Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 14, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 63Cb/81/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118266255
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Holečková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6118266255.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci

žalobcu POLLUX - PLUS, s. r. o., so sídlom Kynceľová 2012, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 011 924,
právne zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA SZARSZOI, s. r. o.(v skrátenej forme AK SZARSZOI, s. r. o.),
so sídlom Bakossova 14464/3C, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 254 491, proti žalovanému POLLUX
BB, s.r.o., so sídlom Kynceľová 2012, 974 01 Kynceľová, IČO: 50 700 651, právne zast. ATTORNEYS
GROUP s. r. o., so sídlom Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 863 998, o zaplatenie
4.819,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100% voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobou doručenou na upomínací súd
domáhal od žalovaného úhrady istiny 4.819,- Eur s príslušenstvom, a to z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia. Nárok odôvodňoval tým, že so žalovaným uzavrel Kúpnu zmluvu dňa 28. 02. 2017, na
základe ktorej dodal hnuteľné veci žalovanému za dojednanú kúpnu cenu 9.838,20 Eur. Cenu fakturoval
faktúrouč.2017139zodňa02.03.2018,splatnoudňa22.12.2017.Zpredmetnejfaktúryžalobcavmarci
2018 evidoval už len neuhradenú časť vo výške 1.517,70 Eur. V účtovníctve žalobcu figurovala aj faktúra

žalovaného č. 111701 zo dňa 28. 02. 2017, splatná dňa 14. 03. 2017 v sume 4.819,- Eur za vykonané
služby žalovaným pre žalobcu. Faktúra bola vystavená konateľkou žalovaného slečnou Z.. T. D., ktorá
bola do 28. 02. 2017 zároveň aj zamestnancom žalobcu, a to s pracovným zaradením ,,administratívny
zamestnanec“. Faktúra žalovaného vystavená v sume 4.819,- Eur, ako aj faktúra žalobcu č. 2017139,
boli predmetom Dohody o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 22. 03. 2017, na
základe ktorej si žalovaný ponížil svoj reálny záväzok voči žalobcovi z faktúry č. 2017139, vystavenej
na kúpnu cenu 9.838,20 Eur. Žalobca tvrdil, že písomná dohoda o zápočte vzájomných pohľadávok a

záväzkov medzi stranami sporu zo dňa 22. 03. 2017 bola realizovaná bez vedomia a súhlasu konateľa
žalobcu. Za žalovaného bola podpísaná Z.. T. D. a za žalobcu ju podpísala C. F., ktorá podľa tvrdenia
žalobcu nebola na to oprávnená. Žalobca pritom tvrdil, že zo služieb fakturovaných žalovaným v mesiaci
február žalobcovi žiadne neobjednal, pričom Z.. T. D. bola vo februári 2017 zamestnankyňou žalobcu
a mala na starosti výkon administratívnych prác. Za uvedenú prácu jej bola vyplatená žalobcom i čistá
mzda vo výške 1.325,48 Eur. Z tohto dôvodu žalobca tvrdil, že ide o faktúru za fiktívne služby poskytnuté
žalovaným, ktoré v skutočnosti nevykonal, žalovaný získal majetkový prospech na úkor žalobcu bez

právneho dôvodu a preto žiadal uvedenú sumu žalobcovi vydať. K svojim tvrdeniam pripojil faktúru
žalobcu, faktúru žalovaného, dohodu o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 22. 03.
2017, výplatnú pásku Z.. T. D., vyjadrenie žalobcu zo dňa 29. 03. 2018.2. Upomínací súd vydal platobný rozkaz pod č. k. 9Up 271/2018 zo dňa 27. 04. 2018, voči ktorému
žalovaný podal odpor. V ňom tvrdil, že nejde o faktúru za fiktívne služby, tieto vykonal na základe
jeho pokynov a objednávky a to z dôvodu vzniku väčšieho rozsahu potreby týchto služieb zo strany

