Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/77/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815202783
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3815202783.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudcov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu I. O., bytom U. X/X, S.,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou VIŠŇOVSKÁ, s.r.o., so sídlom Radničné námestie 279/4,
Spišská Nová Ves, IČO 51 284 731 proti žalovanej Slovenskej republike konajúcej prostredníctvom
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava o náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu v Prievidzi č.k.
10C/74/2015-37 zo dňa 25. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie (ďalej aj „výrok I.“) a žalovanému

nárok na náhradu trov konania nepriznal (ďalej aj „výrok II.“) s poukazom na § 15 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov, § 161 ods. 3, § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému
náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v bližšie neurčenej výške. Uznesením č.k.
10C/74/2015-9 zo dňa 13.4.2015, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 11.5.2015, ho súd vyzval na

doplnenie náležitostí žaloby a na predloženie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z. O následkoch nepreukázania predbežného prerokovania nároku s príslušným
orgánom bol žalobca poučený. Na rozhodnutie súdu žalobca reagoval podaním zo dňa 18.5.2015.
Predbežné prerokovanie uplatneného nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom s príslušným orgánom nepreukázal. Vyjadril však názor, že predbežné prerokovanie nie je
pred uplatnením jeho nároku na súde potrebné a dovolal sa svojho práva na súdnu ochranu. Namietol,

že uznesenie súdu, ktoré mu bolo doručené, nie je dostatočne zrozumiteľné a nevie z neho zistiť, akým
konkrétnymspôsobommásvojnávrhnazačatiekonaniadoplniť.Jednouzpodmienokuplatnenianároku
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na súde je aj dodržanie postupu podľa §
15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., t.j. požiadanie príslušného orgánu podľa § 4 a 11 zákona č. 514/2003
Z.z. o predbežné prerokovanie tohto nároku. Pokiaľ k požadovanej iniciatíve žalobcu/poškodeného
nedošlo, pokiaľ o predbežné prerokovanie veci nepožiadal, jedná sa o odstrániteľnú vadu konania,

na odstránenie ktorej súd žalobcu vyzval. Žalobca pri podaní žaloby nepreukázal podanie žiadosti o
predbežné prerokovanie uplatneného nároku, ktorá je jednou z podmienok konania, preto ho súd vyzval
na odstránenie tejto vady. Z podania žalobcu zo dňa 18.5.2015 vyplýva, že o predbežné prerokovanie
uplatneného nároku príslušný orgán nepožiadal. Z vyjadrení žalobcu je navyše zrejmé, že nemá záujem
o predbežné prerokovanie podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. príslušný orgán požiadať, a
to napriek tomu, že bol o možných následkoch svojho konania podľa § 104 ods. 2 OSP poučený v

uznesení zo dňa 13.4.2015. Nakoľko napriek výzve doručenej žalobcovi sa odstrániteľnú vadu konania
spočívajúcu v nepožiadaní o predbežné prerokovanie veci podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.nepodarilo odstrániť, súd konanie podľa § 161 ods. 3 CSP zastavil. Právo na súdnu ochranu, ktorého sa
žalobca dovoláva, sa uplatňuje len v medziach príslušných procesnoprávnych predpisov. Súd poskytuje
stranám konania súdnu ochranu len spôsobom vymedzeným procesným právom. Pokiaľ súd správnym

výkladom príslušných procesných noriem a pri zachovaní správneho úradného postupu dospel k tomu,
že konanie zastavil, nejednalo sa o odopretie práva na súdnu ochranu žalobcovi (porovnaj aj uznesenie
Ústavného súdu SR č.k. II.ÚS 141/07-17). V tejto súvislosti poukazuje súd i na skutočnosť, že žalobca
sa aj v iných súdnych konaniach začatých na tunajšom súde domáhal totožného nároku na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Vo veciach vedených pod sp. zn. 6C/68/2015,

