Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. jún 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoE/18/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414208461
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8414208461.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, proti povinnému neb. E. P., nar. XX.X.XXXX, zomr.
X.XX.XXXX, naposledy bytom P., H. A. č. XXXX/X, o vymoženie sumy 2 989,51 EUR s prísl., o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 10Er/13/2014 - 17 zo dňa 17. februára

2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Trovy odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ľuboša
Sidorjaka, Exekútorský úrad Košice, EX 1359/14 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ako
exekučný titul bol predložený rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria
rozhodcovský súd v Žiline zo dňa 01.10.2014, sp. zn. RK-PC-922/14-EK. Nárok oprávneného je
založený na Zmluve o revolvingovom úvere č. 8300056255 uzavretej medzi oprávneným ako veriteľom
a povinným ako dlžníkom dňa 19.02.2013. S odkazom na § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb.

Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku,
§ 44, § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, opierajúc sa o rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012, po preskúmaní predloženého exekučného titulu a
ostatných predložených dokladov postupom v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku dospel
exekučný súd k záveru, že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným
dňa 19.02.2013 je zmluvou spotrebiteľskou, pričom ide o typizovanú formulárovú zmluvu uzavretú

v rámci obchodných aktivít oprávneného s fyzickými osobami, nepodnikateľmi v pozícii spotrebiteľa.
Z8roveň s touto zmluvou bola podpísaná formulárová rozhodcovská zmluva. Zmluvné dojednanie, ktoré
od spotrebiteľa, povinného, vyžaduje, aby spory s dodávateľom, oprávneným, vyplývajúce z uzavretej
zmluvy riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, je podľa § 53 ods. 1, 2 v spojení s § 53 ods. 4 písm. r) OZ
tzv. neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, pričom z charakteru samotnej zmluvy je zrejmé, že povinný nemal možnosť

výrazným spôsobom ovplyvniť jej obsah a rozhodcovskú zmluvu tak nemožno považovať za individuálne
vyjednanú. Rozhodcovský súd teda odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej podmienky, ktorá je
podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná. Vzhľadom na tieto skutočnosti exekučný súd konštatoval nedostatok
právomoci konajúceho rozhodcovského súdu, čo má za následok nedostatok materiálnej vykonateľnosti
predloženého exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku zo dňa 1.10.2014, čím je daný rozpor
exekučného titulu so zákonom.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd zrušil
napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súčasne si
uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 82,80 EUR. Namietal postup exekučného

súdu, ktorý sa nezaoberal dôsledne povahou uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený uviedol,
že rozhodcovská zmluva vzhľadom na jej formu a proces uzavretia spĺňa charakter individuálneho
dojednania, a preto nemôže byť v žiadnom smere posudzovaná ako neprijateľná podmienka. Keďže
rozhodcovská zmluva upravuje konanie pred rozhodcovským súdom len alternatívne, je zrejmé, že
spotrebiteľovi ostalo právo a možnosť voľby, čo znemožňuje posúdenie takejto zmluvy ako neprijateľnej

podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 4 písm. r/ OZ. Uzavretá rozhodcovská zmluva nebola podmienkou
uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, čo je v jej ustanoveniach priamo uvedené, pričom navyše
povinný mal na výber rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť, resp. mal možnosť od zmluvy odstúpiť v
lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Individuálne dojednanie zmluvy vylučuje jej definovanie
ako neprijateľnej podmienky, možnosť jednostranného odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy garantuje
spotrebiteľovimožnosťzmeniťsvojerozhodnutietakútozmluvuuzavrieť.Poukázaltiežnato,žepovinný,

spotrebiteľ,maldanýdostatočnýpriestorpredloženúrozhodcovskúzmluvudôkladnepreštudovať,zvážiť
jej uzavretie a následne sa slobodne rozhodnúť. Uviedol, že spotrebiteľ by mal vo vzťahu k svojim
právam a záväzkom konať s primeranou mierou obozretnosti a zodpovedne zvažovať vlastné konanie
a jeho dôsledky. Na podporu svojich tvrdení oprávnený o.i. poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/14/2011, uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

43CoE/372/2013, sp. zn. 1CoE/328/2013, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8CoE/4/2014 a
nález Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 383/06-28.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia

pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného
titulu so zákonom. Súd neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho
súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských

veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci
konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,
resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej
ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup

exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia. Exekučný súd je povinný
zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú
je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/146/2011).