žalobcu v danom mesiaci, pričom s týmto postupom boli preukázateľne oboznámení obaja konatelia
a spoločníci žalobcu, ktorí v tom čase mohli v mene žalobcu konať. Aktuálne už koná len konateľ Q.
X., keďže druhý konateľ P.. S. D. sa funkcie konateľa musel vzdať z vážnych zdravotných dôvodov.
Tvrdenie žalobcu o faktúre žalovaného vystavenej v sume 4.819,- Eur žalovaný uviedol, že tvrdenie
žalobcu o jeho nevedomosti o vystavení tejto faktúry je účelové a nepravdivé, keďže sám p. X. dal

pokyn na vypracovanie dohody o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok žalobcu a žalovaného
zo dňa 22. 03. 2017. Rovnako nepreukázal, že žalobca vedie tento nárok z titulu bezdôvodného
obohatenia vo svojom účtovníctve, resp. kontrolnom výkaze, ako pohľadávku, čo preukazuje i účelovosť
konania žalobcu. Rovnako doklad - Dohoda o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok žalobcu
a žalovaného zo dňa 22. 03. 2017 sa už viac ako rok nachádzal v účtovníctve žalobcu pred podaním
predmetnej žaloby. Z predmetného zápočtu žalobca len účelovo napáda pohľadávku žalovaného voči

žalobcovi, nenapáda ďalšiu pohľadávku žalovaného vo výške 460,- Eur, ktorá je rovnako predmetom
zápočtu, o ktorom tvrdil, že o ňom nemal vedomosť. Pani F., ako dlhoročná účtovníčka žalobcu,
vykonávala obdobné úkony pravidelne na základe pokynov konateľa, resp. konateľov žalobcu. Pán X.,
ako konateľ žalobcu, údajný nárok od žalovaného nevymáhal a k podaniu žaloby pristúpil, keď žalovaný
vymáhal od neho svoje pohľadávky. Poskytnutá mzda Z.. D. za obdobie február 2017 nemá súvis s

poskytnutými službami žalobcovi. Nárok poprel v celom rozsahu a žiadal žalobu zamietnuť.

3. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním, v ktorom zotrval na tom, že žalovaný predmetné
fakturovanéslužbyžalobcovineposkytolanedalanipokynpaniF.navypracovanieapodpísanieDohody
o zápočte zo dňa 22. 03. 2017, ktorej súčasťou bola i fiktívna faktúra žalovaného. Kontrolou účtovníctva

žalobca zistil, že pohľadávka žalovaného uplatnená v zápočte voči pohľadávke žalobcu vo výške 460,-
Eur je dôvodná, z ktorého dôvodu túto nepopiera. Mal za to, že žalovaný musí v konaní preukázať
existenciu svojej pohľadávky, resp. či tieto služby vykonala Z.. T. D.E. osobne alebo niekto iný. V závere
poukázal, že predmetná faktúra žalovaného voči žalobcovi bola vystavená bez DPH. Súčasne dal i
súhlas na pokračovanie v konaní pred tunajším súdom.

4. Žalovaný sa k podaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 27. 07. 2018, pričom návrh považoval za
nedôvodný a neoprávnený v celom rozsahu. Zotrval na tom, že uhradenie faktúry žalovaného formou
zápočtu viac ako rok žalobca nerozporoval žiadnym spôsobom. Pohľadávku začal voči žalovanému
uplatňovať až po narušení vzťahov medzi stranami a pôvodným druhým konateľom žalobcu. Spôsob

vysporiadania vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného zápočtom bol štandardný a vzájomne
odsúhlasený postup strán, pričom tieto zo strany žalobcu podpisovala pani F. mnohokrát a oprávnenosť
tejto osoby tak učiniť p. X. nikdy nerozporoval. V závere poukázal, že v čase poskytnutých služieb
dochádzalo na základe dohody spoločníkov a konateľov žalobcu k prevzatiu podnikateľských aktivít
žalobcu žalovaným a spoločnosťou POLLUX STEEL, s. r. o., so sídlom Kynceľová 2012, a nastala

