Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. november 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 5T/145/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115012357
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Filo

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2115012357.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, samosudcom JUDr. Marekom Filom, v trestnej veci obžalovaného T. B. pre prečin

krádežepodľa§212ods.2písm.c),ods.3písm.b)Tr.zák.ainé,nahlavompojednávanídňa29.11.2018

r o z h o d o l :

obžalovaný:

Anton B., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom K., prechodne bytom C. XX/A (u L. B.)

sa uznáva za vinného, že

1./ dňa 19.03.2015 v čase o 22.40 hod. v K., na I. ulici pred ubytovňou K. sa stretol s neznámou osobou,
táto mu podala neznámy predmet, ktorý si skryl do kapucne na svojej mikine, načo bol skontrolovaný
príslušníkmi H. kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Trnava, kde v kapucni mikiny obvineného
bola nájdená zápalková krabička, ktorá obsahovala servítku a skladačku s neznámym obsahom, kde
znaleckým skúmaním bolo zistené, že predložená papierová skladačka obsahovala biely kryštalický
materiál s hmotnosťou 21 mg obsahujúci účinnú látku metamfetamín v množstve viac ako 10 mg, čo
zodpovedá jednej obvykle jednorazovú dávke, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona č.

139/1998Z.z.oomamnýchlátkach,psychotropnýchlátkachaprípravkochvzneníneskoršíchpredpisov
do II. skupiny psychotropných látok,

2./ dňa 06.06.2015 v K., na O. ulici, pri pomníku SNP oproti hotelu Holiday Inn pristúpil k tu spiacemu
poškodenému Q. V., ktorému bez použitia fyzického násilia odcudzil mobilný telefón zn. Samsung, typ Q
U. Xcover 2, IMEI:XXXXXXXXXXXXXXX, čiernej farby, na ktorom poškodený sedel, čím svojim konaním
spôsobil poškodenému Q. Vlčekovi, trvale bytom K., ul. Z. č. 8, škodu krádežou vo výške 180,-€, pričom
obvinený T. B. bol trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 16.01.2015, sp. zn. 7T 58/2014,

právoplatným dňa 08.04.2015, odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného
zákona na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace so skúšobnou dobou v trvaní
1 (jeden) rok 6 (šesť) mesiacov,

teda
v bode 1
neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu psychotropnú látku,

v bode 2
si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe, hoci bol za taký
čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

čím spáchalprečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. vo viacčinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Tr. zák.

Za to sa
odsudzuje:

Podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 1

Tr. zák. úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa ň 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. súd obžalovanému ukladá ochranné liečenie protitoxikomanické

ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní, po tom čo obžalovaný neurobil žiadne z vyhlásení podľa § 257 ods.
1 Tr. por., vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného T. B., výsluchmi svedka-poškodeného Q.
V., svedkov P. P., F. V. a znalkyne F.. L. F. k znaleckému posudku č. 45/2015. Súd ďalej postupom

podľa § 268 ods. 2 Tr. por. so súhlasom strán prečítal znalecký posudok KEÚ PZ ČES:PPZ-KEU-BA-
EXP-2015/5653, znalecký posudok znalkyne MUDr. L. F. č. 31/2018 a v zmysle § 268 ods. 2, ods. 5 Tr.
por.prečítaliodbornévyjadreniekvýškeškodyzodňa08.06.2015.Postupompodľa§269Tr.por.sasúd
oboznámil aj s relevantnými listinnými dôkazmi, najmä s uznesením o vrátení veci zo dňa 24.06.2015,
zápisnicou o vrátení veci zo dňa 08.07.2015, s fotodokumentáciou z kamerového záznamu MsP Trnava

zo dňa 05.08.2015, zápisnicou o vydaní veci zo dňa 08.06.2015, odpisom registra trestov obžalovaného
a výpisom jeho priestupkov z ústrednej evidencie MV SR.

Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd hodnotiac produkované dôkazy
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu

jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. dospel bez akýchkoľvek
rozumných pochybností k záveru, že oba skutky sa stali tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku, napĺňajú všetky zákonné znaky 1/ prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. a 2/ prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Tr. zák. a dopustil sa ich obžalovaný Anton B., ako

všeobecne trestne zodpovedný subjekt.

