Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 27, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/37/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819204461
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3819204461.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobkyne: A., proti žalovaným: 1/ T.,
2/ D., 3/ I., o podaní žalobkyne zo dňa 16.10.2019, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného
súdu Prievidza zo dňa 18. februára 2020, č. k. 7C/27/2019-32, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým odmietol podanie žalobkyne zo dňa 16.10.2019,

došlé súdu dňa 16.10.2019, p o t v r d z u j e .

Odvolanie žalobkyne proti výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie o d m i e t a .

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným uznesením súd prvej inštancie výrokom I. podanie žalobkyne
zo dňa 16.10.2019, došlé súdu dňa 16.10.2019, odmietol. Výrokom II. nepripustil, aby do konania
pristúpil ďalší subjekt na strane žalovaných, a to D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. Z. č. XXX, F. S..

2.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,žedňa16.10.2019natamojšísúddošlopodaniežalobkyne,
označené ako „žiadosť o premeranie pozemkov“, ktorú žiadosť zdôvodňovala tým, že zdedila dom s

pozemkom v podiele 7/8 a syn O. P. v podiele 1/8, z jednej strany ktorých vedie potok a na druhej strane
bývajú susedia D., s ktorými ich delia len ich kríky, kamene a smeti. V roku 1970 dala jej
stará matka ich pozemok premerať, susedia však nechceli dovoliť, aby si ho ohradili, nevedela, z akého
dôvodu ju z pozemku vyháňajú. So synom Q. D. sa dohodla na premeraní pozemku, ale jeho dcéra
chcela ísť 1 meter po celej dĺžke do ich dvora. Ona (žalobkyňa), tak prichádza asi o 200m2. Pracovníčka
Okresného úradu H., katastrálny odbor sa jej pýtala, z akého dôvodu majú dvojitú hranicu pozemku, a

tiež je povedala, že čo chce, keď jej starý otec D. B. dal susedom to, čo nemal. Žiadala o autorizovaný
geometrický plán z roku 1970. Listina zo dňa 04.05.1970 nemôže byť pravá, chýba na nej podpis
Q. D.. Nepáčilo sa mu, že jeho syn D. s manželkou mu prekladajú cestu na jeho záhrade a predávajú
dva pozemky. Brat Q. D., a to D. nepotreboval ich metre za účelom prechodu, nechal si ten, čo mali
spoločný. Nikto iný nepotreboval ich metre ako jej suseda, priateľka, kmotra D., a to na skrátenie cesty
do dediny. D. sa obohatila o ich 53m2 a sfalšovala podpis D. B.. Žiada o premeranie parciel číslo: XXX,

XXX, XXX, XXX, XXX a XXX, a o odškodné a odstránenie ich smetí, hliny, kameňa a o ohradenie. Súd
prvej inštancie uznesením pod č. k. 7C 27/2019-7 zo dňa 23.10.2019 vyzval žalobkyňu, aby doplnila
svoje podanie zo dňa 16.10.2019 o ním presne špecifikované absentujúce náležitosti. V podaní, ktoré
na súd došlo dňa 11.11.2019 žalobkyňa doplnila dátum narodenia žalovaných v 1., 2. a 3. rade, pričom
uviedla aj dátum narodenia a adresu bydliska D. P.. Pod písmenom b) a c) uviedla: „Kúpnopredajná
zmluva zo dňa 09.04.1970, falošný doklad zo dňa 04.05.1970 (obohatenie o 53m2), mapa z roku 1970,

mapa z roku 2017, katastrálne územie F. S., parcela č. XXX LV č. XXX 666m2 plus 65m2 (12m voda,
53m2 si privlastnili susedia), č. XXX LV č. XXX 934m2, č. XXX LV č. XXX 939m2. Rodina D. D. im rokynedovolí ohradiť ich pozemok, majú dvojitú hranicu pozemku, keby zobrala do úvahy vyjadrenie D. D. a
nechala im svoj pozemok posúvať smerom do potoka, tak by prichádzala o 200m2, ktoré si privlastňujú
z parcely č. XXX na parcele č. XXX a č. XXX. To, čo popisuje, znázorňuje na mape z roku 1970. Šírka

pozemku má byť 10m2 až 12m2. Na dvore vznikol oblúk. V období rokov 1970 až 1996 jej rodičia vzadu
na parcele č. XXX zriadili cintorín psov, čo teraz patrí k parcele č. XXX. Rodičia by si nedovolili za tie roky
zakopať psov na susedovu záhradu. Proti D. D. si uplatňuje 100.000,- eur, proti T. R. 10.000,- eur, proti I.
D. 10.000,- eur, proti D. P. 10.000,- eur. Zo zadnej strany parcely č. XXX navrhuje presunúť hnojisko na
parcelu č. XXX. Z parcely č. XXX navrhuje odstrániť kamene, kríky, smeti a hlinu, ktorú naviezli

na smeti a sused nech si to všetko prevezie na parcelu č. XXX. Pri prekladaní cesty v roku 1973 a 1974,
za účelom stavby rodinného domu a po predaji dvoch pozemkov, z parcely č. XXX odstránili cestu a
vytvorili novú cestu č. XXXX. Cesta mala byť vytvorená medzi parcelami č. XXX, č. XXX, č. XXX
a č. XXX až na parcelu č. XXX. Susedia si na skrátenie cesty do dediny, vybrali parcelu č. XX/X. Vstup
k vodovodnej prípojke je ohradený, nemá k nej prístup. Maloletí bratia jej matky, by nekopali cez cudzí
pozemok. Za D. B. podpis na zmluve vykonala D. D.. Jej (žalobkyne) starý otec D. B. najskôr, a to dňa