9C/68/2015a15C/70/2015bolikonaniazastavenéztotožnýchdôvodovpodľa§104ods.2Občianskeho
súdneho poriadku (O.s.p.). Vo veci sp. zn. 15C/70/2015 podal žalobca voči rozhodnutiu súdu prvej
inštancie o zastavení konania odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k.
17Co/796/2015-25 zo dňa 23.9.2015 tak, že uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Konštatoval,
že súd prvej inštancie postupoval správne, ak sa pokúsil odstrániť nedostatok podmienky konania
a žalobcu uznesením zo dňa 26.02.2015 vyzval na predloženie žiadosti o predbežné prerokovanie

nárokuazároveňhopoučilonásledkochnepreukázaniapredbežnéhoprerokovanianárokuspríslušným
orgánom. Vzhľadom k tomu, že žalobca predbežné prerokovanie uplatneného nároku na náhradu škody
spôsobenejnesprávnymúradnýmpostupomspríslušnýmorgánomnepreukázal(aakoužbolouvedené,
o takéto predbežné prerokovanie nemá žalobca ani záujem), súd konanie správne podľa § 104 ods.
2 O.s.p. zastavil. Na objasnenie týchto dôvodov odvolací súd uviedol, že z odôvodnenia uznesenia

súdu prvého stupňa jednoznačne vyplýva, že dôvodom zastavenia konania bola skutočnosť, že žalobca
pri podaní návrhu nepreukázal podanie žiadosti o predbežné prerokovanie uplatneného nároku, ako
jednu z podmienok konania a tento odstrániteľný nedostatok neodstránil ani po doručení výzvy súdu,
keď z jeho nasledujúceho podania je nepochybné, že ani nemá záujem o predbežné prerokovanie
nároku podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

pritom predstavuje zákonom stanovenú podmienku pre to, aby tento nárok mohol byť prejednaný v
občianskom súdnom konaní (R 20/1981). Teda až v prípade, ak príslušný orgán uplatnený nárok čo i
len čiastočne neprizná v lehote 6 mesiacov od prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie, je žiadateľ
oprávnený sa domáhať priznania náhrady škody na súde. Obdobne aj vo veci sp. zn. 6C/68/2015
podal žalobca voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zastavení konania odvolanie, o ktorom rozhodol

Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 5Co/620/2015-24 zo dňa 9.9.2015 tak, že uznesenie súdu prvej
inštancie potvrdil. Procesnú situáciu, ktorá nastala v konaní, súd posúdil podľa § 256 ods. 1 CSP.
Žalobca neodstránil odstrániteľnú vadu konania, čím z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania
bez toho, aby žalovaný splnil to, čoho sa podanou žalobou proti nemu domáhal a preto by mal súd
podľa § 256 ods. 1 CSP priznať náhradu trov konania protistrane, t.j. žalovanému. Tomu však v súvislosti

s prejednávanou vecou nevznikli žiadne trovy konania (§ 251 CSP), preto žalovanému nárok na ich
náhradu nebol priznaný.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom právneho
zástupcu z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci

a na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Namietal, že dňa 22.02.2015 podal na
Okresný súd Prievidza žalobu - Návrh na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom,
nezákonným rozhodnutím v súbehu s ochranou osobnosti a základných práv a slobôd, ktorou sa
domáhal náhrady škody spôsobenej zásahom do základných ľudských práv a slobôd zo strany žalobcu.
Dňa 25.01.2018 bolo žalovanému doručené napadnuté uznesenie. V dôvodoch rozhodnutia bolo

uvedené, že žalobca vo svojom podaní zo dňa 22.02.2015 ani následne nepredložil kópiu žiadosti o
predbežné prerokovanie návrhu na náhradu škody s príslušným orgánom, ktorým je Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky. Žalobca dňa 28.03.2015 podal Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody. Predmetnú žiadosť žalobca podal na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v Prievidzi
dňa 02.04.2015. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že predmetná žiadosť nebola podaná a uvedenú

