráce môže spôsobiť časté úpravy náležitostí pracovnej zmluvy. Pri koncipovaní pracovnej zmluvy sa
odporúča charakterizovať a viac konkretizovať jednotlivé druhy vykonávaných prác (zamestnávateľ
zvyčajne vypracuje dodatok, tzv. pracovnú náplň).

Žalobkyňa obdržala pracovnú náplň súčasne s pracovnou zmluvou. V pracovnej náplni žalobkyne sa
nachádzalo 23 bodov, každý bod obsahoval iný podrobný popis prác, z toho len 4 body (konkrétne
3, 4, 5, 17 bod), sa týkali meračských prác, ostatné práce v pracovnej náplni bola žalobkyňa povinná
taktiež vykonávať podľa pokynov nadriadených zamestnancov. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ

v tomto nepochybil. Svedčí o tom pracovná náplň žalobkyne, ktorá je aj súčasťou súdneho spisu, ako
aj zápisník bezpečnosti práce a prezenčné listiny podpísané žalobkyňou, potvrdzujúce jej pravidelné
účasti na všetkých školeniach BOZP a PO, potrebných pre výkon jej funkcie, a taktiež písomné lekárske
potvrdenia o jej spôsobilom zdravotnom stave.

Žalovaný poukázal, na skutočnosť, že v priebehu celého jej 18 rokov trvajúceho pracovného pomeru,

žalobkyňa nikdy nepoukázala a nepreukázala žiadne skutočnosti o nespôsobilosti jej zdravotného stavu
na výkon funkcie, či už fyzického alebo psychického charakteru. Ak by tak urobila, podnik by prijal
všetky možné opatrenia na odstránenie akýchkoľvek negatívnych vplyvov pri výkone práce. Žalobkyňa
tak neučinila a učinila tak účelovo až po tom, keď sa sama rozhodla a sama dobrovoľne požiadala o
skončenie pracovného pomeru dohodou.

Žalobkyňa namieta výkon práce mimo dohodnutého miesta výkonu práce v pracovnej zmluve, pričom asi
pozabudla na inštitút pracovnej cesty podľa § 57 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších
predpisov, kde ZP rozlišuje vo väzbe na súhlas zamestnanca s vyslaním na pracovnú cestu dva druhy
pracovných ciest, a to:

- pracovnú cestu vykonanú v rámci obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska
zamestnanca, na ktorú nepotrebuje zamestnávateľ súhlas zamestnanca s vyslaním a
- pracovnú cestu vykonanú mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska, na ktorú
môže zamestnávateľ vyslať zamestnanca len s jeho súhlasom.

Zamestnávateľ podľa § 57 Zákonníka práce nepotrebuje súhlas zamestnanca s vyslaním na pracovnú
cestu mimo obec pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca ani v tom prípade, ak
- vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta
výkonu práce, alebo
- zamestnanec sa dohodol v pracovnej zmluve, že bude vykonávať pracovné cesty.

Zákonník práce neurčuje maximálnu dobu trvania pracovnej cesty; jej trvanie je vo všeobecnosti
vymedzené na nevyhnutne potrebné obdobie, pričom vždy musí ísť len o prechodné plnenie úloh na
pracovnej ceste. Plnenie úloh na pracovnej ceste, respektíve výkon práce na pracovnej ceste nesmie
presahovať druh práce dohodnutý v pracovnej zmluve. Na pracovnej ceste zamestnanec vykonáva

prácu podľa pokynov vedúceho zamestnanca, ktorý ho na pracovnú cestu vyslal (§ 9 Zákonníka práce).
V prvom rade platí vždy zásada, že na pracovnej ceste zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov
vedúceho zamestnanca, ktorý ho na pracovnú cestu vyslal, avšak Zákonník práce umožňuje preniesť
dispozičnú právomoc počas pracovnej cesty (tuzemskej aj zahraničnej) zamestnanec vykonáva prácu
pre svojho zamestnávateľa a vzťahuje sa na neho právny poriadok Slovenskej republiky (zákonník

práce, odmeňovanie, cestovné náhrady). Čo sa týka spôsobu a formy vyslania na pracovnú cestu v
zmysle § 3 ods. 1 zákona o cestovných náhradách č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov),
neustanovuje spôsob vyslania zamestnanca na pracovnú cestu. Zákonom o cestovných náhradách je
ustanovená len forma, a to písomná forma určenia podmienok pracovnej cesty. V praxi sa realizuje
vyslanienapracovnúcestuaurčeniejejpodmienokformourôznychtlačív,napr.tlačivo„Cestovnýpríkaz“

alebo „Vyslanie na pracovnú cestu“. K problematike prvotnej evidencie pracovných ciest treba uviesť, že
zákon o cestovných náhradách žiadne tlačivo neustanovil pre zamestnávateľa ako záväzné tlačivo.
Je v právomoci každého zamestnávateľa, aby sa rozhodol, či bude používať tlačivá, ktoré sú na tento
účel v obehu a v predaji, alebo si vypracuje na svoje podmienky a na charakter činnosti a pracovných
ciest vlastné tlačivo, pričom jeho štruktúru, formu a obsah určí sám.

Žalobkyňa mala vo svojej pracovnej náplni v prvom bode uvedené - vykonáva práce na tokoch, nie je
teda pravda, čo uvádza vo svojom písomnom vyjadrení, že vodné toky sú presne zadelené jednotlivým
vodohospodárskym robotníkom. Presne zadelené podľa pracovnej zmluvy ich majú výlučne poriečni,a vôbec nie vodohospodárski robotníci, pričom takéto základné veci by mala žalobkyňa po svojom
dlhoročnom pôsobení ovládať.

Každý zamestnanec SVP, š.p. má vo svojej pracovnej náplni ako posledný bod uvedené: Plní
ďalšie úlohy podľa príkazu nadriadených zamestnancov po predchádzajúcom poučení o dodržiavaní
bezpečnostných predpisov. Teda, ak sú uvedené podmienky splnené, každý zamestnanec má povinnosť
plniť aj ďalšie úlohy presne neuvedené v pracovnej náplni podľa pokynov nadriadených zamestnancov.

Žalobkyňa ďalej namieta, že v jej pracovnej náplni nie je žiadna zmienka o „hlavnej činnosti“, ktorú
vykonávala v rámci TBD. Žalobkyni doporučili dôkladne si preštudovať bod č. 4 jej pracovnej náplne -
vyhodnocuje meračské práce, ktoré sú súčasťou TBD. Žalobkyňa sama označuje niektoré jej pracovné
činnosti za hlavné, a zrejme podľa nej sú niektoré činnosti potom vedľajšie. V pracovnej náplni každého
zamestnanca sú všetky uvedené práce na rovnakej úrovni z hľadiska ich dôležitosti a jedine nadriadený
zamestnanecvrámcisvojichkompetenciímáprávorozhodovaťotom,ktorékonkrétnepracovnéčinnosti

má zamestnanec v daný deň vykonávať.

Žalobkyňa namietala nesprávnosť označenia jej pracovných činností, aj keď to absolútne nesúvisí s
meritom právnej veci. K tejto skutočnosti sa žalovaný vyjadril v predchádzajúcom ustanovení, má za
to, poukázať na tú skutočnosť, prečo žalobkyňa nikdy predtým počas trvania pracovného pomeru,

nenavrhlažiadneúpravyjejpracovnejnáplne,čiužústnealebopísomnenapersonálnomoddeleníalebo
u svojich nadriadených zamestnancov. Namiesto toho radšej účelovo napáda vedomosti personálneho
a právneho oddelenia podľa svojej utkvelej predstavy.

Žalobkyňa vo svojom vyjadrení, viackrát použila slovné spojenie, že v podniku vykonávala „prácu

meračky“, avšak žalovaný veľakrát predtým na súdnych pojednávaniach uviedol, že samostatná práca
meračky v Katalógu pracovných funkcií v podmienkach SVP š.p. nikdy neexistovala a ani neexistuje.
Len niektorí zamestnanci - vodohospodárski robotníci mali v názve pracovnej funkcie poznámku merač,
z dôvodu, že vo svojej pracovnej náplni mali okrem pracovných činností vodohospodárskeho robotníka
aj meračské práce. Stávalo sa bežne, že v prípade absencie meračiek, mohol túto ich prácu vykonať,

ktorýkoľvek z vodohospodárskych robotníkov, samozrejme po predchádzajúcom preškolení a poučení
zodpovedným zamestnancom.

Žalobkyňa napáda správanie O. E. počas pracovnej doby. Podľa názoru žalovaného sa nepreukázalo
ani jedno z množstva obvinení žalobkyne na jeho osobu. Všetci zamestnanci, ktorí v tom čase pracovali

pod vedením E.. E., ešte aj písomne vyjadrili svoj nesúhlas s obvineniami žalobkyne na jeho adresu.
Dôkaz : písomné vyjadrenia zamestnancov VN Starina zo dňa 21.07.2004. Zamestnanci VN Starina
dvojnásobne potvrdili svoj nesúhlas s tvrdeniami žalobkyne o nevhodnom správaní E.. E., a to aj
spísaním petície za jeho návrat ako vedúceho VN Starina, aj keď riešenie petícií nepatrí do pôsobnosti
SVP, š.p.. Jedine predvolaní svedkovia, bývalí zamestnanci VN Starina, D. H. N. P. U. potvrdili výpoveď

žalobkyne o nevhodnom správaní E.. E., avšak tu je potrebné vziať do úvahy to, či ich výpoveď
bola skutočne objektívna, keďže E.. H. skončil svoj pracovný pomer v SVP, š.p. za nepriaznivých
okolností - výpoveď z nadbytočnosti § 63 ods.1 písm. b) ZP ku dňu 30.06.2004. V tomto období dostalo
výpoveď z rovnakého dôvodu cca 20 zamestnancov z prevádzkových dôvodov zamestnávateľa. E. H.
odišiel z podniku mimoriadne nahnevaný na vedenie podniku. E. U. má intenzívny priateľský vzťah so

žalobkyňou.