09.04.1970, predal svoj podiel dcére D. a zaťovi R. H., a keď už nič nevlastnil, tak to dňa 04.05.1970
dal bratom Q. D. a D. D.. Po Q. D. dedili D. D. a dcéra T. Q., po ktorej to zdedí jej dcéra T.P.. Po D. D.
dedil syn I. D., ktorý parcelu č. XX/X nikdy nepotreboval, ani nevyužíval. Súdny znalec nech premeria
parcely č. XXX, XXX a XXX podľa autorizovaného geometrického plánu z roku 1970. Za odškodnenie v
najvyššej výške a úrokov z omeškania prispeje na betónový múr, aby sa nemuseli vidieť a mohla

si svoj dvor upraviť, a celých 731m2 užívať. V podaní, ktoré na súd došlo dňa 16.12.2019, žalobkyňa
v 1. a 2. odseku uviedla: „O.. D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. Z. č. XXX, F. S., vlastník parcely č. XXX,
ktorú má od jeho tety (maminej sestry) D. P., rodenej D.. Na parcele č. XXX chce stavať rodinný dom.
Parcela č. XXX susedí s parcelou č. XXX, ktorá patrí jeho starému otcovi D. D. a T. R., a s našou parcelou
č. XXX. D. P., jeho parcela sa zväčšuje a rozširuje, zasahuje do parciel č. XXX a č. XXX. Hranice parciel

sa posúvajú na úkor parcely č. XXX, kde chýba okolo 200m2. Dane platíme za metre, ktoré nemôžem
používať, ani ohradiť“. Za aplikácie ust. § 124, § 127 ods. 1, § 132 ods. 1, 2, 3 § 129 ods. 3, § 216 ods.
1, § 79 veta prvá CSP, súd prvej inštancie posúdil, že boli splnené zákonné predpoklady pre odmietnutie
podania podľa § 129 ods. 3 CSP a nepripustenie vstupu ďalšieho subjektu do konania podľa § 79
veta prvá CSP. Žalobca musí v žalobe opísať skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v

takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu. Zákon pritom výslovne uvádza, že
opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Pravdivé a úplné
opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť
oprávnenosť uplatneného nároku, by mali byť jednoznačné a konkrétne, aby nemohlo dôjsť k zámene
s iným skutkom. Žalobným návrhom sa rozumie tzv. petit, ide o spresnenie všeobecnej náležitosti

podania (čo sa podaním sleduje). Žalobný návrh musí byť jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný.
Podanie žalobkyne zo dňa 16.10.2019 je podaním vo veci samej, z obsahu ktorého vyplýva, že sa ním
domáha zaplatenia odškodného, odstránenia smetí, hliny, kameňa a ohradenia (textová časť: „Žiadam
odškodné a odstránenie smetí, hliny, kameňa a ohradenie“). Z obsahu podania žalobkyne zo dňa
16.10.2019 však jednoznačne nevyplývali, resp. ich nebolo možné vyvodiť bez akýchkoľvek pochybností

zákonom stanovené náležitosti, a to a) individualizácia žalovaných, b) substancovanie skutku - pravdivé
a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a c) žalobný petit (návrh). Preto súd postupom podľa §
129 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku, vyzval žalobkyňu na doplnenie podania. V podaní,
ktoré došlo dňa 11.11.2019 žalobkyňa uviedla len výšku sumy, ktorú si proti žalovaným uplatňuje. Zo
žaloby, ale ani z podania zo dňa 11.11.2019 nevyplýva skutkový dej, z ktorého má vyplynúť oprávnenosť

jej nároku tak, aby nemohlo dôjsť k zámene s iným skutkom. Nie je zrejmé, akú konkrétnu právnu
povinnosť jednotliví žalovaní porušili a pri akej činnosti. Posudzovanie podania, pritom neumožňuje
súdu jeho obsah výkladom dopĺňať, či domýšľať. Procesný postup podľa § 167 Civilného sporového
poriadku prichádza do úvahy vtedy, keď už súd disponuje procesne „vyčistenou“ žalobou, a to postupom
odstraňovania vád podľa § 129. Z ustanovenia § 167 ods. 2 vyplýva, že súd spolu s doručením

žaloby žalovaného vyzve, aby sa v určenej lehote k žalobe vyjadril, a ak uplatnený nárok neuzná v
celom rozsahu, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu. Za týmto účelom je však potrebné,
aby vedel k čomu sa má vyjadriť, aký uplatnený nárok, s akým petitom môže (ne)uznať. Žalobkyňa
napriek výzve súdu, podanie zo dňa 16.10.2019 riadne nedoplnila. Jej podanie, ako žaloba náležitosť:
opísanie skutkového deja, na základe ktorého sa proti žalovaným domáha zaplatenia odškodného,

