Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. apríl 2019

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 9C/166/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514207750
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2019:2514207750.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu: W., právne zastúpený:

Mgr. Petra Marikovič Klimeková, so sídlom Slovanská 1111/35, 922 03 Vrbové, proti žalovanému:
Trnavská vodárenská spoločnosť, a. s., IČO: 36 252 484 so sídlom Priemyselná 10, 921 01 Piešťany,
právne zastúpený: Michal Mrva - advokátska kancelária, s.r.o. IČO: 50 145 860, so sídlom Trenčianska
38, 821 09 Bratislava a intervenienta na strane žalovaného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna
Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, o zaplatenie 100.000,- eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 100.000,- eur spolu s úrokom z omeškania

vovýške8,25%ročnezosumy100.000,-eurod06.03.2014dozaplatenia,dotrochdníodprávoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

III. Znalcovi, Ing. Juraj Kozakovič, nar. 22.04.1960, bytom Piesočná 4758/27, Bratislava, ev. č. 911782,
súd náhradu nákladov spojených s účasťou na pojednávaní dňa 10.04.2019 voči žalovanému p r i z

n á v a v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 11.11.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy vo výške 100.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy
100.000,- eur od 06.03.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č.
XX, kat. úz. Dolné Lovčice, a to: rodinný dom súp. č. XXX (ďalej aj ako „RD“), pozemok parc. č. XX.
zastavané plochy a nádvoria o výmere 666 m2 a parc. č. XX orná pôda o výmere 1.478 m2. Dňa
31.01.2013 došlo na potrubí žalovaného k havarijnej situácii, keď blízkosti rodinného žalobcu prasklo

hlavné vodovodné potrubie, následkom čoho vznikla na majetku žalobcu škoda. Žalovaný škodu uznal aj
písomne, bezprostredne po škodovej udalosti, avšak vzniknutú škodu nenahradil v celosti. Na rodinnom
dome voda podmyla základy, narušila celú jeho statiku, rodinný dom klesol v rôznych úrovniach, vytvorili
sa praskliny, skrížili zabudované časti domu (napr. okná, dvere ..), vyduli podlahy, suterén zaplatilo
blato do výšky 40 cm. Podľa odborného posudku náklady na jeho zbúranie predstavujú 11.760,- eur
s DPH a výstavba nového objektu v porovnateľnom rozsahu 156.000,- eur s DPH, spolu 167.600,-
eur s DPH. Na pozemku sa vytvorili tzv. kaverny (duté priestory pod zemou, ktoré vytvorila vymytím

unikajúca voda). Na príslušenstve domu vznikla škoda v rozsahu zničenej plynovej skrinky, skríženej
vstupnej brány, zodvihnutej zámkovej dlažbe, prasknuté múry na garáži atď. Ďalej vznikla škoda na
hnuteľných veciach a náklady spojené s odstraňovaním následkom havarijnej situácie. Žalobca vznik
škody oznámil bezodkladne, žalovaný vykonal ohliadku na mieste samom dňa 01.02.2014, neskôrdňa 07.02.2013 so zástupcami intervenienta. Keďže rodinný dom bol poistený v Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s. boli vykonané ohliadky aj zo strany tejto poisťovne dňa 06.02.2013 a 24.04.2013.
Spoločnosťou cm project, s.r.o. bol vypracovaný odborný posudok, ktorého súčasťou je aj statický

posudok vypracovaný Ing. Petrom Kleimenom, z ktorého vyplynulo, že oprava rodinného domu by bola
neefektívna a neekonomická. Náklady na je ho vypracovanie predstavujú 1.950,- eur. Zo strany Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s. bolo poskytnuté poistné plnenie vo výške 62.857,58 eur, ktorým však nebola
nahradená škoda v plnej výške. Rodina žalobcu ostala vo veľmi nepriaznivej finančnej situácii, keď
všetky úspory vložili do rekonštrukcie rodinného domu, ktorý bol zničený, museli si zabezpečiť náhradné

bývanie, pričom bolo potrebné zohľadniť aj zlý zdravotný stav matky a svokry žalobcu, ktoré sú opaterou
odkázanénarodinužalobcu.Napriektomu,žeskutočnáškodajevyššie,žalobcasadomáhalensumyvo
výške 100.000,- eur, ktorá predstavuje majetkovú ujmu vyjadrenú v peniazoch spočívajúcu v zmenšení
existujúceho majetku žalobcu, náklady spojené so zisťovaním rozsahu škody a predpokladané náklady
spojené so zbúraním rodinného domu. Žalobca mal za to, že všetky predpoklady vzniku zodpovednosti
za škodu boli splnené, pričom možnosť liberácie žalovaného neprichádza do úvahy (aj s ohľadom na

uznanie zodpovednosti za škodu - oznámenie zo dňa 08.02.2013). Žalobca predložil nasledovné listinné
dôkazy: výpis z LV č. XX, informatívna kópia z katastrálnej mapy, fotografie v počte ks 31, Zápis z
obhliadky a prejednania škody zo dňa 06.02.2013, Oznámenie o vzniku škody k poisteniu zodpovednosti
za škodu zo dňa 08.02.2013, Zápis z obhliadky a prejednania škody zo dňa 24.04.2013, faktúra č.
2000213-7, list zo dňa 02.12.2013, list zo dňa 04.03.2014, list zo dňa 27.03.2014, Zámenná zmluva zo

dňa 06.03.2014, list vlastníctva (LV) č. XXX, LV č. XXX, potvrdenie VÚB banky zo dňa 07.03.2014, e-
mailová komunikácia 21.07.2014 - 22.09.2014, list zo dňa 10.09.2014, list zo dňa 02.10.2014, odborný
posudok.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci: zo Zápisu z obhliadky
a prejednania škody zo dňa 06.02.2013 vykonanej spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.

vyplynul popis škody: pred rodinným domom prasklo vodovodné potrubie, pričom voda pretiekla pod
dom, došlo k prevaleniu pôdy spolu s plynovou skriňou, zaplaveniu pivnice blatom a vodou. Boli
zmapované trhliny a poškodenia stien v jednotlivých miestnostiach, poškodenie podláh, zaplavenie v
pivnici. V obývačke je skrížené okno, plávajúca podlaha sadnutá, skrížené dvere a zárubňa sa odtŕha od
priečky. Skrížené a nedoliehajúce dvere sú aj v špajzi, spálni, detskej izbe a vstupné a zadné dvere do

domu. Kovová vstupná brána sa posunula. Plynová skrinka je podmytá vodou s prepadnutým základom,
plyn je potrebné odstaviť. Fasáda domu je popraskaná. V chodbe prasknuté a vyduté PVC.
4. Z Oznámenia o vzniku škody k poisteniu zodpovednosti za škodu zo dňa 08.02.2013 intervenienta
vyplynulo, že formulár vyplnil žalovaný ako poistený u intervenienta, v časti 7 je uvedené, že vznik škody
zavinil žalovaný, následkom poruchy potrubia. Pri otázke či poškodený spoluzavinil škodu, sa uvádza:

nie. V časti 11 - nároky poškodených je uvedené, že náhrada bola žiadaná poškodeným dňa 31.03.2013,
pričom žalovaný považuje požiadavku za oprávnenú.
5. Zo Zápisu z obhliadky a prejednania škody zo dňa 24.04.2013 vyplynulo, že bol zdokumentovaný
zväčšený rozsah škody. Poistený predloží statický posudok a kalkuláciu nákladov. V časti vyjadrenie
zodpovedného za škodu je uvedený žalobca s poznámkou: „považujeme požiadavku za oprávnenú“.

Záznam podpísal žalobca a za žalovaného - JUDr. D..
6. Z faktúry č. 2000213-7 zo dňa 13.09.2013 so splatnosťou dňa 27.09.2013 je zrejmé, že Ing. C. cm
project ňou vyúčtoval žalobcovi náklady za posudok „technicko - ekonomické zhodnotenie stavu RD
po havárii verejného vodovodu“ vo výške 1.950,- eur. Z kópie poštovej poukážky vyplýva, že žalobca
faktúru uhradil dňa 26.09.2013.

7. Z listu zo dňa 02.12.2013 spoločnosti Allianz - Zánik poistnej zmluvy č. 7200748494 - Poistenie
obytných budov adresovaného žalobcovi vyplynulo, že poistná zmluva zanikla z dôvodu zániku rizika
- totálnej škody dňa 31.01.2013.
8. V liste zo dňa 04.03.2014 právna zástupkyňa žalobcu adresovanom žalovanému - Náhrada škody
spôsobenej poruchou na hlavnom vodovodnom potrubí dňa 31.01.2013 - Výzva na mimosúdnu dohodu

uviedla, že žalobca si riadne uplatnil u žalovaného náhradu škody, avšak zo strany žalovaného ani
po roku od škodovej udalosti nebola vyplatená žiadna čiastka. Po škodovej udalosti bol vypracovaný
odborný posudok spoločnosťou cm project, ktorý bol žalovanému a intervenientovi riadne doručený a
títo voči nemu nemali žiadne námietky. Celková asanácia rodinného domu a výstavba nového bola
vyčíslená na sumu 167.760,- eur. Zo strany Allianz bola vyplatená škoda vo výške 60.595,17 eur.

