Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Friday, April 15, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 5T/6/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216010028

Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Buchvald

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1216010028.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II samosudcom JUDr. Vladimírom Buchvaldom, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 15. 4. 2016 v Bratislave rozhodol

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
Z. N., nar. XX. X. XXXX v C., trvale bytom C., K. XX, H., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody,

j e v i n n ý , ž e

spolu s Z.. S. Z. dňa 28. 8. 2015 okolo 01.40 h v Bratislave, v autobuse nočnej linky MHD č.
N53 v smere z Hlavnej železničnej stanice smerom k Trnavskému Mýtu, pri križovatkách Krížna a
Levická, sadli si na sedadlo pred poškodeného E. E., pričom poškodeného oslovil Z.. Z. so slovami:
„Kamarát, kde si bol? Kam ideš?“, pričom poškodenému zapípal mobil, ktorý vybral z tašky a následne

si ho vložil späť, na čo obžalovaný N. povedal Z.. Z.: „Mne je jedno, trafím mu aj tu v autobuse“
a následne sa otočil k poškodenému so slovami: „Daj sem ten telefón, lebo ťa zabijem, mne to
problém nerobí“, čo poškodenému raz alebo dva krát zopakoval, na čo poškodený z obavy o svoj život
odovzdal obžalovanému N. svoj mobilný telefón zn. Samsung Galaxy Note, čiernej farby, a následne
na to obžalovaný i Z.. Z. vystúpili z autobusu na zastávke MHD Trnavské mýto, čím bola spôsobená
poškodenému škodu vo výške cca 100 €,

t e d a

proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

č í m s p á c h a l

zločin lúpeže § 188 ods. 1 Tr. zák.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 3 /tri/ roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia.Naproti tomu sa podľa § 285 písm. c/ Tr. por.

obžalovaný:
Z.. S. Z., nar. XX. X. XXXX v C., trvale bytom C., R. Č.. X, nezamestnaný,

spod obžaloby Okresného prokurátora, č. k. 1 Pv 562/15/1102, pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom
podľa § 20 k § 188 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak,

ž e

obžalovaný Z. N. a obžalovaný S. Z. dňa 28. 8. 2015 okolo 01.40 h v Bratislave, v autobuse nočnej linky
MHD č.N53 v smere z Hlavnej železničnej stanice smerom k Trnavskému Mýtu, pri križovatkách ulíc
Krížna a Levická, sadli si na sedadlo pred poškodeného E. E., pričom poškodeného oslovil obžalovaný

Z. so slovami: „ Kamarát, kde si bol? Kam ideš?“ , pričom poškodenému zapípal mobil, ktorý vybral z
tašky a následne si ho vložil späť, na čo obžalovaný N. povedal obžalovanému Z.: „Mne je jedno, trafím
mu aj tu v autobuse“ a následne sa otočil k poškodenému so slovami: „Daj sem ten telefón, lebo ťa
zabijem, mne to problém nerobí“, čo poškodenému raz alebo dva krát zopakoval, na čo poškodený z
obavy o svoj život odovzdal obžalovanému N. svoj mobilný telefón zn. Samsung Galaxy Note, čiernej

farby, a následne na to obaja obžalovaní vystúpili z autobusu na zastávke MHD Trnavské Mýto, čím
spôsobili poškodenému škodu vo výške cca 100 eur,

o s l o b o d z u j e, keďže nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor pre Bratislavu II podal dňa 21. 1. 2016 obžalobu pod č. k.1 Pv 562/15/1102 na
obžalovanýchZ.N.amladistvéhoS.Z.prevyššieuvedenýtrestnýčin/zločinlúpežespolupáchateľstvom
podľa § 20 k § 188 ods. 1 Tr. zák./ s tým, že samosudca túto preskúmal, oboznámil sa s celým
zodpovedajúcim listinným materiálom a nezistiac žiadne prekážky, rozhodol o určení termínu hlavného
pojednávania na deň 15. 4. 2016.