Súd nepovažuje za nesúladné s § 168 ods. 1 Tr. por., keď v odôvodnení tohto rozsudku nebude uvádzať
podrobný obsah výpovede obžalovaného, jednotlivých svedkov a znalca, ako ani obsah znaleckých
posudkov a vykonaných listinných dôkazov. V rámci záverov o preukázaných skutkových zisteniach súd

na jednotlivé dôkazy a z nich vyplývajúce skutočnosti poukáže, vyrovná sa s obhajobou a uvedie, akými
právnymi úvahami sa spravoval, keď dokázané skutočnosti posudzoval podľa príslušných ustanovení
zákona v otázke viny a trestu. Napokon zápisnice o hlavnom pojednávaní a ostatný obsah spisového
materiálu poskytuje ucelený obraz o všetkých dôkazných prostriedkoch, o ktoré súd svoje skutkové
zistenia opiera.

K výroku o vine obžalovaného.

Obžalovaný síce na hlavnom pojednávaní využil svoje zákonné právo a odoprel k veci vypovedať, avšak
usvedčený je svojou výpoveďou z prípravného konania, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná

postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. por. a v ktorej sa k obom skutkom doznal, pričom jeho priznanie je
podporená ďalšími vykonanými dôkazmi.

Ku skutku 1/.Obžalovaný sa priznal, že je pravidelným užívateľom pervitínu, ktorý fajčí s tým, že dňa 19.03.2015 asi
o 22.40 hod. išiel v K. na I. ulicu s úmyslom si kúpiť pervitín, keďže mal vedomosť, že sa tam zdržiava
žena s menom „Marci“, ktorá ho predáva. Požiadal ju, aby mu išla zobrať „biele za 5“, čím mal na mysli

kryštalický pervitín za 5 Eur. Dostal od nej papierovú skladačku, ktorú si vložil do zápalkovej krabičky
a dal si ju do kapucne na svojej mikine. Následne ho zastavili dvaja muži v civile, ktorí sa preukázali,
že sú policajti a spýtali sa ho, čo si dal do kapucne. Priznal sa, že to bol pervitín, pričom následne bol
odvedený na výsluch. Výpoveď obžalovaného potvrdzuje svedok Jozef P., ktorý ako príslušník X. I. v
rámci výkonu služobných povinností spolu s kolegom videl, ako obžalovanému niečo podala neznáma

žena, pričom obžalovaný sa im sám následne priznal, že to bol pervitín, čo bolo dôvodom jeho zadržania.
Následne obžalovaný pri osobnej prehliadke vydal z kapucne mikiny 1ks zápalkovej krabičky, v ktorej
bola papierová skladačka s obsahom neznámej látky, čoho dôkazom je zápisnica o vykonaní osobnej
prehliadky zo dňa 19.03.2015. Obsah neznámej látky KEÚ PZ v znaleckom posudku ČES:PPZ-KEU-
BA-EXP-2015/5653 ustálil ako biely kryštalický materiál o hmotnosti 21mg s obsahom účinnej látky
metamfetamín v množstve väčšom ako 10mg.

Z výpovede obžalovaného, ktorú podporuje výpoveď svedka P., zápisnica o vykonaní osobnej prehliadky
a znalecký posudok KEÚ PZ bolo bez rozumných pochybností dokázané, že obžalovaný si pre osobnú
spotrebu zadovážil a následne prechovával psychotropnú látku metamfetamín o hmotnosti 21 mg
obsahujúcom účinnú látku v množstve viac ako 10 mg.

