Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 25, 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 15C/182/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116209475
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:4116209475.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom

Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému : Y. E., nar. X.X.XXXX, bytom K., t.č. U..Z. XX, Q., o zaplatenie
145,42 eura s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok vo výške 28% ročne zo sumy 145,42 eura od 1.5.2013 do
zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II.Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania ako aj trov odvolacieho konania v plnej výške, ktorú
je povinný zaplatiť žalovaný s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.4.2016 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 145,42

eura, úroku vo výške 28 % ročne zo sumy 145,42 eura od 1.5.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady
trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným dňa 7.3.2008 zmluvu, na základe
ktorej viedol žalovanému účet, žalovaný sa dostal do nepovoleného debetu, žalobca účet zatvoril, istina-
nepovolené prečerpanie účtu je podľa zmluvy úročená úrokom vo výške 28% ročne.
2.Súd vo veci rozhodol dňa 7.3.2017 rozsudkom č.k. 15C/182/2016-36 tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu 145,42 eura, vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a žalobcovi priznal plnú
náhradu trov konania. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie v zamietajúcej časti. Krajsky

súd v Nitre uznesením č.k. 8Co/77/2018-57 zo dňa 20.6.2019 rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
3. Súd vo veci pojednával v neprítomnosti strán sporu s poukazom na ustanovenie § 180 CSP a vykonal
dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:
Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 7.3.2008 uzatvorená Zmluva o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb. Na základe zmluvy žalobca zriadil a viedol žalovanému účet. Žalovaný

sa dostal do nepovoleného debetu vo výške žalovanej istiny- sumy 145,42 eura. V zmysle všeobecných
obchodných podmienok v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky, ktorou je
nepovolené prečerpanie účtu, úročená úrokom vo výške 28 % ročne. Pred zatvorením účtu, musí byť
na ňom nulový zostatok, keďže na účte bol debetný zostatok, žalobca vykonal dňa 30.4.2013 internú
účtovnú transakciu a debetný zostatok na účte žalovaného previedol na svoj vnútorný pohľadávkový
účet, úrok si uplatňuje odo dňa nasledujúceho, teda od 1.5.2013.
4.Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je

upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej
doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 716 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o vkladovom účte sa zaväzuje banka zriadiť tento
účet pre jeho majiteľa v určitej mene a platiť z peňažných prostriedkov na účte úroky a majiteľ účtu sa
zaväzuje vložiť na účet peňažné prostriedky a prenechať ich využitie banke.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky
pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia
peňažných prostriedkov.

5.Predmetom konania zostalo len rozhodovanie súdu o úroku, ktorý si žalobca uplatňoval od žalovaného

a to vo výške 28 % ročne zo sumy 145,42 eura od 1.5.2013 do zaplatenia. Aj v tejto časti súd žalobe
vyhovel, pretože obsahom záväzku dlžníka bolo v prípade, ak dosiahne debetný zostatok na účte,
zaplatiť aj úrok za nepovolené prečerpanie, dojednanie úroku za nepovolené prečerpanie je upravené
vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy. Výška 28 % ročne je odvodená
od všeobecných obchodných podmienok a sadzobníka poplatkov. Žalobca informuje o výške úroku

v úrokovej výveske na web stránke. Všeobecné obchodné podmienky ako aj sadzobník sú súčasťou
úverovej zmluvy a žalovaného zaväzujú. Zmluvné úroky sú odplatou za poskytnutie služieb na základe
zmluvy. Zmluvný úrok je nárokom, na ktorý nemá vplyv ani omeškanie dlžníka. Strany sporu si platne
dojednali v zmluve úrok vo výške 28 % ročne. Súd priznal žalobcovi nárok na úrok vo výške 28 %
ročne z istiny 145,42 eura odo dňa nasledujúceho po dni internej účtovnej transakcie. Ustanovenie

§ 503 ods. 3 ObZ upravuje len to, že úroky je dlžník povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do
vrátenia peňažných prostriedkov v prípade, ak dlžník vráti poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou
určenou v zmluve. Obchodný zákonník, ani zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platný v
čase uzatvorenia zmluvy, neupravuje povinnosť dlžníka platiť úroky popri úrokoch z omeškania, ale ani
nevylučuje dohodu účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do splatenia

úveru. V tejto súvislosti Najvyšší súd ČR v rozsudku z 27.6.2007 sp. zn. 33Odo/657/2005 vyslovil záver,
že nie je možné vylúčiť, aby si zmluvné strany pri peňažnej pôžičke dohodli úroky aj za dobu, počas
ktorej bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda aj za dobu,
počas ktorej je dlžník v omeškaní so splnením svojho záväzku z dôvodu, že istinu v dohodnutej dobe
splatnosti úveru veriteľovi nevrátil. Úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky podľa §

121 ods. 3 OZ, avšak majú odlišné funkcie, a treba ich odlišovať. Kým zmluvné úroky sú odmenou za
užívanie istiny, úrok z omeškania predstavuje zákonnú sankciu za omeškanie so zaplatením istiny a na
rozdiel od zmluvného úroku ho môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dohodnuté. Pritom platí, že môžu
existovať vedľa seba. Z hľadiska posúdenia doby, za ktorú boli pri peňažnej pôžičke dohodnuté úroky, je
vždy určujúci obsah zmluvy podľa dohody zmluvných strán. Tento záver zopakoval Najvyšší súd ČR aj

v rozsudku z 24. 07.2014, sp. zn. 33Cbo/140/2014 tak, že súdna prax a odborná literatúra sa zhodujú
v tom, že zmluvné úroky predstavujú odmenu za požičanie peňazí a úroky z omeškania sú sankciou za
porušeniepovinnosti-nedodržaniedohodnutejdobysplatnosti.Kýmpovinnosťdlžníkazaplatiťveriteľovi
dohodnuté úroky vzniká zo záväzkov v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona,
ako dôsledok z omeškania so splnením dlhu. I keď dlžník nie je v omeškaní so splnením dlhu, môže

veriteľ požadovať dohodnuté úroky a úroky z omeškania môže požadovať pri omeškaní dlžníka aj s
pôžičky, kde neboli dohodnuté úroky. Oba úroky môžu byť veriteľom požadované vedľa seba bez ohľadu
na skutočnosť, či sa jedná, alebo nejedná o občianskoprávny vzťah. Rovnaký záver je možné vyvodiť
aj zo staršej judikatúry NS SR; v časopise zo súdnej praxe č. 55/1996 je uvedené rozhodnutie NS SRz 01. 05 .1996 s právnou vetou: Úroky vo výške dohodnuté pri poskytovaní úveru patria do splatnosti
úveru. Ak pre prípad omeškania s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov nebola dohodnutá
iná sadzba úrokov, patria aj za dobu po splatnosti úveru úroky v rovnakej výške. V dôvodoch tohto

rozhodnutia je uvedené, že oba úroky (zmluvný úrok aj úrok z omeškania) bol dlžník povinný platiť bez
ohľadu na dôvod, pre ktorý dlh včas nezaplatil. Zatvorením účtu nedošlo k zmene záväzku vylučujúcej
uplatňovanie úrokov.

6. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.1 CSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi súd

priznal náhradu trov konania právo v plnej výške, pretože mal vo veci plný úspech, keďže žalobe bolo v
celom rozsahu vyhovené. V sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala
v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalobca, keďže žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené,
má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane a v konaní neboli zistené žiadne výnimočné
dôvody hodné osobitného zreteľa ani v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu a to s poukazom na
ustanovenie § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre
prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.