Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, November 30, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/294/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715203699
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6715203699.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty
Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu
I.. U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX S., zastúpeného PETKOV & Co s.r.o., so sídlom
Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, IČO: 50430742, proti žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, IČO: 30845572, o

zaplatenie 1.377,14 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu aj žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Zvolen č.k. 14C/146/2015-101 zo dňa 29.03.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnýsúdodvolanímnapadnutýmrozsudkomuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovisumu
380,96 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 380,96 Eur od 25.03.2015 do

zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (prvý výrok), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol
(druhý výrok) a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 44 % (tretí
výrok).
Zjehodôvodovvyplýva,ževychádzalz§3ods.1,2,§4ods.1,§5ods.1,§6ods.1,3,§15ods.1,§16ods.
4, §17 ods. 1, §18 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení účinnom od 01.01.2013 (ďalej aj „z.č. 514/2003 Z.z.“ alebo „zákon o zodpovednosti

štátu za škodu“), §81, §191 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov
Ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej aj „zákon o štátnej službe“ alebo „z.č. 346/2005 Z.z.“ alebo
aj „zákon“), §1 ods. 3, §11 ods. 1, §15, §16 ods. 3, 4, §17 ods. 1, 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (ďalej aj „vyhláška“). Konštatoval, že riaditeľ Personálneho úradu Ozbrojených síl Slovenskej
republiky vydal dňa 12.08.2014 Personálny rozkaz č. 7485, ktorým rozhodol o tom, že žalobcu ako

profesionálneho vojaka prepúšťa zo služobného pomeru podľa §70 ods. 1 písm. o) z.č. 346/2005 Z.z..
Služobný pomer žalobcu skončil doručením personálneho rozkazu žalobcovi, t.j. dňom 12.09.2014,
kedy personálny rozkaz nadobudol vykonateľnosť. Proti tomuto rozhodnutiu mohol žalobca podať do
15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie riaditeľovi Personálneho úradu s tým, že toto rozhodnutie je
preskúmateľné súdom po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov.
Žalobca po porade s advokátom, za ktoré služby si tento vyúčtoval faktúrou č.80/2014 sumu 1.080,-

Eur (zaplatenú žalobcom dňa 30.10.2014 1.000,- Eur a dňa 31.10.2014 80,- Eur), v zákonnej lehote
využil prípustný riadny opravný prostriedok - odvolanie. Následne žalobca splnomocnil advokáta na
zastupovanie v odvolacom konaní proti nezákonnému rozhodnutiu; v zmluve o poskytovaní právnych
služieb si dohodli tarifnú odmenu podľa vyhlášky vo výške 297,14 Eur, vyúčtovanú advokátom
faktúrou č. 82/2014, ktorú žalobca zaplatil v hotovosti dňa 07.11.2014. Advokátska kancelária prevzala
zastupovanie žalobcu v odvolacom konaní dňa 24.09.2014 a následne vypracovala odvolanie proti

nezákonnému rozhodnutiu, na základe ktorého riaditeľ Personálneho úradu Ozbrojených síl Slovenskej
republiky odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a personálny rozkaz dňa 20.10.2014 zrušil.Žalobca s odkazom na §3 ods. 1 písm. a), §6 ods. 3 veta prvá, §17 ods. 1, §18 ods. 1, 3 zákona o
zodpovednosti štátu za škodu tvrdil, že ide o nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci, pretože
išlo o rozhodnutie vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť už v momente doručenia žalobcovi a

súčasne toto rozhodnutie bolo na základe žalobcom podaného riadneho opravného prostriedku zrušené
autoremedúrou. Zároveň zákonné rozhodnutie ako priama príčina bezprostredne vyvolalo následok
vo forme oprávneného konania žalobcu za účelom svojej právnej obrany (splnený predpoklad priamej
príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a škodou), pričom toto nezákonné rozhodnutie
priamo produkovalo oprávnené a účelne vynaložené náklady na právne služby vo forme právneho

stanoviska a následne trov právneho zastúpenia odvolacieho konania, predstavujúce skutočnú škodu.
Zaplatením faktúr č. 80/2014 a č. 82/2014 vznikol žalobcovi voči Slovenskej republike nárok na
zaplatenie náhrady škody v zmysle zákona o zodpovednosti štátu za škodu, a to vo výške 1.080,- Eur
ako skutočná škoda v zmysle §17 ods. 1 a suma 297,14 Eur ako náhrada trov konania v zmysle §18
ods. 3 zákona o zodpovednosti štátu za škodu. Všetky predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného
za škodu v zmysle zákona v celkovej výške 1.377,14 Eur boli splnené a nárok uplatňovaný žalobcom

touto žalobou preukázateľne vznikol. Žalobca prípisom zo dňa 28.11.2014 predložil Ministerstvu obrany
SR ako orgánu, konajúcemu v mene Slovenskej republiky, v zmysle §4 ods. 1 písm. d) a §15 ods. 1
zákona o zodpovednosti štátu za škodu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku žalobcu na náhradu
škody v celkovej výške 1.377,14 Eur; reakciou Ministerstva obrany SR bol prípis zo dňa 11.03.2015,
ktorým nárok žalobcu na náhradu škody neuznal.

Žalovaný nesúhlasil so žalobou s poukazom na §191 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z., podľa ktorého sa
na právne vzťahy profesionálnych vojakov pri vykonávaní štátnej služby primerane použijú tam citované
ustanoveniaZákonníkapráce,na§17,§31ods.1a§47ods.2SprávnehoporiadkuananálezÚstavného
súdu SR sp.zn. I. ÚS 236/06 z 28.06.2007. Ak by konajúce orgány vykonávali kompetencie podľa §12
zákona č. 575/2001 Z.z., konali by ako orgány verejnej moci pri výkone verejnej moci a teda k vydaniu

vyššie uvedeného personálneho rozkazu nedošlo v rámci výkonu verejnej moci, pretože v predmetnej
veci mal riaditeľ Personálneho úradu Ozbrojených síl SR analogickú pozíciu ako zamestnávateľ v
pracovnoprávnych vzťahoch voči svojmu zamestnancovi, t.j. vystupoval v pozícii služobného úradu
žalobcov vo veciach ich služobných pomerov podľa zákona č. 346/2005 Z.z.. Preto nemohlo ani dôjsť
k vydaniu nezákonného rozhodnutia podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Služobný pomer profesionálneho

vojaka podľa zákona č. 346/2005 Z.z. je preto špecifickým služobným vzťahom, ktorý má vzhľadom na
svoju podstatu zamestnanecký charakter s určitými modifikáciami.
Pre prípad, že by konajúci súd pripustil, že sa na predmetnú právnu vec má vzťahovať zákon č.
514/2003 Z.z., neboli by v tomto konkrétnom prípade splnené predpoklady zodpovednosti za škodu,
pretože žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal nezákonnosť predmetného personálneho rozkazu,

keďže riaditeľ Personálneho úradu postupoval pri prepustení žalobcu so služobného pomeru v zmysle
zákona a interných predpisov, tak ako to vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia riaditeľa Personálneho
úradu Ozbrojených síl SR č.PÚ-71-94/2014-OddSŠS z 20.10.2014, ktorým vyhovel odvolaniu žalobcu
a predmetný personálny rozkaz zrušil.
Iná by bola situácia v prípade preskúmania rozhodnutia súdom v zmysle §247 a nasl. zákona č. 99/1963

Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte aj „O.s.p.“), podľa ktorého musel byť žalobca v zmysle
§250a O.s.p. zastúpený advokátom. Žalobca bol o svojich právach v rámci konania o prepustení zo
služobného pomeru poučený a rovnako bol v personálnom rozkaze poučený o všetkých právnych
predpisoch a rozhodujúcich skutočnostiach, ktoré boli použité pri rozhodovaní o jeho prepustení, aj o
možnosti a spôsobe brániť sa proti tomuto postupu. V zmysle ustanovení Správneho poriadku, podľa

ktorých prebiehalo konanie o prepustení žalovaného zo služobného pomeru profesionálneho vojaka,
však trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia, musel znášať žalobca sám. Ak rozhodnutie
neobsahovalo výrok o tom, že žiadny účastník nemá právo na náhradu trov konania, nemohlo u
žalobcu dôjsť k vzniku škody v rozsahu uplatnených trov právneho zastúpenia podľa §18 ods. 3 zákona
č.514/2003 Z.z..

