Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 4, 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618201728
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7618201728.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v spore žalobkyne: Z. E., Q.. Q.,

H.. XX. X. XXXX, C. H. XXX/X, XXX XX K. D., právne zastúpená JUDr. Jaroslavom Čollákom, advokátom
so sídlom Floriánska č. 19, 040 01 Košice, proti žalovanému: Z. Š., H.. XX. X. XXXX, C. D. XXXX/XX,
XXX XX K. H.Á. N., právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners s. r. o., so sídlom
Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, o odporovacej žalobe o neúčinnosť právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že kúpna zmluva uzavretá medzi G. Š., rod. Š., H.. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/
XX, K. H. N., ako predávajúcim, a Z. Š., Q.. Š., H.. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, K. H. N.,
ako kupujúcim, dňa 13.12.2017, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k bytu č. XX na XX.

poschodí obytného domu v K. H. N., na ulici D. Č.. XX, súpisné č. XXXX, na parcele registra „C“ parc.
č. XXXX, o výmere 472 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, právny vzťah k parcele, na
ktorej leží stavba súpisné č. XXXX je evidovaný na LV č. XXXX, právny vzťah k stavbe na pozemku parc.
č. XXXX je evidovaný na LV č. XXXX, Okresný úrad Spišská Nová Ves, katastrálny odbor, katastrálne
územie Spišská Nová Ves, spoluvlastníckemu podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu vo veľkosti 173/10000 k celku, do výlučného vlastníctva kupujúceho, ktorý vklad bol
povolený rozhodnutím Okresného úradu Spišská Nová Ves, Katastrálny odbor pod registračným číslom

6472/17 dňa 14. 12. 2017, je voči žalobkyni neúčinná.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší súd domáhala, aby súd určil, že kúpna zmluva, ktorá bola
uzavretá medzi jej bývalým manželom G. Š., ako predávajúcim a jej synom Z. Š., ako kupujúcim, ktorej
predmetom bol byt č. XX na D. V.. Č.. XX N. K. H. N., zapísaný na LV č. XXXX a na LV č. XXXX v kat.
území K. H. N., ktorého sa stal výlučným vlastníkom kupujúci, je voči nej neúčinná. Zároveň požadovala
náhradu vzniknutých trov konania.

2. V odôvodnení žaloby uviedla, že uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 10C/213/2015-53 zo dňa
02.05.2017 v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súd schválil medzi
účastníkmi konania uzavretý súdny zmier, v zmysle ktorého:
- do výlučného vlastníctva G. Š. bol prikázaný byt č. XX na XX. poschodí obytného domu v K. H. N.,
na ulici D. Č.. XX, súpisné č. XXXX, na parcele registra „C“ parc. č. XXXX, o výmere 472 m2, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria, právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba XXXX je evidovaný

na LV č. XXXX, právny vzťah k stavbe na pozemku XXXX je evidovaný na LV č. XXXX, Okresného
úradu, katastrálneho odboru Spišská Nová Ves, spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 173/10000 k celku (ďalej spolu len „nehnuteľnosť“).G. Š.Z. sa zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 20.000,- Eur, a to v troch splátkach, pričom prvá splátka
mala byť žalovaným uhradená do 3 mesiacov odo dňa uzavretia súdneho zmieru, druhá splátka do 9
mesiacov odo dňa uzavretia súdneho zmieru a tretia splátka do 12 mesiacov odo dňa uzavretia súdneho

zmieru, vždy do posledného dňa v mesiaci, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania so
zaplatenímčoilenjednejztaktourčenýchsplátok.Uznesenienadobudloprávoplatnosťdňa26.05.2017.

X. G. Š. uhradil žalobkyni 1. splátku vo výške 7.000,- eur v lehote splatnosti. Namiesto riadnej úhrady
2. splátky žalobkyňa dňa 02.03.2018, t.j. po lehote splatnosti 2. splátky, prijala od žalovaného, teda od

svojho syna Z. Š. (nie od dlžníka) platbu vo výške 50,- Eur s tým, že sa má jednať o čiastočnú úhradu
dlžnej sumy zo strany jej bývalého manžela.

4. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa obdŕžala od bývalého manžela dňa 03.03.2018 e-mail v
anglickom a slovenskom jazyku, kde jej oznámil, že už viac nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti,
žije v zahraničí (USA) a má vysoké náklady na živobytie, z tohto dôvodu je ochotný splatiť žalobkyni

zvyšok dlžnej sumy v splátkach po á 50,- Eur.

