Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2020

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419010087
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2020:4419010087.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou v trestnej veci

obžalovaného Š. P., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného
zákona, na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn. 2Pv/285/17/4404 z
12.02.2019, na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 27.02.2020 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Š.S. P., A.. XX.XX.XXXX Q. T. X., S.
W. Q. - A. A. E., Q.Ý.
C. XXX/XX,

je v i n n ý, ž e

dňa 16. apríla 2017 asi o 18.15 h riadil osobné motorové vozidlo Kia Ceed evidenčného čísla T. XXX
C. na výjazde na účelovú komunikáciu medzi obcami Podhájska a Čechy, kde v rozpore s ustanovením
§ 4 odsek 1 písmeno c) Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, podľa ktorého vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej
premávke, nevenoval dostatočnú pozornosť riadeniu tohto vozidla a v rozpore s ustanovením § 21

odsek 1 tohto zákona, podľa ktorého pri vchádzaní na cestu z miesta mimo cesty, z poľnej cesty, z
lesnej cesty, z cestičky pre cyklistov, z obytnej zóny alebo z pešej zóny vodič je povinný dať prednosť
v jazde vozidlu idúcemu po ceste, nedal prednosť v jazde osobnému motorovému vozidlu značky Fiat
Stilo, evidenčného číslo A. XXX C., riadenému poškodeným X. A., A.. XX.XX.XXXX Q. A. N., W. X. XX,
v dôsledku čoho náhle vošiel do jeho jazdnej dráhy, následkom čoho poškodený X. A. pri obchádzaní
vozidlom pred ním sa nachádzajúcej jamy s cieľom zabrániť zrážke začal brzdiť, stočil volant doprava
a vozidlom vbehol do priekopy a utrpel tak vykĺbenie pravého bedrového kĺbu so zlomeninou hlavice
stehnovej kosti s dobou liečenia od 16.04.2017 do 20.09.2018,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a spáchal čin závažnejším spôsobom konania
(porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona),

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona v znení Zákona
č. 316/2016 Z. z. (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na ust. § 138 písmeno h) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ePodľa § 157 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (za zistenia
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno j), písmeno l) Trestného zákona a za nezistenia žiadnej

priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona) na trest odňatia slobody 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba 1 (jeden) rok.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá v cestnej premávke na dobu 1 (jeden) rok.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodené právnické a fyzické osoby:

X. Q. N. F. Y..X.., W. - P. Č. F., F. I. Č.. X, G.:XXXXXXXX,
X. X. A., nar. XX.XX.XXXX v A. N., trvale bytom X. č. XX,
s nárokom na náhradu škody odkazujú na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 12.02.219 pod sp.zn. 2Pv/285/17/4404

obžalobu na obvineného Š. P. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno
a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno h) Trestného zákona na hore uvedenom
skutkovom základe.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítaním zápisnice

o jeho výsluchu z prípravného konania, výsluchom svedkov: X. A., O. W., O. O., H. M., znaleckým
dokazovaním a oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný najskôr spáchanie žalovaného skutku popieral a tvrdil, že na predmetnej ceste sa otočil
spôsobom, že si vozidlom nadišiel do protismeru, nacúval na miesto mimo cesty, zastal vozidlom na

okraji cesty, zaradil prvý rýchlostný stupeň a keďže nevidel žiadne vozidlo, pohol sa svojim vozidlom,
prešiel rýchlosťou až 15 km/h vzdialenosť asi 50 až 60 metrov vo svojom jazdnom pruhu. Vtedy zbadal
oproti nemu idúce vozidlo, ktoré obchádzalo výmoľ na ceste a musel zastaviť vozidlo, pretože inak
by došlo k zrážke. Zboku videl, ako sa uvedené vozidlo začalo šmýkať a potom narazilo do zvodidiel.
Obžalovaný nacúval vozidlom dozadu, vystúpili z vozidla a zastavili aj motorkára so ženou a poskytovali