Ak by aj trovy právneho zastúpenia boli vyhodnotené ako oprávnené, nemožno súhlasiť s tým, aby
bola ich súčasťou aj odmena za právne zastupovanie dohodnutá v ľubovoľnej výške; trovy právneho
zastupovania možno akceptovať iba v prípade ich dohodnutia na úrovni tarifnej odmeny v zmysle §1
ods. 3 a §11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z..
Okresný súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že príslušný orgán ako orgán verejnej moci nekonal

pri prepustení žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v rámci výkonu verejnej moci
s poukazom na §191 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. a riaditeľ Personálneho úradu Ozbrojených síl
Slovenskej republiky analogicky konal ako zamestnávateľ v pracovnoprávnych vzťahoch voči žalobcovi
ako svojmu zamestnancovi. Zo samotného ustanovenia §191 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. vyplýva,že na právne vzťahy profesionálnych vojakov pri vykonávaní štátnej služby sa primerane použijú len
tam konkrétne citované ustanovenia Zákonníka práce, pričom v tomto ustanovení sa nenachádzajú
odkazy na paragrafy, ktoré v Zákonníku práce upravujú skončenie pracovného pomeru, na základe čoho

pri vydaní predmetného Personálneho rozkazu, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru
profesionálneho vojaka nebolo možné aplikovať analogicky ustanovenia Zákonníka práce a teda riaditeľ
Personálneho úradu nemohol ani vystupovať v pozícii zamestnávateľa.
Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, že personálny rozkaz nie je nezákonným
rozhodnutím, keďže nebol vydaný v rozpore so žiadnym zákonným ustanovením resp. v rozpore so

žiadnym ustanovením niektorého z interných predpisov, len v ňom bolo prezentované stanovisko k
príslušnej problematike, ktoré bolo síce odlišné od stanoviska, prezentovaného následne v rozhodnutí
o zrušení pôvodného personálneho rozkazu v dôsledku vyhovenia odvolaniu žalobcu, čo však
neznamená, že by predmetný personálny rozkaz nebol v súlade s objektívnym právom, čím nebola
splnená základná podmienka na uplatnenie nároku na náhradu škody, a to existencia nezákonného
rozhodnutia.

Okresný súd naopak dospel k záveru, že žalobca preukázal kumulatívne splnenie troch podmienok pre
úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., a to 1/ nezákonné
rozhodnutie, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.
Existencie nezákonného rozhodnutia bola preukázaná, pretože nezákonným rozhodnutím je personálny
rozkaz riaditeľa Personálneho úradu Ozbrojených síl SR č.7485 z 12.08.2014 v zmysle §6 ods. 3

veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý bol vykonateľný bez ohľadu na jeho právoplatnosť, hoci
síce proti tomuto rozhodnutiu bolo možné podať v zákonnej lehote odvolanie, avšak bez ohľadu na
to služobný pomer žalobcu skončil dňom doručenia tohto rozhodnutia. V zmysle §6 ods. 3 zákona č.
514/2003 Z.z. v takomto prípade možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak takéto nezákonné
rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku, čo bol aj tento

prípad. V súdenej veci nie je potrebné vyžadovať, aby bolo predmetné rozhodnutie po nadobudnutí
jeho právoplatnosti následne zrušené resp. zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Zákon č.
514/2003 Z.z. pojem „nezákonné rozhodnutie“ legálne nedefinuje, avšak aj v zmysle ustálenej judikatúry
pre správnu interpretáciu §6 zákona č. 514/2003 Z.z. je potrebné ho vykladať v širších súvislostiach a nie
vychádzať len z doslovného gramatického výkladu tak, aby výklad bolo možné považovať za ústavne

konformný.Ajpredmetnérozhodnutiemožnodefinovaťako„nezákonné“,keďževtakomtoprípadenemá
byť rozhodujúce, ako pôvodne vyhodnotil príslušný orgán tak skutkový, ako aj právny stav v predmetnej
veci, ale rozhodujúcim má byť to, ako sa predmetné skutočnosti vyhodnotia v konečnom rozhodnutí,
keďže sa jednalo o rozhodnutie, ktoré bolo vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť a dňom doručenia
rozkazu služobný pomer žalobcu skončil, hoci proti nemu žalobca podal riadny opravný prostriedok.

Ďalšiu podmienku - vznik škody - žalobca špecifikoval tak, že uplatnená suma 1.377,14 Eur pozostáva
z čiastky 1.080 Eur, ktorá bola ním uplatnená v zmysle §17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ako
generálneho ustanovenia vo vzťahu k §18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., a ktorá predstavuje úhradu
za právnu službu - vypracovanie právneho stanoviska, poskytnuté žalobcovi jeho právnym zástupcom;
tento výdavok na strane žalobcu predstavuje skutočnú škodu, vzniknutú v súvislosti s predmetným

nezákonným rozhodnutím, avšak nejedná sa o výdavok, vynaložený v rámci úhrady trov konania, ktoré
žalobcovi vznikli v konaní, v ktorom bolo toto rozhodnutie vydané resp. v ktorom bolo toto rozhodnutie
zrušené.
Časť predmetnej sumy, uplatnenej v zmysle §18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. vo výške 297,14 Eur,
predstavuje náhrada trov predmetného konania. S takýmto právnym posúdením a interpretáciou §17,

resp. §18 zákona č. 514/2003 Z.z. sa okresný súd nestotožnil. Výklad zákona, podľa ktorého by výdavok
žalobcu v sume 1.080,- Eur, predstavujúci dohodnutú zmluvnú paušálnu odmenu za právnu analýzu
a stanovisko k predmetnej veci, mal byť žalobcovi priznaný ako nárok na náhradu skutočnej škody
podľa §17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., považoval súd za obchádzanie zákona, konkrétne §18 ods.
3 zákona č. 514/2003 Z.z.; podľa názoru okresného súdu je nesporné, že predmetná právna analýza

bola vypracovávaná bezprostredne v príčinnej súvislosti s odvolacím konaním proti predmetnému
personálnemu rozkazu a na základe toho tento uplatnený nárok žalobcu je možné priznať len vo výške
tarifnejodmenyzaúkonprávnejslužby„vypracovanieprávnehorozboruveci“vzmysle§13aods.1písm.
e) vyhlášky, t.j. vo výške 380,96 Eur, stanovenú ako tarifnú odmenu advokáta za 3 úkony právnej služby,
každý vo výške 61,85 Eur (1/13 výpočtového základu v roku 2014), 3x režijný paušál v roku 2014 každý

