Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Jaselský
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/42/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117222245
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117222245.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jozefom Jaselským v právnej veci žalobcu: Národná diaľničná
spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, právne zastúpený
advokátskoukanceláriouAENEALegals.r.o.,sosídlomJozefská3,81106Bratislava,protižalovanému:
Investičná Správcovská s.r.o., so sídlom Popradská 56, 040 01 Košice, IČO: 44 484 011, právne
zastúpený JUDr. Lukáš Polák advokátska kancelária so sídlom Hlavná 137, 080 01 Prešov, o určenie
vlastníckeho práva, takto
r o z h o d o l :
Žalobu z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 16.10.2017 domáhal, aby súd určil, že odstúpenie
žalovaného zo dňa 19.09.2017 od Kúpnej zmluvy č. XXXXX/KZ-XXX/XXXX/Haniska/XXXX/StrTa a
odstúpenie žalovaného zo dňa 19.09.2017 od nepomenovanej zmluvy, predmetom ktorej je záväzok
žalobcu podľa bodu 6.7. kúpnej zmluvy zabezpečiť prístup žalovanému na pozemky nachádzajúce sa
v katastrálnom území M., okres F., zapísané v registri „E“ č. XXX/XX, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/
X, Č.. XXX/XX, a to formou prístupovej cesty s konštrukciou vozovky obaľované kamenivo a štrkodrvina
s kategóriou prístupovej cesty F. jednopruhová s výhybňami sú neplatné eventuálne, že žalobca je
výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území M., obec, M., okres F.,
zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, a to parcely reg. „C“ č. XXX/XX - ostatné plochy o výmere 23181
m2, č. XXX/XX - ostatné plochy o výmere 26 m2, č. XXX/XX - ostatné plochy o výmere 14016 m2, č.
XXX/XX - ostatné plochy o výmere 573 m2, č. XXX/XX - orná pôda o výmere 390 m2, č. XXX/XX -
ostatné plochy o výmere 52 m2, č. XXX/XX - ostatné plochy o výmere 58 m2, č. XXX/XXX - ostatné
plochy o výmere 458 m2, č. XXX/XXX - ostatné plochy o výmere 532 m2, č. XXX/XXX - ostatné plochy
o výmere 480 m2, č. XXX/XXX - ostatné plochy o výmere 138 m2, a parcely reg. „E“ č. XXX/X - orná
pôda o výmere 759 m2, č. XXX/X - orná pôda o výmere 1016 m2,
2. Dňa 04.06.2014 bola medzi stranami sporu uzatvorená kúpna zmluva č. XXXXX/KZ-XXX/XXXX/
Haniska/XXXX/StrTa (ďalej len „Kúpna zmluva“), na základe ktorej žalovanému ako predávajúcemu
vznikol záväzok previesť na žalobcu ako kupujúceho výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnostiam,
nachádzajúcim sa v katastrálnom území M., okres F., toho času zapísaných na LV č. XXX a LV č. XXX.
Dôvodom uzavretia kúpnej zmluvy bolo podľa článku 1 Kúpnej zmluvy majetkovoprávne vysporiadanie
pozemkov za účelom vydania stavebného povolenia stavby Diaľnice T. F. N. - F. U., ktorej výstavba
bola vo verejnom záujme. V bode 6.7. Kúpnej zmluvy bolo stranami sporu ako zmluvnými stranami
dohodnuté, že žalobca ako kupujúci sa zaviazal zabezpečiť prístup žalovanému ako predávajúcemu natie pozemky, ktoré boli ku dňu uzavretia Kúpnej zmluvy vo vlastníctve predávajúceho, a ktoré aj naďalej,
t.j. po účinnosti prevodu vlastníckeho práva podľa tejto zmluvy, mali ostať vo vlastníctve žalovaného ako
predávajúceho, a to formou prístupovej cesty s konštrukciou vozovky obaľované kamenivo a štrkodrvina
s kategóriou prístupovej cesty F. jednopruhová s výhybňami. Išlo o nehnuteľnosti v katastrálnom území
M.,evidovanénalistevlastníctvač.XXXY.XXXvregistri„E“č.XXX/XX,XXX/X,XXX/X,XXX/X,XXX/XX.
Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom došlo v konaní pod sp. zn. Q.-XXXX/XX k povoleniu
vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobcu k uvedeným nehnuteľnostiam ako k predmetu kúpy. V
súčasnosti sú predmetné nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie M. a
ako ich vlastník je zapísaný v katastri nehnuteľností žalobca.
3. Žalobca bol postupne písomne vyzývaný žalovaným na splnenie povinnosti vybudovania prístupovej
cesty podľa bodu 6.7. Kúpnej zmluvy, a to listom zo dňa 26.09.2014, listom zo dňa 09.10.2014, listom
zo dňa 17.07.2017, listom zo dňa 01.08.2017. Žalovaný vo svojich výzvach trval na splnení povinnosti
vybudovania prístupovej cesty žalobcom, nakoľko žalovaný podľa jeho tvrdení nemal na pozemky,
ktoré ostali v jeho vlastníctve zabezpečený prístup. Ako alternatívne riešenie bolo zo strany žalovaného
ponúknuté žalobcovi odkúpenie týchto pozemkov. Nakoľko však tieto pozemky neboli v zábere stavby,
žalobcom bol návrh žalovaného odmietnutý. V liste zo dňa 17.07.2017 bola žalovaným poskytnutá
žalobcovi „dodatočná“ lehota na splnenie povinnosti podľa bodu 6.7. Kúpnej zmluvy do 31.07.2017.
Žalobcom bola žalovanému zaslaná odpoveď dňa 27.07.2017, v ktorej žalobca objasnil žalovanému
harmonogram výstavby prístupovej cesty. Žalobca zároveň zdôraznil, že žalovanému je zachovaný
prístup na pozemky v jeho vlastníctve cez pozemky vo vlastníctve žalobcu. Listom zo dňa 01.08.2017
bola žalovaným poskytnutá žalobcovi lehota troch kalendárnych dni na vybudovanie prístupovej cesty.
4.Listomzodňa19.09.2017boložalovanýmoznámenéžalobcovi,žesohľadomnanemožnosťriadneho
a plnohodnotného užívania pozemkov vo vlastníctve žalovaného, uplynutie trojročnej lehoty na splnenie
povinnosti podľa bodu 6.7. Kúpnej zmluvy, márne uplynutie lehôt poskytnutých žalobcovi na splnenie
povinnosti podľa bodu 6.7. Kúpnej zmluvy, zavádzajúce tvrdenie žalobcu\"povinnosť žalovaného zaplatiť
zmluvné pokuty a zmarenie investičného zámeru došlo žalobcom k podstatnému porušeniu Kúpnej
zmluvy, v dôsledku čoho žalovaný odstupuje od Kúpnej zmluvy. Žalobca bol zároveň žalovaným vyzvaný
na bezodkladné vydanie pozemkov nadobudnutých Kúpnou zmluvou a zároveň bol vyzvaný na písomné
potvrdenie o tejto skutočnosti s úradne osvedčeným podpisom štatutárneho orgánu žalobcu, a to za
účelom podania návrhu na vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného k dotknutým pozemkom do
katastra nehnuteľností. Žalobca následne informoval Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor listom zo
dňa 10.10.2017 o nesúhlase s odstúpením od Kúpnej zmluvy.
5. Bod 6.7. Kúpnej zmluvy, napriek tomu, že je súčasťou písomného vyhotovenia Kúpnej zmluvy,
nemožno podľa právneho názoru žalobcu považovať za záväzok vyplývajúci z kúpnej zmluvy podľa §
588 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tento záväzok podľa žalobcu nemožno chápať ani ako iné vedľajšie
dojednanie podľa § 610 Občianskeho zákonníka, nakoľko toto dojednanie nemalo povahu výhrady
či podmienky pripúšťajúcej zánik právneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou. Vo svojej podstate
dohoda zmluvných strán v bode 6.7. Kúpnej zmluvy podľa žalobcu predstavovala tzv. nepomenovaný
zmluvný typ podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (nakoľko v konkrétnom prípade
nebol predmetom zmluvy „neobchod“ podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, predmetný právny
vzťah sa spravuje Obchodným zákonníkom). V konkrétnom prípade však išlo o jednostranne zaväzujúcu
zmluvu, obsahujúcu iba povinnosť žalobcu vybudovať prístupovú cestu a právo žalovaného domáhať
sa jej vybudovania. Podľa žalobcu nemožno odstúpiť od zmluvy, z ktorej záväzok zanikol splnením.