Pojem obvykle jednorazová dávka (drogy) na použitie pre osobnú spotrebu je pojem právny. Pretože
zákonodarca nebol doposiaľ schopný tento pojem „zmerateľne“ definovať, súdna prax ustálila, že ide
o priemernú dávku užívateľa v množstve ovplyvňujúcom jeho psychiku, ovládacie alebo rozpoznávacie
schopnosti alebo sociálne správanie po jej užití bez toho, aby došlo k vážnemu ohrozeniu zdravia alebo

života takéhoto užívateľa drogy. Je bez právneho významu, či páchateľ je pravidelný konzument drogy
ako i to, akú veľkú dávku považuje subjektívne pre seba za jednu dávku. Obvykle jednorazovou dávkou
drogy sa rozumie dávka, ktorá sa bežne u väčšiny užívateľov konzumuje pri jednom použití a takto
vyjadruje konzumný priemer. V prípade tzv. pervitínu súdna prax ustálila, že ide o látku o hmotnosti
100 mg s účinnou látkou metamfetamínu najmenej 10 mg. Je však nutné dodať, že na účel aplikácie §

171 ods. 1 Tr. zák. nie je prechovávanie omamnej látky alebo psychotropnej látky limitované žiadnym
minimálnym množstvom. Prechovávanie drogy v množstve síce obvyklým spôsobom aplikovateľnom,
avšak menšom, než z hmotnostného hľadiska zodpovedá obvykle jednorazovej dávke, je trestným
činom,pokiaľjedrogavzhľadomnamnožstvoúčinnejlátkyobsiahnutejvcelkovommnožstvezaisteného
materiálu spôsobilá nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie

schopnosti, alebo sociálne správanie. V tejto konkrétnej trestnej veci si obžalovaný zadovážil a následne
prechovával tzv. pervitín o hmotnosti 21 mg s účinnou látkou viac ako 10 mg. Ide teda o látku v
množstve aplikovateľnom a zároveň s obsahom účinnej látky metamfetamínu viac ako 10 mg, čo je
množstvo spôsobilé ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti,
alebo sociálne správanie. Je teda možné uzavrieť, že obžalovaný prechovával psychotropnú látku v

množstve, ktoré zodpovedá jednej obvykle jednorazovej dávke na použitie pre osobnú spotrebu.

Ku skutku 2/.

Obžalovaný sa doznal, že dňa 06.06.2015 sa v ranných hodinách prechádzal po Trnave prezlečený za

prostitútku a ponúkal sexuálne služby. Mal oblečenú čiernu sukňu nad kolená a parochňu s blond vlasmi.
Asi o XX.XX hod. si na O. ulici v K. všimol na kraji pamätníka spať muža. Sadol si k nemu, pričom spiaci
mužchrápalabolzrejmeopitý,leboznehobolocítiťalkohol.Taktositohomužaobzeralasnažilsazistiť,
činemáprisebenejakéveci,ktorébysadaliukradnúť.Akosihoobzeral,taksivšimol,žemuspodjednej
nohy trčí telefón, ktorý mu vytiahol a odišiel smerom na Rybníkovú ulicu. C. ho zastavili mestskí policajti,

ktorí sa ho pýtali, či okradol toho spiaceho muža. Obom sa im priznal, vytiahol odcudzený mobilný
telefón Samsung čiernej farby a mestskí policajti mu ho vzali. Túto výpoveď obžalovaného potvrdzuje
svedok-poškodený Q. V., svedok F. V. a fotodokumentácia z kamerových záznamov kamery č. 17 zo dňa
06.06.2015, ktorý bol dobrovoľne vydaný v zmysle § 89 ods. 1 Tr. por. dňa 08.06.2015, čoho dôkazom je
zápisnica o vydaní veci (č.l. 71). Svedok-poškodený Q. V. potvrdil, že v noci z 05.06.2015 na 06.06.2015

oslavoval úspešné ukončenie školy, pričom sa z mesta asi o 02.00 hod. dňa 06.06.2015 vybral peši
domov. Na O. ulici si potreboval oddýchnuť, sadol si na pomník a zaspal tam. Vo vrecku nohavíc pod
stehnom ľavej nohy mal pri sebe mobilný telefón Q. Q U. Xcover 2. X. sa až na to, že ho budili mestskí
policajti, ktorí mu uviedli, že na kamerách je vidno, ako ho niekto okradol. Mobilný telefón mu bol vrátenýasi po 4 mesiacoch od skutku. Svedok Milan Šulko bol dňa 06.06.2015 s kolegom V. vyslaný centrálou
mestskej polície Trnava na O. ulicu, nakoľko na kamere snímajúcej priestor okolo pamätníka SNP bola
spozorovaná osoba, ktorá okradla tam sediaceho a spiaceho muža. Páchateľ bol vysielačkou popísaný