vo výške 8,04 Eur, cestovné náhrady vo výške 54,20 Eur a náhrada za stratu času na ceste Bratislava -
Zvolen a späť vo výške 53,60 Eur, vyfakturované faktúrou č. 82/2014 a uplatnené len v rozsahu 50 % v
tomto konaní, pretože boli vynaložené ešte aj pre ďalšieho klienta, a to všetko navýšené o 20 % DPH.Posledná podmienka t.j. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody bola
žalobcom preukázaná tým, že pokiaľ by nebol vydaný predmetný personálny rozkaz, nebol by musel
žalobca proti nemu podávať odvolanie, dať sa pritom zastúpiť právnym zástupcom a v dôsledku toho by

mu nevznikla žiadna škoda, predstavujúca vynaložené výdavky na trovy právneho zastúpenia. Okresný
súd nesúhlasil s námietkou žalovaného, že žalobcovi v tejto súvislosti nevznikla žiadna škoda z dôvodu,
že v zmysle Správneho poriadku, podľa ktorého prebiehalo konanie o prepustení žalobcu zo služobného
pomeru profesionálneho vojaka, si všetky trovy vrátane trov právneho zastúpenia mal znášať žalobca
sám. Takýto právny názor nemá oporu v žiadnom z ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z.. Je nesporné,

keď náhrada škody v zmysle tohto zákona zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, vrátane
trov právneho zastúpenia v konaní, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané alebo v ktorom bolo
zrušené, s tým, že v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je zrejmé, že takýmito konaniami budú aj konania
správne.Zožiadnehozustanovenítohtozákonanemožnovyvodiť,žebynakonania,prebiehajúcepodľa
Správneho poriadku, sa ustanovenie §18 zákona č. 514/2003 Z.z. nemohlo resp. nemalo aplikovať.
Otázka úpravy náhrady trov konania podľa Správneho poriadku v rámci správneho konania je jedna

vec a inou otázkou je otázka možnosti uplatniť si náhradu škody z titulu účelne vynaložených výdavkov,
súvisiacich s trovami konania v rámci takéhoto správneho konania podľa zákona č. 514/2003 Z.z..
Okresný súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania z prisúdenej sumy 380,96 Eur v zákonnej výške
5,05% ročne od podania žaloby, keďže mal preukázané, že žalovaný je v súdenej veci preukázateľne v
omeškaní. Žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola vybavená listom

zo dňa 11.03.2015, teda už ku dňu podania žaloby - dňa 25.03.2015 - bol žalovaný v omeškaní. Z údajov
dostupných súdu bola výška základnej úrokovej sadzby ECB od 10.9.2014 do 15.03.2016 0,05 %.
O trovách konania okresný súd rozhodol podľa §255 ods. 1, §262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej texte aj „C.s.p.“) tak, že v rozsahu 44 % úspešnému žalovanému
(predmetom konania bola suma 1.377,14 Eur, žalovaný bol zaviazaný na sumu 380,96 Eur, teda úspech

žalobcubol28%aúspechžalovaného72%,t.j.rozdielpredstavuje44%vprospechžalovaného)priznal
nárok na náhradu trov konania s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozsudku.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie voči všetkým jeho výrokom podal v zákonnej lehote odvolanie

žalovaný z dôvodu podľa §365 ods. 1 písm. h) C.s.p., pretože rozhodnutie okresného súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prípade prepustenia žalobcu zo služobného pomeru
profesionálneho vojaka nešlo o výkon verejnej moci tak, ako to vyžaduje zákon č. 514/2003 Z.z..
Služobný pomer je právny vzťah profesionálneho vojaka ku Slovenskej republike, ktorý profesionálny
vojak na základe dobrovoľne prevzatého záväzku vykonáva v ozbrojených silách Slovenskej republiky

ako svoje zamestnanie. Služobný pomer profesionálneho vojaka je určitý druh povolania. V prípade
žalobcu sa jednalo o vydanie individuálneho správneho aktu v rámci právnych vzťahov profesionálneho
vojaka voči Slovenskej republike. Nemohlo ísť o výkon verejnej moci, ale išlo o výkon právnych vzťahov
štátu, reprezentovaného vedúcim služobného úradu k profesionálnemu vojakovi. Jedná sa o štandardný
individuálny služobný právny vzťah. Výkon štátnej služby profesionálneho vojaka sa dá definovať ako

určitá závislá práca, resp. závislá činnosť. Je možné ju vymedziť deviatimi znakmi, odvodenými z čl. 11
a č. 13 Odporúčania Medzinárodnej organizácie práce č. 196/2006 o pracovnom pomere. Sú nimi:
1. výlučne osobný výkon služby profesionálneho vojaka pre štát, tak isto ako je to osobný výkon práce
zamestnanca pre zamestnávateľa.
2. štátna služba je vykonávaná podľa pokynu vedúcich služobného úradu alebo veliteľov, tak ako je to aj

vprípadezamestnancov,kedyzamestnancisúpovinnívykonávaťprácupodľapokynovzamestnávateľa.
Tu je vidieť určitú nadriadenosť a podriadenosť medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
3. štátna služba je vykonávaná v mene Slovenskej republiky profesionálnym vojakom, tak isto ako
zamestnanec vykonáva prácu v mene zamestnávateľa.
4. výkon štátnej služby sa realizuje za služobný plat, čo je prejavom princípu pracovného práva, ktorým

je odplatnosť, za výkon štátnej služby profesionálny vojak dostáva služobný plat.
5. výkon štátnej služby je realizovaný v služobnom čase, tak isto ako aj výkon práce zamestnanca je
realizovaný v pracovnom čase.
6. výkon štátnej služby je realizovaný na náklady štátu, tak isto ako aj výkon práce zamestnanca
je realizovaný na náklady zamestnávateľa, t.j. štát zabezpečuje profesionálnemu vojakovi všetky

materiálne podmienky na riadny výkon štátnej služby.
7. výkon štátnej služby sa realizuje prostriedkami štátu - vybavením a majetkom štátu, takže
profesionálny vojak nemá povinnosť vykonávať prácu so svojimi osobnými prostriedkami, ktoré sú v jeho
vlastníctve, a tak isto je to aj v prípade zamestnanca vo vzťahu k zamestnávateľovi.8. výkon štátnej služby sa realizuje na zodpovednosť štátu a zodpovednosť Slovenskej republiky je v
podstate objektívna zodpovednosť štátu vo vzťahu k profesionálnemu vojakovi. Tak isto je to aj v prípade
zamestnanca.

9. výkon štátnej služby pozostáva prevažne z opakovania určitých činností, vyplývajúcich z funkcie, ktoré
sú v prípade vojaka dané opisom činností vyplývajúcich z funkcie.
Vzhľadom na to, že týchto 9 znakov charakterizuje závislú prácu, aj personálny rozkaz číslo 7485
z 12.08.2014 nebol vydaný zo strany štátu ako akt orgánu verejnej moci, ale bol vydaný ako
individuálny správny akt v rámci právneho vzťahu profesionálneho vojaka ku Slovenskej republike, v

rámci služobného právneho pomeru.
Poukázalnaustanovenie§1písm.a),§2,§3ods.1,§4ods.1písm.d)zákonač.514/2003Z.z..Zobsahu
týchto zákonných ustanovení vyplýva, že štátny orgán zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z. iba vtedy, ak k
vydaniu nezákonného rozhodnutia došlo pri výkone verejnej moci.
Podľa §12 ods. 1, 2 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej

štátnej správy (ďalej aj len „z.č. 575/2001 Z.z.“) Ministerstvo obrany Slovenskej republiky je ústredným
orgánom štátnej správy pre riadenie a kontrolu obrany Slovenskej republiky, výstavbu, riadenie
a kontrolu ozbrojených síl Slovenskej republiky, koordináciu činností a kontrolu orgánov štátnej
správy, orgánov územnej samosprávy a iných právnických osôb pri príprave na obranu Slovenskej
republiky, koordináciou obranného plánovania, zabezpečenie nedotknuteľnosti vzdušného priestoru

Slovenskej republiky, koordináciou vojenskej letovej premávky s civilnou letovou premávkou, vojenské
spravodajstvo, alternatívnu službu. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky zabezpečuje správu
vojenských obvodov a vojenských lesov.
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky je nepochybne orgán verejnej moci, ale výkon verejnej moci
realizuje výlučne len v rámci svojej pôsobnosti ako orgán verejnej moci, napr. podľa §12 zákona č.

