Rozsudok Judgement was issued on Monday, October 28, 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/54/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419010224
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4419010224.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou, v trestnej veci

obžalovaného L. Z., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného
zákonaainé,nazákladeobžalobyprokurátoraOkresnejprokuratúryNovéZámkysp.zn.1Pv/17/18/4404
z 08.04.2019, na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 28.10.2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný L. Z., narodený XX.XX.XXXX v Z. I.Á., trvale bytom Z. I., R. C. B. Č. XXX/X, prechodne
bytom L. Č.. XXX,

je v i n n ý , ž e

dňa 22.11.2017, v čase o 15.30 h, vo vestibule pohostinstva „Kováč“, v obci L., okres Nové Zámky, po
predchádzajúcej slovnej hádke fyzicky napadol poškodeného T. B., narodeného XX.XX.XXXX, takým
spôsobom, že ho najmenej dvakrát päsťou udrel do tváre, ktorým konaním spôsobil poškodenému T.
B. narodenému XX.XX.XXXX, K. B. L. Č.. XXX zranenia, a to krvnú podliatinu v oblasti ľavej očnice a

zlomeninu v oblasti jarmovo-čeľustného oblúka vľavo s posunom úlomkov, ktoré zranenia si vyžiadali
dobu liečenia s práceneschopnosťou od 22.11.2017 do 19.12.2017,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví a spáchal čin na chránenej osobe (osobe vyššieho veku),
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupom výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona v znení zákona
číslo 264/2017 Z. z. (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na ust. § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného

zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 156 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona (za zistenia

poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona a priťažujúcej okolnosti podľa § 37písmeno h) Trestného zákona), § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody 1 (jeden)
rok.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba 1 (jeden) rok.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej
právnickej osobe V. I. X. T..Q.., B. - F. Č. X., X. C. Č.. X, D.:XXXXXXXX škodu vo výške 880,10 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 08.04.2019 pod sp.zn. 1Pv/17/18/4404
obžalobu na obvineného L. Z. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a)
Trestného zákona s poukazom na ust. § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona a prečin výtržníctva

podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 22.11.2017, v čase 15.30 h, vo vestibule pohostinstva „Kováč“, v obci L., okres Nové Zámky, po
predchádzajúcej slovnej hádke fyzicky napadol poškodeného T. B., Z. XX.XX.XXXX, B. L. Č. XXX,
H. Z. I.F., takým spôsobom, že ho najmenej dvakrát päsťou udrel do tváre, ktorým konaním spôsobil

poškodenému T. B. zranenia, a to krvnú podliatinu v oblasti ľavej očnice a zlomeninu v oblasti jarmovo-
čeľustného oblúka vľavo s posunom úlomkov, ktoré zranenia si u poškodeného T. B. vyžiadali dĺžku doby
liečenia s práceneschopnosťou v trvaní 4 týždne.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo skutku, uvedeného v obžalobe a súd

následne vykonal dokazovanie jeho výsluchom, výsluchom poškodeného T. B., svedkov: B. V., X. F., Ľ.
A., L. B. T. T. B., znaleckým dokazovaním a oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný vo svojom výsluchu spáchanie žalovaného skutku poprel s tým, že v rozhodnom čase prišiel
do pohostinstva na kávu aj so svojimi kamarátmi, postavili sa k barovému pultu, pričom poškodený

sedel v tretej lavici. Objednali si kávu a nápoje, keď k nemu poškodený pristúpil, potľapkal ho po pleci
a vyzýval ho, aby s ním išiel von a ukáže sa, kto je väčší chlap. Obžalovaný povedal poškodenému,
aby mu dal pokoj, ale tento ho stále provokoval, stál pri vonkajších dverách a keby obžalovaný aj chcel
odísť, nemohol by. Keď obžalovaný poškodeného stále ignoroval, tento mu začal vulgárne nadávať a
jeho nadávky sa stupňovali. V čase, keď obžalovaný odchádzal s nápojmi k stolu, poškodený otvoril