nespĺňa. Ako to už bolo uvedené, z podania žalobkyne zo dňa 16.10.2019 vyplýva, že sa domáha i
ohradenia pozemku. Okresný súd H. uznesením č. k. 7C 27/2019-7 zo dňa 23.10.2019 ju
vyzval,abypravdivoaúplne,zrozumiteľneaurčitoopísalarozhodujúceskutočnostiaokolnosti(skutkový
dej), a z ktorých má vyplynúť oprávnenosť nároku o ohradenie pozemku a ktorého pozemku s tým,že opísanie rozhodujúcich skutočností, nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy a ďalej, aby
jasne, stručne a zrozumiteľne (pritom však nezameniteľne) sformulovala žalobný návrh (petit). V podaní,
ktoré došlo dňa 11.11.2019 žalobkyňa uviedla i to, že rodina D. D. im (neuviedla komu ešte okrem nej,

použila pritom množné číslo „im“) roky nedovolí ohradiť ich pozemok, že majú dvojitú hranicu, že to
čo popisuje, znázorňuje na mape z roku 1970, že šírka pozemku má byť 10m2 až 12m2, že na dvore
vznikol oblúk. Tvrdenia žalobkyne, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť nároku o ohradenie pozemku, sú
nejednoznačné a nekonkrétne, skutkový dej je zmätočný. Opísanie rozhodujúcich skutočností nahrádza
i odkazom na označené dôkazy, čo s poukazom na ustanovenie § 132 ods. 2 Civilného sporového

poriadku, nie je možné. Pokiaľ ide o žalobný návrh, nie je zrejmé, či sa žalobkyňa domáha, aby
žalovaným bola uložená povinnosť strpieť, aby si ohradila svoj pozemok alebo aby žalovaní, proti ktorým
žaloba smeruje, tieto práce vykonali. Žalobkyňa v podaní, ktoré došlo dňa 11.11.2019 sa vyjadruje
i v množnom čísle, pričom nie je zrejmé či parcela, vo vzťahu ku ktorej sa domáha jej ohradenia, je v jej
výlučnom vlastníctve alebo je jej podielovým spoluvlastníkom. Nie je zrejmé, či ohradenie parcely má
spočívať po celom jej obvode alebo len po niektorej strane. Žalobný návrh musí byť jasný, zrozumiteľný

a presne formulovaný, aby tak mohla byť splnená požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozsudku. Tá
je splnená, ak je možné žalobný petit prevzatý do výroku rozsudku, vykonať niektorým zo spôsobov
výkonu exekúcie. Požiadavka na dostatočnú určitosť žalobného návrhu vyplýva z pravidla, že
v sporovom konaní je súd viazaný žalobným návrhom. Na základe skutkového deja, tak ako ho opísala
žalobkyňa a na základe nepresne formulovaného petitu, resp. neformulovaného petitu, by súd vôbec

nevedel o čom má presne konať, a ani žalovaní by nevedeli, k čomu sa majú vlastne vyjadriť. V tejto
časti súd poukazuje na bod 19., a to časť o tom, kedy až nasleduje postup podľa § 167
ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa napriek výzve súdu, podanie zo dňa 16.10.2019 riadne
nedoplnila. Jej podanie, ako žaloba náležitosť: opísanie skutkového deja, na základe ktorého sa proti
žalovaným domáha ohradenia pozemku, nespĺňa a neobsahuje ani žalobný návrh. Z podania žalobkyne

zo dňa 16.10.2019 tiež vyplýva, že sa domáha i odstránenia veci (smetí, hliny, kameňa). V podaní, ktoré
došlo dňa 11.11.2019 žalobkyňa na výzvu súdu uviedla, že z parcely č. XXX navrhuje odstrániť kamene,
kríky, smeti a hlinu, ktorú naviezli na smeti a sused nech si to všetko prevezie na parcelu č. XXX. Tiež
sa vyjadrovala o hnojisku. Ďalej uviedla, že pri prekladaní cesty v roku 1973 a 1974, za účelom stavby
rodinného domu a po predaji dvoch pozemkov, z parcely č. XXX odstránili cestu a vytvorili novú

cestu č. XXXX. Cesta mala byť vytvorená medzi parcelami č. XXX, č. XXX, č. XXX a č. XXX až na parcelu
č. XXX, že susedia si na skrátenie cesty do dediny vybrali parcelu č. XX/X. Tvrdenia žalobkyne, z ktorých
má vyplynúť oprávnenosť nároku o odstránenie vecí, sú nejednoznačné a skutkový dej je zmätočný.
Vôbec nie je zrejmé, z akého dôvodu v súvislosti s odstránením vecí sa vyjadruje o prekladaní, resp. o
odstránení cesty, o stavbe rodinného domu. Ďalej nie je zrejmé, kto má odstrániť kamene, kríky, smeti

a hlinu a v akom množstve, počte prípadne do akej hĺbky (u hliny). I v tomto prípade žalobný návrh
musí byť jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný, aby tak mohla byť splnená požiadavka materiálnej
vykonateľnosti rozsudku. Tá je splnená, ak je možné žalobný petit prevzatý do výroku rozsudku, vykonať
niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie. Ako to už bolo uvedené, požiadavka na dostatočnú určitosť
žalobného návrhu vyplýva z pravidla, že v sporovom konaní je súd viazaný žalobným návrhom. Na