V úvode hlavného pojednávania prokurátor zotrval na podanej obžalobe, ktorú predniesol zhodne s
písomne podanou, pričom súčasne vylúčil možnosť pristúpenia ku konaniu o dohode o vine a treste s
tým, že obhajca obžalovaného Z. N. sa k obžalobe vyjadril v tom zmysle, že obžaloba je nedôvodná,

čo sa bude snažiť dokázať v priebehu hlavného pojednávania a obhajkyňa obžalovaného Z.. S. Z. sa
vyjadrila v tom zmysle, že obžaloba je nedôvodná, ani zo znenia skutkovej vety nevyplýva vo vzťahu
k obžalovanému Z.. S. Z. také konanie, ako je právne kvalifikované, následne bola vyriešená otázka
prípadného nároku na náhradu škoda, obžalovaní boli uzákonne poučení a vyhlásili, že sú nevinní, na
ktorom základe bolo pristúpené k vykonaniu samotného dokazovania, v rámci ktorého boli vyslúchnutí

obžalovaní Z. N. a Z.. S. Z., poškodený - svedok E. E., boli prečítané zápisnice o výsluchu obžalovaných
Z. N. a Z.. S. Z. /§ 258 ods. 4 Tr. por./, bola prečítaná zápisnica o výsluchu poškodeného E. E. /§ 264 ods.
1, ods. 2 Tr. por./, následne bol oboznámený kompletný relevantný listinný materiál, pričom na základe
takto vykonaného dokazovania bol zistený nasledovný skutkový stav:

Obžalovaný Z. N. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že s obžalovaným Z.. S. Z. nie
je v žiadnom príbuzenskom ani inom obdobnom pomere, čo sa týka skutočností, ktoré sú uvedené v
uznesení o vznesení obvinenia k jeho osobe uviedol, že skutok sa stal tak, ako je to v ňom uvedené,
ku skutku sa ale bližšie vyjadriť nechcel s tým, že svoj čin oľutoval. Vo svojej výpovedi na hlavnom
pojednávaní uviedol, že predmetná udalosť sa odohrala v autobuse nočnej linky č. 53, do ktorého

spoločne nastúpili s obžalovaným Z.. S. Z. s tým, že poškodený sedel za nimi. Obžalovaný sa opýtal
poškodeného, koľko je hodín, on mu dal do ruky telefón Samsung Galaxy, on sa pozrel, koľko je
hodín, telefón si dal do vrecka nohavíc, na čo ho poškodený vyzval, aby mu ho vrátil, obžalovaný
ho ale ignoroval, stlačil gombík na autobuse a vystúpil spolu s obžalovaným Z.. S. Z. na Trnavskom
mýte. Obžalovaný tiež uviedol, že vo vzťahu k poškodenému nepoužil žiadne vyhrážky a svoj skutok

chápe ako krádež. Čo sa týka obžalovaného Z.. S. Z., ten poškodeného len pozdravil a potom sobžalovaným vystúpil, to bolo z jeho strany všetko, pričom slová, ktoré sú uvedené v skutkovej vete
obžaloby nie sú pravdivé. Ohľadom rozporu medzi jeho výpoveďou z prípravného konania a výpoveďou
z hlavného pojednávania uviedol, že v čase výsluchu v prípravnom konaní bol pod vplyvom pervitínu

a vyšetrovateľka mu mala sľúbiť, že pokiaľ podpíše zápisnicu z výsluchu z prípravného konania, tak
nepôjde do väzby. Ďalej uviedol, že pri skutku bola prítomná ešte jedna osoba, mal to byť kamarát
poškodeného, avšak ten spal a poškodený sa ho nesnažil zobudiť.