Na VN Starina takisto, ako aj na ďalších iných pracoviskách v rámci celého SVP š.p. sa pravidelne, ale aj
náhodne vykonávali kontroly na požitie alkoholu počas pracovnej doby, pričom u p. E. sa zistené požitie
alkoholu nikdy nepotvrdilo, o čom svedčia písomné záznamy zodpovednej komisie.

Žalobkyňa obviňuje E.. E. z toho, že ju na pracovisku aj sexuálne obťažoval. Nikdy však podrobnejšie
neuviedla, akým spôsobom (napr. verbálne, neverbálne) presnejšie to malo byť. Je to veľmi závažné
obvinenie, preto je zarážajúce, že žalobkyňa na neho nikdy nepodala trestné oznámenie, čo sa v
takýchto prípadoch zvykne robiť. Sexuálne obťažovanie vo svojich sťažnostiach zamestnávateľovi nikde

nikdyneuvádzala,ažterazúčelovopredsúdom.Naopak,sťažovaťsanasexuálneobťažovanievzmysle
§ 2a ods. 5 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred
diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), by mal práve E..
E. na základe svojej svedeckej výpovede na súdnom pojednávaní zo dňa 28.10.2008, kde uviedol, žežalobkyňa ho viackrát volala na miesta, kde boli sami, vždy pod nejakou zámienkou, dokonca ho volala
aj k sebe domov, keď jej manžel nebol doma, pričom ho aj evidentne zvádzala. E.. E. sa vždy zachoval
slušne a čestne a takéto sexuálne prejavy z jej strany ignoroval, hoci aj on sa mohol sťažovať na jej

správanie. Na margo tejto veci ešte uviedli, že vyjadrenia žalobkyne o sexuálnom obťažovaní hraničia s
trestnými činmi krivého obvinenia a ohovárania v zmysle § 345 a § 373 Trestného zákona č. 300/2005
Z.z. v znení neskorších predpisov, čo je však záležitosťou dotknutého subjektu.

Vyjadrenia žalobkyne, týkajúce sa Autonómneho systému varovania a vyrozumenia obyvateľstva, nie

sú predmetom súdneho pojednávania. Týmito vyjadreniami žalobkyňa výrazne odbočuje od merita
veci a účelovo a bezdôvodne očierňuje SVP, š.p.. Všetky dôkazy o žiadnom neporušení zo strany
zamestnávateľa vo veci ASVaV sa nachádzajú v súdnom spise, vrátane písomných vyjadrení odborných
firiem Telegrafia a.s. a Regotrans - Rittmeyer spol. s r.o., ktoré sa do dnešného dňa starajú o údržbu
celého systému ASVaV.

Žalobkyňa napadla M.. G. D., že ako jej v tom čase druhý priamo nadriadený nereagoval na jej sťažnosť
na E.. E., pričom M.. D. postupoval štandardným spôsobom a na sťažnosť reagoval ústnym pohovorom
H.E..E.,vktoromhoinformovalosťažnostižalobkyneasnažilsaproblémmedzinimivyriešiťčonajskôr,
rovnako ako aj u iných zamestnancov.

Žalobkyňa uvádza príklad šikanovania pri natieraní kovovej konštrukcie. Tvrdenia žalobkyne nepotvrdil
žiadny svedok, avšak E.. E. vo svojej výpovedi zo dňa 28.10.2008 uviedol, že v deň, keď uložil žalobkyni
prácu natrieť plot (v súlade s jej náplňou práce), prišiel tam jej manžel a vulgárne mu vynadal pred
ostatnými zamestnancami, že prečo jej dáva takú prácu, keď je meračka a ovláda počítač a angličtinu.
Skutočnosť, že sa tú angličtinu učila počas pracovnej doby mu „neprekážala“.

Žalovaný mal za to, že ani v tomto prípade nedošlo ku diskriminácii žalobkyne, naopak, ona zastrašovala
svojich kolegov svojím čudným správaním. Viacerí zamestnanci VN Starina sa báli žalobkyne v tom
zmysle, že ich neustále všetkých sledovala, stále si niečo zapisovala a vyvolávala tak dusno medzi
zamestnancami. Niet sa čo čudovať, že ani nechceli pracovať v jej blízkosti.

Tvrdenia žalobkyne o údajnej krádeži jej zápisníka a nabádania upratovačky na tento čin E.. E. sa nikdy
nepreukázali, nepotvrdili to ani zamestnanci z VN Starina v zázname zo dňa 22.07.2004, išlo len o jej
tvrdenie proti tvrdeniu E.. E.. Zvláštne je, že žalobkyňa tento prípad nenahlásila aj polícii, keďže podľa
nej jej zápisník obsahoval veľmi dôležité informácie.

Po osobnej sťažnosti žalobkyne u riaditeľa závodu M.. U. dňa 09.07.2004, tento bezprostredne
konal a za účelom preskúmania a prešetrenia všetkých tvrdení žalobkyne, poveril zodpovedných
zamestnancov, ktorí dňa 14.07.2004 vykonali dychovú skúšku na alkohol a kontrolu dochádzky u
všetkých zamestnancov VN Starina.

Tvrdenia žalobkyne o poštvávaní zamestnancov proti nej pri tejto kontrole sú opäť ničím nepodložené
výplody jej fantázie. Zo strany vedenia nešlo o žiadne zastrašovanie žalobkyne, ale o upozornenie na
nesprávne označenie pracovnej cesty, keďže nešlo o pracovnú cestu, pretože na nej nevykonávala
žiadny pracovný úkon. Ani v tomto prípade sa nepotvrdilo porušenie zásady rovnakého zaobchádzania

u žalobkyne. Žalobkyňa, aj v tomto prípade, kedy jej zamestnávateľ vyšiel v ústrety (preverenie jej
sťažnosti), predsa len opäť hľadala neopodstatnené dôvody na jej diskrimináciu, ktorá sa nepotvrdila.
Následne dňa 14.07.2004 žalobkyňa poslala riaditeľovi závodu písomnú žiadosť o pomoc, na
základe ktorej riaditeľ zostavil komisiu zodpovedných zamestnancov na prešetrenie situácie. Výsledky
prešetrenia komisie na základe ústnych pohovorov so všetkými zamestnancami VN Starina, vrátane

žalobkyne a p. E. boli nasledovné:

-žalobkyni priamo nadriadený E.. E. uviedol, že žalobkyňa sústavne prejavuje nespokojnosť s
prideľovaním prác, ktoré nesúvisia s meračskými prácami, ale patria do jej náplne práce - pozn. každý
zamestnanec by mal poznať svoju náplň práce

-kolegovia žalobkyne: D. U. uviedol, že žalobkyňa stále počas svojej pracovnej doby sleduje, kto, kde
a s kým telefonuje a zapisuje si telefónne čísla
-G. C. v zázname uviedol, že žalobkyni je na pracovisku všetko zlé a stále iba ona jediná prejavuje
nespokojnosť s pridelenou prácou-D. I. uviedol, že žalobkyňa sleduje dochádzku všetkých zamestnancov, čo on považuje za nevhodné,
pričom ostatní zamestnanci majú medzi sebou dobré vzťahy, okrem nej - žalobkyne.
V závere prešetrenia komisia konštatovala, že ku žiadnej diskriminácii mužov ani žien na VN Starina

nedošloanedochádzaapracovnoprávnevzťahynapracoviskuniesúporušovanéanedošlokporušeniu
zásady rovnakého zaobchádzania. Problematické sú osobné vzťahy medzi žalobkyňou a E.. Na základe
tohto zistenia komisia doporučila M.. D. uzavrieť aj písomný zmier medzi oboma zamestnancami.
Ďalej mal M.. D. - vedúci Prevádzkového strediska Humenné ako nadriadený obom zamestnancom
pravidelnevykonávaťkontroly2-3xtýždennerannéhoprerozdeleniaprácnaVNStarinaadennékontroly

realizácie pracovných úloh. O týchto skutočnostiach mal povinnosť informovať pravidelne vedenie
závodu. Ani to sa však žalobkyni nepáčilo, hoci na jej podnet bola zostavená komisia, ktorá ihneď
konala a prijala potrebné opatrenia a ďalej bezdôvodne hľadala dôvody na preukázanie diskriminácie
jej osoby, ktoré sa nikdy nepotvrdili. Nepáčilo sa jej nič a kritizovala aj uzavretie zmieru s E.. E.
aj navrhovanú zmenu - dohodu o zmene miesta výkonu práce. V pracovnej zmluve žalobkyne, by
sa nemenilo nič, okrem miesta výkonu práce, nebola by ňou VN Starina, ale Prevádzkové stredisko

Humenné, Povodie Laborca Horný tok - s pravidelným pracoviskom hať Snina, s presne vymedzenými
pracovnými úsekmi rovnako, ako aj u iných zamestnancov. Žalobkyňa samozrejme odmietla, aj keď
nie hneď (vyžiadala si čas na rozmyslenie - 3 dni), tak ako všetky navrhované opatrenia, smerujúce
na pomoc žalobkyne. Zamestnávateľ sa snažil pomôcť žalobkyni jej preložením na inú lokalitu, ktorá
by ju nijakým spôsobom neznevýhodňovala, práve naopak, do práce by mala rovnako blízko, čo sa

týka vzdialenosti a zároveň by sa v práci nestretávala s E.. E., s ktorým mala osobné problémy a nie
pracovné, čo potvrdili aj zamestnanci, pričom by sa jej nezmenila náplň práce, len by vykonávala ďalšie
práce, ktoré mala vždy vo svojej pracovnej náplni, pretože konkrétne pracovné úlohy zadeľuje priamo
nadriadený zamestnanec v rámci svojich kompetencií na základe vlastného uváženia a charakteru danej
lokality. Nikto nemôže vyčerpať celý pracovný fond. Ktorý zamestnanec bude preradený, a ktorý nie, o

tomrozhodujesamotnýzamestnávateľ,ktorýmánatovzmysleZákonníkapráceč.311/2001plnéprávo,
tak ako výber zamestnanca v prípade nadbytočnosti po zvážení všetkých prevádzkových dôvodov, ktoré
mu to umožňujú. Pani žalobkyňa túto pomoc odmietla a brala ju ako „trest“ a naďalej sa venovala svojej
najobľúbenejšej činnosti - sťažovaniu sa na všetko a na všetkých. To, čo podnik považoval zo svojej
strany za pomoc pani žalobkyni, ona tento ústretový krok nazvala neoprávneným postihom.

