Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/106/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715200475
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5715200475.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: TRADEINVEST
SERVICE, spol. s r. o., so sídlom M. R. Štefánika 26/1024, Martin, IČO: 31 613 144, právne zastúpeného
JUDr. Martou Wertlenovou, advokátkou, s miestom výkonu činnosti T. XXXX/XB, A., proti žalovanému:
R. V. (ako právny nástupca pôvodnej žalovanej Y. V.), nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Y. XXXX/X, Y., právne

zastúpenému JUDr. Jaroslavom Kevickým, advokátom, s miestom výkonu činnosti P. Y. XX, Y., o určenie
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a strpenie práva prechodu a prejazdu, o odvolaní pôvodnej
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 5C/24/2015-389 zo dňa 10.01.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že:

I. Žalobu žalobcu vo výroku, aby určil, že na pozemkoch vo výlučnom vlastníctve žalovaného ako
povinného z vecného bremena viazne vecné právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva

z práva prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemky žalovaného - parcely č. CKN 442,
436/2, 437/2 zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre katastrálne územie Y., na pozemok
žalobcu ako oprávneného z vecného bremena - parcelu č. CKN 443/1 zapísaný v katastri nehnuteľností
na LV č. XXXX pre katastrálne územie Y., a to v rozsahu podľa Geometrického plánu č. 98/2014 zo dňa
07.11.2014 vyhotoveného Ing. Vladimírom Nechutom, z a m i e t a .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý strpieť cez pozemky v jeho vlastníctve č. CKN 442 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 940 m2, CKN 436/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 58 m2, CKN
437/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 151 m2 zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX
pre katastrálne územie Y. prechod pešo a prejazd motorovými vozidlami žalobcom na jeho pozemok -
parcelu č. CKN 443/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 360 m2 zapísaný v katastri nehnuteľností
na LV č. XXXX pre katastrálne územie Y. v rozsahu podľa Geometrického plánu č. 98/2014 zo dňa
07.11.2014 vyhotoveného Ing. Vladimírom Nechutom, ktorý je súčasťou rozsudku súdu prvej inštancie.

III. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. určil, že na pozemkoch vo výlučnom vlastníctve
žalovanej, Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. X,. Y., ako povinnej z vecného bremena, viazne vecné
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z práva prechodu peši a prejazdu motorovými
vozidlami cez pozemok žalovanej pac. č. CKN 442, 436/2, 437/2 zapísaných v katastri nehnuteľností na

LV č. XXXX pre katastrálne územie Y., ktorý vedie Okresný úrad Martin, katastrálny odbor, na pozemok
žalobcu, oprávneného z vecného bremena parc. č. CKN 443/1 zapísaný v katastri nehnuteľností na
LV č. XXXX pre katastrálne územie Y., ktorý vedie Okresný úrad Martin, katastrálny odbor, a to vrozsahu podľa Geometrického plánu č. 98/2014 zo dňa 07.11.2014 vyhotoveného Ing. Vladimírom
Nechutom,GeodetickákanceláriaMartin,IČO:32658877,úradneoverenéhoOkresnýmúradomMartin,
katastrálny odbor podľa § 8 zákona č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii dňa 12.11.2014 Ing. H. I.,

ktorý je súčasťou rozsudku; II. žalovanej uložil povinnosť cez pozemky parc. č. CKN 442, 436/2, 437/2
zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre katastrálne územie Y., ktorý vedie Okresný úrad
Martin, katastrálny odbor, trpieť uvedené vykonávanie vecného práva - práva prechodu peši a prejazdu
motorovými vozidlami žalobcom na jeho pozemok parc. č. CKN 443/1, zapísaný v katastri nehnuteľností
na LV č. XXXX pre katastrálne územie Y., ktorý vedie Okresný úrad Martin, katastrálny odbor; III. o

trovách konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu účelne vynaložených
trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po
právoplatnosti vo veci samej.

2. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o ust. § 151n ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka.

3. Právnym dôvodom vzniku vecného bremena môžu byť rovnako ako u vlastníckeho práva zmluva,
dedenie, rozhodnutie štátneho orgánu, zákon a vydržanie. Oprávnenie zodpovedajúce vecnému
bremenu teda možno nadobudnúť aj vydržaním. Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia je
nepretržitý výkon práva po dobu najmenej desať rokov ak sú splnené ostatné podmienky podobné
vydržaniu vlastníckeho práva tak, ako je to uvedené v ustanovení § 134 Občianskeho zákonníka.

Na oprávnenú držbu je potrebné, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu takýto právny titul svedčí. Súdom boli posúdené a vyhodnotené hospodárske zmluvy z roku
1983. Hospodárskou zmluvou č. 538/1983 zo dňa 11.05.1983 Bytový podnik Martin previedol správu
národného majetku, a to budovu Predajne elektrospotrebičov - Domáce potreby na Ulici Osloboditeľov
č. 26 (staré číslo 12) v Martine, zastavaný pozemok s dvorom parc. č. 443/1 o výmere 360 m2

(zameraný geometrickým plánom č. 243-253-36-83 zo dňa 10.03.1983 pôvodne vedený vo vložke č.
2558 ako parc. č. 443) na preberajúcu organizáciu Domáce potreby n. p. PR Banská Bystrica. Prevod
nehnuteľností bol odsúhlasený v zameranom stave medzi Domácimi potrebami Banská Bystrica a
OkresnýmikomunálnymislužbamiMartinaBytovýmpodnikomMartintak,žeOkresnékomunálneslužby
zabezpečia prístup do prevádzaných nehnuteľností zo zadnej strany v zmysle geometrického plánu,

uvedeného v zmluve. Hospodárskou zmluvou č. 538/1983-II zo dňa 11.05.1983 (uzavretá v ten istý deň
ako hospodárska zmluva medzi Bytovým podnikom Martin a Domácimi potrebami n. p. Banská Bystrica)
Bytový podnik Martin previedol správu národného majetku a to pozemok parc. č. 443/2 o výmere 91 m2,
parc. č. 442 o výmere 359 m2, ktoré pozemky boli vytvorené z pozemkov, uvedených vo vložke č. 2558
a z parciel č. 443 a 442 geometrickým plánom č. 243-253-36-83 zo dňa 10.03.1983, pričom preberajúca

organizácia prebrala z majetkom aj záväzky a to podľa zápisu z 11.05.1983 sa zaviazal podnik OKS
Martin zabezpečiť prístupovú cestu pre zásobovanie podniku Domáce potreby PR Banská Bystrica
(predajňa Elektrospotrebičov na Ul. Osloboditeľov č. 26) cez pozemky parc. č. 442, 443/2, 437, 436 k.
ú. Y.. Ako vyplynulo z tejto zmluvy, prevod sa uskutočnil za účelom umožnenia výstavby Sklenárstva
Okresnými komunálnymi službami v Martine. V konaní bolo nesporne zistené, že právnym nástupcom

nehnuteľností pôvodne patriacich Domácim potrebám n. p. PR Banská Bystrica od Bytového podniku
Martin hospodárskou zmluvou č. 538/1983, a to budovy Predajne elektrospotrebičov a pozemku parc. č.
443/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 360 m2 je žalobca. Žalovaná nadobudla Sklenárstvo ako
prevádzkovú jednotku vo verejnej dražbe. Do obdobia, kedy došlo k uvedenému prevodu vlastníctva
bola realizovaná prístupová cesta pre domáce potreby cez pozemky parc. č. 442, 443/2, 437, 436 k. ú. Y.

v súlade s hospodárskou zmluvou č. 538/1983-II. Pozemky parc. č. 436/2 a 437/2 Okresné komunálne
služby nadobudli kúpnou zmluvou od pôvodných spoluvlastníkov za účelom vybudovania prístupovej
cesty pre zásobovanie Sklenárstva. Kúpnej zmluve zo dňa 30.08.1985 predchádzalo rozhodnutie
Mestského národného výboru, odbor územného plánovania architektúry v Martine zo dňa 16.04.1985
o umiestnení stavby a to obslužnej komunikácie ku Sklenárstvu OKS Martin na pozemkoch parc. č.

