Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200213
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5019200213.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Nory Tomkovej a

členieksenátuJUDr.VeronikyPoláčkovejaJUDr.MartinyBrniakovej,vprávnejvecižalobcu:Poľovnícke
združenie Kriváň Turany, Hviezdoslavova 811/8, 038 53 Turany, IČO: 36 132 349, právne zastúpený:
JUDr. Ladislav Mejstrík, advokát, so sídlom E. B. P. 2, XXX XX A., proti žalovanej: Slovenská inšpekcia
životného prostredia, ústredie, Gr?sslingova 5, 811 09 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 3397000619/875-5454/Ant zo dňa 22.02.2019, takto

r o z h o d o l :

Správny súd rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ústredie, so sídlom v Bratislave č.
3397000619/875-5454/Ant zo dňa 22.02.2019, ktorým bolo v odvolacom konaní zmenené prvostupňové

rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina č.
3397405518/8359-39031/Mac zo dňa 13.11.2018 m e n í v časti týkajúcej sa výšky uloženej pokuty
tak, že Poľovníckemu združeniu Kriváň Turany, IČO: 36 132 349, so sídlom Hviezdoslavova 811/8, 038
53 Turany u k l a d á pokutu nie vo výške 6.500 Eur (slovom šesťtisíc päťsto Eur) ale vo výške 2.000,-
Eur (slovom dvetisíc Eur).

Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina, ako prvostupňový
správny orgán, rozhodnutím č. 3397405518/8359-39031/Mac zo dňa 13.11.2018 uložila Poľovníckemu
združeniu Kriváň Turany, IČO: 36 132 349, so sídlom Hviezdoslavova 811/8, 038 53 Turany (žalobcovi)
za iný správny delikt podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 543/2002 Z.z. pokutu vo výške 2.500,-
Eur za to, že dňa 02.10.2017 prostredníctvom poľovníckeho hosťa (strelca) usmrtil jedinca chráneného

živočícha druhu medveď hnedý (Ursus arctos) v poľovnom revíri Turany, v lokalite Torkovo, v k.
ú. J., ktorého hmotnosť presiahla 150 kg, čím porušil podmienku č. 2 vykonávania činnosti určenú
podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky
(ďalej len „orgán ochrany prírody") v rozhodnutí o výnimke č. 3469/2017-6.3 zo 06.04.2017, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňom 09.06.2017 (ďalej len „rozhodnutie o povolení výnimky"); súčasne
vnadením jedincov medveďa hnedého (Ursus arctos) v poľovnom revíri Turany, v lokalite Torkovo,
v k. ú. J., na vnadisku, ktorého vzdialenosť od najbližšej trvalo obývanej časti obce Šútovo, ako aj

obce Ratkovo, bola menej ako 2 km, účastník konania porušoval podmienku č. 3 vykonávania činnosti
určenú orgánom ochrany prírody v rozhodnutí o povolení výnimky; a neponechaním uloveného jedinca
medveďa hnedého (Ursus arctos) na mieste odlovu v poľovnom revíri Turany, v lokalite Torkovo, v k. ú.
J., až do príchodu pracovníka Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy Národného parkuMalá Fatra (kontaktnej osoby), účastník konania porušil podmienku č. 6 vykonávania činnosti určenú
orgánom ochrany prírody v rozhodnutí o povolení výnimky, teda za protiprávne konanie, ktorého sa
dopustil tým, že porušoval podmienky vykonávania činnosti určené príslušným orgánom ochrany prírody

podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. v rozhodnutí o výnimke, čím naplnil skutkovú podstatu iného
správneho deliktu podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 543/2002 Z.z.. Pokutu je podľa
ustanovení § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. a § 91 ods. 10 zákona č. 543/2002 Z.z. potrebné uhradiť
do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na účet vedený v K. Z. I., číslo účtu vo
formáte IBAN: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, Swiftová adresa banky: S., konštantný symbol

1118, špecifický symbol 36132349, variabilný symbol: 3397405518, názov a adresa príjemcu prevodu:
Environmentálny fond, Martinská 49, 821 05 Bratislava. Podľa ustanovenia § 91 ods. 12 zákona č.
543/2002 Z.z. povinnosť uhradiť štátu trovy konania spojené s prerokovaním iného správneho deliktu
paušálnou sumou vo výške 33,19 Eur (slovom tridsaťtri eur a devätnásť centov). Trovy konania sú
splatné v lehote splatnosti uloženej pokuty a platia sa úhradou na účet vedený v K. Z. I., číslo účtu vo
formáte IBAN: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, Swiftová adresa banky: S., konštantný symbol

1118, špecifický symbol 36132349, variabilný symbol: 3397405518, názov a adresa príjemcu prevodu:
Environmentálny fond, Martinská 49, 821 05 Bratislava.
V odôvodnení prvostupňový správny orgán uviedol, že mu bol dňa 30.10.2017 doručený podnet
Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy národného parku Malá Fatra č. NPMF 418/2017
z 23.10.2017, evidovaný 30.10.2017 pod č. CEP: 255/2017, na prešetrenie porušenia podmienok

rozhodnutia o povolení výnimky, ktorým bola na základe žiadosti účastníka konania povolená výnimka
zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002 Z.z., t.j. usmrtiť - odstreliť
- jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Turany, držať ho a prepravovať. Konkrétne
mala byť porušená podmienka č. 2 rozhodnutia o povolení výnimky, podľa ktorej „Usmrtený bude
jedinec, ktorého hmotnosť nepresiahne 150 kg" a podmienka č. 6 rozhodnutia o povolení výnimky,

podľa ktorej „Do príchodu zamestnanca kontaktnej osoby bude ulovený medveď ponechaný na mieste
odlovu (meranie vykonáva výhradne kontaktná osoba). Zástupca žiadateľa vopred zabezpečí možnosť
odváženia uloveného jedinca s presnosťou na 0,5 kg. Hmotnosť usmrteného jedinca sa posudzuje spolu
s vývrhom." Z obsahu podnetu vyplývalo, že k usmrteniu jedinca medveďa hnedého došlo 02.10.2017
o 21:30 hod. v lokalite povolenej rozhodnutím o povolení výnimky (Torkovo), pričom však účastník

konania odmietol zabezpečiť odváženie uloveného jedinca za prítomnosti zamestnanca kontaktnej
osoby (Správy NP Malá Fatra), ktorý ohliadku vykonal až 03.10.2017, a v rámci ktorej zistil, že usmrtený
bol jedinec s hmotnosťou minimálne 220 kg.

2. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty podal žalobca dňa 04.12.2018 odvolanie. V odvolaní k niektorým

podmienkam výkonu činnosti určeným účastníkovi konania príslušným orgánom ochrany prírody podľa
§ 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. v rozhodnutí o povolení výnimky uviedol svoje vyjadrenie.

3. Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie (žalovaná), ako orgán štátnej správy vo veciach
ochrany prírody a krajiny, príslušná podľa § 10 ods. 5 zákona č. 525/2003 Z.z. vo veci odvolania

podaného žalobcom proti rozhodnutiu Slovenskej inšpekcie životného prostredia - Inšpektorátu
životného prostredia Žilina zo dňa 13.11.2018 vydala rozhodnutie č. 3397000619/875-5454/Ant zo
dňa 22.02.2019, ktorým zmenila rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia - Inšpektorátu
životného prostredia Žilina zo dňa 13.11.2018 v časti týkajúcej sa výšky uloženej pokuty tak, že žalobcovi
uložil pokutu vo výške 6.500,- Eur.

V odôvodnení odvolací orgán uviedol, že po preskúmaní všetkých podkladových materiálov a
rozhodnutia, ktoré boli súčasťou spisu prvostupňového správneho orgánu konštatuje, že účastník
konania (žalobca) porušil podmienky č. 2, č. 3 a č. 6 rozhodnutia po povolení výnimky uložené v
zmysle ust. § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z., čím naplnil skutkovú podstatu iného správneho
deliktu podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 543/2002 Z.z.. Ďalej uviedol, že výška sankcie, ktorú uložil

prvostupňový správny orgán (2.500,- Eur) je vzhľadom aj na možný zisk účastníka konania práve z
jeho protiprávneho konania v evidentnom nepomere a v žiadnom prípade nemôže plniť odradzujúcu
a výchovnú funkciu pre samotného účastníka konania. Účastník konania nesplnil tri najzásadnejšie
podmienkyrozhodnutiaopovolenívýnimky,ktorémalizabezpečiť,abymalodstrelmedveďahnedéhona
danej lokalite požadovanú funkciu a umožniť overiť podmienky rozhodnutia o povolení výnimky priamo

po odstrele.4. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 22.02.2019 podal žalobca správnu žalobcu vo veci správneho
trestania, ktorou žiadal, aby súd vyniesol rozsudok, ktorým upúšťa od uloženia sankcie - pokuty vo výške
6.500,- Eur uloženej žalobcovi rozhodnutím žalovanej zo dňa 22.02.2019.

Podaním zo dňa 07.01.2020 žalobca spresnil žalobný návrh podanej žaloby, v ktorom uviedol, že
zvýšenie sankcie odvolacím orgánom považuje za nezákonné, preto žiada, aby súd rozhodnutie zrušil
a prípadne sám použil tzv. sankčnú moderáciu uvedenú v § 198 SSP.
V žalobe ďalej uviedol, že v rámci napadnutého rozhodnutia žalovanej bol v prvom rade vytknutý bod
č. 2, ktorým bolo nariadené, že hmotnosť jedinca odstreleného v rámci výnimky nepresiahne váhu 150

kg. Tu sa žalobca pred samotnou realizáciou odstrelu viackrát informoval priamo u riaditeľa Národného
parku Malá Fatra (ktorý má dlhoročné skúsenosti s pozorovaním veľkých šeliem na danom území) a bol
uvedený v rozhodnutí ako kontaktná osoba, aké ďalšie parametra majú byť brané v úvahu pri zistení
orientačnej hmotnosti živého kusa medveďa, keďže jeho váha sa v prírode prakticky nedá odhadnúť.
Riaditeľ Mgr. Kálaš uviedol, že medveď o približnej hmotnosti 150 kg má výšku v kohútiku cca 90-95
cm. Žalobca túto informáciu vzal v úvahu, keď pripravoval vnadisko a umiestnil, nabil do zeme mierku

vo výške 95 cm nad povrchom zeme ako mierku orientačnú v prípade, keď na vnadisko príde jedinec
medveďa, aby mohol člen žalobcu spolu s poľovníckym hosťom odhadnúť jeho výšku, ktorá sa v prírode
a za pomoci mierky už dá odhadnúť lepšie ako váha, ktorú stanovila žalovaná. Ulovený jedinec mal
podľa žalobcu spĺňať toto kritérium a keď prišiel fyzicky na vnadisko, jeho výška v kohútiku nepresiahla
úroveň mierky zostrojenej a nabitej v zemi, žalobca má za to, že aj poľovný hospodár žalobcu, aj

strelec, obaja bezpečne rozpoznali jedinca a v zmysle vyššie odkomunikovanej mierky strelec ulovil
predmetného jedinca. Pokiaľ sa týka druhého vytýkania správneho orgánu smerom k žalobcovi bol bod
č. 3 podmienok rozhodnutia, a to umiestnenie vnadiska minimálne 2 km od trvalo obývanej časti obce s
výlučne rastlinnou potravou, žalobca tu má za potrebu poukázať na skutočne starostlivý výber vnadiska,
ktorý bol vopred odsúhlasený s kontaktnou osobou, riaditeľom NP

MF p. Kalašom, zároveň poukazuje aj na bod č. 1 podmienok, kde je priamo uvedené, že odstrel je
možné realizovať mimo iných lokalít v lokalite „TORKOVO" v k.ú. K., čo aj bolo dodržané. Zároveň
žalobca poukázal aj na nepresné (a nepreskúmateľné) vymedzenie podmienky č. 2, ktorá nehovorí o
tom, či vzdialenosť 2 km vnadiska od trvalo obývanej časti obce má byť v rámci pomyselnej vzdušnej
čiary, alebo je berná vzdialenosť po lesných svážniciach, alebo lesnými a turistickými chodníkmi, preto

je podľa neho nezákonné uloženie pokuty správnym orgánom za údajné porušenie tejto podmienky. K
vytýkanému porušeniu podmienky č. 6 rozhodnutia o povolení výnimky na odstrel medveďa hnedého
žalobca viackrát uviedol, že manipulácia s uloveným jedincom bola realizovaná až po tom, čo telefonicky
vyrozumel tzv. kontaktnú osobu (Mgr. Kálaš), ktorý členom žalobcu uviedol, že s jedincom možno
manipulovať a zároveň je potrebné ho z terénu zviezť na ním určené miesto, čo ani samotná kontaktná

osoba nepoprela. V zmysle vyššie uvedených tvrdení žalobca žiadal, aby súd vyhovel správnej žalobe
a upustil od uloženia sankcie v neprospech žalobcu. Medveď hnedý je druh zveri, ktorý nie je na
území SR ohrozený, naopak, jeho početnosť z roka na rok narastá. V samotnom poľovnom revíri,
ktorého užívateľom je žalobca, je populácia medveďov zvýšená, je často zaznamenané spôsobovanie
materiálnych škôd na majetku. Žalobca konal v najlepšom vedomí a svedomí. Napokon sa žalobca

domnieva, že jeho prípad bol posudzovaný vyslovene účelovo, výška pokuty odvolacím správnym
orgánom bola takisto uložená a vypočítaná len účelovo, a to na základe domnienok o možnom
majetkovom prospechu pre poľovné združenie žalobcu, ktoré by mohlo získať od strelca za odlovenie
predmetného jedinca. Preto úvaha žalovanej v napadnutom rozhodnutí o tom, že možný zisk účastníka
správneho konania, by mohol prevýšiť výšku uloženej sankcie a že prvostupňovým orgánom uložená

sankcia vo výške 2.500,- Eur by bola v nepomere a nemusela by splniť odradzujúcu a výchovnú funkciu
je nesprávna. Žalobca nie je poľovným združením, ktoré je vytvorené za účelom „podnikania a zisku",
ale je to združenie poľovníkov, ktorí sa o zver starajú, chránia, podieľajú sa na obhospodarovaní lesov
a pasienkov a aj pokuta vo výške 2.500,- Eur je pre žalobcu likvidačná, nehovoriac o pokute vo výške
6.500,- Eur.