Po ďalšej sťažnosti žalobkyne zo dňa 28.08.2004, bola zostavená ďalšia komisia na prešetrenie
skutkového stavu, ktorá vo svojej správe zo dňa 10.09.2004 uvádza nasledovné výsledky prešetrenia:
diskriminácia žien na pracovisku nebola preukázaná, ani žiadne porušenie pracovno-právnych
predpisov na pracovisku, v správe bolo potvrdené svojvoľné a protiprávne zasahovanie žalobkyne do

dochádzky ostatných spoluzamestnancov. „Súkromná evidencia“ dochádzky žalobkyne o prítomnosti
zamestnancov na VN Starina je skreslená tým, že žalobkyňa nie je ich priama nadriadená, ktorej by mali
oznamovať čerpanie dovolenky.

Nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne o tom, že zamestnankyňa E.. O.Á. potvrdila nevhodné správanie

E.. E., a že ho videla pod vplyvom alkoholu. Povrdila to jej výpoveď zo súdneho pojednávania zo dňa
28.10.2008.

Ideoúmyselnézavádzaniesúdu,zostranyžalobkyne,keďtvrdí,žeE..E.bolneskôr„uprataný“nalepšie
platené miesto - Prevádzkové stredisko Humenné. Je to lož, práve naopak, bol degradovaný na nižšiu

funkciu, s nižším platom. Svedčia o tom jeho mzdové dekréty z predmetných období - rok 2005 a 2012.

Aj napriek ďalšiemu odmietnutiu pomoci zo strany podniku žalobkyni (sťažovala sa, ale nechcela zmeniť
miesto výkonu práce), jej vedenie opäť vyšlo v ústrety, a to zmenou osoby jej priamo nadriadeného
zamestnanca. Stal sa ním od 01.09.2004 M.. D.. Príkazy na pracovnú cestu mimo VN Starina od neho

mohla dostávať aj predtým pred 01.09.2004, pretože predtým bol tiež jej nadriadeným zamestnancom
v druhom rade. Nie je pravda, že na meranie sú potrebné dve meračky, podľa M.. D. postačuje aj jedna,
nemá to vplyv na kvalitu práce, skôr to má bezpečnostný charakter.

Žalobkyňa vytýkala prijatie dvoch nových zamestnancov po jej odchode z VN Starina, ktorí však neboli

prijatí na miesto meračov, ako ona tvrdí, ale na funkciu poriečnych, ktorí vykonávali aj meračské práce
podľa potreby prevádzky a pokynov svojho vedúceho. Preukazujú to pracovné zmluvy a pracovné
náplne zamestnancov E.. O. N. E.. E.. Ani v tomto prípade sa žalobkyni nepodarilo preukázať žiadnu
diskrimináciu jej osoby.Žalobkyňa nikdy nebola vysielaná na pracovné cesty proti svojej vôli, ani nikdy nevykonávala iný
druh práce, ako mala dohodnutý v pracovnej zmluve. Rovnako ako všetci zamestnanci SVP, š.p. bola

pravidelne školená z predpisov BOZP a PO o čom svedčia prezenčné listiny zo všetkých školení. Takisto
bola rovnako, ako všetci zamestnanci posielaná na pravidelné lekárske prehliadky podľa potreby.

Žalobkyňa sa mohla sama a kedykoľvek oboznámiť so všetkými vnútropodnikovými predpismi, svoje
práva zamestnanca predsa dobre poznala. V tomto prípade, taktiež nešlo o diskrimináciu jej osoby.

Kontrolu vodných tokov majú v pracovnej náplni všetci vodohospodárski robotníci rovnako, vrátane
žalobkyne. Podľa pokynov vedúceho, mohol ktorýkoľvek z vodohospodárskych robotníkov zastúpiť pri
kontrole iného vodohospodárskeho robotníka, ktoréhokoľvek vodného toku. Žalobkyňa opäť zavádzala
súd, keď tvrdí, že sa sťažovala u M.. D. na prácu pri kontrole po vodných tokoch. M.. D. vo svojej
výpovedi uviedol úplný opak toho, čo tvrdí žalobkyňa.

Nešlo o diskrimináciu, keďže žalobkyňa bola v tom čase na legálnej pracovnej ceste, ako aj mnohí iní
vodohospodárski robotníci a p. O. nebola na pracovnej ceste, ale bola na VN Starina, kde sa od nej v
tom čase vyžadovali práve meračské práce podľa prevádzkových potrieb zamestnávateľa.

Ďalej žalobkyňa považuje za diskrimináciu aj upratovanie blata v spoločných priestoroch všetkých
zamestnancov. Upratovali všetci (aj muži), keďže v doobedňajšom čase nemali upratovačku, nebol
teda dôvod na vynechanie žalobkyne z týchto prác. Na bežné upratovanie blata nie je potrebné žiadne
školenie, to by žalobkyňa mala vedieť aj sama. Ide o druh prác uložených podľa ďalších príkazov
nadriadených zamestnancov v bode 23 pracovnej náplne žalobkyne.

Pálenie krovia patrilo k vykonávaniu bežnej údržby tokov a túto činnosť vykonávali všetci
vodohospodárski robotníci podľa pokynov ich nadriadeného zamestnanca. Svedok D. Y. vo svojej
výpovedi zo dňa 09.03.2010 uviedol, že žalobkyňa nikdy sama nezakladala oheň, túto prácu vykonával
výlučne I. Z. - poriečny. Súhlas na spaľovanie podnik mal stále, čo dokazujú jednotlivé rozhodnutia OR

HZ v Humennom, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Žalobkyňa rovnako, ako ostatní vodohospodárski
robotníci, nikdy nepálila krovie sama a už vôbec nie bez zaškolenia. Na pochôdzky po vodných
tokoch chodili všetci vodohospodárski robotníci sami, vrátane žalobkyne. Žalobkyňa rovnako ako všetci
vodohospodárski robotníci pravidelne absolvovala lekárske prehliadky.

Pri neustálom porovnávaní sa žalobkyne s E.. O. žalovaný uviedol, že žalobkyňa vykonávala všetky
druhy prác v súlade s jej pracovnou náplňou a vo svojich písomných sťažnostiach vedeniu podniku, sa
nikdy nesťažovala na prideľované práce, s tým účelovo začala až na súdnych pojednávaniach.

Čo sa týka vykonávania fyzickej práce žalobkyne, táto nikdy nevykonávala ťažké fyzické práce. Jej

fyzická práca pozostávala zo zbierania konárov na brehoch, zbieranie kamienkov ako prekážok pred
kosačkou v bezpečnej vzdialenosti, hrabanie, čistenie medzníkov. Žalobkyňa nikdy nekosila, aj keď to
mala v pracovnej náplni. Taktiež nikdy nerobila ťažké práce s kamením, nevykonávala žiadne „chlapské
práce“. Ako uviedol svedok I. Z. vo svojej výpovedi zo dňa 09.03.2010: „Niekedy sme museli ešte my
dávať pozor na ňu, aby sa jej v náročnom teréne niečo nestalo“. Od svojho nadriadeného M.. D. nikdy

nedostala príkaz, že má ísť sama na výrub alebo spaľovanie krovia.

Žalobkyňa sa počas pracovnej doby na určené miesta výkonu práce nemusela prepravovať na bicykli,
nikto jej na to nedal žiadny pokyn, rozhodla sa tak sama. Rovnako tak robili aj ostatní zamestnanci,
podľa vlastného uváženia.

Zmeny pracovných zmlúv s účinnosťou od 15.02.2005 týkajúce sa vymedzenia teritoriálnej pôsobnosti
prevádzky, boli vykonané u všetkých zamestnancov celého odštepného závodu. Táto zmena bola
vykonaná z dôvodu úspory nákladov na cestovné príkazy, a nie kvôli žalobkyni. O tejto zmene
rozhodlo vedenie OZ Košice, z dôvodu vysokého počtu zamestnancov pracujúcich často aj mimo svojho

pravidelného pracoviska.

Žalobkyňa opäť zavádza súd, keď tvrdí, že proti svojej vôli bola preradená na Prevádzkové stredisko
Humenné - Laborec HT - hať Snina. Žalobkyňa sama dobrovoľne a bez nátlaku podpísala dňa07.02.2005 dohodu o zmene pracovnej zmluvy, rovnako ako aj všetci zamestnanci celého OZ
Košice. Z tohto dôvodu nešlo o žiadne preradenie na iné miesto výkonu práce, ani nedošlo u nej k
zmene druhu práce, pretože jej zaradenie a určenie práce bolo v súlade s jej pracovnou zmluvou. Z

opätovného dôvodu, preto nebolo potrebné nové zaškolenie a lekárske vyšetrenie. Znovu poukázali na
dôkazy o školeniach žalobkyne - prezenčné listiny a zápisník bezpečnosti práce. Ochranné pomôcky
- rukavice a montérky jej boli prideľované rovnako, ako aj ostatným zamestnancom v rámci možností
zamestnávateľa.
Čo sa týka zariadenia zamestnávateľa na hati Snina, nikto, nielen žalobkyňa, tam nemal šatňu a skrinku

na osobné veci, jednalo sa o vysunuté pracovisko menšieho charakteru.