436, 437, 442, 443. V konaní bolo nesporné, že táto prístupová komunikácia od jej zriadenia slúžila pre
prístup k Sklenárstvu, ale aj pre zásobovanie Domácich potrieb n. p. PR Banská Bystrica - Predajne
elektrospotrebičov v Martine. Stranami sporu bolo potvrdené, že túto prístupovú komunikáciu využíval
žalobca nerušene do 17.10.2014, teda prístup mal žalobca po pozemkoch vo vlastníctve žalovanej a to
parcele č. 442, 436/2 a 437/2. Žalovaná túto skutočnosť nepoprela a uzavretie cesty, resp. uzatvárania

po 16.00 hodine odôvodňovala bezpečnosťou v danom mieste, s tvrdením, že sa tam zdržiavali
neprispôsobivé osoby. Z posúdenia hospodárskych zmlúv, ktoré boli súdu predložené bolo zrejmé, že
právny predchodca žalobcu Domáce potreby n. p. PR Banská Bystrica nadobudol právo zodpovedajúce
vecnému bremenu, spočívajúce v práve prechodu, viaznuce na uvedených pozemkoch. Toto právoprechodu ako vecné bremeno vzniklo teda na základe uvedených hospodárskych zmlúv v prospech
právneho predchodcu žalobcu a to Domáce potreby n. p. PR Banská Bystrica, a po nadobudnutí
nehnuteľností od právneho predchodcu žalobcu, toto vecné bremeno prešlo na žalobcu. Vychádzajúc z

právneho záveru odvolacieho súdu, že je právne irelevantné, že žalovaná nie je univerzálnou právnou
nástupkyňou predmetnej organizácie štátu, od ktorej nadobudla prevádzkovú jednotku vo verejnej
dražbe pre prevod práva, zodpovedajúceho vecnému bremenu postačuje, že nadobudla vlastníctvo k
pozemku zaťaženého vecným bremenom a je irelevantné, či o existencii vecného bremena vedela,
alebo nevedela, či bolo alebo nebolo zapísané v katastri nehnuteľností. Vychádzajúc zo skutočností,

že vecné bremeno vzniklo pôvodnému vlastníkovi, bolo potrebné konštatovať, že vecné bremeno práva
prechodu svedčí aj žalobcovi a preto súd žalobe vyhovel. Vzhľadom k tomu, že súd mal za preukázané
vznik vecného bremena v roku 1983 na základe predložených hospodárskych zmlúv, nebolo potrebné
vyhodnotiť skutkové tvrdenia žalobcu, smerujúce k vydržaniu vecného bremena. Na návrh strán sporu
boli do konania pripojené po rozhodnutí odvolacieho súdu listinné doklady a to zo Štátneho archívu
v Žiline, pracovisko Martin boli pripojené doklady k investičnej výstavbe cesty OKS v roku 1983 až

1991 a z Mestského úradu Martin listinné doklady k privatizácií prevádzkovej jednotky Sklenárstvo OKS
Martin. Z obsahu uvedených listín bolo zrejmé, že išlo o listinné doklady, ktoré už sčasti boli pripojené do
spisu a preukazovali spôsob prípravy a výstavbu prístupovej komunikácie, t. č. vo vlastníctve žalovanej.
Žalobca predložil súdu na vlastné vyžiadanie stanovisko Útvaru hlavného architekta Mesta Martin k
funkcii pozemkov pešej zóny Mesta Martin z toho dôvodu, že žalovaná tvrdila, že prístup žalobca

k svojej nehnuteľnosti, zásobovanie predajní, ktoré má vo svojej nehnuteľnosti môže zabezpečiť aj
z pešej zóny Mesta Martin. Vychádzajúc z územného plánu sídelného útvaru Martin v znení jeho
zmien a doplnkov a jeho záväzných častí, vyhlásených Všeobecne záväzným nariadením Mesta Martin
č. 38, parcely KN-C č. 437/2, 436/2, 443/1, 442/ sa nachádzajú v urbanistickom okrsku I v území
polyfunkčná plocha historického centra, pre ktoré platia regulatívy, z ktorých vyplýva, že tieto parcely

sú súčasťou plochy s funkciou polyfunkčná plocha historického centra a je ich možné využiť v zmysle
zásad a záväzných regulatív podľa ÚPN HC-PZ teda na dopravný prístup pre zásobovanie objektov,
umiestnených na parcelách č. KN-C 443/1 a 442. Peší prístup k parcele č. KNC 443/1 a 442 je z ulice M.
R. Štefánika, pričom dopravný prístup na zásobovanie je z obslužnej komunikácie, napojenej na Ulicu
Moskovská. Uvedený listinný doklad bol súdu predložený tak, že ho krátkou cestou mal doručený aj

právny zástupca žalovanej, ktorý sa nestotožnil so zriadením vecného bremena na nehnuteľnostiach
vo vlastníctve žalovanej s poukazom na tú skutočnosť, že žalobca v rámci otváracích hodín prevádzok
môže používať uvedenú prístupovú cestu na nerušený prístup. Pre súd poznajúc miesto samé je
zrejmé, že Mesto Martin malo záujem po vybudovaní pešej zóny vytvoriť prístup k prevádzkam a
nehnuteľnostiam strán sporu, resp. hlavne žalobcu peši z pešej zóny a prístup zo strany súbežnej

ulice pešej zóny, a to Ulice Moskovskej s prístupom v danom prípade cez prístupovú komunikáciu na
pozemkoch vo vlastníctve žalovanej, pričom túto prístupovú komunikáciu vybudovalo Mesto Martin. S
poukazom na citované zákonné ustanovenia súd konštatuje, že pokiaľ žalobca bude oprávnený využívať
cudziuvec,jepovinnýznášaťajprimeranénákladynajejzachovanieaopravypodľamieryspoluužívania
s vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255

ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal nárok na náhradu
účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. Po právoplatnosti vo veci samej bude o výške trov
konania rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

4. Voči citovanému rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie pôvodná žalovaná, a to z dôvodu, že

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365
ods. 1 písm. f/ CSP) a v dôsledku toho i k nesprávnemu posúdeniu veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
Prvostupňový súd vo svojom odôvodnení konštatuje, že hospodárskou zmluvou č. 538/1983-11 zo dňa
11.05.1983, Bytový podnik Martin previedol správu národného majetku a to pozemok - parc. č. 443/2 o
výmere 91 m2, parc. č. 442 o výmere 359 m2, ktoré boli vytvorené z pozemkov, uvedených vo vl. č. 2558

a z parciel č. 443 a 442 geometrickým plánom č. 243-253-36-83 zo dňa 10.03.1983, pričom preberajúca
organizácia prebrala z majetku aj záväzky, a to podľa zápisu z 11.05.1983, pričom OKS Martin sa
zaviazal zabezpečiť prístupovú cestu pre zásobovanie podniku Domáce potreby PR Banská Bystrica
(predajňa elektrospotrebičov na ul. Osloboditeľov č. 26) cez pozemky parc. č. 442, 443/2, 437, 436
k. ú. Y.. Účelom tejto zmluvy bolo umožnenie výstavby Sklenárstva Okresnými komunálnymi službami

v Martine. Zároveň prvostupňový súd konštatuje, že OKS nadobudli pozemky parc. č. 436/2 a 437/2
až kúpnou zmluvou zo dňa 30.08.1985. K tomuto konštatovaniu je potrebné podotknúť, že záväzok z
citovanej hospodárskej zmluvy č. 538/1983-11 pre účely zásobovania sa vzťahoval na vtedy, resp. v
danom čase na majetok (parc. č. 437 a 436), ktorý nemal v správe ani jeden z účastníkov tejto zmluvy,nakoľko tieto pozemky mali vtedy v osobnom vlastníctve fyzické osoby, a teda na základe tejto zmluvy
nemohlo vzniknúť vecné bremeno vo forme práva prechodu a prejazdu pre zásobovanie. Prakticky až
kúpnou zmluvou zo dňa 30.08.1985, tak ako to deklaruje prvostupňový súd, Okresné komunálne služby

