Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. február 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8418010964
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8418010964.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Petra
Tobiaša a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.02.2020, v trestnej veci
proti obžalovanému L. U., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.
d) Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 1T/17/2018
zo dňa 27.06.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného L. U..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného L. U. vinným zo spáchania prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 2.6.2018 okolo 21.50 hod., potom čo požil alkoholické nápoje, ktoré zvýšili hladinu alkoholu v jeho

dychu na najmenej 0,18 mg/l vydychovaného vzduchu (0,38 promile), čo bolo zistené analyzátorom
dychu typu AlcoQuant 6020 plus, výrobné číslo A409765, aj napriek tomu, že nie je držiteľom vodičského
preukazu, v Spišskej Belej, po ceste č. I/66 na ulici SNP, okr. Kežmarok, viedol osobné motorové vozidlo
továrenskej značky ŠKODA FABIA, evidenčné číslo M. XXX V., pričom uvedené vykonal aj napriek tomu,
že rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 6T/100/2014 zo dňa 15.12.2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňom 31.12.2014 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/28/2014

zo dňa 10.11.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.11.2015, mu bol za prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. b) Tr. zákona a iné uložený okrem iného aj trest zákazu
činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 48 mesiacov, ktorého výkon sa začal počítať
odo dňa právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6T/100/2014.

Za to mu súd podľa § 348 od. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona,

§ 38 ods. 2 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona uložil súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov
nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona súd zaradil obžalovaného na výkon uloženého
trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods.
2, ods. 3 Tr. zákona uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v
trvaní 8 rokov. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd zároveň zrušil výrok o treste z rozsudku Okresného súdu
Kežmarok, sp. zn. 9T/11/2017 zo dňa 20.09.2018, právoplatný dňa 24.01.2019 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3To/53/2018 zo dňa 24.01.2019, právoplatný dňa 24.01.2019, ktorým
bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov so zaradením na
výkon uloženého trestu do ústavu na výkon odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a trest
zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 6 rokov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce a vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal obžalovaný písomné odôvodnené odvolanie
a súčasne aj prostredníctvom ustanoveného obhajcu.V písomných dôvodoch svojho odvolania po rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého rozsudku o
treste má obžalovaný za to, že trest 10 mesiacov a trest 8 rokov zákazu činnosti je z jeho pohľadu

neprimerane vysoký a preto podal odvolanie.

Z písomných dôvodov odvolania podaných prostredníctvom ustanoveného obhajcu po rekapitulácii
výroku odvolaním napadnutého rozsudku o treste uviedol, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia
slobody v trvaní 8 mesiacov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn.

9T/11/2017 zo dňa 20.09.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3To/53/2018 zo
dňa 24.01.2019, považuje za dostatočný na ochranu spoločnosti a na jeho nápravu. Súčasne považuje
uložený trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel po dobu 8 rokov za neprimerane
prísny, aj vzhľadom na to, že rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6T/100/2014 zo dňa
15.12.2014, ktorým mu bol uložený, okrem iného aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových
vozidiel po dobu 48 mesiacov, ktorého výkon sa začal počítať odo dňa jeho právoplatnosti a ktorého

výkon ku dnešnému dňu ešte nevykonal (neuplynul). Z toho dôvodu má za to, že uložený súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov spojený s jeho výkonom v ústave na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia a súčasne uložený trest zákazu činnosti viesť všetky druhy
motorových vozidiel v trvaní 8 rokov, považuje za neprimerane prísny a preto navrhol, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zrušil a podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku sám vo veci rozsudkom rozhodol

podľa § 44 Tr. zákona o upustení od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zákona, nakoľko trest
uložený skorším rozsudkom je dostatočný na ochranu spoločnosti a na jeho nápravu ako páchateľa.

Na základe včas podaného odvolania oprávnenou osobou postupoval krajský súd v intenciách
ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa

§ 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupov
konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Vzhľadom na to, že krajský súd v prejednávanej veci nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku (obžalovaný urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm.
b) Tr. poriadku, pričom súd prvého stupňa jeho vyhlásenie o vine riadne prijal a odvolanie bolo podané
len čo do výroku o treste), preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a po takomto
preskúmaní dospel k nasledovnému záveru.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu.

Dokazovanie v tomto smere tak, ako ho vykonal okresný súd, bolo vykonané v potrebnom rozsahu a

vytvorilo spoľahlivý podklad pre rozhodnutie o druhu a výmere trestu v posudzovanom prípade. Okresný
súd tiež správne ustálil existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností ( § 36, § 37 Tr. zákona), v
nadväznosti na to tiež v súlade so zákonom (§ 38 ods. 2 Tr. zákona) u obžalovaného určil trestnú sadzbu,
v rámci ktorej potom určil druh a výmeru trestu v zmysle základných hľadísk a kritérií (§ 34 ods. 1, ods.
4 Tr. zákona) pre naplneniu účelu trestu zohľadňujúc pritom aj pravidlo upravené ustanovením (§ 34

ods. 3 Tr. zákona), že trest má postihovať len páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby .

