Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. november 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/27/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117214121
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:6117214121.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu: K. Š., U.. XX.X.XXXX, R.

C., I. X/X, právne zastúpený: Advokátska kancelária Peter Rak, s.r.o., IČO: 50581121, so sídlom Prešov,
Masarykova 13, proti žalovanému: D. A., U.. XX.X.XXXX, R. C., Q. XXX/XX, právne zastúpený: JUDr.
Martin Staroň, advokát so sídlom Prešov, Hlavná 89 o zaplatenie 5.085,08 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.085,08 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne z dlžnej sumy splatným od 1.2.2017 do zaplatenia v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou na Okresný súd Banská Bystrica na upomínacie konanie dňa 22.5.2017 sa žalobca

domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 5.085,08 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8
% zo sumy 5.085,08 Eur odo dňa 1.2.2017 do zaplatenia a na náhradu trov konania na tom skutkovom
základe, že žalovaný užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu spôsobom, že má na nich postavené
viaceré stavby, ktorých je vlastníkom, a to bez právneho dôvodu. Žalobca žalovaného na predmetnú
skutočnosť písomne upozornil a vyzýval ho na upustenie od protiprávneho stavu. Žalovaný sa vyjadril,
že k pozemkom, na ktorých stoja jeho stavby sú evidované iba tzv. hluché listy vlastníctva a nie je
ochotný do budúcna žiadnym spôsobom upravovať vzťahy. Žalobca si dal vypracovať geometrický plán

č. 30/2016 zo dňa 22.3.2016 geodetom B.. F. Č., na základe ktorého došlo k zápisu nového stavu výkazu
výmer vyššie uvedených pozemkov a k ich prevodu z registra „E“ do registra „C“. Žalovaný bol listom zo
dňa 24.1.2017 opätovne vyzývaný na vydanie bezdôvodného obohatenia vyčísleného podľa znaleckého
posudku, na ktorú výzvu žalobca do podania žaloby nereagoval.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 1.6.2017 platobný rozkaz sp.zn. 14Up/61/2017, ktorým
rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 5.085,08 Eur a úrok z omeškania 5 % ročne

z dlžnej sumy od 1.2.2017 do zaplatenia a o povinnosti nahradiť trovy konania. zároveň žalovaného
poučil o možnosti podať odpor.

3. Dňa 26.6.2017 podal žalovaný odpor proti platobnému rozkazu a navrhol žalobu v celom rozsahu
zamietnuť. Zároveň si uplatnil plnú náhradu trov konania. V odôvodnení odporu uviedol, že pozemky vo
vlastníctvežalobcuužívaÚstrednýkontrolnýaskúšobnýústavpoľnohospodárskyaniežalovaný,pričom
žalovaný dlhodobo tvrdí, že dané pozemky neužíva, sú oplotené a neobohacuje sa na úkor žalobcu.

Zároveň nerozporoval vlastníctvo stavieb.

4. Na výzvu Okresného súdu Banská Bystrica, či žalobca navrhuje pokračovať v konaní na súde
príslušnom na prejednanie veci podľa C.s.p. právny zástupca za žalobcu doručil súdu podanie, ženavrhuje odpor odmietnuť a navrhuje pokračovať v konaní pred príslušným súdom. Podľa názoru
žalobcu žalovaný sa k tvrdeniam relevantným o užívaní pozemkov nevyjadril, vyjadruje sa k nejakým
pozemkom, ktoré už neexistujú a spomína Ústredný kontrolný a skúšobný ústav. Namietal vecnú

neodôvodnenosť odporu a úmysel mariť súdne konanie.

5. Okresný súd Banská Bystrica postúpil sporovú vec dňa 13.7.2017 Okresnému súdu Prešov, ktorému
bola žaloba doručená dňa 20.7.2017.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, listinnými dôkazmi výpisom z LV č.
XXX, kat. úz. C., LV č. XXX, kat. úz. C., LV č. XXXX, kat. úz. C., predžalobnou výzvou z 21.1.2016
vrátane podacieho hárku, znaleckým posudkom č. 12/2016 B.. G. E., ako aj ďalším spisovým vrátane
písomných stanovísk strán a zistil:

7. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - pozemkov, nachádzajúcich sa v kat. úz. C., obec C.,

okres Prešov, evidovaných na katastrálnom odbore Okresného úradu v Sabinove, na LV č. XXX ako
pozemok parc. reg. C KN, a to:
- parc. č. XXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 10468 m2,
- parc. č. XXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 63 m2,
- parc. č. XXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 400 m2,

- parc. č. XXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 136 m2,
- parc. č. XXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 490 m2.
Titul nadobudnutia D 1161/86, PKV 462, GP 29/2016, GP 30/2016.

