Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Jana Scholtzová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 27C/199/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114215932
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Scholtzová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5114215932.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. I. D. v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection,
s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 47 150 513, zastúpeného AK SOUKENÍK - ŠTRPKA,
s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému : X., o zaplatenie 108,21
eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 108,21 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,25% ročne zo sumy 20,14 € od 18.5.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 31,69 € odo
dňa 18.6.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50% ročne zo sumy 28,19 € odo dňa 18.7.2011 do zaplatenia
a vo výške 9,50% ročne zo sumy 28,19 € odo dňa 18.8.2011 do zaplatenia, všetko v lehote do troch
dní po právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovanému s a n e p r i z n á v a náhrada trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1.Žalobcadňa13.5.2014 podal žalobu, vktorej žiadal abyžalovanýbolpovinnýzaplatiť žalobcovi
istinu vo výške 720,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 20,14
eur od 18.5.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 31,69 eur odo dňa 18.6.2011 do
zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 28,19 eur odo dňa 18.7.2011 do zaplatenia , vo výške
9,50 % ročne zo sumy 28,19 eur odo dňa 18.8.2011 do zaplatenia a vo výške 9,50 % ročne zo sumy
612,11 eur odo dňa 18.9.2011
do zaplatenia a trovy konania. V žalobe uviedol, že spoločnosť Slovak Telekom a.s. ako postupca a
žalobca ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2013 , predmetom ktorej
bol odplatný prevod pohľadávky voči žalovanému. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli
zmluvu v zmysle § 43 a nasl. zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Predmetom
zmluvy o pripojení bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom
žalobcu ako podnikom žalovanému ako účastníkovi. Na základe zmluvy právny predchodca žalobcu
poskytoval službyelektronickejkomunikácie ažalovaný, sa zaviazal riadneslužby odoberaťazaplatiť
včas a riadne poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku a podľa zvoleného programu služieb.
Právny predchodca žalobcu riadne poskytoval služby a ceny podľa cenníka fakturoval faktúrou č.
4727869836 so splatnosťou 17.6.2011 sumu 31,69 eur, faktúrou č. 1726854852 so splatnosťou
17.5.2011 sumu 20,14 eur, faktúrou č. 4730882312 so splatnosťou 17.9.2011 sumu 612,11
eur, faktúrou č. 8728875179 so splatnosťou 17.7.2011 sumu 28,19 eur, faktúrou č. 9729879290
so splatnosťou 17.8.2011 sumu 28,19 eur. Žalovaný nesplnil svoju povinnosť podľa zmluvy a
nezaplatil cenu služby riadne a včas, čím porušil povinnosti zo zmluvy v spojení so všeobecnými
podmienkami. Celková neuhradená suma v čase postúpenia bola 720,32 eur a aktuálna dlžná suma
je 720,32 eur a žalovaný ani sčasti dlžnú sumu nezaplatil. Nezaplatením faktúr v lehote splatnostiriadne a včas sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a žalobca má právo podľa
§ 517 ods. 2 na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. .
2. Žalovaný sa pred súdom prvej inštancie k predmetu konania nevyjadril s tým, že žalobu spolu s
poučeniami a výzvou mal riadne doručenú a prevzal ju 9.10.2014.
3. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Žilina, číslo konania 27C/199/2014-114 zo dňa
17.8.2017 uviedol, že po dobu 20 mesiacov právnemu predchodcovi žalobcu platil za internet a 4
mesiace pred ukončením zmluvy ho tento odpojil, to znamená, že nevyužíval jeho služby a preto nemá
dôvod právnemu nástupcovi priznanú sumu, vrátane úrokov z omeškania, zaplatiť. Súčasne vzhľadom
na jeho odpojenie v roku 2011 a podanie žaloby v roku 2014 vzniesol námietku premlčania a uviedol, že
uplynula trojročná premlčacia doba. Ďalej žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol,
že pri oboznamovaní sa so zmluvou o pripojení a jej neoddeliteľnými súčasťami musel použiť vzhľadom
na drobnosť písma optickú pomôcku, čo bolo použité zo strany predchodcu žalobcu výlučne s cieľom
doslovne odradiť spotrebiteľa, aby sa oboznámil s ich obsahom, využívajúc jeho slabšie postavenie a
tak žalovaný predmetnú zmluvu považoval za neplatnú. Poukázal pritom na rozhodnutie NS SR spisová
značka 1Cdo/320/2013 v zmysle ktorého, ak je veľkosť písma tak minimálna, že je reálne nenaplniteľné,
abysapriemernýspotrebiteľdokázalčoilenoboznámiťsdotknutýmtextom,nietoeštemuporozumieťa
vyhodnotiť jeho dôsledky na neho ako spotrebiteľa vrátane úverových zmluvných podmienok, je zmluva
neplatná. Súčasne žalovaný namietal vecnú legitimáciu žalobcu, ktorý nepripojil oznámenie o postúpení
pohľadávky a nepreukázal jeho doručenie. Súčasne žalovaný poprel, že by mu oznámenie o postúpení
pohľadávky bolo doručené.
4. Žalobca v písomných vyjadreniach k odvolaniu žalovaného k vznesenej námietke premlčania uviedol,
že žaloba bola podaná 13.5.2014 a žalobca si uplatňoval spolu nárok 720,32 € s príslušenstvom.
Jednotlivé faktúry boli splatné dňa 17.6., 17.5., 17.9., 17.7. a 17.8.2011 tak z toho vyplýva, že žalobca
podalžalobuvtrojročnejpremlčacejlehote.Ďalejžalobcauviedol,ženesúhlasístvrdeniamižalovaného,
ktoré sa vzťahujú na čitateľnosť zmluvných podmienok. V prípade, ak žalovaný vnímal tieto zmluvné
podmienky ako pre neho nečitateľné, tak mal a mohol s touto skutočnosťou konfrontovať právneho
predchodcu žalobcu v štádiu predzmluvného vzťahu, to znamená pred uzatvorením zmluvy o pripojení
a následne zvážiť, či pristúpi k uzatvoreniu tohto zmluvného vzťahu. Sám žalovaný poukázal na
ustanovenie § 37 Obč. zákonníka a v zmysle tejto zákonnej úpravy, je možné so zreteľom na okolnosti
danej veci konštatovať, že právny úkon v podobe podpisu zmluvy bol urobený slobodne, vážne, určito
a zrozumiteľne, pričom je tiež zrejmá reálna možnosť plnenia z titulu právneho úkonu a nejestvuje
pochybnosť o zmysle a význame cieľa, ktorý bol právnym úkonom sledovaný. Právny vzťah medzi
stranami sporu bol založený v zmysle okolností zodpovedajúcich platnej a účinnej právnej úprave. Pokiaľ
ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu spisová značka 1Cdo/320/2013, tak tento právny názor nie je možné
spoľahlivo subsumovať generálne na všetky spotrebiteľské zmluvy, pri ktorých sa jedna strana odvoláva
na problematickú čitateľnosť písma. Ďalej pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu, tak žalovaný uviedol, že sa
vyžaduje existencia určitého hmotnoprávneho titulu, ktorý preukazuje nadobudnutie práv a povinností
v prospech postupníka na základe určitého konsenzu s postupcom, pričom oznámenie o postúpení
pohľadávky, nie je zásadnou podmienkou založenia aktívnej legitimácie. Postúpenie pohľadávky podľa
§ 524 a nasledujúce OZ zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom. Obsah pôvodného
záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení sa nemení ani postavenie
dlžníka.Jehopostaveniesameníažtým,žemupostúpeniepostupcaalebopostupníkoznámispôsobom
predpokladaným v § 526 OZ a to tým, že namiesto pôvodnému veriteľovi musí splniť dlh postupníkovi,
pričom pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a týmto plnením sa zbaví
záväzku. Žalobca uviedol, že žalovaný ako dlžník sa o postúpení pohľadávky riadne dozvedel, nie však
výlučne prostredníctvom oznámenia o postúpení, ale okamihom doručenia žaloby súdom, pričom bol
zároveň aj vyzvaný na vyjadrenie o samotnej žalobe, ktorým okamihom nastali aj zamýšľané právne
účinky postúpenia pohľadávky. Postúpenie preukázal dlžníkovi postupník prostredníctvom priloženej
zmluvy o postúpení pohľadávky z postupcu na postupníka. Kumuláciou týchto skutkových okolností
považuje žalobca, že je splnená podmienka jeho vecnej aktívnej legitimácie v konaní.
5. Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané oboznámením listinných dôkazov - zmluvy o
pripojení, zmluvy o kúpe PC, faktúr, mal súd zistený nasledovný skutkový stav:6. Podľa zmluvy o pripojení bolo zistené, že zmluva zo dňa 14.10.2009 bola uzavretá medzi
poskytovateľom Slovak Telekom a.s. a učastníkom - žalovaným a zmluva bola uzavretá v
zmysle § 43 zák.č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách a podľa zmluvy sa právny predchodca
žalobcu zaviazal poskytovať žalovanému služby podľa zmluvy a žalovaný sa zaviazal za tieto
služby platiť riadne a včas.
7. Dňa 8.10.2009 bola uzavretá medzi totožnými subjektmi zmluva o kúpe PC, v zmysle § 409
a nasl. Obchodného zákonníka.
8. Právny predchodca žalobcu Slovak Telekom a.s. žalovanému fakturoval faktúrou č. 9729879290
s dátumom splatnosti 17.8.2011 sumu 28,19 eur za obdobie od 1.7.2011 do 31.7.2011. Faktúrou
č. 4727869836 so splatnosťou 17.6.2011 bola žalovanému fakturovaná suma 31,69 eur za obdobie
od 1.5.2011 do 31.5.2011 . Faktúrou č. 8728875179 so splatnosťou 17.7.2011 bola žalovanému
fakturovaná suma 28,19 eur za obdobie od 1.6.2011 do 31.6.2011 a faktúrou č. 1726854852 so
splatnosťou 17.5.2011 bola žalovanému fakturovaná suma 40,14 eur za obdobie od 1.4.2011 do
30.4.2011. Faktúrou č. 4730882312 so splatnosťou 17.9.2011 bola žalovanému fakturovaná suma
612,11 eur za obdobie od 1.8.2011 do 31.8.2011. Vo faktúre je uvedené, že ide o pokutu D - link DSL
- 2641 R suma 20 eur, pokuta Magio internet solo 116 eur, pokuta notebook 360 eur a jednorazové
poplatky spolu 496 eur. Ďalej je uvedená zmluvná pokuta Mgaio internet solo 116,11 eur a celková
suma na úhradu 612,11 eur.
Podľa zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2013 bolo zistené, že táto bola uzavretá medzi
postupcom - Slovak Telekom, a.s. a postupníkom - žalobcom a predmet je uvedený v článku II. zmluvy.
9. Podľa § 43 ods. 1,2 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení do 31.10.2011
zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti
alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby . Súčasťou zmlsú všeobecné obchodné
podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto
jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že
služba sa bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
10. Rozsudkom Okresného súdu Žilina, číslo konania 27C/199/2014-114 zo dňa 17.8.2017 súd rozhodol
tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 108,21 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,25% ročne zo sumy 20,14 € od 18.5.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 31,69 € odo
dňa 18.6.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 28,19 € odo dňa 18.7.2011 do zaplatenia
a vo výške 9,50 % ročne zo sumy 28,19 € odo dňa 18.8.2011 do zaplatenia a to všetko v lehote do
3 dní po právoplatnosti rozsudku . Žaloba vo zvyšku bola zamietnutá a žalovanému nebola priznaná
náhrada trov konania.
11. Uznesením Krajského súdu v Žiline číslo konania 9Co/20/2019-176 zo dňa 28.8.2019 bol rozsudok
súdu prvej inštancie v prvom výroku, v ktorom bola uložená žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 108,21 € spolu s úrokmi z omeškania a naň nadväzujúci výrok o nároku na náhradu trov konania
zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšku
súd zamietol, ktoré nebolo napadnuté odvolaním, bolo ponechané rozhodnutie súdu prvej inštancie
nedotknuté. Podľa rozhodnutia Krajského súdu Žilina mimo iné tento uviedol, že z obsahu spisu
vyplýva, že súd prvej inštancie v zmysle uvedených ustanovení CSP nepostupoval, keďže neobstaral
dôkaz, ktorý by preukazoval oznámenie postúpenia pohľadávky právnym predchodcom žalobcu Slovak
Telekom žalovanému, pričom žalobca postúpenie pohľadávky žalovanému nepreukázal ani zmluvou o
postúpení pohľadávky, ktorú mal predložiť, keďže tak ani so žalobou a ani v priebehu konania neučinil.