Obžalovaný Z.. S. Z. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že s obvineným Z. N. nie je

v žiadnom príbuzenskom ani inom obdobnom pomere, čo sa týka skutočností, ktoré sú uvedené v
uznesení o vznesení obvinenia zo dňa 28. 8. 2015 voči jeho osobe uviedol, že výrok je pravdivý len
čiastočne, skutok sa stal tak, že bol večer dňa 27. 8. 2015 v meste, nastúpil na nočný autobus N53 na
Hodžovom námestí, bol sám, v autobuse sedel obžalovaný Z. N. a bol tam aj poškodený, ktorého pozná
z videnia cca 2 mesiace, pozdravili sa, obžalovaný si k poškodenému prisadol a opýtal sa ho, koľko je
hodín a že aký má teraz telefón, lebo vedel, že našiel iPhone, tak sa ho opýtal, či ho ešte má. Poškodený

mu povedal, že ho má u kamaráta, ale že má pri sebe Samsung Galaxy Note, ktorý následne vytiahol
z tašky. Rozprávali sa, či ho vymenil za iPhone, na čo mu mal poškodený povedať, že áno, lebo sa ho
bál mať zapnutý, aby ho nenašli. Obžalovaný Z.

N. si k nim počas rozhovoru prisadol, začal sa zrazu poškodenému vyhrážať, povedal mu, nech mu dá

telefón, lebo že ho inak zabije, obžalovaný Z.. S. Z. bol počas toho ticho. Poškodený obžalovanému Z.
N. povedal, že má počkať, kým si vyberie SIM kartu, následne si ju vybral a podal mu telefón. Autobus
zastavilnaTrnavskomMýte,kdeobžalovanýZ..S.Z.spoločnesobžalovanýmZ.N.vystúpilizautobusu,
poškodený zostal sedieť v autobuse, pričom po tom, čo vystúpili, obžalovaný Z. N. šiel domov aj s
telefónom na Magnetovú ulicu a obžalovaný Z.. S. Z. zostal na Trnavskom mýte. Obžalovaný uviedol,

že poškodeného fyzicky neobmedzoval, ani sa ho nedotkol a s obžalovaným Z. N. nebol dohodnutý,
že poškodenému zoberú telefón. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že v
kritickom čase nastúpil do autobusu č. N53 na Hodžovom námestí, v autobuse už sedel obžalovaný Z.
N., ku ktorému si prisadol, opýtal sa ho, odkiaľ ide, na čo mu mal odpovedať, že z Hlavnej stanice, že
bol v meste. Obžalovaný Z. si potom všimol, že vzadu v autobuse sedí poškodený, išiel za ním, opýtal

sa ho, kam ide a on mu odpovedal, že ide spať ku kamarátovi. Následne k nim prišiel obžalovaný Z.
N., poškodenému zapípal mobilný telefón, tak ho vytiahol a začal sa s ním hrať s tým, že obžalovaný
Z. N. obžalovanému Z.. S. Z. povedal, že vezme poškodenému telefón, na čo mu mal obžalovaný Z..
S. Z. povedať, aby ho nebral, obžalovaný Z. N. mu ale povedal, že mu je to jedno, že mu ho aj tak
zoberie, následne sa otočil k poškodenému a párkrát sa mu vyhrážal so slovami: „Daj sem ten telefón,

lebo ťa zabijem!“, poškodený sa zľakol a telefón mu dal, pričom sa ešte naťahovali o nejakú SIM kartu -
poškodený povedal obžalovanému Z. N., aby mu dal aspoň SIM kartu, na čo N. zareagoval tak, že mu
povedal, aby vystúpil z autobusu, avšak poškodený sa bál a nevystúpil. Obžalovaný Z.. Z. vystúpil spolu
s obžalovaným Z. N. na Trnavskom mýte a išli každý svojou cestou. Obžalovaný Z.. Z. sa poškodenému
nijako nevyhrážal, predmetný telefón vôbec nemal v ruke, ani ho od poškodeného nežiadal. Fyzicky

nezabránil obžalovanému Z. N. v predmetnej veci, čo ľutuje, bol už v minulosti za takýto skutok trestaný a
zľakol sa. Ohľadom rozporov vo svojich výpovediach z prípravného konania a z hlavného pojednávania
obžalovaný uviedol, že skutok sa stal tak, ako to uviedol počas výsluchu v prípravnom konaní, avšak je
pravdou, že poškodenému zapípal mobilný telefón.