Preto pokiaľ žalovaný doručil žalobcovi odstúpenie od zmluvy a žiadal žalobcu o vydanie nehnuteľností,
odstúpenie žalovaného nemohlo privodiť zánik právneho vzťahu z Kúpnej zmluvy, nakoľko tento právny
vzťah zanikol v roku 2014 splnením. Odstúpenie od zmluvy by mohlo privodiť v konkrétnom prípade
za splnenia zákonom stanovených podmienok iba zánik záväzku vyplývajúceho z inominátnej zmluvy,
spočívajúceho v povinnosti žalobcu zabezpečiť prístup žalovanému na pozemky. Podľa právneho
názoru žalobcu však doposiaľ nedošlo ani k zániku tohto záväzku, keďže nebol ku dňu doručenia
odstúpenia žalovaného v omeškaní s realizáciou prístupovej cesty, nakoľko v zmysle § 340 Obchodného
zákonníka doposiaľ neuplynul primeraný čas na splnenie tohto záväzku. Keďže omeškanie dlžníka
je nevyhnutným predpokladom odstúpenia od zmluvy, doručené odstúpenie žalovaného je potrebné
považovaťzaneplatné.Pokiaľbyvkonkrétnomprípadeteoretickydošlozostranyžalobcukomeškanius
plnením povinnosti vybudovania prístupovej cesty, podľa právneho názoru žalobcu nemožno považovať
také porušenie povinnosti za podstatné tak, ako je to spomenuté v odstúpení od zmluvy.6. Žalobca taktiež poukázal na skutočnosť, že v súčasnosti je ako vlastník zapísaný v katastri
nehnuteľností. V takom prípade teda podľa žalobcu neprichádza do úvahy podanie žaloby o určenie
vlastníckeho práva podľa § 137 písm. c) CSP, nakoľko u žalobcu neexistuje potreba zosúladenia
skutočného a právneho stavbu uvedeného v katastri nehnuteľností.
7. Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že zmluvné strany si nedohodli
čas plnenia zmluvnej povinnosti špecifikovanej v bode 4 tohto vyjadrenia, čo pri aplikácii ust. § 563
zák. č: 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, znamená že dlžník je povinný splniť dlh prvého dna po
tom. čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalovaný opakovane vyzýval žalobcu na splnenie tejto zmluvnej
povinnosti či zároveň ho upozorňoval na možnosť uplatnenia práva na odstúpenie od kúpnej zmluvy.
Medzi odoslaním prvej a poslednej, v poradí štvrtej výzvy na plnenie, ubehli viac ako tri roky. Žalobca
si napriek rozsiahlemu časovému obdobiu a viacerým výzvam svoj záväzok z Kúpnej zmluvy riadne
nesplnil, v dôsledku čoho žalovaný nemohol riadne a plnohodnotne užívať svoje zostatkové pozemky.