základe nepresne formulovaného petitu, resp. neformulovaného petitu, by súd aj v tejto časti vôbec
nevedel o čom má presne konať, a ani žalovaní by nevedeli, k čomu sa majú vlastne vyjadriť, resp.
ktorý z nich, ku ktorému žalobnému nároku sa má vyjadriť alebo či sa má vyjadriť ku všetkým žalobným
nárokom a tak vlastne, čo má alebo nemá uznať. Posudzovanie podania, pritom neumožňuje súdu
jeho obsah výkladom dopĺňať, či domýšľať, transformovať alebo z neho vyvodzovať závery,

ktoré z neho nevyplývajú. Žalobkyňa napriek výzve súdu, podanie zo dňa 16.10.2019 riadne nedoplnila.
Jej podanie, ako žaloba náležitosť: opísanie skutkového deja, na základe ktorého sa proti žalovaným
domáha odstránenia vecí, nespĺňa a neobsahuje ani žalobný návrh. Pred postupom podľa § 167 ods. 2
Civilného sporového poriadku súd pritom ešte musí vyzvať žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku
zo žaloby, k čomu je ale jednoznačne potrebné, aby poznal žalobný návrh (petit). S poukazom na

uvedené skutočnosti, v konaní nie je možné pokračovať. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené v I.
výroku uznesenia. Žalobkyňa v podaní zo dňa 16.10.2019 uviedla, že žiada premerať parcely č. XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX a XXX. Túto časť jej podania súd posúdil tak, že ide o návrh na vykonanie
dokazovania, pričom dôkazným prostriedkom má byť znalecké dokazovanie, čo vyplýva aj z jej podania
zo dňa 11.11.2019. K vykonaniu tohto dôkazného prostriedku súd ale nepristúpil, keďže podanie zo dňa

16.10.2019 z dôvodov, ktoré sú už uvedené, odmietol. Žalobkyni nič nebráni, aby si svoj nárok opätovne
uplatnila novou žalobou, ktorá bude obsahovať aj jednoznačnú individualizáciu a žalobný návrh (petit).
Spolu s uznesením č. k. 7C 27/2019-7 zo dňa 23.10.2019 jej zaslal aj príslušné poučenia podľa Civilného
sporového poriadku (č. l. 8), z ktorých vyplýva aj to, že sa môže dať zastúpiť advokátom alebo ak spĺňazákonom č. 327/2005 Z.z. stanovené podmienky, môže požiadať Centrum právnej pomoci o poskytnutie
bezplatnej právnej pomoci. Súd žalobkyni doporučuje postupovať vyššie uvedenými spôsobmi, aby
jej tak bola poskytnutá kvalifikovaná právna pomoc. V tejto súvislosti poukazuje na to, že v rámci

stavebného konania uplatnila námietky, ktoré ju stavebný úrad odkázal riešiť cestou súdu s tým, že má
podať žalobu o určenie vlastníckeho práva k pozemku, na ktorom sa má stavať rodinný
dom, a nie žalobu o zaplatenie odškodného, o ohradenie pozemku a ani o odstránenie vecí (č.
l. 15). Žalobkyňa v podaní zo dňa 08.01.2020 tiež uviedla, že žiada, aby do konania pristúpil na strane
žalovaných ďalší subjekt, a to D. P., nar. XX.X.XXXX, ul. Z. č. XXX, F. S.. Žalobkyňa procesný návrh

o pripustenie, aby do konania pristúpil ďalší subjekt neodôvodnila z hľadiska toho, či ním a vo vzťahu
ku ktorým, alebo či len ku niektorým uplatneným nárokom, odstraňuje nedostatok vecnej legitimácie.
Z tohto dôvodu, ale i preto, že jej podanie zo dňa 16.10.2019 bolo odmietnuté súd nepripustil, aby do
konania pristúpil ďalší subjekt, a to D. P., nar. XX.XX.XXXX, ul. Z. č. XXX, F. S.. Vzhľadom na odmietnutie
podania zo dňa 16.10.2019, by pristúpenie ďalšieho subjektu bolo i nehospodárne.

3. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla žalobkyňa,
posúdiac obsah odvolania majúc za to, že neboli splnené podmienky pre súdom prvej inštancie zvolený
postup. Uviedla, že žiada premerať pozemky č. XXX, č. XXX a č. XXX súdnym znalcom, tiež vrátenie
parcely č. XXX do pôvodného stavu podľa autorizovaného geometrického plánu z roku 1970. Ňou
označení žalovaní a tiež aj D. P. podľa jej tvrdenia sa obohatili na úkor jej parcely. Žiada D. D., aby

odstránil kríky, kamene, smeti a hlinu do hĺbky 2 m, ktoré za roky navozil a tiež si privlastnil časť parcely
XXX. Bráni jej túto parcelu ohradiť. Jeho parcela XXX sa rozširuje a zväčšuje. Tiež sa zväčšuje parcela
č. XXX. Jej dcéra, ktorá má priateľky na katastri a rodinného priateľa merača O.. Q. K., jej to povedala.
Hranice pozemku by sa nemali posúvať ani po 100 rokoch bez vedomia majiteľa. Aj keď nie je dovolené
odvolanie proti výroku II., má námietku. Dom D. P. má stáť na parcele č. XXX, ale táto parcela sa posúva

na parcelu č. XXX. Aj tento sa bráni premeraniu. Svoje pôvodné podania dopĺňala. Nesúhlasí s výrokom
II. rozhodnutia z dôvodu ňou uplatneného práva na premeranie pozemkov. Dom D. P. nestojí na jeho
parcele. Následným podaním doručeným súdu dňa 13.05.2020 uvádza, že už opakovane po siedmykrát
sa vyjadruje k tomu istému, žiada o premeranie pozemkov súdnym znalcom.