Martinnadobudlitietopozemkyodvtedajšíchvlastníkov,atozdôvoduvybudovaniaprístupovejcestypre
zásobovanie sklenárstva a nie pre zásobovanie Domácich potrieb, š. p. Banská Bystrica, o čom svedčí
aj rozhodnutie Mestského národného výboru, odboru územného plánovania a architektúry v Martine zo
dňa 16.04.1985, v ktorom sa jasne deklaruje, že sa jedná o vybudovanie obslužnej komunikácie pre
zásobovanie Sklenárstva OKS Martin a nie Domácich potrieb š. p. Banská Bystrica. Z týchto dôkazov

je zrejmé, že odkúpenie oboch pozemkov parc. č. 436/2 a 437/2 bolo realizované iba pre potreby
Sklenárstva. Z podrobnejšieho skúmania a zisťovania bolo toto rozhodnutie MsNV v Martine aj logické,
nakoľko z geometrického plánu č. 98/2014 je zrejmé, že prejazd motorovými vozidlami cez pozemok
- parc. č. 442 nebol vôbec možný, nakoľko jeho šírka medzi budovou Sklenárstva a hranicou medzi
pozemkami 442 a 437/2 nie je ani 2 metre, takže by sa do tohto priestoru žiadne motorové vozidlo,
tobôž zásobovacie vzhľadom na jeho rozmery, ani nevošlo. Z toho dôvodu vznik prístupovej cesty na

základe vyššie uvedenej hospodárskej zmluvy a z nej vyplývajúca existencia prístupovej cesty s vecným
bremenom práva prechodu a prejazdu nebola možná jednak z dôvodu, že v roku 1983, teda v čase
uzavretia predmetnej hospodárskej zmluvy účastníci konania nedisponovali s pozemkami č. 437 a 436 a
jednak šírka prístupu ku Sklenárstvu OKS Martin nebola prispôsobená na prejazd motorovými vozidlami
z dôvodu nedostatočnej šírky. Z uvedeného logicky vyplýva, že prístupová cesta k Domácim potrebám,

š. p. B. Bystrica cez pozemok č. 442 nebola potrebná, nakoľko vtedajší štátny podnik mal vybudovanú
prístupovú cestu pre zásobovanie, ktorá trvá až doteraz z ulice M. R. Štefánika. Celú problematiku podľa
nášhonázorujasnedeklarujerozhodnutieMsNVMartinzodňa16.04.1985,ktorývzniknutúsituáciuriešil
iba pre potreby Sklenárstva OKS Martin a nie pre potrebu prístupu pre Domáce potreby š. p. B. Bystrica.
Je toho názoru, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil dôkaznú situáciu, nesprávne vyhodnotil

jednotlivé listinné dôkazy, čoho dôsledkom je aj nesprávne právne posúdenie veci. Zastáva názor, že z
vykonaných listinných dôkazov nevyplýva záver o vzniku vecného bremena z Hospodárskej zmluvy č.
538/1983-11, nakoľko vlastníci vtedajších pozemkov č. 437 a 436 neboli účastníkmi tejto hospodárskej
zmluvy a nemohlo z tohto dôvodu na cudzích pozemkoch vzniknúť vecné bremeno. Otázku prístupovej
cesty následne vyriešil svojím rozhodnutím MsNV zo dňa 16.04.1985, a to vybudovaním prístupovej

cesty pre potrebu Sklenárstva OKS Martin (teraz žalovanej) a nie pre potrebu Domácich potrieb, š. p.
Banská Bystrica (teraz žalobcu). Žalovaná žiada napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že odvolací súd
žalobu v celom rozsahu zamietne.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiada rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu

ako vecne správny potvrdiť. Stotožňuje sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa.
Dôvody odvolania žalovanej nie sú dané. Tvrdenia žalovanej, ktorými argumentuje, že v čase uzavretia
hospodárskej zmluvy 538/1983-II zo dňa 11.05.1983 so záväzkom vybudovať prístupovú cestu cez
parcely 442, 443/2, 437 a 436, parcely 436 a 437 ešte neboli v správe majetku ani jedným účastníkom
zmluvy,súzavádzajúce.Vcitovanejzmluvejevčasti7.osobitnépodmienkyprevoduuvedené:„Uparciel

436, 437 v zmysle zápisu z 11.05.1983 až po vydaní územného rozhodnutia a ich nadobudnutia." Táto
skutočnosť bola účastníkom zmluvy známa. Následne bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby
č. ÚPA 6/85 zo dňa 16. apríla 1985, ako aj rozhodnutie UP 546/1985 zo dňa 27. júna 1985 a kúpna
zmluva na odkúpenie parciel 436/2 a 437/2. Je nesporné, že stavba obslužnej komunikácie bola od
prijatia záväzku v predmetných hospodárskych zmluvách určená pre Sklenárstvo OKS Martin a Domáce

potreby š. p. Banská Bystrica tak, ako to vyplýva z investičných dokladov doložených súdu, najmä z
rozhodnutí o umiestnení stavby (v časti odôvodnenie stavby). Stavba účelovej komunikácie prebiehala,
bolavykonanávzmyslevtedyplatnejvyhláškyodokumentáciistavieb,Stavebnéhozákonaasúvisiacich
predpisov ako riadna stavba verejnej účelovej komunikácie v tom čase bez oplotenia brány, t. j. ako
neuzatvorený priestor. Účelová komunikácia je aj zapísaná na liste vlastníctva žalovanej č. XXXX s

kódom využitia pozemku 25. Tvrdenie žalovanej, že účelová komunikácia bola vybudovaná len pre
potreby Sklenárstva OKS Martin z dôvodu nedostatočnej šírky pozemku vedľa budovy sklenárstva, je
nepravdivé, o čom svedčia predložené písomné dôkazy v územných konaniach, ktoré prebiehali už v
roku 1982. Domáce potreby š. p. Banská Bystrica nikdy nemali prístupovú cestu pre motorové vozidlá z
ulice M. R. Štefánika, nakoľko tento vstup umožňuje prechod len pre peších. Práve pre túto skutočnosť

došlo k podpisu predmetných hospodárskych zmlúv a k prevzatiu záväzkov na vybudovanie predmetnej
účelovej komunikácie.6. Pôvodná žalovaná k vyjadreniu žalobcu uviedla, že tvrdenie o tom, že z hospodárskej zmluvy č.
538/1983-II z roku 1983 je nesporné, že vecné bremeno bolo zriadené pre potreby Domácich potrieb
š. p. Banská Bystrica, je možné spochybniť nasledovnými skutočnosťami. Od roku 1983, teda od

okamihu uzavretia hospodárskej zmluvy až do roku 1985 nebola vybudovaná žiadna komunikácia pre
potreby uvedeného štátneho podniku, a to z dôvodu, že v danom čase prebiehalo viacero investičných
akcií, ktoré v tom čase zabezpečovali vybudovanie rôznych prevádzok a prístupových ciest. Z toho
dôvodu nemohlo vzniknúť vecné bremeno. Na neexistujúcu obslužnú komunikáciu nemohlo vzniknúť
ani vecné bremeno. Celú toto situáciu vo vtedajšej dobe vyriešilo rozhodnutie Mestského národného

výboru, odboru územného plánovania a architektúry v Martine č. 6/85/Ing.Ka zo dňa 16. apríla 1985
rozhodnutím o umiestnení stavby „Obslužná komunikácia ku Sklenárstvu OKS Martin" uložil podniku
Okresné komunálne služby Martin vybudovať prístupovú cestu pre objekt Sklenárstvo OKS Martin
a nie pre potrebu š. p. Domáce potreby Banská Bystrica. V predmetnom rozhodnutí v bode 2. sa
taktiež uvádza, že je potrebné dotknuté pozemky majetkoprávne vysporiadať na Československý štát
- OKS Martin. Týmto rozhodnutím sa de facto anuloval záväzok vyplývajúci z hospodárskej zmluvy.

Majetkoprávne usporiadanie vyplývajúce z bodu 2. sa týkalo súkromných osôb MUDr. S. Y., E. J. a Y. T. a
bolo realizované kúpnou zmluvou zo dňa 30.08.1985 za účelom vybudovania obslužnej komunikácie pre
Sklenárstvo OKS Martin, ako to vyplýva z bodu 3. predmetnej zmluvy. Prvostupňový súd nedostatočným
spôsobom vyhodnotil tieto dôkazy. Dokonca sa žalovaná domnieva, že boli opomenuté, čo spôsobilo,
že vo veci bolo rozhodnuté na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Tieto listiny úplne

jednoznačne a preukázateľne dokazujú, že záväzok vybudovania prístupovej komunikácie podľa
hospodárskej zmluvy č. 538/1983-II pre š. p. Domáce potreby Banská Bystrica, ktorá sa nezrealizovala,
bolo riešené a usporiadané citovaným rozhodnutím. Stanovisko žalobcu je účelové a zavádzajúce, ktoré
účelovo zamlčuje priložené listiny ako dôkaz.