Vykonanými úpravami v mieste výkonu práce u žalobkyne, sa snažili žalobkyni pomôcť s jej problémom
a sústavne riešili jej nikdy sa nekončiace sťažnosti na všetko a všetkých. Aj z tohto dôvodu, sa žalobkyni
vyhotovovali týždenné plány práce, pretože takmer nikdy nebola spokojná s pridelenými pracovnými
úlohami, na rozdiel od iných zamestnancov, ktorí sa nikdy nesťažovali, tak ako žalobkyňa a radšej

pracovali.Tentotýždennýpracovnýplánnapomáhalsprehľadniťpracovnýfondžalobkyneaskontrolovať
jej pracovné výkony. Nešlo teda o diskrimináciu, ale o nastolenie disciplíny u žalobkyne.

Je zavádzajúce, že sa žalobkyňa opäť stretávala s E.. E. na jednom pracovisku. Žalobkyňa bola na
hati Snina a E.. E. priamo v budove strediska Humenné, takže ich spoločné stretnutia by ani neboli

reálne, okrem toho, vtedy tam pracovalo cca 20 zamestnancov. Zo strany zamestnávateľa by takýto
krok vôbec neprichádzal do úvahy a ani by nemal zmysel. Tvrdenia žalobkyne o príčinnej súvislosti jej
psychických problémov na základe jej stretnutí s E.. E. na pracovisku sú opäť zavádzajúce a nepravdivé.
Dokoncamámeinformácie,ktorésamažalobkyňaajpotvrdilavosvojichrozhovorochsozamestnancami
o vážnych rodinných problémoch žalobkyne, z ktorých pravdepodobne mohli prameniť jej psychické

problémy.

Od 15.02.2005 už žalobkyňa nebola zamestnankyňou na VN Starina, pretože sama podpísala dohodu
o zmene pracovnej zmluvy, týkajúcej sa zmeny miesta výkonu práce, ale v rámci Prevádzkového
strediska Humenné. Zo strany žalobkyne je zavádzajúce, jej neustále označovanie seba v jej písomnom

vyjadrení pre súd ako zamestnanca VN Starina a neustále porovnávanie sa s ostatnými zamestnancami
pridelenými na VN Starina, keďže po vyššie uvedenom podpísaní dohody o zmene pracovnej zmluvy, už
bola ako zamestnanec pridelená na úsek Laborec HT na hať Snina. M.. L. sa stala priamou nadriadenou
zamestnankyňou pre všetkých zamestnancov na úseku Laborec HT, nielen pre žalobkyňu. Ani v tomto
prípade sa nejednalo o diskrimináciu, pretože E.. O. pracovala v rámci teritoriálnej pôsobnosti strediska

na VN Starina a mala iného priamo nadriadeného zamestnanca - M.. D.. Týždenné plány práce sa začali
vyhotovovať aj pre ostatných zamestnancov na základe rozhodnutia riaditeľa OZ Košice a nie na podnet
žalobkyne.

Žalobkyňa označuje ako diskrimináciu jej osoby skutočnosť, že v týždenných plánoch práce bola vždy

vyčlenená a uvedená v samostatnej kolónke. Toho času sa jej priamo nadriadená M.. L. vyjadrila, že si
to tak žalobkyňa výslovne želala, pretože nemala presný prehľad o prácach, ktoré mala v daný týždeň
vykonávať. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa zámerne zavádza súd a úmyselne prekrúca akékoľvek
informácie, týkajúce sa jej pracovného pomeru v SVP, š.p..

E.. E. už nikdy nebol nadriadeným zamestnancom žalobkyne, a v čase, keď pracoval aj on na
Prevádzkovom stredisku Humenné, sa títo dvaja zamestnanci spolu vôbec nestretávali ani v budove,
ani v teréne, ani spoločne už nikdy nepracovali. Tieto informácie osobne potvrdil E.. E. a M.. D..

Aj ďalšia sťažnosť žalobkyne, týkajúca sa vysvetlenia organizačnej štruktúry Prevádzkového strediska

Humenné, bola rýchlo vybavená, a to osobne na závode v Michalovciach. Sťažnosť bola podaná
z dôvodu, že sa žalobkyni nepáčilo, že spolu s ostatnými zamestnancami mala ísť vypomáhať
zamestnancom na VD Zemplínska Šírava po dobu cca 3 týždne. Takéto vypomáhania sú u žalovaného
bežné, napr. v súčasnosti zamestnanci Správy povodia Laborca Michalovce chodia vypomáhať do Starej
Ľubovne a nikto z nich sa na to nesťažuje.

Na všetky sťažnosti žalobkyne žalovaný vždy bezprostredne odpovedal a vždy bol preverený skutkový
stav zodpovednými zamestnancami, o čom svedčia písomné záznamy a písomné odpovede z každého
preverovania situácie.V prípade vyplnenia dohody o mzdových podmienkach, žalovaný postupoval správne a opäť
sa nejednalo o žiadnu diskrimináciu osoby žalobkyne. Predmetnú dohodu vyplnili v súlade s

vnútropodnikovými predpismi rovnako, ako aj ostatným zamestnancom Laborec HT.

Žalobkyňažalovanémuvytýkala,žemuselapracovaťmimoVNStarina,avšaksamasúhlasilasozmenou
miesta výkonu práce na hati Snina a so všetkými pracovnými cestami, na ktoré bola vysielaná, keďže
každú jednu z týchto náležitostí aj sama podpísala a určenú prácu tam aj vykonávala. Bolo na úvahe

jej nadriadeného, koho zo zamestnancov preradí.

Deaktivovanie ASVaV systému nikdy nebolo preukázané, všetko sú len účelové tvrdenia zo strany
žalobkyne. Potvrdil to aj príslušný orgán CO, ktorý to kontroloval.

Čo sa týka petície všetkých zamestnancov VN Starina proti návratu žalobkyne na VN Starina, žalobkyňa

nevyužila svoje právo zúčastniť sa prejednania predmetnej petície dňa 14.04.2005, aj napriek tomu,
že žalobkyni bolo dňa 11.04.2005 zaslané písomné doporučenie na jej účasť na prejednaní petície so
všetkými zamestnancami. Všetci dotknutí zamestnanci sa zúčastnili prejednania petície, len žalobkyňa
zrejme účelovo neprišla bez udania dôvodu a bez ospravedlnenia. Ak by žalobkyňa mala naozaj
čisté svedomie voči svojim kolegom, nemusela sa báť účasti na prejednaní petície. Každý občan

Slovenskej republiky má právo vyjadriť svoj názor na základe petičného práva podľa zák. č. 85/1990
Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov. Aj keď riešenie petícii nepatrí do kompetencie
zamestnávateľa (riešenie petícií patrí do kompetencie príslušného orgánu verejnej správy), považovali
za svoju povinnosť, aspoň sa zaoberať jej predmetom (osobno-pracovné problémy medzi žalobkyňou
a ostatnými spoluzamestnancami) z dôvodu vyriešenia vzniknutého stavu. Zamestnanci VN Starina sa

aj ústne vyjadrili na adresu žalobkyne, že ju tam nechcú, pretože ich neustále všetkých prenasleduje
- kontroluje na každom kroku, kde boli, ako dlho, s kým a kde telefonovali, svojvoľne a protiprávne
zasahovala do knihy dochádzky takým spôsobom, že zamestnancom, ktorí mali náhradné voľno,
napísala na tento deň dovolenku a pod. Na pracovisku vyvolávala „dusno“, až psychický teror,
zamestnanci sa báli s ňou byť osamote a rozprávať sa s ňou o čomkoľvek, pretože reálne hrozilo, že ich

slová a činy prekrúti vo svoj prospech. Žalovaný mal za to, že aj v iných podnikoch by sa iní zamestnanci
tiež nejakým spôsobom bránili voči takémuto zamestnancovi v podobnej situácii. Veď kvôli jednej s ničím
nespokojnej zamestnankyni - žalobkyni, trpeli všetci zamestnanci a v takom pracovnom prostredí sa
nedá plnohodnotne pracovať. Na dôkaz vyššie uvedených skutočností, všetci zamestnanci VN Starina
podpísali prezenčnú listinu z prejednania petície.

Z uvedeného vyplýva, že práve žalobkyňa bola tá, ktorá zastrašovala svojich kolegov svojim svojvoľným
a protiprávnym správaním na pracovisku, vytvárala nepríjemnú atmosféru a jej správanie bolo v rozpore
aj s dobrými mravmi. Žalovaný poukázal, že sa nikdy nepreukázala príčinná súvislosť zdravotných
problémov žalobkyne v súvislosti s pracovným pomerom v SVP, š.p. Podľa ich informácií mala žalobkyňa

v rovnakom čase vážne rodinné problémy na strane svojho syna a manžela, čo aj ona sama potvrdila a
dokonca majú informácie o súbežnej pracovnej činnosti žalobkyne u iného zamestnávateľa. Je zvláštne,
že v práci sa nikdy nesťažovala na zdravotné problémy, iba na tie rodinného charakteru.

Doložená lekárska správa nespĺňala zákonné náležitosti (nebol to lekársky posudok a tlačivo bolo

vystavené blízkym príbuzným - švagrom žalobkyne) v zmysle § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce
č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, preto ju nemohli akceptovať, nemalo to nič spoločné s
diskrimináciou osoby žalobkyne. Ani ďalšia lekárska správa nespĺňala zákonom požadované náležitosti
a navyše bola doložená žalobkyňou neskoro, po skončení pracovného pomeru. Obidve lekárske
správy neboli doložené odborným lekárskym posudkom, ktorý by jednoznačne a v súlade s judikatúrou

deklaroval tvrdené skutočnosti. Žalobkyňa si mala priamo uplatniť výpoveďou dôvody podľa § 63 ods.
1 písm. c) Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov a nie dohodou. Žalobkyňa
však nemala kvalifikovaný dôvod na výpoveď zo zdravotných dôvodov, preto ju ani nepodala.