4. Krajský súd Trenčín ako odvolací súd, skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania zisťoval,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), či odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, teda skúmal splnenie zákonných predpokladov preto,
aby rozhodnutie z hľadiska jeho správnosti, bolo možné podrobiť vecnému odvolaciemu prieskumu.

5. Právo na súdnu ochranu nie je totiž absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo
domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a v rozhodovaní súdu nižšieho
stupňa sa v občiansko-právnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky,

za splnenia ktorých občiansko-právny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky
štádiá konania pred občiansko-právnym súdom (I ÚS 4/2011).

6. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť odvolacie
konanie, je otázkou zákonnosti a jej riešenie patrí do výlučnej právomoci odvolacieho súdu.

7. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

8. Podľa § 386 písm. c/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie žalobkyne smeruje proti uzneseniu súdu prvej inštancie tiež vo
výroku II., ktorým nepripustil vstup ďalšieho subjektu do konania na strane žalovaných (D. P.), odvolací
súd odvolanie žalobkyne v časti smerujúcej voči výroku II. bez jeho vecného preskúmania podľa § 386

písm. c/ CSP odmietol, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, v
zmysle § 357 v spojení s § 386 písm. c/ CSP.10. Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým
odmietol podanie žalobkyne zo dňa 16.10.2019, došlé súdu dňa 16.10.2019.

11.KrajskýsúdvTrenčíneakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok,ďalej
"CSP"), po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana, v neprospech ktorej bolo napadnuté
rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, proti rozhodnutiu, proti ktorému je v tejto časti opravný prostriedok
prípustný (§ 357 písm. b/ CSP), že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1
CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu

predchádzajúceho konania.

12. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým odmietol podanie žalobkyne
zo dňa 16. 10. 2019, došlé súdu dňa 16. 10. 2019 je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385

ods. 1 CSP (a contrario).

13. Súd prvej inštancie podanie žalobkyne, ktoré by svojim obsahom mohlo byť žalobou odmietol z
dôvodu, že považoval za splnené zákonné podmienky na postup podľa § 129 ods. 3 CSP, keďže
pre nedostatky podania, ktoré napriek výzve a poučeniu žalobkyňa v stanovenej lehote, ani ku dňu

rozhodnutia súdu prvej inštancie neodstránila, nebolo možné vec meritórne prejednať.

14. Žalobkyňa vychádzajúc z obsahu odvolania namietala správnosť vyššie uvedeného záveru majúc
za to, že jej podanie dostatočne ozrejmuje, čoho sa domáha.

15. Odvolací súd po dôkladnom oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a obsahu podaného
odvolania, námietky žalobkyne vyhodnotil ako neopodstatnené, bez opory v zistených
skutočnostiach a v následnom právnom posúdení veci. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v
čase jeho rozhodovania zistené skutočnosti správne vyhodnotil a z nich vyvodil správny právny záver
o dôvodnosti postupu podľa § 129 ods. 3 CSP pre nesplnenie procesných podmienok za ktorých

môže vo veci ďalej konať a meritórne rozhodnúť a to pre vady podania, ktoré by svojim obsahom
mohlo byť žalobou, ktoré žalobkyňa napriek výzve a poučeniu neodstránila. Svoje rozhodnutie súd prvej
inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami danými CSP. Odvolací súd sa stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP) a
v podrobnostiach na tieto poukazuje, aby v plnom rozsahu neopakoval všetky známe fakty a správne

závery posudzovanej veci.

16. Nad rámec toho k odvolaniu žalobkyne uvádza:

17. Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína výlučne na základe žaloby, ktorá

musí obsahovať všeobecné náležitosti v súlade s ustanovením § 127 ods.1 CSP ( a/ ktorému súdu
je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje, e/ podpis) a § 132 ods.1 CSP
(okrem všeobecných náležitostí podania musí byť uvedené označenie strán, pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh - petit, t.j. ako žiada
žalobca rozhodnúť). Iba formálne spôsobilá žaloba je základným predpokladom vecného prejednania

veci. Údaj o tom, čoho sa žalobca domáha (tzv. petit) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Súd totiž
musí presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, pretože nesmie stranám prisúdiť viac, než to, čoho
sa domáhajú, ani im priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, ako sú navrhované. Presný, určitý
a zrozumiteľný petit žaloby nie je iba vyjadrením formálnych náležitostí žaloby, ale je aj nevyhnutným
predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné a aby nastali

právne účinky, ktoré žalobca podaním žaloby sledoval. Uvedené náležitosti sú stanovené obligatórne a
ak v podaní vo veci samej (žalobe) absentujú celkom, či sú nezrozumiteľné, súd je povinný postarať sa
o odstránenie týchto nedostatkov, a to postupom podľa § 129 ods.1, 2 CSP, t.j. uznesením vyzvať toho,
kto podanie urobil, aby ho doplnil alebo opravil v lehote ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať
dní, v ktorom tiež uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba opraviť alebo

doplniť a poučí ho o možnosti podanie v prípade nečinnosti odmietnuť (§ 129 ods. 3 CSP).

