Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/205/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111240550
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1111240550.5

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek
senátu JUDr. Ivony Hrčekovej a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu L.. C.. Y. G.W., P..,
O.. XX.XX.XXXX, P. XXX/XX, V., proti žalovanému: Československá obchodná banka, a.s., Michalská
18, Bratislava, IČO: 36 854 140, práv. zast. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., Twin
City Tower, Mlynské nivy 10, Bratislava, IČO: 47 239 921, v konaní o náhradu škody vo výške

580.893,58 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I
č.k. 30Cb/217/2011-222 zo dňa 10.11.2017 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/217/2011-222 zo dňa
10.11.2017 p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 29.11.2011 žalobca žiadal vydať rozhodnutie, ktorým by
súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 580.893,58 EUR s príslušenstvom.
Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 21.8.2013 žalobca požiadal o priznanie čiastočného
oslobodenia od platenia súdnych poplatkov. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 30Cb/217/2011-94 zo
dňa 10.4.2014 žalobcovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov nepriznal. Na základe odvolania

žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2Cob/104/2014-120 zo dňa 30.6.2014 uznesenie
Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/217/2011-94 zo dňa 10.4.2014 zmenil tak, že žalobcovi priznal
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov vo výške 50%. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
18.12.2014. Žalobca ešte dňa 22.08.2014 podal voči uzneseniu Krajského súdu v Bratislave dovolanie.
Najvyšší súdu Slovenskej republiky dovolanie žalobcu uznesením č.k. 4Obdo/16/2015 zo dňa 31.8.2015
zamietol. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 16.596,50 EUR (v zmysle priznaného

50%-tného oslobodenia) bola žalobcovi doručená dňa 23.12.2015. Z dôvodu nezaplatenia súdneho
poplatku súd prvej inštancie uznesením č.k. 30Cb/217/2011-158 zo dňa 9.2.2016 konanie zastavil. Voči
uzneseniu o zastavení konania č.k. 30Cb/217/2011-158 zo dňa 9.2.2016 podal žalobca odvolanie, o
ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28.4.2016 č.k. 3Cob/136/2016-169 tak, že
uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvej inštancie konanie neprerušil, hoci
mal vedomosť o podaní ústavnej sťažnosti. Súd prvej inštancie konanie uznesením zo dňa 4.5.2017

č.k. 30Cb/217/2011 prerušil a následne uznesením zo dňa 28.9.2017 č.k. 30Cb/2017/2011 rozhodol
o pokračovaní v konaní, nakoľko ústavná sťažnosť žalobcu, ako dôvod prerušenia konania, bola
uznesením ÚS SR zo dňa 15.6.2016 č.k. ÚS 492/2016-12 odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.

2. Žalobca v lehote stanovenej súdom prvej inštancie súdny poplatok za podanú žalobu neuhradil, preto
tento súd v súlade s ust. § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. konanie zastavil. K zastaveniu konania

došlo skôr, než sa začalo konať so žalovaným. Žalovanému v konaní vznikli ako trovy konania trovyprávneho zastúpenia, preto mu súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v súlade s
ustanovením § 256 ods. 1 C.s.p.

3. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že sú dané odvolacie
dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/, h/ C.s.p. Vo veci podľa jeho názoru
mal rozhodovať vyšší súdny úradník prípadne, sudca občianskoprávny. Žalobca sa domnieva, že je
trestaný za to, že si uplatňuje žalobu voči bankovej inštitúcii. Zároveň sa domnieva, že súd nerešpektoval
jeho vážny zdravotný stav. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, domnieva sa, že žalovaný

ako banková inštitúcia má svoje právne oddelenie, spôsobilé zastupovať ju, preto si nemusí najímať
právnych zástupcov a zaťažovať tým druhú stranu. Vzhľadom na uvedené žalobca žiada, aby odvolací
súd uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/217/2011-222 zo dňa 10.11.2017 zrušil.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie
za správne, pretože žalobca nezaplatil súdny poplatok, čím procesne zavinil zastavenie konania a preto

nárok na náhradu trov konania vznikol protistrane t.j. žalovanému. Žalovaný sa domnieva, že žalobca
neuviedol žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by odvolaniu bolo možné vyhovieť.

5. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie bolo začaté v rámci účinnosti zákonnej
úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak súd prvej

inštancie rozhodoval a odvolací súd o odvolaní rozhodoval po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy
Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. a postupovali tak v súlade s § 470 ods. 1, C.s.p. a §
473 C.s.p., podľa ktorých sa počnúc účinnosťou C.s.p. ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č.
99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou C.s.p. sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje
aktuálna procesná úprava C.s.p.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania a po
oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením
žalovaného dospel k záveru, že odvolanie proti uzneseniu nie je dôvodné.

Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožnil a vzhľadom na zásadu
hospodárnosti nepovažuje za potrebné tieto opakovať a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

8. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania, potom

je povinnosťou súdu v súlade s ust. § 156 ods. 1 C.s.p., pri rozhodovaní o trovách konania skúmať
procesnú zodpovednosť sporových strán za zastavenie konania, teda ktorá zo strán zastavenie konania
zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo
vzťahu k tomu, prečo bolo konanie zastavené. V danom prípade žalobca nezaplatil súdny poplatok v
súdom určenej lehote a ani do vydania uznesenia o zastavení konania, hoci o následkoch nezaplatenia

súdneho poplatku bol poučený. Pretože konanie bolo zastavené pre správanie žalobcu, nemôžu
ísť trovy konania na ťarchu žalovaného. Súd prvej inštancie neporušil žiadne konkrétne ustanovenie
zákona, ktoré by sudcovi zakazovalo rozhodovať o zastavení konania. Rovnako žalovaný neporušil
žiadne konkrétne ustanovenie zákona, ktoré by mu zakazovalo najať si na svoje právne zastúpenie
profesionálnu advokátsku kanceláriu. Za tohto stavu je preto správne, že súd prvej inštancie konanie

zastavil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

9. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255
ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.