7. Žalobca k vyjadreniu žalovanej udáva, že jej vyjadrenie je fabuláciou a účelovo popiera písomné
dôkazy tak, ako boli predložené a vyžiadané súdom. Súd všetky dôkazy správne vyhodnotil a je
nesporné, že obslužná komunikácia bola vybudovaná a užívaná Domácimi potrebami Banská Bystrica
(viď LV č. XXXX žalovanej, na ktorom je vyznačená vybudovaná obslužná komunikácia), čím došlo k
riadnemusplneniuzáväzkuzpredmetnejhospodárskejzmluvy.Zrozhodnutiač.546/1985-Pozodňa27.

júna 1985, ktorým bolo rozhodnuté o umiestnení stavby, jednoznačne vyplýva a je taxatívne uvedené, že
obslužná komunikácia bude slúžiť ako zásobovacia komunikácia pre Domáce potreby Banská Bystrica,
predajňu Elektro. Všetky predmetné dôkazy o investičnej výstavbe sú doložené v spise a boli súdom
riadne vyhodnotené a preskúmané.

8. V priebehu odvolacieho konania odvolací súd doručil stranám sporu výzvu v súlade s ust. § 382 CSP,
aby sa v lehote 10 dní vyjadrili k použitiu ustanovení právnych predpisov, ktoré doposiaľ pri rozhodovaní
neboli použité, a to § 126 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 6 ods. 1, § 22 ods. 1, 3 zákona
č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciach.

9. Na výzvu odvolacieho súdu pôvodná žalovaná poukázala na ust. § 1 ods. 2, § 4b ods. 1, 2, § 6 ods.
2, § 22 ods. 1 - 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Vzhľadom na delenie účelovej
komunikácie na verejnú a neverejnú, za ktorú je potrebné považovať aj komunikáciu, ktorá je predmetom
sporu, je potrebné uviesť, že v podmienkach, ktoré boli deklarované pri predaji prevádzkovej jednotky,
sa nenachádza ani zmienka o tom, že predmetná komunikácia je komunikáciou neverejnou. Pokiaľ

vychádza z posledného rozhodnutia MsNV Martin č. 6/85/Ing. Ka zo dňa 16.04.1985, kde sa deklaruje,
že sa jedná o „obslužnú komunikáciu ku Sklenárstvu OKS Martin", je zrejmé, že táto komunikácia má
slúžiť verejnosti, pričom jej funkciou je umožniť pohyb chodcov a cyklistov za účelom využitia služieb
sklenárstva s vylúčením dopravy alebo obmedzeným prístupom motorovej dopravy, pričom spájajúca
funkcia je nežiaduca. Je to komunikácia určená najmä cyklistov a chodcov pre pešie zóny, obytné zóny,

cyklistické cestičky a cestičky pre chodcov. Tento režim stanovuje norma STN 73 6110 - Projektovanie
miestnych komunikácií. K tejto skutočnosti je potrebné poznamenať, že predmetná komunikácia stále
dodnes slúži ako prechod pre chodcov a cyklistov, avšak neslúži na prechod motorovým vozidlom,
nakoľko po tejto komunikácii sa nedá vzhľadom na jej rozmery prechádzať motorovým vozidlom. Slúži
len ako obslužná komunikácia pre zásobovanie sklenárstva, kde je vymedzený priestor na zastavenie

zásobovacieho auta za účelom naloženia a vyloženia tovaru. Súčasne poznamenáva, že po tejto
komunikácii nikdy nebolo znemožnené občanom prechádzať, pričom takto to funguje aj pri okolitých
objektoch, ktoré taktiež majú účelové komunikácie, po ktorých prechádzajú občania bez toho, aby na
takejto komunikácii mali zriadené vecné bremeno. K uvedenému je potrebné poznamenať, že nakoľkosa jedná o komunikáciu verejnú, vlastnícky patriacu fyzickej osobe, nemôže sa v prospech jednej
osoby zriadiť vecné bremeno práva prechodu a prejazdu, a obmedziť tak jej vlastnícke právo na
verejnej komunikácii. Jednak tomu bráni nemožnosť prechodu a prejazdu motorovými vozidlami (viď

hore uvedená STN a skutočný stav na tvare miesta) a jednak skutočnosť, že táto komunikácia má
charakter verejnej komunikácie, ktorá je voľne prístupná pre občanov, tak ako tomu je od roku 1991
až doteraz. Pokiaľ porovná jednotlivé hospodárske zmluvy, ktoré predchádzali dražbe, v žiadnej listine
sa nenachádza klauzula, ktorá by nasvedčovala, že žalobca nadobudol vecné bremeno už z týchto
uvedených listín, hoci tvrdí, že právo prechodu a prejazdu z týchto listín je zrejmé. Už v odvolaní proti

rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 23.01.2018 bolo uviedené, že „prejazd motorovými vozidlami
cez pozemok - parc. č. 442 vôbec nebol možný, nakoľko jeho šírka medzi budovou Sklenárstva a
hranicou medzi pozemkami 442 a 437/2 nie je ani 2 metre, takže by sa do tohto priestoru žiadne
motorové vozidlo, tobôž zásobovacie, vzhľadom na jeho rozmery ani nevošlo. Prístupová cesta k
Domácim potrebám, š.p. Banská Bystrica cez pozemok parc. č. 442 nebola potrebná, nakoľko vtedajší
štátny podnik mal vybudovanú svoju prístupovú cestu pre zásobovanie, ktorá trvá až doteraz z ulice

M. R. Štefánika. Celú problematiku jasne deklaruje rozhodnutie MsNV Martin zo dňa 16.04.1985,
ktoré vzniknutú situáciu riešilo iba pre potreby Sklenárstva OKS Martin a nie pre potrebu prístupu pre
Domáce potreby, š. p. Banská Bystrica. Jedná sa o posledné rozhodnutie príslušného úradu, čím došlo k
negovaniu všetkých predchádzajúcich rozhodnutí. Na základe vyššie uvedených dôvodov a skutočností
zastávažalovanánázor,ženiesúsplnenézákonnépodmienkynazriadenievecnéhobremenazdôvodu,

že sa jedná o účelovú verejnú komunikáciu, ktorá nemá vytvorené ani technické podmienky na prejazd
motorovými vozidlami v zmysle STN a vzhľadom na verejný účel takejto komunikácie, nie je možné
obmedziť vlastnícke právo, nakoľko ju môžu využívať všetci vlastníci okolitých domov a prevádzok a
iných nehnuteľností v danej lokalite, ako aj bežní občania a návštevníci mesta. V tomto prípade je
potrebné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10 Sžo/341/2015 zo dňa 29.03.2017 (str.

5), ktorý sa zaoberá verejnosťou účelovej komunikácie a právom občanov takúto komunikáciu v danej
lokalite využívať. V zmysle uvedeného navrhuje žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť a
zaviazať žalobcu k náhrade trov konania v plnom rozsahu.

10. Žalobca k výzve uviedol, že súhlasí s aplikáciou právnych ustanovení, a to ust. § 126 Občianskeho

zákonníka a ust. § 1 ods. 2, § 6 ods. 1, § 22 ods. 1, 3 Zákona o pozemných komunikáciách. Do
pozornosti odvolacieho súdu dáva rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.06.2017, sp.
zn. 1Co 291/2016.

11. Žalobca k vyjadreniu žalovanej uviedol, že trvá na svojich doterajších vyjadreniach. Nesúhlasí s

právnym posúdením spornej veci žalovanou. Žalobca tak, ako vyplýva z vykonaných dôkazov, trvá na
tom, že na základe označených rozhodnutí správnych a iných orgánov došlo k vykúpeniu pozemkov pre
obslužnú komunikáciu a bolo vydané Územné rozhodnutie č. ÚPA 6/85 o umiestnení stavby Obslužná
komunikácia ku sklenárstvu OKS Martin, v ktorom je účel stavby definovaný, s tým, že táto prístupová
komunikácia bude slúžiť pre potreby OKS a Domáce potreby n. p. BB, miesto stavby na parcelách č. 442,

