Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. október 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoE/33/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414208490
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8414208490.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, právne zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36865141, proti povinnému: C. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom K.
Y. XXXX/XX, XXX XX Y., štátny občan SR, o vymoženie 800,09 eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného a súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 9Er 14/2014-14 zo

dňa 17.2.2015, takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie súdneho exekútora.

V r a c i a vec súdu prvého stupňa bez rozhodnutia o odvolaní oprávneného.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením rozhodol, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, so sídlom

exekútorského úradu v Bratislave, ul. Záhradnícka č. 60, je vylúčený z tohto exekučného konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 2, 3, 4, 5 a § 30 ods. 1 Exekučného poriadku. Uviedol,
že požiadavka nestrannosti exekútora podľa názoru tunajšieho súdu vyplýva nielen z § 3 EP, ale je
ju možno odvodiť aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Nestrannosť podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane „autonómie“, nezávisle od pojmu súd. Podľa názoru ESĽP ide aj o niektoré orgány,

ktoré môžu vykonávať justičné funkcie a môžu sa považovať za súd podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa názoru ESĽP aj orgán, ktorý len čiastočne vykonáva
funkcie súdu musí byť nezávislý a nestranný. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 13. apríla 2011, č.k. III. ÚS 322/2010-37, v zmysle odôvodnenia ktorého, nezlučiteľnosť činnosti
(funkcie) súdneho exekútora s pracovným pomerom (a inými) vyplývajúca z § 4 Exekučného poriadku
predstavuje záruku, že súdny exekútor svoju činnosť spočívajúcu v nútenom výkone súdnych a iných

rozhodnutí bude vykonávať nezávisle a nestranne v zmysle § 3 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že
súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania ( v danom prípade oprávneného),
je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku,
ktorú je v zmysle § 30 ods. 3 Exekučného poriadku povinný bezodkladne oznámiť súdu. S poukazom
na vyššie uvedené súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania exekúcie vylúčil, s tým, že
týmto nie je nijak dotknuté právo opravného na nútený výkon rozhodcovského rozsudku, ktorý má stále

právo zvoliť si nového súdneho exekútora, u ktorého nebudú dané dôvody na vylúčenie z exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený a súdny exekútor.

Oprávnený v dôvodoch odvolania poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III.
ÚS 322/2010 zo dňa 13.4.2011 predstavuje individuálne rozhodnutie, ktoré sa dotýka konkrétneho

(individuálneho) konania a zaväzuje len účastníkov tohto konania. Takéto rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky nemá všeobecnú platnosť a všeobecné súdy SR ním nie sú viazané. Poukázalna početné uznesenia okresných súdov SR, v ktorých dané súdy rozhodli, že súdny exekútor nie je
vylúčený z vykonávania exekúcie“ napr. rozhodnutie Okresného súdu Lučenec sp. zn. 14Er/153/2011-46
zo dňa 15.12.2011, Okresného súdu Trebišov sp. zn. 12Er/701/2009-68 zo dňa 27.9.2010, Okresného

súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5Er/934/2008-21 a ďalšie rozhodnutia. Zastáva názor, že súdny
exekútor bol niekedy v minulosti zamestnancom oprávneného, nezakladá sama o sebe jeho pomer k
účastníkom exekučného konania, ktorý by mal za následok pochybnosť o jeho nezaujatosti a viedol by
tak k vylúčeniu súdneho exekútora. Navyše v tomto prípade sa jednalo iba o radového zamestnanca
a jeho pracovné zaradenie neumožňovalo akokoľvek ovplyvňovať podnikateľskú činnosť spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s.r.o.. V tejto súvislosti oprávnený poukázal aj na ďalšiu existujúcu judikatúru, a
to rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 227/99 zo dňa 23.9.1999 zo dňa 23.9.1999
a rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR č. 1882 publikované v č. 8/2009 Zb. NSS, ktoré
judikáty riešia otázku zaujatosti sudcu/zamestnanca správneho orgánu v prípade, ak bol v minulosti
zamestnancom účastníka konania avšak sú, podľa jeho názoru, aplikovateľné aj na súdneho exekútora.
Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

zrušil.

Súdny exekútor v dôvodoch odvolania uviedol, že postupom všeobecného súdu, ktorý napadnutým
uznesením ex offo rozhodol o vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie, došlo k porušeniu
práv súdneho exekútora. V danej veci je významné to, že exekútor je fyzickou osobou - podnikateľským

subjektom, ktorého predmetom podnikania je výkon exekučnej činnosti na základe osobitných
predpisov, najmä Exekučného poriadku, pričom celá táto jeho činnosť je usmerňovaná rozhodnutiami
exekučného súdu. Exekučný súd, ktorý je príslušný poveriť exekútora vykonaním exekúcie a konať
ďalej ako exekučný súd, rozhoduje nielen o právach a povinnostiach oprávneného a povinného, ale
aj o právach a povinnostiach exekútora. Exekútor má z vyššie uvedených dôvodov postavenie strany