Žalovaný bol vyzvaný na náhradu škody vo výške 109.574,83 eur, ktorá je rozdielom medzi sčítanými
položkami: predpokladané náklady na asanáciu, predpokladané náklady na výstavbu nového objektu,
nákladynavypracovanieposudku,hodnotaniektorýchhnuteľnýchvecíanákladovnaprávnezastúpenie
po odpočítaní vyplatenej čiastky zo strany Allianz. Zásielka bola žalovanému doručená dňa 05.03.2014a intervenientovi dňa 06.03.2014. Listom zo dňa 27.03.2014 odpovedal žalovaný a uviedol, že náhrady
škody je v kompetencii poisťovne (intervenienta) a vec bola urgovaná.
9. Z listu zo dňa 10.09.2014 intervenienta adresovaného žalobcovi vyplynulo, že dňa 08.09.2014 bolo

ukončené šetrenie poistnej udalosti a na základe vyjadrenie likvidátora zodpovednosť za škodu podľa
§ 420 Občianskeho zákonníka, bola určená skutočná škoda na základe expertnej správy vo výške
42.954,88 eur, ktorú poukazuje intervenient na účet Allianz.
10. Z listu zo dňa 02.10.2014 intervenienta adresovaného žalobcovi súd zistil, že k ukončeniu šetrenia
škodovej udalosti sa intervenient vyjadril nasledovne: vo vyčíslení spoločnosťou Allianz sa uvažovalo

so sanáciou rodinného domu. Na základe prešetrenia výšky uplatňovanej náhrady škody konštatuje, že
dom je opraviteľný s uvedením do pôvodného stavu. Skutočnú výšku škody vyčísľuje na 42.954,88 eur,
ktorá bola poukázaná na účet Allianz, pričom žalovanému nebude poskytnutá žiadna náhrada.
11. Z odborného posudku - Technicko - ekonomické zhodnotenie stavu RD po havárii verejného
vodovodu vypracovaného Ing. C. - cm project z augusta 2013 (ďalej len „OP cm project“) súd zistil,
že jeho súčasťou je statický posudok spoločnosti ARS - Projekt s.r.o. V rámci statického posudku je

obsiahnutý popis havárie a s ňou súvisiace poruchy konštrukcií. Následkom havárie došlo k poklesu
základov podpivničenej časti domu, táto časť poklesla ako tuhý celok. Následne stiahla so sebou priľahlé
okolité časti objektu (základy a pozdĺžne nosné steny), to spôsobilo deštrukcie nosných i nenosných
stien, stropov a podláh, skosenie výplní otvorov, trhliny v podlahe, vydutie podláh a kaverny v podzemí.
V predzáhradke RD vznikli v podzemí, kadiaľ prúdila tlaková voda výrazné vymyté priestory - kaverny.

Niekoľké z nich sa prepadli a prejavili sa na teréne prepadovými jamami. Je nanajvýš pravdepodobné,
že podobné prázdne priestory voda vymyla aj pod samotným objektom domu. Návrhy riešenia boli: A)
vybúranie staticky narušených častí objektu, následná sanácia menej poškodených lokalít a dostavba
zbúraných častí, B) zbúranie rodinného domu v plnom rozsahu a vybudovanie nového. Záver: vybúranie
staticky výrazne narušených častí objektu, následná sanácia menej poškodených lokalít a dostavba

zbúraných častí sa javí ekonomicky a technicky neefektívna. Odporúča sa zbúrať rodinný dom a
vybudovanie nového objektu. Z časti posudku - ekonomické vyhodnotenie vyplynulo, že pri variante
A (vybúranie častí RD, sanácia, dostavba) boli náklady nacenené: vybúranie (8.000,- eur), vyčistenie
(4.300,- eur), sanácia (26.000,- eur), dostavba (122.000,- eur), spolu s DPH 192.360,- eur. Pri variante
B (celková asanácia a výstavba nového objektu) boli náklady vyčíslené: kompletné zbúranie a likvidácie

objektu (9.800,- eur), výstavba nového objektu (130.000,- eur), spolu s DPH 167.760,- eur.
12. Písomným podaním doručeným súdu dňa 30.06.2015 sa k žalobe vyjadril žalovaný a uviedol,
že žalovaný oznámil dňa 08.02.2013 vznik škody svojej poisťovni - intervenientovi. Žalovaný nemá
vedomosť o tom, z akého dôvodu ukončila poisťovňa svoje šetrenie so záverom, že RD je opraviteľný a
výška škody činí 42.954,88 eur. Navrhol, aby súd nariadil znalecké dokazovanie, ktorým sa určí výška

škody. Predložil oznámenie o vzniku škody a navrhol, aby súd do konania pripustil vstup poisťovne na
strane žalovaného. Svoje podanie opravil listom doručeným súdu dňa 12.02.2016, ktorým upresnil, že
žiada aby KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. vstúpila do konania ako vedľajší účastník.
13. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 15.03.2016
a uviedol, že v počiatočnom štádiu riešenia následkov škodovej udalosti, pri obhliadkách vykonaných

žalovaným, došlo medzi stranami konania ako aj oboma poisťovňami k dohode, že žalobca si dá na
vlastné náklady vypracovať odborný posudok týkajúci sa narušenia statiky domu a jeho celkového
poškodenia a tento im predloží. Všetci zúčastnení súhlasili s tým, aby posudok vypracoval cm project.
Allianz uvedený posudok plne akceptovala a plnila do maximálnej poistnej sumy. Poukázal na to, že
vzťahžalovanéhoaKOOPERATIVAjezmluvnýmvzťahommedzinimidvoma,pričomnemáničspoločné

s preukázanou objektívnou zodpovednosťou žalovaného za škodu. Pokiaľ poisťovňa žalovaného
nenahradila škodu v plnom rozsahu, je povinnosťou žalovaného rozdiel uhradiť. Pri komunikácii s
KOOPERATIVA, ako vyplýva z predloženej e-mailovej komunikácie, sa poisťovňa vyjadrila striktne tak,
že plnenie neposkytne a odmietla poskytnúť aj akékoľvek podklady, z ktorých mala vychádzať. Žalovaný,
ani intervenient nijako nespochybnili OP cm project a neuviedli ani dôvod, prečo OP neakceptovali,

napriek tomu, že vopred s jeho vypracovaním súhlasili.
14. Listom doručeným súdu dňa 15.03.2016 spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. zaslala súhlas
so vstupom do konania na strane vedľajšieho účastníka a uviedla, že RD považuje za opraviteľný s
uvedením so pôvodného stavu, pričom trvá na výške škody 42.954,88 eur. Uvedené skutočnosti však
môže potvrdiť len ustanovený znalec. Predložil Poistnú zmluvu č. 80 - 1291.479-3 zo dňa 07.11.2003 s

dodatkami, predmetom ktorej je dojednanie poistenia zodpovednosti za škodu žalovaného.
15. Listom doručeným súdu dňa 08.06.2016 žalobca namietol neprípustnosť vstupu KOOPERATIVY
do konania na strane vedľajšieho účastníka. Súd uznesením zo dňa 12.08.2016, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 07.09.2016 pripustil vstup intervenienta do konania.16. Podaním doručeným súdu dňa 14.07.2017 žalovaný založil do spisu kópiu inventárnej karty č.
2-827-18700, ktorej vyplýva dátum kolaudácie vodovodu 20.12.1974, pričom vodovod má životnosť 67
rokov. Na vodovode sa nevykonávali žiadne výmeny, opravy či rekonštrukcie, okrem bežnej údržby.

17. Na pojednávaní dňa 21.08.2017, žalovaný uviedol, že nesúhlasím s výškou škody pretože je
nadnesená, OP nebol spracovaný objektívne. Podľa názoru žalovaného dom je obývateľný, pričom
vychádza z interných záznamov, kde sa k tomuto domu účtuje stočné, čiže tam niekto býva. Súdu
predložil kartu odberu za rok 2012 - 2014, faktúru z apríla 2017 a júla 2016. Intervenient taktiež namietol
škodu v takej výške, ako je žalovaná, nehnuteľnosť je obývaná a obývateľná. Má za to, že výška škody

je adekvátna len za opravu nehnuteľnosti. Nepoprel však, že škoda vznikla žalobcovi z objektívnych
príčin a zodpovedá za ňu žalovaný. Žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zdôraznil, že
znalca, ktorý vyhotovil OP konzultoval so ŽV ako aj s intervenientom, námietky voči nemu nemali aj
súhlasili, aby sa dal vyhotoviť. Nepoprel, že v dome býva syn žalobcu s manželkou, ktorí nemajú kde
bývať, aj keď statici bývanie v dome neodporučili. Poukázal na to, že škoda na pozemku dosiaľ nie je
ohodnotená aj pri možnosti novej stavby, by bolo potrebné zabezpečiť geologický prieskum, ktorý si

žalobca nemôže dovoliť.
18. Na pojednávaní dňa 21.08.2017 bol vypočutý žalobca, ktorý uviedol, že v dome bývalo v čase
udalosti 7 ľudí. Dcéra, keď videla ako to praská hneď odišla. Okná sú skrížené, nosná stena sa posunula
o 2-3 cm, dom je prakticky zlomený. Mal aj 80 ročnú mamu, ktorá odtiaľ nechcela odísť, dnes je už
nebohá, zle to znášala, lebo dom postavila pôvodne ona. Svokra je 40 rokov onkologický pacient, teda

nemohli ísť bývať do Trnavy. Žalovaného nezaujímalo, či nepotrebujú náhradný byt. Keď volali statikov
všetci súhlasili a nerozumie, prečo to teraz namietajú. Mal aj iné náklady, napr. pred domom vznikli veľké
diery, bolo treba doniesť hlinu, aj brána je poškodená, nedá sa zavrieť. Tieto náklady musel znášať sám,
žalovaný nič nekompenzoval. Ako svedkyňa bola vypočutá D. - manželka žalobcu, ktorá uviedla, že
keď sa vzali, chceli si zabezpečiť bývanie, svokra už bola vdova. Museli do domu veľa investovať, aby

bol v stave ako si želali, išlo to ťažko, lebo bola 7 rokov na materskej, majú 3 deti. Trvalo im skoro 30
rokov, kým dom opravili, všetky úspory išli na to. Bolo tam aj vecné bremeno a bolo sa treba starať o
svokru už bola ležiaca, aj o mamu. Stalo sa to v novembri 2012, už dom dokončovali zvonka. Volal jej
muž (pozn. žalobca), bol nešťastný aj plakal, že je po kolená v blate a že prišli o dom. Pricestovala čo
najrýchlejšie a už tam bola, keď prišli z Allianz aj od žalovaného. Bola prekvapená, že nikto nič neriešil,

len oni dostali podmienku predložiť znalecký posudok. Nikoho nepoznala, tak oslovila firmu z Trnavy, aj
to konzultovali so žalovaným a intervenietom. Nikto nemal námietky. Statici boli u nich aj 2 týždne, každý
deň. Pamätá si to, lebo bol január a nedali sa im zavrieť okná. Allianz konštatoval totálnu škodu, oprava
by bola nerentabilná, dom sa stal nepoistiteľným. Nikoho však nezaujímalo, či majú kde bývať, zo strany
Kooperativy bola len arogancia, čudovali sa, prečo neopravujeme dom. Rozsah škody je aj väčší ako v