dvere, vyšiel von, ale vzápätí sa vrátil a povedal obžalovanému, že je šmatľavý mladý kripel s krivými
nohami. Následne poškodený vyšiel von, obžalovaný išiel za ním do vestibulu, počul pritom, ako sa
zavreli mrežové dvere, ktoré sú pri východe z vestibulu, obžalovaný do vestibulu ani nevošiel, len otvoril
dvere, poškodený vo vestibule už ale nebol. Obžalovaný tvrdil, že za poškodeným nešiel, hneď sa vrátil
späť k stolu, vypil s kamarátmi kávu, pobudol v pohostinstve asi hodinu a potom išiel domov. Obžalovaný

sa podľa vlastného vyjadrenia o zraneniach poškodeného dozvedel až o niekoľko dní, keď za ním prišili
policajti s predvolaním na výsluch. Obžalovaný na otázku odpovedal, že za poškodeným išiel preto, že
mu chcel povedať, že ak bude pokračovať v takých nadávkach, zavolá na neho políciu. Podľa domnienky
obžalovaného je poškodený na neho nahnevaný alebo zaujatý, pretože asi pol roka dozadu, keď išiel
okolo, tak si smerom k nemu odpľul a nadával mu, že je zlodej, ohováral ho a odhováral ľudí, aby

k nemu chodili. Poškodený ho totiž asi pred 9 rokmi žiadal vymeniť žiarovku vo svetlomete vozidla.
Obžalovaný vtedy musel demontovať celý nárazník aj svetlomet, čo bolo poškodené zrejme tým, ako sa
poškodený snažil žiarovku neodborne namontovať, obžalovaný túto žiarovku vymenil a vypýtal si 15,-
Eur, s čím poškodený bol spokojný 7-8 rokov a až potom začal mať problém. Obžalovaný vznik zranení
poškodeného nevedel vysvetliť, pripúšťal možnosť pádu poškodeného, jeho náraz do brány alebo to,

že cestou domov vyprovokoval niekoho iného, keďže poškodený bol značne pod vplyvom alkoholu.
Obžalovaný na otázku tiež bližšie vysvetľoval, že od barového pultu ako prvý odchádzal X. F., potom
krčmár robil nápoje a s B. V. od baru k stolu odchádzali spolu, boli asi v strede cesty, keď mu poškodený
začal znovu tak nadávať, obžalovaný položil pohár späť na pult, B. V. zostal stáť na mieste a čakal, čo
sa bude diať, obžalovaný išiel otvoriť dvere do vestibulu a keď tam poškodený nebol, vrátil sa po pohár

a spolu s B. V. si sadli k stolu.Poškodený T. B. v procesnom postavení svedka na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v pohostinstve
pil alkoholické nápoje, keď odchádzal, práve vošiel obžalovaný s kamarátmi a keďže asi týždeň pred tým

mu obžalovaný v inom bare zaplatil poldeci a povedal, že mu raz rozbije papuľu, poškodený mu povedal,
že by mal rozbiť papuľu on jemu za to, že ho oklamal, pretože za výmenu žiarovky v aute pred niekoľkými
rokmi od neho zobral 15,- Eur a robil to od rána až do poobedia. Keď toto poškodený obžalovanému
povedal, vyšiel z krčmy, zabuchol dvere, ale obžalovaný nimi mixoval, otvoril ich a udrel ho tri až štyrikrát
do tváre, v dôsledku čoho mal poškodený zlomenú kosť pod okom a aj v oblasti sánky. Poškodený

vypovedal, že v čase úderu stál vo vestibule a obžalovaný za ním prišiel do vestibulu, poškodený tvrdil,
že obžalovaného neurážal a ani mu nenadával. Podľa vyjadrenia poškodeného v ten deň nemal konflikt
s nikým iným a ani nespadol. Poškodený ďalej uvádzal, že následne išiel domov, po ceste si držal tvár
s vreckovkou, pretože krvácal, po príchode domov povedal manželke, čo sa stalo, k lekárovi ale hneď
nešiel, ale až na druhý deň, kedy mu boli zistené uvedené zranenia. Na otázku vysvetlil, že vošiel do
vestibulu, zavrel za sebou dvere, ale si všimol, že sa otvorili a preto ich zavrel ešte raz, ale obžalovaný

ich následne prudko otvoril a udrel ho.

