Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/26/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118011660
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3118011660.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov
JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Mariána Dunčka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 10. marca
2020 prejednal odvolanie obžalovaného

X. K.,

nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom O. F. - A. F., Na B. č. XX/X, t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon
väzby Banská Bystrica v inej veci,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/146/2018 zo dňa 14.11.2019 (v spojení
s opravným uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/146/2018 zo dňa 30.01.2020) a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. sa vec vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný X. uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania

podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. Zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. h) Tr. zák., pretože dňa
29.11.2017včaseokolo08.30hod.savÚstavenavýkontrestuodňatiaslobodyaÚstavenavýkonväzby
Ilava, na I. sektore bloku A, v cele č. 1.10, kde vykonával trest odňatia slobody, počas výmeny bielizne
vyhrážal príslušníkovi ZVJS UVTOS a UVV Ilava - referentovi režimu oddelenia výkonu trestu L. Q. a na
mieste prítomnému odsúdenému T. O. slovami, že ich všetkých pozabíja, znásilní a rozkrája, následne
zobral visiaci zámok, ktorým búchal o oceľové dvere a opäť kričal, že ním rozbije hlavu poškodenému

L. Q., ako aj jeho rodine a tiež žiadal, aby ihneď privolali psychológa, lebo inak sa podreže a zoberie aj
niekoho z nich, že je mu to jedno, či dostane doživotie, pretože nemá čo stratiť.

Bol za to odsúdený podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov
nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na
výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote obžalovaný odvolanie. V písomných dôvodoch odvolania
prostredníctvom obhajcu uviedol, že podáva odvolanie voči výroku o vine i o treste. Napadnutý rozsudok
pokladá na nezákonný. Skutok tak, ako je formulovaný v napadnutom rozsudku, nemá oporu vo
vykonaných dôkazoch a nebolo dokázané, že sa stal. Vo svojej výpovedi síce pripustil, že mohol
použiť počas výmeny prádla nejaké nadávky v prítomnosti viacerých odsúdených vrátane prítomných

poškodených Q. a O., keď tvrdo kritizoval neplnenie povinností zo strany referentov a ostatných
spoluodsúdených. Avšak tieto jeho nadávky a verbálne rýdzo kritické prejavy v inkriminovaný deňsmerovali voči neurčitému a nekonkretizovanému počtu osôb, a preto nemohli tak vyvolať u žiadnej
konkrétnej osoby vzbudenie dôvodnej obavy. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa sú tak nesprávne
vyhodnotené, najmä pre nejasnosť a neúplnosť týchto skutkových zistení. Zastáva tiež názor, že súd

prvého stupňa sa objektívne nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.
Skutková podstata stíhaného trestného činu podľa § 360 Tr. zák. predpokladá, že vyhrážanie musí byť
spôsobilé vzbudiť u poškodeného dôvodnú obavu, t.j. je nevyhnutný vyšší stupeň tiesnivého pocitu z
toho, čím sa konkrétnej osobe vyhráža. Bol dlhodobo zaradený na výkon trestu v ÚVTOS Ilava na
oddelení s bezpečnostným režimom. Vykonávanie služobných povinností referenta na tomto oddelení

predpokladá a vyžaduje potrebu psychologickej prípravy a školenia príslušníkov ZVJS. Referenti sú
testovaní na zvládanie rozličných konfliktných situácií pri výkone služobných povinností s odsúdenými.
Poškodený referent Q. uviedol, že mal jasnú vedomosť, že je problémovou osobou, s ktorou mal v
minulosti aj osobné skúsenosti pri výkone povinností a práce referenta. Verbálne nadávky a kritika práce
referentov bola z jeho strany opakujúca sa. Preto súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil zákonom
vyžadujúcu okolnosť potreby vzbudenia dôvodnej obavy u poškodených. Táto nebola preukázaná vo

vzťahu k žiadnemu z poškodených. Namietal aj správnosť výroku o zaradení na výkon trestu do
ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Hodnotenie ÚVTOS Ilava, o ktoré oprel toto
svoje rozhodnutie súd prvého stupňa, bolo vydané v kolízii záujmov. Pre starostlivé posúdenie potreby
uplatnenia § 48 ods. 4 Tr. zák. bolo potrebné vypracovať psychologický znalecký posudok, ktorý by
jednoznačne zodpovedal na otázky, či si jeho osobnosť vyžaduje zaradenie do ústavu s týmto stupňom