Z obsahu kúpnej zmluvy zároveň vyplýva, že uzavretie Kúpnej zmluvy v prípade nevybudovania
prístupovej cesty by nemalo pre žalovaného hospodársky význam, nakoľko v okolí predmetných
pozemkov vlastní ďalšie pozemky, ku ktorým potrebuje mať ako vlastník prístup. Žalovaný by neuzatvoril
so žalobcom Kúpnu zmluvu, pokiaľ by mal vedomosť, že prístupová cesta nebude vybudovaná ani v
lehote viac ako troch rokov od uzatvorenia Kúpnej zmluvy. Nakoľko problematické riešenie vybudovania
prístupovej cesty kontinuálne pretrvávalo, ponúkol žalovaný za účelom riešenia tejto situácie žalobcovi
možnosťkúpyostatnýchsvojichpozemkov,kuktorýmnevybudovanímprístupovejcestystratilakýkoľvek
riadny prístup. Na túto jeho ponuku odpovedal žalobca zamietavým stanoviskom, odôvodňujúc, že
ostatné parcely sa nenachádzajú pod cestným telesom a vzhľadom k tejto skutočnosti nemá žalobca
dôvod na odkúpenie pozemkov nad rámec stavebného povolenia. V príčinnej súvislosti s pasivitou
žalobcu pri plnení jeho zmluvnej povinnosti bolo žalovanému znemožnené zostatkové nehnuteľnosti ako
vlastníkovi užívať a disponovať nimi. Žalovanému tým vznikla škoda veľkého rozsahu, keďže žalobca
nesplnením svojej zmluvnej povinnosti zmaril investičný zámer žalovaného. S ohľadom na skutkový
stav je nepochybné, že zo strany žalobcu došlo k podstatnému porušeniu zmluvnej povinnosti, a preto
je odstúpenie žalovaného od kúpnej zmluvy absolútne legitímnym právnym úkonom. K primeranosti
poskytnutej lehoty uviedol, že žalovaný prvýkrát vyzval žalobcu na splnenie zmluvnej povinnosti výzvou
zo dňa 26.09.2014, teda tri roky pred odstúpením od Kúpnej zmluvy, čo možno jednoznačne považovať
za primeranú dodatočnú lehotu na splnenie si zmluvnej povinnosti. Žalovaný žalobcu po prvýkrát vyzval
k splneniu tejto zmluvnej povinnosti výzvou zo dňa 26.09.2014, tzn., že žalobca po obdŕžaní tejto výzvy
bol zo zákona povinný bezodkladne konať spôsobom smerujúcim k splneniu si tejto svojej zmluvnej
povinnosti.
8. Žalobca a žalovaný uzatvorili Kúpnu zmluvu pri jednom rokovaní a ako jeden celok. Ustanovenie
v bode 6.7. Kúpnej zmluvy bolo dojednané ako súčasť zmluvy, keďže bez tohto ustanovenia by pre
žalovaného nemal predaj nehnuteľností racionálny základ. Odhliadnuc od vyššie uvedeného poukázal
na list žalobcu zo dňa 30.10.2014 adresovaný žalovanému, v ktorom sám žalobca konštatuje, že bod 6.7
zmluvy je povinnosťou žalobcu, ktorá pre neho vyplýva z Kúpnej zmluvy a nie z akejsi nepomenovanej
zmluvy. Rovnako list žalobcu zo dňa 27.07.2017 potvrdzuje, že aj sám žalobca chápal ustanovenie 6.7
zmluvy ako súčasť Kúpnej zmluvy. Je preto nutné názor žalobcu deklarovaný v podanej žalobe označiť
za účelový, keďže sám potvrdil, že záväzok vyplývajúci z bodu 6.7 považoval pred podaním žaloby za
záväzok jednoznačne plynúci z Kúpnej zmluvy a po odstúpení žalovaného už svoj postoj otočil, keď
tvrdí, že ide o samostatnú inominátnu zmluvu. Ak by aj mal byť názor žalobcu týkajúci sa toho, že
bod 6.7 je samostatnou nepomenovanou zmluvou správny, potom aký by mala táto „nepomenovaná
zmluva reálny význam pre žalovaného. Ak by žalovaný od takejto pseudo zmluvy odstúpil jednak by
nedosiaholvybudovanieprístupunasvojezostatkovénehnuteľnostiazároveňbyztohtozáväzkuuvoľnil
žalobcu bez možnosti akokoľvek ho sankcionovať a preto by takéto ustanovenie pre žalovaného stratilo
akýkoľvek význam, čo určite nemohlo byť jeho zámerom pri uzatváraní kúpnej zmluvy.
