Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. máj 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11Csp/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120200567
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8120200567.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: E. A., X.. XX.X.XXXX, L. V.

XXX, zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66 p r o
t i žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598, o primerané
finančné zadosťučinenie takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 300 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobu v prevyšujúcej častiz a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ale len z prisúdenej
istiny.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou z 13.1.2020 sa domáhal primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1180
Eur podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa z dôvodu, že ako spotrebiteľ bol
úspešný v predchádzajúcom spore 17C/104/2016 svojou žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia
a určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky. Odcitoval časť odôvodnenia rozsudku z 22.3.2017, v ktorom
súd poukázal na nekalú obchodnú praktiku žalovaného pri vyznačovaní účelu poskytnutia úveru -
konkrétne výkonu povolania, absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy spôsobujúcich bezúročnosť a

bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. a konanie žalovaného
vyhodnotil v rozpore s § 53a Občianskeho zákonníka, keď naďalej používal neprijateľnú zmluvnú
podmienku uvedenú v bode 11 VOP, ktorá už bola súdom vyhlásená za neprijateľnú. Poukázal tak na
viacnásobné porušenie práva zo strany žalovaného a výšku nároku odôvodnil výškou bezdôvodného
obohatenia žalovaného.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť. Vyslovil názor, že nárok je možné priznať

len vtedy, keď porušenie práva nie je možné už napraviť inak. Mal za to, že predchádzajúce súdne
rozhodnutie vo veci 17C/104/2016 má dostatočne sankčný charakter v zmysle individuálnej i generálnej
prevencie. Jeho opätovné sankcionovanie by bolo vzhľadom na predchádzajúce konanie neprimerane
prísne. V predchádzajúcom konaní navyše došlo už k náprave porušeného práva. Primerané finančné
zadosťučinenie predstavuje peňažnú protihodnotu nemajetkovej ujmy a nie náhradu za uplatnené
finančné plnenie alebo náhradu škody. Mal za to, že potrebné je zohľadniť aj ľahkomyseľné správanie
žalobcu v rámci kontraktačného procesu, keď svojim podpisom vyhlásil, že súhlasí s obsahom zmluvy.

Uviedol, že daný inštitút nesmie slúžiť na duplicitné uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia, reparuje sa ním len ujma nemajetkovej povahy.

3. Žalobca právo na repliku nevyužil.4. Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalovaného, spisom tohto súdu 17C/104/2016 a zistil
tento skutkový stav:

5. Strany uzavreli dňa XX.X.XXXX formulárovú zmluvu o úvere medzi žalovaným ako veriteľom a
žalobcom ako dlžníkom, ktorý bol v zmluve označený okrem mena, priezviska a adresy aj IČOM, číslom
živnostenského registra a predtlačené bolo jeho prehlásenie, že finančné prostriedky sú poskytnuté na
výkon podnikania. Žalobca čerpal úver 400 Eur za poplatok 392 Eur.

6. Dňa XX.X.XXXX podal žalobca žalobu voči žalovanému o vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 1.180 Eur a určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky. Konanie sa viedlo na tomto súde pod
sp. zn. 17C/104/2016. Žalobu podal ako spotrebiteľ, vôbec však v nej tento svoj status nezdôvodnil,
hoci v zmluve bol označený ako podnikateľ. Súd prvej inštancie bez výsluchu žalobcu žalobe v celom
rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.180 Eur s

úrokmi z omeškania a zároveň určil, že zmluvná podmienka v predmetnej zmluve o úvere uvedená
vo VOP bode 11 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie
a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou je neprijateľná. V
rozsudku súd uviedol, že strany uzavreli spotrebiteľskú zmluvu napriek argumentácii žalovaného, že
išlo o zmluvu podľa Obchodného zákonníka a zároveň súd konštatoval, že žalovaný k svojim tvrdeniam

neuviedol žiadny argument ani dôkaz o tom, že žalobca mal peňažné prostriedky použiť na podnikanie.
Poukázalnajehonekalépraktikyzistenévkonaní10C/273/2012OkresnémusúduMartin,kdeobchodný
zástupca žalovaného uviedol, že boli inštruovaní ako postupovať pri uzatváraní úverových zmlúv a že
mali zaškrtnúť účel poskytnutia úveru na zamestnanie a v prípade, keď išlo o živnostníka, používalo sa
zelené tlačivo (zrejme iný typ zmluvy) s cieľom obmedziť využitie spotrebiteľskej ochrany. Následne súd

konštatoval, že úverová zmluva neobsahuje povinné náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z. a to úrokovú sadzbu, RPMN, priemernú hodnotu RPMN, konečnú splatnosť úveru a preto je úver
bez úrokov a poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona. Žalobe o vydanie bezdôvodného
obohatenia preto vyhovel vo výške 1180 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi úhradami žalobcu 1580 Eur
a poskytnutým úverom 400 Eur. Ohľadom neprijateľnej zmluvnej podmienky poukázal na právoplatný

rozsudok tohto súdu č.k. 11C/42/2012 zo dňa 13.9.2013, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Prešove 5Co/219/2013 a ktorým bola totožná zmluvná podmienka vyslovená za neprijateľnú
lebo dohodnutý poplatok nezodpovedal skutočnému plneniu spotrebiteľovi a nie je v jeho záujme. S
poukazom na § 53a Občianskeho zákonníka žalovaný by túto zmluvnú podmienku už nemal používať.

7. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 22Co/30/2018-89 z 21.6.2018,
takže nadobudol právoplatnosť 2.7.2018. Aj odvolací súd považoval úverovú zmluvu uzavretú medzi
stranami za spotrebiteľskú z dôvodu, že žalovaný nepreukázal, že žalobca pri jej uzatvorení konal v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

8. Súd v tomto spore je viazaný závermi súdov, ktoré boli vyslovené v predchádzajúcom spore
17C/104/2016 a teda vychádza zo záveru, že žalobca pri uzatvorení predmetnej úverovej zmluvy
mal status spotrebiteľa a išlo o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka ako
aj spotrebiteľský úver, na posúdenie ktorého bolo potrebné aplikovať zákon č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch.

9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

12. Podľa 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby saporušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované

voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

13. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je porušenie práva alebo povinnosti
podľa osobitných predpisov slúžiacim na ochranu spotrebiteľa (napr. zákon o ochrane spotrebiteľa, o
spotrebiteľskom úvere, o finančných službách na diaľku, osobitné ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho
zákonníka).

14. Krajský súd v Prešove vo viacerých svojich rozhodnutiach vyslovil záver, že pokiaľ bol spotrebiteľ v
predchádzajúcom spore úspešný pri uplatnení porušenia jeho práva ako spotrebiteľa základ nároku je
daný(napr.uznesenie9Co/50/2018zodňa26.6.2018alebo17Co/17/2018zodňa10.4.2018).Najnovšie
aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019 sa s týmto názorom stotožnil a uviedol
nasledovné: „Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. má plniť jednak funkciu satisfakčnú a

jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania
vočispotrebiteľom.Možnohovšakchápaťajakoprostriedoknavyvolanieaktivityspotrebiteľovdomáhať
sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom
porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako
slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie

vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že
spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi. Žiadnu inú podmienku, aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma,
nevyžaduje“.

15. Akceptujúc princíp právnej istoty upravený v článku 2 ods. 2 CSP súd prvej inštancie preto rešpektuje
vyššie uvedený vyslovený právny záver. Keďže žalobca ako spotrebiteľ bol v predchádzajúcom spore
úspešnývočižalovanému,pričomjednoznačnebolikonštatovanéporušeniajehoprávaakospotrebiteľa,
boli splnené zákonné podmienky pre priznanie nároku.

16. Pokiaľ ide o výšku primeraného finančného zadosťučinenia, tú určuje voľnou úvahou súd. Krajský
súd v Prešove v už spomínanom rozhodnutí 17Co/17/2018 uviedol nasledovné: „Pri stanovení výšky
primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať zo závažnosti vzniknutej resp. hroziacej ujmy,
okolností tak na strane žalobcu ako aj žalovaného, okolností, za ktorých došlo k porušeniu práva
žalobcu. Pri určení výšky finančného zadosťučinenia sa nemožno striktne držať ujmy, ktorá žalobcovi

objektívne hrozila, resp. ktorá mu vznikla. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť
na finančné obohatenie sa žalobcu resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale v danom prípade
musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany“.

17. Súd sa domnieva, že významné pre posúdenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia

je to, o aké vážne porušenia práva spotrebiteľa išlo. Musí sa vychádzať z konkrétnych skutkových
okolností, prihliadať na závažnosť a intenzitu protiprávneho konania žalovaného, intenzitu trvania a
rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu. Súd
navyše zastáva názor, že porušenie práva alebo povinnosti vo vzťahu k spotrebiteľovi nemusí byť
konštatované vo výroku rozsudku, pretože nevyplýva to znenia ustanovenia § 3 ods. 5 vety tretej zákona

č. 250/2007 Z.z.

18. V tomto prípade súd považoval za primerané finančné zadosťučinenie sumu 300 Eur, ktorú považuje
za dostatočnú satisfakciu pre žalobcu a sankciu pre žalovaného. Žalobcovi totiž žiadna iná ujma okrem
materiálnej v dôsledku uzavretia danej úverovej zmluvy nevznikla. K reparácii tejto majetkovej ujmy však

už došlo na základe predchádzajúceho rozsudku, ktorý je taktiež určitou satisfakciou pre žalobcu. Súd
preto žalobu v prevyšujúcej časti ako neopodstatnenú zamietol.19. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.
V danom prípade výška prisúdenej istiny závisela od úvahy súdu a preto súd vychádzal zo záveru, že
žalobca bol v spore úspešný a z toho dôvodu mu súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania, ktorý

sa však bude odvíjať len od výšky prisúdenej istiny. Nezistil totiž žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP,
ktorý možno použiť len výnimočne.

20. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť

podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.