ako žena s blond vlasmi oblečená v krátkej čiernej sukni, ktorá sa po skutku mala presúvať smerom na
J. ulicu. Uvedenú osobu s kolegom spozorovali, zastavili a zistili, že sa jednalo o muža prezlečeného za
ženu, ktorý sa im predstavil ako Anton B., nar. XX.XX.XXXX. Spontánne sa im priznal, že pri pomníku
SNP ukradol spiacemu mužovi mobilný telefón a tento im aj vydal. Jednalo sa o telefón zn. Samsung Q
U. Y. 2. G. z kamerových záznamov potvrdzuje, že dňa 06.06.2015 v čase o 03.29.40 hod. si k mužskej

osobe spiacej po sediačky na pomníku pri Trnavskej univerzite na Hornopotočnej ulici si prisadla druhá
osoba oblečená v čiernej sukni s blond vlasmi, ktorá v čase o 03.35.00 hod. spod tam sediaceho a
spiaceho muža vytiahla predmet obdĺžnikového tvaru, ktorý v jej rukách svietil, na čo v čase o 03.36.19
hod. z miesta táto osoba odišla.

Z výpovede obžalovaného, ktorú podporuje výpoveď svedka-poškodeného Vlčeka, svedka V. a

fotodokumentácia z kamerového záznamu, bolo bez rozumných pochybností dokázané, že obžalovaný
si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe, pričom v zmysle
odborného vyjadrenia k hodnote predmetného mobilného telefónu spôsobil poškodenému V. škodu
krádežou vo výške 180 Eur. Z odpisu registra trestov obžalovaného pritom tiež vyplýva, že menovaný
bol za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zák. odsúdený trestným rozkazom Okresného

súdu Trnava zo dňa 16.01.2015, sp. zn. 7T/58/2014, právoplatným dňa 08.04.2015, čo zakladá právnu
kvalifikáciu prečinu krádeže nielen podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zák., ale i podľa ods. 3 písm. b) Tr.
zák. (So skutočnosťou, že v súvislosti s odsúdením trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa
16.01.2015, sp. zn. 7T/58/2014 sa na obžalovaného hľadí, ako keby odsúdený nebol, sa súd vysporiada
nižšie v odôvodnení).

Obžalovaný ako i jeho obhajkyňa v priebehu hlavného pojednávania obhajobu nezaložili na snahe
spochybniť spáchanie skutkov obžalovaným, ale spochybňovali jeho trestnoprávnu zodpovednosť.
Obhajkyňa poukazovala na skutočnosť, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Trnava zo
dňa 01.06.2017, právoplatného dňa 15.07.2017, obmedzený na spôsobilosti na právne úkony, pričom

spochybňovala závery znalkyne F.. F. s tvrdením, že táto znalkyňa obžalovaného vyšetrovala v auguste
2015, avšak následne bol obžalovaný vyšetrený MUDr. Q., ktorý mu stanovil diagnózu schizofrénie,
ktorá podľa názoru obhajkyne, by mohla mať jednak zásadný vplyv na jeho príčetnosť v čase spáchania
skutkov ako i na schopnosť obžalovaného chápať zmysel trestného stíhania. V tomto smere sa
obžalovaný svojim správaním a vystupovaním pred súdom snažil navodiť dojem, že trpí duševným

ochorením a zmysel trestného konania nechápe.

S vyššie uvedenou obhajobnou argumentáciou sa však súd nestotožnil, pretože bola vyvrátená
procesom dokazovania.

Skutočnosť, že obžalovaný bol právoplatným rozhodnutím súdu obmedzený na spôsobilosti na
právne úkony v civilnom procese sama o sebe absolútne nič nedokazuje vo vzťahu k trestnoprávnej
zodpovednosti obžalovaného v zmysle § 23 Tr. zák. a ani ohľadom schopnosti, resp. neschopnosti
obžalovaného chápať zmysel trestného stíhania.