poškodenému prvú pomoc. Obžalovaný tvrdil, že keď prišiel policajt, tento ho požiadal, aby dal vozidlo
do tej polohy, v ktorej bolo v čase nehody a obžalovaný ho zhruba vrátil do takej polohy. Obžalovaný
tvrdil, že vozidlo poškodeného zbadal, keď po otočení a vyjdení na cestu prešiel asi 50 metrov a keď
prvý krát vozidlo poškodeného uvidel, bolo od neho vo vzdialenosti asi 700 až 800 metrov. Vypovedal,
že zareagoval tak, že vozidlo zastavil, pretože práve chcel zaradiť druhý prevodový stupeň. Uvádzal,

že poloha jeho vozidla v zázname o nehode nezodpovedá polohe jeho vozidla v čase, keď ho zastavil
potom, ako zbadal vozidlo poškodeného, a to preto, že bol v strese a nevedel, čo od neho policajt chce.
Vozidlo dal do tej polohy, v akej bolo, keď sa po nehode poškodeného so svojim vozidlom vrátil.
Obžalovaný v priebehu dokazovania zmenil svoj postoj k za vinu mu kladenému trestnému činu s tým,
že je vinný zo žalovaného skutku a uznáva, že zavinil uvedenú dopravnú nehodu.

Poškodený X. A. vypovedal, že uvedenou komunikáciou prechádzal smerom od obce Podhájska na
obec Čechy, obchádzal výmoľ na ceste, ktorý zaberá skoro celý jazdný pruh, takže svojim vozidlom
išiel asi v strede vozovky. V tom zbadal, že z odstavného miesta vedľa cesty sprava mu vošlo do dráhy
biele vozidlo. Chcel sa vyhnúť zrážke, preto strhol volant doprava, brzdil a keď sa chcel vrátiť späť

na cestu smerom doľava, katapultovalo ho do ľavej strany a narazil vozidlom do zvodidiel. Uvádzal,
že pri obchádzaní výmoľu určitou časťou svojho vozidla bol v protismere, pričom výmoľ na ceste
bol vo vzdialenosti asi 30 metrov od miesta, odkiaľ vychádzalo vozidlo obžalovaného. Jeho vozidlo
zaregistroval v momente, keď bolo kolmo na cestu a nachádzalo sa v jeho jazdnom pruhu, pričom
zadná časť vozidla bola ešte stále v tom výbežku vedľa cesty. Poškodený uvádzal, že išiel rýchlosťou

90 - 95 km/h a v čase, keď vozidlo obžalovaného míňal pri svojom vyhýbacom manévri, toto ešte stálenebolo úplne vo svojom jazdnom pruhu a preto poškodený musel minimálne polovicou svojho vozidla
prechádzal cez to miesto mimo cesty, z ktorého obžalovaný vychádzal.

Svedkyňa O. W. (spolujazdkyňa obžalovaného na mieste spolujazdca vpredu) vypovedala na hlavnom
pojednávaní, že keď obžalovaný vychádzal vozidlom z miesta mimo cesty, na ktorom sa otáčal, prešiel
asi 15-20metrov, keď zbadali oproti nim sa rútiť veľkou rýchlosťou vozidlo, ktoré bolo v ich jazdnom
pruhu. Obžalovaný vozidlom zastal, to druhé auto sa im snažilo vyhnúť a prešlo doprava popri kríkoch,
obišlo ich a keď sa obzrela, videla, ako narazilo do zvodidiel. Vrátili sa potom k vozidlu poškodeného

a poškodenému pomáhali. Svedkyňa tvrdila, že keď sa obžalovaný vozidlom otáčal, pri výjazde na
cestu ani ona nevidela ani vpravo ani vľavo žiadne vozidlo, pričom vozidlo poškodeného prvýkrát
zaregistrovala asi vo vzdialenosti 50 - 60 metrov, keď obžalovaný už bol vo svojom jazdnom pruhu.
Súd prečítal časť výpovede svedkyne z prípravného konania, kedy rozdielne vypovedala, že po výjazde
z miesta mimo cesty prešli asi 20 alebo 30 metrov a tiež časť zápisnice o jej skoršom výsluchu, kedy
dokonca túto vzdialenosť uviedla ako 5 metrov.