5. Žalovaná vo svojom rozsiahlom vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že jediným parametrom a
konkrétnou špecifikáciou jedinca medveďa hnedého, ktorého bolo možné uloviť na základe rozhodnutia
o povolení výnimky, bola hmotnosť jedinca do 150 kg. Tento parameter bol určený priamo na základe
odborného stanoviska ŠOP SR Správy NP Malá Fatra č. ŠOPSR/316-003/2017 zo dňa 28.02.2017,

ktorá je odbornou organizáciou ochrany prírody a krajiny v súlade s odbornými poznatkami o populácii
medveďa hnedého v danej lokalite. Parameter hmotnosti nebol zvolený samoúčelne, ale z dôvodu, aby
sa zamedzilo eliminácii ťažších, starších, silných reprodukčných jedincov, ktorých odstrel by mohol mať
negatívny vplyv na štruktúru populácie. Z hľadiska vekovej štruktúry jedincov je žiaduce prednostne zpopulácie eliminovať skôr menších a mladších jedincov. Poľovná trofej takýchto jedincov však nie je
natoľko ocenená, najmä pri „poplatkovom odstrele", kedy poľovný hosť platí poľovnému združeniu za
možnosť realizácie odstrelu, značnú finančnú čiastku.

Vzhľadom k spoločenskej hodnote jedinca medveďa hnedého inšpektorát odovzdal vec príslušným
orgánom činným v trestnom konaní na posúdenie, či nebola naplnená skutková podstata spáchania
trestného činu podľa § 305 ods. 1 písm. b) zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona v znení neskorších
predpisov. Žalovaná na základe podkladov z vyšetrovacieho spisu OR PZ Martin - I.D., v ktorom sú
uvedené údaje o GPS súradniciach lokality odstrelu (poradové č. 16), na základe ktorých inšpektorát

prostredníctvom mapového portálu envirozataze.enviroportal.sk (mapa) zistil, že lokalita Torkovo, resp.
miesto usmrtenia predmetného medveďa hnedého sa nachádza od najbližšej trvalo obývanej časti
obce Šútovo 827 m, od najbližšej trvalo obývanej časti obce Ratkovo 1 157 m a od najbližšej trvalo
obývanej časti osady Trusalova 1 614 m. Podmienka, aby bola lokalita vnadenia vzdialená minimálne
2 km od najbližšie trvalo obývanej časti obce, je jasne a jednoznačne určená priamo v rozhodnutí
o povolení výnimky. Žalovaná je toho názoru, že takáto podmienka nie je samoúčelná, ale má za

cieľ, aby si jedince medveďa hnedého vnadením a prikrmovaním na lokalitách v blízkosti ľudských
obydlí nevznikli na ľahko dostupnú potravu a nezačala sa tzv. synantropizácia jednotlivcov medveďa
hnedého. V prípade nedodržania podmienky upravujúcej vzdialenosť vnadiska v trvalo obývanej časti
obce, žalovaná poukázala aj na jej opodstatnenie v rozhodnutiach o povolení výnimky, pretože cieľom
povoleného usmrcovania jedincov medveďa hnedého je eliminovať práve tie jedince, ktoré spôsobujú

škody alebo ohrozujú zdravie ľudí v blízkosti sídel, pričom práve nevhodné vnadenie jedincov medveďa
hnedého môže mať za následok koncentrovanie hlavne mladších a dospievajúcich jedincov v blízkosti
ľudských sídel a ich postupnú synatropozáciu. Nedodržanie tejto podmienky rozhodnutia o povolení
výnimky nemožno považovať za formalitu, najmä v prípade, ak sa jedná o lokalitu, kde boli pravidelne
zaznamenávané škody na včelstvách, poľnohospodárskych plodinách a ovocných stromoch zo strany

medveďov hnedých. Žalobca bol povinný podmienky rozhodnutia o povolení výnimky rešpektovať a v
prípade, že s nimi nesúhlasil, mohol voči rozhodnutiu o povolení výnimky podať rozklad. Podmienky
právoplatného rozhodnutia o povolení výnimky je možné zmeniť jedine formou zmeny rozhodnutia v
správnom konaní, a to jedine orgánom, ktorý rozhodnutie vydal, teda MŽP SR. Rovnako žalovaná
poukázala na to, že neponechaním uloveného medveďa na mieste odlovu až do príchodu kontaktnej

osoby došlo k porušeniu podmienky rozhodnutia o povolení výnimky č. 6. Povinnosti vyplývajúce
žalobcovi z podmienok rozhodnutia o povolení výnimky boli určené jednoznačne a tieto podmienky
nebolo možné meniť na základe akýchkoľvek osobitných dohôd s pracovníkmi ŠOP SR Správy
NP Malá Fatra, ktorí nemajú oprávnenie určovať a ani meniť podmienky právoplatného rozhodnutia
orgánu ochrany prírody. Žalovaná poukázala aj na skutočnosť, že predmetný iný správny delikt je

súčasťou systému zodpovednosti za tzv. iné správne delikty, pri ktorých sa zásadne uplatňuje koncepcia
objektívnej zodpovednosti, ak je zodpovednosť za určitý delikt objektívna, potom ide o zodpovednosť za
výsledok bez ohľadu na zavinenie. Charakteristickým znakom správnych deliktov je, že sa nepožaduje
zavinenie, to znamená, že zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby.
U právnických osôb sa zodpovednosť za správne delikty zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie.

Správny delikt nemá legálnu definíciu, čo je dané rôznorodosťou a rozsahom právnych povinností,
plnenie ktorých sa vynucuje sankciou za správny delikt. K vyvodeniu zodpovednosti stačí preukázanie
porušenia alebo nesplnenia povinností stanovených zákonom alebo uložených na jeho základe. Tým,
že žalobca porušil podmienky č. 2, 3 a 6 rozhodnutia o povolení výnimky uložené v zmysle ust. § 82
ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z., naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 90 ods. 1

písm. d) zákona č. 543/2002 Z.z..
Pre objektívnosť stanovenia výšky sankcie žalovaná uviedla, že v prípade použitia najnižšej hmotnosti
uvádzanej v posudku znaleckej organizácie NLC (180 kg a viac) by po využití cenových údajov
uvedených v dohode o poplatkovom love medzi žalobcom a strelcom p. G. (100 - 120 kg je 4.800,- Eur,
za každý ďalší kg sa účtuje 60,- Eur) by suma, ktorú by mal žalobca dostať za sprostredkovanie odlovu

jedinca, odstreleného na lokalite Torkovo dňa 02.10.2017 bola 8.400,- Eur. V prípade použitia najnižšej
hmotnosti uvádzanej v posudku znaleckej organizácie by po využití cenových údajov uvedených
v cenníku Lesov SR, na ktorý sa vo svojich výpovediach odvoláva strelec p. G., ako aj poľovný
hospodár žalobcu p. A. by suma, ktorú by mal žalobca dostať za sprostredkovanie odlovu jedinca,
odstreleného na lokalite Torkovo bola 8.700,- Eur. Na základe týchto podkladov je žalovaná toho názoru,

že výška sankcie, ktorú uložil inšpektorát (2.500,- Eur) vzhľadom na možný zisk žalobcu práve z
jeho protiprávneho konania v evidentnom nepomere a v žiadnom prípade nemôže plniť odradzujúcu a
výchovnú funkciu pre samotného žalobcu. Žalobca nesplnil tri najzásadnejšie podmienky rozhodnutia
o povolení výnimky, ktoré mali zabezpečiť, aby mal odstrel medveďa hnedého na danej lokalitepožadovanú funkciu a umožniť overiť podmienky rozhodnutia o povolení výnimky priamo po odstrele.
Výška ukladanej sankcie má plniť výchovnú represívnu funkciu a zároveň je žiaduce, aby bola citeľná
aj v majetkovej sfére žalobcu. Uložená pokuta má plniť tiež preventívnu funkciu a jej výška má odradiť

od budúceho protiprávneho konania. Žalovaná na podporu uvedených skutočností poukázala aj na
to, že medveď hnedý je prioritným druhom európskeho významu, ktorý sa prirodzene vyskytuje na
území SR. Ide o pôvodný druh chráneného živočícha, ktorý má v zmysle prílohy č. 6 k vyhláške č.
24/2003 Z.z. spoločenskú hodnotu 3.690,- Eur. Podľa ust. § 35 ods. 2 citovanej vyhlášky spoločenská
hodnota chránených živočíchov sa zvýši až o 300 % spoločenskej hodnoty uvedenej v prílohách č. 6 (t.j.

maximálne o 11.070,- Eur na konečnú sumu až 14.760,- Eur) v závislosti od stupňa ochrany územia, v
ktorom sa vyskytujú a stupňa ich ohrozenosti. Medveď hnedý je v zmysle Smernice Rady 92/43/EHS z
21. mája 1992 o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín zaradený do prílohy
č. 2, v ktorej sú uvedené druhy živočíchov a rastlín európskeho významu, ktorých ochrana si vyžaduje
vyhlásený osobitne chránených území a do prílohy č. 4, v ktorej sú uvedené druhy živočíchov a rastlín
európskeho významu, ktoré si vyžadujú prísnu ochranu. Medveď hnedý je zaradený do najprísnejšej

prílohy A nariadenia Rady (ES) č. 338/97, kam sú zaradené najmä druhy ohrozené vyhynutím alebo
tak vzácne, že akýkoľvek rozsah obchodu s nimi (alebo s výrobkami z nich - napríklad trofej, mäso)
by ohrozilo prežitie daného druhu. Žalovaná na základe uvedených skutočností, s prihliadnutím na
závažnosť protiprávneho konania žalobcu, ako aj na spoločenskú hodnotu chránených živočíchov (čo
v tomto prípade medveď hnedý je), zmenila výšku pokuty uvedenú vo výrokovej časti rozhodnutia

inšpektorátu. Za priťažujúcu okolnosť považovala aj fakt, že došlo k porušeniu troch najzásadnejších
podmienok rozhodnutia o povolení výnimky, ako aj, že žalobca je poľovníckou organizáciou, u ktorej
sa predpokladá znalosť nielen právnych predpisov na úseku poľovníctva, ale aj právnych predpisov
na úseku ochrany prírody a krajiny. Výška pokuty 2.500,- Eur uložená inšpektorátom podľa žalovanej
neplní odradzujúcu ani represívnu funkciu, preto žalovaná výšku pokuty vo výrokovej časti rozhodnutia

inšpektorátu o uložení pokuty zmenila a sankciu s prihliadnutím na závažnosť vyššie popísaného
protiprávneho konania žalobcu zvýšila.

6. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovanej uviedol, že vo všetkých smeroch sa riadil pokynmi kontaktnej
osoby Mgr. Kalaša. Pre členov poľovného združenia, ktorí realizovali odstrel medveďa bol pán Kalaš

autorita, ktorá má dlhoročné skúsenosti a odbornosť v súvislosti s výskumom medveďov a iných veľkých
šeliem. Členovia žalobcu sa riadili jeho inštrukciami, on to v podstate celé, čo sa týka podstatných
informácií, zabezpečoval. V prípade, ak žalovaná tvrdí, že kontaktná osoba nie je vlastne oprávnená k
ničomu, je v rozpore s princípom právnej istoty. Pokiaľ kontaktná osoba zastupuje záujmy štátu, nebolo
pre žalobcu najmenších pochýb neriadiť sa inštrukciami tejto osoby. Čo sa týka vytknutia bodu č. 2

rozhodnutia o povolení na odlov medveďa, kontaktná osoba uviedla, že medveď o hmotnosti uvedenej
v povolení by na základe pozorovaní mal mať výšku v kohútiku maximálne 95 cm. Členovia žalobcu túto
informáciu brali ako záväznú, nakoľko v prírode je takmer nemožné odhadnúť presnú váhu akejkoľvek
žijúcej zveri a pri príprave vnadiska bola umiestnená a do zeme nabitá mierka, podľa ktorej sa riadili
členovia žalobcu pri love jedinca medveďa. Žalobca má za to, že rozhodnutie v rámci správneho konania

by malo vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a tým, že nebola zistená váha uloveného
jedinca medveďa, nie je možné vytýkať žalobcovi porušenie tejto podmienky. Druhé vytýkanie žalovanou
sa týka umiestnenia vnadiska a to vo vzdialenosti minimálne 2 km od trvalo obývanej časti obce s
výlučne rastlinnou potravou, žalobca tu má za potrebné znovu upriamiť pozornosť na skutočnosť, že
bola to právne osoba, ktorú určil správny orgán, a členovia žalobcu vopred všetko s kontaktnou osobou

prejednali. Dokonca to bol práve Mgr. Kalaš, ktorý dal pokyn, aby vnadisko bolo umiestnené v lokalite
„Torkovo", a že v žiadnom prípade nemôže vnadisko byť zrealizované na území Národného parku Malá
Fatra. Pokiaľ šlo vytku žalovanej - porušenie zákazu manipulácie s uloveným jedincom medveďa, túto
členovia žalobcu začali vykonávať až po tom, čo bola informovaná kontaktná osoba, že sa podarilo
medveďa uloviť s tým, že kontaktná osoba uviedla, že je možné s medveďom manipulovať. Žalobca má

za to, že kontaktná osoba je človek, ktorý je „spojkou" medzi zásadami lovu, o ktorých rozhoduje správny
orgán a medzi reálnym vykonaním odlovu poľovníkmi. Ak teda kontaktná osoba ako sprostredkovateľ
informácií uviedla, že je možné medveďa z miesta odlovu zobrať, nemohlo nastať porušenie rozhodnutia
o udelení povolenia na lov. Pokiaľ žalobcu nesprávnym smerom usmerňovala kontaktná osoba a tým
pádom vlastne ovplyvnila jeho konanie, ktoré teraz žalovaná postihuje, má žalobca za to, že nie je

zákonné udeľovanie pokuty v takej výške. Sankcia vo výške, v akej bola udelená druhostupňovým
správnym orgánom, vysoko prekračuje mieru potrestania žalobcu. Sankcia v prípade, že má byť žalobca
potrestaný v rámci určitej prevýchovy a prevencie v budúcnosti by mala byť nižšia. V prípade žalobcu
sa jedná o prvý prípad, kedy sa mu vytýka pochybenie. Vzhľadom na okolnosti prípadu, na skutočnosť,že sa riadil práve pokynmi kontaktnej osoby, ktorú určil správny orgán, je sankcia podľa neho (žalobcu)
neprimerane tvrdá a prísna.

7. Žalovaná v duplike uviedla, že všetky argumenty a tvrdenia žalobcu uvedené v replike odmieta v
celom rozsahu, nesúhlasí s nimi a považuje ich za účelové a ničím nepodložené s cieľom zbaviť sa
zodpovednosti, navyše žalobca v nej neuvádza žiadne nové skutočnosti, argumenty alebo dôkazy, ktoré
by spochybňovali alebo vyvracali žalobcovo porušenie zákona, za ktoré mu bola uložená pokuta.

8. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, odbor štátnej správy ochrany prírody
rozhodnutím č. 3469/2017-6.3 zo dňa 06.04.2017 na základe žiadosti Poľovníckeho združenia Kriváň
Turany zo dňa 06.02.2017 v súlade s § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. b) a c) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane
prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov povolilo výnimku zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona.
Výnimkou sa povoľuje žiadateľovi usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom

revíri Turany, držať ho a prepravovať.
Podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 zákona:
Odstrel možno zrealizovať od 01.06.2017 do 30.11.2017 postriežkou na lokalitách Matejkovo, Torkovo,
Černík v k.ú. K. a posliedkou v okolí obce Šútovo a uvedených lokalít.
Usmrtený bude jedinec, ktorého hmotnosť nepresiahne 150 kg.

V prípade vnadenia bude vnadisko založené min. 2 km od trvalo obývanej časti obce s výlučne rastlinnou
potravou extenzívnou formou (do 15 kg krmiva denne).
Plánovaný čas lovu bude vopred oznámený ministerstvom poverenej osobe - Štátnej ochrany prírody
Slovenskej republiky - Správe NP Malá Fatra (ďalej len „kontaktná osoba").
Odstrel medveďa bude neodkladne oznámený kontaktnej osobe s cieľom kontroly dodržiavania

podmienok výnimky a vykonania prehliadky usmrteného jedinca.
Do príchodu zamestnanca kontaktnej osoby bude ulovený medveď ponechaný na mieste odlovu
(meranie vykonáva výhradne kontaktná osoba). Zástupca žiadateľa vopred zabezpečí možnosť
odváženia uloveného jedinca s presnosťou na 0,5 kg. Hmotnosť usmrteného jedinca sa posudzuje spolu
s vývrhom.

Žiadateľ umožní zamestnancovi kontaktnej osobe odber vzorky (zo srsti, svaloviny, vnútorných orgánov,
krvi a pod.) a zubu z usmrteného medveďa na účely analýz.
Formulár „Hlásenie o usmrtení medveďa hnedého" s údajmi o usmrtenom medveďovi zašle žiadateľ na
ministerstvo do dvoch týždňov od realizácie usmrtenia.
Osobitné predpisy, ako aj ostatné ustanovenia zákona, ostávajú povolením tejto výnimky nedotknuté.

9. Žalovaná vykonala štátny dozor na základe podnetu ŠOP SR Správy NP Mala Fatra č. NPMF
418/2017 z 23.10.2017, ktorý mu bol doručený dňa 30.10.2017 na prešetrenie porušenia podmienok
Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky vydaného rozhodnutia o povolení výnimky č.
3469/2017-6.3 zo dňa 06.04.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.06.2017 a ktorým bola na

základe žiadosti žalobcu povolená výnimka zo zákazov ustanovených v ust. § 35 ods. 1 písm. b) a e)
zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, t.j. usmrtiť - odstreliť -
jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Turany, držať ho a prepravovať. Z obsahu podnetu
vyplývalo, že k usmrteniu jedinca medveďa hnedého došlo dňa 02.10.2017 o 21:30 hod., v lokalite
povolenej rozhodnutí o povolení výnimky (Torkovo), pričom však účastník konania odmietol zabezpečiť

odváženie uloveného jedinca za prítomnosti zamestnanca kontaktnej osoby (Správy NP Malá Fatra),
ktorý ohliadku vykonal až 03.10.2017 a v rámci ktorej zistil, že usmrtený bol jedinec s hmotnosťou
minimálne 220 kg.
Jediným parametrom a konkrétnou špecifikáciou jedinca medveďa hnedého, ktorého bolo možné
uloviť na základe rozhodnutia o povolení výnimky, bola hmotnosť jedinca do 150 kg. Tento

parameter bol určený priamo na základe odborného stanoviska ŠOP SR Správy NP Malá Fatra č.
ŠOPSR/316-003/2017 zo dňa 28.02.2017, ktorá je odbornou organizáciou ochrany prírody a krajiny v
súlade s odbornými poznatkami o populácii medveďa hnedého v danej lokalite. Parameter hmotnosti
nebol zvolený samoúčelne, ale z dôvodu, aby sa zamedzilo eliminácii ťažších, starších, silných
reprodukčných jedincov, ktorých odstrel by mohol mať negatívny vplyv na štruktúru populácie. Z hľadiska

vekovej štruktúry jedincov je žiaduce prednostne z populácie eliminovať skôr menších a mladších
jedincov. Poľovná trofej takýchto jedincov však nie je natoľko cenená, najmä pri „poplatkovom odstrele",
kedy poľovný hosť platí poľovnému združeniu za možnosť realizácie odstrelu značnú finančnú čiastku.Vzhľadom k spoločenskej hodnote jedinca medveďa hnedého inšpektorát odovzdal vec príslušným
orgánom činným v trestnom konaní na posúdenie, či nebola naplnená skutková podstata spáchania
trestného činu podľa § 305 ods. 1 písm. b) zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších

predpisov.
Z administratívneho spisu žalovanej má súd preukázané, že dňa 20.11.2017 bolo z Okresnej prokuratúry
Martin na Odbor kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine doručené trestné
oznámenie podané Slovenskou inšpekciou životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina,
týkajúce sa podozrenia zo spáchania trestného činu porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa §

305 ods. 1 písm. b) Trestného zákona a trestného činu pytliactva podľa § 310 ods. 1 Trestného zákona.
V trestnom oznámení poukazujú na porušenie podmienok rozhodnutia Ministerstva životného prostredia
SR č. 3469/2017-6.3 zo dňa 06.04.2017, ktorým bola na základe žiadosti Poľovníckeho združenia Kriváň
Turany povolená výnimka zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002
Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, t.j. usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca
medveďa hnedého v poľovnom revíri Turany, držať ho a prepravovať, konkrétne porušenie podmienky

č. 2 predmetného rozhodnutia o povolení výnimky, podľa ktorej „usmrtený bude jedinec, ktorého
hmotnosť nepresiahne 150 kg" a podmienky č. 6 rozhodnutia o povolení výnimky, podľa ktorej „do
príchodu zamestnanca kontaktnej osoby bude ulovený medveď ponechaný na mieste odlovu (meranie
vykonáva výhradne kontaktná osoba), pričom zástupca žiadateľa vopred zabezpečí možnosť odváženia
uloveného jedinca s presnosťou na 0,5 kg", pričom dňa 02.10.2017 v čase o 21:30 hod. došlo k odstrelu

medveďa hnedého, avšak žiadateľ odmietol zabezpečiť odváženie uloveného jedinca za prítomnosti
zamestnanca kontaktnej osoby (Správa NP Malá Fatra), ktorý ohliadku vykonal až 03.10.2017, v rámci
ktorej zistil, že usmrtený bol jedinec s hmotnosťou minimálne 220 kg, kde týmto konaním došlo k činnosti
zakázanej podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení
neskoršíchpredpisov.Vovecipodozreniazospáchaniaprečinuporušovaniaochranyarastlínživočíchov

podľa § 305 ods. 1 písm. b) a prečinu pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b)
Trestného zákona vydalo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Martine, odbor kriminálnej polície,
tretie oddelenie vyšetrovania po vykonanom dokazovaní rozhodnutie (uznesenie) ČSV: ORP-805/3-
VYS-MT-2017 dňa 05.01.2018, ktorým vec, ktorého sa malo dopustiť Poľovnícke združenie Kriváň
Turanynatomskutkovomzáklade,žepotomakomubolarozhodnutímMinisterstvaživotnéhoprostredia

Slovenskej republiky, odborom štátnej správy ochrany prírody č. 3469/2017-6.3 zo dňa 06.04.2017
povolená výnimka zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002 Z.z., ktorou
mubolopovolenéusmrtiť-odstreliť-jednéhojedincamedveďahnedého,ktoréhohmotnosťnepresiahne
150 kg v poľovnom revíri Turany, držať ho a prepravovať, kde toto rozhodnutie bolo po odovzdaní
rozkladu Lesoochranárskeho zoskupenia VLK potvrdené rozhodnutie Ministerstva životného prostredia

SR č. 5817/2017-9.2 zo dňa 07.06.2017, dňa 02.10.2017 v čase o 21:30 hod. v miestnej časti zvanej
Torkovo k.ú. revíru J., došlo strelcom - hosťom A. G. za prítomnosti sprievodcu - poľovného hospodára
O. A. k odstrelu samca medveďa hnedého s odhadovanou minimálnou hmotnosťou 220 kg, čím bola
porušená jedna z podmienok rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR, odborom štátnej správy
ochrany prírody č. 3469/2017-6.3 zo dňa 06.04.2017, a teda došlo k činnosti zakázanej podľa § 35 ods.