443, 437 a 436. Je nesporné, že právny predchodca žalovanej OKS Martin ako vlastník predmetných
pozemkov zriadil na častiach uvedených pozemkov obslužnú komunikáciu v zmysle predchádzajúcich
dohôd a zákonných rozhodnutí. Prebehlo riadne stavebné konanie a realizácia predmetnej stavby
(komunikácie), ktorá aj fyzicky existuje a všetci právni predchodcovia nehnuteľností ju riadne užívali pre
potreby zásobovania motorovými vozidlami, ako aj chodcami. Na liste vlastníctva LV XXXX je vyznačená

cesta na parcele č. 437/2 pod kódom využitia 25 - pozemok, na ktorom je postavená inžinierska
stavba a jej súčasti a znakom cesty na snímke z mapy. Právo prechodu a prejazdu cez predmetné
pozemky, na ktorých je zriadená obslužná komunikácia, nad akúkoľvek pochybnosť žalobcovi patrí
za účelom využitia ako účelovej komunikácie. Žalobca pred kúpou nehnuteľností sa oboznámil so
skutočnosťou, a to prístupom k nehnuteľnosti po účelovej komunikácii a v katastri nehnuteľností bol

ubezpečený, že je oprávnený užívať predmetné pozemky ako prístupovú cestu s poukazom i na
vyznačenie spôsobu využitia č. 25. Žalobca bol na základe listinných dôkazov a uvedených skutočností
dobromyseľný v tom, že mu právo užívať prístupovú cestu cez parcely 442, 443, 437/2, 436/2 patrí.
Táto účelová komunikácia je stavbou, bola účelovo vytvorená pre prepojenie objektov a ich napojenie
na verejnú komunikáciu. Účelová komunikácia je pozemnou komunikáciou spĺňajúca všetky znaky

uvedené v ust. § 22 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. Pozemok je pozemnou komunikáciou,
ak ide o dopravnú cestu určenú k užívaniu motorových vozidiel a chodcami k spojeniu jednotlivých
nehnuteľností pre potreby vlastníkov týchto nehnuteľností a spojeniu týchto nehnuteľností s ostatnými
pozemnými komunikáciami (ul. Moskovská). Predmetný pozemok spĺňa všetky kritériá pre účelovúkomunikáciu. V konkrétnom prípade spája minimálne troch vlastníkov nehnuteľností, ktorí ju doposiaľ
využívajú a využívali aj v minulosti. Technicky predmetná komunikácia zodpovedá príslušnej STN a
svojimi rozmermi a cestným telesom zodpovedá nosnostiam pre nákladné vozidlá (šírka komunikácie

medzi sklenárstvom a hranicami pozemkov je minimálne 6,30 m). Prístupová cesta pre zásobovanie
Domácich potrieb B. Bystrica z ulice M. R. Štefánika nikdy nebola možná, nakoľko tento vstup bol
vždy len pre peších v šírke 2,20 m. Z uvedeného dôvodu bola práve potreba vybudovať prístupovú
komunikáciu aj pre zásobovanie Domácich potrieb B. Bystrica tak, ako bol tento zmluvný záväzok
definovaný v predmetných hospodárskych zmluvách. Zo všetkých okolností a listinných dôkazov, ktoré

boli produkované v predchádzajúcom konaní, nemohol mať žalobca pochybnosti o tom, že mu právo
patrí a svedčí o poctivosti právnych dôvodov nadobudnutia tohto práva. Pokiaľ žalovaná poukazuje
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 10 Sžo/341/2015 zo dňa 29.03.2017, označené
rozhodnutie sa týka iného skutkového stavu, a preto nie je aplikovateľné na prejednávanú vec. Žiada
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.

12. Pôvodná žalovaná v reakcii na vyjadrenie žalobcu uvádza, že žalobca nezaujal kvalifikované
stanovisko a nevyjadril sa k otázkam, ktoré tamojší súd požadoval, čo považuje za účelový krok. Má
za to, že žalobca je v dôkaznej núdzi a stratil argumentáciu. Žalobca opätovne zavádzajúco tvrdí,
že žalovaná je právnou predchodkyňou OKS Martin, žiadny dôkaz s tým súvisiaci, prechod práv a
povinností, ako aj prechod záväzkov a pohľadávok neexistuje. Listinné dôkazy úplne jasne preukazujú

nenáležitosť tvrdenia žalobcu. Žalobca sa taktiež nevyjadril k rozhodnutiu MsNV Martin č. 6/85/Ing.Ka zo
dňa 16.04.1985, ktoré je posledným rozhodnutím príslušných orgánov vo veci prístupovej komunikácie.
V tomto stave v konečnom dôsledku aj prebiehala dražba nehnuteľností, ktoré vydražila žalovaná. V
danom období neexistovala potreba zriadenia vecného bremena pre iné prevádzky ako sklenárstvo.
Tento stav pretrváva až doteraz. Žalobca klamlivo tvrdí, že prístupová cesta pre zásobovanie Domácich

potrieb Banská Bystrica z ulice M. R. Štefánika nikdy nebola možná, ide o účelové tvrdenie. Do dnešných
dní po ulici M. R. Štefánika dennodenne prechádzajú zásobovacie autá pre množstvo prevádzok. Bez
možnosti ich zásobovania by nebolo možné tieto prevádzky prevádzkovať. Prístupových ciest z ulice
Moskovská na ulicu M. R. Štefánika je niekoľko, sú voľne prístupné nielen pre prevádzkovateľov, ale aj
pre návštevníkov a občanov, ktorí majú v týchto lokalitách svoje byty. Ani na jednej z týchto prístupových

ciest neexistuje vecné bremeno tak, ako ho žiada žalobca. Pridržiava sa doterajších vyjadrení. Má za
to, že existujú všetky dôvody a okolnosti na zamietnutie žaloby.

13. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovanej uvádza, že všetky listinné dôkazy predložené v konaní
preukazujú, že už v priebehu prípravy investičnej výstavby novej prevádzky sklenárstva boli riešené

všetky otázky spojené s umožnením zásobovania a prístupu do budovy Domáce potreby Banská
Bystrica, t. j. právneho predchodcu žalobcu tak, aby po vykúpení všetkých pozemkov, teda aj právneho
predchodcu žalobcu a susedných pozemkov bolo zabezpečené právo prechodu a prejazdu tak, ako
vyplýva z konkrétne uzatvorených hospodárskych zmlúv a rozhodnutí o umiestnení stavby. Právny
predchodca žalobcu ako vlastník celej parcely mal neobmedzený prístup pre zásobovanie k svojej

nehnuteľnosti z ulice Moskovskej. Tento prístup pre zásobovanie bol pri výkupe časti tohto pozemku
nahradený príslušnými rozhodnutiami a v projektovej dokumentácii riešený účelovou prístupovou
komunikáciou. Táto účelová komunikácia bola riadne vybudovaná, skolaudovaná a dlhodobo užívaná
právnym predchodcom žalobcu, ako aj žalobcom. Tento stav bol dávno pred vybudovaním pešej zóny
a je zavádzajúce tvrdenie žalovanej, že je možné technickými úpravami vybudovať vjazd z tejto ulice.

Nedošlo ani k žiadnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala v konkrétnom prípade aplikáciu ust. §
151p OZ. Napadnutý rozsudok žiada potvrdiť.

14. Pôvodná žalovaná v reakcii na vyjadrenie žalobcu uvádza, že žalobca sa účelovo nevyjadruje
k poslednému rozhodnutiu MsNV Martin č. 6/85/Ing.Ka zo dňa 16.04.1985, ktoré je posledným

rozhodnutím týkajúcim sa prístupovej komunikácie, ktoré úplne jednoznačne vyvracia domnienky
žalobcu. Toto rozhodnutie až do dnešných dní sa aj v praxi realizuje. Prevádzky, ktoré sa nachádzajú
na ulici M. R. Štefánika, rovnako ako aj žalobca, majú neobmedzený prístup po tejto ulici s povolením
Mesta Martin. Vôbec sa nevie vyjadriť k tvrdeniu žalobcu o tom, že komunikácia od ulice Moskovskej
bola vybudovaná a skolaudovaná žalobcom. Tvrdenia žalobcu považuje za scestné a zavádzajúce.

Domnieva sa, že sú splnené podmienky, aby odvolací súd zrušil prvostupňové rozhodnutie a žalobu
zamietol ako nedôvodnú.15. V priebehu odvolacieho konania bol žalobcom podaný návrh na zmenu strany konania na strane
žalovanejzpôvodnejžalovanejnaR.V.,zdôvodu,ževpriebehuodvolaciehokonaniapôvodnážalovaná
previedla dotknuté pozemkové nehnuteľnosti darovacou zmluvou na svojho syna R. V.. Odvolací súd

uznesením č.k. 11Co/106/2018-521 zo dňa 20. februára 2019 pripustil, aby do konania na miesto
doterajšej žalovanej Y. V. vstúpil ako žalovaný R. V..

16. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania pôvodnej
žalovanej v rozsahu a z dôvodov vyplývajúcich z ust. § 379, § 380 CSP a po zopakovaní a doplnení

dokazovania na pojednávaní konanom dňa 17.12.2019 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v zmysle
ust. § 388 CSP.

17. V zmysle ust. § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

18. Odvolací súd došiel k záveru, že odvolanie pôvodnej žalovanej je čiastočne dôvodné, pokiaľ namieta
nesprávne právne posúdenie veci. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie síce správne
zistil skutkový stav veci, vyvodil však z neho nesprávny právny záver.