Poškodený - svedok E. E. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že dňa 28. 8. 2015 v čase
asi o 01.30 h išiel z Hlavnej vlakovej stanice v Bratislave v MHD č. N53 s kamarátom K. B.. Na zastávke,
kde nastúpil poškodený, nastúpil aj obžalovaný Z. N., obžalovaný Z.. S. Z. mal nastúpiť až na ďalšej
zastávke, nešiel ale hneď k obžalovanému Z. N., všimol si ho až potom. Asi o jednu zastávku ďalej si
poškodeného všimol obžalovaný Z.. S. Z., tak sa postavil, sadol si pred neho aj s obžalovaným Z. N..

Obžalovaný Z.. S. Z. sa ho pýtal, že odkiaľ a kam ide, poškodený mal asi v tom čase vytiahnuť telefón, na
čo sa ho obžalovaný Z.. S. Z. opýtal, či telefón vymenil za iPhone, čo mal pred tým, na čo mu odpovedal,
že áno. Potom jednu zastávku pred Trnavským mýtom obžalovaný Z. N. začal hovoriť, nech mu dá
okamžite mobilný telefón, lebo ho zabije, pričom po tom, čo poškodený vybral z tašky mobilný telefón
a dal ho obžalovanému Z. N., tak obaja obžalovaní vystúpili na Trnavskom mýte, avšak pred tým, ako

vystúpili, poškodený povedal obžalovanému Z. N., aby mu vrátil aspoň SIM kartu, na čo mu obžalovaný
Z. N.Š. povedal, nech vystúpi s nimi, poškodený ale nevystúpil. Po celú dobu, ako sa s ním rozprávali
obžalovaní vedľa neho sedel jeho kamarát K. B.,avšak počas celého rozhovoru s obžalovanými spal. Mobilný telefón, ktorý mu bol odcudzený bol zn.
Samsung, nevedel uviesť, kedy bol zakúpený, pričom podľa neho obžalovaný už telefón nemá. V
telefóne mal SIM kartu na telefónne číslo z T-Mobilu. Poškodený uviedol, že pozná obžalovaného Z.. S.

Z., rozprávali sa asi 3 - 4-krát v živote, pozná ho cez nejakého kamaráta. Obžalovaného Z. N. nepozná,
nevedel uviesť, či obžalovaný Z. N. počas toho, ako si od neho pýtal mobilný telefón gestikuloval,
pričom nevedel uviesť, čo robil obžalovaný Z.. S. Z. v čase, keď si od neho mal obžalovaný Z. N. pýtať
mobilný telefón s vyhrážkou, že ho inak zabije. Obžalovaný Z.. S. Z. mu ohľadom mobilného telefónu nič
nepovedal, ani ho fyzicky nedržal na mieste s tým, že sa s ním mal v autobuse baviť ako s kamarátom

a nie ako s cudzím. Poškodený uviedol, že z obžalovaného Z.. S. Z. nemal strach, pričom na otázku,
prečo nezobudil svojho kamaráta, keď sa mu niekto vyhrážal, že ho zabije, odpovedal, že keď sa mu
niekto vyhráža smrťou, tak sa nezaujíma o to, či vedľa neho spí alebo nespí kamarát. Poškodený tiež
uviedol, že v tú noc nepožíval alkohol alebo omamné či psychotropné látky. Vo svojej výpovedi na
hlavnom pojednávaní uviedol, že v kritickom čase nastúpil na autobus linky N53 na Hlavnej stanici, čo
sa týka obžalovaných, títo asi nastúpili do autobusu oddelene, nevedel si ale spomenúť kde s tým, že

mu asi zazvonil mobilný telefón, na čo ho vytiahol, niečo s ním robil, obžalovaný Z.. S. Z. sa s ním
rozprával normálne, potom sa s obžalovaným Z. N. o niečom rozprávali, nevie o čom a keď obžalovaní
vystupovali na Trnavskom mýte, tak mu obžalovaný Z. N. vytrhol mobilný telefón. Niečo na spôsob
vyhrážok zo strany obžalovaného Z. N.Š. počul, avšak nevedel uviesť, či to bolo adresované jemu alebo
či to bolo v rámci vzájomného rozhovoru s obžalovaným Z.. S. Z.. Poškodený uviedol, že jeho výpoveď