Neaplikovaním citovaných ustanovení súdom prvej inštancie pred jeho rozhodnutím bolo znemožnené
žalovanému, aby boli uskutočňované jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Vychádzajúc z uvedeného bolo rozhodnutie zrušené a vec vrátená na
ďalšie konania s tým, že bude vykonané dokazovanie v uvedenom smere a súd sa vysporiada jasným
a korektným spôsobom so všetkými skutkovými a právnymi námietkami žalovaného.
12. Súd vo veci vykonal a zhodnotil dokazovanie a mal v konaní nesporne preukázané, že medzi
právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovak Telekom a.s. a žalovaným bola dňa 14.10.2009
uzavretá zmluva o pripojení v zmysle citovaného § 43 a nasl. zák.č. 610/2003 Z.z. . Na základe
tohto zmluvného vzťahu vznikla povinnosť právnemu predchodcovi žalobcu poskytovať žalovanémuelektronické služby a žalovanému povinnosť za tieto služby riadne a včas zaplatiť. Ďalej na základe
predložených faktúr bolo v konaní preukázané, že faktúrami so splatnosťou 17.6.2011 bola
fakturovaná suma 31,69 eur so splatnosťou 17.5.2011 suma 20,14 eur, so splatnosťou 17.7.2011
suma 28,19 eur a so splatnosťou 17.8.2011 suma 28,19 eur , a to všetko ako platby za poskytnuté
služby v zmysle zmluvných podmienok a spolu takto bola fakturovaná suma vo výške 108,21 eur.
Pretože v tejto časti bol nárok žalobcu odôvodnený a v súlade s citovaným zákonom č. 610/2003
Z.z. ako aj dohodnutými zmluvnými podmienkami, tak súd žalobe v tejto časti o zaplatenie sumy
108,21 eur vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 108,21 eur spolu aj s úrokom
z omeškania podľa § 517 ods. 1,2 OZ vo výške určenej podľa vládneho nariadenia č. 87/95 Z.z.
z dlžnej sumy podľa jednotlivých faktúr, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej faktúry
až do zaplatenia celej dlžnej sumy. Žalovaný je povinný zaplatiť dlžnú sumu 108,21 eur spolu s
úrokmi z omeškania, tak ako sú špecifikované vo výroku tohto rozsudku, všetko v lehote do
3 dní po právoplatnosti rozsudku .
13. Žalovaný v odvolacom konaní najskôr namietal, že žalobca nespĺňa podmienku aktívnej vecnej
legitimácie z dôvodu, že tento nepreukázal doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky a žalovaný
popiera, žeby mu toto oznámenie bolo doručené. Krajský súd zároveň uložil, aby bolo vo veci
vykonané dokazovanie na základe ktorého by bolo preukázané oznámenie postúpenia pohľadávky
právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom žalovanému s tým, že žalobca ani nepreukázal zmluvu
o postúpení pohľadávky, ktorú v konaní nepredložil. Súd doplnil dokazovanie a mal jednoznačne
preukázané uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2013, ktorá bola uzavretá medzi
spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a žalobcom BL Telecom collection, s.r.o. ako
postupníkom s tým, že ako vyplynulo z oznámenia Okresného súdu Žilina zo dňa 24.9.2013, zmluva aj
s prílohami bola zaregistrovaná v správnom registri Okresného súdu Žilina pod číslom 1SprV/1064/13
tak, ako uvádzal žalobca vo svojej žalobe. Na základe tejto zmluvy spolu s prílohami bolo preukázané,
že v zmysle § 524 a nasledujúce Obč. zákonníka bola pohľadávka spoločnosti Slovak Telekom, a.s. voči
žalovanému postúpená na žalobcu. V konaní nebol predložený žiaden listinný dôkaz o tom, že postupca
splnil svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle § 526 OZ a oznámil dlžníkovi postúpenie pohľadávky.