1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, čím bola spôsobená ujma na chránenom
druhuživočíchamedveďahnedéhovovýške3.690,-Eur,kdespoločenskáhodnotamedveďahnedéhoje
stanovená vo vyhláške Ministerstva životného prostredia SR č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon
č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, odovzdal Slovenskej inšpekcii
životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina k prejednaniu priestupku alebo správneho

deliktu.
Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že vyšetrovateľ PZ v danom prípade má za to, že
k usmrteniu medveďa hnedého došlo na základe rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR č.
3469/2017-6.3 zo dňa 06.04.2017, ktorým bola povolená výnimka zo zákazov ustanovených v § 35 ods.
1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002 Z.z., a teda samotné usmrtenie nebolo v rozpore so všeobecne

záväznými predpismi. Strelcom A. G. došlo na základe pokynu poľovného hospodára O. A. k odstrelu
medveďa, ktorého poľovný hospodár vyhodnotil ako jedinca, ktorého hmotnosť nepresahuje 150 kg,
a ktorý nebol označený telemetrickým vysielačom, ani ušnou značkou. Poľovný hospodár spolu so
strelcom počas mesiacov august a september 2017 vykonali opatrenia smerujúce k tomu, aby nedošlo
k usmrteniu jedinca s vyššou hmotnosťou. Lokalitu, na ktorej bol povolený odstrel medveďa a v nej

sa pohybujúce medvede monitorovali počas dvoch mesiacov, na základe odporúčaní Mgr. Kalaša na
vnadisku do zeme umiestnili mierku vo výške 90 cm, kde medveď, ktorý bude mať v kohútiku túto
výšku, bude vo váhovej kategórii do 150 kg. Počas monitorovania vykonali meranie stôp medveďov
pohybujúcich sa v uvedenej lokalite. Rovnako sa im podarilo vykonať v tomto období aj meranie stôppo medveďovi, ktorého nakoniec odstrelili, pričom hodnoty meraní zodpovedali jedincovi do hmotnosti
150 kg. Rovnako v deň a večer samotného odstrelu odstreleného medveďa pozorovali dostatočne dlhú
dobu za účelom presvedčenie sa, že ide o jedinca s hmotnosťou do 150 kg. Ďalej je potrebné uviesť,

že z výsluchov svedkov vyplýva, že odstrelený medveď nebol odvážený a teda nastáva pochybnosť v
otázke reálnej hmotnosti medveďa. Vyšetrovateľ PZ zistil, že strelec A. G. ako aj poľovný hospodár O.
A. svojim konaním nenaplnili znaky objektívnej a subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu
porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, nakoľko konali
na základe rozhodnutia o povolení výnimky zo zákazov a teda nie v rozpore so všeobecne záväzným

predpisom, ktorý je v tomto prípade § 35 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z.. Konanie strelca A.
G., ktorý strieľal na pokyn poľovného hospodára a ktorým došlo k usmrteniu jedinca, ktorého hmotnosť
mala presahovať 150 kg a rovnako to, že neumožnili odváženie odstreleného medveďa, môže byť
posudzované ako porušenie podmienok stanovených v samotnom rozhodnutí, ale nie ako konanie, ktoré
jevrozporesovšeobecnezáväznýmipredpismiakotománamysliustanoveniepodľa§305ods.1písm.
b) Trestného zákona. Skutočnosti uvedené v trestnom oznámení ako aj skutočnosti zistené v priebehu

vyšetrovania boli posudzované i z pohľadu možného spáchania trestného činu trestného činu pytliactva
podľa § 310 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona. V predmetnom prípade nedošlo
konaním strelca A. G. a poľovného hospodára O. A. k naplneniu objektívnej stránky trestného činu
pytliactva a to z dôvodu, že na odstrel medveďa mali vydané platné povolenie, medveď nebol ulovený
zakázaným spôsobom. V čase odstrelu mal A. G. platný poľovný lístok, mal riadne vypísané povolenie

na lov zveri, platný zbrojný preukaz, platný preukaz zbrane, spolu s poľovným hospodárom a taktiež bol
riadne zapísaný v knihe návštev revíru. Vyhodnotením všetkých zadokumentovaných dôkazov možno
konštatovať, že v predmetnej veci nedošlo zo strany A. G. a O. A. ku konaniu, ktoré by mohlo zakladať
naplnenie skutkovej podstaty prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm.
b) a prečinu pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona a ani iného

trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona. V zmysle zásady uvedenej v § 2 ods.
10 Trestného poriadku dospel vyšetrovateľ PZ k záveru, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania
alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.
Následne vo veci rozhodol prvostupňový orgán štátnej správy Slovenská inšpekcia životného prostredia
- Inšpektorát ochrany prírody Žilina, odbor inšpekcie ochrany prírody a krajiny, ktorého výsledkom bolo

rozhodnutie č. 3397405518/8359-39013/Mac zo dňa 13.11.2018 v spojení s rozhodnutím žalovanej č.
3397000619/875-5454/Ant zo dňa 22.02.2019, ktorým bola žalobcovi podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona
č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny uložená pokuta 6.500,- Eur za iný správny delikt za to,
že dňa 02.10.2017 prostredníctvom poľovníckeho hosťa (strelca) usmrtil jedinca chráneného živočícha
druhu medveď hnedý (ursus arctos) v poľovnom revíri Turany, v lokalite Torkovo, v k. ú. J., ktorého

hmotnosť presiahla 150 kg, čím porušil podmienku č. 2 vykonávania činnosti určenej podľa ustanovenia
§ 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. Ministerstvom životného prostredia SR v rozhodnutí o výnimke
č. 3469/2017-6.3 zo 06.04.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 09.06.2017; súčasne vnadením
jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Turany, v lokalite Torkovo, v k. ú. J., navnadisko, ktorého
vzdialenosť od najbližšej trvalo obývanej časti obce Šútovo, ako aj obce Ratkovo, bola menej ako 2

km, účastník konania porušoval podmienku č. 3 vykonávania činnosti určenú orgánom ochrany prírody
v rozhodnutí o povolení výnimky; a neponechaním uloveného jedinca medveďa hnedého na mieste
odlovu v poľovnom revíri Turany, v lokalite Torkovo, v k. ú. J., až do príchodu pracovníka Štátnej ochrany
prírody Slovenskej republiky, Správy Národného parku Malá Fatra (kontaktnej osoby), účastník konania
porušili podmienku č. 6 vykonávania činnosti určenú orgánom ochrany prírody v rozhodnutí o povolení

výnimky, teda za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil tým, že porušoval podmienky vykonávania
činnosti určené príslušným orgánom ochrany prírody podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. v
rozhodnutí o výnimke, čím naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 90 ods. 1 písm.
d) zákona č. 543/2002 Z. z..

10. Predmetom súdneho prieskumu v konaní o žalobe vo veci správneho trestania je zákonný prieskum
rozhodnutia žalovanej zo dňa 22.02.2019, č. 3397000619/875-5454/Ant, ktorou žalobca žiadal, aby súd
upustil od uloženia sankcie - pokuty vo výške 6.500,- Eur uloženej žalobcovi resp. zrušil rozhodnutia
žalovanej zo dňa 22.02.2019 a rozhodnutie Inšpektorátu životného prostredia Žilina zo dňa 13.11.2018.

11. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v
zmysle § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), pričom pristúpil
k sankčnej moderácií v zmysle § 198 ods. 1 písm. a) SSP. Čo sa týka návrhu na zrušenie napadnutých
rozhodnutí, v tejto časti žalobu podľa § 190 SSP v spojení s § 194 ods. 2 SSP zamietol.Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

Podľa § 197 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže
doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým
však nie je viazaný.

Podľa § 198 ods. 1 písm. a) SSP, správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania
na návrh žalobcu rozsudkom zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej
uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku
alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter.

Podľa § 198 ods. 2 SSP, správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa

osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy.

Podľa § 198 ods. 4 SSP, rozsudok správneho súdu podľa odseku 1 nahrádza výrok rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy v takom rozsahu, v akom bolo rozhodnuté o
zmene druhu alebo výške sankcie alebo upustení od jej uloženia.

Podľa § 198 ods. 5 SSP, vo výroku rozsudku podľa odseku 1 správny súd uvedie
a) označenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy,
b) druh a výšku sankcie uloženej orgánom verejnej správy,
c) druh a výšku sankcie uloženej správnym súdom alebo upustenie od jej uloženia.

Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z., ministerstvo môže druhy európskeho významu a
druhy národného významu ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom za chránené rastliny a
chránené živočíchy.

Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z., zoznam
chránených živočíchov je uvedený v prílohe č. 6.
Medveď hnedý (ursus arctos) je uvedený v prílohe č. 6 vyhlášky č. 24/2003 Z. z., teda je pôvodným
druhom chráneného živočícha, na ochranu ktorého sa vzťahujú ustanovenia § 35 zákona č. 543/2002
Z. z..

Podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. je chráneného živočícha zakázané úmyselne
zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli.

Podľa § 35 ods. 1 písm. e) zákona č. 543/2002 Z. z. je chráneného živočícha zakázané držať,

prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu.

Podľa § 65 ods. 1 písm. h) zákona č. 543/2002 Z. z. ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch
povoliť výnimku zo zakázaných činností, ak ide o druhy podľa § 40.

Podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. v rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona, ktorým sa dáva
súhlas na výkon činnosti alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona, môže
konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a
krajiny a obmedziť ich časovú platnosť.

12. Správny súd konštatuje, že výkonom štátneho dozoru neboli preukázané také skutočnosti, z ktorých
by vyplývalo, že účastník konania, resp. strelec, mali v úmysle usmrtiť iného jedinca medveďa hnedého,
ako im umožňovalo rozhodnutie o povolení výnimky. Poľovnícky hospodár účastníka konania, ktorý
aj sprevádzal poľovníckeho hosťa (strelca) v deň usmrtenia jedinca medveďa hnedého, v čase po
právoplatnosti rozhodnutia o povolení výnimky chodieval okrem iných aj na lokalitu Torkovo na posed,

kde vykonával monitoring výskytu medveďov a kde neskôr po konzultácii s pracovníkmi správy NP
Mala Fatra umiestnil doma vyrobenú mierku zodpovedajúcu výške medveďa v kohútiku, ktorý by nemal
presiahnuť určenú hmotnosť 150 kg. Uvedenú konzultáciu potvrdil riaditeľ Správy NP Malá Fatra a
predchádzajúci monitoring výskytu medveďov poľovnícky hosť - strelec, ktorý sa ho rovnako zúčastnil.Trofej medveďa hnedého - lebka a koža, ktoré sa považujú za jedinca chráneného druhu živočícha v
zmysle zákona č. 543/2002 Z. z., bola v čase výkonu štátneho dozoru v držbe a vo vlastníctve účastníka
konania. Výkonom štátneho dozoru tak inšpekcia nezistila vykonanie činnosti zakázanej podľa § 35

ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002 Z. z., pretože táto bola na základe žiadosti účastníka konania
povolená príslušným orgánom ochrany prírody rozhodnutím o povolení výnimky. Predmetom štátneho
dozoru inšpekcie tak bola kontrola dodržiavania podrobnejších podmienok vykonávania činností, ktoré
boli účastníkovi konania určené v rozhodnutí o povolení výnimky. Konanie v rozpore s podmienkami
určenými orgánom ochrany prírody v rozhodnutí o povolení výnimky bolo zistené žalovanou pri

nasledujúcich podmienkach rozhodnutia:
· podmienka rozhodnutia č. 2, podľa ktorej „usmrtený bude jedinec, ktorého hmotnosť nepresiahne 150
kg"
· podmienka rozhodnutia č. 3, podľa ktorej „v prípade vnadenia bude vnadisko založené min. 2 km od
trvaloobývanejčastiobcesvýlučnerastlinnoupotravovouextenzívnouformou(do15kgkrmivadenne)."
· podmienka rozhodnutia č. 6, podľa ktorej „do príchodu zamestnanca kontaktnej osoby bude ulovený

medveď ponechaný na mieste odlovu (meranie vykonáva výhradne kontaktná osoba). Zástupca
žiadateľa vopred zabezpečí možnosť odváženia uloveného jedinca s presnosťou na 0,5 kg. Hmotnosť
usmrteného jedinca sa považuje spolu s vývrhom."

13. Z obsahu vyšetrovacieho spisu OR PZ Martin vyplýva, že zamestnanec kontaktnej osoby (pracovník

Správy NP Malá Fatra) vykonal meranie dňa 03.10.2017 na dvore člena účastníka konania v obci
Ratkovo a meranie nezahŕňalo odváženie uloveného jedinca. Dôvodom toho, že účastník konania
neponechalulovenéhomedveďanamiesteodlovu,bolatelefonickádohodasriaditeľomSprávyNPMalá
Fatra, ktorý to vo svojom vysvetlení nepoprel. Dôvodom toho, že účastník konania vopred nezabezpečil
možnosť odváženia uloveného jedinca, malo byť podľa vyjadrení poľovníckeho hospodára účastníka

konania a strelca jednak to, že ich údajne nik k váženiu nevyzval, ale aj to, že sa mala váha v noci
pokaziť. Strelec v tejto súvislosti do zápisnice OR PZ Martin z 15.12.2017 uviedol, že „asi okolo polnoci
volal hospodár pánovi Kalašovi (riaditeľ Správy NP Malá Fatra), ten mu ale nedvíhal telefón. Potom sme
medveďanaložilinamojeautoznačkyToyotaHilux,vpriebehunakládkyasipánA.(poľovníckyhospodár
účastníka konania) volal s pánom Kalašom, lebo potom mi povedal, že medvede máme zaviesť dolu do

dediny Ratkovo k pánovi J.. (...) pred vývrhom medveďa, ktorý urobil hospodár, sme boli zvedavý na
jeho váhu, takže sme ho išli vážiť na váhe, ktorú priniesol hospodár, táto sa pri vážení zrejme pokazila,
lebo niečo na nej blikalo. Váhu medveďa nám neukázala".

14. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 543/2002 Z. z. pokuta do 9.958,17 Eur a prepadnutie veci

môže orgán ochrany prírody uložiť podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá sa dopustí protiprávneho
konania tým, že porušuje podmienky vykonávania činnosti určené príslušným orgánom ochrany prírody
v rozhodnutí o súhlase alebo vo výnimke podľa ustanovenia § 82 ods. 12 alebo podmienky určenej
podľa ustanovenia § 50 ods. 6.

15. Medveď hnedý (ursus arctos) je prioritným druhom európskeho významu, ktorý sa prirodzene
vyskytuje na území Slovenskej republiky. Ide o pôvodný druh chráneného živočícha, ktorý má v zmysle
prílohy č. 6 k vyhláške č. 24/2003 Z. z. spoločenskú hodnotu 3.690,- Eur. Podľa ustanovenia § 35 ods.
2 citovanej vyhlášky spoločenská hodnota chránených živočíchov sa zvýši až o 300% spoločenskej
hodnoty uvedenej v prílohách č. 6 v závislosti od stupňa ochrany územia, v ktorom sa vyskytujú a stupňa

ich ohrozenosti. Medveď hnedý je v zmysle Smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane
biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín zaradený
- do prílohy č. 2, v ktorej sú uvedené druhy živočíchov a rastlín európskeho významu, ktorých ochrana
si vyžaduje vyhlásenie osobitne chránených území,
- do prílohy č. 4, v ktorej sú uvedené druhy živočíchov a rastlín európskeho významu, ktoré si vyžadujú

prísnu ochranu.
Skutková podstata správneho deliktu podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 543/2002 Z. z. sa viaže
ku skutkovej okolnosti porušenia podmienky vykonávania činnosti určené príslušným orgánom ochrany
prírody v rozhodnutí o súhlase alebo vo výnimke podľa ustanovenia § 82 ods. 12 alebo podmienky
určenej podľa ustanovenia § 50 ods. 6.

V správnom konaní bolo preukázané naplnenie uvedenej skutkovej podstaty správneho deliktu. Pre
posúdenie protiprávneho konania žalobcu v preskúmavanej veci je irelevantné, či z ulovenia jedinca
medveďa hnedého na základe právoplatného rozhodnutia o povolení výnimky mal alebo nemal
prospech. Uvedené skutočnosti podľa správneho súdu nemôžu byť zohľadňované ani pri rozhodovanío výške uloženej pokuty, pretože § 91 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. upravuje podmienky, na ktoré je
povinný správny orgán prihliadať pri určení výšky pokuty. Uvedenú skutočnosť nemožno subsumovať
pod pojem závažnosť, spôsob spáchania správneho deliktu a jeho následky, vrátane vzniknutej ujmy,

rozsahamieruhroziacejujmyalebospoločenskejhodnoty.Uvedenáskutkováokolnosťpodľasprávneho
súdu nemôže byť ani vyhodnotená podľa kritérií upravených v § 91 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z..

16. Správny súd aplikujúc moderačné právo zmenil napadnuté rozhodnutie žalovanej a prvostupňového
správneho orgánu vo výroku o uložení výšky pokuty a pokutu uložil v spodnej hranici jej zákonného

rozpätia, ktoré zákon pri ukladaní pokút upravuje, čo je v konečnom dôsledku pre postavenie žalobcu
priaznivejšie, pričom zohľadnil skutočnosť, že žalobca je poľovníckym združením, ktoré nevykonáva
hospodársku činnosť, s jeho činnosťou sú spojené výdavky spočívajúce najmä v povinnostiach, ktoré
zabezpečuje v zmysle zákona poľovníctve. Jedná sa najmä o zabezpečovanie krmiva pre zver, výstavbu
poľovníckych zariadení, absolvovanie povinných kontrolných strelieb, zakúpenia roznášanie soli a v
neposlednom rade odplata za prenájom poľovného revíru. Všetky tieto činnosti zabezpečujú členovia

združenia z členských príspevkov, v žiadnom prípade teda odstrel jedinca medveďa hnedého nemôže
byť zárobkovou činnosťou, ako sa nazdáva odvolací správny orgán. Rovnako správny súd vychádzal aj
zo samotného rozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo dňa 06.04.2017,
ktorým ministerstvo povolilo žalobcovi výnimku zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. b) a e)
zákona. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že z dostupných údajov ŠOP SR žiadateľa, ako aj

z informácií predložených žiadateľom je zrejmé, že populácia medveďa hnedého v predmetnom revíri
nie je ohrozená. Naopak všetko nasvedčuje tomu, že tento chránený druh živočícha v tomto revíri
prosperujeajehopopulácianarastá.Niejepretodôvodspochybňovaťsplneniezákladnejpodmienkypre
povolenie výnimky na usmrtenie tohto živočícha, ktorou je skutočnosť, že povolená výnimka neohrozí
zachovanie populácie tohto druhu. Ministerstvo sa svojimi kritériami na povolenie výnimky (prednostné

povoľovanie výnimiek mimo území s tretím až piatym stupňom ochrany, ktoré slúžia ako jadrové zóny
kľudu pre medveďa a hlavne a na okraji areálu rozšírenia medveďa) snaží dosiahnuť udržanie populácie
v priaznivom stave v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti o obyvateľov. Rozširovanie areálu a postup
do oblasti zasiahnutých ľudskou činnosťou, častejšie vyrušovanie medveďov, jednoznačne preukázané
hlásenia o zvýšenom počte medveďov aj v pôvodných miestach výskytu, ako aj zábery z fotopascí,

nesporne nasvedčujú skutočnosti, že v poľovnom revíri Turany je zvýšený stav populácie medveďa
hnedého. ŠOP SR priebežne v predchádzajúcich obdobiach evidovala a preverovala škody spôsobené
medveďom a strety medveďov s obyvateľstvom. Problémy riešili priamo s miestnymi obyvateľmi.
Ministerstvo pri rozhodovaní o výnimkách z podmienok ochrany chráneného druhu, odôvodňuje vydanie
výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona. V zmysle tohto ustanovenia zákona je právne irelevantný

vznik škodného účinku, pretože keď následok na zdraví alebo živote vznikne, uvedené ustanovenie
stráca na význame. Zákon pripúšťa aj určité výnimky a v citácii § 40 ods. 3 písm. c) zákona nevyžaduje
vznik následku, ale preferuje ochranu pred vznikom škodlivého následku. Na to, aby sa predišlo stretom
medveďov s ľuďmi, je podľa názoru ministerstva potrebné udržiavať populáciu medveďa v takom počte a
na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu tam, kde nie je dostatok prirodzenej potravy, kde

však je omnoho väčšia ponuky potravy pre medveďa z umelých zdrojov (včelíny, odpadky, hospodársky
chov dobytka). V prípade, ak by k tomu dochádzalo, výraznou miernou by sa zvyšovala hrozba toho,
že si medveď bude zabezpečovať potravu práve z takýchto zdrojov, čím by sa zároveň omnoho zvýšila
i hrozba napadnutia ľudí, a tým ŠOP SR posúdila vplyv povolenia výnimky na populáciu medveďa
hnedého v územiach európskeho významu, v blízkosti ktorých má dôjsť k usmrteniu medveďa hnedého.

Po zhodnotení žiadosti ŠOP SR konštatuje zhodnotením kumulovaného vplyvu nedôjde k významnému
vplyvu na populáciu medveďa hnedého v uvedených lokalitách. ŠOP SR eviduje pravidelný výskyt
medveďovvPZKriváňTurany.Pravidelnejedincemedveďahnedéhonavštevujúokolieobceavyužívajú
ich na získanie potravy, pričom vznikajú škody na plodinách a ovocí.

17. Zavedenie legislatívneho pojmu „správne trestanie" v predpise upravujúcom výkon správneho
súdnictva, znamená, že práve správny súd je v konečnom dôsledku povolaný ustáliť zodpovednosť za
protispoločenské správanie, ktoré má znaky priestupku, disciplinárneho alebo kárneho previnenia, či
iného správneho deliktu, za ktoré sa ukladá sankcia, aj keď správny súd rozhoduje o vine a sankcii len
nepriamo, prieskumom zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v medziach ustanovených zákonom,

a v prípadoch ustanovených zákonom môže nahradiť rozhodnutie orgánu správy o výške sankcie.
Minimálne odvtedy, ako bol ratifikovaný Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je
rozhodné, či pozitívne právo označuje určité deliktuálne konanie/správne za trestný čin, priestupok alebo
iný správny delikt. Dohovor sa zmieňuje o „akomkoľvek trestnom obvinení", pri ktorom treba zárukyspravodlivého procesu tomu, kto je obvinený, poskytnúť rovnako bez ohľadu na to, či je obvinený v
trestnom konaní, v správnom či priestupkovom konaní. Osobitná úprava konania vo veciach správneho
trestania sa týka preskúmavania rozhodnutí orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte

alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie (§ 194 ods. 1 SSP). Ustanovenie § 195 SSP
explicitne stanovuje, kedy správny súd nie je viazaný v konaní vo veciach správneho trestania rozsahom
a dôvodmi žaloby. Nová právna úprava v Správnom súdnom poriadku tak dáva súdu bez ohľadu na
rozsah a dôvody žaloby priamo povinnosť zaoberať sa otázkou zistenia skutočného stavu veci (§ 195
písm. a) SSP), otázkami zániku zodpovednosti za správny delikt (§ 195písm. b) SSP), ale aj otázkami

druhu a výšky sankcie z toho hľadiska, či nevybočila z rozsahu správnej úvahy danej orgánu verejnej
správy znením zákona (§ 195 písm. c) SSP). Rozhodovanie správneho súdu vo veciach správneho
trestania sa však ďalej približuje výkonu trestného súdnictva aj tým, že hoci zákon nekonkretizuje, ktoré
zo základných zásad trestného konania podľa Trestného poriadku a zo zásad ukladania trestov podľa
Trestného zákona budú v rámci správneho trestania použiteľné, môžu práve úvahy o aplikácií týchto
zásad tvoriť podstatu súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí o zodpovednosti za správne delikty a

o uložených sankciách. Ustanovenie § 195 SSP explicitne stanovuje, kedy správny súd nie je viazaný
v konaní vo veciach správneho trestania rozsahom a dôvodmi žaloby. Táto právna úprava vyplynula aj
zo súčasnej súdnej praxe uplatňujúcej plnú jurisdikciu v správnom trestaní na základe článku 6 ods. 1
Dohovoru.
Oprávnenie správneho súdu vykonať dokazovanie je vyjadrením požiadavky plnej jurisdikcie v konaní

správneho súdu, na základe ktorého môže rozhodnúť podľa § 198 ods. 1 písm. a) SSP zmenou druhu
a výšky sankcie alebo podľa § 198 ods. 1 písm. b) SSP upustením od potrestania, za podmienok, ktoré
ustanovujezákon.Podstatnéje,žepodľa§198ods.2SSPnemôžebyťrozhodnutévneprospechosoby,
ktorá bola postihnutá žalobou napadnutým rozhodnutím.

18. Správny súd vo veci stanovil termín pojednávania na deň 24. júna 2020.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že odkazuje na samotnú žalobu, na ostatné písomné
podania uskutočnené vo veci a dodal, že žalobca nemôže niesť zodpovednosť a byť za svoje konanie
sankcionovaný tak vysokou pokutou, nakoľko body, ktoré mal v zmysle záverov žalovanej a jej
rozhodnutia porušiť boli vopred odkomunikované s kontaktnou osobou, ktorá mala byť nápomocná pri

vykonávaní rozhodnutia o udelení výnimky na odlov medveďa hnedého. Členovia žalobcu sa riadili
pokynmi kontaktnej osoby, či to už bol teda starostlivý výber vnadiska, či to bolo odporúčanie na
zhotovenie mierky umiestnenej na vnadisku, ktorá mala byť pomôckou na posúdenie veľkosti loveného
jedinca medveďa alebo aj samotná komunikácia a manipulácia s jedincom po jeho odlovení. Uviedol, že
populácia medveďa hnedého na území nielen poľovného revíru žalobcu, ale aj na území celej republiky

je vysoká, v žiadnom prípade nie ohrozená a každoročne narastá. Z tohto dôvodu mal za to, že uloženie
sankcie je neúmerne vysoké a žiadal, aby rozhodnutie žalovanej bolo zrušené, prípadne aby súd využil
moderačné právo a upustil prípadne adekvátne znížil uloženú sankciu.
Poverená zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že naplnenie znaku skutkovej podstaty
iného správneho deliktu je medzi žalobcom a žalovaným nesporné. Jediná sporná otázka je, či

sa žalobca môže svojej zodpovednosti zbaviť tým, že povie, že konal na základe odporúčania
kontaktnej osoby. Žalovaná má za to, že kontaktná osoba nie je osoba spôsobilá meniť právoplatné
rozhodnutia Ministerstva životného prostredia, pričom táto osoba slúžila iba na určitú evidenciu a na
zaznamenanie údajov už odloveného jedinca medveďa. V rozhodnutí Ministerstva životného prostredia
sa nenachádzajú údaje alebo pokyny na to, aby sa žalobca riadil údajmi a pokynmi kontaktnej osoby.

Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty má za to, že je primeraná a spravodlivá. Pokiaľ by bola nižšia, tak
má za to, že by podstate na svojom protiprávnom konaní žalobca profitoval a mohlo by to pôsobiť do
budúcna tak, že by sa opätovne uchyľoval k porušovaniu právnych predpisov.

19. Voľná úvaha pri rozhodovaní o výške pokuty za správny delikt je myšlienkový proces, v rámci

ktorého má správny orgán zvažovať závažnosť porušenia právnych predpisov vo vzťahu ku každému
zisteniu protiprávneho konania, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená sankcia spĺňala nielen
požiadavku represie, ale aj preventívny účel (R 103/2013).

20. Vo sfére páchateľa iného správneho deliktu má uložená pokuta plniť úlohu výchovnú, tak aj

represívnu, a preto by nemala byť v zanedbateľnej výške, inak nemožno predpokladať, že by splnila svoj
účel. Vychádzajúc z judikatúry NS SR by však pokuta nemala byť pre subjekt likvidačná. Uloženie pokuty
v takej výške, aby splnila súčasne princíp prevencie, represie, proporcionality a spravodlivej rovnováhy,
nie je pre orgán ochrany prírody jednoduchou záležitosťou, pretože judikatúra v tejto oblasti nie jejednotná, najmä vo vzťahu k posudzovaniu protiprávnosti konania a využívania liberačných dôvodov,
ktoré môžu spôsobovať zánik zodpovednosti páchateľa za protiprávne konanie. Správny poriadok ani
zákon č. 543/2002 Z. z. neobsahuje žiadne liberačné dôvody, ktoré by vylúčili zodpovednosť páchateľa

za iný správny delikt. Zatiaľ čo Nejvyšší správní soud ČR prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti
sa prikláňa k názoru, že liberačné dôvody, pri preukázaní ktorých dochádza k zániku zodpovednosti
páchateľa za protiprávne konanie, musia byť zakotvené priamo v zákone, a teda, že okolnosti, za ktorých
došlo k protiprávnemu konaniu môžu mať len vplyv na výšku pokutu. Najvyšší súd SR zastáva názor,
že okolnosti za ktorých bol skutok spáchaný môžu zbavovať páchateľa sankčnej zodpovednosti aj bez

opory v právnom predpise. Vzhľadom na existujúcu judikatúru Najvyššieho súdu SR a prebiehajúce
legislatívne zmeny v správnom súdnictve týkajúcich sa znášania inštitútov trestného práva do správneho
práva len na základe analógie bez opory v právnom predpise, majú za následok právnu neistotu, nielen
pre fyzické a právnické osoby, ktoré sú adresátom právnych predpisov, ale aj pre štátne orgány, ktoré sú
v rozhodovacej činnosti viazané stále platným a účinným článkom 2 ods. 2 Ústavy SR. Podľa článku 2
ods.2ÚstavySRsúštátneorgányviazanézákonomaichrozhodovaniejelimitovanérozsahomplatných

predpisov. Správne súdnictvo patrí medzi strážcov zákonnosti, dodržiavanie princípov právneho štátu,
ale aj medzinárodných záväzkov, najmä v oblasti ochrany základných ľudských práv a slobôd. Je preto
pochopiteľné, že súdy pri preskúmavaní rozhodnutí orgánov štátnej správy sa snažia prostredníctvom
vlastnej judikatúry nasmerovať rozhodovaciu činnosť v štátnych orgánov tak, aby boli dodržiavané
medzinárodné záväzky, prípadne odporúčania Rady Európy vo veciach správneho trestania a vypĺňať

tak medzery v platnej legislatíve. Judikatúra Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR by sa
však mala premietnuť do legislatívnej činnosti ústredných orgánov štátnej správy, ako aj zákonodarného
orgánu SR. V opačnom prípade sa štátne orgány stávajú „rukojemníkmi" medzi zákonodarnou a štátnou
mocou.
Určite sa možno stotožniť s názorom, že z charakteru pokuty ako majetkovej sankcie nutne vyplýva,

že ak má byť individualizovaná a primeraná, mala by reflektovať aj majetkové pomery potrestaného.
Rovnaká výška pokuty uložená majetnému sa bude javiť ako smiešna a neúčinná, zatiaľ čo v prípade
postihu nemajetného môžu pôsobiť likvidačne. Ak správny orgán na základe požiadavky súdov zohľadní
pri stanovení výšky pokuty majetkové pomery „nemajetného" páchateľa a uloží pokutu z tohto dôvodu
na dolnej hranici sankčného rozpätia, mali by byť súdom akceptovateľné aj pokuty správneho orgánu,

ktoré budú uložené v hornej hranici sankčného rozpätia v prípade „majetného" páchateľa.

21. V rámci iných druhov správneho trestania, kde nie je daná pôsobnosť zákona o priestupkoch je
situácia najzložitejšia, pokiaľ ide o otázku uplatnenia zásady zákazu reformatio in peius. Na jednej
strane je pre takéto konania spravidla daná pôsobnosť správneho poriadku, ktorý vyslovene uvedenú

otázku nerieši, ale z analýzy ustanovenia § 59 plynie záver, že správny orgán konajúci podľa ustanovení
správneho poriadku sa na túto zásadu neuplatňuje. Na druhej strane však vystupujú požiadavky práva
na spravodlivý proces zakotvené v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd
v článku 6 ods. 1 a ďalších rezolúciách a odporúčaniach Rady Európy. O tom, že situácia vôbec
nie je tak jednoznačná, ako by sa mohla na prvý pohľad javiť, nás presviedča rozhodovacia činnosť

súdov rôzneho stupňa, ako v Slovenskej republiky, tak i v Českej republike. Oproti českej judikatúre,
je judikatúra slovenských súdov menej konzistentná v otázkach prípustnosti zásady zákazu reformatio
in peius. Proti aplikácii tejto zásady sa hovorí napríklad v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo
14/2011 zo dňa 29.02.2012, kde sa konštatuje, že odvolací orgán môže rozhodnúť aj v neprospech
odvolateľa, pričom výslovne uvádza, že v správnom konaní zásada reformatio in peius neplatí. Taktiež

v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžhpu 1/2009 zo dňa 30.12.2013 sa poukazuje na odlišnosti
správneho a trestného trestania a na nemožnosť univerzálnej aplikácie všetkých trestných zásad na
oblasť správneho trestania. Osobitne upozornil na odlišnosti pri ukladaní sankcii. Najvyšší súd SR
sa aj vo svojom rozsudku zo dňa 09. júna 2015, sp. zn. 3Sžhpu 1/2013 v zásade tiež priklonil k jej
odmietnutiu, keď uviedol, že „zásada zákazu reformatio in perus v správnom trestaní nie je možné

bez všetkého aplikovať, ale ani apriori vylúčiť, uvedené záleží od posúdenia konkrétnych okolností
prejednávaného prípadu. Druhostupňový správny orgán musí dostatočne prípadné zvýšenie sankcie
oproti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu odôvodniť a zvážiť všetky skutkové okolností, keďže
zásada zákazu zmeny k horšiemu nie je výslovne v Správnom poriadku upravená, je potrebné pri jej
analogickom použití aplikovať taký výklad, ktorý nebude na ujmu účastníka konania, avšak ani na ujmu

ochrany hodnôt, v ktorých spočíva príslušný chránený verejný záujem. ... „Zásada zákazu reformatio in
peiusmáslúžiťnajmänato,abyúčastnícisprávnehokonaniamohlibezobávzozhoršeniasvojejsituácie
využiť právo na podanie opravného prostriedku. Avšak podľa názoru odvolacieho súdu, aplikácia tejto
zásady v správnom konaní bez obmedzenia, a to ani pri ochrane verejného záujmu (napr. aj v prvomsprávnom poriadku - vládnom nariadení č. 8/1928 Zb. o konaní vo veciach patriacich do pôsobnosti
politických úradov (správne konanie) bolo možné zmeniť rozhodnutie v neprospech odvolateľa, ak bol
na danej veci verejný záujem) by bola v rozpore s úlohou odvolacieho orgánu, ktorého rozhodovanie nie

je viazané na závery orgánu prvého stupňa. V tejto súvislosti senát odvolacieho súdu poukazuje aj na
kontradiktórnosť trestného konania, kde takýto verejný záujem chráni prokurátor, ktorý sa má možnosť
odvolať, a tak dosiahnuť uloženie prísnejšieho trestu pre páchateľa, ak je to potrebné. V správnom
konaní v rámci správneho trestania takáto možnosť odvolania sa prokurátora odpadá, a preto jedine
správny orgán druhého stupňa môže v tomto prípade ochrániť verejný záujem." Najvyšší súd SR v

tomto svojom rozsudku tiež poukázal na niektoré rozdielne atribúty správneho trestania a súdneho
trestania. Uviedol, že „značná časť procesných práv, ktoré prislúchajú obvinenému v trestnom konaní
sa prostredníctvom judikatúry aplikuje aj vo veciach správneho trestania. To však neznamená, že sa v
rámci správneho trestania majú aplikovať úplne všetky práva obvineného, ktoré sa uplatňujú v trestnom
konaní. Trestné konanie a správne konanie sú dve samostatné oblasti, v rámci ktorých by bolo možné
jednotlivé inštitúty akokoľvek navzájom dopĺňať a nahrádzať. Správne trestanie umožňuje jednoduchšie

a menej formálne postupy, než tie, ktoré sa uplatňujú v trestnom konaní. Uvedené platí aj na zásadu
zákazu reformatio in peius v správnom trestaní, pričom v trestnom konaní má svoje stále miesto. V
správnom trestaní neplatí táto zásada neobmedzene (najmä s ohľadom na § 59 Správneho poriadku)
s cieľom odvolacieho konania, ako i z úlohy odvolacieho orgánu, ktorého rozhodovanie nie je viazané
na závery orgánu prvého stupňa a je oprávnený samostatne hodnotiť podklady pre rozhodnutie atď.),

ale je potrebné v každom jednotlivom prípade zohľadniť všetky skutočnosti, aj s ohľadom na judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva a judikatúru súdnych inštitúcií Európskej únie."
Ústavný súd SR vo svojom náleze zo dňa 13. januára 2016 sp. zn. I. ÚS 505/2015 potvrdil právny názor
Najvyššieho súdu SR, ktorý vyjadril vo svojom rozsudku, sp. zn. 3Sžhpu 1/2013. Uviedol, že „zmena
prvostupňového správneho rozhodnutia k horšiemu v odvolacom konaní nie je per se nezlučiteľná s