Obhajkyňa predložila súdu lekársku správu MUDr. M. Q., z ktorej je zrejmé, že tento lekár - psychiater
obžalovaného vyšetril dňa 23.08.2016 so záverom propfschizofrénia a ľahká duševná zaostalosť. Bez
toho, aby súd spochybňoval lekársky nález MUDr. M. Q. je nutné poukázať na to, že predmetný lekár
obžalovaného vyšetril viac ako 1 rok po skutkoch, čo znamená, že táto lekárska správa by síce mohla
mať význam z hľadiska dôvodnosti prerušenia trestného stíhania v zmysle § 228 ods. 2 písm. c) Tr.

por., avšak o príčetnosti obžalovaného v čase spáchania skutkov nevypovedá absolútne nič. Naproti
tomu znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, MUDr. Daniela F. obžalovaného
vyšetrila dňa 06.08.2015 počas jeho hospitalizácie v psychiatrickej nemocnici v Pezinku. Znalkyňa
bola vypočutá na hlavnom pojednávaní k jej znaleckému posudku č. 45/2015 pričom konštatovala, že
obžalovanýtrpímentálnouretardáciouľahkéhostupňaajezávislýodamfetamínov.Napriekmentálnemu

deficitu však obžalovaný jasne rozpoznáva hranice spoločenských a právnych noriem a v čase skutkov
a ani v čase znaleckého vyšetrenia nemal znížené ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti. Naopak,
jeho konanie bolo primerané cieľom, ktoré chcel dosiahnuť. Po jeho prepustení z psychiatrickej
nemocnice v Pezinku, kde absolvoval ústavnú liečbu, bola odôvodnená ochranná protitoxikomanickáliečba ambulantnou formou, pričom tento druh liečby u neho i znalkyňa i navrhuje. I. vyšetrením, ktoré
bolo realizované v blízkej časovej nadväznosti na čas spáchania skutkov bolo teda preukázané, že
obžalovaný v rozhodnom čase mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania a toto konanie aj ovládať,

pričom o správnosti zistení znalkyne súd nemá mať prečo pochybnosti.

Vzhľadom na závery F.. M. Q. obsiahnuté v lekárskej správe, ako i vzhľadom na správanie sa
obžalovaného pred súdom, ktorým sa snažil navodiť dojem, že nie je schopný chápať zmysel trestného
stíhania, vystala počas hlavného pojednávania otázka, či obžalovaný po spáchaní skutkov neochorel

na duševnú chorobu, pre ktorú by nebol schopný chápať zmysel trestného stíhania, čo by odôvodňovalo
jehoprerušenie.Vzhľadomnatútootázkusúdvyhovelnávrhuobhajobyauznesenímzodňa21.09.2017,
sp.zn.5T/145/2015-182,ktorénadobudloprávoplatnosťvspojenísuznesenímKrajskéhosúduvTrnave
zo dňa 11.01.2018, sp. zn. 5Tos/181/2017 prikázal vyšetriť duševný stav obžalovaného a za týmto
účelom do konania pribral znalkyňu z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. L. F..
Tá v znaleckom posudku č. 31/2018 zhrnula, že obžalovaný trpí mentálnou retardáciou ľahkého stupňa

a viacročnou závislosťou od amfetamínov s poruchami správania, disociálnou poruchou osobnosti s
vysokou pohotovosťou k účelovému predstieraniu duševných porúch. Znalkyňa však vylúčila, že by
obžalovaný trpel schizofréniou alebo inou duševnou poruchou, ktorá by mala vplyv na jeho ovládacie
alebo rozpoznávacie schopnosti. Zmysel trestného konania obžalovaný chápe a to aj vtedy, ak bude
na súde opäť hrať rolu, resp. simulovať duševnú poruchu podľa vlastných predstáv. Znalkyňa sa

tiež vyjadrila, že majetková trestná činnosť obžalovaného kauzálne súvisí s motiváciou bezpracného
finančného zisku na zakúpenie drog, pričom ženské oblečenie nesúvisí so žiadnou sexuálnou deviáciou,
ale bolo plánovaným a racionálnym prostriedkom pre uľahčenie nočného kontaktu s potenciálnym
poškodeným. Čo sa týka rozhodnutia súdu o obmedzení obžalovaného na spôsobilosti na právne
úkony, znalkyňa vyjadrila záver, že toto konanie bolo iniciované „agilnými“ príbuznými, pričom diagnózou