19. V priebehu odvolacieho konania vstúpil na miesto pôvodnej žalovanej Y. V. ako žalovaný R. V., ktorý

v zmysle ust. § 80 ods. 3 CSP prijal stav konania ku dňu jeho vstupu, t,j, ku dňu 4.3.2020.

20. Odvolací súd na nariadenom pojednávaní zopakoval dokazovanie oboznámením hospodárskej
zmluvy 538/1983 (č.l. 16 spisu), hospodárskej zmluvy 538/1983-II (č.l. 18 spisu), geometrického plánu
vyhotoveného Ing. Vladimírom Nechutom č. 98/2014 zo dňa 7.11.2014, kúpnej zmluvy 30.8.1985 (č.l.

93-94 spisu), potvrdenia o predaji prevádzkovej jednotky (č.l. 120-121 spisu), zápisnice o dražbe s
prílohou (č.l. 122-123 spisu), rozhodnutia o umiestnení stavby (č.l. 224-226 spisu), záznamu z konania
vo veci rozšírenia územného rozhodnutia (č.l. 227 spisu), doplnil dokazovanie oboznámením výpisu z
listu vlastníctva XXXX (č.l. 500 spisu).

21. Odvolací súd po zopakovaní a doplnení dokazovania zistil tento skutkový stav veci:

22. Žalobca je vlastníkom pozemku parcely č. KNC 443/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 360
m2 a stavby súpisné č. 1024, postavenej na parcele CKN 443/1, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na
liste vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Martin, katastrálnym odborom, pre katastrálne

územie Y.. Ako titul nadobudnutia je uvedená spoločenská zmluva o založení spoločnosti - V 1464/94.
Žalovaný je vlastníkom pozemkov parciel CKN 436/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 58
m2, 437/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 151 m2 a 442 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 940 m2, ako aj stavby Sklenárstva postavenej na parcele č. CKN 442, ktoré nehnuteľnosti sú
zapísané na LV č. XXXX vydaného Okresným úradom Martin, katastrálnym odborom pre katastrálne

územie Y.. Ako titul nadobudnutia je uvedené potvrdenie o predaji prevádzkovej jednotky - VZ 372/91.
Pôvodná žalovaná nadobudla nehnuteľnosti v privatizácii podľa § 12 ods. 3 zákona č. 427/1990 Zb. o
prevodoch do vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby, a to na verejnej
dražbe konanej dňa 01.08.1991. Organizáciou, ktorá mala v čase nadobudnutia právo hospodárenia
k citovaným nehnuteľnostiam, bol Podnik služieb, štátny podnik, Kollárova 90, Martin. Nehnuteľnosti,

ktoré sú vo vlastníctve žalobcu, boli v minulosti v správe socialistickej organizácie Domáce potreby
n. p. Banská Bystrica. Nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, boli v minulosti v správe
Okresných komunálnych služieb Martin ako socialistickej organizácie. Pod č. 538/1983 bola uzatvorená
s účinnosťou k 1. júlu 1983 hospodárska zmluva medzi Bytovým podnikom Martin ako odovzdávajúcou
organizáciou a preberajúcou organizáciou Domáce potreby n. p. Banská Bystrica, keď do správy

Domácich potrieb n. p. Banská Bystrica bola prevedená správa majetku v katastrálnom území Y.,
a to budovy Predajne elektrospotrebičov Domáce potreby na Ulici Osloboditeľov č. 26 a zastavaný
pozemok s dvorom vedený ako parcela č. 443/1 o výmere 360 m2. V osobitných podmienkach
prevodu bolo uvedené, že OKS zabezpečí prístup zo zadnej strany. S účinnosťou od 1. júna 1983
bola uzatvorená hospodárska zmluva č. 538/1983-II. medzi odovzdávajúcou organizáciou Bytový podnik

Martin a preberajúcou organizáciou Okresné komunálne služby Martin, keď do správy národného
majetku Okresných komunálnych služieb bol prevedený nehnuteľný majetok v katastrálnom území Y., a
to pozemok 443/2 o výmere 91 m2, pozemok parcela č. 442 o výmere 359 m2, a to za účelom umožnenia
výstavby Sklenárstva podnikom OKS Martin. Z osobitných podmienok prevodu vyplýva, že podľa zápisuz 11.05.1983 sa zaväzuje podnik OKS Martin zabezpečiť prístupovú cestu pre zásobovanie podniku
Domáce potreby Banská Bystrica, predajňa Elektrospotrebiče cez pozemky parcela č. 442, 443/2, 437 a
436 v k. ú. Y., u parciel 437 a 436 v zmysle zápisu z 11.05.1983, t. j. po vydaní územného rozhodnutia a

ichnadobudnutídosprávy.Dňa28.03.1984bolnaÚPAMsNVvMartinezapísanýzáznamzaprítomnosti
vlastníkov parciel EN 437 a 436 MUDr. S. Y. a E. J., zástupcu Domácich potrieb Banská Bystrica a
zástupcu MsNV. Z tohto záznamu vyplýva, že vlastníci MUDr. Y. a pani J. súhlasia s predajom dotknutých
nehnuteľností v šírke 2 m s tým, že komunikácia bude využívaná i Domácimi potrebami Banská Bystrica.
Z vyjadrenia zástupcu Domácich potrieb Banská Bystrica vyplýva, že vstúpili do jednania s OKS Martin

o možnosti vybudovania príjazdovej komunikácie pre zásobovanie predajne č. 079-06 so sortimentom
elektro v súvislosti s pripravovanou výstavbou objektu Sklenárstva a pripravovanou rekonštrukciou
predajne Elektro. Pod č. ÚPA 6/85/Ing.KaŽ ev. č. 20/85 zo dňa 16. apríla 1985 bolo vydané rozhodnutie
MsNV, odbor ÚPA v Martine o umiestnenie stavby, a to obslužnej komunikácie ku Sklenárstvu OKS
Martin na pozemkoch parcela č. 436, 437, 442 a 443 v k. ú. Y., ktoré sú vo vlastníctve Československého
štátu - OKS Martin a súkromných osôb MUDr. S. Y., E. J. a Y. T. s tým, že do vydania stavebného

povolenia je potrebné dotknuté pozemky majetkoprávne vysporiadať na Československý štát. Kúpnou
zmluvou zo dňa 30.08.1995 došlo medzi predávajúcimi MUDr. S. Y., E. J. a Y. T. a kupujúcim Okresné
komunálne služby Martin ku kúpe časti parciel č. EN 436, 437 v k. ú. Y..

23. V zmysle ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto

do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto
mu ju neprávom zadržuje.

24. V zmysle ust. § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka
nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo

konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti,
alebo patria určitej osobe.

25.Vzmysleust.§151oods.1Občianskehozákonníka,vecnébremenávznikajúpísomnouzmluvou,na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím

príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

26. V zmysle ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak

ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov,
ak ide o nehnuteľnosť.

27. V zmysle ust. § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba,
po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

28. V zmysle ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri
pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

29. V zmysle ust. § 1 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len „Cestný
zákon"), pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického
vybavenia na
a) diaľnice,
b) cesty,

c) miestne komunikácie,
d) účelové komunikácie.

30. V zmysle ust. § 6 ods. 1 Cestného zákona, premávku na pozemných komunikáciách upravujú
osobitné predpisy; v ich medziach môže každý užívať pozemné komunikácie obvyklým spôsobom na

účely, na ktoré sú určené (ďalej len „všeobecné užívanie"). Užívateľ sa musí prispôsobiť stavebnému
stavu a dopravno-technickému stavu dotknutej komunikácie; nesmie ju poškodzovať alebo znečisťovať.31. V zmysle § 22 ods. 1 Cestného zákona, účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných
závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo
komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch.

32. V zmysle § 22 ods. 3 Cestného zákona, účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné.
Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú
komunikáciu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka.

33. Žalobca sa v podanej žalobe domáhal určenia práva prechodu a prejazdu po označených
nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného za účelom prechodu na svoj pozemok a k svojej domovej
nehnuteľnosti a zároveň strpenia výkonu tohto práva žalovanou. Tvrdil, že uvedené právo mu patrí z
titulu vecného bremena, pre prípad, že by súd došiel k záveru, že mu toto právo z titulu vecného bremena
nepatrí, tvrdil, že mu patrí z titulu užívania účelovej komunikácie.