5. Žalobkyňa sa dňa 03.03.2018 dozvedela, že bývalý manžel už nedisponuje žiadnym majetkom
(ani vyšší obnos finančných prostriedkov, ani nevlastní predmetnú nehnuteľnosť), z ktorého by
mohla byť jej pohľadávka riadne uspokojená. Následne sa od bývalého manžela dozvedela, že dňa

13.12.2017 uzatvoril so žalovaným Kúpnu zmluvu (ďalej len „kúpna zmluva“), ktorou mal za odplatu
previesť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti na syna Z.. Povolenie vkladu vlastníckeho
práva k predmetnej nehnuteľnosti v prospech žalovaného bolo na Správe katastra evidované pod č.
V-2981/2017.

6. Žalobkyňa kúpnou zmluvou nedisponuje, má však pochybnosti o podmienkach jej uzavretia a
ekvivalentnom charaktere prevodu. Keďže G. Š. je podľa ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka
osobou blízkou k žalovanému, teda je jeho otcom, žalobkyňa je presvedčená o tom, že jej bývalý manžel
G. Š. uzatvoril túto zmluvu v úmysle ukrátiť žalobkyňu ako veriteľa.

7. S poukazom na vyššie uvedené žalobkyňa za použitia ustanovení §§ 42a ods. 1, 2, 42b ods. 1, 2 až
4 Občianskeho zákonníka domáha sa predmetnou odporovacou žalobou určenia, že predmetná kúpna
zmluva je voči nej neúčinná.

8. Žalobkyňa k žalobe predložila dôkazné listiny, a to právoplatné uznesenie tunajšieho súdu sp. zn.

10C/213/2015, výpisy z LV č. 6493 a 5078 v kat. území Spišská Nová Ves, k čomu uviedla, že kúpnou
zmluvou nedisponuje, nakoľko Správa katastra odmietla jej poskytnúť súčinnosť na obdržanie tohto
dôkazu a nemôže tento dôkaz poskytnúť ani od žalovaného, nakoľko títo účelovo odmietajú jej tento
dôkaz predložiť. Navrhla, aby predmetnú kúpnu zmluvu vyžiadal súd od príslušného Okresného úradu,
katastrálneho odboru v Spišskej Novej Vsi.

9. Žalovaný navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Potvrdil, že na základe kúpnej
zmluvy nadobudol od otca G. Š. dňa 13. 12. 2017 predmetný byt, za ktorý zaplatil kúpnu cenu v súlade
s podmienkami uvedenými v predmetnej zmluve. Predmetné nehnuteľnosti nadobudol v dobrej viere,
v čase uzatvárania kúpnej zmluvy nemal vedomosť o existencii peňažných záväzkov jeho otca voči

žalobkyni, teda voči jeho matke. Tvrdenia uvádzané v žalobe považuje za účelové a nedôvodné.

10. Žalobkyňa v replike kategoricky odmietla vyjadrenia o účelovosti a nedôvodnosti podanej žaloby
a uviedla, že práve tvrdenie jej syna o nadobudnutí nehnuteľností v dobrej viere a jeho nevedomosti
o neexistencii peňažného záväzku jeho otca voči nej, sú účelové. Spochybnila skutočnosť, žeby jej

syn zaplatil otcovi za odpredaný byt akúkoľvek cenu, nakoľko na liste vlastníctva, kde je byt zapísaný,
nie je v časti „ťarchy“ zaznamenané žiadne záložné právo v prospech banky, čo nasvedčuje, že jej
syn, ako kupujúci, nečerpal žiaden hypotekárny úver. Zároveň poukázala na tú skutočnosť, že pokiaľ
by jej exmanžel kúpnu cenu prevzal, nemal by dôvod nepristúpiť k vyplateniu sumy 20.000,- eur
titulom vyporiadania BSM. Exmanžel jej však viackrát oznamoval, že žiadne peniaze nemá. Uvedené

skutočnosti u žalobkyni vzbudzujú pochybnosti o podmienkach uzavretia kúpnej zmluvy a ekvivalentnom
charaktere prevodu a vzhľadom na uvedené na podanej žalobe v celom rozsahu trvá.11. Žalovaný sa pojednávaní nezúčastňoval, nakoľko podľa vyjadrenia jeho právneho zástupcu sa
zdržiava na území Spojených štátov amerických, pričom na územie Slovenskej republiky má pricestovať
niekedy v mesiaci december 2019. Z výpovede žalobkyne súd zistil, že aj jej bývalý manžel pracuje

spolu so synom v USA. Právny zástupca napriek neprítomnosti žalovaného a jeho otca navrhol výsluch
žalovaného a svedka G. Š., ako dôkazy vykonané v tomto konaní v prospech žalovaného.