stráženia a starostlivo vylúčil možnosti jeho nápravy v inom stupni stráženia. Navrhol preto rozsudok
súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušiť s tým, aby bola vec vrátená súdu prvého stupňa na nové
prejednanie a rozhodnutie.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadrila aj prokurátorka. Uviedla, že dôkazy vykonané na

hlavnom pojednávaní v podobe výsluchov svedkov zhodne preukázali, že sa stíhaný skutok stal.
Zdôraznila, že poškodený Q. ihneď po skutku z dôvodu strachu z osoby obžalovaného podal na neho
trestné oznámenie. Podstatným je aj to, že slová, ktoré obžalovaný použil, sú objektívne spôsobilé
vzbudiť u poškodených dôvodnú obavu o život a zdravie seba a ich blízkych. Toto podporujú aj tie
zistenia, že obžalovaný je nepochybne kriminálne problémová osoba a má viaceré negatívne povahové

vlastnosti. Navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por.,
na podklade podaného odvolania preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na
základe tohto svojho postupu v uvedených zákonných medziach potom dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného je dôvodné, avšak z iných ako ním uvádzaných dôvodov.

Odvolací súd konkrétne zistil, že konanie na súde prvého stupňa je poznačené podstatnými chybami,
ktoré predchádzali napadnutým výrokom rozsudku, keď boli porušené ustanovenia, ktorými sa má
zabezpečiť právo obžalovaného na obhajobu.

Obžalovanému bol v predmetnej trestnej veci podľa § 40 ods. 1 Tr. por. opatrením Okresného súdu

Trenčín sp. zn. 6Tp/45/2018 zo dňa 26.04.2018 z dôvodu podľa § 37 ods. 1 písm. a) Tr. por. ustanovený
obhajca JUDr. Jaroslav Bako (č.l. 31). Dňa 30.06.2019 bol obžalovaný po vykonaní iného trestu odňatia
slobody prepustený na slobodu (č.l. 161 a 187). Dňa 02.07.2019 zaslal obžalovaný súdu prvého stupňa
písomné oznámenie, že naďalej bude jeho obhajcom JUDr. Jaroslav Bako s tým, že je vo finančnej
tiesni (č.l. 191).

Samosudkyňa súdu prvého stupňa následne v zápisnici o hlavnom pojednávaní zo dňa 02.07.2019
skonštatovala nasledovné: „Vzhľadom na skutočnosť, že v danej veci zanikol dôvod nutnej obhajoby, v
danom prípade už ustanovenie obhajcu zo dňa 26.04.2018, kde opatrením Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 6Tp/45/2018 bol ustanovený JUDr. Jaroslav Bako, zanikol.“ (č.l. 192). Obžalovaný bol taktiež súdom

prvého stupňa písomne vyzvaný, aby v lehote 15 dní oznámil, či si volí obhajcu na plnú moc, alebo
žiada z dôvodu nemajetnosti o ustanovenie obhajcu (č.l. 192 a 195). Túto výzvu prevzal obžalovaný do
vlastných rúk dňa 19.07.2019.Dňa 03.07.2019 doručil súdu prvého stupňa obhajca JUDr. Jaroslav Bako návrhy na vykonanie
dokazovania na hlavnom pojednávaní. Išlo o oboznámenie 3 listinných dôkazov, ktoré mu obžalovaný
predložil v rámci porady konanej dňa 28.06.2019 (č.l. 205-212). Listinné dôkazy od obžalovaného

obhajca pripojil k tomuto návrhu.

Následne samosudkyňa súdu prvého stupňa opatrením sp. zn. 2T/146/2018 zo dňa 15.07.2019 zrušila
podľa § 40 ods. 5 Tr. por. opatrenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6Tp/45/2018 zo dňa 26.04.2018 o
ustanovení obhajcu JUDr. Jaroslava Baka, nakoľko zanikol dôvod povinnej obhajoby podľa § 37 ods. 1

písm. a) Tr. por. (č.l. 214). Toto opatrenie bolo doručené obžalovanému do vlastných rúk dňa 26.07.2019
a obhajcovi dňa 25.07.2019.