Súd ale vychádzal z toho, že v prípade vymáhania nároku postupníkom súdnou cestou stačí, ak je
okolnosť o postúpení pohľadávky súčasťou žalobných tvrdení a preukázaná priloženými dôkazmi tým,
že doručením žaloby je oznámené (preukázané) postúpenie pohľadávky žalovanému ako dlžníkovi
(RoNS ČR z 27.6.2007 spisová značka 33 Odo 657/2005). Súd vychádzal z uvedeného právneho
názoru a dospel k takému záveru, že žalobca vo svojej žalobe tvrdil, že na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 24.6.2013 bola pohľadávka právneho predchodcu Slovak Telekom, a.s. postúpená
na žalobcu a na základe doručenia žaloby, ktorú osobne prevzal žalovaný dňa 9.10.2014, tomuto bolo
oznámené postúpenie pohľadávky na žalobcu a táto skutočnosť bola preukázaná aj na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2013, ktorá vrátane prílohy a plnomocenstva bola registrovaná pod
1 SprV 1064/13. Súd teda konštatuje, že bola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu domáhať
sa zaplatenia žalovanej sumy 108,21 € aj s príslušenstvom tak ako je predmet konania.
14. Ďalej žalovaný v odvolacom konaní uviedol, že zmluva o pripojení, ktorá bola uzavretá medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným a na základe, ktorej žalobca uplatňoval žalovaný nárok,
je neplatná práve z dôvodu drobnosti písma, kde žalovaný na oboznamovanie sa so zmluvou a jej
neoddeliteľnými súčasťami musel použiť optickú pomôcku a žalovaný poukázal na rozhodnutie NS
SR spisová značka 1 Cdo/320/2013. Ustanovenie § 53 c) OZ o veľkosti písma bolo doplnené do
Občianskehozákonníkanovelouzákonomč.129/2010Z.z.súčinnosťouod1.6.2010anovelavykonaná
zákonom číslo 106/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.6.2014 doplnila toto ustanovenie o novú druhú vetu.
V § 53 c) sa odkazuje na úpravu vo vykonávacom predpise a týmto vykonávacím predpisom je
nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktoré bolo novelizované nariadením vlády SR č. 141/2014 Z.z.
účinným od 1.6.2014. Zmluva o pripojení právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá dňa
14.10.2009. Na základe tohto je teda zrejmé, že v čase uzavretia zmluvy o pripojení od ktorej si žalobca
odvodzoval svoj nárok na zaplatenie pohľadávky od žalovaného, bola uzavretá ešte pred nadobudnutím
účinnosti ustanovenia § 53 c) OZ a príslušného vykonávacieho predpisu. Pokiaľ žalovaný poukazoval na
rozhodnutie NS SR spisová značka 1Cdo/320/2013 podľa ktorého, ak je veľkosť písma tak minimálna,
že je reálne nenaplniteľné, aby sa priemerný spotrebiteľ dokázal čo i len oboznámiť s dotknutým textom
a nie tomu ešte porozumieť a vyhodnotiť jeho dôsledky, tak tu súd poukazuje na pripojenú zmluvu o
pripojení a konštatuje, že aj keď ide o menší typ písma, tak táto zmluva so všetkými ustanoveniami je
dostatočne čitateľná aj bežnému spotrebiteľovi. Nemožno teda konštatovať, že žalovaný nemal možnosťsa oboznámiť s textom zmluvy pre minimálnu veľkosť písma, čo by spôsobovalo neplatnosť zmluvy tak,
ako tvrdil žalovaný.
15. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
16. Podľa § 101 Obč. zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba
je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
17. Podľa § 54 a) veta prvá Obč. zákonníka premlčané právo so spotrebiteľskej zmluvy nemožno
vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151 j) ods. 2 s tým nie je dotknuté.
18. Žalovaný v konaní namietal premlčanie práva s tým, že v roku 2011 ho Slovak Telekom odpojil a v
roku 2014 podal žalobu, čo bolo po troch rokoch a tak je právo premlčané.