575/2001 Z.z. alebo podľa zákona č. 726/2004 Z.z. o poskytnutí jednorazového peňažného príspevku
osobám zaradeným v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác a pozostalým
manželkám po týchto osobách, v znení neskorších predpisov.
V prípade žalobcu však o takýto prípad nešlo.
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky v tejto veci nevystupovalo a nekonalo ako orgán verejnej moci,

ale ako zamestnávateľ, pretože išlo o osobitný pracovnoprávny vzťah, na ktorý sa vzťahuje zákon č.
346/2005 Z.z..
Žalovaný poukázal na ustanovenie §191 ods.1 zákona č. 346/2005 Z.z., podľa ktorého na právne vzťahy
profesionálnych vojakov pri vykonávaní štátnej služby sa primerane použijú ustanovenia Zákonníka
práce. Ak citovaný zákon neodkazuje na ustanovenia Zákonníka práce, upravujúceho skončenie

pracovného pomeru, neznamená to, že nejde o špecifický pracovnoprávny vzťah. Služobný pomer
profesionálneho vojaka podľa zákona č. 346/2005 Z.z. je špecifickým služobným vzťahom, ktorý má
vzhľadom na svoju podstatu zamestnanecký charakter s určitými modifikáciami. Iba v prípade, ak
by Ministerstvo obrany Slovenskej republiky vykonávalo svoje kompetencie ako orgán štátnej správy,
stanovené v osobitných zákonoch, konalo by ako orgán verejnej moci pri výkone verejnej moci. K

vydaniu vyššie uvedeného personálneho rozkazu nedošlo v rámci výkonu verejnej moci, pretože v
predmetnejvecimalriaditeľpersonálnehoúraduozbrojenýchsílSlovenskejrepublikyanalogickúpozíciu
ako zamestnávateľ v pracovnoprávnych vzťahoch voči svojmu zamestnancovi, t.j. vystupoval v pozícii
služobného úradu žalobcu vo veci jeho služobného pomeru podľa zákona č. 346/2005 Z.z. (podobne
ako je to napr. aj v prípade štátnozamestnaneckého vzťahu zamestnávateľa a štátnych zamestnancov

podľa zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
V žalobcovom prípade neboli splnené predpoklady zodpovednosti za škodu. Žalobca doposiaľ žiadnym
spôsobom nepreukázal nezákonnosť personálneho rozkazu č. 7485 z 12.08.2014, ktorá je základným
predpokladom zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Žalobca na viacerých miestach svojej
žaloby uviedol, že samotný správny orgán v rámci odvolacieho konania vyhodnotil personálny rozkaz

č. 7485 z 12.08.2014 ako nezákonný. Takéto tvrdenie nie je pravdivé. Z odôvodnenia personálneho
rozkazu riaditeľa personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 7485 z 12.08.2014, ako
aj z rozhodnutia riaditeľa Personálneho úradu Ozbrojených síl Slovenskej republiky č. PÚ-71-94/2014-
OddSŠS z 20.10.2014 vyplýva, že v tomto prípade nedošlo k nezákonnému rozhodnutiu, pretože
riaditeľ personálneho úradu postupoval pri prepustení žalobcu zo služobného pomeru v zmysle zákona

a interných predpisov, riaditeľ postupoval pri prepustení žalobcu v súlade s vtedy platným právnym
poriadkom a ako príslušný orgán využil možnosť, ktorú mu poskytoval zákon. Konanie riaditeľa nebolo
v rozpore s právnym poriadkom, čo znamená, že nebolo nezákonné. Okresný súd nezobral do úvahy
možnosť existencie špecifických okolností prípadu, vzhľadom na ktoré odlišnosti výsledok správnehokonania nemusí bezvýhradne prameniť z nezákonnej povahy zmeneného či zrušeného rozhodnutia,
resp. z jeho rozporu s objektívnym právom, ale môže byť odôvodnené napr. problematickosťou právnej
otázky vo veci, na riešenie ktorej sa stanoviská rôznia, pričom žiadny z takých názorov nemôže byť

považovaný za rozporný s objektívnym právom.
Uplatnenie zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z. by v tomto prípade teoreticky prichádzalo do
úvahy až v prípade, ak by príslušný súd v rámci správneho súdnictva preskúmal napadnuté právoplatné
a vykonateľné rozhodnutia správnych orgánov v medziach námietok, uvedených v žalobe a následne
by rozsudkom zrušil príslušné rozhodnutia správnych orgánov pre nezákonnosť, ktorú by jednoznačne

skonštatoval po vykonanom dokazovaní. Pokiaľ však veliteľ rozhodol v rámci možností, ktoré mu
poskytuje zákon, nie je možné hovoriť o nezákonnom rozhodnutí.
Odvolateľ súhlasil s názorom okresného súdu, že je obchádzaním zákona taký výklad zákona, že
výdavok žalobcu vo výške 1.080,- Eur, predstavujúci dohodnutú zmluvnú odmenu za právnu analýzu,
mal byť žalobcovi priznaný ako nárok na náhradu skutočnej škody a v dôsledku toho možno uplatnený
nárok priznať len vo výške tarifnej odmeny za úkon právnej služby v zmysle vyhlášky. Poukázal na

ustanovenie §18 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z.z..
V konaní nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, preto žalobcovi nemohli vzniknúť účelne
vynaložené trovy konania.
Poukázal na to, že na konanie vo veciach služobného pomeru profesionálneho vojaka sa vzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak (§81 zákona č. 346/2005

Z.z.). Predpisom o správnom konaní je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok).
Podľa §82 ods. 2 písm. a) zákona č. 346/2005 Z.z. je rozhodnutím aj personálny rozkaz ministra alebo
vedúceho služobného úradu. Podľa §82 ods. 3 písm. a) citovaného zákona vedúci služobného úradu
podľa tohto zákona vydá personálny rozkaz v právnych vzťahoch profesionálneho vojaka v prípadoch
uvedenýchv§69ods.1,3a4,§70ods.1,2a6,§177ods.6,§205ods.3.Ztýchtoustanovenívyplýva,že

na konanie o prepustenie zo služobného pomeru profesionálneho vojaka sa aplikuje správny poriadok.
Podľa §17 Správneho poriadku sa účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci môžu
dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia. Podľa §31 ods. 1 Správneho
poriadku trovy konania, ktoré vznikli správnemu orgánu, znáša tento orgán. Trovy, ktoré v konaní
vznikli účastníkovi konania, znáša účastník. Trovy, ktoré v konaní nevznikli zúčastnenej osobe, znáša

zúčastnená osoba. V zmysle ustanovení správneho poriadku, podľa ktorých prebiehalo konanie o
prepustenie žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, teda trovy konania vrátane trov
právneho zastúpenia musel znášať žalobca sám. Správny poriadok nepredpisuje účastníkom konania
povinné zastupovanie. V dispozičnej právomoci každého účastníka konania je, či bude pred príslušným
správnym orgánom konať sám alebo si zvolí zástupcu.