Svedok B. V. vo svojej výpovedi uviedol, že s obžalovaným a kolegom F. prišli do pohostinstva, pri
barovom pulte si objednávali nápoje, keď k obžalovanému pristúpil poškodený a začal obžalovanému
nadávať vulgarizmami a volal ho von, pričom však obžalovaný mu hovoril, aby ho nechal na pokoji a to

mu zopakoval asi 10-krát. Od pultu smerom k stolu prvý odišiel X. F., potom obžalovaný a svedok bol pri
pulte posledný, nakoľko platil. Vtedy poškodený, ktorý už stál pri dverách, zakričal na obžalovaného, že
je šmatľavý kripel s krivými nohami, pričom keď svedok odchádzal k stolu obžalovaný položil nápoje späť
na barový pult, išiel smerom za poškodeným, svedok počul, ako buchli vestibulové dvere, avšak ako
prišiel k stolu, prakticky spolu s ním prišiel k stolu späť aj obžalovaný a povedal, že nebude poškodeného

naháňať. Doplnil, že v čase, keď obžalovaný išiel za poškodeným, sa prakticky míňali a keď prišiel k
stolu, stihol si akurát odtiahnuť stoličku a hneď prišiel k stolu aj obžalovaný. To, či obžalovaný vošiel
za poškodeným nevidel, nevidel ani to, či opustil krčmu a teda či vyšiel do vestibulu. Svedok počul iba
jedno buchnutie dverí, druhý krát buchnúť dvere nepočul.

Svedok X. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v čase, keď s obžalovaným a B. V. stáli pri barovom
pulte, prišiel za obžalovaným poškodený a začal mu nadávať do zlodejov, pričom obžalovaný mu hovoril,
aby mu dal pokoj, poškodený obžalovaného volal von, že dostane. Poškodený potom odišiel, svedok si
išiel sadnúť k stolu a krátko na to si k stolu sadol aj obžalovaný. Tvrdil, že obžalovaný za poškodeným
do vestibulu nevyšiel, pretože hneď na to, ako si sadol k stolu, prišiel k stolu aj obžalovaný s B. V..

Súdprečítalčasťvýpovedesvedkazprípravnéhokonania,kedyrozdielnevypovedal,žeobžalovanýišiel
za poškodeným ku dverám a keď prišiel ku dverám, poškodený tam už nebol, obžalovaný otvoril dvere,
ale do vestibulu nevošiel, ale hneď sa vrátil k stolu a svedok vtedy vypovedal, že videl, ako obžalovaný
otvoril dvere a zavrel, ale do vestibulu nevošiel.
Svedokkzistenýmrozporomuviedol,žesaudalostistalitak,akovypovedalnapolícii,pretožepredostup

času si na detaily nepamätá.

Svedok Ľ. A. vypovedal, že prevádzkuje predmetné pohostinstvo, v uvedený deň sa v ňom nachádzal,
v poobedňajších hodinách prišiel obžalovaný aj s kamarátmi, objednali si nápoje, poškodený už v
pohostinstve sedel. Svedok uviedol, že poškodený začal obžalovanému nadávať, hovoril mu, aby nebral

ohľad na jeho vek a obžalovaný hovoril zase, aby mu dal pokoj. Poškodený odišiel, svedok robil kávu
v osobitnej miestnosti, z ktorej nevidí do priestorov pohostinstva, čo trvalo asi minútku a keď potom
vyšiel s kávou, obžalovaný už sedel pri stole. Svedok uvádzal, že až neskôr od iných ľudí sa dozvedel,
že poškodený potom išiel na pohotovosť. Podľa vyjadrenia svedka poškodený zvykne vyrývať do iných
ľudí, obžalovaný je naopak kľudný človek a alkohol ani nepije. Poškodený aj v uvedený deň vypil viac

poldecákov slivovice, pretože tam bol dlhšiu dobu.

Svedkyňa L. B. (nevesta poškodeného) vypovedala pred súdom, že pracuje v predajni potravín v obci
L., ktoré sa nachádza oproti pohostinstva Kováč. V rozhodný deň bola v práci a videla cez okno
svojho svokra ako prechádza cez trávnatú plochu, nachádzajúcu sa medzi uvedeným pohostinstvom

a kultúrnym domom, videla ho zozadu a nič zvláštne si na ňom nevšimla. Až následne jej doma večer
manžel povedal, že svokor bol napadnutý obžalovaným a na druhý deň bol jej manžel s poškodeným
u lekára, kde bolo zistené, že mal zlomeniny.Svedkyňa T. B. (manželka poškodeného) vo svojej výpovedi uviedla, že keď poškodený v ten deň prišiel
domov, bola na dvore a videla, že je celý dobitý, opuchnutý a tečie mu krv. Keďže mu tá krv neprestávala
tiecť a nevedeli, čo majú robiť, tak volala neskôr synovi, ale ten bol v práci. K lekárovi išli až na druhý