Svedkyňa uvedené rozpory vysvetľovala tak, že bola pri výsluchu v strese, nevie to odhadnúť, ale určite
prešli aspoň 10 metrov.

Svedkyňa O. O., ktorá sedela vo vozidle obžalovaného na zadnom sedadle za spolujazdcom, na
hlavnom pojednávaní vypovedala, že keď obžalovaný so svojim vozidlom vychádzal z miesta mimo

cesty, presvedčili sa, či nič nejde a vyšli na cestu, po ktorej prešli asi 50 alebo 60 metrov, keď zbadali
oproti nim sa v ich jazdnom pruhu rútiť vozidlo. Toto prudko zatočilo doprava, išlo kolesami mimo cesty,
potom prešlo znova do ich jazdného pruhu a narazilo, pričom k tomuto nárazu mohlo dôjsť asi 120
až 150 metrov od nich. Nacúvali späť a snažili sa poškodenému pomôcť. Svedkyňa tiež uvádzala, že
keď obžalovaný sa vozidlom pohýnal, išiel maximálne rýchlosťou 20 km/h a keď vozidlo poškodeného

prvýkrátzbadala,mohlobyťodnichvovzdialenostido100metrov.Obžalovanýpodľasvedkynereagoval
tak, že zastal svojim vozidlom. Svedkyňa tiež vypovedala, že bola prítomná pri dokumentácii nehody
políciou, obžalovaný bol vyzvaný, aby dal vozidlo do polohy, v akej bolo v čase, keď došlo ku kolízii,
obžalovaný ho dal do takej polohy, ale nebolo to v polohe, v akej obžalovaný vozidlo zastavil, pretože
vtedy už boli vo svojom jazdnom pruhu.

Súd prečítal časť výpovede svedkyne z prípravného konania, kedy rozdielne vypovedala, že obžalovaný
po vyjdení na cestu prešiel vzdialenosť asi 30 až 40 metrov.
Svedkyňa tento rozpor vysvetľovala tak, že sú to iba jej odhady, ale skôr sa drží toho, že to bolo 50 -
60 metrov.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul aj svedka A.. H. M., služobne zaradeného na ODI OR PZ Nové
Zámky, ktorý vykonával prvotné úkony súvisiace s ohliadkou nehody. Uviedol, že v zápisnici zachytil
vozidlo obžalovaného v polohe, do akej ho tento dal na jeho výzvu s tým, že ide o polohu vozidla v čase
nehody. Svedok vypovedal, že obžalovaný mu neavizoval, že by nerozumel jeho pokynu na umiestnenie
vozidla do polohy v čase nehody a potvrdil, že obžalovaný mu neuvádzal ani to, že vo svojom jazdnom

pruhu pred nehodou prešiel 50 - 60 metrov.

Znalec z odboru cestnej dopravy, odvetvie nehody v cestnej premávke, G.. C. T. sa na hlavnom
pojednávaní pridržal ním podaného písomného znaleckého posudku a dodatku k nemu. V ňom
skonštatoval,ževokamihupočiatkurozjazduvozidlaobžalovanéhobolovozidlopoškodenéhovzdialené

cca 59 metrov a v tomto okamihu poškodený rozpoznal kolíznu situáciu. Techniku jazdy obžalovaného
znalec vyhodnotil ako nesprávnu, nakoľko mal povinnosť pri vychádzaní na cestu z miesta mimo cesty
zastaviť svoje vozidlo na takom mieste, odkiaľ by mal náležitý rozhľad a počínať si tak, aby inému
účastníkovi cestnej premávky nehrozilo žiadne nebezpečenstvo a dal prednosť v jazde vozidlám a
ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po ceste. Poškodený išiel svojim vozidlom síce