v exekučnom konaní. Ak sa konania pred všeobecným súdom zúčastňuje povinný a oprávnený, je
rozhodne v záujme dodržania zásad spravodlivého súdneho procesu, aby stranou konania bol aj súdny
exekútor. Vzťah exekútora a oprávneného je na základe zákonného princípu voľného výberu exekútora
de iure vzťahom subjektívne podmieneným. Nie je preto možné, aby exekučný súd skúmal zaujatosť
exekútora voči oprávnenému a rovnako tak nie je možné, aby o zaujatosti exekútora voči oprávnenému

súd rozhodoval, či ako v tomto prípade, dokonca pre zaujatosť exekútora z výkonu exekúcie vylúčil.
Tvrdí, že konanie vedené pred všeobecným súdom pod sp. zn. 9Er/14/2014 nebolo spravodlivé ako
celok a v jeho prípade nie je možné hovoriť o tom, že došlo k spravodlivému výkonu súdnictva. Vytýkané
chyby, ktorých sa dopustil všeobecný súd, viedli k porušeniu práv zaručených Ústavou SR, a to právo na
súdnu ochranu , právo na spravodlivý súdny proces, právo vlastniť majetok, právo na pokojné užívanie

majetku, všeobecný zákaz diskriminácie,
ako aj zákaz diskriminácie ustanovený čl. 14 Dohovoru Preto žiada, aby odvolací súd po náležitom
zistení skutkového stavu zrušil napadnuté uznesenie bez náhrady.

Pred preskúmavaním odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa sa prioritne odvolací

súd zaoberal otázkou prípustnosti odvolania a oprávnenosti podania odvolania.

Podľa ustanovenia § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní
podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti
uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa ustanovenia § 30 ods. 7 Exekučného poriadku exekútor predloží vec na rozhodnutie súdu
o námietke bez zbytočného odkladu. O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do 10 dní od
predloženia veci.

Podľa ustanovenia § 30 ods. 10 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu súdu podľa ods. 7 nie je
prípustný opravný prostriedok.

Z formulácie použitej v ustanovení § 30 ods. 7, druhá veta, Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva,
žeupravujepostuparozhodovaniesúduovylúčeníexekútoravšeobecne,bezohľadunato,čirozhoduje

o vylúčení exekútora na základe námietky účastníka alebo oznámenia exekútora (porov. uznesenie
Najvyššieho súdu SR v Bratislave sp. zn. 6Cdo 25/2012 zo dňa 11.4.2012). Z uvedeného vyplýva, že
odvolanie proti uzneseniu exekučného súdu o tom, či súdny exekútor je, či nie je vylúčený z vykonávania
exekúcie, zákon priamo vylučuje.Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o vylúčení exekútora teda nie je možné podať žiaden opravný
prostriedok. Avšakvpreskúmavanejveci ovylúčenísúdnehoexekútorazexekučnéhokonaniarozhodol

vyšší súdny úradník.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu

prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozhodnutie vydané súdnym úradníkom alebo

justičným čakateľom sa v prípade podania ex lege zrušuje a opätovne rozhodne sudca, avšak len v
prípade, že odvolanie bolo podané včas, teda v odvolacej lehote a oprávnenou osobou.

Preto odvolací súd skúmal, či súdny exekútor je oprávnenou osobou na podanie odvolania proti
rozhodnutiu o jeho vylúčení z exekučného konania.

Podľa § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to
zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom
a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Kto je účastníkom exekučného konania je upravené v ustanovení § 37 z. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti - ďalej len Exekučný poriadok. Účastníkmi exekučného konania sú
len oprávnený a povinný. Iné osoby sú účastníkmi len v tej časti konania, v ktorej im toto postavenie
priznávasamotnýExekučnýporiadok.Vtejtosúvislostitrebauviesť,žesúdnyexekútorniejeúčastníkom
exekučného konania, s výnimkou tej časti konania, kedy sa rozhoduje o trovách exekúcie. V iných

prípadoch zákon súdnemu exekútorovi postavenie účastníka nepriznáva. Preto súdny exekútor nemá
právo podávať opravné prostriedky proti rozhodnutiam súdu v exekučnom konaní, a teda ani proti
rozhodnutiu o jeho vylúčení z exekučného konania.

Preto odvolací súd podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p.

odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu súdu prvého stupňa odmietol.

Okresnýsúdpredložilnarozhodnutieodvolaciemusúdupostupompodľa§374ods.4O.s.p.ajodvolanie
oprávneného s tým, že zákonný sudca s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka súhlasí a odvolaniu
oprávneného nemieni vyhovieť.

V tejto súvislosti odvolací súd, poukazuje na už vyššie uvedené, že odvolanie proti rozhodnutiu
exekučného súdu o vylúčení súdneho exekútora nie je prípustné. Preto podaním odvolania oprávneným
došlo ex lege k zrušeniu napadnutého uznesenia a vo veci mal opätovne rozhodnúť sudca (§ 374 ods.
4 posledná veta O.s.p.). Keďže prvostupňový súd tak nepostupoval, vracia mu odvolací súd predmetnú

vec bez rozhodnutia o odvolaní oprávneného.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov
3 : 0 s výnimkou rozhodnutia o náhrade trov (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.