Zohľadňujúc preto doposiaľ uvedené, v súhrne krajský súd konštatuje, že tak uložený druh a výmera
trestu v posudzovanom prípade u obžalovaného, ako aj určený spôsob výkonu uloženého trestu

odňatia slobody, je podľa názoru krajského súdu trestom zákonným, ktorý zodpovedá plne zásadám
pre ukladanie trestov a odráža závažnosť protiprávneho konania obžalovaného, okolností, za ktorých
sa skutku dopustil, ako aj samotnú osobu obžalovaného, a to včítane trestu zákazu činnosti.

V reakcii na odvolacie námietky obžalovaného potom krajský súd len v stručnosti považuje za

potrebné opätovne z obsahu vykonaného dokazovania, sumarizujúc podstatné skutočnosti, poukázať
na nasledovné.Z odpisu registra trestov vyplýva tak, ako to správne ustálil aj okresný súd, že obžalovaný ma dvanásť
záznamov. Je pravdou, že v prípade prvých dvoch odsúdení sa na obžalovaného hľadí ako na
páchateľa, ktorý akoby nebol odsúdený, platí fikcia neodsúdenia, čo však z hľadiska hodnotenia osoby

obžalovaného nemá vplyv na skutočnosť, že sa tejto trestnej činnosti dopustil.

V nasledujúcich prípadoch bol obžalovanému už ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody, a to
rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 1T/60/2009 z 25.02.2010, trestným rozkazom Okresného
súdu Kežmarok sp. zn. 0T/16/2013 zo dňa 09.03.2013 a napokon v máji aj rozsudkom totožného súdu

sp. zn. 7T/28/2014 zo dňa 10.11.2015, a to aj za použitia v rámci týchto rozhodnutí vo výroku o treste
ustanovení § 42 a § 44 Tr. zákona, a teda pri ukladaní súhrnného trestu, respektíve upustenia od
ukladania súhrnného trestu.

Súčasne z odpisu registra v spojení s hodnotením aj evidenčnej karty vodiča obžalovaného je zistiteľné,
že už v roku 2008 bol obžalovaný dvakrát postihnutý v rámci priestupkového konania preto, že riadil

motorové vozidlo bez riadneho oprávnenia a súčasne motorové vozidlo je nespôsobilé na prevádzku
v cestnej premávke. Taktiež platí že dňa 10.01.2014 riadil motorové vozidlo opäť bez oprávnenia na
jeho riadenie a opäť vozidlo, ktoré nebolo spôsobilé na prevádzku v cestnej premávke, ale súčasne za
požitia alkoholických nápojov, za čo bol postihnutý v rámci priestupkového konania rozhodnutím pod
ORPZ-KK-OPDP6-30/2014-P zo dňa 19.02.2014 a bola mu uložená sankcia vo forme pokuty 800,- eur

a súčasne aj zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá po dobu 4 rokov (do 31.12.2018). Aj napriek tomu
obžalovaný opäť dňa 02.09.2014 riadil motorové vozidlo, jednak pod vplyvom alkoholických nápojov,
spôsobil pri riadení tohto motorového vozidla škodu a súčasne tým aj maril výkon úradného rozhodnutia,
preto naplnil skutkovú podstatu marenia úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona
a ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. b) Tr. zákona, za čo bol rozsudkom

Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6T/100/2014 zo dňa 15.02.2014 uznaný vinným a bol mu okrem
iného uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 4 roky (tento trest bol následne vrátane
trestu odňatia slobody vo výmere 1 roka a 4 mesiacov zrušený podľa § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona
rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/28/2014 zo dňa 10.11.2015).

Uvedené len dopĺňa fakt, že obžalovaného od ďalšieho protiprávneho konania neodradila ani
skutočnosť, že v tom čase vykonal trest ku dňu 15.02.2016 a aj napriek tomu dňa 27.12.2016 opäť riadil
motorové vozidlo bez toho, aby bol držiteľom vodičského preukazu, dokonca pri jeho riadení spôsobil
škodu a preto bol aj rozsudkom Okresnému súdu Kežmarok sp. zn. 9T/11/2017 zo dňa 20.09.2018 aj
uznaný vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.

d) Tr. zákona, za čo mu súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením pre jeho
výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a súčasne aj trest zákazu činnosti riadiť
všetky druhy motorových vozidiel po dobu 6 rokov.