Samosudkyňa súdu prvého stupňa potom vykonala vo veci ďalší termín hlavného pojednávania dňa
24.09.2019.Tohtosaosobnezúčastnilajobžalovaný,ikeďnazačiatkuzápisniceohlavnompojednávaní
je uvedené, že je neprítomný, zo zvukovej nahrávky z hlavného pojednávania odvolací súd zistil,

že obžalovaný bol osobne prítomný po celý čas pojednávania. V zápisnici o hlavnom pojednávaní
samosudkyňa zároveň skonštatovala, že u obžalovaného nie je dôvod povinnej obhajoby a tento
nepožiadal o ustanovenie obhajcu, a preto bude hlavné pojednávanie vykonané bez obhajcu. Potom
samosudkyňa súdu prvého stupňa oboznámila na hlavnom pojednávaní návrhy obhajcu JUDr. Jaroslava
Baka zo dňa 03.07.2019 na vykonanie dokazovania (č.l. 205-212), ktoré zamietla s odôvodnením, že

sú nadbytočné, nakoľko boli podané neoprávnenou osobou. Ďalej do zápisnice o hlavnom pojednávaní
k tomu uviedla nasledovné: „Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný bol prepustený dňa 03.05.2019
z VTOS, návrh obhajoby je bezpredmetný, nakoľko nutná obhajoba zanikla obžalovanému dňom
prepustenia z VTOS, na základe ktorého aj súd zrušil ustanovenie obhajoby JUDr. Jaroslavovi Bakovi
(č.l. 214).“. Na nasledujúcom termíne hlavného pojednávania dňa 14.11.2019 vyhlásila napadnutý

rozsudok.

Podľa § 36 ods. 5 Tr. por. účinky zastupovania obhajcom nastávajú okamihom doručenia splnomocnenia
alebo opatrenia o ustanovení obhajcu konajúcemu orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu.
Podľa § 44 ods. 1 Tr. por. obhajca je povinný poskytovať obvinenému potrebnú právnu pomoc, na

obhajovanie jeho záujmov účelne využívať prostriedky a spôsoby obhajoby uvedené v zákone, najmä
starať sa o to, aby boli v konaní náležite a včas objasnené skutočnosti, ktoré obvineného zbavujú viny
alebo jeho vinu zmierňujú. Podľa § 44 ods. 2 Tr. por. obhajca je oprávnený už v prípravnom konaní
robiť v mene obvineného návrhy, podávať v jeho mene žiadosti a opravné prostriedky, nazerať do
spisov a zúčastniť sa podľa ustanovení tohto zákona v konaní pred súdom úkonov, ktorých má právo

zúčastniť sa obvinený, a vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní úkonov podľa § 213 ods. 2 až 4
. Podľa § 44 ods. 6 Tr.
por. obhajca je oprávnený na náklady obhajoby zaobstarávať a predkladať dôkazy.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Trestný poriadok oprávňuje ustanoveného či

zvoleného obhajcu, aby v mene obvineného podával návrhy, zaobstarával a predkladal dôkazy a pod.
Trestný poriadok expressis verbis neupravuje, kedy končia účinky zastupovania obhajcom, avšak z
analogického výkladu ustanovenia § 36 ods. 5 Tr. por. možno dospieť k záveru, že tieto účinky končia
doručením opatrenia o zrušení opatrenia o ustanovení za obhajcu obvinenému a obhajcovi.

Podľa názoru odvolacieho súdu preto samosudkyňa súdu prvého stupňa postupovala v rozpore so
zákonom, keď na hlavnom pojednávaní konanom v termíne 24.09.2019 zamietla návrhy obhajcu
obžalovaného na vykonanie dokazovania zo dňa 03.07.2019 ako nadbytočné, nakoľko boli podané
neoprávnenou osobou. Odôvodnenie súdu je nezrozumiteľné, a nebolo bližšie vysvetlené ani v
písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku.

Uznesenie, ktorým súd upravil priebeh konania (§ 178 ods. 1 Tr. por.), bolo tiež vydané v rozpore so
zákonom preto, že vo výroku uznesenia nebolo uvedené zákonné ustanovenie, ktoré bolo použité - §
176 ods. 1 písm. c) Tr. por. Odvolací súd sa môže iba domnievať, že bolo rozhodnuté buď podľa § 272
ods. 3 Tr. por. alebo podľa § 277 ods. 2 Tr. por. V zápisnici o hlavnom pojednávaní absentuje okrem

iného aj poučenie o opravnom prostriedku voči tomuto vyhlásenému uzneseniu - §§ 177 písm. b) a 180
Tr. por. s použitím § 171 ods. 2 Tr. por.Treba potom zhrnúť, že predmetný návrh na vykonanie dokazovania podal ustanovený obhajca
obžalovaného bez zbytočného odkladu po porade s obžalovaným a predložil k nemu aj listinné
dôkazy, ktoré mu poskytol na porade sám obžalovaný. V danom čase bolo tiež ešte opatrenie o jeho

ustanovenízaobhajcuúčinné,tedaobhajcaboloprávnenouosobounapodanietakéhotonávrhuvmene
obžalovaného.