propfschizofrénie podľa jej názoru obžalovaný netrpí a nikdy ani netrpel. Toto ochorenie v jeho prípade
nebolo zistené žiadnym klinickým pracoviskom, pričom v zdravotnej dokumentácii F.. M. Q. vedenej od
roku 2015 nie je popísaný žiaden špecifický symptóm, ktorý by takémuto ochoreniu svedčil. Zistenia
znalkyne podľa presvedčenia súdu vylúčili i tú možnosť, že by obžalovaný pre duševné ochorenie nebol
aktuálne schopný chápať zmysel trestného stíhania, pričom správanie sa obžalovaného súd vyhodnotil

vo svetle zistení znalkyne ako účelové simulovanie v snahe neniesť trestnú zodpovednosť za svoje činy.

Procesom dokazovania bolo teda bez akýchkoľvek rozumných pochybností dokázané, že obžalovaný
ako všeobecne trestne zodpovedný subjekt, svojim úmyselným konaním priamym naplnil všetky
obligatórne znaky skutkových podstát žalovaných trestných činov.

Čo sa týka návrhu obhajkyne na vykonanie dôkazu výsluchom MUDr. M. Q. ako svedka, tento súd
odmietol, keďže výsluch MUDr. Q. sa mal týkať zdravotného stavu obžalovaného a z toho vyplývajúcej
otázky jeho príčetnosti a spôsobilosti chápať zmysel trestného stíhania. Súd opakuje, že otázka
príčetnosti obžalovaného v čase spáchania skutkov a otázka aktuálnej schopnosti obžalovaného chápať

zmysel trestného stíhania bola vyriešená znalkyňou F.. F. a súd o jej zisteniach nemá žiadne rozumné
pochybnosti. Z tohto dôvodu preto výsluch MUDr. Q., naviac v pozícii svedka, považuje súd za
nadbytočný a týkajúci sa okolnosti zistenej iným dôkazným prostriedkom.

K právnej kvalifikácii prečinu krádeže.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný bol za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2
písm. c) Tr. zák. odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 16.01.2015, sp. zn.
7T/58/2014, právoplatným dňa 08.04.2015 na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace
soskúšobnoudobou18mesiacov.Tentovýrokotrestebolnáslednezrušenývrámciuloženiasúhrnného

trestu rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 01.12.2016, sp. zn. 7T/63/2014, právoplatným dňa
17.01.2017 s tým, že obžalovanému bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s
podmienečným odkladom na 20 mesiacov. Dňa 10.12.2017 sa obžalovaný osvedčil a hľadí sa na neho,
ako keby odsúdený nebol.

Skutočnosť, že v prípade obžalovaného v súvislosti s vyššie uvedeným odsúdením nastala tzv.
fikcia neodsúdenia, má význam z hľadiska právnej kvalifikácie skutku 2/, keďže zákonným znakom
kvalifikovanej skutkovej podstaty je tzv. znak spätnosti (odsúdenia). S poukazom na uvedené je podľa
názoru súdu potrebné vyriešiť otázku účinkov fikcie neodsúdenia a teda ustáliť, či tieto účinky vo vzťahuna iné konanie páchateľa pôsobia ex nunc (od vzniku fikcie iba do budúcnosti) alebo ex tunc ( od vzniku
fikcie aj do minulosti).

Súd si je vedomý ustálenej praxe ako i judikatúry, podľa ktorej sa na odsúdenie, u ktorého nastali
účinky tzv. fikcie neodsúdenia neprihliada, tzn. hľadí sa na neho, ako keby takéto odsúdenie vôbec
neexistovalo a nespôsobovalo žiadne právne dôsledky, čo by v tejto veci nepochybne znamenalo
nutnosť zmeny právnej kvalifikácie vypustením kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa ods. 3 písm. b) §
212 Tr. zák., keďže by odpadol znak predchádzajúceho odsúdenia. Napriek uvedenému si dovolí súd so