príprava krokov k ukončeniu podnikania žalobcu, ktorý aktuálne už žiadnu reálnu činnosť nevykonáva.
Práve toto spôsobilo zvýšenú potrebu prác na strane žalobcu, ktoré vzhľadom na fakt, že iné spôsobilé
osoby, ktoré by boli schopné a ochotné ich zabezpečiť, žalobca nemal k dispozícií, vykonal ich preto
žalovaný a nad rámec svojej pracovnej náplne Z.. D., čo bolo na základe vzájomnej dohody strán
následne i fakturované.

5. Vo vyjadrení žalobcu k tomuto podaniu žalobca navrhol výsluch Z.. T. D., ktorá sa mala vyjadriť k
okolnostiam uzavretia údajného zmluvného vzťahu a k jednotlivým položkám vo faktúre žalovaného č.
111701 v sume 4.819,- Eur.

6. Nedôvodnosť podanej žaloby žalovaný potvrdil i vyjadrením zo dňa 08. 11. 2018. V tomto poukázal
i na začaté konkurzné konanie na majetok žalobcu v zmysle uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 25. 10.
2018 v konaní 2K 12/2018. Z tohto dôvodu považoval zatiaľ za nehospodárne ďalej pokračovať v konaní,
a to i pre potrebu výsluchu svedkov ohľadne jeho pohľadávky.

7. Žalobca prerušenie konania vzhľadom na túto skutočnosť rozporoval. Súd preto pokračoval v konaní
ohľadne uplatnenej pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému.8. Dňa 26. 09. 2019 súd predbežne prejednal žalobu, na ktorom žalovaný žiadal, aby sa žalobca
jednoznačne vyjadril k otázke platnosti, resp. neplatnosti zápočtu zo dňa 22. 03. 2018. V prípade jeho
neplatnosti, ktorá vyplýva z tvrdenia žalobcu o neoprávnenosti pani F. podpísať Dohodu o zápočte,

žalovaný potom považuje žalobu za nedôvodnú, keďže k žiadnemu zápočtu uvedených súm nedošlo a
preto nie je dôvod vydať bezdôvodné obohatenie v sume 4.819,- Eur. Právny zástupca žalobcu sa k tejto
otázke žiadal vyjadriť písomne. Súd za tým účelom v zmysle ust. § 171 ods. 1 CSP poskytol žalobcovi
lehotu na vyjadrenie sa k tejto otázke.

9. Žalobca tak učinil podaním zo dňa 03. 10. 2019, v ktorom poukázal, že i žalovaný sa na predbežnom
prejednanížalobyjednoznačnekplatnosti,resp.neplatnostizápočtunevyjadril.Tútoskutočnosťžalobca
považuje za spornú a žiadal žalovaného, aby sa rovnako k tejto otázke, t. j. k platnosti zápočtu zo dňa
22. 03. 2017 vyjadril. Zotrval na návrhoch na vykonanie dôkazov, a to výsluchom štatutárneho zástupcu
žalobcu p. Q.C. X., štatutárneho zástupcu žalovaného Z.. T. D. a rovnako navrhol výsluch svedkyne pani
C. F.. Súdu v tomto podaní zaslal i listiny dokladujúce uplatňovaný nárok žalobcu na zaplatenie sumy

4.819,- Eur s príslušenstvom, ako časti istiny z faktúry č. 2017139 zo dňa 02. 03. 2018, splatnej dňa
12. 12. 2017 faktúrovanej v sume 9.838,20 Eur. Súčasne poukázal, že časť nezaplatenej istiny z faktúry
žalobcu 2017139 vo výške 1.471,90 Eur je predmetom samostatného konania na tunajšom súde pod sp.
zn. 64Cb 94/2018. Zo zvyšnej istiny 5.279,03 Eur je predmetom tohto súdneho konania len neuhradená
časť v sume 4.819,- Eur s príslušenstvom, ktorú žiadal zaplatiť i s úrokom z omeškania za dodaný tovar

žalobcom žalovanému.