Odvolací súd tak uzatvára, že vyššie uvedeným postupom súdu prvého stupňa došlo k porušeniu práva
obžalovaného na obhajobu.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil
podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. mu vec vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, pretože nové rozhodnutie nebolo možné urobiť na podklade skutkového
stavu zisteného súdom prvého stupňa (§ 322 ods. 3 Tr. por.).

Odvolací súd ďalej uvádza nasledovné. Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. ak rozsudok obsahuje odôvodnenie,
súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia
opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom
odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom
na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané

skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie
výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zákonnou náležitosťou odôvodnenia rozsudku má
byť riadne ustálenie skutkových okolností rozhodných z hľadiska aplikácie príslušných zákonných

ustanovení. Podľa ustálenej súdnej praxe sa konanie a rozhodovanie všeobecných súdov uskutočňuje
v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu (arbitrárnosť) v
ich postupe. Vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane povinnosti rozhodnutia
náležite odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich
veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní.

Odôvodnenierozhodnutísúdovtvorívtomtosmeresúčasťspravodlivéhosúdnehoprocesuazodpovedá
základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku o vine uviedol len

nasledovné: „Súd vzhľadom na vyššie uvedené, po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov, podľa
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo
i v ich súhrne, nezávisle od toho, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, má za
preukázané, že obžalovaný PT. K. spáchal skutok, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, a
pre ktorý bola podaná obžaloba. Zo spáchania skutku je obžalovaný usvedčovaný výpoveďami svedkov

poškodenýchL.Q.,T.O.,asvedkovD.B.,F.U.aF..G.X.,ktorípopísaliincident,ktorýsastalapodrobne
vypovedali ku skutku, čo videli a čo zažili. Tieto vykonané dôkazy na seba navzájom nadväzujú a tvoria
logický celok vyvracajúci obranu obžalovaného X. K., ktorý popiera, že by sa bol dopustil skutku, ktorý
je predmetom obžaloby.“

Podľa názoru odvolacieho súdu však vyššie citovaná časť odôvodnenia napadnutého rozsudku nespĺňa
atribúty náležitého odôvodnenia (je nepresvedčivé a nepreskúmateľné) v zmysle § 168 ods. 1 Tr. por.,
nakoľko nie je z neho bližšie zrejmé, akými úvahami sa súd prvého stupňa spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov, keďže si navzájom odporovali, ako sa vyrovnal s obhajobou a už vôbec z neho
nevyplýva to, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov. Pre správne odôvodnenie

rozsudku z hľadiska právnych úvah bolo tiež potrebné konkrétne uviesť akými dôkazmi boli jednotlivé
znaky skutkovej podstaty trestného činu obsiahnuté v skutkovom zistení súdu preukázané, a to z
hľadiska všeobecnej aj osobitnej časti Trestného zákona, vrátane riadneho odôvodnenia, prečo mal
za preukázané aj naplnenie kvalifikačného znaku - spáchanie trestného činu na chránenej osobe (na
verejnom činiteľovi).

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vec znovu prejednať so zameraním na odstránenie
vyššie uvedených pochybení, t.j. vykonať obžalovaným navrhované dôkazy alebo o ich odmietnutí
riadnym a zákonným spôsobom rozhodnúť. Prípadne vykonať aj iné dôkazy, ak vyvstane takáto potreba,a opätovne vo veci rozhodnúť podľa zákona, na základe posúdenia vykonaných dôkazov v súlade s
ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., majúc pritom na zreteli aj povinnosť v zmysle § 168 ods. 1 Tr. por.
Je potrebné vysporiadať sa s rozhodnou argumentáciou strán v konaní, aby odôvodnenie rozhodnutia

súdu spĺňalo všetky atribúty tohto zákonného ustanovenia. Súd prvého stupňa bude viazaný vyššie
uvedenýmprávnymnázoromodvolaciehosúdu(§327ods.1Tr.por.),zarešpektovaniazásadyuvedenej
v ustanovení § 327 ods. 2 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.