rýchlosťou 100 km/h, čo je vyššia ako maximálna povolená rýchlosť v danom úseku, avšak aj v prípade,
ak by sa pohyboval rýchlosťou 90 km/h, došlo by k zrážke.
Znalec na hlavnom pojednávaní zdôraznil, že prekročenie rýchlosti vozidla poškodeného nevyvolalo
nehodový dej. Obžalovaný z hľadiska výhľadových pomerov mohol vozidlo poškodeného zaregistrovať
vo vzdialenosti 59 metrov, avšak až vtedy, keď už vyšiel na teleso vozovky. Obžalovaný mal možnosť

nehode zabrániť, ak by nevošiel svojim vozidlom na vozovku, resp. za zhoršených výhľadových pomerov
mal zabezpečiť primerane poučenou osobou asistenciu pri výjazde na vozovku. Poškodený by mal
možnosť nehode zabrániť, ak by išiel rýchlosťou 80 km/h. Znalec verziu obžalovaného s tým, že
potom, ako vyšiel na cestu a nevidel vozidlo poškodeného, následne prešiel rýchlosťou 15 až 20 km/h vzdialenosť 50 až 60 metrov, kedy zbadal vozidlo poškodeného vo svojom jazdnom pruhu a preto
zastavil vozidlo, označil za technicky neprijateľnú a za tohto stavu by podľa znalca nedošlo k vyvolaniu
kolíznej situácie. Znalec uviedol, že v znaleckom posudku prišiel k záveru o technickej neprijateľnosti

verzie obžalovaného aj svedkov O. Y. W..

Zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie S. P.. Š. O. (prečítaného na hlavnom
pojednávaní za podmienok podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku) súd zistil, že poškodený X. A.
pri dopravnej nehode utrpel zranenia, a to vykĺbenie pravého bedrového kĺbu so zlomeninou hlavice

stehnovej kosti, ktoré zranenia si vyžadujú priemerne dobu liečenia 4 až 6 mesiacov, pričom môže dôjsť
aj k odumretiu hlavice stehnovej kosti, čo si vyžaduje liečbu totálnou endoprotézou. Znalec bodovo
zranenia poškodeného ohodnotil na 270 bodov.

Z lekárskeho posudku P.. F. Q. vyplýva bodové ohodnotenie zranení poškodeného spolu vo výške 355
bodov (255 bodov za bolestné + 200 bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia) a súčasne, že liečba

poškodeného bola ukončená dňa 20.09.2018.

Z ostatných dôkazov súd poukazuje predovšetkým na záznam o dopravnej nehode a zápisnicu o
ohliadke miesta nehody s fotodokumentáciou, lekárske správy dokumentujúce zranenia poškodeného
a ďalšie listiny.

Na základe takto vykonaného dokazovania, po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v
ich vzájomných súvislostiach v zmysle zásady bezprostrednosti a ústnosti hlavného pojednávania súd
dospel k záveru, že obžaloba bola na obžalovaného podaná dôvodne a tento sa dopustil žalovaného
skutku. Obžalovaný v priebehu hlavného pojednávania síce zmenil svoj postoj k za vinu mu kladenému

skutku s tým, že priznal svoju vinu na predmetnej dopravnej nehode poškodeného, avšak jeho vina
bola preukázaná aj iným vykonanými dôkazmi, ktorými bola vyvrátená aj jeho pôvodná obrana. Pokiaľ
sa totiž obžalovaný najskôr bránil tým, že pri výjazde na cestnú komunikáciu nevidel žiadne po ceste
prichádzajúce vozidlo, hoci sa o tom riadne presvedčil a mal dobrý rozhľad a oproti nemu idúce vozidlo
poškodeného zaregistroval vo svojom jazdnom pruhu až potom, ako prešiel v tomto pruhu vzdialenosť