8. Žalovaný má na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu postavené stavby, ktorých je vlastníkom, a to

konkrétne:
- úradnú budovu - domček bez súpisného čísla na parc. reg. C KN, parc. č. XXX, druh pozemku -
zastavané plochy a nádvoria, o výmere 63 m2, evidovanú na LV č. XXX,
- dielňu bez súpisného čísla na parc. regi. C KN, parc. č. XXX, druh pozemku - zastavané plochy a
nádvoria, o výmere 136 m2, evidovanú na LV č. XXX,

- ovčín bez súpisného čísla na parc. reg. C KN, parc. č. XXX, druh pozemku - zastavané plochy a
nádvoria, o výmere 490 m2, evidovanú na LV č. XXX,
- matečník bez súpisného čísla na parc. reg. C KN, parc. č. XXX, druh pozemku - zastavané plochy a
nádvoria, o výmere 400 m2, evidovanú na LV č. XXXX.

9. Podľa tvrdení žalobcu žalovaný všetky pozemky špecifikované v žalobe užíva bez súhlasu žalobcu a
bez uzatvorenia nájomnej zmluvy, teda bez právneho dôvodu, čím obmedzuje vlastnícke právo žalobcu
a na jeho úkor sa bezdôvodne obohacuje. Žalobca žalovaného na uvedené upozorňoval v čase, keď
pozemky boli evidované ako parcely reg. E L. XXX/X, zapísané na LV č. XXX, kat. úz. C.. Žalobca
žalovaného vyzýval výzvou z 21.1.2016.

10. K výzve žalobcu sa žalovaný vyjadril spôsobom, že k pozemkom, na ktorých stoja stavby žalovaného
sú evidované iba tzv. hluché listy vlastníctva, a teda nemieni si do budúcna upravovať vzťahy k
predmetným nehnuteľnostiam.

11. Na základe geometrického plánu 30/2016 zo dňa 22.3.2016, vyhotoveného geodetom B.. F. Č. dňa
6.6.2016, úradne overeného Okresným úradom Sabinov - katastrálny odbor došlo k zápisu nového stavu
výkazu výmer vyššie uvedených pozemkov a k ich prevodu z registra E do registra C.

12. Za účelom určenia náhrady za užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, resp. vyčíslenia výšky

bezdôvodného obohatenia sa obrátil žalobca na znalca za účelom vypracovania znaleckého posudku.

13. Zo znaleckého posudku č. 12/2016 znalca B.. G. E. vyplýva, že celková výmera neoprávnene
užívaných pozemkov predstavuje 11557 m2 a ročné nájomné za 1 m2 v súlade so znaleckým posudkom
predstavuje 0,22 Eur za 1 m2 za rok. Žalobca si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia 2

roky spätne, čo znalec vyčíslil na sumu 5.085,08 Eur a žalobca si uplatnil aj zákonné príslušenstvo.

14. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 31.10.2017 uviedol, že nárok žalobcu
neuznáva čo do dôvodu ani výšky. Namieta, že bezdôvodné obohatenie musí vydať ten, kto vec bezprávneho dôvodu užíva a kto má z toho prospech. Žalovaný tvrdí, že pozemky neužíva on, ale Ústredný
kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky. Pozemok KN E p.č. XXX, k.ú. C. je oplotený pletivom,
teda žalovaný nemá prístup na pozemky KN E p.č. XXX/X a KN E p.č. XXX/XX, k.ú. C..

