Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 20, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/40/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716210712
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716210712.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty

Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu
Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému I.
J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, XXX XX X., o zaplatenie 525,66 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 6Csp/41/2016-57 zo dňa 23.10.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom a treťom výroku p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi 525,66 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok), v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol (druhý výrok) a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške
100% (tretí výrok).
Z jeho dôvodov vyplýva, že vychádzal z ustanovení §296 ods. 1, 2, §708 ods. 1, 2, §716 ods. 1 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej v texte aj „ObZ“). Konštatoval, že žalobca sa domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 525,66 Eur spolu s úrokom vo výške 28% z uvedenej sumy od 16.04.2016
do zaplatenia, ako aj trov konania. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 18.02.2014 v zmysle §269 ods.

2, §708 a nasl., §716 a nasl. ObZ a Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu (ďalej v texte
aj „VOP“) zmluvu č. 9751402001, s obsahom ktorej, vrátane VOP, sa žalovaný riadne oboznámil, čo
potvrdil svojím podpisom, na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a viedol účet č. SK XX XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX.
Podľa zmluvy žalobca mal oprávnenie za poskytovanie produktov a služieb účtovať poplatky na ťarchu
vedeného účtu podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov. V zmysle bodu 3.8 VOP klient bol povinný mať
na účte dostatok finančných prostriedkov, postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok

úveru, poplatkov v zmysle sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Žalovaný porušil
uvedenú zmluvnú povinnosť, dostal sa na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny.
Tento dlh nevyrovnal, preto žalobca zatvoril účet žalovaného, o čom ho informoval posledným výpisom
z účtu. Účet je možné zatvoriť, len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobca pred uzatvorením
účtu vykonal dňa 15.04.2016 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta
previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet č. SKG. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
s popisom transakcie „Bezhotovostný prevod Vyrovnanie zostatku zatv. účtu“ alebo „Prevedenie dlhu

klienta“ s tým, že ide o internú transakciu banky, nie o úhradu žalovaným.
V zmysle bodu 3.12 VOP pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet,
opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom, ako
aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanieje automatiky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými
prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane,
musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ

účtu povinný platiť z prekročenej sumy úrok, vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri
nepovolenom prečerpaní účtu“.
Okresný súd považoval žalobu do istiny pohľadávky vo výške 525,66 Eur (nepovolené prečerpanie účtu)
v súlade s citovaným znením VOP v spojení s Výveskou úrokových sadzieb (úroková sadzba platná od
01.07.2012) za dôvodnú a opodstatnenú.

Žalobca si v spore uplatnil aj úrok z dlhovanej listiny (debetu) vo výške 28% ročne od 16.04.2016, pričom
v odôvodnení žaloby sa odvolával na „Vývesku úrokových sadzieb, účinných od 01.07.2012“. Tento
listinný dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia súdu nepredložil, preto súd žalobu v tejto časti zamietol.
O trovách konania okresný súd rozhodol podľa §255 ods. 1, §262 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj „C.s.p.“) tak, že s poukazom na výsledok sporu
úspešnému žalobcovi v uplatnenej istine vo vzťahu k žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania

vo výške 100 %.

2. Proti rozsudku okresného súdu do druhého výroku z odvolacích dôvodov §365 ods. 1 písm. h)
C.s.p.podalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalobca,pretožerozsudokvychádzaznesprávneho
právneho posúdenia. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil a žalobe

vyhovelajvzamietnutejčastinároku,žalobcovipriznalnáhradutrovkonaniaajnáhradutrovodvolacieho
konania.
Pokiaľ považoval žalobu za neúplnú, mal okresný súd žalobcu vyzvať na jej doplnenie v zmysle §129
ods. 1 C.s.p.. Keďže tak neurobil, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Ide o vady konania podľa
§365 ods.1 písm. b) C.s.p., ktoré sú porušením základného práva účastníka na spravodlivý proces,

zaručeného aj Ústavou SR v článku 46.
Výšku 28% ročne odvodzuje žalobca z VOP s odkazom na Vývesku úrokových sadzieb, ktorú okrem
VOP žalobca predložil k žalobe. V súlade s článkom 3.12 VOP po dobu nepovoleného prečerpania
je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok
pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Žalovaný je povinný okrem istiny pohľadávky vo výške 525,66 Eur

zaplatiť aj úrok vo výške 28% ročne (úroková sadzba platná od 01.07.2012) až do vyplatenia celej
pohľadávky.
K odvolaniu priložil doklad - Úrokové sadzby produktov, úročenie účinné od 01.01.2016.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §34 C.s.p., preskúmal vec
bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolacích
námietok podľa §379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa §380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti druhej výrokovej vety podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. vrátane

závislého výroku o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny potvrdil.

5. V zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu vo veci nie je
dôvodné. Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pretože tento
vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil správne a z tohto vyvodil aj

správny právny záver. Rozhodnutie súdu bolo podložené zabezpečenými listinnými dôkazmi.

7. Odvolanie nie je dôvodné.
Žalobca v odvolaní namietol nesprávnosť právneho posúdenia veci (§365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), ktoré
bližšie nekonkretizoval, preto sa nimi krajský súd nezaoberal.

Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca poukázal aj na vady konania v zmysle §365 ods. 1 písm. b)
C.s.p., keď podľa jeho názoru, ak okresný súd považoval žalobu za neúplnú vzhľadom na nepredloženie
aktuálnej Vývesky, mal povinnosť vyzvať žalobcu na jej doplnenie v zmysle §129 ods. 1 C.s.p.; pokiaľ tak
neurobil, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom (vady konania podľa §365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.).8. Takýto názor odvolateľa v prejednávanom spore nie je správny.
V zmysle platnej právnej úpravy, zákonným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia krajským súdom je

existencia vady konania, ktorá sa prejavila v takom nesprávnom procesnom postupe, ktorým súd
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces; tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
Základný rámec práva na spravodlivé súdne konanie, použiteľný pre civilné konanie, je obsiahnutý v
čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky implikované

aj v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Jednotlivé čiastkové práva, ktoré tvoria obsah
práva na spravodlivý proces, je možné vyvodiť predovšetkým z rozhodovacej činnosti ESĽP. Patrí sem
najmä právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a
rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci. V
rámci posledne spomínaného práva je možné zdôrazniť princíp rovnosti strán, princíp rovnosti zbraní,
princíp kontradiktórnosti konania a právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. (§365 C.s.p.). Ochrana

princípov spravodlivého procesu na zákonnej úrovni prislúcha všeobecným súdom. Porušenie práva
na spravodlivý proces sa môže prejaviť v ktoromkoľvek štádiu konania na súde prvej inštancie. Nie
každé porušenie musí viesť k zrušeniu odvolaním napadnutého rozhodnutia. Úlohou odvolacieho súdu
je posúdiť závažnosť každého porušenia, pritom môže dospieť k riešeniu, že niektoré menej závažné
pochybenie môže napraviť svojím postupom.

9. Platná procesná úprava v §365 ods. 1 písm. b) C.s.p. stanovuje, že odvolanie možno odôvodniť
len tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je
potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá,

že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana
ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak,
aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít,
a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že

jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a
právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto
odklonu. Podľa článku 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa článku 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

10. Žalobca namieta, že okresný súd ho mal vyzvať na predloženie dôkazu - Vývesky - na preukázanie
jeho nároku o výške úrokov, ktoré si žalobou uplatňoval. Takúto povinnosť v prejednávanej veci
okresnému súdu nemožno pripísať. Z obsahu totiž vyplýva, že žalobca spolu so žalobou, ktorou okrem

istiny požadoval aj 28 % úrok ročne, počítaný od 16.04.2016 do zaplatenia, súdu predložil doklad -
Úrokové sadzby produktov, účinné od 01.07.2016 (č.l. 4 spisu). K odvolaniu, ktorým namieta postup
súdu, priložil doklad - Úrokové sadzby produktov, účinné od 01.01.2016 (č.l. 65). Žalobca mal vedomosť
o svojej dôkaznej povinnosti, keď predložil na preukázanie svojho tvrdenia doklad, hoc nesprávny.
Okresnému súdu žiadny procesný predpis neukladá povinnosť v takomto prípade vyzývať žalobcu na

odstránenie jeho pochybenia, pretože by tým narušil princíp rovnosti zbraní, zakotvený v základných
zásadách Civilného sporového poriadku.
Podľa článku 6 Civilného sporového poriadku strany sporu majú v konaní rovné postavenie, spočívajúce
v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom

vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Podľa článku 8 C.s.p. strany sporu sú
povinné označiť skutkové tvrdenia, dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,
a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

11. Ak žalobca predložil okresnému súdu dôkaz, preukazujúci nárok na úrokové sadzby za iné časové

obdobie, než si uplatňuje v spore, súd nemá povinnosť ho na jeho pochybenie upozorňovať. Žalobca
predložil správny listinný dôkaz až v odvolacom konaní; vzhľadom na ustanovenie §366 C.s.p. (novoty
v odvolacom konaní) odvolací súd na tento dôkaz neprihliadol a uplatňovaným nárokom žalobcu napredmetný úrok sa nezaoberal. Správne potom súd prvej inštancie rozhodol, keď žalobu v časti úroku
vo výške 28% zamietol len pre nepreukázanie nároku žalobcom.

12. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné; rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, pretože jeho závery
niesúvýsledkomnesprávnehoprávnehoposúdeniaaninesprávnehoprocesnéhopostupusúdu.Krajský
súd v zmysle §387 ods. 1, 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku,
ako aj vo výroku o trovách konania, ako výroku súvisiacom (§379 písm. a/ C.s.p.) potvrdil, pretože z
odvolacích dôvodov nezistil dôvody pre zmenu (§388 C.s.p.) alebo zrušenie (§389 C.s.p.) odvolaním

napadnutého rozsudku.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §255
ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vznikol mu proti žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Zo spisu však odvolací súd zistil, že žalovanému

žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli, preto mu ich náhradu nepriznal.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá
veta C.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta

C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie
v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).