Žalobkyňu nikdy, ako ona tvrdí nevyhodili z VN Starina. Všetky jej pracovné cesty boli v súlade so

zákonom a s pracovnoprávnymi predpismi a jej následné preradenie na iné pracovisko - hať Snina bolo
vykonané v súlade s dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 15.02.2005, ktorú žalobkyňa sama
a dobrovoľne podpísala. Druh práce sa jej počas celého trvania pracovného pomeru nikdy nezmenil.
Zmena jej priameho nadriadeného zamestnanca bola v plnej kompetencii technicko-prevádzkovéhonámestníka M.. U. v zmysle Organizačného poriadku SVP, š.p. Svoju kompetenciu využil ako ústretový
krok pre žalobkyňu za účelom zlepšenia pracovno-právnych vzťahov na pracovisku.
Žalobkyňa účelovo klamala a zavádzala, keď tvrdila, že žalovaný jej doslova zabránil ísť na prejednanie

petície dňa 14.04.2005, keďže existuje písomný dôkaz, že jej dňa 11.04.2005, teda v predstihu, zaslali
písomné doporučenie na zúčastnenie sa prejednania petície.

Žalovanýmázato,žežalobkyňasisvojimnevhodnýmsprávanímvočivlastnýmkolegom,samaprisvojila
kompetencie vedúceho, sama znížila svoju ľudskú dôstojnosť a taktiež spoločenskú vážnosť. Bola

neprispôsobivá a vyvolávala konflikty aj kvôli bežnému upratovaniu.

Bezdôvodne urážala riaditeľa M.. G. U., riaditeľa Správy povodia Laborca Michalovce, pričom jej
vyjadrenia na jeho osobu spĺňajú predpoklady naplnenia skutkovej podstaty trestného činu ohovárania
v zmysle § 373 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Úplne nepravdivé sú aj jej vyjadrenia o mzde p. Prislupčáka, ktorý je u žalovaného vo funkcii úsekového
technika, rovnako ako ďalší piati zamestnanci. Jeho mesačná mzda od 01.01.2013 je vo výške 850,-
EUR, teda nie 1000,-EUR, ako to tvrdí žalobkyňa. Svedčí o tom jeho mzdový dekrét z 01.01.2013. V
obdobíjehopreradenianaPrevádzkovéstredisko HumennéapoodobratífunkcievedúcehoVNStarina,
mu nebola zvýšená mzda, ako zavádza žalobkyňa, ale naopak podstatne znížená.

Z lekárskej správy psychiatričky D.. G. U. zo dňa 08.11.2005 vyplýva, že zamestnankyňa trpela v tom
čase už dva roky depresívno-úzkostnou poruchou, to znamená, že jej psychické problémy trvali už
rok predtým, ako začali jej osobné problémy s E.. E.. Ľudia trpiaci touto poruchou majú často nutkavé
myšlienky a konanie, pri ktorých si je jedinec plne vedomý ich nezmyselnosti, ale úzkosť pri nich je tak

intenzívna, že im nevie odolávať. Je teda možné, že všetky nepravdivé obvinenia žalobkyne na osobu p.
E., ale aj iných zamestnancov vznikli pod vplyvom tejto poruchy a nezakladajú sa na pravde. Žalovaný
si nie je vedomý konania, ktoré by malo negatívny vplyv na jej zdravotný stav.

E.. E. vo svojej výpovedi zo dňa 28.10.2008 uviedol, že žalobkyňa ho začala napádať a vypisovať

sťažnosti na jeho osobu bezprostredne po tom, ako ju prvú navrhol na prepustenie z pracovného pomeru
z dôvodu, že bol vyzvaný svojím nadriadeným, že musí niekoho zo svojich zamestnancov navrhnúť
na prepustenie. V tom období rovnako aj iní vedúci zamestnanci museli písomne urobiť návrhy na
prepustenieniektorýchsvojichzamestnancovvsúvislostisoznižovanímstavuzamestnancovvdôsledku
organizačných zmien. Generálny riaditeľ vydal pokyn na prepustenie cca 20 zamestnancov patriacich

pod závod Michalovce v rámci racionalizačných opatrení vydaných celoplošne v celom SVP, š.p..
E.. E. bol priamo nadriadeným žalobkyni už od roku 1988 a vedúcim VN Starina sa stal v roku 1994,
teda spolu dlhých 16 rokov bol priamo nadriadeným žalobkyni a nikdy predtým s ním žiadny problém
nemala, až na dva prípady - 1. keď prepustili z práce p. U. v roku 1996 a 2. v prípade jej navrhnutia na
prepustenie z pracovného pomeru. To boli pravé dôvody na hnev žalobkyne na E.. E..

E.. E. v tej istej výpovedi uviedol, že zhoršenie vzťahov medzi ním a žalobkyňou z jej strany začal
pociťovať, keď nepredĺžili pracovný pomer zamestnancovi VN Starina E.. U.. Žalovaný poznamenal, že v
roku 2003 nechcela vykonávať meračské práce bez prítomnosti E.. U. a výslovne si ho žiadala od svojho
vedúceho p. E.a, aby jej ho vždy prideľoval na meračské práce. E.. E. jej v tomto stále vyhovel, aj keď

vôbec nemusel, tak ako aj v iných prípadoch, keď jej vždy vychádzal v ústrety, keď potrebovala odísť
z práce skôr kvôli svojím materským povinnostiam. Za to všetko sa mu žalobkyňa neskôr „odvďačila“
vážnymi nepravdivými obvineniami.

Ďalším dôvodom jej „očierňovania“ p. E.Á. bolo aj to, že žalobkyňa chcela získať jeho funkciu. Sama si

prisvojovala kompetencie vedúceho - (zásahy do dochádzky, kontrolovanie zamestnancov), prezerala
a brala so sebou pracovné dokumenty svojich nadriadených z ich kancelárií. O tom svedčí aj fakt,
že veľakrát aj na pojednávaniach napádala jeho vzdelanie a rôzne iné jeho schopnosti, na rozdiel
od nej, ktorá ovládala angličtinu a počítač. Ak žalobkyňa túžila po povýšení a nebola spokojná so
svojím doterajším pracovným zaradením, mohla to dosiahnuť aj iným spôsobom, a nie podaním tejto

nezmyselnej a ničím neopodstatnenej žaloby.Žalobkyňa viackrát očiernila podnik v súvislosti s nedodržaním rôznych predpisov - BOZP, PO, čo sa jej
nikdy nepodarilo preukázať, opäť len vymyslené a účelové tvrdenia. Veľakrát účelovo prekrúcala reálnu
skutočnosť, tak ako to jej vyhovuje s poukázaním na ňou uvádzané nedostatky.

V súvislosti s účelovým poukazovaním na zdravotný stav žalobkyne mohli byť preukázané aj znaleckým
dokazovaním na vyšetrenie jej duševného stavu, ktoré sa však neuskutočnilo. Všetky tieto tvrdené
skutočnosti, by mali byť podložené aj znaleckým posudkom, ktorý by aspoň čiastočne potvrdil uvádzaný
zdravotný stav žalobkyne.

Žalovaný navrhol zamietnuť žalobu z viacerých objektívnych dôvodov. Najmä v tom, že žalobkyňa vôbec
neuniesla dôkazné bremeno v súvislosti s nepreukázaním porušenia zásady rovnakého zaobchádzania.
Výpovede svedkov nepotvrdili žiadnu z foriem diskriminácie či už priamej alebo nepriamej, išlo len o
občasnékonfliktnésprávaniedvochzamestnancov-žalobkyneap.Prislupčáka,čoniejepovažovanéza
diskrimináciuvzmysleAntidiskriminačnéhozákonač.365/2004Z.z.ač.85/2008Z.z.vzneníneskorších

predpisov.
Žalovaný taktiež vzniesol námietku premlčania voči celému nároku.

Súd v zmysle ust. § 132 O.s.p. vyhodnotil predložené dôkazy každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej
súvislosti, pritom prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala náhrady ušlej mzdy vo výške 7.584,-
EUR, ako aj náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 87.365,-EUR.

Čo sa týka náhrady ušlej mzdy, Zákonník práce účinný do 31.12.2005 presne stanovoval, kedy má

zamestnanec nárok na náhradu mzdy. Upravuje to § 80 Zákonníka práce, v ktorom sa uvádza, že pri
neplatnej dohode o skončení pracovného pomeru sa postupuje pri posudzovaní nároku zamestnanca
na náhradu ušlej mzdy obdobne ako pri neplatnej výpovedi danej zamestnancovi zamestnávateľom.
Zamestnávateľ nemôže uplatňovať nárok na náhradu škody pre neplatnosť dohody.

V tomto prípade však dohoda o skončení pracovného pomeru žalobkyne so žalovaným nebola určená
za neplatnú, preto súd nárok žalobkyne na náhradu ušlej mzdy nemohol priznať. Preto súd žalobu o
náhradu ušlej mzdy vo výške 7.584,-EUR zamietol.

Ďalej súd posudzoval len uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 87.365,-EUR. Túto si voči

žalovanému uplatnila za jeho nerovnaké zaobchádzanie a diskrimináciu.

Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, sa súd musel zaoberať najskôr tým, či uplatnený nárok
žalobkyne je alebo nie je premlčaný.

Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce účinného v čase skončenia pracovného pomeru, t.j. ku dňu
31.12.2005, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy
Občiansky zákonník.

Podľa § 100 ods. 1 OZ účinného v čase skončenia pracovného pomeru, t.j. ku dňu 31.12.2005, právo

sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd
prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi
priznať.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým

nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do

vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

Účastníci konania boli riadne poučení v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p.. Pri rozhodovaní

súd vychádzal z listinných dôkazov, ktoré mu boli predložené do vyhlásenia uznesenia, ktorým bolo
dokazovanie ukončené.

