Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. apríl 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/240/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517201763
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2517201763.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TerézieMecelovejačlenieksenátu

JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, vo veci žalobkyne: Dopravný podnik Bratislava,
akciová spoločnosť, Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpenej advokátom: JUDr. Vladimír
Kán, Námestie Martina Benku 9, Bratislava 1, proti žalovanému: X. Q., nar. XX. X. XXXX, bytom H. XXX,
o zaplatenie 70,70 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 19. októbra
2017 č. k. 19Csp/33/2017-37, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
70,70 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 8 ods. 5 a 6, § 16 ods. 4 písm. c/, f/ zákona č.
514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov.
Vecne dôvodil, že z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok, variabilný symbol:
XXXXXXX, zo dňa 26.3.2016 vyplynulo, že dňa 26.3.2016 bola na linke č. 3 v Bratislave o 16.36 hod.

vykonaná revízorom kontrola cestovných lístkov. Bolo zistené, že žalovaný, ktorého totožnosť bola
overená podľa občianskeho preukazu č. B., cestoval bez cestovného lístka. Za nesplnenie povinnosti
cestovať s cestovným lístkom bol žalovanému uložený postih zaplatiť žalobkyni sumu 70 eur a cestovné
0,70 eur. Žalovaný požadovanú sumu nezaplatil ani na základe výzvy žalobkyne zo dňa 12.5.2016.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že dňa 26.03.2016 cestoval
žalovaný na linke Mestskej hromadnej dopravy č. 3 v Bratislave bez platného cestovného lístka, pričom
žalovaný v konaní nepreukázal svoje tvrdenia, že v uvedený deň mestskou hromadnou dopravou

necestoval a ani svoje tvrdenie, že v daný deň mal odcudzený občiansky preukaz (keď potvrdenie o
strate občianskeho preukazu je z 30.3.2016). Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobe v plnom
rozsahu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 70,70 eur, teda cestovné vo
výške 0,70 eur a stonásobok základného cestovného v mestskej hromadnej doprave bez príplatkov a
zliav vo výške 70 eur.
V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č.
160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadokvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„CSP“),vecneúspechom

žalobkyne v plnom rozsahu.

2.Protitomutorozsudkuvcelomjehorozsahupodalžalovanývčasodvolanie.Uviedol,žedňa26.3.2016
nemohol cestovať mestskou hromadnou dopravou v Bratislave, nakoľko v tom čase sa nachádzal vPiešťanoch na obchodnom rokovaní s p. Ing. X. L., čo vie doložiť jeho svedeckou výpoveďou. Okrem
toho mal v tom čase odcudzený občiansky preukaz.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1

CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP, posudzujúc
ho podľa obsahu) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas

verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
treba (napriek námietkam žalovaného) považovať za vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie
v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil po právnej stránke.

5.Vpreskúmavanejvecisúdprvejinštanciezaložilsvojerozhodnutienaprávnomnázore(sprihliadnutím
i na obranu žalovaného) o porušení tarifných a prepravných podmienok žalobkyne žalovaným, keď
dňa 26.3.2016 cestoval mestskou hromadnou dopravou bez cestovného lístka, v dôsledku čoho vznikol
žalobkyni nárok voči žalovanému na zaplatenie žalovanej sumy 70,70 eur.

6.Zhláseniaoporušenítarifnýchaprepravnýchpodmienok(VSXXXXXXX)zodňa26.3.2016vyplynulo,
že dňa 26.3.2016 o 16.36 hod. bola revízorom vykonaná kontrola cestovných lístkov na linke mestskej
hromadnej dopravy č. 3 v Bratislave, pričom bolo zistené, že žalovaný (totožnosť overená podľa
občianskeho preukazu č. B.) cestoval bez cestovného lístka.
Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie v rámci svojej procesnej obrany (v odpore proti

platobnému rozkazu) uviedol, že dňa 26.3.2016 mal už odcudzený občiansky preukaz a teda sa za neho
vydával niekto iný. V ten deň v Bratislave nebol a na cestovanie Bratislavou používa výhradne auto, nie
hromadnú dopravu.
Z potvrdenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I (ďalej len „OR PZ Bratislava I“) zo
dňa 30.3.2016 je zrejmé, že žalovaný ohlásil stratu občianskeho preukazu č. XXXXXXEB.

Žalobkyňa v konaní trvala na podanej žalobe, ako i na porušení tarifných a prepravných podmienok
žalovaným, ktorý dňa 26.3.2016 cestoval bez cestovného lístka. Tvrdenia žalovaného považovala za
účelové.

7. Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo

veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

8. Dôkazná povinnosť predstavuje špecifickú procesnú povinnosť, ktorou je zaťažená sporová strana
- nie je v tejto súvislosti správne uvažovať pri dôkaznej povinnosti len o žalobcovi. Inak povedané,
dôkazná povinnosť nestíha v kontradiktórnom spore len žalobcu. Dokazovať je povinný každý, kto

v spore niečo tvrdí. To znamená, že aj žalovaný v rámci svojej procesnej obrany znáša povinnosť
tvrdenia, a tým pádom i dôkaznú povinnosť. Dôkazné bremeno v spore nepredstavuje statický prvok, ale
nasleduje konkrétny priebeh kontradiktórneho sporu, pri ktorom procesné strany procesne útočia alebo
sa procesne bránia. Možno teda konštatovať, že v spore stíha dôkazné bremeno obe sporové strany,
hoci nie v rovnakom rozsahu.

9. V danej veci súd prvej inštancie správne konštatoval, že žaloba je podaná dôvodne, vychádzajúc z
hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 26.3.2016, keď žalovaný svoje tvrdenia
o tom, že v uvedený deň v Bratislave mestskou hromadnou dopravou necestoval, a že sa za neho
vydával niekto iný (pretože stratil občiansky preukaz), nepreukázal. Potvrdenie OR PZ Bratislava I z

30.3.2016 totiž nepreukazuje, že občiansky preukaz mal žalovaný stratený už niekoľko dní predtým a
to dňa 26.3.2016. Žalovanému navyše zo zákona vyplývala povinnosť ohlásiť túto stratu neodkladne (§
11 ods. 1 písm. e/ zákona č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov). Odvolací súd len na okraj uvádza, že hoci žalovaný tvrdil, že sa v Bratislave nenachádzal,stratu občianskeho preukazu nahlásil práve v Bratislave. Navyše žalovaný v rámci konania pred súdom
prvej inštancie ani neuviedol, kde sa v tom čase nachádzal. To, že v rozhodnom čase bol na obchodnom
stretnutí v Piešťanoch uviedol až v odvolaní. Podľa v súčasnosti platného a účinného CSP uvedené

skutkové tvrdenie žalovaného a jeho návrh na vykonanie dôkazu výsluchom svedka predstavuje tzv.
novotu v odvolacom konaní podľa § 366 CSP, ktorej uplatnenie má súvis s koncentráciou konania podľa
§ 154 CSP (resp. § 296 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa
týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má

byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolací súd nezistil naplnenie žiadneho z uvedených dôvodov § 366 CSP pre použitie novoty zo strany
žalovaného v odvolacom konaní a preto na skutkové tvrdenie žalovaného a jeho návrh na vykonanie
dokazovania, nemohol prihliadať.

10. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho a odvolaním nespochybneného rozhodnutia
o trovách prvoinštančného konania.

11. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1

CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnej žalobkyni priznal právo na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci
(žalobkyňa), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech
nemala (žalovaný).
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po

právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutývýrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.