všeobecne zaužívanou praxou nesúhlasiť. Účelom fikcie neodsúdenia je po splnení určitých podmienok
odsúdeným dosiahnuť odstránenie nepriaznivých dôsledkov odsúdenia jednak v bežnom živote ako
i v prípade možných dôsledkov trestnoprávnych vzťahujúcich sa k recidíve. Moment, kedy nastane
fikcia neodsúdenia je preto významný na posúdenie, či iný trestný čin páchateľa možno posudzovať
ako recidívu, alebo nie. Je nesporné, že ak páchateľ spácha ďalší trestný čin po tom, čo nastala fikcia
neodsúdenia za predchádzajúci trestný čin, jeho ďalšie konanie nemôže byť posudzované ako recidíva.

Je tomu tak z dôvodu, že páchateľ určité časové obdobie stanovené zákonom (stanovená skúšobná
doba alebo doba podľa § 92 ods. 1 Trestného zákona) viedol riadny život, čím možno prezumovať
dosiahnutie účelu predtým uloženého trestu.

Súd sa však nestotožňuje s tým, aby takýto benefit požívalo i konanie páchateľa, ktorého sa dopustí

ešte predtým, ako nastane fikcia neodsúdenia, no súd o vine páchateľa (z rôznych príčin) rozhoduje
až následne. Takýto benefit nie je v súlade so zámerom zákonodarcu, ktorým nepochybne je postihnúť
páchateľa za trestný čin, ktorého závažnosť, aj z hľadiska jeho právnej kvalifikácie, je ustálená v čase,
kedy tento trestný čin spáchal, nakoľko výlučne trest uložený podľa takto ustálenej právnej kvalifikácie
skutku možno považovať za spravodlivý pre dosiahnutie účelu trestu. Osvedčenie sa páchateľa v

priebehu trestného konania má pre páchateľa výlučne ten benefit, že mu nemôže byť po uplynutí 2 rokov
od skončenia skúšobnej doby premenený uložený trest na nepodmienečný. Opačný výklad by znamenal
dvojnásobné zvýhodnenie páchateľa, ktoré nie je žiadúce.

Účinky fikcie neodsúdenia by sa preto podľa názoru súdu mali logicky vzťahovať na konanie

obžalovaného od vzniku fikcie do budúcnosti (ex nunc), nie však spätne. Uvedený záver potvrdzuje aj tá
skutočnosť, že predmetná fikcia nastáva konkrétnym dňom, ktorý je uvedený aj v odpise registra trestov
páchateľa (právoplatnosť rozhodnutia alebo konkrétny deň zákonnej fikcie) a teda nepôsobí spätne. Pre
opačný výklad, ktorý síce je v prospech páchateľa, však súd nedokáže nájsť racionálne odôvodnenie.

V danej veci obžalovaný dňa 06.06.2015 naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zák. a činu sa dopustil v priebehu 2 rokov od predchádzajúceho
právoplatného odsúdenia za krádež, čím naplnil i kvalifikovanú skutkovú podstatu prečinu krádeže
podľa ods. 3 písm. b) Tr. zák. K jeho osvedčeniu, tzn. k fikcii neodsúdenia došlo až dňa 10.12.2017,
tzn. rok a pol po spáchaní prejednávaného skutku. Účinky fikcie neodsúdenia sa podľa názoru súdu

vzťahujú na konanie spáchané odo dňa 10.12.2017, nie však spätne. Pre úplnosť je vhodné dodať, že
doposiaľ zaužívaný výklad môže viesť k absurdným situáciám, kedy páchateľ jednoducho nikdy nebude
potrestaný za recidívu krádeže podľa § 212 ods. 3 písm. b) Tr. zák. Nepôjde len o identické situácie
ako v tejto trestnej veci, ale napríklad i o situáciu, kedy účinky fikcie neodsúdenia nastanú vykonaním
peňažného trestu podľa § 92 ods. 2 Tr. zák.

S poukazom na uvedené súd zastáva názor, že účinky fikcie neodsúdenia vzťahujúce sa na odsúdenie
trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 16.01.2015, sp. zn. 7T 58/2014, právoplatným dňa
08.04.2015, nemajú vplyv na naplnenie všetkých zákonných znakov prečinu krádeže podľa § 212 ods.
2 písm. c), ods. 3 písm. b) Tr. zák., ku ktorému došlo dňa 06.06.2015.