skutočnosť nemal zistenú. Žalobca je toho názoru, že nárok na náhradu škody je potrebné považovať
za predbežne prerokovaný, čo sa preukazuje podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody. K naplneniu pojmu predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dôjde preto už
samotným podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. V danom prípade
bola žiadosť jednoznačne podaná čo potvrdzuje Žiadosť o predbežné prerokovanie veci z dôvodu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom a rozhodnutím zamestnancom štátu, zo dňa 28.03.2015.
Žalobca chce poukázať, že napriek podaniu žiadosti na Okresné riaditeľstvo v Prievidzi, kde chcel,
aby bola prerokovaná otázka predbežného nároku na náhradu škody, v zmysle zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, neinformoval príslušný orgán ovýsledkuvdanejveci.Žalobcabymalbyťinformovanýopostupepríslušnéhoorgánunajmävprípade,ak
nemieni jeho žiadosti vyhovieť. Žalobca vo Vyjadrení k výzve Okresného súdu v Prievidzi v predmetnej
právnej veci a doplnenie návrhu zo dňa 14.05.2015, ktoré adresoval Okresnému súdu Prievidza uviedol,

že požiadal o pomoc celkovo štyri mimovládne inštitúcie v závere roka 2014 a rovnako, že očakáva
vyjadrenie kompetentných súvisiace s predmetnou vecou. Aj v prípade neodstránenia nedostatkov
žiadosti, by v zmysle novelizovaného ustanovenia § 16 ods. 2 vety za bodkočiarkou zákona č. 514/2003
Z.z. (v znení účinnom od 01.01.2013) nebolo dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia
podmienok podľa tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde. Na záver navrhol, aby

odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil na opätovné prejednanie a zaviazal žalovaného
na náhradu trov konania.

3. Žalobca odoslal dňa 14.03.2018 elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu podľa
osobitného predpisu tiež písomnosť doručenú súdu prvej inštancie dňa 15.03.2018 označenú ako
„Odvolanie“. V zmysle § 123 ods. 2 CSP v spojení s § 125 ods. 2 CSP platí, že podanie vo veci samej

je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a
ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho
opatrenia. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.

Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Nakoľko na odvolanie podané v elektronickej podobe
bez autorizácie podľa osobitného predpisu sa aplikuje § 125 ods. 2 CSP, bolo ďalej úlohou žalobcu
doručiť pri očakávanom právnom následku toto podanie v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu. Keďže podanie vo veci samej nebolo doručené súdu do
desiatich dní v uvedenej forme, resp. nebolo doručené vôbec, odvolací súd na takéto podanie žalobcu

neprihliadal.

4. Písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 380

ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389
ods. 1 písm. d) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385
CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou zo dňa 22.02.2015 doručenou súdu dňa 23.02.2015
domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v bližšie neurčenej výške podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 10C/74/2015-9 zo dňa 13.04.2015 vyzval

žalobcu, aby v lehote 10 dní doplnil resp. opravil podanie doručené súdu dňa 23.02.2015 tak, že
preukáže, že jeho nárok na náhradu škody bol predbežne prerokovaný s príslušným orgánom podľa
§ 4, § 11 a § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. a zároveň, aby konkretizoval, v čom vidí nesprávny úradný
postup a ktorý orgán nesprávne úradne postupoval, označil nezákonné rozhodnutie, vrátane jeho
spisovej značky a orgánu, ktorý ho vydal a uviedol, v čom nezákonnosť tohto rozhodnutia spočíva,

pravdivo opísal rozhodujúce skutočnosti, z ktorých odvodzuje nárok na náhradu škody, sformuloval
petit žalobného návrhu, ktorý musí byť určitý a musí byť z neho zrejmé, k akým konkrétnym plneniam
žiada žalovaného zaviazať, t.j. v akej konkrétnej sume uplatňuje plnenie voči žalovanému, ďalej aby
uviedol konkrétnu výšku škody, či ide o skutočnú škodu, ušlý zisk, alebo nemajetkovú ujmu, ktorá
musí byť vyčíslená peňažnou sumou, aby označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a predložil