Súčasťou spisového materiálu je Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 19.02.2013. Zároveň s touto
zmluvou bola zmluvnými stranami podpísaná rozhodcovská zmluva č. 8300056255, ktorá obsahovala
o.i. vyhlásenie, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky zmluvných strán vyplývajúce z uzavretej
zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v

rozhodcovskom konaní pred jedným z dvoch nižšie uvedených rozhodcovských súdov (Slovenský
arbitrážny súd zriadený spoločnosťou Slovak arbitration court s.r.o. v Bratislave a Victoria rozhodcovský
súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o.). O túto zmluvu oprel svoju právomoc
rozhodovaťsporrozhodcovskýsúd,ktorývovecivydalrozhodcovskýrozsudok,oprávnenýmpredložený
ako exekučný titul.

V prvom rade odvolací súd konštatuje, že exekučný súd správne posúdil zmluvný vzťah oprávneného,
poskytovateľa úveru a povinného ako vzťah spotrebiteľský.

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská zmluva zo dňa

19.02.2013 uzavretá v priamej súvislosti so zmluvou o revolvingovom úvere medzi oprávneným a
povinným nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského
súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej
rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať vo veci.Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním exekučného súdu, že ak má byť rozhodcovská zmluva
právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch

zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a
informácieotom,čokonkrétnavoľbaznamená(porov.uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
vo veci 6M Cdo 9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom
pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvu je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. vopred
pripravená rozhodcovská zmluva predložená povinnému v pozícii spotrebiteľa vo forme formulárovej

zmluvy, bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu zo strany
spotrebiteľa. Skutočnosť, že text formulárovej zmluvy ako celok je spravidla vopred pripravený a teda ho
nemožno meniť individuálnym dojednaním nepochybne svedči tomu, že povinný v pozícii spotrebiteľa
nemal možnosť a vôľu si rozhodcovskú zmluvu dojednať individuálne, s primeranou starostlivosťou
zvážiť dôsledky tohto úkonu a prípadne rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť. Zmluvná podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ tak nebol schopný

ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Zmluvné
dojednanie, ktoré spotrebiteľom nie je individuálne vyjednané, je tak bezpochyby možné považovať
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa pričom rozhodcovská zmluva uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore
s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.

Súdna kontrola zmluvných podmienok je plne opodstatnená aj v prípadoch, ak je hlavný zmluvný
vzťah (zmluva o revolvingovom úvere) a vedľajší (rozhodcovská zmluva) vyjadrený na samostatných
listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej
listine, keďže nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné

spory vzniknuté v budúcnosti riešil rozhodca, predformulovaný na tlačive predloženom dodávateľom.
Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom
naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu. To je práve prípad typových rozhodcovských zmlúv,
ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis, pričom majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadal spotrebiteľ.

Pokiaľ oprávnený v podanom odvolaní tvrdí, že povinný mal možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť
(bod 7/ rozhodcovskej zmluvy, ktorý stanovuje možnosť dlžníka odstúpiť od zmluvy v lehote 14 dní),
svedčí to skôr o tom, že oprávnený sa spoliehal na nečinnosť spotrebiteľa, ktorý takýto úkon spravidla
neučiní. Súdy takémuto konaniu oprávneného nemôžu poskytnúť ochranu, keďže je v rozpore s účelom
a cieľom Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa

5.4.1993.

Odvolací súd nemal najmenší dôvod na to, aby vylúčil predloženú rozhodcovskú zmluvu spod režimu
súdnej kontroly neprijateľných podmienok len kvôli zdanlivej možnosti voľby, pred ktorým orgánom
bude strana uplatňovať svoje právo. O neprijateľnú zmluvnú podmienku vo vzťahu k rozhodcovskej

zmluve, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide totiž aj vtedy,
ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak
by podľa tejto zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie
jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo

dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa
diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany
pred štandardnými zmluvami.“ (Kristián Csach, In: Štandardné zmluvy, Vydavateľ Aleš Čeněk, 2010).