10. Z dôvodu zachovania zásady rovnosti súd umožnil sa k predmetnému vyjadreniu vyjadriť i
žalovanému, ktorý tak učinil v podaní zo dňa 21. 10. 2019. V ňom poukázal, že žalobca právne
kvalifikoval svoj nárok, ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorým sa mal podľa žalobcu

žalovaný na úkor žalobcu obohatiť a ktorý nárok žalovaný od začiatku popiera. Poukázal, že žalobca
namieta zápočet vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného zo dňa 22. 03. 2017, minimálne v
časti, ktorá sa týka istiny 4.819,- Eur. Žalovaný v uvedenom podaní nepoprel túto skutočnosť a žiadal
súd, aby ju považoval za nespornú a pri vyhodnocovaní logických súvislostí z tohto tvrdenia žalobcu
aj ďalej vychádzal. To znamená, ak uvedený zápočet vzájomných pohľadávok je neplatný, potom sa

žalovaný nemohol žiadnym spôsobom, ani teoreticky bezdôvodne obohatiť, pretože v takom prípade
by bola faktúra žalovaného č. 111701 vo výške 4.819,- Eur dodnes z dôvodu neplatnosti predmetného
zápočtu neuhradená. Rovnako poukázal na tvrdenia žalobcu o neexistencií skutkového a právneho titulu
vystavenej faktúry žalovaným č. 111701 v sume 4.819,- Eur a i v tomto prípade by predmetný zápočet
nemohol byť platný, keďže jeho predmetom by bola neexistentná pohľadávka, ktorá nie je spôsobilá na

započítaniespohľadávkoužalobcu.Žalovanýmalrovnakozato,ževýsledkomrozsiahlehodokazovania
na tunajšom súde by mohol byť i ustálený záver, že zápočet zo dňa 22. 03. 2017 je platný, a to z
dôvodu oprávnenej pohľadávky žalovaného, ktorá bola tiež jeho predmetom. I v tomto prípade by do
úvahy nemohlo prichádzať vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným žalobcovi. Z tohto dôvodu
žiadal žalobu zamietnuť. V závere poukázal i na zásadu koncentrácie konania, hospodárnosti konania

a neprípustnosti zmeny žaloby, keďže v podaní žalobcu zo dňa 03. 10. 2019 žalobca poukazoval na
skutočnosti týkajúce sa nim vystavenej faktúry č. 2017139 a predložil listinné dôkazy ohľadne úhrad
časti tejto istiny faktúrovanej žalovanému. Žiadal preto súd, aby prípadnú zmenu žaloby nepripustil.
Na pojednávaní uskutočnenom dňa 14. 05. 2020 súd nepripustil zmenu žaloby v súlade s ust. §
140 CSP, keďže predmetom doručenej žaloby žalobcom bol nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného

obohatenia z dôvodu neuznania faktúry žalovaného č. 111701 vystavenej v sume 4.819,- Eur, ktorá
bola súčasťou zápočtu o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 22. 03. 2017 medzi
stranami sporu a nie nárok žalobcu na úhradu svojej faktúry vystavenej pod č. 2017139 v sume
9.838,20 Eur a ktorej neuhradenie časti zdôvodňoval práve v tomto podaní. Súd preto zmenu žalobu
nepripustil. Súd vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti stranami sporu žiadal strany na pojednávaní

dňa 14. 05. 2020, aby sa vyjadrili k otázke uzavretej dohody o zápočte vzájomných záväzkov a
pohľadávok zo dňa 22. 03. 2017. Právny zástupca žalobcu považoval uvedený zápočet za neplatný,
minimálne v časti úhrady istiny 4.819,- Eur a totožne sa k neplatnosti tohto prejavu vyjadril i žalovaný,
Súd v zmysle ust. § 186 ods. 2 CSP preto vychádzal zo zhodných tvrdení strán, keďže nemal za
to, že existuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Súd preto vychádzal zo zhodného tvrdenia