15. Žalobca zdôraznil, že pozemky, ktoré sa uvádzajú vo vyjadreniach žalovaného nie sú predmetom
žaloby, nakoľko tieto boli jasne označené ako pozemky KN C XXX až XXX a na pozemkoch KN C
XXX K. XXX má žalovaný postavené budovy a na parcele KN C XXX chodí. Žalobca neporozumel,
prečo žalovaný neustále spomína Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky, nakoľko

tento užíva susedné pozemky. Na preukázanie, že obrana žalovaného je irelevantná, predložil súdu
čestné vyhlásenia potvrdzujúce tvrdenia žalobcu.

16. Žalobca predložil súdu čestné vyhlásenia R. T., C. T., D. Š., R. Š., G. M., F. Š., C.. D. A., G. G., Ľ.
A., N. G., H. G., D. Š., N. Š., F. G., G. E., C. G., v ktorom títo čestne vyhlasujú, že občan obce C. D. A.
sa zdržiava na pozemkoch na nachádzajúcich sa v kat. úz. C., obec C., okres E., evidovaných na LV

č. XXX ako pozemok parc. reg. C KN, a to:

- parc. č. XXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 10468 m2,
- parc. č. XXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 63 m2,
- parc. č. XXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 400 m2,

- parc. č. XXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 136 m2,
- parc. č. XXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 490 m2.

17. Obe sporové strany na úvod prejavili záujem o dohodu, ku ktorej napokon nedošlo. Žalovaný popieral
užívanie sporných pozemkov vo vlastníctve žalobcu v rozsahu, ako to uvádza žalobca, potvrdil užívanie

nejakých 500 m2. Jeho interným výpočtom dospel k sume 349,58 Eur, za 2 roky 699,16 Eur. Dôkazy na
preukázanie ním tvrdených skutočností súdu nepredložil.

18. Súd realizoval výsluch sporových strán.

19. Žalobca vo výpovedi uviedol, že je vlastníkom celého pozemku, celej tej nehnuteľnosti, na ktorej
stoja stavby, ktoré kúpil žalovaný od zanikajúceho družstva. Žalobca sa domáha náhrady za užívanie
jeho majetku podľa vyčíslenia v znaleckom posudku. Na položené otázky žalobca odpovedal, že
nehnuteľnosti nadobudol dedením po svojom otcovi. Ako vlastník je evidovaný od roku 2016 parciel
registra C a predtým bol evidovaný ako vlastník parciel registra E. Na otázku, či žalobca kontaktoval

žalovaného za účelom uzavretia zmluvy uviedol, že nekontaktoval, nakoľko žalovaný sa tvári, že
pozemky neužíva, resp. užíva pozemky tzv. uksupácke až neskôr priznal, že pozemky užíva, avšak len
pod budovami. Okrem toho sa tam pasie dobytok a je tam plno mechanizmov. Na ďalšiu otázku žalobca
odpovedal, že ako vlastník svoje vlastnícke právo nemôže realizovať ani sa o sporné pozemky starať,
nakoľko sú oplotené. Oplotenie je uzamknuté.

20. V konaní vypočutý žalovaný uviedol, že pozemky kúpil v roku 2013 od správcu konkurznej podstaty
akonevyporiadané.Žalobcasamuozvalažvroku2016.Aktuálneježalovanýnadôchodkuapodnikanie
prevzal jeho syn. Na otázku, ako žalovaný budovy užíva uviedol, že sa tam pasú ovce, ktoré slúžia
ako živé kosačky, nakoľko by to tam bolo zarastené ako džungľa. Neskôr žalovaný upresnil, že sporné

nehnuteľnosti nadobudol v roku 2003 nie ako nesprávne uviedol v roku 2013. O vlastníctve pozemkov
pod stavbami sa žalovaný dozvedel po podaní žaloby. Na ďalšie otázky odpovedal, že nehnuteľnosť
užíva ako sklad obilia a chová tam zvieratá, má tam aj kanceláriu. Okolo budov má stroje a pasú sa
tam zvieratá. Je pravdou, že pozemok má oplotený. Dá sa tam dostať, ale na noc je uzamknutý. Na
otázku, ako žalovaný dospel k výmere pozemku, ktorý podľa jeho tvrdení užíva uviedol, že je to výmera

pod budovami a keď tam stojí napr. kombajn, ktorý má 3 metre. Pripustil, že keď chce s kombajnom
parkovať, resp. použiť ho, musí sa otočiť a vyjsť na cestu. Neskôr žalovaný pripustil, že zvieratá sa
pohybujú po celom pozemku.