34.Hocižalobcasadomáhaluplatnenéhonárokualternatívnezdvochrôznychprávnychtitulov,odvolací
súd konštatuje, že v zmysle zásady iura novit curia (súd pozná právo) nie je právne posúdenie veci
žalobcom pre súd záväzné.

35. Pokiaľ súd prvej inštancie vyhovel uplatnenému nároku na určenie práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu a uloženiu povinnosti strpieť prechod a prejazd žalobcu po pozemkoch vo vlastníctve
žalovaného z titulu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, rozhodnutie je založené na nesprávnom
právnom posúdení veci a odvolanie pôvodnej žalovanej, pokiaľ namieta nesprávne právne posúdenie
veci, je dôvodné.

36. Jedným zo spôsobov vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je aj vydržanie ako
originárny spôsob nadobudnutia práva. Práve takýto vznik vecného bremena žalobca tvrdil. Žalobca
však nepreukázal skutočnosti, ktoré sú v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona potrebné pre
vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

37. Podmienky vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu tak, ako vyplývajú zo
zákona, sú:
a) subjekt práva vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba a so zreteľom na
všetky okolnosti, je dobromyseľný, že mu toto právo patrí,
b) právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa vykonáva nepretržite po dobu 10 rokov (do 10-ročnej

doby sa započíta aj doba, po ktorú právny predchodca držiteľa práva vykonával právo zodpovedajúce
vecnému bremenu),
c) vydržaním nemožno nadobudnúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu k veciam, ktoré nemôžu
byť predmetom vlastníctva alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom
určených právnických osôb.

38. Základnou podmienkou pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je oprávnená
držba tohto práva. Držiteľ musí byť teda so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že vykonáva
právo zodpovedajúce vecnému bremenu. K vydržaniu nestačí správanie, ktoré by mohlo byť obsahom
takéhoto práva (napr. prechádzanie cez cudzí pozemok). Ak má viesť také správanie k vydržaniu, musí

byť využívané ako právo a ten, kto sa takto správa, musí byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej
viere, že je subjektom vykonávaného práva a že toto právo vykonáva pre seba.

39. Cez cudzí pozemok možno prechádzať na základe rôznych právnych dôvodov. Možno tak urobiť
nielen z titulu vecného bremena, ale aj z titulu záväzkového vzťahu, alebo iba preto, že vlastník pozemku

prechádzanie iných osôb cez pozemok trpí bez toho, aby tomu zodpovedalo nejaké právo. Cez pozemok
iného možno prechádzať aj z dôvodu jeho využívania ako účelovej komunikácie. Okrem faktického stavu
užívania (držby práva) sa však pre oprávnenú držbu vyžaduje aj naplnenie subjektívnej i objektívnej
stránky. Tá je naplnená vtedy, ak na strane držiteľa spravidla existuje právny dôvod na takéto užívanie,
hoci pre naplnenie dobrej viery stačí aj to, ak ide o domnelý právny dôvod, teda dôvod, ktorý inak

nie je spôsobilý mať za následok vznik vecného bremena. Samotná skutočnosť užívania pozemku v
presvedčení, že ide o pozemok verejný, že ide o cestu, stačí na záver absencie subjektívnej stránky na
strane užívateľa (presvedčenie, že mu toto právo patrí).40. Tituly, na ktoré žalobca poukazuje, hoc ako domnelé tituly, nemohli vyvolať na jeho strane oprávnenú
držbu, t. j. presvedčenie, že mu právo prechodu a prejazdu cez predmetné pozemky ako právo vecného
bremena patrí.

41. Žalobca odvíja toto právo od práva svojich právnych predchodcov, a to od uzavretia hospodárskych
zmlúv č. 538/1983 a 538/1983-II, kde ako strana zmluvy vystupovala socialistická organizácia Domáce
potreby Banská Bystrica, ktorá spravovala majetok štátu, a to nehnuteľnosti, ktoré sa v súčasnosti
nachádzajú vo vlastníctve žalobcu, ako aj žalovaného. Uvedenými zmluvami došlo k čiastočnému

prevodu správy štátneho majetku na Okresné komunálne služby Martin, a to za účelom výstavby
podniku Sklenárstva (ktorú prevádzkovú jednotku neskôr nadobudla v rámci privatizácie právna
predchodkyňa žalovaného). Okresné komunálne služby sa zaviazali zabezpečiť prístupovú cestu pre
zásobovanie podniku Domácich potrieb Banská Bystrica (t. j. ktoré nehnuteľnosti sú v súčasnosti vo
vlastníctve žalobcu), ale aj vlastnej prevádzky Sklenárstva cez pozemky parcely č. 442, 443/2, 437
a 436 (parcely 437 a 436 v tom čase ešte neboli vo vlastníctve Československého štátu, ale boli

vo vlastníctve súkromných osôb a následne časti týchto parciel boli za účelom výstavby cesty od
súkromnýchosôbodkúpenépodnikomOKS).Uvedenéhospodárskezmluvybolizostranyzúčastnených
socialistických organizácií aj dodržané. OKS za účelom výstavby účelovej komunikácie odkúpil potrebné
časti pozemkov 437 a 436 od ich vlastníkov (tak ako to vyplýva z vyššie uvedených skutkových zistení) a
nazákladestavebnéhopovoleniavybudovalúčelovúkomunikáciu,ktoráslúžilanazásobovanieobjektov

vyššie uvedených socialistických organizácií a bola všetkými dotknutými organizáciami aj využívaná.
Následne až do roku 2014 bola využívaná aj žalobcom a jeho právnymi predchodcami.

42. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zriadenie účelovej komunikácie na
nehnuteľnostiach, ktoré sú v súčasnosti vo vlastníctve žalovaného, a to parcelách č. CKN 442, 436/2 a

437/2 zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre katastrálne územie Y., nie je medzi stranami
sporu sporné. Táto skutočnosť bola predmetom dokazovania už pred súdom prvej inštancie a strany ju
nezospornili. Aj z vyjadrenia pôvodnej žalovanej (č.l. 471-473 spisu) na výzvu súdu podľa § 382 CSP
(č.l. 464 spisu) vyplýva, že na predmetných nehnuteľnostiach žalovanej bola zriadená verejná účelová
komunikácia.

43. Hoci odvolací súd došiel k záveru, že žalobcovi nepatrí prechod a prejazd po
predmetných nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného z titulu vecného bremena, dospel k záveru,
že mu tento prechod a prejazd patrí z titulu práva všeobecného užívania účelovej komunikácie. Strany
sporu boli v odvolacom konaní upovedomené o možnosti aplikácie ustanovení Cestného zákona, ku

ktorým sa v odvolacom konaní vyjadrili.

44. Ako odvolací súd už konštatoval, nie je sporné, že zo strany právneho predchodcu žalovaného
- Československý štát v správe OKS Martin došlo k vybudovaniu účelovej komunikácie na základe
riadneho stavebného povolenia. Táto komunikácia dodnes existuje a v minulosti bola využívaná

jednak socialistickými organizáciami, ktoré spravovali štátny majetok a boli stranami vyššie citovaných
hospodárskych zmlúv, jednak ich právnymi nástupcami.

45. Účelová komunikácia je jedným z druhov pozemných komunikácií, ktoré sa spravujú zákonom č.
135/1961 Zb. zákona o pozemných komunikáciách (Cestný zákon), ako to vyplýva z § 1 ods. 2 písm.

a) tohto zákona. Z § 6 ods. 1 citovaného zákona vyplýva možnosť všeobecného užívania pozemných
komunikácií obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené. Nemožno sa stotožniť s tvrdením
žalovaného, že predmetná účelová komunikácia bola vybudovaná len pre potreby Sklenárstva. Toto
tvrdenie je v rozpore s obsahom vyššie citovaných hospodárskych zmlúv, zápisu z 11.5.1983, ako
aj so spôsobom užívania tejto komunikácie v minulosti (viacerými socialistickými organizáciami a ich

nástupcami), ako to vyplýva z dokazovania. Možno ju teda považovať za verejnú účelovú komunikáciu
v zmysle § 22 ods. 1, 3 Cestného zákona.

