Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. september 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16Csp/61/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119204989
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8119204989.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: N. K., I..

XX.X.XXXX, Z. Y. XXX, XXX XX N., zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sov. hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, p r o t i žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35792752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom
Kubániho 16, Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie 432,50 eur a o určenie neprij. zml.
podmienky takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že zmluvná podmienka - Poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu: 78, uvedená v bode 6
Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500083477, zo 6.10.2014, je neprijateľná.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v č. l. I., bod 7.1. Dohody o poskytovaní služieb
č. 8500083477, zo 6.10.2014, k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500083477, zo 6.10.2014, v
znení: ,,Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí mesačne Poskytovateľovi odplatu vo
výške 2,52% zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník
sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so
splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení Veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.“, je neprijateľná.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 432,50 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.3.2019 sa domáhal zaplatenia primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 432,50 eur, ktorá suma tvorí rozdiel medzi reálne poskytnutými finančnými

prostriedkami (702 eur) a tým, čo žalovanému zaplatil (1.134,50 eur). Namietal, že v bode 6. zmluvy je
uvedený poplatok za poskytnutie úveru vo výške 78 eur, pričom mu za tento poplatok nebolo poskytnuté
reálne plnenie, nebol individuálne dojednaný a spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom ide o nekalú obchodnú praktiku s cieľom opticky
znížiť percentuálne ročné vyjadrenie ceny úveru, teda žiadal ju vyhlásiť za neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Uvedená zmluvná podmienka už navyše bola právoplatne vyhlásená za neprijateľnú.

2.Okremuvedenéhožiadalurčiť,žezmluvnápodmienkauvedenávčl.I.,bod7.1.Dohodyoposkytovaní
služieb č. 8500083477, zo 6.10.2014 k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500083477, zo 6.10.2014
uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným týkajúca sa Dohody o poskytovaní služieb č. 8500083477, zo
6.10.2014jeneprijateľná,pretožetátodohodaneobsahujepresnéurčenieodplaty,zaktorúsadoplnkovéslužby poskytujú. Neuvádza sa v nej dôvod, prečo za rovnaké služby platí viac ten zákazník, ktorému je
poskytnutý vyšší úver, t. j. vo výške 2,52 % zo sumy schváleného úveru, čo v danom prípade predstavuje
17,69 eur mesačne. Dôvodil, že nemal záujem o poskytnutie doplnkových služieb, avšak ak chcel úver

získať, musel dohodu podpísať.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že poplatky spojené so spotrebiteľským úverom boli a sú
súčasťou obchodnej praxe, pričom poplatok vo výške 78 eur je definovaný svojim názvom (označením),
za čo sa platí, pričom ide o platbu za činnosť, ktorá je v záujme spotrebiteľa - získanie peňažných

prostriedkov. Tento poplatok je v zmluve uvedený transparentným spôsobom a zreteľne. Nesúhlasil s
tvrdením žalobcu, že sporným poplatkom sa platí za niečo čo nebolo dodané. Deklaroval pripravenosť
dohodou upraviť sporné práva v tejto otázke. Dohoda o poskytnutí služby je individuálne uzavretá,
nejde o predpoklad a ani podmienky pre vznik zmluvy o úvere. Skutočnosť, že bola formulovaná
žalovaným neznamená v zmysle právnej úpravy automatický záver, že nejde o individuálne dohodnutý
a uzavretý právny úkon. Pojem individuálny znamená predovšetkým možnosť spotrebiteľa dosiahnuť,

že takáto podmienka sa nestane súčasťou jeho vzťahu s dodávateľom bez toho, aby sa zmenilo jeho
postavenieoprotistavu,akbypodmienkuprijal.Individuálnedojednaniejetakéustanovenie,ktorénielen
naformuloval spotrebiteľ, ale predovšetkým také ustanovenie, ktoré síce vopred pripravil dodávateľ,
ale spotrebiteľ mal možnosť ho neprijať, odmietnuť, či anulovať bez toho, aby to malo za následok
zhoršenie jeho postavenie v zmysle zániku zmluvy, jej neuzavretia a pod.. Žalovaný tvrdil, že Dohoda