18. Nemožno spochybniť, že výklad a aplikácia ust. § 129 CSP musí v celom rozsahu rešpektovať
základné právo strán sporu na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Jehointerpretáciou a používaním nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného
podkladu, keď súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom
súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov, čo je v procesnom kódexe zabezpečené prostredníctvom toho, že odmietnuť
podanie podľa § 129 ods. 3 CSP možno len vtedy, ak v konaní nemožno pre nedostatky podania
pokračovať, čo znamená možnosť súdu konať a rozhodovať bez zásadnejších prekážok, ktorými sú
neodstrániteľné, alebo len ťažko odstrániteľné nedostatky žaloby. Pri rozhodovaní podľa uvedeného
procesného ustanovenia súd môže posudzovať len splnenie formálnych náležitostí podania (žaloby)

uvedených v ust. § 127 CSP, v ust. § 132 a nasl. CSP (nemôže posudzovať nedôvodnosť,
neopodstatnenosť žaloby, pretože to je dôvod pre jej zamietnutie).

19. Za vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníma možnosť
pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany
jeho práva sa považuje aj odmietnutie podania, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na

začatie konania, hoci pre také rozhodnutie neboli splnené podmienky, pretože sa takým rozhodnutím
bráni žalobcovi v realizácii procesného práva domáhať sa ochrany práva, ktoré bolo ohrozené, alebo
porušené na súde.

20. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností však odvolací súd dospel k záveru, že posudzovanej veci

o takýto prípad nejde.

21. Vychádzajúc z obsahu spisového materiálu, dňa 16.10.2019 bolo doručené súdu prvej inštancie
podanie žalobkyne označené ako „Žiadosť o premeranie pozemkov“, v ktorom táto uvádza, že zdedila
podiel v dome s pozemkom, ktorý v rokoch 1970 a 1993 dala jej matka premerať, tento však nemôžu

ohradiť, keďže dcéra Q. D. chce ísť 1 m po celej dĺžke do ich dvora, tiež, že jej pracovníčka Katastrálneho
úradu v H. mala povedať, že majú dvojitú hranicu pozemku, avšak jej starý otec D. B. mal dať susedom
to, čo nemal. Uvádza, že žiada o premeranie parciel č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX, tiež, že žiada
odškodné a odstránenie ich smetí, hliny, kameňa a o ohradenie, či preklad hnojiska.

22. Keďže v podaní neboli dostatočne individualizované subjekty, proti ktorým má podanie, ktoré by
svojím obsahom mohlo byť považované za žalobu, smerovať a tiež nebolo presne individualizované,
čoho sa žalobkyňa domáha, pri absencii, resp. zmätočnosti uvedenia rozhodujúcich skutočností, súd
prvej inštancie uznesením zo dňa 23. októbra 2019 pod č.k. 7C/27/2019-7 vyzval žalobkyňu na
odstránenie vád tohto podania, okrem iného tiež na sformulovanie jasného, stručného a zrozumiteľného

žalobného návrhu (petitu) tak, aby bolo zrejmé, čoho sa vlastne a prostredníctvom akého typu žaloby,
mieni žalobkyňa domáhať, tiež bola vyzvaná na pravdivé, úplné, zrozumiteľné a tiež určité opísanie
rozhodujúcich skutočností a okolností (skutkový dej), z ktorých má vyplynúť oprávnenosť nároku, ktorý
bude na základe výzvy individualizovať. V reakcii na túto výzvu, ktorá bola žalobkyni doručená spolu
s poučením, že v prípade jej nečinnosti s poukazom na zistené vady súd prvej inštancie jej podanie

odmietne (§ 129 CSP, doručenú žalobkyni dňa 04.11.2019 súčasťou ktorej bolo žalobkyni doručené
aj obsiahle poučenie č.l. 8 spisu o jej procesných právach a povinnostiach, v rámci ktorých bola
o.i. tiež poučená, že sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí, tiež z radov
advokátov a tiež, že má právo podľa zákona č. 327/2005 Z.z. na poskytnutie právnej pomoci určeným
advokátom alebo Centrom právnej pomoci, pokiaľ spĺňa podmienky na jej poskytnutie uvedené v tomto

zákone, o ktoré môže požiadať), žalobkyňa v podaní došlom na súd prvej inštancie dňa 11.11.2019
síce doplnila individualizáciu žalovaných subjektov, avšak opätovne spôsobom, akým ju súd prvej
inštancie poučil, neindividualizovala, teda jasne, určito a zrozumiteľne neformulovala žalobný návrh,
ani neprodukovala také skutočnosti, z ktorých by bolo možné jednoznačne určiť, k akému výsledku
žalobkyňa smeruje. Opätovne len poukazovala na dvojitú hranicu pozemku, posúvanie pozemku D. D.,

nemožnosť ohradenia pozemku, požaduje presunúť hnojisko, odstrániť kamene, kríky, smeti, hlinu, ktoré
mal naviesť sused, s tým, že za odškodnenie sa bude podieľať na vybudovaní betónového múru. V
podaní došlom dňa 16.12.2019 žalobkyňa tiež poukazuje na to, že O.. D. P. rovnako má zväčšovať a
rozširovať svoju parcelu na úkor jej parcely.

23. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. podanie žalobkyne odmietol,
dôvodiac práve absenciou, resp. zmätočnosťou rozhodujúcich skutkových tvrdení s nemožnosťou
zistenia, prostredníctvom akej žaloby a k akému nároku(-om) žalobkyňa svojím podaním
nezameniteľným spôsobom smeruje, čím je podanie nespôsobilé na ďalšie konanie a tiež jeho doručeniežalovaným subjektom, keďže nie je zrejmé, k akému nároku a na základe akej skutočnosti sa majú títo
vyjadrovať a tiež nie je možné za týchto okolností ani spoplatniť žalobu, keďže nie je zrejmé, aký druh
žaloby vlastne žalobkyňa mieni podať. V samotnom odvolaní žalobkyňa len konkretizuje, pokiaľ ide o

odstránenie kríkov, kameňov, smetí a hliny, že „toto mal navoziť D. D. za roky“, tiež, že si mal privlastniť
cca 200 m2 z parcely č. XXX, tiež, že tento jej má brániť v ohradení parcely č. XXX, či zväčšovať a
rozširovať svoju parcelu č. XXX. Súčasne poukazuje na identické konanie D. P., ktorého žiadala pripustiť
jeho vstup do konania na strane žalovaných subjektov, v čom je súd prvej inštancie nevyhovel.

24. Z obsahu spisu teda vyplýva, že žalobkyňa na výzvu súdu nielen v stanovenej lehote, ale ani
ku dňu rozhodnutia či už súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu, vady podania pokiaľ ide o
absenciu, jednoznačnú individualizáciu, formuláciu a s ňou spojenú materiálnu vykonateľnosť ňou
navrhovanéhožalobnéhopetituneodstránila.Vosvojichnáslednýchpodaniach(tiežvrámciodvolacieho
konania) len replikovala, že žiada zameranie pozemkov znalcami, k akému výsledku (rozhodnutiu) však
takto navrhované dokazovanie má smerovať (či k určeniu vlastníckeho práva, určeniu priebehu hranice,

vydaniu pozemkov a v akom rozsahu, či súvisiacich peňažných a iných nárokov - presun hnojiska,
vybudovanie múru, odstránenie kríkov, smetí a na základe akých skutočností a vo vzťahu ku ktorému
zo žalovaných subjektov) však jednoznačne a v dostatočnom rozsahu pre možnosť ďalšieho konania
o jej podaní neformulovala. Nebolo tak možné bez pochybností zistiť, k akému výsledku jej podania
v posudzovanej veci v základnom nároku smerujú, keďže zjavne na tento základný nárok nadväzujú

sprevádzajúce, avšak tiež nejednoznačne formulované nároky (peňažné či iné).

25. Posúdením vyššie uvedených rozhodujúcich skutočností, sa odvolací súd plne identifikuje so
záverom súdu prvej inštancie, že podanie žalobkyne zo dňa 16. 10. 2019, došlé súdu dňa 16. 10. 2019
tiežvzneníjejnáslednýchtzv.doplňujúcichpodaní,vykazujetakévadyvpodobeabsencieobligatórnych

náležitostí riadneho žalobného návrhu, predovšetkým vo vzťahu k jasnej a zrozumiteľnej formulácii
žalobného návrhu (petitu) tak, aby tento mohol byť posúdený ako materiálne vykonateľný, aby bolo
zrejmé čoho a voči komu z označených žalovaných subjektov sa domáha, aký cieľ svojim podaním
sleduje, za absencie opísania rozhodujúcich skutočností od ktorých odvodzuje svoje prípadné nároky,
ktoré ako už bolo vyššie uvedené ani nebolo možné objektívne a bez pochybností identifikovať, ktoré

znemožňovali súdu prvej inštancie o tomto jej podaní ďalej konať, toto meritórne prejednať a vo veci
rozhodnúť,nehovoriacotom,žetietovadydiskvalifikujúajžalovanésubjektyzmožnostikvalifikovanesa
k podaniam žalobkyne vyjadriť, keďže nie je jednoznačné k čomu smerujú, nie je spôsobilé k odlišnému
postupu, aký zvolil súd prvej inštancie. Je potrebné si totiž uvedomiť, ako na to poukázal odvolací súd už
vyššie, že iba formálne spôsobilá žaloba je základným predpokladom vecného prejednania veci, a jasne

formulovaný údaj o tom, čoho sa žalobkyňa domáha (tzv. petit) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný,
pretože súd musí presne vedieť, o čom (tiež o akom type žaloby) má konať a rozhodnúť, pretože nesmie
stranám prisúdiť viac, než to, čoho sa domáhajú, ani im priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, ako
sú navrhované, k naplneniu čoho v posudzovanej veci nedošlo. Preto nedôvodne žalobkyňa namieta,
že neboli splnené zákonné predpoklady pre súdom prvej inštancie zvolený postup. Keďže žalobkyňa

napriek súdom prvej inštancie dodržanému zákonnému postupu (výzve na odstránenie nedostatkov) v
stanovenej lehote ani ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie a rovnako tak, ani v odvolacom konaní,
vady svojho podania neodstránila, nebolo možné sa vecnou stránkou žaloby zaoberať a nezostávalo
súdu prvej inštancie nič iné, ako pre zistené neodstránené nedostatky postupovať podľa § 129 ods. 3
O.s.p. a podanie žalobkyne odmietnuť, rovnako tak odvolaciemu súdu za danej situácie nič iné, ako

toto rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

26. Žalobkyňou uplatnené dôvody odvolania tak nebolo možné ani v tomto smere považovať za
opodstatnené.