ZP, najmä okná poškodené, dlažba, niekde prepadnutá podlaha, inde vydutá, pivnica zničená, dokonca
aj statik z Kooperativy sa čudoval, že také poškodenie ešte nevidel.
19. Následne vyjadril písomne intervenient podaním zo dňa 31.08.2017 a uviedol, že si dal vypracovať
vlastný znalecký posudok č. 17/2014 prof. Ing. Dušanom Majdúchom, PhD., z ktorého vyplynula výška
škody 42.954,88 eur. Nárok žalobcu preto popiera v celom rozsahu a keďže sa závery OP cm project

a ZP prof. Majdúcha rozchádzajú, navrhuje nariadenie znaleckého dokazovania. Predložil znalecký
posudok č. 17/2014.
20. Zo znaleckého posudku č. 17/2014 vypracovaného prof. Ing. Dušanom Majdúchom, PhD. Dňa
25.06.2014 (ďalej len „ZP prof. Majdúcha“) vo veci posúdenia rozsahu poškodenia rodinného domu a
príslušenstva v dôsledku vodovodnej udalosti vyplynulo, že úlohou znalca bolo: posúdenie rozsahu

poškodeniarodinnéhodomuapríslušenstvavdôsledkuvodovodnejudalostiastanovenievýchodiskovej
a technickej hodnoty nákladov na opravu a skutočnej škody poškodených častí. Zo záveru vyplynulo, že
východisková hodnota RD a príslušenstva pred poruchou je 125.600,59 eur a po poškodení 89.178,25
eur. Technická hodnota RD a príslušenstva pred poruchou je 77.702,22 eur a po poruche a oprave
91.524,31 eur. Náklady na opravu sú rozpísané v 4 položkách: základné náklady na opravu 30.351,95

eur, náklady na odstránenie poškodených častí 3.642,23 eur, náklady na projekt a inžiniersku činnosť
1.821,12 eur a náklady špeciálneho podchytenia základov 11.498,84 eur - celkom 56.776,97 eur.
Výška škody (z požiadavky uvedenie do pôvodného stavu) 42.954,88 eur. Z posudku vyplynulo,
že ohodnocovaným príslušenstvom RD bolo: čelný plot, spevnené plochy a murovaný prístrešok
plynomera. O totálnu škodu nejde lebo výška škody je nižšia ako technická hodnota pred poruchou.

21. Písomným podaním doručeným súdu dňa 05.09.2017 sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že ZP prof.
Majdúchapovažujezasmerodajnýanenavrhujevyhotoviťnovýznaleckýposudok.KeďžeOPcmproject
nevypracoval súdny znalec, súd by nemal na predložený OP prihliadať. Z predloženej Expertnej správyo zodpovednostnej škode zo dňa 20.08.2014 vypracovanej INSERVIS Slovakia s.r.o. vyplynulo, že OP
cm project považujú za neobjektívny a vypracovaný hrubým odhadom.
22. Na uvedené reagoval písomným podaním doručeným súdu dňa 16.10.2017 žalobca, ktorý pre

rozpory medzi predloženým OP a ZP navrhol vypočuť Ing. G. - statika, Ing. C.a, ktorí spolu vypracovali
OP cm project a prof. Majdúcha. Namietli ZP prof. Majdúcha, lebo tento je vypracovaný z nepríslušného
odvetvia - odhad hodnoty nehnuteľností a jeho predmetom nebolo posúdenie poškodenia pozemku,
ale len RD a príslušenstva. Jeho súčasťou nie je statický posudok a náklady na mikpropilotáž sú
tým značne podhodnotené. Zo ZP vôbec nevyplýva, ako znalec dospel k výpočtu škody. Predložili

odborné vyjadrenie - Určenie všeobecnej hodnoty vypracované realitnou kanceláriou Realfin Markt
s.r.o. zo dňa 12.09.2017, z ktorého má vyplývať vyčíslenie škody na pozemku vo výške 29.404,23 eur,
pričom pozemok z hľadiska využitia po poškodení nemožno považovať za stavebný, ale určený na
výsadbu trvalých trávnatých porastov. K námietkam žalovaného, že OP nevypracoval znalec uviedol,
že OP bol vypracovaný odborne znalými osobami, pričom žalobca, žalovaný aj intervenient vopred
súhlasili s jeho vypracovaním a vôbec posudok nespochybňovali. Stalo sa tak až po 4 rokoch počas

prebiehajúceho súdneho konania. Vypracovanie nového posudku považuje žalobca za nehospodárne.
Predloženú expertnú správu spoločnosti INSERVIS považuje za účelovú.
23. Na pojednávaní dňa 13.11.2017 bol vypočutý Ing. Peter Kleiman, ktorý vypracoval statický posudok,
ktorý tvorí súčasť OP cm project. Uviedol, že pracuje od roku 1993 ako stavebný inžinier, neskôr
ako autorizovaný stavebný inžinier. Na otázku, či je vhodné stavať dom na tom istom mieste, kde sa

nachádza poškodený RD uviedol, je možné, že na tom istom mieste by bolo možné stavať, ale náklady
na preverenie stavu pozemku by boli nákladnejšie vzhľadom na existenciu kavern, ktoré sa ukázali aj v
predzáhradke a boli spôsobené vymytím vodou. Kaverny sú duté miesta v podloží vzniknuté v danom
prípade vymytím vodou, to znamená, že zem sa môže prepadať. V prípade stavby sa vypĺňajú štrkom,
zeminou alebo zmesou betónu, všetko však závisí od prieskumu danej lokality, kaverna sa môže správať

inak pri zaťažení. V danom prípade nastalo závažné statické narušenie RD a mál za to, že náklady
na opravu by boli väčšie ako pri novostavbe. Napr. aj strechu by bolo potrebné demontovať, aby sa
opravil veniec, najviac bola poškodená nepodpivničená časť domu, bolo to vidieť najmä na zárubniach a
oknách,akoveľminastalpokleszákladov.Tietrhlinysútakmeručebnicovýmpríkladomnerovnomerného
poklesu základov. Výpočet Prof. Majdúcha považoval za trochu podcenený, napr. z dôvodu, lebo on

pri možnosti opravy určite počítal s väčším množstvom mikropilotov, to znamená, že cena by určite
vzrástla na jeden m2. na otázku, či by odporučil predmetnú stavbu na bývanie uviedol, že v stave,
keď vykonal merania, bol dom možno na dočasné užívanie iba za podmienky neodkladných statických
zabezpečovacích úprav. V stave zhoršenia toho stavu by dom na užívanie nedoporučoval. Na otázku,
či sa zaoberá aj odborom geológia uviedol, že znalcom v tomto odbore nie je, ale pri práci sa zaoberá

aj tým. Ohľadom preukázania existencie kavern pod domom uviedol, že ide len o predpoklad, že sú
kaverny aj pod domom inak by nenastala deštrukcia stavby taká aká je. Poukázal na fotografie. Na
otázku, či môže dôjsť k zrúteniu domu uviedol, že závisí od typu kaverien, obvykle dochádza k deštrukcii
stavby, nemusí nutne prísť k zrúteniu, ale môže. Ohľadom použiteľnosti zvyškov domu v prípade stavby
uviedol, že možno drevené prvky domu by sa dali použiť v minimálnom rozsahu.

24.Napojednávanídňa13.11.2017bolvypočutýajIng.MariánRemenár,ktorývypracovalOPcmproject
auviedol,žepôsobívodborestavebníctvo,špecializujesanapozemnéstavby,jevlastníkom,konateľom
a technicky zodpovednou osobou za projektovanie, dozorovanie, koordinácia stavieb, technické otázky
sú jeho zodpovednosť, venuje sa poruchám stavieb 15-16 rokov. Pri odhade a kalkulovaní v danom
prípade vychádzal z plošných a objemových cien, ktoré porovnávajú s jednotlivými cenami aktuálnymi

na trhu. Základom bol statický posudok a ohliadka stavby. Z toho stanovili rozsah prác a postupne to
naceňovali. S cenou pri novom objekte rátali so stavbou na jestvujúcom pozemku, ale je tam len cena
stavby, nezahŕňa sondy na pozemku. Cena by teda mohla byť úplne iná. Pokiaľ by došlo k nejakým
zmenám v dôsledku zbúrania. Rozsah kaverny môže byť značne iný, než sa predpokladá. Na otázku,
či prvá alternatíva odborného vyjadrenia - opravy domu, ráta aj s nákladmi na opravu pozemku uviedol,

že sa rátalo s úpravami pozemku, počítalo sa s tým, že podpivničená časť by mohla ostať. V tom je už
zarátanéajodstráneniekavern.Ohľadom efektivityvýstavbynovéhoobjektuuviedol,žepriopravedomu
je problematické odhadnúť, akým spôsobom sa stavba bude správať napr. čo sa stane s kanalizáciou,
či napr. inžinierskymi sieťami atď., ak sa stavba odľahčí, môže sa opäť pohnúť. Preto by jednoznačne
odporučil výstavbu nového objektu, lebo aj keď tá oprava bola nacenená, reálna cena môže vyjsť vyššia

vdôsledkuzmiennastavbe,ktorébymohlinastaťpočasopráv,klasickýmpríkladomjenepredpokladané
rozšírenie trhlín. V OP započítali napr. trhliny, ktoré mohol na stenách preskúmať, ale napr. stropy tam
zahrnuté nie sú. Tam je ťažké predpokladať ako sa znehodnotia. K odlišnému naceneniu prof. Majdúcha
uviedol, že ten číselne je nižší napr. pri ručnom výkope, tá cena dnes a aj v čase meraní bola približneo 30 eur vyššia, než znalec uviedol. Aj mikropilotáž si dali naceniť u špecialistu a má za to, že prof.
Majdúch vychádzal z cien, ktoré pred 10 rokmi neboli reálne. Aj rozsahovo ten posudok nepočítal s
mnohými položkami.