o poskytnutí služby ako samostatný právny úkon je individuálne uzavretá, nepredstavuje predpoklad a
ani podmienky pre vznik zmluvy o úvere, pričom predmetná odplata je cenou plnenia. Žalovaný navrhol
žalobu zamietnuť a to aj v časti o vydanie primeraného zadosťučinenia, nakoľko mal za to, že nie sú
splnené ani zákonné predpoklady pre podanie žaloby o sumu 432,50 eur, nakoľko spotrebiteľ sa musí
úspešne domáhať ochrany svojich práv na súde.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie prečítaním obsahu celé spisu konštatovaním, že na č. l. 2
a nasl. sa nachádza samotná žaloba, na č. l. 6 je žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva
o revolvingovom úvere, na č. l. 7 sú zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti
PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., teda žalovaného, na č. l. 9 a nasl. je dohoda o poskytovaní služieb medzi

žalovaným a žalobcom, na č. l. 11 sa nachádza tlač zostatkov zrážok organizácie Lear Corporation
Seating Slovakia s.r.o., teda zamestnávateľa žalobcu, na č. l. 12 a nasl. sa nachádzajú rozhodnutia
všeobecný súdov predložené žalobcom spolu so žalobou, na č. l. 54 a nasl. je vyjadrenie žalovaného
k žalobe zo dňa 4.4.2019, na č. l. 65 sa nachádza ospravedlnenie žalovaného z neúčasti na dnešnom
pojednávaní a súhlas s vykonaním pojednávania v neprítomnosti, ako aj ostatným spisovým materiálom

a zistil tento skutkový stav:

5. Dňa 6.10.2014 strany sporu uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere pod č. 8500083477. Z obsahu
zmluvy je zrejmé, že príslušný formulár zmluvy podpísal žalobca ako dlžník dňa 1.10.2014 a žalovaný
6.10.2014 s vyplnením údajov v bode 5 príslušného formulára. Uvádza sa v ňom, že žiada o poskytnutie

úveru vo výške 780 eur informatívnym údajom o predpokladanej mesačne platbe podľa Dohody o
poskytovaní služieb vo výške 45,38 eur, s mesačnou splátkou 27,69 Eur, s počtom splátok 36. V zmluve
je uvedená predpokladaná RPMN za úver vo výške 27,33 %, ročná úroková sadzba 18,03 %, priemerná
RPMN vo výške 44,06 %. V tejto kolónke sa uvádza aj poskytnutá celková čiastka revolvingu 1.074,84
Eur, ako aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 78 eur.

6. Bod 6 formulára zmluvy obsahuje údaje o schválenom revolvingovom úvere s tými istými údajmi ako
v bode 5, ale s výnimkou uvedenia ročných úrokov z omeškania vo výške 5,05 %, ako aj RPMN vo
výške 27,23 %.

7. V rovnaký deň bola medzi stranami sporu podpísaná aj Dohoda o poskytovaní služieb, v ktorej je
okrem iného v bode 7.1 uvedené, že zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí mesačne
poskytovateľovi odplatu vo výške 2,52 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za
poskytnutie úveru.

8. Na pojednávaní konanom 5.9.2019 bez účasti žalovanej, ktorá sa ospravedlnila, právny zástupca
žalobcu uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením žalovaného zo dňa 4.4.2019. Uviedol, že úver je odplatný
právny úkon a teda cenou za tento úver, resp. odplatou sú úroky nie však poplatky, ktoré sú v danom
prípade nekalou obchodnou praktikou a ide o ďalší rafinovaný ťah dodávateľa voči spotrebiteľom.Poukázal na to, že poplatok za poskytnutie úveru je neprijateľný, pričom konštatoval, že len príkladmo
doložil k žalobe rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré sú už právoplatné, kde bol takýto poplatok
vyhlásený za neprijateľný. Uviedol, že dohodu o poskytovaní služieb žalobca nepožadoval ani jej

poriadne neporozumel. Uviedol, že trvá na tom, aby boli vyhlásené neprijateľné podmienky tak ako
boli uvedené v žalobe a zároveň poukázal na to, že podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 o ochrane
spotrebiteľa požaduje aj primerané finančné zadosťučinenie, ktoré podľa žaloby bolo vyrátané v zmysle
toho, čo zaplatil nad rámec istiny poskytnutého úveru. Vyjadrenia žalovanej doručené súdu považoval
za,,odtrhnutéodživota“,lebožiadensubjekt,resp.zamestnanecbankyalebonebankovkynemôžetvrdo

diktovať podmienky a meniť zároveň všeobecné obchodné podmienky počas kontraktačného procesu.
Uviedol, že navrhuje žalobe vyhovieť, nemal návrhy na doplnenie dokazovania a v prípade úspechu si
uplatnil náhradu trov konania.

9. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie takto právne posúdil:

10. Nepochybne predmetnú úverovú zmluvu vrátane dohody o poskytovaní služieb je potrebné
považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy.

11. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do

Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/
EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

12.Podľa§52ods.1,ods.2,ods.3,ods.4Občianskehozákonníka(vzneníúčinnomkudňuuzatvorenia

úverovej zmluvy) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

14.Podľa53ods.4Občianskehozákonníkazaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskejzmluve

sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.
s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane

vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o
zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa,
u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy

bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie.

15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

16. Podľa § 53a Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným

spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť

primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

17. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Žalovaný poukázal na vylúčenie súdnej kontroly poplatku tvoriaceho súčasť ceny (odplaty za úver)
s poukazom na § 53 ods. 1 vetu druhú OZ. Uvedené ustanovenie je však potrebné vykladať v súlade so
smernicou Rady 93/19/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

19. Podľa článku 4 ods. 2 smernice hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje k definícii
hlavného predmetu zmluvy, ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby
dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné.20. Podľa článku 3 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán

vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

21. Vyššie uvedená úprava bola neskôr prijatá aj do nášho právneho poriadku zákonom č. 575/2009
Z. z. a to od 1.3.2010. Od uvedenej doby preto § 53 ods. 1 OZ znie: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané“.

22. Podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných

zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

23. Podľa § 298 ods. 2 CSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve

alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v

spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

24. Za hlavný predmet plnenia v zmysle európskej judikatúry sa považujú podmienky, ktoré upravujú
základné plnenia zmluvy a ktoré ju ako také charakterizujú (napr. rozsudok SAIA d AHORROSY MONTE
D PIEDAT D MADRID, EU: S: 2010:309, bod 34).

25. Sporný poplatok vo výške 78 eur, ktorý je poplatkom „za poskytnutie úveru“, rozhodne nie je
základným plnením úverovej zmluvy a teda nepredstavuje jej hlavný predmet plnenia.

26. Druhý prípad vylúčenia súdnej kontroly nie je samotná cena, ale primeranosť ceny na jednej strane

a tovaru a služieb na druhej strane ako protiplnenie (napr. Rozsudok C-26/13 zo dňa 30.4.2014 vo
veci Arpád Kásler, Hajnalka Káslerné Raabai proti OTK Jelzalogbank Zrt, bod 54). Podmienky, týkajúce
sa protihodnoty, ktorú dlhuje spotrebiteľ veriteľovi alebo ktorá má vplyv na skutočnú cenu, ktorú má
spotrebiteľ zaplatiť veriteľovi, teda v zásade nepatria do tejto druhej kategórie podmienok vylučujúcich
súdnu kontrolu s výnimkou otázky, či je výška protihodnoty alebo cena, ktorá je dohodnutá v zmluve

primeraná službe veriteľa (rozsudok C-143/13 zo dňa 26.2.2015 vo veci Bogdan Matei, Iona Ofelia Matei
proti SC Volksbank Romania SA, bod 55, 56).

27. V danom prípade súd neposudzoval cenu ako jej primeranosť k dodanej službe, ale celú dohodu o
cene za poskytnutie úveru, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť za niečo, čo mu nie je dodané

(tzv. teória skutočného plnenia). Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp. zn. 18Co 109/2011
uviedol,žezaneprijateľnúzmluvnúpodmienkupovažujeajzmluvnúpodmienku,ktorávyjadrujefinančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži záujmom
dodávateľa.Súddodáva,žeceláspornádohodasapovažujekomplexne,tedanielenvýškastanoveného
poplatku, čo len potvrdzuje záver o neprijateľnosti celej tejto zmluvnej podmienky.

28. V prejednávanej veci súd považuje za neprijateľnú podmienku uvedené v čl. 7.1 Dohody o poskytnutí
služby uzavretá podľa § 51 Občianskeho zákonníka.