12. Súd opakovane vyzval právneho zástupcu žalovaného, aby predložil dôkaznú listinu, a to
kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj spornej nehnuteľnosti. Právny zástupca týmto dôkazom

nedisponoval s tvrdením, že tento dôkaz je vo vlastníctve žalovaného, ktorý je toho času mimo územia
Slovenskej republiky.

13. Súd z dôvodu, že žalobca bol v dôkaznej núdzi a preukázateľne neobdržal od Správy katastra
predmetný dôkaz, pristúpil k zabezpečeniu dôkazu dotazom na Okresný úrad, Katastrálny odbor v
Spišskej Novej Vsi, ktorý súdu predložil rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva do Katastra

nehnuteľnosti v Spišskej Novej Vsi pod položkou Vz 6472/17 a kúpnu zmluvu ktorej predmetom bol
byt č. XX N. K. H. N.. Podľa čl. II predmetnej zmluvy súd zistil, že predávajúci a kupujúci sa dohodli
na kúpnej cene vo výške 40.000,- eur, ktorú mal zaplatiť kupujúci predávajúcemu prevodom na jeho
účet najneskôr v deň podpisu kúpnej zmluvy. Zmluva bola podpísaná G. Š. v USA. Podpis bol overený
verejným notárom štátu New York dňa 24. 11. 2017. Podpis Z. Š., ako kupujúceho, nebol overený a

nebol uvedený ani dátum podpísania zmluvy.

14.Právny zástupca žalovaného okrem výsluchu svedka - otca žalovaného G. Š. a priameho výsluchu
žalovaného predložil súdu písomné dôkazy, a to čestné vyhlásenie žalovaného zo dňa 27. 1. 2019,
na ktorom nebol overený podpis Z. Š.. V tomto vyhlásení sa uvádza, že Z.Á. Š., toho času bytom v

Spojených štátoch amerických, s jeho otcom G. Š.Z. uzavrel kúpnu zmluvu, na základe ktorej kúpil byt
na ul. D. Č.. XX N. K.K. H. N. spolu s príslušnými časťami a spoločnými zariadeniami domu, za čo
zaplatil v hotovosti sumu 40.000,- eur v deň podpisu kúpnej zmluvy. Ďalej predložil písomné potvrdenie
G. Š. napísané dňa 27. 1. 2019 v USA, podpísané G. Š., v ktorom tento potvrdzuje, že synovi Z. Š.
odpredal byt č. XX H. D.L. V.. N. K. H. N. s príslušnými spoločnými časťami a pozemkom pod domom,

za čo mu syn uhradil sumu 40.000,- eur v deň podpisu kúpnej zmluvy, ktorú osobne od neho prevzal.
Na uvedenom potvrdení tak isto nebol uvedený podpis. Nakoľko právny zástupca žalovaného navrhoval
vykonať dôkaz výsluchom jeho klienta a svedka, aj napriek tomu, že nebol schopný zabezpečiť ich
účasťnapojednávaní,súdtakýtonávrhnavykonaniedôkazuvýsluchomžalovanéhoasvedka,zamietol.
Vzhľadom na ich písomné vyjadrenia a dôkazy predložené žalobkyňou a zabezpečené súdom, súd má

zato, že vykonanie dôkazov výsluchom žalovaného a svedka, ku ktorým by malo dôjsť najskôr o rok,
by bolo pre danú vec neúčelové a nehospodárne a bolo by to na ujmu žalobkyne, preto súd za použitia
čl. 8 základných princípov C.s.p. v súlade s princípom hospodárnosti, ako už vyššie uviedol, návrhy na
vykonanie takýchto dôkazov zamietol.