9. Okrem vyššie uvedenej absurdnosti v argumentácii žalobcu, sa uplatnenou žalobou žalobca domáha
určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy, teda určenia právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP.
Takýto žalobný návrh je nevyhnutné považovať za vadný, keďže nevyplýva z osobitného predpisu.10. Rovnako žalovaný mal za to, že žalobca neosvedčil naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa
podanou žalobou domáha, keďže sám je zapísaný na liste vlastníctva ako vlastník, nehnuteľnosti užíva
a teda právne panstvo nad vecou má sám žalobca.
11. Žalobca v podaní zo dňa 06.02.2018 uviedol, že uznesením odvolacieho súdu došlo k potvrdeniu
uzneseniaprvostupňovéhosúduozamietnutínávrhužalovanéhonanariadenieneodkladnéhoopatrenia
voči žalobcovi v konaní vedenom Okresným súdom Prešov so sp.zn. 21Cb/212/2017. Pokiaľ odvolací
súd vyhodnotil právne posúdenie prvostupňového súdu ako správne, v tomto smere možno podľa
žalobcu konštatovať, že správnosť úvahy prvostupňového súdu sa týkala nielen zistenia neexistencie
potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ale aj neexistencie domnelého vlastníckeho práva žalovaného
k sporným pozemkom. Neexistencia vlastníckeho práva žalovaného bola podľa prvostupňového súdu
založená na neúčinnosti odstúpenia od zmluvy zo dňa 19.09.2017, ktoré spočívalo jednak: a) v
neexistencii omeškania v prípade, ak sa pripustí predpoklad, že žalovaný prvýkrát vyzval žalobcu priamo
na splnenie povinnosti vybudovania prístupovej cesty až výzvou zo dňa 17.07.2017 a následne dňa
01.08.2017; b) v neuplynutí primeranej dodatočnej lehoty, ktorá bola žalobcovi určená žalovaným vo
výzve zo dňa 17.07.2017 (14 dní) a výzve zo dňa 01.08.2017 (3 dní), ak sa pripustí predpoklad, že
žalovaný bol ku dňu doručenia spomenutých výziev v omeškaní so splnením zmluvnej povinnosti.
Žalobca mal však výhradu voči právnemu názoru súdu prvej inštancie, podľa ktorého sa právny vzťah
medzi žalobcom a žalovaným spravoval výhradne Občianskym zákonníkom, nakoľko si to zmluvné
strany dohodli v čl. VIII bod 8.2. Kúpnej zmluvy.
12. Žalobca v podaní zo dňa 25.09.2018 uviedol, že došlo k výstavbe prístupových komunikácií
do 29.08.2018, pričom žalobca zabezpečuje získanie rozhodnutia o povolení užívania prístupových
komunikácií.
13. Súd vykonal dokazovanie listinami, pričom zistil tento skutkový stav:
14. Dňa 04.06.2014 bola medzi stranami sporu uzatvorená kúpna zmluva č. XXXXX/KZ-XXX/XXXX/
Haniska/XXXX/StrTana, základe ktorej žalovaný ako predávajúci predal nehnuteľnosti nachádzajúce sa
v katastrálnom území M., okres F., toho času zapísaných na LV č. XXX a LV č. XXX.
15. V bode 6.7. Kúpnej zmluvy bolo stranami sporu ako zmluvnými stranami dohodnuté, že žalobca
ako kupujúci sa zaväzuje zabezpečiť prístup predávajúcemu na tie pozemky, ktoré boli ku dňu uzavretia
Kúpnej zmluvy vo vlastníctve predávajúceho, a ktoré aj naďalej, to znamená po účinnosti prevodu
vlastníckeho práva podľa tejto zmluvy, mali ostať vo vlastníctve žalovaného ako predávajúceho, a to
formou prístupovej cesty s konštrukciou vozovky.