25. Na pojednávaní dňa 28.02.2018 predložil žalobca na podporu svojich tvrdení technickú správu
a statický posudok vyhotovený Ing. Bohumilom Bohunickým, autorizovaným stavebným inžinierom z
odboru statika stavieb (ďalej len „Technická správa“). Úlohou bolo zodpovedať otázky: aké typy porúch
nosných konštrukcií sa vyskytujú v objekte ako dôsledok havárie vodovodu, či je objekt v súčasnosti
obývateľný, či je možné poškodené nosné konštrukcie opraviť tak, aby bolo možné objekt obývať a

používať tak, ako to bolo pred haváriou verejného vodovodu, v akom predpokladanom rozsahu je
potrebné poruchy sanovať. Obhliadka k posudku bola vykonaná v januári 2018. Zo statického posúdenia
vyplynulo, že na základe porovnania pasportizácie trhlín z roku 2013 s trhlinami badateľnými v januári
2018 možno konštatovať, že stav nie je stabilizovaný a havária objektu pomaly pokračuje ďalej. Nutnou
podmienkou na to, aby bol objekt obývateľný z hľadiska statiky je, že musia byť splnené kritériá statickej
odolnosti (medzný stav únosnosti) a kritériá používateľnosti (medzný stav vzniku a šírky trhlín, medzný

stav pretvorenia) nosných prvkov objektu. Na omietkach podbíjaní stropov sú badateľnú výrazné trhliny
usporiadané diagonálne cez plochu stropu, ale aj rovnobežne s nosnými múrmi. Diagonálne trhliny
sú dôsledkom nerovnomerného sadnutia stavby a zbortenia nosnej konštrukcie stropu. Rovnobežné
trhliny indikujú, že stavba sa v úrovni stropu nad 1. NP rozchádza. Nosné konštrukcie objektu sa
môžu správať nepredvídateľne a ich stav sa môže časom stať nebezpečný. Na základe posúdenia

medzného stavu únosnosti a posúdenia medzného stavu používateľnosti je možné konštatovať, že
objekt je neobývateľný. Sanácia objektu je možná a musí zahŕňať: podchytenie a stabilizáciu základov
v plnom rozsahu, vyrovnanie podlahy v podzemnom podlaží, postupné zbúranie a znovu postavenie
všetkých poškodených múrov objektu, opravu horizontálneho stuženia objektu, opravu zdeformovaného
stropu na 1. NP, obnovu omietok, rekonštrukciu sietí a iných nenosných stavebných konštrukcií.

26. Súčasne s Technickou správou predložil žalobca rozpočet vypracovaný odborne spôsobilou osobou
- cenárom C. (ev. č. XXX/XXXX asociácie stavebných cenárov), ktorý spracúva rozpočty pre účely
znaleckých posudkov. Z krycieho listu rozpočtu (ďalej len „Krycí list - rekonštrukcia“), ktorý zahŕňa
nacenené položky rekonštrukcie jestvujúceho poškodeného objektu vyplynulo, že tieto zahŕňajú: zemné
práce, práce a materiál na konštrukcie vodorovné (výstuže stropov atď.) a zvislé (murivo atď.),

izolácie, zdravotno-technické inštalácie, podlahové konštrukcie, oprava kúrenia, klampiarske práce,
krytiny (oprava strechy), oprava elektromontáže atď. v súhrnnej cene 192.550,- eur s DPH. Ďalej
bolo predložené Ekonomické vyhodnotenie spracované 02/2018 Ing. Mariánom Remenárom, ktorým
je podrobne rozpoložkovaný rozpočet (spodrobnenie položiek) - Ekonomického vyhodnotenia vplyvov
havárie hlavnej vetvy verejného vodovodného potrubia na jestvujúci objekt rodinného domu z pohľadu

jeho rekonštrukcie, prípadne asanácie. V časti 1 - čiastočná rekonštrukcia objektu bolo položkovito
nacenené: vybúranie narušených častí objektu, vyčistenie podložia objektu a základovej škáry, sanácia
menej poškodených častí objektu, dostavba vybúraných častí, nové konštrukcie súhrnne vo výške
192.360,- eur s DPH.
27. Na pojednávaní dňa 28.02.2018 súd pokračoval s výsluchom Ing. Mariána Remenára, ktorý

uviedol, že vychádzal zo zadania a to, či je možné vykonať rekonštrukciu a asanáciu rodinného domu
(zbúranie a postavenie nového domu). K tomu bol potrebný statický posudok, ktorý vypracoval Ing.
Kleiman, na základe toho vytvoril technologický postup opravy domu. S profesorom Majdúchom sa
zhodnú, že zastabilizovanie základov je potrebné prostredníctvom mikropilótov. Ing. Kleiman uviedol,
že nepodpivničenú časť je potrebné zbúrať a podpivničenú vystužiť. Predložil súdu fotografie súpravy

(zariadenia) na mikoropilotáž, z ktorých vidieť, že je vysoká 6 m a druhý typ je vysoký 3,5 m. Predložil
aj pôdorys prízemia, kde fialovou časťou je zaznačená podpivničená časť, kt. je potrebné vystužiť
mikropilótmi. Toto je však možné len zvonka a preto tie časti, ktoré sú vyznačené ružovou je potrebné
zbúrať. Založil do spisu fotografiu C, na ktorej vidno mikropilóty, keď sú už zapustené. Na fotografii D je
vidieť železobetónový nosník tzv. prah, ako to nazýval aj prof. Majdúch, ktorý je potrebný po mikropilotáži

vykonať. Na priečnom reze číslo 4 vidieť, že zelená časť je tá, ktorá sa nezbúra pri rekonštrukcii. Všetky
červené časti je potrebné zbúrať. Rozdiel vyčíslení od prof. Majdúcha spočíva preto v tom, že on už ďalej
nezohľadnil statické riešenie celého rodinného domu, lebo ten dom stále praská a preto sú tie náklady
značne vyššie. Ručné výkopy sú nedostatočné na mikropilotáž, a to nebolo zohľadnené. Rozdiely sú
konštrukčné aj finančné, treba počítať s tým, že aj pri modely rekonštrukcie je potrebné časť domu

úplne zbúrať a tam je potrebné naceniť aj búracie práce, vyvezenie sute, nanovo základy atď. Podľa
jeho názoru po poistnej udalosti má dom nulovú hodnotu, pokiaľ zohľadníme trhovú cenu. Dá sa predať
pozemok, na ktorom je dom na zbúranie.28. Dňa 14.05.2018 do spisu založil písomné vyjadrenie prof. Majdúch a percentuálne vyčíslil mieru
poškodenia jednotlivých konštrukcií a častí RD, inštalácií a jeho príslušenstva. Určenie nákladov na
opravu a výšky škody je problematické. Náklady určil ako súčet základných nákladov na opravu, čo

je rozdiel východiskovej hodnoty stavby pred poruchou a východiskovej hodnoty stavby po poruche.
Náklady na odstránenie poškodených prvkov, náklady na projekt opravy a na výkon inžinierskej činnosti,
náklady na stabilizáciu, podchytenie základov. Výška škody je určená z predpokladu dosiahnutia stavu
konštrukcií RD pred poruchou, t.j. súčet nákladov na opravu a rozdielu technickej hodnoty stavby pred
poruchou a technickej hodnoty stavby po oprave.

29. Súčasne s písomným podaním doručeným súdu dňa 21.05.2018 žalobca predložil znalecký posudok
č. 1/2018 spracovaný znalcom Ing. Jurajom Kozakovičom vo veci konštrukčno-statického posúdenia
porúch konštrukcií rodinného domu zasiahnutého vniknutím vody do stavby domu s návrhom riešenia
vzniknutého stavu zo dňa 09.04.2018 (ďalej len „ZP Ing. Kozakoviča“). Z popisu poznatkov získaných
obhliadkami vyplynulo, že trhliny je možné charakterizovať ako nestabilne aktívne. To znamená, že
stavba domu je v pohybe. V kapitole životnosť sa uvádza, stavba domu bola vo veku 43 rokov, teda

ani nie v polovici životnosti (100 rokov). Následkom havárie sa stala nefunkčnou a život ohrozujúcou,
možno konštatovať jej zničenie. Z kapitoly: inžinierskogeologické a geofyzikálne poznatky o podloží
súd zistil, že v danej lokalite sa nachádzajú sprašové zeminy s presadavosťou do hĺbky 5 m. Dosah
havárie podložia bol 5 až 6 m. Vlastnosť týchto spraší a zemín nazvanú presadavosť možno nazývať
aj redukcia, preliačenie. Následkom havárie nastalo preliačenie do hĺbky 6 m. Znalec vykonal merania,

ktorým bol zdokumentovaný stav znehodnotením podzákladia tak, že nepreukázala nosná spôsobilosť
preskúmavanej steny. Podľa znalca nemá zmysel pokúšať sa o záchranu akejkoľvek staticky narušenej
časti stavby domu. S prihliadnutím na zdevastované podložie do hĺbky 5 - 6 m, výpočet potrebných
mikropilótov je 47 ks a aj v takom prípade nie je možné vylúčiť prepadnutie strojného zriadenia do
narušeného podložia. Zo záverov vyplynulo, že stav objektu neumožňuje technicky sa reálne zapodievať

návrhom prípadnej rekonštrukcie. Stavbu treba dočasne podoprieť a postupne, bez mechanizačných
prostriedkov spôsobujúcich vibrácie rozoberať. S možnosťou sanácie neodporúča uvažovať, lebo je
technicky neodôvodniteľné zakladať stavby na mikropilótach. Na danej lokalite nie je možné vybudovať
stavbu RD s rovnakým alebo obdobným stavebno - konštrukčným riešením. Stavba by si vyžiadala
hĺbkové zakladanie, napr. na mikropilótach, ale to by nebolo možné, lebo narušené podložie nedokáže

preniesť zaťaženie od pilotážnych súprav. Znalec predložil rozpis materiálu a prác za účelom asanácie
RD a výstavby nového objektu.
30. Na pojednávaní dňa 23.05.2018 predstúpil intervenient a uviedol, že v konaní o náhradu škodu má
byť smerodajná hodnota domu pred poškodením. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave,
sp. zn.: 3Co/18/2011 zo dňa 06.05.2013, z ktorého odôvodnenia vyplynulo o.i. že skutočnou škodou sa

rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové
hodnoty, ktoré bolo potrebné vynaložiť , aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Existujú
dva spôsoby určenia výšky peňažnej náhrady za škodu spôsobenej veci. Buď porovnanie, o čo sa
poškodením veci znížil majetkový stav poškodeného pred škodovou udalosťou, alebo náhrada nákladov
potrebných na to, aby poškodený uviedol vec do stavu pred poškodením, pričom v prípade ak dôjde

k zhodnoteniu veci, náhrada škody sa o toto zhodnotenie znižuje. ... Platí, že náhrada škody nemôže
prevyšovať všeobecnú hodnotu domu pred poškodením, teda pred škodnou udalosťou. Poškodení
nemôžu z titulu náhrady škody dostať viac, než koľko predstavovala trhová cena ich domu pred
poškodením. Ďalej intervenient doplnil, že škoda nie je sporná, ale nebola preukázaná príčinná súvislosť
medzi škodovou udalosťou a škodou a už vôbec nie výška škody. Je potrebné vychádzať z alternatívy, že

dom je možné opraviť a však po toľkých rokoch nastali zmeny, že je možné aj to, že dom už opraviteľný
nie je. Stalo sa tak vinou žalobcu, lebo bol nečinný a dom nezastabilizoval. Žalobca má nárok na hodnotu
domu pred poškodením, opravy po 5 rokoch sú irelevantné. Z hodnoty musí byť odpočítaná aj predajná
hodnota pozemku, ktorý by tam po zbúraní stavby ostal a prípadne aj predajné zvyšky RD. Z opatrnosti
namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.