Nemožno principiálne tvrdiť, že podaním riadneho opravného prostriedku účastníkovi konania
automaticky vznikne nárok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Argumentovať nemožno
ani nemožno ani tým, že voči rozhodnutiu bolo nevyhnutné podať opravný prostriedok, pretože väčšina
účastníkov konania proti prvostupňovému rozhodnutiu podáva riadny opravný prostriedok, keďže
rozhodnutie vníma subjektívne ako nespravodlivé; extenzívnym výkladom by bolo možné v opačnom

prípade dospieť k záveru, že každé prvostupňové rozhodnutie súdu alebo správneho orgánu je vlastne
nezákonným, pretože je možné voči nemu podať riadny opravný prostriedok a neúspešný účastník
konania ho subjektívne vníma ako nespravodlivé.
Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu, žalobu zamietol a žalovanému priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie aj žalobca. V druhom a treťom výroku považoval
rozsudok za vecne nesprávny a teda nezákonný pre nesprávne právne posúdenie veci z dôvodov,
uvedených v §365 ods. 1 písm. h) C.s.p.. Navrhol odvolaciemu súdu, aby v tejto časti rozsudok
okresného súdu zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Poukázal na ustanovenie §17 ods. 1 a §18 ods. 1, 3 zákona o zodpovednosti za škodu. Základné
pravidlo, týkajúce sa rozsahu náhrady škody v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu, je obsiahnuté
v ustanovení §17 ods. 1. Podľa uvedenej normy sa uhrádza skutočná škoda, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. V zmysle §18 ods. 1 zákona náhrada škody tak, ako je vymedzená v §17
ods. 1, zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní.

Ustanovenie §17 ods. 1 zákona je ustanovením všeobecnej povahy, ktoré stanovuje rozsah náhrady
škody. Ustanovenie §18 ods. 1 zákona je vo vzťahu k ustanoveniu §17 ods. 1 ustanovením špeciálnym.
Vo svojom obsahu §18 ods. 1 zákona výslovne pojednáva o jednej z mnohých zložiek škody (o čom
svedčí častica „aj“), ktorá môže poškodenému v dôsledku nezákonného konania orgánu verejnej mocivzniknúť. Touto zložkou je náhrada účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vzniknú v
konaní. Žalobca sa v spore snažil poukázať na fakt, že škodu, ktorá mu vznikla tým, že bol povinný
zaplatiť advokátovi za vyhotovenie právneho stanoviska, nemožno podradiť pod náhradu trov konania,

ktoré navyše v zmysle §18 ods. 1 zákona musia poškodenému vzniknúť v konaní. Akékoľvek oprávnené
náklady poškodeného, ktoré zákon výslovne ako škodu nevylučuje z uspokojenia alebo ich uspokojenie
nelimituje, neobmedzuje (§17 ods. 1 in fine zákona) a zároveň, ktoré poškodenému vzniknú v príčinnej
súvislosti s nezákonným rozhodnutím, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorá sa nahrádza v
celom jej rozsahu v súlade s §17 ods. 1 zákona.

Žalobcovivkonanízačalivznikaťtrovyažmomentom,kedypožiadaladvokátaoprevzatieveciaprípravu
odvolania a súčasne advokát túto požiadavku žalobcu akceptoval. Do tohto momentu nemožno náklady,
ktoré poškodený vynaložil v dôsledku nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci a začala mu
vznikať škoda, považovať za trovy konania vzniknuté v konaní, keďže nejde o trovy konania, a teda
tieto náklady ani nemôžu v konaní vzniknúť. Škodca (Slovenská republika), vzhľadom na znenie právnej
úpravy musí byť uzrozumený s tým, že skutočná škoda podľa §17 ods. 1 s prihliadnutím na §18 ods.

1zákona má rôzne zložky; argumentácia súdu prvej inštancie, že právne stanovisko bolo vyhotovené
v príčinnej súvislosti s odvolaním a teda ide o trovy vzniknuté žalobcovi v konaní, nie je namieste.
Zákon o zodpovednosti za škodu expressis verbis limituje výhradne náhradu trov, vzniknutých v konaní.
Interpretácia súdu je neprípustne široká a do tejto kategórie škody zahŕňa aj náklady, vzniknuté v
súvislosti s konaním, ale skutočne vzniknuté mimo neho. Ak boli náklady poškodeného oprávnené a

súčasne vznikli mimo konania, nemôžu byť tieto právne kvalifikované ako trovy konania, vzniknuté v
konaní podľa §18 ods. 1 zákona v spojení s §18 ods. 3 zákona, ale výlučne a jedine iba ako skutočná
škoda podľa §17 ods. 1 zákona, ktorá sa nahrádza v celom rozsahu. Žalobca si nárok voči žalovanému
uplatnil žalobou v správnej výške.
Žalobcovi prináleží aj právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže žaloba bola podaná

dôvodne v celom rozsahu.
V prípade, že sa odvolací súd stotožní s názorom súdu prvej inštancie a napádaný rozsudok vo veci
samej potvrdí, aj v takomto prípade je potrebné rozsudok v časti o trovách konania zmeniť tak, že
odvolací súd prizná žalobcovi právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 28
% a žalovanému právo na náhradu trov konania neprizná s poukazom na ustanovenie §256 ods. 2 a

§257 C.s.p.. Uplatnil si aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu nesúhlasil s extenzívnym výkladom §17 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z.z.. Stotožnil sa so záverom okresného súdu, že výklad zákona o výdavku žalobcu vo výške
1.080,- Eur, predstavujúceho dohodnutú zmluvnú paušálnu odmenu za právnu analýzu, ktorý by mal byť

žalobcovi priznaný ako nárok na náhradu skutočnej škody podľa §17 ods.1 zákona o náhrade škody od
štátu je obchádzaním tohto zákona v jeho §18 ods. 3. Náklady na právnu analýzu prepustenia žalobcu
zo služobného pomeru a vyhodnotenie jeho možnosti nemožno považovať za skutočnú škodu. Skutočná
škoda je definovaná ako majetková ujma, vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zničení, strate,
zmenšení, znížení či inom znehodnotení existujúceho majetku poškodeného a zároveň predstavuje

majetkové hodnoty, nevyhnutné na uvedenie veci do pôvodného stavu. Mohlo ísť o sumu, o ktorú sa
znížil majetok poškodeného pri plnení povinnosti, uloženej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, ak
na také konanie nebol poškodený povinný ani z iného dôvodu.
Ak by aj trovy právneho zastúpenia boli vyhodnotené ako oprávnené, nemožno súhlasiť s tým, aby
bola ich súčasťou aj odmena za právne zastupovanie, dohodnutá v ľubovoľnej výške. Trovy právneho

zastupovania možno akceptovať iba v prípade ich dohodnutia na úrovni tarifnej odmeny v zmysle
vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Pri uplatnení odmeny za vypracovanie tohto typu právneho stanoviska išlo o
obchádzanie zákona, ako to konštatoval okresný súd v rozsudku.
V konaní o prepustenie žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka nedošlo k vydaniu
nezákonného rozhodnutia a žalobcovi nemohli vzniknúť účelne vynaložené trovy konania. Poukázal na