listinné dôkazy týkajúce sa vzniknutej škody, resp. nemajetkovej ujmy, a to pod následkom odmietnutia
podania, resp. zastavenia konania podľa § 104 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že konaniu pred súdom malo
predchádzať konanie pred iným orgánom /§ 8 O.s.p./. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 18.05.2015
nepreukázal predbežné prerokovanie uplatneného nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom s príslušným orgánom. Uviedol, že predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody nie je pred uplatnením jeho nároku na súde potrebné a domáhal sa práva na súdnu ochranu.
Namietal, že doručené uznesenie, ktorým bol vyzvaný na odstránenie vád žaloby nie je dostatočne
zrozumiteľné a nevie z neho zistiť, akým konkrétnym spôsobom má svoj návrh na začatie konania
doplniť. Súd prvej inštancie v nepreukázaní predbežného prerokovania nároku na náhradu škody napríslušnom orgáne videl nedostatok procesnej podmienky konania a z toho dôvodu konanie napadnutým
uznesením č.k. 10C/74/2015-37 zo dňa 25.01.2018 zastavil podľa § 161 ods. 3 CSP.

7. Podľa § 161 ods. 1 až 3 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho
odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa

konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.

8. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej aj „zákona č. 514/2003 Z.z.“) vo veci náhrady
škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo

poverený príslušník Policajného zboru, a prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa
Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu
príslušnému súdu alebo vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru
nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora.

9. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

10. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento
orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky
podania žiadosti zostávajú zachované.

11. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení do 31.12.2012), ak príslušný orgán neuspokojí
nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

12. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení od 01.01.2013), zo žiadosti musí byť zrejmé,
kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým
spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu
škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej
moci, ktorý mu škodu spôsobil.

13. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení od 01.01.2013), príslušný orgán neprihliada
na žiadosť, ak žiadosť nemá náležitosti podľa odseku 1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v
určenej lehote neodstránil nedostatky žiadosti; tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za
splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde.

14. Podľa § 16 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení od 01.01.2013), ak žiadosť už bola prerokovaná,
príslušný orgán túto skutočnosť oznámi žiadateľovi s odôvodnením, že žiadosť už bola prerokovaná a
na opakovanú žiadosť príslušný orgán ďalej neprihliada.

15. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení od 01.01.2013), ak príslušný orgán neuspokojí
nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo
akpríslušnýorgánpísomneoznámipoškodenému,ženeuspokojíjehonároknanáhraduškody,môžesa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,

a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.16. Nárok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je svojou povahou občianskoprávnym
nárokom, pričom právna úprava kladie nemalý význam na jeho predbežné prerokovanie s príslušným

orgánom podľa § 4 a § 11 (§ 15 ods. 1 zákona).

17. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je
jednaním medzi poškodeným účastníkom na strane jednej a štátom, zastúpeným príslušným orgánom
podľa § 4 a § 11 zákona č. 514/2003 Z.z., na strane druhej, ktoré má cieľ dosiahnuť zmierne vyriešenie

veci. Ak nedôjde k uspokojeniu nároku na náhradu škody, alebo jeho časti do 6 mesiacov odo dňa
prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo neuspokojenej časti na súde,
pričom s účinnosťou od 01.01.2013 môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol
predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný.

18. V súvislosti s náhradou škody spôsobenou pri výkone verejnej moci je potrebné vziať do úvahy

protichodnosť právnych a finančných záujmov medzi poškodeným jednotlivcom a štátnym orgánom
príslušným na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. V praxi nemožno absolútne vylúčiť,
že by zo strany príslušných orgánov mohlo dochádzať k obštrukciám alebo nežiaducemu formalizmu
na úkor poškodených, s čím zákonodarca počítal v ustanovení § 16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v
znení od 01.01.2013), z ktorého vyplýva, že poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody na

súde aj v takom prípade, ak príslušný orgán k jeho žiadosti o predbežné prerokovanie neprihliadal pre
absenciu zákonom stanovených náležitostí žiadosti.