15. Prevedeným dokazovaním, výsluchom žalobkyne, za použitia dôkazných listín ňou predložených,
a to uznesenia tunaj. súdu sp. zn. 1O C 13/2015,výpisu z LV č. XXXX a XXXX v kat. území K. H. N.,
kúpnej zmluvy pod č. N. XXXX/XXXX, čestného vyhlásenia žalovaného a písomného potvrdenia svedka
G. Š., z výpovede žalobkyne a právneho zástupcu žalovaného súd zistil tento skutkový stav:

16. Dňa 26. 5. 2017 nadobudlo právoplatnosť uznesenie o schválení súdneho zmieru medzi bývalými
manželmi Z. Š. B. G. Š., ktorým si bývalí manželia vyporiadali BSM k bytu č. XX na D. Č.. XX N.
K. H. N., a to tak, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudol Emil Šmelko, ktorý sa zaviazal zaplatiť
žalobkyni sumu 20.000,- eur titulom vyporiadania BSM k predmetnej nehnuteľnosti v splátkach, ako
je uvedené v úvode tohto odôvodnenia. Žalobkyňa uviedla a právny zástupca žalovaného to v konaní

nerozporoval, že bývalý manžel jej zaplatil prvú splátku vo výške 7.000,- eur. K zaplateniu ďalšej zvyšnej
sumy vo výške 13.000,- eur už nepristúpil. Namiesto toho oznámil bývalej manželke, že dňa 13. 12.
2017 odpredal byt synovi Mariánovi, ktorý mu vyplatil kúpnu cenu vo výške 40.000,- eur v hotovosti v
deň podpisu kúpnej zmluvy. Právny zástupca žalovaného v tomto konaní nepredložil žiaden relevantný
dôkaz, ktorým by preukázal solventnosť kupujúceho, ktorý mal otcovi vyplatiť sumu 40.000,- eur za byt.

Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že v čase podpisovania kúpnej zmluvy nemal
vedomosť o tom, akým spôsobom sa jeho rodičia ohľadom vyporiadavania BSM dohodli. Mal sa o tom
dozvedieť až vtedy, keď bola podaná žaloba. Žalovaný neprodukoval žiadne dôkazy, svedkov, alebo iné
skutočnosti, ktorými by preukazoval, že v čase kupovania predmetného bytu disponoval kúpnou cenou.Práve naopak, z výpovede žalobkyne súd zistil, že jej syn odišiel za prácou do USA, ktorú mu vlastne
tam vybavil jeho otec za účelom zarobenia si peňazí, nakoľko žiadnymi nedisponoval.

17. Z účastníckej výpovede žalobkyne súd zistil, že okrem syna Mariána Šmelka, má ďalšieho syna
z 1. manželstva, a to Martina Šmelka 31 ročného a dcéru Nikolu Šmelkovú z 1. manželstva. Vyslovila
ľútosť, že predmetný spor sa dotýka syna Mariána, ktorý je údajne pod vplyvom otca, pretože tento bol
vždy solventnejší ako ona. Aj ich momentálny vzťah je dobrý, nakoľko syn odišiel do USA za prácou,
ktorú mu tam vybavil otec. Ona sa so synom stretáva iba sporadicky. Naposledy ho videla v júli v roku

2018 na rodinnom stretnutí u dcéry, kedy mala mať so synom Z. rozhovor týkajúci sa tohto sporu. Z
jeho prejavu usúdila, že úmyselne nepreberal zásielky od súdu a syn jej mal priamo povedať, že „jemu
je jedno, čo bude s bytom, on robí len to, čo povie otec.“ Ona nadobudla vedomosť o kúpe bytu jej
synom od otca od ďalšieho syna Z., ktorý toto zistil cez katastrálny portál. Vyslovila presvedčenie, že
syn Z. musel mať vedomosť o vyporiadaní BSM medzi ňou a bývalým manželom. Potvrdila, že ešte
pred podaním žaloby jej syn Marián poslal v marci 2018 sumu 50,- eur. Keď sa ho dotazovala, prečo jej

peniaze posiela, mal jej odpovedať, že peniaze mu kázal poslať otec. Ďalších 100,- eur jej syn poslal
v apríli. Po ďalšom upozornení jej v máji 2018 poslal 100,- eur bývalý manžel. K zaplateniu zvyšných
13.000,- eur nepristúpil, preto sa rozhodla podať predmetnú žalobu.
Čo sa týka kúpnej ceny 40.000,- eur, ktorú mal syn vyplatiť otcovi, k tomu uviedla, že syn Z. jej do očí
povedal: „Čo si mamka, odkiaľ by som tie peniaze vzal?“ Sám sa jej teda priznal, že kúpna cena bola

v zmluve napísaná len fiktívne. Ona sama nemá vedomosť o tom, žeby v čase podpisovania kúpnej
zmluvy jej syn bral nejaké úvery, alebo pôžičky. Je presvedčená o tom, že bývalý manžel spísal kúpnu
zmluvu len za tým účelom, aby ona nemohla podať exekúciu na predmetný byt. Dodala, že v mesiaci
máj 2018 jej mal bývalý manžel mailom oznámiť, že hotovosť 13.000,- eur nemá, môže jej nanajvýš
mesačne posielať 100,- USD, resp. nech sa vysporiada so synom, teda nech on jej vyplatí tú sumu,

ktorú jej dlhuje exmanžel. Kópiu prvého emailu predložila súdu ako dôkaz.