svoje odvolanie a jeho dôvody.
Nesúhlasil s odvolacími dôvodmi žalobcu ani ohľadom trov konania o nutnosti použitia ustanovenia §257
C.s.p.; v prejednávanej veci neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, použiteľné na rozhodnutie o
trovách konania.
Zdôraznil, že s poukazom na ustanovenie §191 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe

profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky riaditeľ personálneho úradu ozbrojených
síl Slovenskej republiky konal analogicky ako zamestnávateľ v pracovnoprávnych vzťahoch voči
žalobcovi ako svojmu zamestnancovi.Poukázal na ustanovenie §4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa §3 ods. 1 citovaného zákona. Je síce nepochybné, že
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky je orgán verejnej moci, avšak výkon verejnej moci realizuje

výlučne len v rámci svojej pôsobnosti ako orgán verejnej moci napr. podľa §12 zákona č. 575/2001
Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy alebo podľa zákona č. 726/2004
Z.z.. Zdôraznil použitie ustanovenia §191 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. ako aj to, že služobný pomer
profesionálneho vojaka podľa tohto zákona je špecifickým služobným vzťahom, ktorý má vzhľadom na
svoju podstatu zamestnanecký charakter s určitými modifikáciami. Ak by Ministerstvo obrany Slovenskej

republiky vykonávalo svoje kompetencie ako orgán štátnej správy, stanovené v osobitných prípadoch,
konalo by ako orgán verejnej moci pri výkone verejnej moci. Preto k vydaniu vyššie uvedeného
personálneho rozkazu nedošlo v rámci výkonu verejnej moci.
Riaditeľ personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky mal analogickú pozíciu ako
zamestnávateľ v pracovnoprávnych vzťahoch voči svojmu zamestnancovi a postupoval pri prepustení
žalobcu v súlade s vtedy platným právnym poriadkom a ako príslušný správny orgán využil možnosť,

ktorú mu zákon poskytoval. Konanie riaditeľa personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky
nebolo v rozpore s právnym poriadkom, teda nebolo nezákonné. Odlišnosť výsledku správneho konania
nemusí bezvýhradne prameniť z nezákonnej povahy zmeneného či zrušeného rozhodnutia, resp. z jeho
rozporu s objektívnym právom, ale môže byť odôvodnené napr. problematickosťou právnej otázky vo
veci, na riešenie ktorej sa stanoviská rôznia, pričom žiadny z takýchto názorov nemôže byť považovaný

za rozporný s objektívnym právom. Pokiaľ riaditeľ personálneho úradu rozhodol v rámci možností,
poskytnutých mu zákonom, nemožno hovoriť o nezákonnom rozhodnutí.
Navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej prevyšujúcu časť žaloby
ako nedôvodnú zamietol a rozhodol o trovách konania; navrhol, aby žalobcovi nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby krajský súd zmenil rozsudok okresného
súdu vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi 996,18 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 996,18 Eur od
25.03.2015 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a zmenil rozsudok okresného

súdu vo výroku o trovách konania tak, že žalobca má nárok na náhradu trov prvostupňového voči
žalovanému v rozsahu 100 %; žiadal priznať aj náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v
rozsahu 100 %.
Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného o tom, že personálny rozkaz riaditeľa nie je nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci a teda, že nebol v danom prípade naplnený základný predpoklad pre

zodpovednosťštátuzaškodupodľazákonač.514/2003Z.z..Personálnyrozkazriaditeľajenezákonným
rozhodnutím. Do pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky podľa zákona č. 575/2001 Z.z.
o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy patrí rozhodovanie o personálnych
otázkach služobného pomeru vojakov a ide v tomto prípade o výkon verejnej moci (štátnej správy);
podľa §12 ods. 1 písm. b) citovaného zákona Ministerstvo obrany Slovenskej republiky je ústredným

orgánom štátnej správy pre výstavbu, riadenie a kontrolu ozbrojených síl Slovenskej republiky. Do
pôsobnosti tohto ministerstva v rámci výkonu štátnej správy patrí aj oblasť organizačnej výstavby a
riadenia ozbrojených síl Slovenskej republiky. Personálny rozkaz nie je ničím iným, než individuálnym
aktom verejnej moci (štátnej správy), ktorým oprávnený orgán rozhoduje v rámci výkonu štátnej správy o
organizačnej výstavbe ozbrojených síl (prepustenie vojaka zo štátnej služby má nevyhnutne vplyv aj na

organizačnú výstavbu ozbrojených síl Slovenskej republiky) a zároveň je personálny rozkaz nepochybne
aj aktom riadenia ozbrojených síl a oprávnený orgán v týchto prípadoch koná v rámci výkonu štátnej
správy.
Služobný pomer príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky je svojou povahou inštitútom
verejného práva. Takýto právny pomer nevzniká a ani nezaniká na základe zmluvy, ale mocenským

aktom služobného orgánu - rozhodnutím (personálnym rozkazom o prijatí do služobného pomeru,
personálnym rozkazom o prepustení zo služobného pomeru). Služobný pomer sa po celú dobu svojho
trvania výrazne odlišuje od pomeru pracovného, ktorý je naopak typickým pomerom súkromnoprávnym,
kde účastníci majú rovnaké postavenie. To sa prejavuje okrem iného aj v právnej úprave, týkajúcej
sa zmeny služobného pomeru, služobnej disciplíny, skončenia služobného pomeru a nárokov s ním

súvisiacich a ďalších prípadov rozhodovania služobných orgánov, ktorá sa vyhýba implementácii
zmluvných prvkov, ktoré sú pre služobný pomer cudzorodé. Naopak, vzťahy vyplývajúce zo služobného
pomeru, sú založené na tuhšej podriadenosti a nadriadenosti subjektov služobného pomeru, pre ktoré
je charakteristické jednostranné rozhodovanie zamestnávateľského subjektu o právach a povinnostiachpríslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky. Právna povaha služobného pomeru príslušníkov
ozbrojenýchsílSlovenskejrepublikyodrážaosobitnýcharakterzamestnávateľaakoprimárnehonositeľa
verejnej moci, potrebu pevného začlenenia vojaka do organizmu verejnej moci a účasti na jej výkone, čo

zvýrazňuje skutočnosť, že nemožno hovoriť o modifikácii súkromnoprávneho pomeru, ale o špecifickom
štátnozamestnaneckom pomere verejného práva.
Aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej rozhodovacej praxi formuloval, že z pôsobnosti čl. 6 ods.
1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv sú vylúčené spory zamestnancov štátu, ktorých
pracovná náplň pozostáva zo špecifických činností verejnej správy v miere, v akej táto správa koná ako

držiteľka verejnej moci poverená ochranou všeobecných záujmov štátu alebo orgánov verejnej moci.
Pracovníci na týchto miestach majú teda v rukách časť suverénnej moci štátu; ten má tak legitímny
záujem vyžadovať od týchto zamestnancov zvláštne puto dôvery a lojality. Zjavný príklad takýchto
činností predstavujú ozbrojené sily a polícia (Pellegrín proti Francúzsku, rozsudok z 08.12.1999, týkajúci
sa sťažnosti č. 28541/95, Frydlender proti Francúzsku, rozsudok z 27.06.2000, týkajúci sa sťažnosti č.
30979/96). Správnosť názoru žalobcu potvrdzuje aj rozhodovacia prax najvyšších súdnych autori (napr.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžo/170/2015 zo dňa 22.02.2017).
Personálny rozkaz o prepustení zo služobného pomeru (nezákonné rozhodnutie) je podľa §6 ods. 3
zákona o náhrade škody nezákonným rozhodnutím, spôsobilým privodiť vznik zodpovednosti orgánu
verejnej moci za škodu, pretože išlo o rozhodnutie vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť už v
momentedoručeniažalobcoviasúčasnetotorozhodnutiebolonazákladežalobcompodanéhoriadneho