16. Žalobca v liste zo dňa 30.10.2014 označenom ako „Opätovná žiadosť o doriešenie prístupu na
rozdelené územia, resp. odkúpenie sporného územia“ uviedol, že k uvedenému dňu mal podpísanú
kúpnu zmluvu s vlastníkom pozemkov, cez ktoré bude zabezpečený prístup k parcelám reg. „E“ č. XXX/
X, č.XXX/X, Č.. XXX/X. Na základe toho splnil svoj záväzok z uzatvorenej zmluvy a preto nepristúpi
k výkupu sporného územia. Zároveň oznámil žalovanému, že termín výstavby nie je v tom čase
možné určiť, nakoľko nebolo vydané stavebné povolenie a následne uskutočnené výberové konanie na
zhotoviteľa stavby.
17. Nebolo sporné, že žalovaný zaslal žalovanému písomnosť s názvom „VEC: Opätovná žiadosť o
doriešenie prístupu na rozdelené územia, resp. odkúpenie sporného územia“ zo dňa 09.10.2014.
18. Žalovaný v liste s názvom „VEC: Opätovná výzva na plnenie z kúpnej zmluvy č. XXXXX/KZ-XXX/
XXXX/Haniska/XXXX/StrTa zo dňa 04.04.2014 a upozornenie na uplatnenie práva na odstúpenie od
zmluvy“ zo dňa 17.07.2017, vyzval žalobcu na splnenie povinnosti z čl. VI odsek 6.7. Kúpnej zmluvy v
termíne do 31.07.2017 s tým, že v prípade nesplnenie tejto povinnosti pristúpi k uplatneniu práva na
odstúpenie od zmluvy.
19. Žalobca v odpovedi zo dňa 27.07.2017 deklaroval, že vybudovanie prístupovej cesty riadne splní v
čase určenom zhotoviteľom stavby v harmonograme výstavby stavby, ktorý určuje zhotoviteľ stavby a
preto jednostranné stanovenie termínu žalovaným nie je relevantné. Žalovaný má pritom zabezpečený
prístup na svoje pozemky v rovnakom rozsahu ako v čase uzavretia Kúpnej zmluvy. Žalobca deklarovalvlastníkovi pozemkov bezodplatné právo prechodu a prejazdu cez pozemky v jeho vlastníctve za
účelom ich riadneho užívania. Žalobca tiež uviedol, aké úkony zrealizoval za účelom vybudovania
prístupovej cesty (uzavrel s vlastníkmi pozemkov pod prístupovými cestami kúpne zmluvy, zabezpečil
vydaniestavebnéhopovolenia,zabezpečilverejno-obchodnúsúťažnastavebno-technickýdozorstavby,
zabezpečil verejno-obchodnú súťaž na realizáciu stavebných prác a s víťazným uchádzačom uzavrel
zmluvu o dielo, ktorému následne dňa 16.5.2014 odovzdal stavenisko a stanovil deň na začatie prác).
20.Žalovanývpísomnostisnázvom:„VEC:VyjadreniekodpovedikOpätovnejvýzvenaplneniezkúpnej
zmluvy č. XXXXX/KZ-XXX/XXXX/Haniska/XXXX/StrTa zo dňa 04.04.2014 a upozornenie na uplatnenie
práva na odstúpenie od zmluvy“ zo dňa 01.08.2017 poskytol žalobcovi lehotu troch kalendárnych dni
na vybudovanie prístupovej cesty.
21. Žalovaný v liste zo dňa 19.09.2017 odstúpil od kúpnej zmluvy č. XXXXX/KZ-XXX/XXXX/Haniska/
XXXX/StrTa zo dňa 09.06.2014 a zároveň vyzval žalobcu na bezodkladné vydanie pozemkov
nadobudnutých Kúpnou zmluvou a vystavenie potvrdenia o tejto skutočnosti s úradne osvedčeným
podpisom štatutárneho orgánu žalobcu, a to za účelom podania návrhu na vklad vlastníckeho práva v
prospech žalovaného k dotknutým pozemkom do katastra nehnuteľností.
22. Žalobca listom zo dňa 10.10.2017 informoval Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor, o nesúhlase
s odstúpením od Kúpnej zmluvy.