deň. Keď sa poškodeného spýtala po príchode domov, kto mu to urobil, povedal, že obžalovaný.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne
lekárstvo MUDr. Pavla Gavaľu, PhD. ktorý zotrval na ním podanom písomnom znaleckom posudku
a dodatku k nemu. V tomto skonštatoval, že poškodený dňa 22.11.2017 utrpel krvnú podliatinu v

oblasti ľavej očnice a zlomeninu v oblasti jarmovo-čeľustného oblúka vľavo s posunom úlomkov, pričom
na oblasť tváre poškodeného pôsobilo v smere spredu a mierne doľava tupé, eventuálne tupo oblé
násilie veľkou intenzitou a prudkosťou a charakter aj lokalizácia zranenia poškodeného nasvedčujú pre
jeho vznik pôsobením aktívneho mechanického násilia a mohlo k nemu dôjsť pri fyzickom napadnutí
poškodeného inou osobu, napr. po prudkom údere päsťou ruky do ľavej strane tváre v polohe stojacej
poškodeného. Uvedené zranenie poškodeného si vyžiadalo dobu liečby 28 dní, po ktorú dobu bol

poškodený aj obmedzený v obvyklom spôsobe života. Znalec vznik zranenia poškodeného pôsobením
pasívneho mechanického násilia - pádom alebo iným úrazom nezavineným konaním treťou osobou
vzhľadom na jeho charakter a lokalizáciu označil už písomnom posudku za krajne nepravdepodobný a
v danom prípade ho vylúčil. Predmetné zranenie poškodeného mohlo byť spôsobené jedným prudkým
úderom päsťou ruky, ale opakované udretie päsťou ruky na ľavú stranu tváre poškodeného je vysoko

pravdepodobné, a to z dôvodu veľkého rozsahu poranenia, pri ktorom boli zlomené viaceré kosti tváre
(očnica, jarmová kosť, horná čeľusť) a charakter zlomeniny bol trieštivý s posunom kostných úlomkov
a so zakrvácaním do čeľustnej dutiny.
Znalec na hlavnom pojednávaní doplnil, že intenzita úderu bola väčšia až veľká, keďže došlo k trieštivej
zlomenine s posunom úlomkov, nakoľko však v tomto prípade bol poškodeným človek vo vyššom veku, v

ktorom môže byť už zoslabnutá kosť, k tejto zlomenine mohlo dôjsť aj v dôsledku úderu menšej intenzity.
To by však platilo pre prípad, že by bola diagnostikovaná osteoporóza, ktorú diagnózu však znalec
nezistil zo zdravotnej dokumentácie poškodeného, ani z prepúšťacej správy v súvislosti s hospitalizáciou
poškodeného, ktorá býva podrobná a v prípade, že by bola diagnostikovaná, mala by byť uvedená.
S poukazom na charakter zranenia poškodeného, ktoré je izolované, sa vo svojej súdnolekárskej

praxi znalec so vznikom takého zranenia pádom nestretol, takéto zranenia bývajú spôsobené aktívnym
mechanickým násilím a pokiaľ by malo dôjsť k pádu, ako prvé prichádzajú do kontaktu s podkladom
exponované časti tváre (nadočnicový oblúk alebo nos), čo by súčasne bolo sprevádzané aj vznikom
odrením, ktoré v tomto prípade znalec nezistil. Preto znalec spôsobenie zranenia poškodeného pádom
označil za vysoko nepravdepodobné. Rovnako za nepravdepodobnú označil možnosť vzniku zranenia

poškodeného pádom na zábradlie, a to jednak preto, že intenzita pôsobeného násilia v prípade pádu
je menšia a tiež preto, že na spôsobenie takéhoto zranenia je potrebné pôsobenie násilia predmetom,
ktorý je ohraničený. Zábradlie je predmet pevný, tvrdý a má pozdĺžny tvar, naproti tomu ľudská päsť
je poddajná a ohraničená. Znalec po oboznámení sa s lekárskymi správami k zdravotnému stavu
obžalovaného doplnil, že u obžalovaného nezistil žiadne poruchy pohybového aparátu horných končatín

ani také ochorenie, ktoré by mu bránili aplikovať taký mechanizmus a intenzitu násilia, aký znalec za
pravdepodobný skonštatoval v znaleckom posudku.