opravného prostriedku zrušené autoremedúrou (preukázateľne je dané nezákonné rozhodnutie orgánu
verejnej moci). Nezákonné rozhodnutie ako priama príčina bezprostredne vyvolalo následok vo forme
oprávneného konania žalobcu za účelom svojej právnej obrany (preukázateľne je splnený predpoklad
priamej príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a škodou), ktoré priamo produkovalo
oprávnené a účelne vynaložené náklady na právne služby vo forme právneho stanoviska a následne trov

právneho zastúpenia odvolacieho konania, predstavujúce skutočnú škodu (preukázateľný vznik škody).
Žalobcovi voči Slovenskej republike vznikol nárok na zaplatenie náhrady škody v zmysle zákona o
zodpovednosti za škodu vo výške 1.080 Eur ako skutočnej škody v zmysle §17 ods. 1 zákona o
zodpovednosti za škodu a vo výške 297,14 Eur ako náhrada trov konania v zmysle §18 ods. 3 zákona
o zodpovednosti za škodu. Všetky predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle

zákona o zodpovednosti za škodu v celkovej výške 1.377,14 Eur boli splnené a žalobou uplatňovaný
nárok žalobcu na náhradu škody žalovaným preukázateľne vznikol.

6. Žalobca ani žalovaný svoje právo vyjadriť sa v replike a v duplike už nevyužili.

7. Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť
Civilný sporový poriadok, ktorý v §470 ods. 1 C.s.p. uvádza, že ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania, začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa §470 ods. 2
C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácií konania, ak by boli v neprospech strany.
8. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom §380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa §385 ods. 1 C.s.p., rozsudok súdu prvej inštancie podľa §389 ods. 1 písm. b),
c) C.s.p. zrušil a podľa §391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

9. V zmysle § 389 ods. 1 písm. b), c) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom a ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelne doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

10. Krajský súd preskúmaval na základe odvolania žalobcu výrok rozsudku o zamietnutí žaloby a o
nároku na náhradu trov konania; na základe odvolania žalovaného preskúmaval rozsudok súdu vo

výroku o vyhovení žalobe a o nároku na náhradu trov konania, t.j. v konečnom dôsledku preskúmal celý
rozsudok okresného súdu vo všetkých jeho výrokoch.
Zistil, že súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil stranám sporu
uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivýproces. Tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, pretože okresný súd
nesprávne právne posúdil vec tým, že neaplikoval správnu právnu normu. Táto vada je vždy zákonným
dôvodom pre zrušenie rozhodnutia krajským súdom.

Okrem toho okresný súd nesprávne právne posúdil vec; právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu
normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza
k nej vtedy, keď súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo keď síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo keď zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery.

11. Odvolatelia poukazujú na odvolací dôvod v zmysle ustanovenia §365 ods. 1 písm. h) C.s.p.; o takýto
dôvod ide vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Ide o hmotnoprávnu vadu rozhodnutia, ktorá predstavuje mylné použitie právnej normy na zistený
skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav nemožno použiť. Takéto pochybenie

okresného súdu nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

12. Žalovaný namieta v odvolaní, že v prejednávanej veci je vylúčené použitie ustanovení zákona č.
514/2003 Z.z.. Odvolacia námietka sa javí v tomto štádiu sporu ako dôvodná.
Zákon č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky,

účinný ku dňu 12.08.2014, zrušený od 01.01.2016 zákonom č. 281/2015 Z.z. (ďalej v texte aj len „zákon“
alebo len „z.č. č. 346/2005 Z.z.“), v ustanovení §1 upravoval právne vzťahy pri vykonávaní štátnej služby
profesionálnych vojakov; na právne vzťahy profesionálneho vojaka pri vykonávaní štátnej služby sa
vzťahoval Zákonník práce len vtedy, ak to ustanovoval tento zákon. Právne vzťahy profesionálneho
vojaka pri vykonávaní štátnej služby sú vzťahy profesionálneho vojaka k Slovenskej republike. Štátnu

službu vykonáva profesionálny vojak v ozbrojených silách Slovenskej republiky, ak tento zákon alebo
osobitné predpisy neustanovovali inak (§2 ods. 1).
Podľa §4 citovaného zákona na účely tohto zákona je hlavným služobným úradom pre štátnu službu
profesionálnych vojakov Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej aj len „ministerstvo“); vedúcim
hlavného služobného úradu je minister obrany Slovenskej republiky. Hlavný služobný úrad o.i. riadi

služobné úrady, je odvolacím orgánom proti rozhodnutiu vedúceho služobného úradu (podľa §6 ods. 2
písm. a), c), d) až f/) a proti rozhodnutiu vedúceho služobného úradu, ktorým je náčelník Generálneho
štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky.
Podľa §5 písm. b) citovaného zákona služobný úrad na účely tohto zákona je okrem ministerstva a
ďalších zákonom určených aj organizačná zložka ozbrojených síl, určená ministrom pre profesionálnych

vojakov ozbrojených síl. Služobný úrad koná a rozhoduje vo veciach týkajúcich sa služobného pomeru
profesionálneho vojaka a právnych vzťahov s ním súvisiacich, ak tento zákon neustanovuje inak.
V zmysle §6 citovaného zákona, v služobnom úrade rozhoduje vedúci služobného úradu v rozsahu,
ktorý určí minister služobným predpisom v medziach tohto zákona. Vedúcim služobného úradu, ktorým
je organizačná zložka ozbrojených síl určená podľa §5 ods. 1 písm. b), je veliteľ organizačnej zložky.

V zmysle §7 cit. zákona veliteľ na účely tohto zákona je profesionálny vojak, ktorý je oprávnený vydávať
podriadenému profesionálnemu vojakovi vojenské rozkazy na vykonávanie štátnej služby a je povinný
plniť voči podriadenému profesionálnemu vojakovi úlohy služobného úradu pri vykonávaní štátnej služby
v určenom rozsahu. Povinnosti vedúceho služobného úradu a veliteľa určuje §8 zákona.
Vedúci služobného úradu (napr. veliteľ organizačnej zložky) rozhoduje o vzniku služobného pomeru

občana prijatím do štátnej služby (§28) aj o skončení služobného pomeru prepustením (§70).
Ustanovenie §72 zákona upravuje procesný postup a lehoty vedúceho služobného úradu pri prepustení
profesionálneho vojaka zo služobného pomeru; v odseku 5 je uvedené, že ak bol profesionálny vojak
prepustený z dôvodu uvedeného v §70 ods. 1 (o.i. aj písm. o/), služobný pomer sa skončí dňom
doručenia rozhodnutia; deň doručenia sa vyznačí v rozhodnutí. Veliteľ nemá v konaní postavenie

účastníka konania.