18. Z ďalšej účastníckej výpovede žalobkyne súd zistil, že v čase vyporiadania BSM žalobkyňa v byte
už nebývala, a to od augusta 2014. Právoplatne boli rozvedení vo februári 2015, pričom v byte zostal
bývať bývalý manžel, syn s Z. s družkou Q. E.. Nemá vedomosť, kto uhrádza inkasné platby za byt.

Odporovateľnosti právneho úkonu sa domáha aj z toho dôvodu, že toho času je invalidná dôchodkyňa,
trpí epilepsiou, z ktorého dôvodu je už 24 rokov na čiastočnom invalidnom dôchodku, ktorý poberá
vo výške 199,90 eur. V závere uviedla, že všetky jej deti o vyporiadaní majetku s otcom vedeli. Ona
žalovanému slovne oznámila, ako sa vysporiadala s otcom, že byt berie otec a ju má vyplatiť sumou
20.000,- eur. Syn Z. jej mal na to odpovedať: „To je váš problém.“ Ani jedného z rodičov nehodnotil. V

závere uviedla, že s určitosťou vie, že syn nemohol otca vyplatiť, nakoľko v čase kúpy bytu pracoval u
jej druhého syna Z. v autoservise. Nevedela sa vyjadriť, aký mal vtedy príjem.

19. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči

nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

20. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane

známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase
v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

21. Podľa § 42a ods. 3 písm. a/ Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým
bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou
jemu blízkou.

22. Podľa § 42b ods. 1Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ

žalobou.

23. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti
tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.24. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je
právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným

právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.

25. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,

ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

26. V konaní nebolo sporné tvrdenie žalobkyne, že titulom uzatvoreného súdneho zmieru s bývalým
manželom, žalobkyni uhradil len prvú splátku vo výške 7.000,- eur. Neskôr jej zaplatil asi 2x po 100,-
eur. Určitý obnos asi 250,- eur jej zaplatil syn Z. Š.. Nebolo teda sporné, že žalovaný sa dostal s úhradou
splátok titulom predmetného uznesenia o schválení súdneho zmieru do omeškania, čím sa stal splatný

celý jeho dlh. Žalobkyňa však nemohla pristúpiť k vymáhaniu dlhu podaním návrhu na výkon exekúcie
odpredajom predmetného bytu, nakoľko exmanžel G. Š. odpredal byt synovi Z. Š., pričom v kúpnej
zmluve je uvedená kúpna cena vo výške 40.000,- eur, ktorú mal syn Z. Š. otcovi vyplatiť v deň podpisu
zmluvy v hotovosti.
Z dokazovania bolo nesporné, že žalobkyňa od roku 2014 v byte nebývala. Žalovaný a exmanžel

žalobkyne sú toho času mimo územia Slovenskej republiky. V byte naposledy bývala družka žalovaného,
ktorý má naďalej vedený trvalý pobyt na adrese D. XXXX/XX, K. H. N..

27. Z dokazovania súd vzal za preukázané, že nárok žalobkyne je v celom rozsahu dôvodný. Z jej
výpovede, ako aj z dôkazných listín súd vzal za preukázané a uveril tvrdeniu žalobkyne, že jej bývalý

manžel pristúpil k odpredaju bytu práve z toho dôvodu, aby ukrátil uspokojenie vymáhateľnosti jej
pohľadávkyvočinemu,čosamuvlastnepredmetnýmprávnymúkonomajpodarilouskutočniť.Žalovaný,
ako osoba blízka, neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že úmysel krátiť veriteľa nielenže nepoznal,
ale nemohol poznať ani pri náležitej starostlivosti, a to v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy. Z
dokazovania vyplynulo, že dlžník je toho času len prechodne v USA, nepredložil dôkaz o zmene trvalého