Zákonník práce v znení účinnom ku dňu skončenia pracovného pomeru nepozná pojem premlčanie.
V § 1 ods. 2 odkazuje na Občiansky zákonník, preto súd posudzoval premlčanie podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka. Uplatnené právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou sa

premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Pretože žalovaný vzniesol námietku voči celému
uplatnenému nároku, súd musel posudzovať premlčanie pri všetkých 20 prípadoch (skutkoch), kedy
žalobkyňa namietala, že s ňou nebolo rovnako zaobchádzané, resp., že bola diskriminovaná.

Skutok č. 1 - nesprávny, nezákonný popis pracovnej funkcie, nesprávna pracovná náplň. Žalobkyňa

sama uvádza, že naposledy dostala pracovnú náplň dňa 12.04.1999. Žaloba bola podaná dňa
10.04.2006, t.j. po uplynutí zákonnej premlčacej doby. Skutok je premlčaný.

Skutky č. 2 a 3 - spolu súvisia, mali sa stať v rokoch 2004 - 2005. Žalobkyňa na ne poukázala v žalobe,
tá bola podaná v roku 2006. Skutky nie sú premlčané.

Skutok č. 4 - tento sa mal stať v máji, resp. v júli 2004. Žalobkyňa ho prvýkrát spomenula na pojednávaní
dňa 19.09.2008, t.j. po uplynutí premlčacej doby. Skutok je premlčaný.

Skutok č. 5 - tento sa mal stať v mesiaci júl - august 2004. Žalobkyňa ho prvýkrát spomenula na

pojednávaní dňa 19.09.2008, t.j. po márnom uplynutí premlčacej doby. Skutok je premlčaný.

Skutok č. 6 - tento sa mal stav v auguste 2004. Žalobkyňa ho prvýkrát spomenula na pojednávaní dňa
19.09.2008, t.j. po márnom uplynutí zákonnej premlčacej doby. Skutok je premlčaný.

Skutok č. 7 - tento sa mal stať v auguste 2004, kedy ho mohla prvýkrát uplatniť na súde. Na súde ho
prvýkrát spomenula na pojednávaní dňa 19.09.2008, t.j. po márnom uplynutí premlčacej doby. Skutok
je premlčaný.

Skutok č. 8 - z listinných dôkazov predložených žalobkyňou vyplynulo, že naposledy vykonávala kontrolu

na toku dňa 10.02.2005. Prvýkrát to uviedla na súde na pojednávaní dňa 19.09.2008, t.j. po uplynutí
zákonnej premlčacej doby. Skutok je premlčaný.

Skutok č. 9 - z predložených listinných dôkazov žalobkyne vyplýva, že poslednýkrát upratovala priestory
na prevádzke v Humennom dňa 11.02.2005. Nárok si uplatnila prvýkrát na pojednávaní dňa 19.09.2008,

t.j. po márnom uplynutí premlčacej doby. Skutok je premlčaný.

Skutok č. 10 - z listinných dôkazov predložených žalobkyňou mal súd preukázané, že poslednýkrát
pálila krovie dňa 12.11.2005. Prvýkrát si nárok uplatnila na pojednávaní dňa 27.01.2009, t.j. po uplynutí
premlčacej doby. Skutok je premlčaný.

Skutok č. 11 - tento sa mal stať v období november - december 2004. Prvýkrát ho uviedla až na
pojednávaní dňa 19.09.2008, t.j. po márnom uplynutí premlčacej doby. Skutok je premlčaný.

Skutok č. 12 - tento sa mal stať v období november - december 2004. Žalobkyňa si nárok do prvého

pojednávania, t.j. do 19.09.2008 neuplatnila. Skutok je premlčaný.Skutok č. 13 - k zmene pracovnej zmluvy malo dôjsť dňa 15.02.2005. Žalobkyňa si nárok do prvého
pojednávania, t.j. do 19.09.2008 neuplatnila. Zákonná premlčacia doba márne uplynula. Skutok je
premlčaný.

Skutok č. 14 - tento sa mal stať od 15.02.2005 do 13.05.2005. Žalobkyňa ho do prvého pojednávania,
t.j. do 19.09.2008 nenamietala. Márne uplynula premlčacia doba. Skutok je premlčaný.

Skutok č. 15 - tento sa mal stať v období apríl - júl 2005. Žalobkyňa ho do prvého pojednávania, t.j. do

19.09.2008 nenamietala. Márne uplynula premlčacia doba. Skutok je premlčaný.
Skutok č. 16 - čo sa týka námietky žalobkyne, že od 15.08.2005 do 09.09.2005 bola posielaná ako jediný
pracovník zo Stariny na odstraňovanie drevnej hmoty a krovín pri výreze na VD Zemplínska Šírava,
prvýkrát namietala túto skutočnosť na pojednávaní dňa 19.09.2008, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej
doby. V tejto časti je skutok č. 16 premlčaný.

V tomto skutku však žalobkyňa uviedla, že dňa 19.09.2005 sa zúčastnila rokovania na správe závodu
Michalovce, pričom konanie žalovaného považuje za diskriminačné. V tejto časti skutok premlčaný nie
je, pretože si ho prvýkrát uplatnila dňa 19.09.2008, t.j. posledný deň premlčacej doby. Preto v tejto časti
skutok premlčaný nie je.

Skutok č. 17 - tento sa mal stať v marci - apríli 2005. Do prvého pojednávania, t.j. do 19.09.2008 si
nároky neuplatnila. Uplynula premlčacia doba. Skutok je premlčaný.

Skutok č. 18 - tento sa mal stať v období od marca - júna 2006. Uplatnený nebol do prvého pojednávania,
t.j. do 19.09.2008. Márne uplynula premlčacia doba. Skutok je premlčaný.

Skutok č. 19 - tento sa týka správania sa M.. D.. Prejednanie petície, obdobie končí augustom 2005.
Žalobkyňa si nárok neuplatnila do prvého pojednávania, t.j. do 19.09.2008. Márne uplynula premlčacia
doba. Skutok je premlčaný.

Skutok č. 20 - týka sa spôsobenia stresovej situácie žalobkyne menením termínov, kedy mala prísť
podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru. Skutok sa stal dňa 22.12.2005. Všeobecná
premlčacia trojročná doba uplynula dňom 22.12.2008. Do tejto doby si žalobkyňa nárok neuplatnila.
Skutok je premlčaný.

Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaného, súd nemohol prihliadať na skutky č. 1, 4 - 15,
17 - 20 a čiastočne ani na skutok č. 16, v tejto časti musel súd žalobu z dôvodu premlčania zamietnuť.

Súd sa v ďalšom zaoberal už len skutkami č. 2, 3 a čiastočne 16.

Podľa § 13 ods. 1 Zákonníka práce účinného v čase skončenia pracovného pomeru, t.j. ku dňu
31.12.2005, zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať so zamestnancami
v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov
osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia
aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania,
odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

Podľa ods. 3 cit. ustanovenia výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí
byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého
účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v
súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na
iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.

Podľa ods. 4 cit. ustanovenia zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť v súvislosti
s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa odsekov 1 a 2; zamestnávateľ je povinný nasťažnosťzamestnancabezzbytočnéhoodkladuodpovedať,vykonaťnápravu,upustiťodtakéhokonania
a odstrániť jeho následky.

Podľa ods. 5 cit. ustanovenia zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania alebo nedodržaním podmienok
podľa odseku 3, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom
o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

Žalobkyňa často poukazovala na ustanovenie § 2a zák. č. 365/2004 Z.z., tento však nadobudol platnosť
až1.4.2008.Pracovnývzťahsožalovanýmskončiladohodoukudňu31.12.2005.Súdmuselposudzovať
vzťahy medzi účastníkmi konania podľa noriem platných v tom čase.

Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane

pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon) účinného v čase skončenia pracovného pomeru, t.j.
ku dňu 31.12.2005, dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie
z akéhokoľvek dôvodu, vo výkone práv a povinností v súlade s dobrými mravmi, ako aj v prijímaní
opatrení na ochranu pred diskrimináciou, ak je možné prijatie takýchto opatrení požadovať vzhľadom
na konkrétne okolnosti a na možnosti osoby, ktorá má povinnosť túto zásadu dodržiavať.

Podľa ods.2cit.ustanoveniadiskrimináciajepriamadiskriminácia,nepriamadiskriminácia,obťažovanie
a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu.

Podľa ods. 3 cit. ustanovenia priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou

zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou
osobou v porovnateľnej situácii.

Podľa ods. 4 cit. ustanovenia nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn
alebo prax, ktoré znevýhodňujú osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak

takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného
záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu.

Podľa ods. 5 cit. ustanovenia obťažovanie je také zaobchádzanie s osobou, ktoré táto osoba môže
odôvodnene považovať za nepríjemné, nevhodné alebo urážlivé a

a) ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zníženie dôstojnosti tejto
osoby alebo vytvorenie nepriateľského, ponižujúceho alebo zastrašujúceho prostredia alebo,
b) ktorého strpenie môže pokladať za podmienku na rozhodnutie alebo výkon práv a
povinností vyplývajúcich z právnych vzťahov.

Podľa ods. 6 cit. ustanovenia pokyn na diskrimináciu je konanie, ktoré spočíva v zneužití podriadenosti
osoby na účel diskriminácie tretej osoby.

Podľa ods. 7 cit. ustanovenia nabádanie na diskrimináciu je presviedčanie, utvrdzovanie alebo
podnecovanie osoby na diskrimináciu tretej osoby.

b) podaním svedeckej výpovede, vysvetlenia alebo súvisí s inou účasťou tejto osoby v konaní vo veciach
porušenia zásady rovnakého zaobchádzania.

Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona štátne orgány, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy,
fyzické osoby a právnické osoby sú povinné dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblastiach

ustanovených týmto zákonom; to neplatí, ak by v konkrétnom prípade jej dodržanie bolo alebo mohlo byť
v rozpore s opatreniami ustanovenými osobitnými predpismi, potrebnými na zabezpečenie bezpečnosti,
vnútorného poriadku, predchádzanie protiprávnej činnosti, zabezpečenie ochrany zdravia alebo ochrany
práv, právom chránených záujmov a slobôd osôb.Podľa ods. 2 cit. ustanovenia pri posudzovaní, či ide o diskrimináciu alebo nie, sa neberie do úvahy, či
dôvody, ktoré k nej viedli, vychádzali zo skutočnosti alebo z mylnej domnienky.

Podľa ods. 3 cit. ustanovenia pri uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania sa použijú ustanovenia
tohto zákona a aj osobitných zákonov, ak ustanovujú ďalšie dôvody, na základe ktorých sa diskriminácia
zakazuje.

Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v pracovnoprávnych
vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich zakazuje
diskriminácia osôb z dôvodu ich pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasového pôvodu,
národnostného alebo etnického pôvodu, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa uplatňuje len v

spojení s právami fyzických osôb ustanovenými osobitnými zákonmi v oblastiach
a) prístupu k zamestnaniu, povolaniu, inej zárobkovej činnosti alebo funkcii (ďalej len "zamestnanie")
vrátane požiadaviek pri prijímaní do zamestnania a podmienok a spôsobu uskutočňovania výberu do
zamestnania,
b) výkonu zamestnania a podmienok výkonu práce v zamestnaní vrátane odmeňovania, funkčného

postupu v zamestnaní a prepúšťania,
c) prístupu k odbornému vzdelávaniu, ďalšiemu odbornému vzdelávaniu a účasti na programoch
aktívnych opatrení na trhu práce vrátane prístupu k poradenstvu pre výber zamestnania a zmenu
zamestnania 9) (ďalej len "odborné vzdelávanie") alebo
d) členstva a pôsobenia v organizácii zamestnancov, organizácii zamestnávateľov a v organizáciách

združujúcich osoby určitých profesií vrátane poskytovania výhod, ktoré tieto organizácie svojim členom
poskytujú.

Podľa § 8 ods. 1 cit. zákona diskrimináciou nie je také rozdielne zaobchádzanie, ktoré je objektívne
odôvodnené povahou činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto

činnosti vykonávajú, ak sú rozsah alebo spôsob takéhoto rozdielneho zaobchádzania primerané a
nevyhnutné vzhľadom na tieto činnosti alebo okolnosti, za ktorých sú vykonávané.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu
pred diskrimináciou.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je
alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním
zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého
zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol

primerané zadosťučinenie.

Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak
nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť,
spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.

Podľa ods. 4 cit. ustanovenia právo na náhradu škody alebo právo na inú náhradu podľa osobitných
predpisov nie je týmto zákonom dotknuté.

Podľa § 11 ods. 1 cit. zákona konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania sa začína
na návrh osoby, ktorá namieta, že jej právo bolo dotknuté porušením zásady rovnakého zaobchádzania
(ďalej len "žalobca"). Žalobca je povinný v návrhu označiť osobu, o ktorej tvrdí, že porušila zásadu
rovnakého zaobchádzania (ďalej len "žalovaný").

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého
zaobchádzania, ak žalobca predloží súdu dôkazy, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu
zásady rovnakého zaobchádzania došlo.Podľa ods. 3 cit. ustanovenia na konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania sa
vzťahuje Občiansky súdny poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa pracovala u žalovaného na
základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 01.08.1987. Pracovný pomer skončila dohodou ku dňu
31.12.2005.

Ako je uvedené v skutkoch č. 2 a 3, žalobkyňa na jeseň 2003 upozornila M.. D. na správanie sa E.. E.
ako vedúceho pracovníka na VN Starina. M.. D. oznámila, že E.. E.Č. je často pod vplyvom alkoholu.
Na jeho príkaz obsluha deaktivuje ASVaV, čím hrubo porušuje prevádzkový poriadok, priamo ohrozuje
obyvateľov žijúcich pod priehradou. V opilosti bol E.. E. na pracovisku čoraz agresívnejší, vulgárnejší
a začal žalobkyňu aj sexuálne obťažovať.

Sexuálne obťažovanie žalobkyňa nevedela ničím preukázať a ani nepreukázala.

Keď Y. E.. E. informovaný o sťažnosti zo strany žalobkyne, začal jej vulgárne nadávať, vyhrážať sa jej a
šikanovať ju. Mal jej povedať, že ju pošpiní, postará sa o to, aby bola prepustená z práce a podobne. E..
E. toto síce poprel, ale sám uviedol, že v roku 2003 sa ich vzťahy so žalobkyňou zhoršili. Zlé pracovné aj

súkromné vzťahy medzi žalobkyňou a p. E. potvrdili aj výpovede svedkov. Napr. svedkyňa E.. O. uviedla,
že žalobkyňa sa s p. E. párkrát hádala, E.. E. jej viackrát povedal, že je sviňa jedna sprostá a použil aj
ostrejšie slová. Keď kričal, použil aj vulgárnejšie slovo. Žalobkyňa mu odpovedala niečím podobným.
Svedkyňa pre komisiu, ktorá vypracovala správu dňa 22.7.2004, uviedla, že vizuálne pozorovala, že E..
E. bol v práci pod vplyvom alkoholu, že je náladový, že prenáša náladu z domu na pracovisko. Raz aj jej

povedal vulgárne a bola svedkom aj toho, ako nepekne hovoril so žalobkyňou. Taktiež M.. D. potvrdil, že
žalobkyňa sa mu viackrát sťažovala, že E.. E. sa ku nej choval vulgárne. Aj svedok Sura potvrdil vulgárne
správaniesaE..E.vočižalobkyni,aleajvočiostatnýmpodriadeným.Hlavne,keďbolopitý.Bolsvedkom,
ako sa rukou zahnal voči žalobkyni, keby nebol medzi nimi stôl, tak by ju udrel. Taktiež bol svedkom
toho, ako jej nadával do svíň, že keď nevie držať hubu, tak poletí. Hrubo sa správal aj voči ostatným. O

konfliktoch medzi žalobkyňou a E.. E. z počutia vedel aj H. C.. Osobne však žiadneho konfliktu svedkom
nebol. Hádky medzi žalobkyňou a E.. E. počul aj H. I., ktorý sedel vo vedľajšej kancelárii ako žalobkyňa.
Viackrát mali na seba hovoriť zvýšeným hlasom, o čom sa hádali, svedok nevedel povedať. Svedok
M.. U., ako vedúci úseku vodohospodárskej prevádzky žalovaného potvrdil, že zistili na pracovisku zlé
vzťahy medzi žalobkyňou N. E.. E., ale malo ísť o osobné vzťahy. Zlé pracovné vzťahy medzi žalobkyňou

a E.. E. muselo viackrát riešiť vedenie žalovaného.

Vyššie citované zákonné ust. § 2 ods. 5 zák. č. 365/2004 Z.z. účinné do 31.12.2005 definuje, čo je
to obťažovanie. Obťažovanie je také zaobchádzanie s osobou, ktoré táto osoba môže odôvodnene
považovať za nepríjemné, nevhodné alebo urážlivé a zároveň

a) ktorého je úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zníženie dôstojnosti tejto osoby alebo
vytvorenie nepriateľského, ponižujúceho alebo zastrašujúceho prostredia alebo,
b) ktorého strpenie môže pokladať za podmienku na rozhodnutie alebo výkon práv a povinností
vyplývajúcich z právnych vzťahov.

Z vykonaného dokazovania je teda možné tvrdiť, že E.. E. ako priamy nadriadený žalobkyne, túto
diskriminoval obťažovaním, a to jeho nepríjemným, nevhodným a urážlivým správaním, ktorého
následkom objektívne mohlo byť zníženie dôstojnosti žalobkyne, ako aj vytvorenie nepriateľského,
ponižujúceho alebo zastrašujúceho prostredia (nadávky, náznak fyzického útoku, hrozba prepustenia).
V tejto časti mal súd za preukázané, že žalobkyňa bola diskriminovaná formou obťažovania.

V skutku č. 16 žalobkyňa uviedla, že na deň 19.09.2005 bola riaditeľom závodu, M.. U., pozvaná na
SprávuzávoduMichalovcedokancelárievýrobno-technickéhonámestníka.Navysvetlenieorganizačnej
štruktúry Prevádzkového strediska Humenné boli prítomní štyria zamestnanci závodu, a to: M.. U. -
výrobno-technickýnámestník,M..D.-ekonomickýnámestník,E.H.-personálnyreferent,G..H.-právny

referent. Títo štyria zamestnanci závodu v zázname z prejednania žiadosti zo dňa 19.09.2005 písomne
potvrdili, že VD Zemplínska Šírava patrí pod stredisko Humenné. Títo vedome a účelovo klamali, pretože
VD Zemplínska Šírava patrila, aj stále patrí pod Prevádzkové stredisko Michalovce. Oficiálne schválenú
organizačnú štruktúru strediska žalobkyňa od nich nikdy nedostala.Diskrimináciu žalobkyňa pociťovala v tom, že keď chcela informácie o organizačnej štruktúre
Prevádzkového strediska Humenné, chcela vedieť, prečo ju posielajú na výkon prác na Šíravu, keď
Šírava nepatrí pod Humenné. Namiesto toho, aby jej zaslali organizačnú štruktúru, tak ju pozvali na

stretnutie, ktorého sa zúčastnili spomínaní štyria pracovníci žalovaného. Podľa žalobkyne, na tomto
stretnutíjejklamali,keďtvrdili,žeVDZemplínskaŠíravapatrípodstrediskoHumennéaniepodstredisko
Michalovce.