K výroku o treste.

Pokiaľ sa druhu a výmery trestu týka, súd zvážil všetky relevantné okolnosti prípadu, prihliadol na spôsob
spáchania oboch činov úmyselným konaním obžalovaného, ich následok v podobe porušenia objektu

chráneného Trestným zákonom, zavinenie v oboch prípadoch vo forme priameho úmyslu, pohnútku,
absenciu poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr. zák. a existenciu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.
h) Tr. zák. (keďže obžalovaný spáchal viac trestných činov), pričom prihliadol i na osobu obžalovaného,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy s tým, že v tomto smere majú nepochybný význam najmä údajevyplývajúce z odpisu jeho registra trestov, výpisu z evidencie priestupkov MVSR a údaje vyplývajúce
zo znaleckého posudku č. 45/2015 a najmä č. 31/2018 znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria F.. L. F. rozvedené už vyššie.

Z odpisu registra trestov menovaného vyplýva, že doposiaľ bol 4-krát súdne trestaný, vo všetkých
prípadoch pre prečin krádeže, pričom mu bol zakaždým uložený podmienečný trest odňatia slobody. Vo
všetkých prípadoch sa na menovaného v súčasnosti hľadí, ako keby odsúdený nebol.

S poukazom na skutočnosti vyplývajúce z odpisu registra trestov menovaného súd v prvom rade uvádza,
že uloženie súhrnného trestu neprichádzalo do úvahy s ohľadom na § 42 ods. 3 Tr. zák.

Pri prevahe priťažujúcich okolností a zároveň za stavu, že súd odsudzoval obžalovaného za spáchanie
dvoch prečinov, ukladal mu úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. v trestnej sadzbe
vzťahujúcej na trestný čin z nich najprísnejšie trestný (§ 212 ods. 3 Tr. zák.) po aplikácii § 38 ods. 4 Tr.

zák.,čímboloobžalovanémumožnéuložiťtrestodňatiaslobodyvovýmere16mesiacovaž36mesiacov.

Vychádzajúc z účelu trestu, s prihliadnutím na osobu obžalovaného, na ktorého nápravu nemali zjavne
vplyv predchádzajúce podmienečné odsúdenia a s dôrazom na skutočnosť, že prečinu krádeže sa
dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia (§ 49 ods. 2 Tr. zák.), dospel súd k záveru

o potrebe pôsobiť na neho nepodmienečným trestom odňatia slobody na spodnej hranici upravenej
trestnej sadzby vo výmere 16 mesiacov, ktorý považuje za dostatočný na dosiahnutie prevýchovy
obžalovaného a jeho uvedomenie si celospoločensky negatívnych dôsledkov svojho konania. Už len
skutočnosť,žemenovanýsadopustilďalšejtrestnejčinnostipočasplynutiaskúšobnejdoby,spoukazom
na účel trestu, neodôvodňuje ani len možnosť uvažovať o prípadnom alternatívnom treste. Vyvodeniu

trestnoprávnej zodpovednosti v tejto veci nebránil ani tzv. materiálny korektív v zmysle § 10 ods. 2
Tr. zák., keďže s poukazom na spôsob spáchania činov, zavinenie, následok a pohnútku vo svetle
skutočnosti, že obžalovaný bol v minulosti opakovane súdne trestaný pre majetkovú trestnú činnosť je
úplne evidentné, že stupeň závažnosti činov je vyšší ako nepatrný.

Na výkon uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaradil do ústavu s
minimálnym stupňom stráženia tak, ako si to vyžaduje ustanovenie § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.

VzhľadomnazáveryznalkyneMUDr.L.F.vznaleckomposudkuč.45/2015aspoukazomnaskutočnosť,
že oba skutky obžalovaný spáchal v súvislosti s užívaním návykovej látky, uložil mu súd ochranné

liečenie protitoxikomanické ambulantnou formou tak, ako to predpokladá ustanovenie § 73 ods. 2 písm.
d) Tr. zák.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho

vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.