strán o neplatnosti predmetného úkonu učineného stranami sporu dňa 22. 03. 2017. Keďže strany
sporu zotrvali i naďalej na svojich vyjadreniach a žalobca mal za to, že i napriek tejto skutočnosti je
potrebné výsluch svedkov nim navrhnutých vykonať, súd tak neučinil, keďže uvedené osoby mali byť
predovšetkým vypočuté k otázke oprávnenosti pani F. vykonať úkon, a to podpísať Dohodu o vzájomnomzápočte záväzkov a pohľadávok medzi stranami sporu, ku ktorej sa následne mala vyjadriť i konateľka
žalovaného Z.. T. D. a rovnako súd nevykonal ani dôkaz výsluch konateľa žalobcu pána X., keďže z
tohto nesporného tvrdenia vyplýva, že záväzky obsiahnuté v predmetom úkone - Dohoda o zápočte

vzájomných záväzkov a pohľadávok strán zo dňa 22. 03. 2017 je neplatná. Potom záväzky a pohľadávky
strán obsiahnuté v zápočte zostali neuhradené. Predmetom žalobného návrhu však bolo vydanie
bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného z titulu nim vystavenej a žalobcom tvrdenej fiktívnej
faktúry č. 111701 v sume 4.819,- Eur, ktorá vzhľadom na neplatnosť tohto právneho úkonu zostala
rovnako neuhradená tak, ako aj pohľadávka žalobcu z faktúry č. 2017139 v rovnakej výške istiny. Súd

preto následne vo veci rozhodol.

11. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

12. Podľa § 458 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa

poskytnúť peňažná náhrada.

(2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie
získal, nekonal dobromyseľne.

(3) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov,
ktoré na vec vynaložil.

13.Podľa§186ods.2CSP,súdvychádzazozhodnýchtvrdenístrán,akneexistujedôvodnápochybnosť
o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

14. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že strany na pojednávaní
uskutočnenom dňa 14. 05. 2020 zhodne tvrdili, že Dohoda o vzájomnom započítaní záväzkov a
pohľadávok zo dňa 22. 03. 2017 je neplatný právny úkon. V zmysle uvedeného neplatného právneho
úkonu potom pohľadávky žalobcu, ako i žalovaného obsiahnuté v uvedenej dohode zostali v dôsledku

tohto tvrdenia neuhradené. Zostala tak neuhradená časť pohľadávky žalobcu z faktúry č. 2017139,
splatná dňa 22. 12. 2017, ako aj neuhradená časť pohľadávky žalovaného voči žalobcovi v zmysle
faktúry č. 111701, splatná dňa 14. 03. 2017, obe vo výške 4.819,- Eur. Po zamietnutí zmeny žaloby
v zmysle podania žalobcu zo dňa 03. 10. 2019 súd vyhodnotil žalobu žalobcu ohľadne vydania
bezdôvodného obohatenia žalovaným žalobcovi v sume 4.819,- Eur s príslušenstvom za nedôvodný

nárok žalobcu a žalobu zamietol. Súd dospel k uvedenému rozhodnutiu tak, že vzhľadom na zhodný
prejav strán o neplatnosti Dohody o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 22. 03.
2017 zostali jednotlivé pohľadávky strán uvedených v predmetom započítacom prejave neuhradené a
žalovaný sa preto nemohol žiadnym spôsobom na úkor žalobcu obohatiť v ním tvrdenej výške.

15. O trovách konania tunajší súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému,
ktorý mal plný úspech vo veci, priznal nárok na náhradu trov konania, voči žalobcovi vo výške 100 %. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia

vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v
Banskej Bystrici.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.