21. Strana žalobcu predložila súdu fotografie zachytávajúce stav užívania v teréne. Je zrejmé, že

pozemok je oplatený, pohybujú sa po ňom zvieratá a parkujú tam poľnohospodárske stroje.

22. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“),
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

24. Podľa § 458 OZ,

(1) Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä
preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
(2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie
získal, nekonal dobromyseľne.
(3) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov,
ktoré na vec vynaložil.

25. Podľa § 517 ods. 1,2 OZ,
(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej
lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže
sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

27. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti tak, ako sú v žalobe

popísané a ako sú zapísané na LV č. XXX, kat. úz. C. a tiež je nesporné, že na nehnuteľnostiach sú
postavené stavby vo vlastníctve žalovaného tak, ako sú zapísané na LV č. XXX K. XXXX. Pravdivým
je tiež tvrdenie, že sporné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu užíva žalovaný. Žalovaný pozemky
vo vlastníctve žalobcu užíva bez jeho súhlasu, bez platne uzatvorenej nájomnej zmluvy, teda bez
právnehodôvodu.Podľatvrdeniažalobcusažalovanýnajehoúkorbezdôvodneobohacujeaobmedzuje

vlastnícke právo žalobcu.

28. K otázke ústavnoprávnej ochrany vlastníckeho práva zaujal názor aj Ústavný súd SR vo svojom
Náleze č. PL. ÚS 19/09, v ktorom uviedol, že ústavnoprávna ochrana slobody vlastníctva nie je len
ochranou zužujúcou sa na „púhe“ vlastníctvo, resp. majetok. Právo na ochranu vlastníctva, resp.

právo na pokojné užívanie majetku je základným právom, ktoré musí byť vnímané v úzkej súvislosti
s ochranou slobodnej sféry a súkromia vlastníka. Vlastnícke právo je súčasťou jadra personálnej
autonómie jednotlivca vo vzťahu k verejnej moci. Obmedzenie práva na ochranu vlastníctva a práva
na pokojné užívanie majetku, musia rešpektovať aj ústavnú hodnotu personálnej autonómie. V tomto
Náleze Ústavný súd SR taktiež konštatoval, že právo na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy

SR neobsahuje explicitnú procedurálnu ochranu, ale jeho autentická ochrana znamená, že procedurálna
ochrana je v ňom inplikovaná. Uviedol, že už vo svojom Náleze sp.zn. I. ÚS 23/01 uviedol, že slovné
spojenie „právo na ochranu“, ktoré je použité v čl. 20 ods. 1 Ústavy SR implikuje v sebe aj potrebu
minimálnych garancii procesnej povahy, ktoré sú ustanovené priamo v čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a ktorých
nedodržanie môže mať za následok jeho porušenie popri porušení práva na súdnu a inú právnu ochranu

podľa čl. 46 a nasl. Ústavy SR. Implicitnú procesnú ochranu Ústavný súd SR potvrdil aj v ďalších
nálezoch sp.zn. III. ÚS 328/05, III. ÚS 117/06. Obdobne vo vzťahu k čl. 1 Dodatkového protokolu ESĽP
uvádza, že daný článok implikuje, že každý zásah do práva na pokojné užívanie majetku musí byť
sprevádzaný procedurálnymi garanciami umožňujúcimi jednotlivcom rozumnú možnosť predložiť ich vec
pred orgán verejnej moci pre účely efektívneho domáhania sa preskúmania zásahu (Hentrich versus