50 - 60 metrov, táto jeho obrana vyznela nevierohodne a za technicky neprijateľnú ju označil aj
znaleckýposudokzodborudopravyrovnako,akosvýpoveďouobžalovanéhokorešpondujúcevýpovede
svedkýň O. Y. W. (svedkýň v priateľskom vzťahu s obžalovaným). Súd nemal žiadne pochybnosti o
záveroch znalca G.. T., nakoľko tento tak v písomnom znaleckom posudku, ako aj vo svojej výpovedi
na hlavnom pojednávaní odborne presvedčivo vysvetlil tento záver o technickej neprijateľnosti obrany

obžalovaného tak, ako je vyššie uvedené. Pokiaľ by nehodový dej prebiehal tak, ako ho pôvodne
opisoval obžalovaný a s ním vo vozidle sediace svedkyne, nedošlo by ku kolíznej situácii a poškodený
X. A. by nebol nútený vykonávať predmetný vyhýbací manéver v snahe vyhnúť sa zrážke s vozidlom
obžalovaného a ktorý skončil nárazom vozidla poškodeného do zvodiel tak, ako vyplýva zo zápisnice
o ohliadke miesta dopravnej nehody. Preto aj tvrdenie obžalovaného, že v zápisnici o ohliadke miesta

dopravnej nehody nie je zaznamenaná poloha jeho vozidla v čase dopravnej nehody, nezodpovedá
nielen obsahu tejto ním podpísanej zápisnice, ale je v rozpore aj s výpoveďou policajta, ktorý túto
zápisnicu spisoval a v konečnom dôsledku aj s vyššie označeným znaleckým posudkom. Z jeho záverov
súčasne vyplynulo, že poškodený X. A. by nevedel nehode zabrániť ani v prípade, ak by išiel pre daný
úsek predpísanou maximálnou povolenou rýchlosťou 90 km/h a preto jeho prekročenie maximálnej

povolenej rýchlosti nehodový dej nevyvolalo. Z výsledkov tohto dokazovania tak pre súd vyplynul bez
akýchkoľvek dôvodných pochybností záver, že obžalovaný nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu
svojho motorového vozidla a v rozpore s ust. § 21 odsek 1 Zákona č. 8/2009 Z.z. pri vchádzaní svojim
vozidlom na cestu z miesta mimo cesty nedal prednosť v jazde vozidlu poškodeného, idúcemu po tejto
ceste, vyvolal tak kolíznu situáciu, na ktorú poškodený reagoval vyhýbacím manévrom v snahe zabrániť

zrážke, pri ktorom vbehol do priekopy a narazil do zvodidiel.

Súd tak dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný porušením svojich povinností vodiča v cestnej
premávke spôsobil dopravnú nehodu, v priamej príčinnej súvislosti s ktorou poškodený X. A. utrpel
zranenia,opísanévznaleckomposudkuznalcazodboruzdravotníctvaP..Š.O.,majúcecharakterťažkej

ujmy na zdraví podľa § 123 odsek 3 písmeno i) Trestného zákona s poukazom na ust. § 123 odsek 4
Trestného zákona.S poukazom na hore uvedené skutočnosti súd uznal obžalovaného vinným na tom skutkovom základe,
ako mu kládla za vinu obžaloba s tým, že vzhľadom na objektívne v lekárskom posudku P.. F. Q. uvedenú
už konečnú dobu liečenia zranení poškodeného, túto špecifikoval ako dobu liečby od 16.04.2017 do

20.09.2018.

Podľa názoru súdu obžalovaný uvedeným protiprávnym konaním naplnil všetky formálne zákonné
znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a)
Trestného zákona s poukazom na ust. 138 písmeno h) Trestného zákona, a to z hľadiska objektu,

objektívnej stránky, subjektu i subjektívnej stránky. Obžalovaný totiž z nedbanlivosti (§ 16 písmeno
a) Trestného zákona) zasiahol do záujmu, chráneného Trestným zákonom, a to záujmu na ochrane
života a zdravia fyzických osôb tak, že inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a spáchal
čin závažnejším spôsobom konania (porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona). Súd
nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym
konaním obžalovaného a následkom jeho činu na jednej strane a jeho nedbanlivostným zavinením na

strane druhej. Zákonné znaky žalovaného prečinu naplnil obžalovaný aj po stránke materiálnej, keďže
závažnosť jeho činu rozhodne nie je nepatrná (§10 odsek 2 Trestného zákona). V konkrétnom prípade
je táto určená predovšetkým spôsobom vykonania činu (porušenie dopravných predpisov závažným
spôsobom) a jeho následkom (vo sfére poškodenia zdravia poškodeného), okolnosťami, za ktorých bol
čin spáchaný a mierou zavinenia obžalovaného.