31. Na pojednávaní dňa 23.05.2018 bol vyslúchnutý aj prof. Ing. Dušan Majdúch, ktorý uviedol, že ZP
vyhotovil na podklade dokladov, ktoré tam aj uviedol a použil metodiku, ktorá je obvyklá na určenie
opravy a výšky škody tak, aby bolo možné dom dať do stavu pred poškodením. Ťažiskom bolo určenie
poškodenia konštrukcie a zariadení RD podľa rozpočtových ukazovateľov ku dňu 03.06.2014, kedy sa
konala ohliadka t.j. 16 mesiacov po škodovej udalosti. Vyčíslil aj % poškodenia jednotlivých položiek,

každé podlažie domu som zvážil samostatne. Celkové poškodenie mi vyšlo 29%. Zohľadnil som aj
opotrebenie RD, čo sa týka vyčíslenia nákladov na opravu a výšky škody neexistuje predpis, z ktorého
by sa dalo vychádzať, preto vychádzal z literatúry, ktorú uviedol a posúdil rozdiel východiskovej hodnotu
domu pred a po udalosti. Výška škody je však menšia, sú to náklady na opravu a súčet rozdielutechnickou hodnou pred poruchou a po nej, sú to však znalecké dohady a nie absolútne čísla. K
podkladom - Ing. Kleimana a Remenára uviedol, že boli použité spôsoby výpočtu, ktoré zvolil aj on
sám. Jednoznačne by odporučil základy stabilizovať, ak sa to neurobí samozrejme náklady môžu byť

aj vyššie a odhaduje, že by mohlo prísť aj ku kolapsu stavby. K rozdielom v počte mikropilót a iných
nákladov uviedol, že ich objem môže byť diametrálne iný po odokrytí skutkového stavu základov, to
musí naceniť autorizovaný stavebný inžinier. Pozemkom sa v ZP nezaoberal, len dom, čelná brána,
spevnenie plochy, murovaný prístrešok pred domom. Na otázku či po oprave bude cena objektu vyššia,
alebo nižšia uviedol, že cena domu, za ktorú by sa dal predať, nemá nič s týmto spoločné, lebo každá

oprava vo svojej podstate nie je rekonštrukcia, ale modernizácia. Napríklad zničené prvky nie je možné
nahradiť už použitými. Pri ZP vychádzal z podkladov Ing. Kleimana. Doplnil, že dostal ďalšie materiály
od žalovaného obsahujúce aj posúdenie od Ing. Bohunického, krycí list rozpočtu Ing. Daniša. Uviedol,
že ten dom bol staticky poškodený, návrh opravy musí mať aj stavebné povolenie, to musí vypracovať
oprávnená osoba a musí tam byť zahrnutý skutočný rozpočet. V podkladoch, ktoré dostal, taký projekt
zahrnutý nebol. Náklady na opravu by boli iste vyššie ako uviedol, pretože sa použijú súčasne materiály

a zariadenia domu, čo predstavuje jeho modernizáciu. V ZP sú to hodnoty pre poškodenie domu pred
poruchou. Aj ceny materiálu a stavebných prác medzi časom vzrástli.
32. Elektronickým podaním doručeným súdu dňa 26.09.2018 žalobca predložil znalecký posudok
č. 29/2018, doplnok znaleckému posudku č. 04/2018 Ing. Kozakoviča s dokladmi o nákladoch na ich
vypracovanie.

33.Zosúkromnéhoznaleckéhoposudkuč.29/2018vypracovanéhoznaleckouorganizáciouCENEKON,
a.s., na základe objednávky zo dňa 31.05.2018 súd zistil, že žaloba zadal nasledovné úlohy: stanovenie
východiskovej, technickej a všeobecnej hodnoty rodinného domu vrátane jeho príslušenstva (garáž,
murovaný prístrešok plynomeru, spevnené plochy, oplotenie so vstupnou bránou, prípojky sietí)
bezprostrednej pred škodovou udalosťou, t.j. ku dňu 31.01.2013, stanovenie všeobecnej hodnoty

pozemku parc. č. XX. ku dňu 31.01.2013, stanovenie výšky nákladov na zbúranie rodinného domu
vrátane príslušenstva, nákladov na likvidáciu odpadu, ku dňu nasledujúcemu po škodovej udalosti, t.j.
01.02.2013, vysvetlenie rozdielu medzi použitou metodikou výpočtu východiskovej a technickej hodnoty
a metodikou výpočtu použitou v Znaleckom posudku č. 17/2014 (vypracovanom Prof. Majdúchom).
V časti I ods. 7 je popísaný rozdiel v definíciách posudzovaných veličín a použitých postupov:

všeobecná hodnota (VŠH) je výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteľností a stavieb , ktorá je
znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť
na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať
s patričnou informovanosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.
Východisková hodnota stavieb (VH) je znalecký odhad hodnoty, z ktorú by bolo možné hodnotenú stavbu

nadobudnúť formou výstavby v čase ohodnotenia bez DPH. Technická hodnota (TH) je znalecký odhad
východiskovej hodnoty stavby znížený o hodnotu zodpovedajúcu výške opotrebenia. Pri stanovení
hodnôt znalecká organizácia zohľadnila nasledovné: rodinný dom, samostatne stojaca garáž, uličný plot,
drevené oplotenie, oplotenie z pletiva, vodovodná prípojka, vodomerná šachta, kanalizačná prípojka,
elektrická prípojka, plynová prípojka, spevnené plochy - betónová plocha a dlažba, vonkajšie schody,

murovaný prístrešok plynomeru, altánok. Z rekapitulácie východiskovej a technickej hodnoty rodinného
domu s príslušenstvom vyplynula východisková hodnota vo výške 130.804,32 eur a technická hodnota
84.513,89 eur - vrátane DPH vo výške 101.416,67 eur. Všeobecná hodnota pozemku bola stanovená
na 29.930,04 eur, všeobecná hodnota stavby, príslušenstva a pozemku celkom bola stanovaná na
110.978,86 eur, zaokrúhlene 111.000,- eur. Výška nákladov na zbúranie domu vrátane nákladov na

likvidáciu odpadu vrátane DPH bola vyčíslená na sumu 36.848,- eur. Rozpočet bol spracovaný pomocou
programu Cenkros 4. Rozdiel v použitej metodike znalecká organizácia odôvodnila nasledovne: rozdiel
v použitej metodike spočíva v tom, že vo výpočte hodnôt v znaleckom posudku Prof. Majdúcha bola
uvažovaná miera poškodenia jednotlivých stavebných konštrukcií už premietnutá znaleckým odhadom
do výpočtu východiskovej hodnoty a následne aj do výpočtu technickej hodnoty. Čiže východisková

hodnota, nakoľko ohodnotenie stavby bolo urobené až po vzniku škodovej udalosti a obhliadkou boli
zistené také skutočnosti (poškodenie), že prof. Majdúch pristúpil k stanoveniu výšky východiskovej
hodnoty ako keby stavba nebola dokončená a znížil podiely konštrukcií podľa jeho kritérií o výšku ich
znehodnotenia.
34. Z Doplnku ZP Ing. Kozakoviča spracovaného 18.07.2018 vyplynulo, že boli zo strany žalobcu

zadané doplňujúce otázky v nadväznosti na námietky žalovaného a intervenienta. Na otázku čo bol
dom opraviteľný bezprostredne po havárii, znalec uviedol, že stav RD bezprostredne po havárii nebol z
hľadiska statického narušenia stavby RD odlišný od stavu posudzovaného Ing. Kleimenom, Bohunickým
a ním a opraviteľný nebol. Na otázku či je možné pozemok dať do pôvodného stavu odstránením kavernznalec uviedol, že by bolo mimoriadne ťažké napraviť vzniknutý stav, aj to technológiami, ktoré sa
na Slovensku nevyužívajú a sú vhodné na veľkoplošné priemyselné komplexy, nie zastavanú oblasť.
Ohľadom poškodenia garáže znalec konštatoval, že aj stavba garáže je poškodená trhlina a napriek

tomu, že v uvedenej lokalite nebol urobený prieskum podložia s pravdepodobnosťou 60% je možné
určiť, že trhliny sú spôsobené práve haváriou. Rozdiel v posudkoch Ing. Kozakoviča a Ing. Kleimana
čo sa týka mikropilotáže spočíva v tom, že Ing. Kozakovič po preskúmaní podložia dospel k záveru, že
mikropilóty by boli potrebné v dvojnásobnej dĺžke, než v akej uvažoval Ing. Kleiman.
35. K námietkam intervenienta zakladajúcim právnu argumentáciu na rozsudku Krajského súdu v

Bratislavesp.zn.:3Co/18/2011savyjadrilžalobcaprostredníctvomsvojejprávnejzástupkynepísomným
podaním zo dňa 26.10.2018 a uviedol, že v danom prípade ide o iný skutkový stav, lebo na dome
nevznikla totálna škoda a nebolo potrebné ho zbúrať. Žalobca sa nachádza v situácii, keď nemá na
výber, život ohrozujúci dom bude musieť zbúrať a vzniknú mu tak ďalšie náklady s vecou, ktorá má
neho zápornú hodnotu a je vecou nepredajnou. Poukázal aj na to, že aj v spomínanom rozsudku súd
uznal všeobecnú hodnotu domu pred škodovou udalosťou, spornými boli reálne vynaložené náklady

poškodeného na opravu. V prejednávanej veci však dom opraviteľný nie je, uvedenie do predošlého
stavu tak nemá význam a bolo by neúčelné a nehospodárne a citoval z rozsudku: „...ak nie je uvedenie
veci do pôvodného stavu (t.j. oprava veci) možné, vodítkom pre stanovenie výšky náhrady škody je
výška nákladov, ktoré sú nevyhnutné na to, aby odškodnenie bolo poskytnuté inak než uvedením veci do
predošlého stavu (napr. náklady na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci).“ Navrhol pri určení výšky