Za danej situácie potom správne okresný súd zistil, pokiaľ sa v posudzovanom prípade obžalovaný

dopustil opäť totožného protiprávneho konania dňa 02.06.2018, keď jednak riadil motorové vozidlo bez
vodičského oprávnenia, ale súčasne aj pod vplyvom alkoholických nápojov v rozmedzí 0,38 promile
alkoholuvkrvi,ževdanomprípadetedaexistujeviacčinnýsúbehmedzitýmtokonanímvposudzovanom
prípade a konaním už hodnoteným rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9T/11/2017 zo
dňa 20.09.2018, a teda, že boli splnené podmienky pre ukladanie súhrnného trestu podľa pravidiel

uvedených v ustanovení § 41 ods. 1 v spojení s § 42 ods. 1 Tr. zákona.

Faktom je tiež skutočnosť, že obžalovaný bol v roku 2014 a v roku 2017 taktiež postihnutý v rámci
priestupkového konania pre naplnenie skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu,
respektíve verejného poriadku.

V kontexte doposiaľ uvedeného má krajský súd preto za to, že v osobe obžalovaného teda ide o
špeciálneho recidivistu, ktorý sa opakovane dopúšťa totožného protiprávneho konania, čo naznačuje,
že má ľahostajný prístup k dodržiavaniu všeobecne záväzných pravidiel a všeobecne akceptovateľných
pravidiel správania sa, je neschopný poučiť sa z doposiaľ uložených trestov, a to aj spojených priamo

s odňatím slobody.

Za danej situácie potom krajský súd má za to, že okresný súd po zohľadnení všetkých hľadísk a kritérií
rozhodných pre ukladanie trestu upravených v ustanovení § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona, určil správnydruh trestu ako trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov a súčasne aj trest zákazu činnosti viesť
všetky druhy motorových vozidiel vo výmere 8 rokov, kde pri treste odňatia slobody spojeným s jeho
výkonom ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia (§ 48

ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, keďže v už posledných desiatich rokoch obžalovaný bol vo výkone trestu
odňatia slobody), podľa krajského súdu, a to v oboch prípadoch uložených trestov, sú tieto tresty trestami
zákonnými, ktoré zodpovedajú plne zásadám ukladania trestov a odrážajú závažnosť protiprávneho
konania obžalovaného, ako aj jeho osobu a preto tieto tresty sú primeranými a zodpovedajúcimi
naplneniu individuálnej, ako aj generálnej prevencie pre dosiahnutie účelu trestu.

Pri takto uloženom treste krajský súd konštatuje, že budú zohľadnené aj kritériá uvedené v ustanovení
§ 43 Tr. zákona tak, aby trest zákazu činnosti nebol ukladaný nad maximálnu hornú hranicu trestnej
sadzby, ktorá je 10 rokov, keďže z pôvodne uloženého trestu zákazu činnosti ešte v trestnej veci
Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6T/100/2014 obžalovaný vykonal trest vo výmere 3 rokov a 3
mesiacov. Preto ukladaný trest zákazu činnosti v posudzovanom prípade vo výmere 8 rokov s doposiaľ

nevykonanou časťou trestu 9 mesiacov, spolu teda túto hranicu neprekračuje.

Na záver nad rámec uvedeného krajský súd len konštatuje, že v danom prípade neboli splnené
podmienky pri ukladaní trestu podľa § 61 ods. 3 Tr. zákona, kedy je povinnosťou súdu ukladať trest
zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby, keďže v danom prípade súd neodsudzoval páchateľa

opätovne za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, respektíve za trestný čin
usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5 Tr. zákona, čo je podmienkou pre aplikáciu tohto ustanovenia.
Uvedené pochybenie však z hľadiska postavenia obžalovaného nemalo vplyv na určenie druhu a výmery
trestu, keďže aj bez použitia tohto ustanovenia, ako už krajský súd konštatoval, bolo dôvodné vzhľadom
na osobu obžalovaného ako špeciálneho recidivistu, ukladanie trestu zákazu činnosti v takejto výmere

8 rokov.

Vzhľadom na to, že okresný súd správne vykonal dokazovanie aj vo vzťahu ku výroku pre ukladanie
súhrnného trestu, bolo jeho povinnosťou potom následne postupom podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona výrok o
treste v predchádzajúcom rozhodnutí zrušiť, kde okresný súd si túto zákonnú povinnosť aj riadne splnil.

Z toho dôvodu krajský súd nezistil pochybenie v takom rozsahu, aby bolo potrebné toto rozhodnutie
naprávať v prospech obžalovaného a keďže považoval odvolanie obžalovaného za nedôvodné,
postupom podľa § 319 Tr. poriadku ako také zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.