z prípravného konania je potrebné považovať za pravdivú, na hlavnom pojednávaní vypovedal tak, ako
si to s odstupom času pamätá. Ďalej uviedol, že sa už presne nepamätá, či sa mu obžalovaný Z. N.
nejakým spôsobom vyhrážal, vytrhol mu mobilný telefón, on sa s ním ale nenaťahoval.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj ostatný relevantný listinný materiál, všetky vykonané dôkazy

vyhodnotil jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, a to na základe starostlivého uváženia všetkých
okolností prípadu tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., pričom dospel k
nasledovným záverom:

- vo vzťahu k obžalovanému Z. N.:

Podľa názoru súdu bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný Z. N. dňa 28. 8. 2015 okolo 01.40
h v Bratislave v autobuse nočnej linky MHD č. N53 v smere z Hlavnej železničnej stanice smerom k
Trnavskému Mýtu pri križovatkách Krížna a Levická, po tom, čo si sadol na sedadlo pred poškodeného
E. E., ktorému zapípal mobil, obžalovaný Z. N. sa k nemu následne otočil so slovami: „Daj sem ten

telefón, lebo ťa zabijem, mne to problém nerobí“, čo poškodenému raz alebo dva krát zopakoval, na čo
poškodený z obavy o svoj život odovzdal obžalovanému Z. N. svoj mobilný telefón zn. Samsung Galaxy
Note, čiernej farby, a následne na to obžalovaný Z. N. s obžalovaným Z.. S. Z. vystúpili z autobusu na
zastávke MHD Trnavské Mýto, čím vznikla poškodenému škodu vo výške cca 100 €.

Vykonané dokazovanie, najmä prvotné doznanie sa obžalovaného, usvedčujúce výpovede
obžalovaného Z.. S. Z. a poškodeného E. E., ktoré sa zhodujú

a vzájomne dopĺňajú, a podľa ktorých mal poškodený odovzdať obžalovanému Z. N. mobilný telefón
po tom, ako sa mu vyhrážal so slovami, že pokiaľ mu ho nedá, tak ho zabije, podľa názoru súdu

smerujújednoznačnekzáveruopreukázanítoho,žežalovanýskutoksastal,tentoskutokjenepochybne
trestným činom a že jeho páchateľom je práve obžalovaný Z. N., ktorý svojim vyššie popísaným
úmyselným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák.,
a to po stránke objektívnej i subjektívnej.

Po zhodnotení predmetnej dôkaznej situácie a po následnom ustálení otázky skutkového stavu, viny
obžalovaného Z. N. a právnej kvalifikácie jeho protiprávneho konania, súd pristúpil k úvahám o možnom
trestnoprávnom postihu menovaného podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pričom zvážil všetky relevantné
okolnosti, prihliadol na spôsob počínania obžalovaného a jeho následok, pohnútku, zavinenie /vo forme
priameho úmyslu/, na pomer a mieru ich závažnosti podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., pričom bolo takisto

prihliadnuté na osobu obžalovaného, na jeho doterajší spôsob života, predchádzajúce odsúdenia /
ktoré napokon súd nezohľadnil v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zák./, ako i na jeho pomery a možnosti
nápravy s tým, že súhrn vyššie uvedených okolností a ich dôsledné zváženie viedli súd k názoru, že
v danom konkrétnom prípade je jednoznačne potrebné a nutné pôsobiť na obžalovaného primeranýmnepodmienečným trestom odňatia slobody so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia,
pričom súd je toho názoru, že takto uložený trest môže v danom konkrétnom prípade viesť k dosiahnutiu
svojho účelu z hľadiska požiadavky zabezpečenia tak generálnej, ako aj individuálnej prevencie tak, ako

to predpokladá zákonné ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák.