škody zohľadniť technickú hodnotu domu, pri pozemku jeho všeobecnú hodnotu, pričom k obnoveniu
pôvodnej hodnoty majetku poškodeného dochádza až vtedy, keď je tento majetok schopný ako celok
plniť funkcie, ktoré plnil pred poškodením. Navrhol preto zohľadniť technickú hodnotu RD podľa ZP
Cenekonu,odpočítaťpoužiteľnézvyškyRDpodľaZPCenekonuvovýške2.696,80eur,nákladyzbúranie
domu 36.848,- eur + všeobecná hodnota poškodeného pozemku podľa vyčíslenie realitnej kancelárie

29.930,04 eur, mínus trhová hodnota pozemku po udalosti 79,59 eur (podľa posúdenia RK), hodnota
zničených hnuteľných vecí podľa zápisu Allianz zo dňa 24.04.2013 a odpočítať plnenie Allianz vo výške
60.907,58 eur = 104.830,74 eur.
36. Na pojednávaní dňa 10.04.2019 žalovaný zhrnul, že je potrebné vychádzať z § 443 OZ, nakoľko
ide o totálnu škodu ako tvrdí žalobca. Vo vzťahu k vyčísleniu zo strany spoločnosti CENEKON mal za

to, že nemá výpovednú hodnotu, najmä čo sa týka rozdelenia rodinného domu a pozemku, malo by sa
vychádzať z ceny, za ktorú by bolo možné dom aj s pozemkom predať v čase pred škodovou udalosťou
a zotrval na záveroch prof. Majdúcha. Žalobca namietol, že s prihliadnutím na § 443 OZ, práve hodnota
nehnuteľnosti pred poškodením bola predmetom ZP a podľa toho nacenenia sa technická a všeobecná
hodnota nehnuteľnosti zásadne nelíši. Predajná cena je nepodstatná, nakoľko nie je zrejmé, či by k

predaju aj došlo.
37. Na pojednávaní dňa 10.04.2019 bol vypočutý znalec Ing. Juraj Kozakovič, ktorý uviedol, že prioritný
dôsledok havárie vodovodného potrubia bolo to, že sa znehodnotilo podložie do hĺbky 5 až 6 metrov,
tak ako keď sa to objektívne biofyzikálnymi metódami overilo. Tým, že to podlažie zlyhalo, nastal kolaps
konštrukcie a je šťastie, že tie časti sa nejak opreli o seba a nešlo to od seba, rovno k zemi. Je

nerentabilné nejakým spôsobom sa pokúsiť reparovať podložie v tej obrovskej kubatúre. Na otázku či
jediným riešením je odstrániť stavby a pozemok nechať nevyužitý uviedol, že pozemok v tej časti zjavne
bude nevyužitý. Nejakú časť dokázali preskúmať fyzikálnymi metódami a bolo treba sa tomu ešte tomu
ďalej venovať, len toho času bolo málo. Spraše trnavské sú špecifickou zeminou a „majú veľmi radi
vodu“. Na otázku ako je možné, že dom ešte stále stojí uviedol, že každý upozornil vrátane jeho, že

trhliny sú nestabilné a aktívne. Čaká sa na nejaký ďalší kolaps vody, alebo príde nejaké veľké dynamické
dopravné zaťaženie a tam sa to pohne. Zásadné trhliny vznikli okamžite a nie na druhý kalendárny deň,
v roku 2013, keď to Ing. Kleiman zmapoval. Zmapovanie kavern sa nachádza v prílohe 5, strana 31 ZP,
tam je naznačený dom, garáž a sú tam jednotlivé profily, ako ťahali sane s radarom.

38.Napojednávanídňa10.04.2019bolvypočutýajIng.I.,ktorývypracovalZPCenekonvčastiocenenia
a uviedol, že stanovil východiskovú hodnotu na prvom mieste, z toho vyplýva technická hodnota a z
toho vyplýva všeobecná hodnota. Tieto tri hodnoty sú sú rozhodujúce a východisko - technická hodnota
sú v podstate dielčie výsledky. V tomto prípade išlo o to, aby sa stanovila hodnota deň pred haváriou,
keď ten dom nebol ešte poškodený. Východisková hodnota sa stanovila štandardným spôsobom tzv.

analytickou metódou tzn. dom prešiel nejakou rekonštrukciou v čase od roku 1970 do stavu času 2013
a tie veci, ktoré boli nesporne vymenené, boli doložené faktúrami, stanovila sa hodnota okien, stanovila
sa hodnota nových zariaďovacích predmetov, ktoré sú súčasťou tých jednotlivých bodov v tom výpočte
východiskovej hodnoty. Technická hodnota je podstate amortizácia tých jednotlivých dielov toho času.To znamená, že keď dom sa stanoví na jeho životnosť, alebo život toho domu sa stanoví na 100 rokov,
tak je to ten rozdiel toho času, samozrejme sa počíta od toho kedy sú základy, aké sú prvky dlhodobej
životnosti, zvislej vodorovnej konštrukcie, čiže 1970 do roku 2014, do tej ceny sa započítalo komplet

celá stavba, nielen ten samotný dom poškodený, ale aj tie veci, ktoré boli okolo. To znamená altánok
tam bol, spevnené plochy, garáž, ktoré taktiež mali utrpieť ujmy z titulu podmytia toho domu. Technická
hodnota je matematický úkon v podstate, všeobecná hodnota je daná, limitovaná, alebo determinovaná
tzv. koeficientom polohovej diferencie, ktorú v tomto prípade určil na výšku 0,7 a z toho titulu vyšla
tá technická, ta všeobecná hodnota 81.000,- eur, vyšla nižšie ako technická. Tých 0,7 je dané na

základe odborného odhadu v ako stave ten dom bol a aká by bola teoretická kúpna sila, predajná sila,
alebo predajná cena. Keby ten dom chcel pred haváriou predať a kúpiť. Pán profesor Majdúch použil
prakticky analogickú metódu s tým rozdielom, že on počítal hodnotu toho domu po havárii. To je základný
rozdiel medzi posudkom našim a jeho. Východiskovú hodnotu spočítal úplne analogicky ako my, ale tú
technickú, tam ako keby započítal poškodenú stenu z jednotlivých konštrukcii. To znamená, že základy
sú na 50%, čiže započítal len polovičku základov, tie múry sú len na 50%. Na to, aby mohol konštatovať

mierupoškodeniaatovyčísliťnejakýmičíslami,nejakýmisadzbami,čiužnamernújednotku,jepotrebný
projekt sanácie stavby - musel by sa spraviť položkovitý rozpočet a ten by ukázal koľko to stojí tá
sanácia. My sme zohľadnili garáž a v posudku je to napísané (č. str. 23) rodinný dom, garáž 11.000,-
eur východisková, uličný plot, drevené oplotenie, oplotenie z pletiva, vodovodná šachta, kanalizačná,
elektrická, plynová, spevnené plochy to mal aj on, tie sú z dvoch častí je tam betónová plocha, dláždená

plocha, vonkajšie schody, murovaný prístrešok, plynomer a to sú také drobné a ten altánok. Ocenili
to komplexne všetko, čo tam bolo, čo videli. Znalec musí oceniť všetko čo vidí. Či altánok utrpel tým
zemetrasením vodným, čo tam nastalo, tak to nevie. Altánok má východiskovú hodnotu 2.400, - eur -
2,500,- eur, bol pomerne nový jeho technická hodnota klesla na 2.200,- eur. Dom klesol zo 105.000,-
eur na 64.000,- eur technickej hodnote. Z opotrebenia na strane 11 vidno, ktoré veci sú pôvodné z roku

1970 a ktoré sú nové.

39. Zo záverečných zhrnutí strán konania a intervenienta súd vybral nasledovné zásadné argumenty:
žalobca uviedol, že žalovaný a intervenient nepredložili súdu tak relevantné dôkazy, ktoré by vyvrátili ich
tvrdenia. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu a súd hodnotí tieto dôkazy podľa svojej úvahy,

čiže môže akceptovať aj odborné vyjadrenie odborne spôsobilej osoby a navyše predložili aj posudky,
kde sú aj stanovené jednotlivé hodnoty. Nebyť konania žalovaného, tak žalobca by si naďalej užíval svoj
rodinný dom nepoškodený a je potrebné zobrať do úvahy aj ďalšie náklady na odstránenie následkov
škodovejudalosti.Tosúsumy,ktorésanedajúsubsumovaťpodzákladnúhodnotupoškodenejveci.Bolo
by neodôvodnené zúženie zodpovednosti škodcu na úkor nevinného poškodeného. Žalovaný uviedol,

že žalobca neuniesol predmetnom konaní dôkazné bremeno vo vzťahu preukázania výšky spôsobnej
škody, ktorej sa domáha v tomto súdnom konaní. Dôkaznú núdzu si zapríčinil sám skutočnosťou,
že napriek tvrdeniam, keď uvádza, že pokiaľ ide o pozemok a rodinný dom resp. stavby na tomto
pozemku sú zničené nenávratne. Domáha sa náhrady škody spočívajúcej uvedením do pôvodného
stavu. Predmetný záver tu nemôže obstáť vzhľadom na ustanovenie § 443 OZ, podľa ktorého sa pri

určení výšky škody na veci vychádza z ceny v čase poškodenia, čiže ak je vec zničená nie je možné
uvažovať o určení výšky náhrady škody uvedením do pôvodného stavu. Poukázal na nález ÚS SR zo
dňa 16.12.2014 sp. zn. 3US/266/2014, podľa ktorého všeobecné ustanovenie § 442 ods. 1 OZ upravuje
rozsah náhrady škody a to pre všetky druhy spôsobné osobitným ustanovením, spôsob určenia škody
takejto škody je však ustálené v § 443 OZ to je v záujme reparačnej funkcie zodpovednej za škodu

zakotvuje pravidlo, podľ ktorého sa určení výšky škody zásadne vychádza z ceny v čase poškodenia a
nie z ceny v čase nadobudnutia veci poškodením. Intervenient namietol, že podstatnou skutočnosťou
je samotné správanie sa žalobcu, kedy v roku 2013 nerobil žiadne opatrenia na tom, aby zabránil vzniku,
alebo rozsahu zvyšovania škôd. Rôzne vibrácie a vplyv času môže mať následky rozsiahle poškodenia
domu. Tu upriamujem pozornosť súdu na § 441, §415 a §417 OZ vo vzťahu k prevenčnej povinnosti a

odvracajúcej povinnosti vo vzťahu k vzniku škody. Mal za to, že uplatnenie nároku na súde a zavolanie
znalcov na pozemok na obhliadku nie je dostatočným opatrením, aby nedochádzalo k zvyšovaniu škôd.
Pokiaľ sa nejaká vec zničila a žalobca dokáže predať tie zvyšky - povedzme odpad na stavbu cesty,
tak sa na úkor poisťovne obohatí. Tvrdil, že nebola preukázaná výška škody, jej odôvodnenie, rozsah
poškodenia, zohľadnenie plnenie spoločnosti Allianz a celý nárok, v konečnom dôsledku nebolo nič

preukázané.
40. Podľa § 415 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), každý je povinný počínať si
tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
41. Podľa § 420a ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.42.Podľa§420aods.2OZ,škodajespôsobenáprevádzkovoučinnosťou,akjespôsobenáa)činnosťou,
ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne
biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác,

ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie
nehnuteľnosti.
43. Podľa § 420a ods. 3 OZ, zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže,
že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným
konaním poškodeného.

44. Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak
bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
45. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
46. Podľa § 442 ods. 3 OZ, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to
možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
47. Podľa § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

48. V predmetnej veci sa žalobca domáhal náhrady škody následkom havárie vodovodného potrubia.
Je nepochybné, že ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, jednou zo
základných podmienok činnosti prevádzkovej povahy je jej vplyv na okolie. Za škodu uvedeného druhu
zodpovedá prevádzkovateľ tejto činnosti, a to bez ohľadu na zavinenie, ak škoda vznikla v príčinnej
súvislosti s prevádzkovou činnosťou. Žalovaný ako prevádzkovateľ a správca dodávky vody zodpovedá

za potrubie, ktoré slúži na dodávku vody. Z dokazovania vyplynulo, že na predmetnom potrubí nebol
vykonaný zásah zvonka a havária nenastala ani neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá by nemala povahu
v prevádzke (liberačné dôvody), naopak išlo o potrubie vodovodu skolaudované 20.12.1974, na
vodovode sa nevykonávali žiadne výmeny, opravy či rekonštrukcie, okrem bežnej údržby. Je preto
nepochybné, že za škodu zodpovedá žalovaný ako prevádzkovateľ vodovodného potrubia. Čo sa týka

otázky spoluzavinenia zo strany poškodeného, uvedené sa v konaní nepreukázalo. Pokiaľ by malo
dôjsť k naplneniu predpokladov podľa § 441 OZ (spoluzavinenie poškodeného), muselo by dôjsť k
takému konaniu či opomenutiu zo strany poškodeného, ktoré by predchádzalo škodovej udalosti a
malo za následok pričinenie sa o vznik škodovej udalosti. Akákoľvek (ne)činnosť poškodeného po
škodovej udalosti (napr. nevykonaním stabilizačných prác, ako uvádza intervenient) nemá vo vzťahu

k spoluzodpovednosti žiadny význam, nakoľko škoda a jej rozsah nastali priamo škodovou udalosťou
bez ohľadu na to, či sa jej následky zväčšili alebo nie. Ostatne, nie je vecou poškodeného, aktívne sa
usilovať o zmierňovanie následkov škodovej udalosti. Uvedené je v záujme subjektu, ktorý za škodu
zodpovedá. Ako však vyplynulo z listín predložených stranami konania, žalovaný svoju zodpovednosť
za škodu nepopieral, spornou teda ostala výška škody.

49. Na to, aby súd mohol posúdiť rozsah škody, bolo potrebné ustáliť okruh vecí, ktoré boli poškodené,
mieru ich poškodenia, možnosť uvedenia do pôvodného stavu, následne ich hodnotu a rozsah
peňažného vyjadrenia škody.
50. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že majetková sféra poškodeného bola dotknutá v
nasledovných oblastiach: rodinný dom, príslušenstvo rodinného domu (altánok, garáž, plynová skrinka,

oplotenie, spevnené plochy, brána atď.), pozemok, hnuteľné veci, finančná sféra (náklady súvisiace
so zistením rozsahu škody, náklady súvisiace s odstraňovaním následkov škody). Skutočnú škodu
nemožno obmedzovať len na škodu na veciach, tak isto je potrebné rozlíšiť medzi tým, že škoda na
majetku nie je totožná škode na veciach. V danom prípade bolo potrebné pristúpiť individuálne k tomu,
ako škodová udalosť zasiahla majetok poškodeného a jednotlivé veci, akékoľvek jednotné a súhrnné

vymedzenie škody nemá v danom prípade opodstatnenie.
51. V prvom rade súd skúmal následky škody na rodinnom dome žalobcu. Tu posúdenie záviselo aj
od otázky, do akej miery vytečená voda poškodila predmetný dom a či je možné uvažovať v kontexte
opravy rodinného domu (sanácie) alebo jeho zbúrania a nákladov potrebných na zaobstaranie domu
obdobnej hodnoty (asanácia + kúpa nového objektu). Na úvod treba poznamenať, že keďže sa rodinný

dom nezrútil a nedošlo k úplnému zničeniu (zániku) veci, je potrebné pripustiť, že oprava domu je možná,
aj keby to znamenalo zachovanie minimálnej časti domu a rozsiahle vystuženie základov. Tu však súd
musí zohľadniť vykonaný prieskum podložia a závery Ing. Kozakoviča, ktoré konštatujú poškodenie do
hĺbky do 5 až 6 metrov. Akákoľvek sanácia domu by bola nemožná bez toho, aby bolo zreparované
aj podložie. To v praxi podľa znalcov znamená vybagrovanie zeminy, výplň kavern (možno navyše

chemické vystužovanie), následne zavedenie mikropilótov na výstuž rodinného domu. Podľa vyjadrení
Ing. Kozakoviča pozemok v stave v akom sa nachádza, pravdepodobne neznesie váhu strojov a hrozil
by prepad zeminy. Od potencionálne možnej opravy domu je teda potrebné odlíšiť „opraviteľnosť“ domu
v kontexte prostriedkov predstavujúcich náhradu škody, ktoré by musel žalobca vynaložiť na uvedenéúkony. Je nepochybné, že náklady uvedeného rozsahu by presiahli hodnotu majetku žalobcu, ktorý
vlastnil pred škodou udalosťou, z uvedeného súdu uzatvára že dom považoval za neopraviteľný. Tu
súd vyhodnotil aj znalecký posudok prof. Majdúcha, ktorý ocenil opravu rodinného domu v 4 položkách:

základné náklady na opravu 30.351,95 eur, náklady na odstránenie poškodených častí 3.642,23 eur,
náklady na projekt a inžiniersku činnosť 1.821,12 eur a náklady špeciálneho podchytenia základov
11.498,84 eur - celkom 56.776,97 eur. Výška škody (z požiadavky uvedenie do pôvodného stavu)
42.954,88 eur. Napriek tomu, že ceny položiek potrebných opravu prof. Majdúcha sa rozchádzali v
porovnanísposudkamipredloženýmižalobcom,veľmipodstatnýmsaukázalopráveto,žeprof.Majdúch

sa zaoberal výhradne opravou rodinného domu a nezohľadnil akýkoľvek náklad, ktorý by bol potrebný
na „opravu“ pozemku. V kontexte záverov statikov: Ing. Remenára (ZP cm project), ktorý konštatoval
preskúmaním predzáhradky RD, že vznikli v podzemí, kadiaľ prúdila tlaková voda výrazné vymyté
priestory - kaverny. Niekoľké z nich sa prepadli a prejavili sa na teréne prepadovými jamami. Je nanajvýš
pravdepodobné, že podobné prázdne priestory voda vymyla aj pod samotným objektom domu. Neskôr
sa uvedené potvrdilo prieskumom Ing. Kozakoviča, ktorý zmapoval rozsah kavern radarom a výsledky

sú zaznamenané v ZP: nemá zmysel pokúšať sa o záchranu akejkoľvek staticky narušenej časti stavby
domu. S prihliadnutím na zdevastované podložie do hĺbky 5 - 6 m, výpočet potrebných mikropilótov je 47
ks a aj v takom prípade nie je možné vylúčiť prepadnutie strojného zriadenia do narušeného podložia.
Zo záverov vyplynulo, že stav objektu neumožňuje technicky sa reálne zapodievať návrhom prípadnej
rekonštrukcie. Účelnosťou opravy sa rozumie hospodárska účelnosť a praktická vhodnosť opravy, čo v

danomprípadeniejemožné.Priurčenívýškyškodytedasúdpracovalsalternatívouasanácierodinného
domu a nákladov potrebných na zaobstaranie nového objektu.
52. Čo sa týka rodinného domu, súd porovnal hodnotu rodinného domu pred škodovou udalosťou a
po nej. Ohľadom hodnoty RD pred škodovou udalosťou súd vychádzal zo ZP CENEKON, z ktorého
vyplynulo zohľadnenie nasledovného: rodinný dom, samostatne stojaca garáž, uličný plot, drevené

oplotenie, oplotenie z pletiva, vodovodná prípojka, vodomerná šachta, kanalizačná prípojka, elektrická
prípojka, plynová prípojka, spevnené plochy - betónová plocha a dlažba, vonkajšie schody, murovaný
prístrešok plynomeru, altánok. Z rekapitulácie východiskovej a technickej hodnoty rodinného domu
s príslušenstvom vyplynula východisková hodnota vo výške 130.804,32 eur a technická hodnota
84.513,89 eur (po pripočítaní DPH v sume 101.416,67 eur). Z vyjadrení odborne znalých osôb (prof.