19.Pokiaľustanovenie§16ods.2zákonač.514/2003Z.z.výslovneumožňujeuplatniťnároknanáhradu
škody na súde aj v prípade, kedy orgán príslušný k predbežnému prerokovaniu žiadosti poškodeného

k tejto žiadosti neprihliadal pre absenciu zákonom stanovených náležitostí žiadosti, nie je možné súdne
konanie bez ďalšieho zastaviť podľa § 161 ods. 3 CSP.

20. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení a právnych úvah vyplýva, že prejednanie nároku na
náhradu škody je potrebné preukázať zo strany poškodeného, v danom prípade žalobcu, a to na

základe podanej písomnej žiadosti adresovanej príslušnému orgánu. Predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody pritom predstavuje zákonom stanovenú podmienku pre to, aby tento nárok mohol
byť prejednaný v občianskom súdnom konaní (R 20/1981). Oboznámiac sa s obsahom spisového
materiálu považoval odvolací súd za preukázané, že žalobca túto podmienku splnil svojou Žiadosťou
o predbežné prerokovanie veci z dôvodu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a

rozhodnutím zamestnancom štátu zo dňa 28.03.2015, prevzatú OR PZ Prievidza dňa 02.04.2015.
Uvedenú skutočnosť potvrdil žalovaný na dopyt odvolacieho súdu písomne, pričom uviedol, že
žalobcova žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola doručená odboru právnych
služieb, kancelárie ministra vnútra, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky dňa 10.04.2015. Listom zo
dňa 14.04.2015, ktorý si žalobca prevzal dňa 11.05.2015, bol v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. žalobca

vyzvaný na doplnenie predmetnej žiadosti. Dňa 04.06.2015 bol žalobca opätovne písomne vyzvaný na
doplnenie svojej žiadosti, pričom predmetnú výzvu si žalobca prevzal dňa 29.06.2015. Listom zo dňa
22.07.2015MinisterstvovnútraSlovenskejrepublikyoznámiložalobcovi,ženajehožiadosťopredbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody neprihliada podľa § 16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko
žalobcova žiadosť neobsahovala náležitosti podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a žalobca

ani po výzvach neodstránil nedostatky svojej žiadosti. Žalobcovu žiadosť nebolo možné predbežne
prerokovať, nakoľko žalobca neuviedol výšku údajnej škody a ani titul z ktorého sa jej domáhal. Písomné
oznámenie o neprihliadnutí na žalobcovu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
bolo žalobcovi doručené dňa 17.08.2015.

21. V prejednávanom prípade mal teda odvolací súd za preukázané, že žalobcov nárok na náhradu
škody bol predbežne prerokovaný príslušným orgánom podľa § 4 a § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. aj
napriek skutočnosti, že žalovaný na žalobcovu žiadosť neprihliadol (§ 16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.
v znení od 01.01.2013), čím odpadla prekážka nedostatku procesnej podmienky, pre ktorú bolo konanie
napadnutým uznesením pred súdom prvej inštancie zastavené.

22. Odvolací súd len pre úplnosť dodáva, že sa v odvolacom konaní vecou zaoberal len v rozsahu
napadnutého rozhodnutia o zastavení konania podľa § 161 ods. 3 CSP. Nezaoberal sa úplnosťou,
správnosťou ani zrozumiteľnosťou podanej žaloby podľa § 132 CSP v spojení s § 129 ods. 1 CSP.23. Na základe uvedeného bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP
zrušené a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

24. V prípade, ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že žaloba spĺňa všetky náležitosti v zmysle § 132
CSP v spojení s § 16 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z., môže za dodržania ďalšieho procesného
postupu (napr. § 167 CSP) pristúpiť k meritórnemu rozhodovaniu.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).