Súd ďalej poukazuje na lekárske správy, vzťahujúce sa na zranenia poškodeného a ich liečbu, lekárske
správy, dokumentujúce zdravotný stav obžalovaného a ostatné listiny.

Vykonaním vyššie opísaných dôkazov a po ich vyhodnotení jednotlivo ako aj v ich vzájomných
súvislostiach v zmysle zásady bezprostrednosti a ústnosti, ktoré umožňujú pozorovať jednotlivé
vypovedajúce osoby a ich reakcie na položené otázky, súd dospel k záveru, že obžaloba bola
na obžalovaného podaná dôvodne a tento sa dopustil žalovaného skutku, pretože fyzicky napadol

poškodeného T. B. tak, že ho rukou zovretou v päsť najmenej dvakrát udrel do tváre a spôsobil mu
zranenia, ktoré boli konštatované lekárskymi správami a následne aj znaleckým posudkom, majúce
charakter ublíženia na zdraví.

K uvedenému záveru súd dospel napriek tomu, že obžalovaný v celom priebehu trestného konania,

vedeného proti nemu, spáchanie žalovaného skutku popieral. Obrana obžalovaného, spočívajúca v
tvrdení, že potom, ako mu poškodený naposledy adresoval vulgárne nadávky a vyšiel z priestorov
pohostinstva, poškodeného nasledoval iba po dvere vestibulu, kde sa však už poškodený nenachádzal
a preto sa ihneď vrátil späť dovnútra pohostinstva a bez toho, aby poškodeného ďalej nasledoval, presúd vyznela nevierohodne, ako motivovaná snahou vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Poškodený totiž
nemenne od začiatku trestného stíhania za útočníka a pôvodcu objektívne u neho zistených zranení,
označil práve obžalovaného s tým, že naopak, tento za ním vyšiel do vestibulu a tam ho opakovane

fyzicky atakoval do oblasti tváre. Výpoveď poškodeného nepriamo potvrdzuje aj výpoveď jeho manželky,
ktorej bezprostredne po príchode domov rovnako uviedol, že mu na ňom už v tom čase pozorovateľné
zranenia, spôsobil práve obžalovaný a tiež sa sprostredkovane túto informáciu dozvedela aj nevesta
poškodeného od svojho manžela. Výpovede týchto dvoch svedkýň, hoc príbuzných poškodeného, pre
súd vyzneli vierohodne, súd nemal dôvod o hodnovernosti ich výpovedí pochybovať, keďže v konaní

pred súdom nevyplynul žiaden dôvod, aby tieto svedkyne proti obžalovanému krivo vypovedali. Naviac,
výpoveď poškodeného z hľadiska mechanizmu vzniku jeho zranení je podporená aj vo veci podaným
znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva, pričom znalec vylúčil vznik zranení poškodeného pádom
na zem, alebo udretím o iný predmet tak, ako výlučne hypoteticky naznačovala obhajoba. Naopak,
znalec v podanom posudku dospel k záveru o zhodnom mechanizme vzniku zranenia poškodeného,
ako ho opisoval samotný poškodený a naviac z medicínskeho hľadiska za pravdepodobné označil

aj opakované údery zo strany útočníka na danú oblasť tváre poškodeného. Znalec pritom odborne
presvedčivo vysvetlil, na základe ktorých skutočností dospel k týmto svojim záverom. Súčasne rovnako
výsluchom znalca na hlavnom pojednávaní bola vyvrátená aj obrana obžalovaného, že vzhľadom na
jeho zdravotný stav by nebol schopný útoku na poškodeného takej intenzity, aká bola potrebná na vznik
zranení poškodeného.