19. Súd na základe výsledkov dokazovania konštatuje, že právo žalobcu premlčané nie je. Žaloba
na súd bola podaná 13.5.2014 a v konaní súd aplikoval podľa § 101 OZ trojročnú premlčaciu
dobu. Súd vychádzal pri začiatku plynutia premlčacej doby z dátumu splatnosti jednotlivých faktúr,
na základe ktorých žalobca si uplatňoval pohľadávku od žalovaného s tým, že žalovaný vo svojich
podaniach nenamietal doručenie faktúr, čo súd považoval za nesporné skutkové tvrdenie. Faktúra číslo
9729879290 na sumu 28,19 € bola splatná 17.8.2011, faktúra číslo 4727869836 na sumu 31,69 bola
splatná 17.6.2011, faktúra číslo 8728875179 na sumu 28,19 € bola splatná 17.7.2011 a faktúra číslo
1726854852, ktorá bola na sumu 40,14 €, ale žalobca si z tejto faktúry uplatňoval len sumu 20,14 €
bola splatná 17.5.2011. Súd vychádzal z toho, že žalobcovi vzniklo právo domáhať sa plnenia odo dňa
nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr a od týchto dátumov sa počíta premlčacia doba, ktorá
je tri roky a vzhľadom na dátumy splatnosti jednotlivých faktúr do dňa podania žaloby 13.5.2014 ani
v jednom prípade neuplynulo trojročná premlčacia doba, a tak právo žalobcu na zaplatenie žalovanej
sumy spolu s úrokmi z omeškania nie je premlčané.
20. Pokiaľ žalovaný v konaní namietal aj tú skutočnosť, že Slovak Telekom, právny predchodca
žalobcu, v roku 2011 žalovaného odpojil a teda žalovaný nevyužíval žiadne služby podľa zmluvy, tak
tú súd konštatuje, že žalovaná istina je práve za obdobie roku 2011 a žalovaný počas celého konania
bližšie nešpecifikoval obdobie počas ktorého nevyužíval služby žalobcu a mimo tohto všeobecného
konštatovania v ničom ani nerozporoval jednotlivé faktúry a tam uvedené plnenia, ktoré poskytol právny
predchodca žalobcu žalovanému a kde sa domáhal zaplatenia za poskytnuté plnenia podľa zmluvy o
pripojení zo dňa 14.10.2009. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe o zaplatenie
istiny 108,21 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 20,14 € od 18.5.2011 do
zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 31,69 € odo dňa 18.6.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50%
ročne zo sumy 28,19 €, odo dňa 18.7.2011 do zaplatenia a vo výške 9,50 % ročne zo sumy 28,19 € odo
dňa 18.8.2011 do zaplatenia, vyhovel. Zároveň podľa pôvodného rozsudku Okresného súdu Žilina, číslo
konania 27C/199/2014-114 zo dňa 17.8.2017 bola žaloba vo zvyšku o zaplatenie sumy 612,11 € spolu
aj s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne od 18.9.2011 do zaplatenia ako nedôvodná zamietnutá
a v tejto časti výrok nebol odvolaním napadnutý a tak bolo ponechané rozhodnutie súdu prvej inštancie
nedotknuté ako vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Žiline, číslo konania 9Co/20/2019-176 zo dňa
28.8.2019.
21. Podľa § 255 ods. 1,2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí ,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
22. Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný. Jeho úspech spočíval v priznaní istiny 108,21 eur
spolu s úrokom z omeškania, tak ako je špecifikovaný vo výroku rozsudku a neúspech predstavoval
zamietnutie žaloby čo do zaplatenia istiny 612,11 eur aj spolu s 9,5 %-ným ročným úrokom z
omeškania z tejto sumy odo dňa 18.9.2011 do zaplatenia. Na základe tohto je zrejmé, že žalovaný
mal vo veci čistý úspech, ale žalovaný nežiadal priznať trovy konania ani mu preukázateľne žiadne
trovy konania nevznikli, a tak bolo rozhodnuté o trovách konania tak, že žalovanému nebola priznaná
náhrada trov konania.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.