23. Žalobca v liste zo dňa 10.10.2017 adresovanom žalovanému oznámil, že odstúpenie nespôsobilo
zánikprávnehotitulu,ktorýmboloprevedenévlastníckeprávoknehnuteľnostiamatedavlastníckeprávo
žalobcu ostalo odstúpením nedotknuté a preto žalobca nepristúpi k navrhovanej zmene vecno-právneho
usporiadania príslušných pozemkov. Žalobca zároveň uviedol, že nie je v omeškaní s plnením povinnosti
vybudovania prístupovej cesty a prípadné porušenie povinnosti vybudovania prístupovej cesty zakladá
ako nepodstatné porušenie povinnosť poskytnúť dodatočnú primeranú lehotu.
24. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:
25. Podľa § 132 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou,
darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu,
nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
26. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.
27. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.
28. Podľa § 48 Občianskeho zákonníka, Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo
v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
29. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.
30. Žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia neplatnosti odstúpenia žalovaného od kúpnej zmluvy,
ktorou došlo k prevodu vlastníctva nehnuteľností zo žalovaného na žalobcu a taktiež neplatnosti
odstúpenia žalovaného od nepomenovanej zmluvy. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť,
či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka) Žalobu o určenie platnosti/
neplatnosti právneho úkonu (v tomto prípade odstúpenia od kúpnej zmluvy) je potrebné vnímať ako
žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 CSP, ktorý v zásade nepripúšťa žaloby o určenie
právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva zosobitného právneho predpisu. Takýmto právnym predpisom je napr. zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník
práce (žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa ust. § 77), zákon č. 527/2002 Z.z. o
dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a
notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (žaloba o neplatnosť dražby podľa
ust. § 21 ods. 2), Občiansky zákonník (žaloba o neplatnosť výpovede nájmu bytu podľa ust. § 711 ods.
6). Pre tieto výnimky je spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma vo svojej dikcii,
priznáva oprávnenej osobe právo domáhať sa na súde určenia právnej skutočnosti (minulej udalosti).
Tento záver podľa názoru súdu podporuje aj samotné vyjadrenie textu právnych noriem, z ktorých
vyplýva možnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti („neplatnosť skončenia pracovného
pomeru môže uplatniť na súde“, „môže požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby“, „neplatnosť výpovede
môže uplatniť na súde“). Procesnú prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy
nemožno vyvodiť z ust. § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, keďže toto ustanovenie upravuje len procesný
postup okresného úradu ako miestneho orgánu štátnej správy na úseku katastra v prípade rozhodnutia
súdu, ktorým by bola určená neplatnosť právneho úkonu, ktorého predmetom bola nehnuteľnosť
evidovaná v katastri nehnuteľnosti. Prejav o odstúpení od zmluvy o prevode nehnuteľnosti sám osebe
nie je spôsobilou listinou na vykonanie záznamu. Nič však nebráni tomu, aby účastníci pôvodnej zmluvy
osvedčili právne vzťahy a predložili o tom verejnú listinu. Verejnou listinou sú aj notárske zápisnice (pozri
§ 3 ods. 3 NP). Ak teda účastník zmluvy alebo notár predložia správe katastra (zákonom č. 180/2013
Z.z., účinným od 1. októbra 2013, katastrálnemu odboru okresného úradu) notársku zápisnicu, z ktorej
bude zrejmé, že účastník od zmluvy odstúpil, pričom druhá zmluvná strana odstúpenie nespochybňuje
a je si vedomá právnych dôsledkov odstúpenia, správa katastra obsah tejto listiny posúdi z hľadiska §
36 ods. 1 KZ a vykoná záznam do katastra (§ 36 ods. 2 KZ). Účastník zmluvy, s ktorého odstúpením
od zmluvy druhá strana nesúhlasí, a teda nemôže predložiť listinu spôsobilú na vykonanie záznamu,
má možnosť zadovážiť si listinu spôsobilú na vykonanie záznamu inak. Môže to dosiahnuť napríklad
podaním návrhu na súd, ktorý deklaratórnym rozhodnutím vysloví, že došlo k platnému odstúpeniu od
zmluvy. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru o procesnej neprípustnosti žaloby žalobcu
o určenie neplatnosti sporného právneho úkonu žalovaného, z dôvodu ktorého žalobu zamietol.