Súd z vykonaného dokazovania zistil, že poškodený, súc pod vplyvnom alkoholu, preukázateľne
(vzhľadom na výpovede aj svedkov A., F. T. V.) obžalovaného slovne provokoval, a to ako prvý, čo v
konečnom dôsledku poškodený ani nepoprel, keďže sám vypovedal, že ako prvý obžalovaného oslovil
po jeho príchode do pohostinstva a začal mu vytýkať predchádzajúce správanie sa obžalovaného

voči nemu, ku ktorému došlo v inom čase a na inom mieste v minulosti, a teda bez toho, aby
slovný konflikt obžalovaný vyvolal v uvedenom momente nejakým vlastným správaním. Tiež mal súd
preukázané, že obžalovaný vyzýval poškodeného, aby mu dal pokoj a snažil ho ignorovať, avšak iba
do momentu, ako poškodený pri svojom odchode z pohostinstva na adresu obžalovaného adresoval
ponižujúce výrazy vo vzťahu k jeho výzoru. V tejto časti preto súd tvrdeniu poškodeného neuveril,

pretože práve uvedené urážky, vyslovené poškodeným, boli tým impulzom, ktorý u obžalovaného viedol
k rozhodnutiu poškodeného nasledovať po jeho odchode z pohostinstva s tým, že obžalovaný následne,
nezvládnuc svoje emócie v danej situácii na urážky poškodeného reagoval tak, že tohto najmenej
dvakrát udrel do tváre. Svedok V. túto situáciu podľa svojej výpovede vôbec nevidel, uvádzal iba časové
súvislosti návratu obžalovaného k stolu, ktoré však vzhľadom na aj poškodeným opísaný priebeh útoku

obžalovaného na neho, nevylučujú takýto fyzický atak obžalovaného na poškodeného. Svedok F. už
na hlavnom pojednávaní rovnako bližšie okolnosti nasledovania poškodeného obžalovaným neuvádzal
a pokiaľ v prípravnom konaní tvrdil, že výslovne videl, ako obžalovaný iba otvoril dvere a následne
ich hneď zavrel (dokonca tvrdil, že poškodený už vo vestibule ani nebol, pričom nie je zrejmé, ako
toto mohol pozorovať, keďže sedel pri stole a obžalovaný podľa vlastného vyjadrenia ani nevošiel do

vestibulu), podľa názoru súdu tak vypovedal v snahe potvrdiť verziu obžalovaného ako svojho priateľa
práve vzhľadom na poškodeného provokáciu a charakter ním použitých ponižujúcich vyjadrení ohľadne
osoby obžalovaného. Uvedené správanie sa poškodeného však žiadnym spôsobom neoprávňovalo
obžalovaného k fyzickému ataku na neho, keďže zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplýva, že
by poškodený obžalovaného ohrozoval svojim správaním fyzicky, naopak obžalovaný mal možnosť

riešiť túto situáciu inými prostriedkami, v súlade s právnym poriadkom, t.j. iniciovať konanie pred na to
príslušnýmorgánom, atoprihliadnucosobitnevekpoškodenéhoaajvlastnúpredchádzajúcuskúsenosť
kontaktu s ním, opisovanú v konaní pred súdom a zrejme predstavujúcu príčinu ich vzájomných nezhôd.
Z uvedených dôvodov súd obžalovaného uznal vinným tak, ako uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Súd súčasne dospel k záveru, že obžalovaný uvedeným protiprávnym konaním naplnil všetky formálne
znakyskutkovejpodstatyprečinuublíženianazdravípodľa§156odsek1,odsek2písmenoa)Trestného
zákona s poukazom na ust. § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona v jednočinnom súbehu
s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona tak z hľadiska subjektu,

subjektívnej stránky, objektu i objektívnej stránky, pretože úmyselne (§ 15 písmeno a) Trestného zákona)
zasiahol do záujmov, chránených Trestným zákonom, ktorými je záujem na ochrane života a zdravia
ľudí a tiež záujem na ochrane riadneho občianskeho spolunažívania tým, že inému úmyselne ublížil na
zdraví a spáchal čin na chránenej osobe (osobe vyššieho veku) a dopustil sa fyzicky na mieste verejnostiprístupnom výtržnosti tým, že napadol iného. Súd nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej
príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním obžalovaného a následkami jeho činu na
jednej strane a jeho úmyselným zavinením na strane druhej. Zákonné znaky predmetných prečinov