29. Na základe „Dohody“ mali byť žalobcovi poskytované služby: Informácia o zostávajúcich záväzkoch,

Odklad splatnosti splátok, Informácia pred splatnosťou splátky, Informácia o prijatí platby, Vyhotovenie
a zaslanie kópie dokumentácie, Zmena zmluvy na podnet klienta, Prepárovanie platieb na príslušnú
zmluvu, Druhá upomienka zdarma a Podpora call centra a osobné stretnutie s viazaným finančným
agentom.30. Pri predmetnom zmluvnom dojednaní súd vidí jeho neprijateľnosť nie v samotnom predmete tohto
dojednania a jeho cene, ale v okolnostiach aplikácie tohto ustanovenia. Je zrejmé, že táto zmluvná

podmienka platí aj v prípade, ak počas zmluvného vzťahu nedôjde zo strany dlžníka k požiadavke o
vykonanie odkladu splátok úveru, k zmene zmluvy, k potrebe kópií dokumentov a pod. To znamená,
že v konečnom dôsledku môže nastať situácia, že dlžník poskytne plnenie bez toho, aby obdržal
za to protiplnenie. Súd považuje za samozrejmé, že v spoločnosti založenej na trhovej ekonomike
je vyžadovanie plnenia bez reálneho poskytnutia protiplnenia minimálne rozporné s dobrými mravmi,

pretože svojím spôsobom ide o poskytnutie daru zo strany dlžníka - spotrebiteľa, s ktorým tento nepočíta
a nebyť úverovej zmluvy, takáto vec by ho určite ani nenapadla. Túto podmienku by súd aproboval
v prípade, ak by platba za jednotlivé poskytnuté služby mala prebehnúť až potom, ako k samotnému
odkladu splátok dôjde. V takomto prípade by bola naplnená premisa, že za plnenie spotrebiteľa, teda
dlžníka, bolo reálne poskytnuté plnenie veriteľa, teda dodávateľa.

31. Zo súdnej kontroly by bola vylúčená sporná dohoda, ak by bola individuálne dojednaná. Tento názor
je však spochybnený už tým, že ide o formulárovú dohodu. Podľa názoru súdu je logické, že v čase,
keď podpisoval žalobca žiadosť o poskytnutie úveru, výška sporného poplatku v tlačive danej úverovej
zmluvy ešte nemohla byť uvedená, nakoľko nebolo známe, v akej výške bude žalobcovi úver schválený.
Sporný poplatok nepredstavuje celé číslo, ale percento a nepochybne ide o určitý podiel z poskytnutého

úveru, a teda rozhodne nemohol byť odsúhlasený žalobcom. Súd preto dospel k záveru, že sporná
zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Súd pritom zdôrazňuje, že platí prezumpcia práve
o tom, že neprijateľná zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná, ako to vyplýva z § 53 ods. 3
OZ. Dôkazné bremeno o opaku je na žalovanom, ktorý však toto dôkazné bremeno neuniesol.

32. Pri požadovaní 2,52 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku ide podľa názoru súdu
prvej inštancie o nekalú obchodnú praktiku, ktorú by súd aproboval len v tom prípade, ak by platba za
odklad splátok mala prebehnúť až potom, ako k nejakým službám dôjde. Len v takomto prípade by bola
naplnená premisa, že za plnenie spotrebiteľa bolo reálne poskytnuté protiplnenie.

33. Súd ešte poukazuje na to, že uvedený poplatok zo Zmluvy o revolvingovom úvere, resp. odplata
vo výške 2,52 % z Dohody o poskytovaní služieb bol právoplatne vyhlásený za neprijateľný, a
preto má žalovaný v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť zdržať sa používania takejto
neprijateľnej podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.
Pokiaľ žalovaný takúto povinnosť nerešpektuje a takúto neprijateľnú podmienku naďalej používa, súdu

neostáva iná možnosť ako opätovne vyhlásiť zmluvnú podmienku za neprijateľnú. Iný postoj súdu by
znamenal akceptovanie protiprávneho stavu.

34. Súd považoval za dôvodný aj návrh na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia z
predmetného úveru.

35. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

36. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z. z. osoba, ktorá na súde úspešne uplatní

porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.