Žalovaný do spisu doložil organizačnú štruktúru OZ Košice, Správy povodia Laborca Michalovce,

ktorým preukázal, že Zemplínska Šírava patrí v organizačnej štruktúre pod stredisko vodohospodárskej
prevádzky Humenné. Aj keď predložená organizačná štruktúra nebola opatrená žiadnou pečiatkou ani
podpisom zo strany žalovaného a originalitu, respektíve pravdivosť tohto dokumentu spochybnila aj
žalobkyňa, žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by túto organizačnú štruktúru vyvrátil.

Súd konanie žalovaného posudzoval v zmysle ust. § 13 Zákonníka práce, ako aj v zmysle ust. § 2 zák.

č. 365/2004 Z.z. účinného v čase skončenia pracovného pomeru.

Klamanie žalovaného by sa dalo považovať za konanie, ktoré nie je v súlade s dobrými mravmi. Súd
však nemal za preukázané, že by žalovaný žalobkyni klamal, keď tvrdil, že VD Zemplínska Šírava patrí
pod stredisko Humenné. Žalobkyňa súdu opak nepreukázala.

Skutočnosť, že na žiadosť žalobkyne o zaslanie organizačnej štruktúry Prevádzkového strediska
Humenné reagoval tak, že ju pozval na Správu závodu Michalovce a tam sa jej pokúsil vysvetliť
organizačnú štruktúru Prevádzkového strediska Humenné, súd nepovažoval za diskriminačné
správanie. Takýto postup zamestnávateľa nemožno považovať za postih zamestnanca ani za jeho

prenasledovanie. Žalobkyňa sa v rokoch 2004 a 2005 obrátila na vedenie závodu s viacerými
žiadosťami a sťažnosťami. V tom, že žalovaný zvolil formu vybavenia žiadosti o zaslanie organizačnej
štruktúry osobným stretnutím, súd nevidel ani prenasledovanie, ani iný postih, respektíve zastrašovanie.
Pri osobnom rokovaní mohli byť vyriešené aj prípadné nejasnosti. To, že žalovaný nedal žalobkyni takú
odpoveď, akú si ona želala neznamená, že ju zavádzal, že jej klamal, že ju diskriminoval.

Súd konanie žalovaného nepovažoval za priamu diskrimináciu, t.j., že by sa so žalobkyňou v tejto situácii
zaobchádzalo menej priaznivo, ako by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.
Súd považuje osobné vybavenie žiadosti a priamy styk so žiadateľkou za lepšie vybavenie jej žiadosti,
ako písomný styk. Súdu nebolo preukázané, že by sa na tomto osobnom stretnutí žalobkyni nejakým

spôsobom vyhrážalo, že by ju urážali, prípadne, že by sa ku nej nevhodne správali, a to s úmyslom
alebo s následkom zníženia jej dôstojnosti, prípadne vytvorenia nepriateľského, ponižujúceho alebo
zastrašujúcehoprostredia.Súdosobnérokovaniesožalobkyňoupovažovalzaprimeranénadosiahnutie
vyriešenia jej žiadosti.

To, že sa stretnutia zúčastnil výrobno-technický námestník, ekonomický námestník, personálny
referent a právny referent len podčiarkuje skutočnosť, aký dôraz kládol žalovaný na vyriešenie
žiadosti žalobkyne. Všetci prítomní zástupcovia žalovaného boli oprávnení kvalifikovane sa vyjadriť k
organizačnej štruktúre Prevádzkového strediska Humenné.

Súd zdôrazňuje, že skúmal len možnú diskrimináciu žalobkyne v súvislosti s jej žiadosťou o zaslanie
organizačnej štruktúry Prevádzkového strediska Humenné a jej pozvanie na osobné rokovanie na
Správu závodu Michalovce dňa 19.09.2005. Toto bolo nepremlčanou časťou skutku č. 16, v ktorom
žalobkyňa namietala diskriminačné konanie zo strany žalovaného. Súd v tejto časti však konanie
žalovaného za diskriminačné nepovažoval a v tejto časti žalobu zamietol.

Ako bolo uvedené vyššie, súd považoval konanie žalovaného v skutkoch č. 2 a 3 za diskriminačné voči
žalobkyni, čiže táto mala právo v zmysle ust. § 9 ods. 2, 3 zák. č. 365/2004 Z.z. domáhať sa primeraného
zadosťučinenia a aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobkyňa žiadala priznať nemajetkovú
ujmu vo výške 87.365,-EUR ako finančnú satisfakciu za zníženie cti a dôstojnosti, zníženie spoločenskej

vážnosti, zníženie spoločenského uplatnenia a za psychickú ujmu, ktorá výrazne zasiahla do jej života
a do života jej rodiny. Uvedená suma je viac ako jej 18-ročný plat.Žalobkyňa ukončila pracovný pomer so žalovaným dohodou ku dňu 31.12.2005, z toho dôvodu už
iná sankcia voči žalovanému ako náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch neprichádza do úvahy.
Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch súd určuje s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej

nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku. V tomto prípade súd mohol
nemajetkovúujmupriznaťlenzaskutkyč.2a 3,vktorýchkonštatovaldiskriminačnékonaniežalovaného
voči žalobkyni. V týchto skutkoch súd zistil viacnásobné obťažovanie žalobkyne zo strany jej priameho
nadriadeného, p. E., N. X. najmä v tom, že jej vulgárne nadával, vyhrážal sa jej, že ju pošpiní, a že
sa postará o to, aby bola prepustená z práce. Súd takéto konanie považoval za objektívne spôsobilé,

značným spôsobom znížiť dôstojnosť žalobkyne na pracovisku, t.j. na VN Starina. Zároveň tým bola
znížená aj spoločenská vážnosť žalobkyne medzi spolupracovníkmi (viacnásobné vulgárne nadávky
pred kolegami). Obťažujúce správanie sa E. E. bolo taktiež objektívne spôsobilé privodiť žalobkyni aj
psychické ťažkosti, na ktoré sa ambulantne liečila v psychiatrickej ambulancii D.. U.. D.. U. vo svojej
výpovedi uviedla, že žalobkyňu začala liečiť v septembri 2004, pričom jedna z príčin psychickej poruchy
žalobkyne bol stres na pracovisku.

Súd však musel vziať do úvahy aj tú skutočnosť, že aj žalobkyňa sa sama do istej miery podieľala na
vytváraní konfliktov a nepríjemnej situácie na pracovisku (zapisovanie si telefónnych hovorov ostatných
zamestnancov, prejavovanie nespokojnosti s prideľovanou prácou, sledovanie dochádzky všetkých
zamestnancov, keď na ňu kričal E.. E. a použil pritom aj vulgárnejšie slovo, ona mu odpovedala niečím

podobným).Súdmusel vziaťdoúvahyajto,žepsychicképroblémyžalobkynenebolispôsobenévýlučne
stresom na pracovisku, ale aj jej rodinnými problémami, ktoré mala v tom čase. Aj túto skutočnosť
potvrdila D.. U..

Ako bolo uvedené vyššie, súd mohol priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v prospech

žalobkyne len za jej obťažovanie p. E. v skutkoch č. 2 a 3. Obťažovaním bola znížená dôstojnosť osoby
žalobkyne na pracovisku, toto obťažovanie bolo objektívne spôsobilé privodiť aj psychické ťažkosti
žalobkyne, z ktorých sa musela liečiť. Za týchto okolností by súd priznal žalobkyni náhradu nemajetkovej
ujmy za každý skutok trojnásobkom jej vtedajšej mzdy. Avšak aj ona sama sa podieľala na vzniku
konfliktných situácií na pracovisku. Po zvážení týchto skutočností súd priznal žalobkyni nemajetkovú

ujmu vo výške 1.200,-EUR, čo je približne jej trojmesačný zárobok za obdobia, keď končila pracovný
pomer so žalovaným. Pretože žalobkyňa žiadala náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 87.365,-EUR,
súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Žalobkyňa ďalej žiadala priznať spolu s náhradou nemajetkovej ujmy aj 12 %-ný ročný úrok z omeškania

od 1.1.2006 až do zaplatenia.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Súd o nemajetkovej ujme žalobkyne rozhodol až týmto rozsudkom. Povinnosť žalovaného zaplatiť
žalobkyni nemajetkovú ujmu je určená do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Dokiaľ sa rozsudok nestane
vykonateľným, nemôže sa teda žalovaný dostať do omeškania s plnením.

Podľa§3Nariadeniavládyčíslo87/1995Z.z.vzneníúčinnomod01.02.2013 výškaúrokovzomeškania

je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Záväzok žalovaného zaplatiť žalobkyni nemajetkovú ujmu teda vznikne až po troch dňoch od
právoplatnosti rozsudku. Preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni spolu s nemajetkovou ujmou

1.200,-EUR aj zákonný 5,05 %-ný ročný úrok z omeškania od vykonateľnosti rozsudku až do zaplatenia.
Pretože žalobkyňa žiadala priznať 12 %-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 2.860.440,-Sk (94.949,-
EUR) od 01.01.2006 až do zaplatenia, súd v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol.Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného k zaplateniu
94.949,-EUR (2.860.440,-Sk). Súd jej priznal 1.200,-EUR, úspech žalobkyne bol teda len čiastočný, a
to 1,26 %. Z procesného hľadiska úspešný žalovaný uviedol, že náhradu trov konania si neuplatňuje.
Preto súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V tejto súvislosti súd uvádza, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa riadil úvahou, že konečné
rozhodnutie vo veci samej nezáviselo od úvahy súdu, akú náhradu nemajetkovej ujmy prizná žalobkyni,
ale predovšetkým od toho, že žalovaný úspešne vzniesol námietku premlčania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice
I, v 2 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on May 12, 2024. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok , Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, May 20, 2016

Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, May 20, 2016