46. Tu treba zdôrazniť, že účelová komunikácia bola vybudovaná za účinnosti Hospodárskeho
zákonníka, v čase iného spoločenského poriadku, socialistického spoločenského systému. Jednotlivé

štátne organizácie tento majetok nevlastnili, iba ho spravovali a bolo tu zachované jednotné štátne
socialistické vlastníctvo. Z tohto pohľadu bol teda v tom čase vlastníkom dotknutých pozemkov, ako aj
objektov, ktoré spravovali viaceré socialistické organizácie, Československý štát. V takomto zmysle je
potrebné vnímať aj účel zhotovenia účelových komunikácií slúžiacich na dopravné spojenie jednotlivýchobjektov v rovnakom socialistickom vlastníctve. Rozčlenením tohto jednotného vlastníctva po zmene
spoločenského systému v rámci privatizácie národného majetku takto vzniklo osobitné vlastníctvo
rôznych subjektov k pôvodne spoločnému majetku. Noví vlastníci však nadobudli vlastnícke právo, ktoré

bolo často obmedzené užívaním viacerých novovzniknutých vlastníkov. Žiaľ aj týchto novovzniknutých
vlastníkov zaťažujú právne pomery dotknutých nehnuteľností, ktoré na nich viazli v čase, keď noví
vlastníci prevzali vlastníctvo.

47. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že ak pôvodný vlastník pozemku zriadil účelovú

komunikáciu, alebo ak súhlasil s jej zriadením, stáva sa táto komunikácia verejne prístupnou a
vzťahuje sa na ňu všeobecné užívanie pozemnej komunikácie. Vlastník pozemku, na ktorom sa
nachádza pozemná komunikácia, alebo jej správca, nesmie potom nikomu brániť v prístupe na pozemnú
komunikáciu (pozri napr. rozhodnutie NS ČR zo 7. októbra 2003, sp. zn. 22Cdo 2191/2002 alebo
rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 1868/2000 zo dňa 21. septembra 2000, rozsudok Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 26Co/61/2016 z 20.02.2018, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/291/2016

zo 14.06.2017).

48. Všeobecné užívanie účelovej komunikácie je výnimočným obmedzením vlastníckeho práva
reagujúcim na komunikačnú potrebu verejnosti ako potencionálne neobmedzeného okruhu osôb. Pre
všeobecné užívanie je charakteristické, že oprávnenie k takémuto užívaniu vzniká vopred neurčenému

okruhu užívateľov. Teda nejde o súkromné práva konkrétnych osôb k cudzej veci (vecné bremená)
a vzniká priamo zo zákona. Obmedzenie vlastníckeho práva v podobe existencie verejne prístupnej
účelovej komunikácie bez súhlasu vlastníka predstavuje obmedzenie v prospech verejného záujmu (čl.
11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd).

49. Uvedenému záveru zodpovedá spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu v predmetnej veci, keď došiel
k záveru, že žalobca je oprávnený užívať nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, a to pozemky parcela
č. CKN 442, 436/2, 437/2 zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie Y. v rozsahu, ako to vyplýva
z geometrického plánu, ktorý je súčasťou rozsudku súdu prvej inštancie, nie však z titulu vecného
bremena, ale z titulu všeobecného užívania účelovej komunikácie.

50. Z uvedených dôvodov potom odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu
čiastočne zamietol vo výroku o určenie, že na pozemkoch vo výlučnom vlastníctve žalovaného ako
povinného z vecného bremena viazne vecné právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva
z práva prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemky žalovanej parcely č. CKN 442,

436/2, 437/2 zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre katastrálne územie Y. na pozemok
žalobcu ako oprávneného z vecného bremena parcelu č. CKN 443/1 zapísaný v katastri nehnuteľností
na LV č. XXXX pre katastrálne územie Y., a to v rozsahu podľa Geometrického plánu č. 98/2014 zo dňa
07.11.2014 vyhotoveného Ing. Vladimírom Nechutom, keďže došiel k záveru, že žalobcovi nepatrí právo
prechodu a prejazdu z titulu vecného bremena.

51. Pokiaľ však ide o v poradí druhý petit žaloby, ktorou sa žalobca domáhal, aby žalovaný bola
povinný strpieť jeho prejazd a prechod cez pozemky CKN 442, 436/2, 437/2 zapísané na LV č. XXXX
pre katastrálne územie Y. na pozemok žalobcu CKN 443/1 zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne
územie Y., v tomto smere, ako to vyplýva z vyššie uvedeného, dospel odvolací súd k záveru, že toto

právo žalobcovi patrí, nie ale z titulu vecného bremena, ale z titulu všeobecného užívania účelovej
komunikácie.

52. Pokiaľ ide o výrok II. napadnutého rozsudku, hoci formálne došlo k zmene rozsudku súdu prvej
inštancie, svojím obsahom má toto rozhodnutie potvrdzujúci charakter. Keďže rozhodnutie súdu prvej

inštancie bolo vo výroku II. vecne správne, bolo potrebné ho potvrdiť, avšak z iných dôvodov (nie z titulu
vecného bremena, ale z titulu všeobecného užívania účelovej komunikácie).

53. Podanie strany sporu musí súd posudzovať podľa obsahu a v zmysle koncepcie materiálneho
právneho štátu (princíp odvíjajúci sa od čl. 1 od. 1 Ústavy SR), oproti formálnemu prístupu. Súd

nemusí vychádzať striktne z formulácie žalobného petitu a môže tento modifikovať, pokiaľ je zachovaný
jeho obsah. Iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia. Súd do výroku
svojho rozhodnutia nemusí prevziať doslovne žalobcom naformulovaný petit žaloby, môže v ňom
vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu a nemenia jej zmysel (rozsudok NS SR 2Obo 46/2012). Podstata materiálneho právneho štátu spočíva v uvádzaní platného práva do súladu
so základnými hodnotami demokraticky usporiadanej spoločnosti a následne v dôslednom uplatňovaní
platného práva bez výnimiek založených na účelových dôvodoch. V tejto súvislosti odvolací súd cituje

nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 zo dňa 04.05.2010, podľa ktorého „V súvislosti s
výkladom a aplikáciou príslušných právnych predpisov musí súd prihliadať na spravodlivú rovnováhu
pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania. Princíp
spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatným a neopomenuteľnými atribútmi
právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu."

54. Petit žaloby tak, ako ho naformuloval žalobca po pripustenej zmene v II. výroku, obsahoval aj titul
práva prechodu a prejazdu vyjadrený slovami „vykonávanie vecného bremena". Keďže odvolací súd
došiel k záveru, že žalobcovi patrí požadované právo prechodu a prejazdu z iného titulu ako z vecného
bremena (z titulu práva všeobecného užívania účelovej komunikácie), uvedené slová „vykonávanie
vecného práva" zo žalobcom formulovaného petitu vypustil, majúc za to, že sa zachováva jeho zmysel

a obsah. Zmyslom a obsahom tohto výroku bolo, aby žalovaný strpel prechod a prejazd žalobcu po jeho
pozemkoch. Aj keď rozsudok odvolacieho súdu vo vzťahu k druhému petitu žaloby formálne znie ako
zmeňujúci,vosvojejpodstateideopotvrdenieII.výrokurozsudkuopovinnostižalovanéhotrpieťprechod
a prejazd žalobcu po jej pozemkoch, ktorý je vecne správny a bol potvrdený z iných dôvodov, postupom
podľa § 387 ods. 1 CSP. Podľa odvolacieho súdu by nebolo ústavne akceptovateľným (viď aj čl. 3

Základných princípov CSP) zamietnuť žalobu žalobcu v II. výroku v zásade len vzhľadom na formuláciu
žalobného petitu a tým nepriamo povedať, že si má na ochranu svojho právneho postavenia podať
novú žalobu, vychádzajúcu v podstatnom z toho istého skutkového základu, akurát s inak formulovaným
petitom. Došlo by tým k rozmnožovaniu súdnych sporov a neprimeranému zaťažovaniu sporových strán
trovami konania.

55. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 396 ods. 2 CSP s poukazom na ust. § 255 ods. 2 CSP. Z
dôvodu, že došlo k zmene rozsudku súdu prvej inštancie (čo do výroku I.), bolo povinnosťou odvolacieho
súdu rozhodnúť o nároku na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania.

56. Rozhodovanie o trovách konania je založené na zásade úspechu v sporovom konaní. Pokiaľ ide
o výsledok konania, žalobca sa domáhal dvoch nárokov: 1. určenie práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu, 2. povinnosť strpieť prechod a prejazd. Možno konštatovať, že vo vzťahu k 1. nároku bol
žalobca neúspešným účastníkom, naopak, žalovaný úspešným účastníkom. Vo vzťahu k 2. nároku
možno, naopak, považovať žalobcu za úspešného účastníka sporu, žalovaného za neúspešného

účastníka sporu. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu aj žalovaného je tak rovnaký. Z uvedeného
dôvodu odvolací súd žiadnej zo sporových strán nepriznal nárok na náhradu trov konania voči druhej
sporovej strane.

57. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)