37. Uzavretú zmluvu o revolvingovom úvere súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalovaný

ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalobkyni ako fyzickej osobe, ktorá
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z formy a obsahu
zmlúv, je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalovaný
už pripravený a dopisoval do nich iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobkyne, ktorá obsah zmluvy
žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť, ani neovplyvnila. Spotrebiteľská zmluva nesmie

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva/dohoda obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak
tieto sú neplatné.38. Súd prvej inštancie sa zaoberal tiež naliehavým právnym záujmom na určení neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Vychádzajúc z ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, je potrebné
konštatovať, že v každom prípade je daný naliehavý právny záujem žalobcu ako spotrebiteľa na určení

neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to bez toho, aby žalobca musel tento naliehavý právny záujem na
určení osobitným spôsobom preukazovať, pretože tento vyplýva priamo z vyššie uvedených zákonných
ustanovení, najmä z citovaného § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. (porovnaj
rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.12.2013, sp. zn. 1Co/237/2013).

39. Čo sa týka samotného primeraného finančného zadosťučinenia súd prvej inštancie konštatuje,
že vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z. z. možno uviesť, že ide o
ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie
toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba
uviesť, že novšie znenie Zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia
primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby

porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo
osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

40. V prejednávanom prípade však možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému
porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi

spočívajúcu v nezákonnom preplatení pôžičky a teda k strate finančných prostriedkov. Pri finančných
službách je odopreté plnenie veriteľovi na základe jeho žaloby výlučne z dôvodu, že sa vyžaduje bez
platného právneho dôvodu (nedostatok zmluvnej náležitosti) alebo ide o nekalú obchodnú praktiku, príp.
neprijateľnú zmluvnú podmienku.

41. Žalobca musel aktívne uplatňovať svoje práva podaním žaloby a súd v prejednávanej veci s
prihliadnutím na vyššie uvedené dospieva k záveru, že výška nemajetkovej ujmy v prípadoch podľa §
3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa môže, ale aj nemusí, zodpovedať výške finančnej ujmy, ktorá
spotrebiteľovi hrozila.

42. Pri výklade § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. treba zdôrazniť, že zákonodarca formuloval uvedené
ustanovenie tak, že ak porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu (Bez toho, aby ujma nastala alebo čo len hrozila.
Postačuje spôsobilosť porušenia práva alebo povinnosti viesť k ujme spotrebiteľa.), tak základ nároku
na finančné zadosťučinenie je daný (arg. „má právo“). Ani analogicky nemožno aplikovať § 13 ods.2

Občianskeho zákonníka (Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.), keďže zákon č. 250/2007 Z. z. žiadnu
postupnosť satisfakčných prostriedkov neustanovuje a rovnako neustanovuje, že k právu na finančné
zadosťučinenie za porušenie spotrebiteľského práva spôsobom, ktorý môže privodiť ujmu spotrebiteľovi

je potrebná určitá intenzita.

43. Spôsobom vyššie uvedeným určenú výšku peňažného zadosťučinenia v sume 432,50 eur,
predstavujúcu rozdiel medzi zaplatenou a poskytnutou sumou, súd považuje za primeranú a dodávateľ
má jednoduchú možnosť jej plateniu, prípadne aj iným zodpovednostným následkom sa v iných

úverových prípadoch vyhnúť, a to tým, že bude podnikať v rámci pravidiel stanovených právnymi
predpismi SR.

44. Súd prvej inštancie ďalej dôvodí, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného
zadosťučinenia, treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak (hoci aj

minoritne) funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa
dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať aj ako odmenu za
to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím
úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ
sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho

nedopustí v takej intenzite.

45. Keďže žalovaný preukázateľne porušil právo žalobcu, ako spotrebiteľa, dôsledkom takéhoto
porušenia je aj úspešné uplatnenie práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie. Súd tedadospel k záveru, že sú splnené podmienky k tomu, aby bolo žalobcovi priznané primerané finančné
zadosťučinenie.

46. Súd prvej inštancie akcentuje aj fakt, že účelom priznania primeraného finančného zadosťučinenia
pri porušení práv nemá byť na jednej strane len odradenie dodávateľa od takýchto praktík, ale na druhej
strane nemá byť ani nástrojom obohatenia sa pre druhú stranu sporu.

47. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným súd rozhodol rovnako podľa § 255 ods.1 CSP,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bola v

konaní proti žalovanému plne úspešný, preto má voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí
jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.