27. V konečnom dôsledku odvolací súd do pozornosti žalobkyni dáva (identicky ako súd prvej inštancie v
bode 24 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), že žalobkyňa vzhľadom k tomu, že zjavne nemá jasno
v tom, prostredníctvom akého typu žaloby sa chce domáhať ochrany svojich práv, že by bolo vhodné a
účelné, tak ako bola poučená o tom aj súdom prvej inštancie v rámci písomne jej doručených poučení
o jej procesných právach a povinnostiach, aby za účelom riadne sformulovanej žaloby, ktorá bude

obsahovať jednoznačnú individualizáciu uplatnených nárokov, sa obrátila a zvolila si na zastupovanie
odborne spôsobilú osobu z radov advokátov, alebo v prípade, ak spĺňa stanovené podmienky dané
zákonom č. 327/2005 Z.z., môže požiadať Centrum právnej pomoci o poskytnutie bezplatnej právnej
pomoci, teda ustanovenie jej bezplatného právneho zástupcu. Len takýmto spôsobom jej totiž môže byťposkytnutá kvalifikovaná právna pomoc a predíde tiež vzniku neúčelne a nehospodárne vynaložených
trov v spojitosti s opakovanými podaniami, ktoré však vykazujú vady takého rozsahu a významu, ktoré
znemožňujú súdu o týchto podaniach ďalej konať, pretože ako správne uvádza súd prvej inštancie,

predpokladom takéhoto postupu je formálne spôsobilá žaloba, obsahujúca tak sformulovaný žalobný
návrh (petit), z ktorého bude bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, čo chce podaním žaloby žalobkyňa
dosiahnuť,tedakakémuvýsledkujejžalobasmeruje,čojezákladnýmpredpokladompreto,abytiežbolo
možné správne podrobiť takúto žalobu poplatkovej povinnosti a samozrejme aj spravodlivo od subjektov
označených na žalovanej strane očakávať, aby sa k tejto mohli vyjadriť, čo za súčasnej situácie možné

nie je. Podania žalobkyne a v nich uvádzané skutočnosti sú totiž zmesou chaotických, nezrozumiteľných
a neúplných skutočností, z ktorých je zrejmé jedine to, že žalobkyňa má za to, že niektorý zo žalovaných
subjektov mali zasiahnuť do jej vlastníckeho práva k parcele č. XXX. Nie je však zrejmé, či je to len v
rovine nesprávne určeného priebehu hranice, tiež nie je zrejmé či v rovine právnej, alebo úžitkovej, či v
zabratí určitej a akej výmery z parcely č. XXX do parcely, ktorá je vo vlastníctve niektorého zo žalovaných
subjektov, alebo ide len o dôsledok nesprávneho užívania, od ktorých skutočností samozrejme sa odvíja

aj to, aká žaloba na ochranu práv žalobkyne by tu prichádzala do úvahy, či žaloba o vydanie veci, či
žaloba vlastnícka, alebo s poukazom na ďalšie chaoticky uplatňované nároky akákoľvek iná. Vecou
súdu v sporovom konaní nielenže nie je plniť úlohu vyšetrovacieho orgánu a nahradzovať absenciu
relevantných skutkových tvrdení žalobkyne, ale je vo svetle rovnosti strán a práva na spravodlivý súdny
proces pred súdom priamo vylúčené, aby súd na základe pravdepodobnosti vychádzajúc z dohadov

a domnienok, formuloval v prospech žalobkyne žalobný návrh, posúdiac tak a nahradiac tak vôľu
žalobkyne uplatňovať svoje práva tým - ktorým typom žaloby. Je výlučne na žalobkyni, ktorá je „pánom
sporu“ aby pokiaľ sama nie je schopná na základe skutkového deja, ktorého je znalá predovšetkým ona
sama, sformulovať rozhodné skutočnosti a k nim korešpondujúci žalobný návrh, aby využila odbornú
právnu pomoc a aby tak následne súd bez ďalšieho mohol v prípade podania spĺňajúceho všetky

formálne náležitosti v budúcnosti o jej žalobe konať a tiež rozhodnúť (keďže túto možnosť napriek
poučeniu v tomto smere doposiaľ nevyžila), pre ktorý postup však v tomto štádiu, ako už bolo vyššie
konštatované, podmienky splnené neboli.

28. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

je vo výroku I., ktorým odmietol podanie žalobkyne zo dňa 16.10.2019, došlé súdu dňa 16.10.2019
vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v tomto rozsahu potvrdil. Žalobkyňa v odvolaní proti
uzneseniu súdu prvej inštancie neuviedla žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k
zmene, či k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.

29. Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách odvolacieho konania
v prípade, ak sa rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu, ktorým je podanie odmietnuté. O náhrade
trov odvolacieho konania preto rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 256
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP s použitím analógie a v odvolacom konaní neúspešnej žalobkyni nepriznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keď pri formulácii výroku o trovách zohľadnil skutočnosť,

že podanie žalobkyne, ako ani následné rozhodnutia, či odvolanie neboli žalovanej strane doručené.
Keďže však ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, bolo potrebné vychádzajúc z ust. 262 ods.
1 CSP rozhodnúť tiež o trovách odvolacieho konania. Pokiaľ ide o D. P., tento účastníkom konania
vzhľadom na rozhodnutie súdu prvej inštancie (výrok II.) nebol.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).