pobytu, a ako už bolo vyššie uvedené, žalovaný má naďalej vedený trvalý pobyt, a teda pokiaľ nie je v
cudzine, v byte naďalej býva. Súd má zato, že žalovaný ako syn svojich rodičov musel o situácii týkajúcej
sa bytu medzi rodičmi vedieť, prinajmenšom s určitosťou vedel, že byt patril aj do vlastníctva matky.
Navyše v konaní nebolo preukázané, že syn otca skutočne vyplatil. Z výpovede matky vyplynulo, že syn
sumou 40.000,- eur v čase podpisu zmluvy nedisponoval, navyše žalovaný o výplate kúpnej ceny súdu

nepredložil žiaden relevantný dôkaz. je preto nepravdepodobné, aby žalovaný vzhľadom na jeho vek
a jeho doterajšie pracovné zaradenie mal k dispozícii taký obnos peňazí bez čerpania hypotekárneho
úveru.Pochybnosti žalobkyne o ekvivalentnom charaktere prevodu sú teda v danom prípade na mieste.

28. Čestné prehlásenia, ktoré predložil právny zástupca na poslednom pojednávaní, boli vyprodukované

v procese pojednávania. Súd ich hodnotí len ako účelové a nedostatočne presvedčivé o tom, že došlo
k ekvivalentnému právnemu úkonu. Ak by však aj teoreticky došlo k výplate kúpnej ceny, čomu súd
však neuveril, aj vzhľadom na tvrdenie dlžníka pred žalobkyňou, že žiadne peniaze nemá a môže dlh
splácať len po 50 eur mesačne, s poukazom na ustanovenie § 42a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka je
kúpna zmluva voči žalobkyni neplatným právnym úkonom, lebo z dokazovania preukázateľne vyplynulo,

že primárnou motiváciou dlžníka bolo „zbaviť sa exekvovateľného majetku za účelom jeho ochrany vo
svoj prospech“.

29. Odporovateľný právny úkon bol uzatvorený medzi dlžníkom, teda bývalým manželom žalobkyne
a medzi ich spoločným synom, teda osobou dlžníkovi blízkou. Dlžník je toho času v cudzine a nie je

predpoklad, aby sa skôr, ako v priebehu jedného roka na územie Slovenskej republiky vrátil. Žalobkyňa
teda nemôže využiť žiadne iné prostriedky (zistenie príjmu cez zamestnávateľa, stavy na účtoch),
ktorými by si zabezpečila uspokojenie pohľadávky exekúciou. K uzavretiu kúpnej zmluvy došlo v období
posledných 3 rokov, pričom z výsledkov dokazovania je zrejmé, že žalovanému, teda synovi žalobkyne
musel byť úmysel jeho otca známy, nakoľko syn žil v spoločnej domácnosti s rodičmi a tak, ako ostatní

jeho súrodenci, musel mať vedomosť o tom, akým spôsobom sa jeho rodičia ohľadom vlastníctva bytu
vyporiadali. Žalovaný v tomto konaní nepreukázal a nenavrhol žiadne dôkazy, ktorými by súd presvedčil
otom,žeprináležitejstarostlivostinemoholpoznaťúmyseldlžníka,tedajehootca,predmetnýmprávnym
úkonom ukrátiť veriteľa, teda jeho matku.30. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako uvádza
enunciát tohto rozsudku.

31. S poukazom na ustanovenie § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka súd v závere konštatuje, že
právoplatnosťou tohto rozsudku bude odporovaný právny úkon voči veriteľovi relatívne neúčinný a to ex
tunc. Táto relatívna neúčinnosť spôsobuje suspendáciu právnych účinkov tohto úkonu, a to vo vzťahu
medzi veriteľom, teda v danom prípade žalobkyňou a kvalifikovanou treťou osobou. Samotný právny

úkon, teda kúpna zmluva, zostáva naďalej platná a voči komukoľvek inému vyvoláva potenciálne právne
účinky. Žalobkyňa, ako veriteľ, teda bude môcť viesť proti povinnému dlžníkovi (exmanželovi) exekúciu
za rovnakých podmienok, ako keby k spornému prevodu nedošlo, iba s tým rozdielom, že exekúciou
postihnutý majetok patrí žalovanému, teda jej synovi, ktorý bude povinný takto vedenú exekúciu strpieť.
Nestáva sa však z procesného hľadiska v tejto exekúcii povinným.

32. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

35. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, preto v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení

má nárok na plnú náhradu trov konania, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.