Súd skutok kvalifikoval podľa Trestného zákona účinného v čase jeho spáchania, nakoľko dospel
k záveru, že neskorší Trestný zákon nie je pre obžalovaného priaznivejší (predovšetkým z
hľadiska podmienok pre neskoršie rozhodovanie o osvedčení sa obžalovaného v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia).

Obžalovaný je slobodný, z miesta bydliska nie sú o ňom uvádzané bližšie poznatky charakterizujúce
jeho povahu a správanie. Obžalovaný je zamestnaný v spoločnosti P. - I. T. X. X..H..E.., pričom pri
výkone pracovnej činnosti musí disponovať vodičským oprávnením. Obžalovaný dosiaľ nebol súdne
trestaný, v evidencii priestupkov a karte vodiča má však evidované postihy za spáchanie priestupkov
na úseku cestnej dopravy, pričom dvakrát bol v priestupkovom konaní postihnutý aj uložením trestu

zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, a to aj za spôsobenie dopravnej nehody. Naposledy takýto trest
vykonával od 02.04.2015 do 04.11.2015.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust.
§ 34 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce a

poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona (k trestnému
činu sa priznal a tento úprimne oľutoval), keďže aj vzhľadom na nedbanlivostný charakter žalovaného
prečinu zmenený postoj obžalovaného k nemu a vyjadrená ľútosť nad spôsobením dopravnej nehody

pre súd vyzneli úprimne. Súd tiež obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j)
Trestného zákona (doteraz viedol riadny život), priťažujúcu okolnosť u obžalovaného nezistil žiadnu.
Trestnýzákonvust.§157odsek2Trestnéhozákonaustanovujezákladnúsadzbutrestuodňatiaslobody
1 až 5 rokov. Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona súd prihliadol na pomer a mieru závažnosti u
obžalovaného zistených poľahčujúcich okolností a pri absencii priťažujúcich okolností podľa § 38 odsek

3 Trestného zákona znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu postupom podľa § 38 odsek 8
Trestného zákona, t.j. na 3 roky a 8 mesiacov. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na samej
dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 1 rok a keďže ide o trest odňatia slobody neprevyšujúci 2 roky,
súd, majúc za splnené podmienky podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona (že vzhľadom
na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a

na okolnosti prípadu možno dôvodne očakávať, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu
obžalovaného nie je nevyhnutný výkon trestu odňatia slobody), výkon tohto trestu u obžalovaného
podmienečne odložil na skúšobnú dobu 1 rok. Ukladanie peňažného trestu namiesto trestu odňatia
slobody súd nepovažoval za dostatočné u obžalovaného práve vzhľadom na jeho predchádzajúce
postihy za priestupky na úseku cestnej dopravy tak, ako je vyššie uvedené.

Súd súčasne obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, keďže sa trestnej
činnosti dopustil v súvislosti s touto činnosťou, a to opäť na samej dolnej hranici tohto druhu trestu vo
výmere 1 rok a to napriek tomu, že obžalovaný ani dosiaľ nebol príkladným vodičom a aj v minulostisa dopustil porušení dopravných predpisov, majúcich charakter priestupkov a bol aj postihnutý trestami
zákazu činnosti v priestupkovom konaní. Pri úvahe o výmere tohto druhu trestu súd osobitne prihliadal
na okolnosti žalovaného prečinu, a to predovšetkým na charakter porušenia dopravných predpisov