13. Podľa §191 ods.1 zákona č. 346/2005 Z.z. na právne vzťahy profesionálnych vojakov pri vykonávaní
štátnej služby sa primerane použijú ustanovenia §1 ods. 4, §15 až §18, §20, §32 až §35, §37 a §38, §39
ods. 1, §40 ods. 1, 2, 5 až 7, §49 ods. 4, §75 ods. 3, §79 ods. 2, §85 ods. 2, 3 a 5, §86 ods. 2 a 3, §90

ods. 1, 7 až 9 a 11, §91 ods. 1, 3 až 6, §92 a §93, §94 ods. 1, §99, §104, §106 ods. 2, §117, §118, §122
ods. 4, §129 až 131, §136 ods. 1, §137 ods. 1, 4 a 5 písm. a), b), i), j) a l), §138, §141 ods. 1, ods. 2
písm. a) až h), ods. 3 a 5, §144 ods. 1 a 2, §146 ods. 1, 2 a 4, §147, §148, §150, §160, §161, §166 až
§170, §178 až §180, §181 ods. 1 a 2, §182 až §189, §192 až §194, §195 ods. 2 a 6, §196, §197, §198ods. 1 písm. d), §217 až §219, §220 ods. 1 a 2, §221 a §222 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce
(ďalej v texte aj „ZP“) v znení neskorších predpisov.
Podľa §2 ZP na právne vzťahy pri výkone štátnej služby sa vzťahuje tento zákon, len ak to ustanovuje

osobitný predpis. Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa ma právne vzťahy podľa
odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§1 ods. 4 ZP).

14. Medzi vyššie citovanými ustanoveniami Zákonníka práce sú aj ustanovenia o náhrade škody
zamestnanca voči zamestnávateľovi, ktorú právna úprava zákona o služobnom pomere profesionálneho

vojaka neobsahuje.

15. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru
profesionálneho vojaka personálnym rozkazom riaditeľa ako vedúceho služobného úradu, príslušného
konať vo veci v zmysle §6 ods. 2 písm. b) z.č. 346/2005 Z.z. (č.l. 31 súdneho spisu). Personálny
rozkaz preskúmal a zrušil na odvolanie žalobcu v rámci autoremedúry riaditeľ personálneho úradu (č.l.

14 súdneho spisu) a žalobca bol povinný nastúpiť na výkon štátnej služby bezprostredne po doručení
rozhodnutia a bol mu doplatený plat za čas neplatného skončenia služobného pomeru (podľa §78 ods.
2 zákona, podľa ktorého, ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru zruší, služobný pomer
profesionálneho vojaka trvá a profesionálnemu vojakovi sa za čas neplatného skončenia služobného
pomeru doplatí plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu služobného pomeru;

rozhodnutie o doplatení platu vydá vedúci služobného úradu, ktorý rozhodol o skončení služobného
pomeru profesionálneho vojaka).

16. Zo spisu nie je ale jednoznačne zistiteľné, v akom postavení je riaditeľ Personálneho úradu
Ozbrojených síl Slovenskej republiky Liptovský Mikuláš. Krajský súd sa len domnieva, že ho ministerstvo

obrany poverilo na vybavovanie personálnych záležitostí, inak spadajúcich do kompetencie ministerstva
obrany.
Preverením tejto skutočnosti je možné v prejednávanom spore posúdiť, či personálny rozkaz riaditeľa
o prepustení zo služobného pomeru žalobcu mohol byť individuálnym aktom „zamestnávateľa“ alebo
rozhodnutím orgánu verejnej moci.

17. Krajský súd nespochybňuje postup okresného súdu vo vzťahu k posúdeniu škody spôsobenej
orgánom štátu a rozbor možného použitia ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z.; na posúdenie v
prejednávanom spore však tento postup v zmysle doposiaľ vykonaného dokazovania nedopadá.

18. Služobný pomer žalobcu je v zmysle zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených
síl Slovenskej republiky pomerom vojaka - zamestnanca ku zamestnávateľovi. Právne vzťahy
profesionálneho vojaka pri vykonávaní štátnej služby sú vzťahy profesionálneho vojaka k Slovenskej
republike. Štátnu službu vykonáva profesionálny vojak v ozbrojených silách Slovenskej republiky; štátna
službapodľatohtozákonasavykonávavslužobnompomerevprípravnejštátnejslužbealebovdočasnej

štátnej službe (§2 ods. 1, 2). Hlavným služobným úradom pre štátnu službu profesionálnych vojakov je
(na účely tohto zákona) Ministerstvo obrany Slovenskej republiky; vedúcim hlavného úradu je minister
obrany Slovenskej republiky. Hlavný úrad o.i. riadi služobné úrady. Služobný úrad na účely tohto zákona
je organizačná zložka ozbrojených síl, určená ministrom pre profesionálnych vojakov ozbrojených síl
a koná a rozhoduje vo veciach, týkajúcich sa služobného pomeru profesionálneho vojaka a právnych

vzťahov s ním súvisiacich. V služobnom úrade rozhoduje vedúci služobného úradu v rozsahu, ktorý určí
minister služobným predpisom v medziach tohto zákona. Ak je služobným úradom organizačná zložka
ozbrojených síl, určená podľa §5 ods. 1 písm. b), jeho vedúcim je veliteľ organizačnej zložky.
V akej pozícii konal riaditeľ Personálneho úradu Ozbrojených síl Slovenskej republiky, zo spisu ani zo
zákona nevyplýva. V tomto smere je potrebné doplniť dokazovanie (viď bod 16 rozsudku).

19. Krajský súd za aktuálneho dôkazného stavu súhlasí s názorom žalovaného, že v prejednávanej veci
nejde o rozhodnutie orgánu pri výkone verejnej moci tak, ako to má na mysli §1 zákona č. 514/2003
Z.z. („...tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone
verejnejmoci...“).Naúčelytohtozákonajepodľa§2z.č.514/2003Z.z.výkonverejnejmocirozhodovanie

a úradný postup orgánov verejnej moci o právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb (odsek 1); orgánom verejnej moci je štátny orgán a orgán územnej samosprávy,
verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým
zákon zveril výkon verejnej moci (odsek 2).20. V dôsledku vady postupu okresného súdu sa krajský súd ďalšími odvolacími námietkami vo vzťahu k
základu a výške škody nezaoberal. Keďže by dokazovanie musel nielen dopĺňať, ale aj celkom nahradiť

- okresný súd nesprávne právne posúdil vec tým, že neaplikoval správnu právnu normu - neostávalo
krajskému súdu iné, ako rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, a to aj v súvisiacom výroku o trovách konania.

21. Okresný súd po vrátení veci vykoná dokazovanie podľa návrhov strán za účelom riadneho zistenia

skutkového stavu (kto je zamestnávateľom žalobcu, v akej pozícii a na základe akého poverenia resp.
rozkazu rozhodoval riaditeľ Personálneho úradu Ozbrojených síl SR a pod.) a vychádzajúc z neho
za použitia správnej právnej úpravy, ktorým bude pravdepodobne Zákonník práce, resp. Občiansky
zákonník (o náhrade škody vojaka voči jeho zamestnávateľovi nemožno rozhodnúť podľa zákona o
služobnom pomere profesionálnych vojakov) opätovne vo veci rozhodne; vysporiada sa aj s odvolacími
námietkami obidvoch strán sporu.

Ak personálny rozkaz nie je aktom rozhodnutia orgánu verejnej moci, ale (vychádzajúc aj z doplneného
dokazovania) analogicky rozhodnutím zamestnávateľa, okresný súd zváži i pasívnu legitimáciu
žalovaného.
Krajský súd nevylučuje, že okresný súd môže opätovne dospieť k rovnakému záveru, ale tento záver
musí nadväzovať na dôkazy, v tomto smere vykonané.

Vo svojom konečnom rozhodnutí rozhodne okresný súd aj o všetkých trovách konania (§396 ods. 3
C.s.p.).

22. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 3 veta druhá C.s.p.).
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 3 veta druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených

v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výškyminimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).