31. Čo sa týka druhého, eventuálneho petitu, súd sa stotožnil s názorom žalovaného, podľa ktorého
žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení vlastníctva k predmetným parcelám, keďže je naďalej
zapísaný na liste vlastníctva ako ich vlastník a zároveň nebolo sporné, že tieto nehnuteľnosti aj užíva.
Naopak naliehavý právny záujem na podaní žaloby o určenie vlastníckeho práva by mal žalovaný, ktorý
urobil určitý právny úkon - odstúpil od zmluvy, no toto jeho konanie nemalo vplyv na vykonanie zmeny
zápisu v katastri nehnuteľnosti.
32. Ak aj podaná žaloba bola prípustná, nebola by podľa názoru súdu dôvodná. Sporné strany uzavreli
kúpnu zmluvu, na ktorú spadá režim Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka, nakoľko
jednak na aplikáciu Občianskeho zákonníka odkazuje samotná kúpna zmluva v čl. VIII ods. 8.2 a okrem
toho kúpna zmluva v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka sa vzťahuje len na tovar, t.j. hnuteľné
veci, a nie na nehnuteľnosti. V zmysle § 48 Občianskeho zákonníka možno odstúpiť od zmluvy ak je
to medzi stranami dojedené alebo to umožňuje zákon. Žalovaný v odstúpení od zmluvy neuviedol a ani
súd nezistil, podľa akého zmluvného ustanovenia odstúpil od Kúpnej zmluvy. Do úvahy teda prichádza
jedine možnosť odstúpenia podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu žalobca
nemal ani zákonný dôvod na odstúpenie od Kúpnej zmluvy ako celku, keďže nebolo sporné, že žalobca
si splnil svoju základnú povinnosť vyplývajúcu z kúpnej zmluvy a to, že zaplatil kúpnu cenu za prevedené
nehnuteľnosti. Splnenie povinnosti vyplývajúcej z čl. VI ods. 6.7. sa mohol žalovaný domáhať inými
právnym prostriedkami, napr. podaním žaloby.
33. Proces vybudovania prístupovej cesty zahŕňa jednak prípravnú a jednak realizačnú fázu. Podľa
názoru súdu s prihliadnutím na charakter a rozsah stavby - diaľnice ako aj skutočnosť, že žalobca
musí dodržiavať určité procesy a postupy pri realizácii stavby takéhoto druhu, a rovnako aj zhotoviteľ,
žalobca nebol v omeškaní s plnením svojej zmluvnej povinnosti, nakoľko priebežne uskutočňoval
kroky za účelom jej splnenia. Vo vzťahu k primeranosti dodatočne poskytnutej lehoty na splnenie
zmluvnej povinnosti žalobcu vybudovať prístupovú cestu žalobca poukazuje na uznesenie Okresného
súdu Prešov zo dňa 20.10.2017, sp. zn. 21C/212/2017, vydané v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia, ktoré uvádza, že žalovaný prvýkrát priamo vyzval žalobcu na splnenie povinnosti vyplývajúcej
z čl. VI ods. 6.7. Kúpnej zmluvy až písomným podaním zo dňa 17.07.2017 a to v termíne do 31.07.2017
a následne písomným podaním zo dňa 01.08.2017 a to v lehote 3 dní od jeho doručenia. Prvotnú lehotu,ako aj dodatočnú lehotu na splnenie povinnosti, ktorá bola poskytnutá žalovaným v písomnom podaní
zo dňa 01.08.2018, nemožno považovať za primeranú. V súvislosti s tým je potrebné dodať, že žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil súdu listy zo dňa 26.09.2014 a zo dňa 09.10.2014, na základe
ktorých mal vyzvať žalobcu na splnenie povinnosti vybudovať prístupovú komunikáciu.
34. Súd má teda na základe uvedeného za to, že odstúpenie od Kúpnej zmluvy je právne neúčinné.
35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
tak, že v plnej miere úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
trov bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.