naplnil obžalovaný aj po stránke materiálnej, pretože jeho závažnosť rozhodne nie je nepatrná (§ 10
odsek 2 Trestného zákona). V konkrétnom prípade je určená predovšetkým spôsobom vykonania činu
(intenzitou ním voči telesnej integrite poškodeného použitého násilia s tým súčasne, že poškodeným
bola osoba vo veku 64 rokov) a jeho následky (vo sfére poškodenia zdravia poškodeného), okolnosťami,
za ktorých bol čin spáchaný (fyzický útok obžalovaného ako reakcia výlučne na verbálnu provokáciu

poškodeného), mieru zavinenia obžalovaného a jeho pohnútku. Súd skutok kvalifikoval podľa Trestného
zákona účinného v čase jeho spáchania, nakoľko dospel k záveru, že neskorší Trestný zákon nie
je pre obžalovaného priaznivejší (predovšetkým z hľadiska podmienok pre neskoršie rozhodovanie o
osvedčení sa obžalovaného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia).

Zo správ a charakteristík k osobe obžalovaného súd zistil, že z miesta bydliska sú o ňom uvádzané

výlučne pozitívne poznatky k jeho osobe a správaniu s tým, že je priateľskej povahy a vôbec nepožíva
alkoholické nápoje. Obžalovaný doteraz nebol súdne trestaný a v evidencii priestupkov má evidovaný
iba jeden priestupok na úseku cestnej dopravy z roku 2013.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust.

§ 34 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce
a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd zistil u
obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona (viedol pred spáchaním
činu riadny život) a tiež aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona (spáchal
viac trestných činov). Súd obžalovanému ukladal úhrnný trest podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona,

pričom najprísnejšie trestným zo zbiehajúcich sa trestných činov je prečin podľa § 156 odsek 2
Trestného zákona, kde je základná sadzba trestu odňatia slobody 1 až 3 roky. Súd podľa § 38 odsek
2 Trestného zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti u obžalovaného zistenej poľahčujúcej a
priťažujúcej okolnosti a pri ich rovnováhe uložil obžalovanému trest odňatia slobody na samej dolnej
hranici trestnej sadzby vo výmere 1 rok. Súd súčasne, zistiac podmienky podľa § 49 odsek 1 písmeno

a) Trestného zákona (vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a
prostredie, v ktorom žije a na okolnosti prípadu možno dôvodne očakávať, že na zabezpečenie ochrany
spoločnosti a nápravu obžalovaného nie je nevyhnutný výkon trestu odňatia slobody ich okolností),
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu 1 rok. Súd je toho názoru, že u
obžalovaného splní účel trestu trest uvedeného druhu a výmery a tento súčasne i reflektuje doterajšiu

absolútnu bezúhonnosť obžalovaného, ktorý sa dosiaľ nedostal do rozporu so zákonom a viedol riadny
život, pričom exces v doterajšom správaní sa obžalovaného v podobe spáchania trestnej činnosti v
prejedávanej veci z jeho strany zjavne možno pričítať nezvládnutiu svojho správania v nadväznosti
na verbálne urážky poškodeného, smerujúce voči jeho osobe, v ktorej situácii obžalovaný reagoval
neadekvátne jej okolnostiam a spôsobom, napĺňajúcim znaky trestného činu.

Súd obžalovaného zaviazal k náhrade škody v prospech poškodenej právnickej osoby V. I. X. T..Q.. B.
vo výške 880,10 Eur v súvislosti s nákladmi, vynaloženými na poskytnutie zdravotnej starostlivosti ich
poistencovi T. B., a to v súlade s jej riadne a včas uplatneným nárokom.

Poškodený T. B. sa síce na hlavnom pojednávaní v rámci postupu podľa § 256 odsek 2 Trestného
poriadku vyjadril, že uplatňuje nárok na náhradu škody aspoň vo výške 1.500,- Eur a to z dôvodu, že „mu
bolo ublížené na zdraví a bol hospitalizovaný“, avšak takto ním uplatnený nárok nemožno podľa názoru
súdu považovať za uplatnený riadne (nakoľko z neho nie je zrejmý právny titul, takýto nárok zakladajúci),
ako ani za uplatnený včas (nakoľko nárok na náhradu škody môže poškodený podľa § 46 odsek 3

Trestného poriadku uvedením dôvodu a výšky uplatniť v prípravnom konaní najneskôr do skončenia
vyšetrovania, čo sa v prejednávanej veci nestalo). Z toho dôvodu súd o nároku tohto poškodeného ako
neuplatnenom včas a riadne vôbec nerozhodoval.