Ak rozhodcovská zmluva vyžaduje od spotrebiteľa povinnosť podrobiť sa arbitráži, nie je možné jej

záväznosť s odkazom na ochranu práv spotrebiteľa akceptovať. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ
tak nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré
zakladá, t.j. či rozhodcovská zmluva nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Povinný ako spotrebiteľ
pri predmetnej doložke nemá na výber, ak bude žalovaný na rozhodcovskom súde.

Odvolací súd zastáva názor, že aj pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre
spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo
možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej úverovej zmluvy. Naopak,
ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak spravidla využíva pre neho transparentnýštátny súd. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne
individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by
takjehoindividuálnevyjednávanienedávalozmysel.Právetotojezmyslomosobitnéhovyjednaniaistých

zmluvných podmienok. Ak si spotrebiteľ má individuálne vyjednať zmluvné ustanovenia pripúšťajúce
rozhodcovské konanie, tak je to z dôvodu, že to má mať pre neho osobitný, prospešný význam. Spôsob,
akým je v tomto a v obdobných prípadoch rozhodcovská zmluva predložená spotrebiteľovi, je skôr o
nevhodnom spôsobe predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich
vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Takýto postup predstavuje

nekaloobchodnú praktiku podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou či rozhodcovskou doložkou je potrebné dodať,
že jej cieľom je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na
ktorého zmluvné strany platne delegujú právomoc. Často je rozhodcovská zmluva koncipovaná len
v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými zmluvnými podmienkami typovej zmluvy.

V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam rozhodcovskej doložky osobitný,
pretože pri vzniku sporu určená súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch
sporových strán s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa
tak stane v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva
rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola

osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo štandardnej zmluvy; a teda zo vzťahu fakticky
nerovnovážneho, sú plne namieste obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci, akou je
prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať.

Rozhodcovská zmluva, ktorá bola ako celok predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa

podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku
nekalej zmluvnej podmienky, s odkazom na závery stanoviska Súdneho dvora ES vo veci C-243/08
Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, v ktorom sa o.i. konštatuje, že vopred stanovená
zmluvná podmienka nedohodnutá individuálne, ktorá priznáva právomoc pre spory vyplývajúce z
uzavretej zmluvy súdu v mieste sídla dodávateľa, či predajcu, spĺňa kvalifikáciu nekalej podmienky

podľa uvedenej smernice Rady. Dojednanie, že súdom príslušným na prejednanie prípadných sporov
zo spotrebiteľských zmlúv je všeobecný súd v sídle dodávateľa, je tak rovnako možné považovať za
nekalú podmienku. Vopred určený rozhodcovský súd v sídle veriteľa, oprávneného, tak bezpochyby
spĺňa kritéria, aby bola táto zmluvná podmienka posúdená ako neprijateľná. Rovnako je možné takúto
zmluvnúpodmienkupovažovaťzauzavretúvrozporesdobrýmimravmi(IV.ÚS55/2011,IV.ÚS60/2011)

v zmysle § 39 OZ, v súlade s generálnou klauzulou podľa § 53 ods. 1 OZ a konštatovať jej neplatnosť
pre rozpor s § 53 ods. 5 OZ, v zmysle ktorého neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Je zrejmé, že v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy medzi oprávneným a povinným mal oprávnený

ako dodávateľ služby zákonom explicitne zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky
spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

Vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský

rozsudok, ktorý nemožno vykonať. Pre vykonanie exekúcie preto chýba základný predpoklad,
právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto
veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný,
nemá právne účinky. Takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé
byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Oprávnený tak nedisponuje právoplatným a vykonateľným

exekučným titulom. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu
exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res
iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom Victoria
rozhodcovský súd v Žiline zo dňa 01.10.2014, sp. zn. RK-PC-922/14-EK ako nulitného právneho
aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému prostredníctvom žaloby podanej na

všeobecnom súde, nie sú dotknuté.

V zmysle uvedených záverov je zrejmé, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.Odvolací súd preto v súlade s postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
náhradutrovodvolaciehokonaniaúčastníkomnepriznal.Oprávnenýnebolvodvolacomkonaníúspešný,
ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.