- vo vzťahu k obžalovanému Z.. S. Z.:

Všetkyvyššieuvedenéokolnostiavýsledkyvyhodnotenéhodokazovaniasmerujúkzáveruopreukázaní

toho, že predmetný skutok sa stal, pričom všetko nasvedčuje aj správnosti záveru, že predmetný
skutok je trestným činom, avšak súčasne nemožno kategoricky prijať záver o dokázaní toho, že
predmetný skutok spáchal obžalovaný Z.. S. Z., teda nie je jednoznačne zrejmé, či sa daného trestného
činu dopustil, čo nevyhnutne viedlo k záveru o jedinom možnom riešení, spočívajúcom v oslobodení
obžalovaného podľa § 285 písm. c/ Tr. por. z dôvodu, že nebolo bez akýchkoľvek pochybností dokázané,
že skutok spáchal obžalovaný Z.. S. Z., ktorý podľa výsledkov dokazovania konal v dobrej viere, keď

sa s poškodeným len kamarátsky rozprával o tom, odkiaľ ide, kam sa chystá, čo potvrdzuje aj samotná
výpoveď poškodeného, ktorý uviedol, že obžalovaný Z.. S. Z. mu ohľadom mobilného telefónu nič
nepovedal, ani ho fyzicky nedržal na mieste s tým, že sa s ním mal v autobuse baviť ako s kamarátom
a nie ako s cudzím, nemal z neho strach, teda presvedčenie súdu o vine obžalovaného Z.. S. Z. v
danom prípade absentuje - menovaný len bol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste a nemôže

niesť zodpovednosť za počínanie obžalovaného N..

S ohľadom na uvedené skutočnosti súd po vykonanom dokazovaní zistil, že v danom prípade dôkazná
situácia neposkytuje dostatočný podklad na rozhodnutie o vine obžalovaného Z.. S. Z. - v danom prípade
neexistuje žiadny nespochybniteľný dôkaz pre vyslovenie bezpečného a logického záveru o jeho vine.

Unesenie dôkazného bremena a „udržanie obžaloby" je v každom prípade úlohou prokurátora, ktorý by
už v procese získavania dôkazov v prípravnom konaní mal dbať na ich zákonnosť a ďalšiu použiteľnosť,

len úvahy a domnienky nepostačujú na pozitívne rozhodnutie o vine - vina obžalovaného musí byť
preukázaná nespochybniteľne a musí sa opierať o dôveryhodné dôkazy. Súhrn priamych a nepriamych

dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktorá
vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho
spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru.

V tejto súvislosti súd upozorňuje na to, že pre podanie obžaloby je postačujúce tzv. dôvodné podozrenie,

že konkrétna osoba sa dopustila konkrétneho trestného činu, avšak pre uznanie viny obžalovaného
pred súdom sa vyžaduje nespochybniteľné a jednoznačné presvedčenie súdu o preukázaní toho, že
ku konkrétnemu skutku došlo, že tento skutok je trestným činom a že sa ho dopustil práve obžalovaný.
Takéto presvedčenie súdu však v tomto prípade absentuje, preto v zmysle princípu in dubio pro reo
súd musel obžalovaného spod obžaloby oslobodiť so záverom, že nebolo jednoznačne preukázané, že

skutok spáchal aj obžalovaný Z.. S. Z..

Použitie zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) prichádza do úvahy
vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní
a vyhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému objasneniu

skutkovému stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce
spravodlivé rozhodnutie. Použitie zásady „in dubio pro reo“ prichádza do úvahy vtedy, keď súd po
vykonaní všetkých dôkazov a po ich vecnom zhodnotení nemôže bezpečne ustáliť, ktorá z viacerých
verzií zodpovedá objektívnej pravde.

S poukázaním na odôvodnenie je súd toho presvedčenia, že znenie skutkovej vety, ako aj výroky o vine
a treste v prípade obžalovaného Z. N. a oslobodzujúci výrok u obžalovaného Z.. S. Z. plne zodpovedajú
výsledkom náležitého zhodnotenia všetkých okolností predmetného prípadu.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, na podpísanom súde.