obžalovaným z hľadiska miesta dopravnej nehody. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že k dopravnej
nehode došlo na účelovej komunikácii, na ktorej sa neočakáva osobitne hustá cestná premávka a bežný
pohyb motorových vozidiel zvlášť, pričom obžalovaný sa na uvedenom mieste pohyboval po prvý krát,
na rozdiel od poškodeného, ktorý týmto miestom prechádzal jeden krát týždenne, dobre poznal preto
aj technický stav ako aj charakter tejto komunikácie a napriek tomu sa po nej pohyboval vyššou ako

maximálne povolenou rýchlosťou, ktorá síce kolíznu situáciu nevyvolala, avšak nevyhnutne mala vplyv
na následky nárazu vozidla poškodeného po vyhýbacom manévri. Z tohto dôvodu súd ukladal trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na samej dolnej hranici jeho trestnej sadzby.

Súd sa nestotožnil s názorom obhajoby, že za dostatočné možno považovať uloženie len samostatného
peňažného trestu, resp. len podmienečného trestu odňatia slobody, t.j. bez ukladania trestu zákazu

činnosti viesť motorové vozidlá. Z tohto hľadiska nie je možné spôsob a okolnosti obžalovaným
spáchaného činu a jeho následky, predovšetkým vo sfére poškodenia zdravia poškodeného,
bagatelizovať na úkor faktu, že obžalovaný motorové vozidlo používa pri výkone svojej pracovnej
činnosti. Súd je toho názoru, že nemožno takých páchateľov trestných činov na úseku cestnej dopravy
priorizovať v súvislosti s ukladaním trestu zákazu činnosti pred páchateľmi takých trestných činov,

ktorí túto podmienku nespĺňajú. Naopak, podľa názoru súdu osoby, dennodenne používajúce motorové
vozidlo, musia byť ako účastníci cestnej premávky obzvlášť dôslední pri dodržiavaní dopravných
predpisov, a to nielen v záujme jej nerušeného a plynulého priebehu, ale v záujme vlastnom, keďže
používanie osobného motorového vozidla im viac ako iným osobám uľahčuje výkon pracovnej činnosti.
Za tohto stavu súd nezistil dôvody pre neuloženie trestu zákazu činnosti obžalovanému a jeho uložením

ani rozpor s ust. § 34 Trestného zákona. Charakter pracovnej činnosti obžalovaného však súd tiež
čiastočne premietol do výmery tohto druhu trestu na samej dolnej hranici trestnej sadzby.

V prípravnom konaní uplatnili včas a riadne nárok na náhradu škody poškodená Q. v súvislosti s
liečebnými nákladmi, vynaloženými na poskytnutie zdravotnej starostlivosti poškodenému X. A. (a to do

19.09.2017, ako vyplýva z vyčíslenia škody na č.l. 307) a poškodený X. A. náhradu škody za bolestné a
sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle bodového ohodnotenia podľa lekárskeho posudku P.. F. Q..
Vzhľadom však na skutočnosť, že lekársky posudok P.. F. Q. nekorešponduje (a to ani z hľadiska
použitých položiek výpočtu bodového ohodnotenia bolestného za poškodenému spôsobené zranenia)
s dodatkom znaleckého posudku znalca P.. Š. O., pričom odstraňovanie tohto rozporu vykonávaním

ďalšieho dokazovania presahuje potrebu trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd poškodeného X.
A. s nárokom na náhradu škody podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku na civilný proces. Naviac,
poškodený má možnosť tento nárok uplatniť aj v rámci povinného zmluvného poistenia osobného
motorového vozidla, ktorého držiteľom je obžalovaný, ako uvádza aj poisťovňa J. F. Y..X.. W. (správa
na č.l. 266 spisu).

Možnosť uplatniť svoj nárok na náhradu škody za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v rámci povinného
zmluvného poistenia má aj poškodená Q., pričom z jej vyčíslenia škody vyplýva, že toto nie je konečné,
keďže ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, liečba poškodeného X. A. ešte ďalej pokračovalo. Z
tohto dôvodu súd rovnako aj túto poškodenú právnickú osobu s jej nárokom na náhradu škody odkázal
na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309

odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).