Majdúcha aj cenára Ing. Poláška) možnosti využitia použiteľných zvyškov rodinného domu, teda takých,
ktoré by bolo možné po zbúraní opätovne speňažiť, sú zanedbateľné. V praxi ide najmä o niektoré
drevené prvky, využiteľné napr. ako palivo. Statikom bolo konštatované, že trhliny na dome sú naďalej
aktívne a ponechanie stavby v stave v akom sa nachádza je život a zdravie ohrozujúce. Je však
nepochybné, že za cenu 84.513,89 eur (t.j. technická hodnota RD bez DPH) žalobca nemá možnosť

zakúpiť rodinný dom, ktorý by rozlohou, vybavením, umiestnením (súhrnne plniac totožnú účelnú
využiteľnosť ako pred škodovou udalosťou) spĺňal funkcie rodinného domu, ktorý vlastnil pred haváriou.
Keďže v danom prípade ide o náklady predstavujúce zakúpenie novej veci - podobnej veci (stavba
RD z použitých materiálov tak, aby nový RD zodpovedal amortizácii poškodeného RD je vylúčená, ba
až absurdná) bolo potrebné zohľadniť aj DPH - súd teda vychádzal z toho, že čo sa týka škody na

rodinnom dome s príslušenstvom výška škody musí zodpovedať minimálne jeho hodnote po zohľadnení
amortizácie (resp. 101.416,67 eur), nakoľko došlo k jeho úplnému zničeniu a bude potrebné ho zbúrať -
ide teda o cenu v čase poškodenia v súlade s § 443 OZ. Obnovenie hospodárskeho stavu pred škodovou
udalosťou je však niekedy iluzórnym. Nie je možné opomínať, že hodnota veci spočíva nielen v ich
peňažnom ocenení, ale aj v možnostiach ich užívania (úžitková hodnota). Zaplatením peňažnej čiastky

sa síce vyrovná majetkový stav poškodeného, ale hospodárska využiteľnosť (štruktúra) tohto majetku už
zhodná nie je. Poškodeného takýto stav fakticky núti, aby obnovil štruktúru svojho majetku zakúpením
novej veci a rozdiel medzi cenou tejto novej veci a čiastkou, ktorú dostal v rámci náhrady škody znášal
sám. K obnoveniu pôvodnej hodnoty majetku poškodeného dochádza až vtedy, keď tento majetok je
schopný ako celok plniť funkcie, ktoré plnil pred poškodením. Účelom náhrady škody nie je len náhrada

skutočnej škody, ale aj odškodnenie ujmy, spočívajúcej v obmedzení práva užívať svoj majetok podľa
svojej vôle a rozhodnutia. Len takýto výklad je konformný s ústavným poriadkom aj s účelom právnej
úpravy zodpovednosti za škodu.
53. Ďalšou „kategóriou“ vzniknutej škody je škoda na pozemku. Tu súd vychádzal predovšetkým z
prieskumu podložia, ktoré preukázalo jeho premočenie a následné preliačenie od hĺbky 5 - 6 metrov.

Akákoľvek reparácia pozemku by bola s prihliadnutím na jeho hodnotu neúčelná a podľa vyjadrenia
znalca nie je ani isté, či by bola možná. Na vybagrovanie existujúcej zeminy, odstránenie kavern a
opätovné vystuženie a výplň pozemku by bolo potrebné zabezpečiť stroje, ktoré podložie nemusí uniesť
a mohlo by sa prepadnúť. Pokiaľ ide o prístup strojov zo susedných pozemkov, nebolo preskúmané,do akého rozsahu boli haváriou poškodené a navyše ide o zastavanú oblasť, kde by prístup strojových
súprav bol značne obmedzený. Je teda možné ustáliť, že pozemok stratil na hodnote tým, že prestal plniť
svoju funkciu ako pozemok stavebný. Na to, aby mohol byť využívaný na iný účel, by muselo najskôr

dôjsť k zbúraniu existujúcich staticky narušených stavieb. Tieto náklady boli vyčíslené v ZP CENEKON,
pričom nie je dôvod odchýliť sa od znalcom vyčíslených nákladov na zbúranie domu vrátane nákladov na
likvidáciu odpadu vo výške 36.848,- eur. Tento náklad, ktorý s prihliadnutím na život a zdravie ohrozujúci
stav stavieb bude potrebné vynaložiť, súd subsumuje pod škodu za pozemku, a to z dôvodu že bez
vynaloženia nákladov na zbúranie stavieb nebude možné zabezpečiť prístup k pozemku akýmkoľvek

spôsobom a bude zmarený spôsob jeho využitia na budúcna. Osobitne však treba pristúpiť k zníženiu
hodnoty pozemku z hľadiska účelu využitia. Strata funkcie stavebného pozemku (podľa názoru súdu
nereparovateľná) však neznamená, že pozemok nebude možné využívať vôbec. Po zbúraní stavby je
predpoklad, že pozemok bude môcť žalobca využiť na pestovanie plodín a je možné že v obmedzenej
miere aj na rekreáciu (pojem „v obmedzenej miere“ je použitý s prihliadnutím na to, že podľa záverov
znalcov uvedený pozemok neodporúčajú do budúcna využiť na účely stavby, čo pre súd predstavuje

aj nemožnosť zaobstarania rekreačnej chatky, posedenia atď.). Pri určení výšky škody je potrebné
vychádzať z všeobecnej hodnoty pozemku pred škodovou udalosťou a po nej, zohľadnenie opotrebenia
je tu logicky bez významu. Keďže pozemok je následkom havárie prakticky nepredajný súd akceptoval
trhovú hodnota pozemku po škodovej udalosti vyčíslenú realitnou kanceláriou na sumu 79,59 eur. Je
potrebné poukázať na to, že realitná kancelária nie je znaleckou organizáciou, avšak vychádzajúc z

odborných znalostí pri výkone jej činnosti nie je dôvod sa odchýliť sa od uvedeného ohodnotenia, navyše
žiadna zo strán výšku predajnej hodnoty pozemku po škodovej udalosti nespochybnila relevantným
spôsobom, ani nepreukazovala, že by uvedená cena mala byť iná. Všeobecná hodnota pozemku pred
udalosťou bola stanovená v ZP CENEKON na 29.930,04 eur, škoda na pozemku predstavujúca zníženie
jeho hodnoty následkom poškodenia teda činí (29.930,04 eur mínus 79,59 eur) 29.850,45 eur a súhrnne

s nákladmi na zbúranie stavby, t.j. plus 36.848,- eur (nevyhnutné, aby pozemok mal akékoľvek využitie)
66.698,45 eur.
54. Čo sa týka hnuteľných vecí, ktoré mali byť poškodené škodovou udalosťou, tu súd škodu zohľadniť
nemohol, nakoľko nebola náležite preukázaná. Žalobca súdu nešpecifikoval ktoré hnuteľné veci mali byť
poškodené, v akej miere, aká bola ich hodnota a teda aj výška škody na nich.

55. Poslednou položkou výškou škody je úbytok vo finančnej sfére žalobcu, ktorý predstavuje
vynaloženie nákladov na zistenie rozsahu škody, a to vo výške 1.950,- eur na ZP cm project. Tu súd
zohľadnil, že strany sa na vyhotovení posudky vopred dohodli a žalovaný a intervenient nenamietali
tieto náklady, ani ich účelnosť, namietali len závery v posudku uvedené (aj to s časovým odstupom -
po podaní žaloby).

56. Z listinných dôkazov mal súd za preukázané, že žalobcovi bolo poskytnuté plnenie vo výške
60.595,17 eur + doplatok 2.262,41 eur, teda spolu 62.857,58 eur, ktoré je potrebné z výšky škody
odpočítať.
57. Pri stanovení výšky škody súd teda vychádzal pri rodinnom dome z nákladov, ktoré sú nutné
na obstaranie veci toho istého druhu alebo podobnej veci zohľadňujúc zásadu, že táto hodnota

nesmie presiahnuť hodnotu RD a príslušenstva žalobcu pred škodovou udalosťou pri zohľadnení
jeho opotrebenia t.j. 101.416,67 eur. Pri pozemku súd vychádzal z kombinácie zohľadnenia poklesu
hodnoty pozemky následkom havárie, t.j. cena v čase poškodenia mínus cena po poškodení a nákladov
potrebných na to, aby pozemok bolo využiť akýmkoľvek spôsobom - t.j. zbúranie stavieb, súhrnne
66.698,45 eur. Ďalej je potrebné započítať úbytok vo finančnej sfére žalobcu predstavujúci náklady na

ZP vo výške 1.950,- eur (viď bod 56). Súhrnne výška škody činí 101.416,67 eur + 66.698,45 eur + 1.950,-
eur = 170.065,12 eur po odpočítaní 62.857,58 eur = 107.207,54 eur. Keďže žalobca si uplatnil sumu
nižšiu, vo výške 100.000,- eur, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie uplatnenej čiastky v plnej výške
(výrok I).
58. Ohľadom námietok intervenienta a žalobcu voči tomu, ktoré znalecké posudky či odborné vyjadrenie

má zohľadniť a ktoré nie súd uvádza, že v zmysle ust. § 187 ods. 1 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko,
čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných
prostriedkov. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo. V danom prípade súd nemal za to, že by závery znalcov či odborne znalých

osôb boli spochybnené relevantným spôsobom zo strany žalovaného či intervenienta natoľko, aby
súd tieto závery nebral na zreteľ. Vysvetlenie, ktoré závery a hodnoty predložené znalcami či inými
odborne znalými osobami, prípadne skutočnosti vyplývajúc z listinných dôkazov vzal súd na zreteľ, akoich vyhodnotil a ako po vykonaní dokazovania ovplyvnili rozhodnutie súdu je podrobne vysvetlené v
odôvodnení rozsudku.
59.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
60. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

61. Pri omeškaní súd vychádzal z výzvy, ktorou bol žalovaný vyzvaný na plnenie, počiatok omeškania
ako aj sadzba úroku z omeškania je dôvodne uplatnená, preto súd zaviazal žalovaného aj na úrok z
omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 100.000,- eur od 06.03.2014 do zaplatenia (výrok I).
62. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
63. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

64. Podľa výsledku konania bol v celom rozsahu úspešný žalobca, nebol teda dôvod nepriznal mu
náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok IV).
65. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
66. Podľa § 258 ods. 2 CSP, náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených

výdavkov súd prizná aj znalcovi, ak bol vyslúchnutý podľa § 208 ods. 3.
67. Na pojednávaní dňa 10.04.2019 bol vyslúchnutý znalec Ing. Juraj Kozakovič, čím vzniklo znalcovi
právo na náhradu nákladov spojených s účasťou znalca na pojednávaní dňa 10.04.2019, v rozsahu
100%, a to voči neúspešnému žalovanému. (výrok V.)
68. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len

proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).