Francúzsko, sťažnosť č. 13616/88 Rozsudok z 22.09.1994). Citované právne závery Ústavného súdu
SR zakladajú teda povinnosť všeobecných súdov zabezpečiť taký výklad hmotnoprávnych inštitútov
týkajúcich sa obmedzenia vlastníckeho práva, aby bola primerane zabezpečená ochrana vlastníckehopráva. Pokiaľ zo strany žalovaného dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu, zakladá to
zásadnú povinnosť poskytnúť vlastníkom náhradu za takéto obmedzenie.
29. Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaný získal tým, že užíval

pozemky žalobcu bez právneho dôvodu, t.j. bez nájomnej zmluvy či súhlasu. V ust. § 451 OZ vyjadruje
zásadu občianskeho práva, že nikto sa nemá bezdôvodne obohacovať na úkor iného. Bezdôvodné
obohatenie je chápané ako záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil povinnosť vydať to, o čo
sa bezdôvodne obohatil a právo toho, na úkor koho k obohateniu došlo, požadovať vydanie toho, o
čo sa povinný obohatil. Bezdôvodné obohatenie je vyjadrené i ako predmet, ktorého sa záväzok z

bezdôvodného obohatenia týka, teda ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
z neplatného právneho úkonu a plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, či majetkový prospech
nepoctivých zdrojov. O obohatenie ide vtedy, ak sa plnením dostalo majetkovej hodnoty tomu, komu
bolo plnené, takže v jeho majetku sa to prejavilo zvýšením jeho aktív alebo znížením jeho pasív.

30. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Žalobca

relevantným spôsobom preukázal svoje vlastníctvo a predložil znalecký posudok B.. G. E. č. 12/2016
na vyčíslenie výšky bezdôvodného obohatenia vo výške nájomného za užívanie pozemkov v celkovej
výmere 11557 m2 za ročné nájomné za 1 m2 pozemku 0,220 Eur/1 m2/1 rok a uplatnil si ho za 2
roky spätne vo výške 5.085,08 Eur. Žalovaným zvolená procesný obrana nepreukázala ním tvrdené
skutočnosti. Žalovaný nepreukázal, že pozemky vo vlastníctve žalobcu údajne užíva Ústredný kontrolný

a skúšobný ústav poľnohospodársky, žalovaný tiež nepreukázal, že užíva pozemky v nižšej výmere
ako si žalobca uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Sám žalovaný vo svojej výpovedi
potvrdil užívanie pozemkov na poľnohospodárske využitie. Okrem postavených budov má na pozemku
poľnohospodárske mechanizmy a tiež zvieratá. Pokiaľ výmera užívaných pozemkov podľa výpočtov
žalovaného je nižšia ako tvrdí žalobca, nebol na preukázanie jeho tvrdení v konaní predložený žiaden

dôkaz a sám žalovaný potvrdil, že zvieratá sa pohybujú po celom pozemku a areál na noc uzatvára,
nie je tam teda možný prístup. Žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré
opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný
za predpokladu, že chce byť úspešný v spore tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu
vylučujú. Z toho vyplýva, že v spore nedokazuje iba žalobca, ale v závislosti na procesnej situácii môže

dochádzať k presunu bremena tvrdenia a dôkazného bremena na žalovaného. S poukázaním na to,
že žalobca relevantným spôsobom preukázal tvrdenia uvedené v žalobe a naopak, žalovaný tvrdenia
žalobcu nijako nevyvrátil a nepreukázal ním tvrdené skutočností bolo dôvodné žalobe vyhovieť v súlade
s výrokovou časťou rozsudku. Súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy vo výške 5.085,08 Eur, čo
predstavujevýškubezdôvodnéhoobohateniavyčíslenéhoza2rokypodľaznaleckéhoposudku.Žalobca

tiež preukázal, že žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vyzýval výzvou doručenou mu
26.1.2017 a na plnenie mu poskytol lehotu do 28.2.2017. Neuhradením sumy v tejto výške sa žalovaný
dostal do omeškania dňa 1.2.2017, preto je dôvodným priznať aj zákonný úrok z omeškania vo výške
5 % ročne. Úrok z omeškania má oporu v ust. § 517 ods. 2 v spojení s vykonávacím predpisom k
dátumu omeškania dňa 1.2.2017. Súd zohľadnil požiadavku žalovaného o poskytnutie dlhšej lehoty na

plnenie so zohľadnením výšky dlžnej sumy a uložil mu povinnosť uhradiť dlžnú sumu v lehote 30 dní
od právoplatnosti rozsudku.

31. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

32. Podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p.
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p.,
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa pomeru úspechu, keď v konaní úspešnému
žalobcovi priznal nárok na ich plnú náhradu v rozsahu 100 % od neúspešného žalovaného.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.