účelom a podstatou ochrany, ako sa zaručuje článkom 46 ods. 1 a 2 Ústavy." Okrem iného ale upozornil
na skutočnosť, že „ochrana ústavnosti zmeny správneho rozhodnutia k horšiemu v odvolacom konaní
si vyžaduje ustálenie podmienok, za akých je taká zmena ústavne dovolená a určenie klasifikačných
kritérií pre zistenie, či konkrétna zmena správneho rozhodnutia k horšiemu v odvolacom konaní je
ústavne udržateľná." Ústavný súd SR osobitne poukázal na to, že „pri zmene správneho rozhodnutia

k horšiemu, možno od druhostupňového orgánu verejnej správy spravodlivo požadovať, aby sa zdržal
svojvôle, a aby prvostupňové rozhodnutie zmenil k horšiemu iba tam, kde existuje pre takú zmenu
zákonný základ spočívajúci v nedostatočnej, neprimeranej aplikácii zákona správnym orgánom prvého
stupňa. Teda tam, kde prvostupňový orgán nedostatočne ochránil verejný záujem reprezentovaný
zákonom, chybne ustanovil skutkový stav, neuplatnil všetky relevantné právne normy alebo očividne

svojvoľne ich interpretoval na prospech protiprávne sa správajúceho subjektu práva. K rozhodnutiu
meniacemu prvostupňové správne rozhodnutie v odvolacom konaní k horšiemu nevyhnutne patrí riadne
odôvodnenie všetkých relevantných skutkových okolností aj aplikovanej právnej úpravy. Právo na
odôvodnenie rozhodnutia možno označiť za implikované právo v základnom práve na ochranu iným ako
súdnym orgánom Slovenskej republiky (článok 46 ods. 1 Ústavy). V judikatúre Najvyššieho súdu sa toto

právo označuje aj za právo implikované v prvkoch materiálneho právneho štátu zahŕňajúcich právo na
dobrú správu veci verejných."
„Zásada zákazu reformatio in peius má základ už v rímskom práve a je plne aplikovaná aj v súčasnom
právnom poriadku Slovenskej republiky. Podstatou tejto zásady je garantovať možnosť (obvineného)
napadnúť rozhodnutie opravným prostriedkom bez obáv a rizika, že sa jeho situácia zhorší. Teda

garantovať slobodu odvolacieho práva zaručeného v druhej hlave (7. oddiel Ústavy) a v dôsledku toho
i základného práva na obhajobu. Túto zásadu je potrebné dodržiavať, ako aj aplikovať, pokiaľ možno
vždy najširšie a vždy iba materiálne, nie formálne." (III. ÚS 392/2010)
Pri rozhodovaní správny súd zobral do úvahy aj záver žalobcu (aj keď mylný), že pokiaľ ide o podmienku
č. 6 Výnimky, žalobca sa domnieval, že je právomocou kontaktnej osoby (zástupcu správy NP MF) aj

telefonicky vydať povolenie na manipuláciu a transport uloveného jedinca, preto bol ulovený medveď
hnedý transportovaný k osobe, ktorú zástupca Správy NP MF označil. Pri svojej mylnej domnienke sa
žalobca opieral o skúsenosť z minulosti (kolízie motorových vozidiel s medveďom hnedým).
Správny súd rovnako prihliadol na skutočnosť, že žalobca (PZ Kriváň Turany) takmer dvadsať rokov
zabezpečuje pre NP MF úpravu plôch s výskytom chránených rastlín (gogoľové mláky, hrabinka),

každoročne55členovžalobcubeznárokunafinančnúodmenuodstraňujenáletovédrevinyzuvedených
plôch, na ktorých sa vyskytuje rosička okrúhlolistá a iné chránené rastliny. Problematika veľkých šeliem
začala negatívne zasahovať aj do vzťahu NP MF a poľovníckeho združenia, čo vyvrcholilo ulovenímvlka dravého v poľovníckej sezóne 2016/17. Išlo o legálny lov so všetkými náležitosťami vyplývajúcimi
zo zákona.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne závery rozhodol správny súd tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia. Rozhodnutie žalovanej a prvostupňového správneho orgánu obsahujú
všetky zákonom požadované náležitostí a žalovaná pri hodnotení dôkazov postupovala v medziach
zákona a logického uvažovania, všetky dôkazy hodnotila v ich vzájomnej súvislosti a prihliadala na
všetko,čovdanomkonanívyšlonajavo.Ztýchtodôvodovsprávnysúdnapadnutérozhodnutiežalovanej

nezrušil, ALE zmenil ho iba v časti výšky uloženej pokuty tak, že žalobcovi uložil pokutu nie vo výške
6.500,- Eur ale vo výške 2.000,- Eur.
Správny súd na základe vykonaného dokazovania vo veci rozhodol postupujúc podľa § 198 ods. 1
písm. a) SSP, pričom zohľadnil snahu žalobcu pri vykonávaní rozhodnutia o udelení výnimky na odlov
medveďa hnedého postupovať maximálne obozretne a efektívne, kedy žalobca s dobrým úmyslom
vec odkomunikoval a vopred kontaktoval kontaktnú osobu, ktorá mala byť, podľa neho nápomocná

pri vykonávaní tohto rozhodnutia. Súd kladne vyhodnotil predovšetkým dobromyseľnosť žalobcu
postupovať správne podľa bodov rozhodnutia o výnimke, ktoré chcel tento vopred odkomunikovať
s osobou znalou spôsobu lovu medveďa hnedého, a to za účelom čo najpresnejšieho vykonania
rozhodnutia o výnimke odlovu. Zároveň zobral správny súd do úvahy aj narastajúcu populácia medveďa
hnedého, ktorá každým rokom viac a viac narastá, teda začína ohrozovať aj ľudské obydlia (čo je však

spôsobené samotnou negatívnou aktivitou človeka, ktorou vytláča medveďa hnedého z jeho pôvodného
domova - nekontrolovaným zberom plodín lesa a neefektívnym výrubom - devastáciou lesov). Na
základe týchto úvah považuje správny súd sankciu uloženú žalovanou za neprimeranú povahe skutku,
ktorá má pre žalobcu navyše likvidačný charakter.
Napadnuté rozhodnutie žalovanej v čase jeho vyhlásenia bolo zákonné, z tohto dôvodu správny súd

nezmenil ani jeho výrok o náhrade trov konania. K zmene časti napadnutého rozhodnutia došlo z dôvodu
poľahčujúcich okolností na strane žalobcu, keďže skutok, ktorého sa žalobca dopustil nemá charakter
ohrozujúci verejný záujem.

23. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi ani žalovanému právo na ich náhradu

nepriznal, vzhľadom k tomu, že žalobca bol v konaní úspešný len čiastočne (žiadal napadnuté
rozhodnutie žalovaného zrušiť alebo upustiť od potrestania). Správny súd však v rámci sankčnej
moderácie nahradil/zmenil sankčný výrok v rozhodnutí orgánu verejnej správy - zmenil výšku uloženej
sankcie, nie však v zmysle žiadosti žalobcu, preto žalobu aj vo zvyšnej časti zamietol podľa § 190 SSP.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.
25. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina, ako prvostupňový
správny orgán, rozhodnutím č. 3397405518/8359-39031/Mac zo dňa 13.11.2018 uložila Poľovníckemu
združeniu Kriváň Turany, IČO: 36 132 349, so sídlom Hviezdoslavova 811/8, 038 53 Turany (žalobcovi)
za iný správny delikt podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 543/2002 Z.z. pokutu vo výške 2.500,-

Eur za to, že dňa 02.10.2017 prostredníctvom poľovníckeho hosťa (strelca) usmrtil jedinca chráneného
živočícha druhu medveď hnedý (Ursus arctos) v poľovnom revíri Turany, v lokalite Torkovo, v k.
ú. J., ktorého hmotnosť presiahla 150 kg, čím porušil podmienku č. 2 vykonávania činnosti určenú
podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky
(ďalej len „orgán ochrany prírody") v rozhodnutí o výnimke č. 3469/2017-6.3 zo 06.04.2017, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňom 09.06.2017 (ďalej len „rozhodnutie o povolení výnimky"); súčasne
vnadením jedincov medveďa hnedého (Ursus arctos) v poľovnom revíri Turany, v lokalite Torkovo,
v k. ú. J., na vnadisku, ktorého vzdialenosť od najbližšej trvalo obývanej časti obce Šútovo, ako aj
obce Ratkovo, bola menej ako 2 km, účastník konania porušoval podmienku č. 3 vykonávania činnosti
určenú orgánom ochrany prírody v rozhodnutí o povolení výnimky; a neponechaním uloveného jedinca

medveďa hnedého (Ursus arctos) na mieste odlovu v poľovnom revíri Turany, v lokalite Torkovo, v k. ú.
J., až do príchodu pracovníka Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy Národného parku
Malá Fatra (kontaktnej osoby), účastník konania porušil podmienku č. 6 vykonávania činnosti určenú
orgánom ochrany prírody v rozhodnutí o povolení výnimky, teda za protiprávne konanie, ktorého sa
dopustil tým, že porušoval podmienky vykonávania činnosti určené príslušným orgánom ochrany prírody

podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. v rozhodnutí o výnimke, čím naplnil skutkovú podstatu iného
správneho deliktu podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 543/2002 Z.z.. Pokutu je podľa
ustanovení § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. a § 91 ods. 10 zákona č. 543/2002 Z.z. potrebné uhradiť
do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na účet vedený v K. Z. I., číslo účtu voformáte IBAN: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, Swiftová adresa banky: S., konštantný symbol
1118, špecifický symbol 36132349, variabilný symbol: 3397405518, názov a adresa príjemcu prevodu:
Environmentálny fond, Martinská 49, 821 05 Bratislava. Podľa ustanovenia § 91 ods. 12 zákona č.

543/2002 Z.z. povinnosť uhradiť štátu trovy konania spojené s prerokovaním iného správneho deliktu
paušálnou sumou vo výške 33,19 Eur (slovom tridsaťtri eur a devätnásť centov). Trovy konania sú
splatné v lehote splatnosti uloženej pokuty a platia sa úhradou na účet vedený v K. Z. I., číslo účtu vo
formáte IBAN: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, Swiftová adresa banky: S., konštantný symbol
1118, špecifický symbol 36132349, variabilný symbol: 3397405518, názov a adresa príjemcu prevodu:

Environmentálny fond, Martinská 49, 821 05 Bratislava.
V odôvodnení prvostupňový správny orgán uviedol, že mu bol dňa 30.10.2017 doručený podnet
Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy národného parku Malá Fatra č. NPMF 418/2017
z 23.10.2017, evidovaný 30.10.2017 pod č. CEP: 255/2017, na prešetrenie porušenia podmienok
rozhodnutia o povolení výnimky, ktorým bola na základe žiadosti účastníka konania povolená výnimka
zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002 Z.z., t.j. usmrtiť - odstreliť

- jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Turany, držať ho a prepravovať. Konkrétne
mala byť porušená podmienka č. 2 rozhodnutia o povolení výnimky, podľa ktorej „Usmrtený bude
jedinec, ktorého hmotnosť nepresiahne 150 kg" a podmienka č. 6 rozhodnutia o povolení výnimky,
podľa ktorej „Do príchodu zamestnanca kontaktnej osoby bude ulovený medveď ponechaný na mieste
odlovu (meranie vykonáva výhradne kontaktná osoba). Zástupca žiadateľa vopred zabezpečí možnosť

odváženia uloveného jedinca s presnosťou na 0,5 kg. Hmotnosť usmrteného jedinca sa posudzuje spolu
s vývrhom." Z obsahu podnetu vyplývalo, že k usmrteniu jedinca medveďa hnedého došlo 02.10.2017
o 21:30 hod. v lokalite povolenej rozhodnutím o povolení výnimky (Torkovo), pričom však účastník
konania odmietol zabezpečiť odváženie uloveného jedinca za prítomnosti zamestnanca kontaktnej
osoby (Správy NP Malá Fatra), ktorý ohliadku vykonal až 03.10.2017, a v rámci ktorej zistil, že usmrtený

bol jedinec s hmotnosťou minimálne 220 kg.

26. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty podal žalobca dňa 04.12.2018 odvolanie. V odvolaní k niektorým
podmienkam výkonu činnosti určeným účastníkovi konania príslušným orgánom ochrany prírody podľa
§ 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. v rozhodnutí o povolení výnimky uviedol svoje vyjadrenie.

27. Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie (žalovaná), ako orgán štátnej správy vo veciach
ochrany prírody a krajiny, príslušná podľa § 10 ods. 5 zákona č. 525/2003 Z.z. vo veci odvolania
podaného žalobcom proti rozhodnutiu Slovenskej inšpekcie životného prostredia - Inšpektorátu
životného prostredia Žilina zo dňa 13.11.2018 vydala rozhodnutie č. 3397000619/875-5454/Ant zo

dňa 22.02.2019, ktorým zmenila rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia - Inšpektorátu
životného prostredia Žilina zo dňa 13.11.2018 v časti týkajúcej sa výšky uloženej pokuty tak, že žalobcovi
uložil pokutu vo výške 6.500,- Eur.
V odôvodnení odvolací orgán uviedol, že po preskúmaní všetkých podkladových materiálov a
rozhodnutia, ktoré boli súčasťou spisu prvostupňového správneho orgánu konštatuje, že účastník

konania (žalobca) porušil podmienky č. 2, č. 3 a č. 6 rozhodnutia po povolení výnimky uložené v
zmysle ust. § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z., čím naplnil skutkovú podstatu iného správneho
deliktu podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 543/2002 Z.z.. Ďalej uviedol, že výška sankcie, ktorú uložil
prvostupňový správny orgán (2.500,- Eur) je vzhľadom aj na možný zisk účastníka konania práve z
jeho protiprávneho konania v evidentnom nepomere a v žiadnom prípade nemôže plniť odradzujúcu

a výchovnú funkciu pre samotného účastníka konania. Účastník konania nesplnil tri najzásadnejšie
podmienkyrozhodnutiaopovolenívýnimky,ktorémalizabezpečiť,abymalodstrelmedveďahnedéhona
danej lokalite požadovanú funkciu a umožniť overiť podmienky rozhodnutia o povolení výnimky priamo
po odstrele.

28. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 22.02.2019 podal žalobca správnu žalobcu vo veci správneho
trestania, ktorou žiadal, aby súd vyniesol rozsudok, ktorým upúšťa od uloženia sankcie - pokuty vo výške
6.500,- Eur uloženej žalobcovi rozhodnutím žalovanej zo dňa 22.02.2019.
Podaním zo dňa 07.01.2020 žalobca spresnil žalobný návrh podanej žaloby, v ktorom uviedol, že
zvýšenie sankcie odvolacím orgánom považuje za nezákonné, preto žiada, aby súd rozhodnutie zrušil

a prípadne sám použil tzv. sankčnú moderáciu uvedenú v § 198 SSP.
V žalobe ďalej uviedol, že v rámci napadnutého rozhodnutia žalovanej bol v prvom rade vytknutý bod
č. 2, ktorým bolo nariadené, že hmotnosť jedinca odstreleného v rámci výnimky nepresiahne váhu 150
kg. Tu sa žalobca pred samotnou realizáciou odstrelu viackrát informoval priamo u riaditeľa Národnéhoparku Malá Fatra (ktorý má dlhoročné skúsenosti s pozorovaním veľkých šeliem na danom území) a bol
uvedený v rozhodnutí ako kontaktná osoba, aké ďalšie parametra majú byť brané v úvahu pri zistení
orientačnej hmotnosti živého kusa medveďa, keďže jeho váha sa v prírode prakticky nedá odhadnúť.

Riaditeľ Mgr. Kálaš uviedol, že medveď o približnej hmotnosti 150 kg má výšku v kohútiku cca 90-95
cm. Žalobca túto informáciu vzal v úvahu, keď pripravoval vnadisko a umiestnil, nabil do zeme mierku
vo výške 95 cm nad povrchom zeme ako mierku orientačnú v prípade, keď na vnadisko príde jedinec
medveďa, aby mohol člen žalobcu spolu s poľovníckym hosťom odhadnúť jeho výšku, ktorá sa v prírode
a za pomoci mierky už dá odhadnúť lepšie ako váha, ktorú stanovila žalovaná. Ulovený jedinec mal

podľa žalobcu spĺňať toto kritérium a keď prišiel fyzicky na vnadisko, jeho výška v kohútiku nepresiahla
úroveň mierky zostrojenej a nabitej v zemi, žalobca má za to, že aj poľovný hospodár žalobcu, aj
strelec, obaja bezpečne rozpoznali jedinca a v zmysle vyššie odkomunikovanej mierky strelec ulovil
predmetného jedinca. Pokiaľ sa týka druhého vytýkania správneho orgánu smerom k žalobcovi bol bod
č. 3 podmienok rozhodnutia, a to umiestnenie vnadiska minimálne 2 km od trvalo obývanej časti obce s
výlučne rastlinnou potravou, žalobca tu má za potrebu poukázať na skutočne starostlivý výber vnadiska,

ktorý bol vopred odsúhlasený s kontaktnou osobou, riaditeľom NP
MF p. Kalašom, zároveň poukazuje aj na bod č. 1 podmienok, kde je priamo uvedené, že odstrel je
možné realizovať mimo iných lokalít v lokalite „TORKOVO" v k.ú. K., čo aj bolo dodržané. Zároveň
žalobca poukázal aj na nepresné (a nepreskúmateľné) vymedzenie podmienky č. 2, ktorá nehovorí o
tom, či vzdialenosť 2 km vnadiska od trvalo obývanej časti obce má byť v rámci pomyselnej vzdušnej

čiary, alebo je berná vzdialenosť po lesných svážniciach, alebo lesnými a turistickými chodníkmi, preto
je podľa neho nezákonné uloženie pokuty správnym orgánom za údajné porušenie tejto podmienky. K
vytýkanému porušeniu podmienky č. 6 rozhodnutia o povolení výnimky na odstrel medveďa hnedého
žalobca viackrát uviedol, že manipulácia s uloveným jedincom bola realizovaná až po tom, čo telefonicky
vyrozumel tzv. kontaktnú osobu (Mgr. Kálaš), ktorý členom žalobcu uviedol, že s jedincom možno

manipulovať a zároveň je potrebné ho z terénu zviezť na ním určené miesto, čo ani samotná kontaktná
osoba nepoprela. V zmysle vyššie uvedených tvrdení žalobca žiadal, aby súd vyhovel správnej žalobe
a upustil od uloženia sankcie v neprospech žalobcu. Medveď hnedý je druh zveri, ktorý nie je na
území SR ohrozený, naopak, jeho početnosť z roka na rok narastá. V samotnom poľovnom revíri,
ktorého užívateľom je žalobca, je populácia medveďov zvýšená, je často zaznamenané spôsobovanie

materiálnych škôd na majetku. Žalobca konal v najlepšom vedomí a svedomí. Napokon sa žalobca
domnieva, že jeho prípad bol posudzovaný vyslovene účelovo, výška pokuty odvolacím správnym
orgánom bola takisto uložená a vypočítaná len účelovo, a to na základe domnienok o možnom
majetkovom prospechu pre poľovné združenie žalobcu, ktoré by mohlo získať od strelca za odlovenie
predmetného jedinca. Preto úvaha žalovanej v napadnutom rozhodnutí o tom, že možný zisk účastníka

správneho konania, by mohol prevýšiť výšku uloženej sankcie a že prvostupňovým orgánom uložená
sankcia vo výške 2.500,- Eur by bola v nepomere a nemusela by splniť odradzujúcu a výchovnú funkciu
je nesprávna. Žalobca nie je poľovným združením, ktoré je vytvorené za účelom „podnikania a zisku",
ale je to združenie poľovníkov, ktorí sa o zver starajú, chránia, podieľajú sa na obhospodarovaní lesov
a pasienkov a aj pokuta vo výške 2.500,- Eur je pre žalobcu likvidačná, nehovoriac o pokute vo výške

6.500,- Eur.

29. Žalovaná vo svojom rozsiahlom vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že jediným parametrom a
konkrétnou špecifikáciou jedinca medveďa hnedého, ktorého bolo možné uloviť na základe rozhodnutia
o povolení výnimky, bola hmotnosť jedinca do 150 kg. Tento parameter bol určený priamo na základe

odborného stanoviska ŠOP SR Správy NP Malá Fatra č. ŠOPSR/316-003/2017 zo dňa 28.02.2017,
ktorá je odbornou organizáciou ochrany prírody a krajiny v súlade s odbornými poznatkami o populácii
medveďa hnedého v danej lokalite. Parameter hmotnosti nebol zvolený samoúčelne, ale z dôvodu, aby
sa zamedzilo eliminácii ťažších, starších, silných reprodukčných jedincov, ktorých odstrel by mohol mať
negatívny vplyv na štruktúru populácie. Z hľadiska vekovej štruktúry jedincov je žiaduce prednostne z

populácie eliminovať skôr menších a mladších jedincov. Poľovná trofej takýchto jedincov však nie je
natoľko ocenená, najmä pri „poplatkovom odstrele", kedy poľovný hosť platí poľovnému združeniu za
možnosť realizácie odstrelu, značnú finančnú čiastku.
Vzhľadom k spoločenskej hodnote jedinca medveďa hnedého inšpektorát odovzdal vec príslušným
orgánom činným v trestnom konaní na posúdenie, či nebola naplnená skutková podstata spáchania

trestného činu podľa § 305 ods. 1 písm. b) zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona v znení neskorších
predpisov. Žalovaná na základe podkladov z vyšetrovacieho spisu OR PZ Martin - I.D., v ktorom sú
uvedené údaje o GPS súradniciach lokality odstrelu (poradové č. 16), na základe ktorých inšpektorát
prostredníctvom mapového portálu envirozataze.enviroportal.sk (mapa) zistil, že lokalita Torkovo, resp.miesto usmrtenia predmetného medveďa hnedého sa nachádza od najbližšej trvalo obývanej časti
obce Šútovo 827 m, od najbližšej trvalo obývanej časti obce Ratkovo 1 157 m a od najbližšej trvalo
obývanej časti osady Trusalova 1 614 m. Podmienka, aby bola lokalita vnadenia vzdialená minimálne

2 km od najbližšie trvalo obývanej časti obce, je jasne a jednoznačne určená priamo v rozhodnutí
o povolení výnimky. Žalovaná je toho názoru, že takáto podmienka nie je samoúčelná, ale má za
cieľ, aby si jedince medveďa hnedého vnadením a prikrmovaním na lokalitách v blízkosti ľudských
obydlí nevznikli na ľahko dostupnú potravu a nezačala sa tzv. synantropizácia jednotlivcov medveďa
hnedého. V prípade nedodržania podmienky upravujúcej vzdialenosť vnadiska v trvalo obývanej časti

obce, žalovaná poukázala aj na jej opodstatnenie v rozhodnutiach o povolení výnimky, pretože cieľom
povoleného usmrcovania jedincov medveďa hnedého je eliminovať práve tie jedince, ktoré spôsobujú
škody alebo ohrozujú zdravie ľudí v blízkosti sídel, pričom práve nevhodné vnadenie jedincov medveďa
hnedého môže mať za následok koncentrovanie hlavne mladších a dospievajúcich jedincov v blízkosti
ľudských sídel a ich postupnú synatropozáciu. Nedodržanie tejto podmienky rozhodnutia o povolení
výnimky nemožno považovať za formalitu, najmä v prípade, ak sa jedná o lokalitu, kde boli pravidelne

zaznamenávané škody na včelstvách, poľnohospodárskych plodinách a ovocných stromoch zo strany
medveďov hnedých. Žalobca bol povinný podmienky rozhodnutia o povolení výnimky rešpektovať a v
prípade, že s nimi nesúhlasil, mohol voči rozhodnutiu o povolení výnimky podať rozklad. Podmienky
právoplatného rozhodnutia o povolení výnimky je možné zmeniť jedine formou zmeny rozhodnutia v
správnom konaní, a to jedine orgánom, ktorý rozhodnutie vydal, teda MŽP SR. Rovnako žalovaná

poukázala na to, že neponechaním uloveného medveďa na mieste odlovu až do príchodu kontaktnej
osoby došlo k porušeniu podmienky rozhodnutia o povolení výnimky č. 6. Povinnosti vyplývajúce
žalobcovi z podmienok rozhodnutia o povolení výnimky boli určené jednoznačne a tieto podmienky
nebolo možné meniť na základe akýchkoľvek osobitných dohôd s pracovníkmi ŠOP SR Správy
NP Malá Fatra, ktorí nemajú oprávnenie určovať a ani meniť podmienky právoplatného rozhodnutia

orgánu ochrany prírody. Žalovaná poukázala aj na skutočnosť, že predmetný iný správny delikt je
súčasťou systému zodpovednosti za tzv. iné správne delikty, pri ktorých sa zásadne uplatňuje koncepcia
objektívnej zodpovednosti, ak je zodpovednosť za určitý delikt objektívna, potom ide o zodpovednosť za
výsledok bez ohľadu na zavinenie. Charakteristickým znakom správnych deliktov je, že sa nepožaduje
zavinenie, to znamená, že zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby.

U právnických osôb sa zodpovednosť za správne delikty zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie.
Správny delikt nemá legálnu definíciu, čo je dané rôznorodosťou a rozsahom právnych povinností,
plnenie ktorých sa vynucuje sankciou za správny delikt. K vyvodeniu zodpovednosti stačí preukázanie
porušenia alebo nesplnenia povinností stanovených zákonom alebo uložených na jeho základe. Tým,
že žalobca porušil podmienky č. 2, 3 a 6 rozhodnutia o povolení výnimky uložené v zmysle ust. § 82

ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z., naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 90 ods. 1
písm. d) zákona č. 543/2002 Z.z..
Pre objektívnosť stanovenia výšky sankcie žalovaná uviedla, že v prípade použitia najnižšej hmotnosti
uvádzanej v posudku znaleckej organizácie NLC (180 kg a viac) by po využití cenových údajov
uvedených v dohode o poplatkovom love medzi žalobcom a strelcom p. G. (100 - 120 kg je 4.800,- Eur,

za každý ďalší kg sa účtuje 60,- Eur) by suma, ktorú by mal žalobca dostať za sprostredkovanie odlovu
jedinca, odstreleného na lokalite Torkovo dňa 02.10.2017 bola 8.400,- Eur. V prípade použitia najnižšej
hmotnosti uvádzanej v posudku znaleckej organizácie by po využití cenových údajov uvedených
v cenníku Lesov SR, na ktorý sa vo svojich výpovediach odvoláva strelec p. G., ako aj poľovný
hospodár žalobcu p. A. by suma, ktorú by mal žalobca dostať za sprostredkovanie odlovu jedinca,

odstreleného na lokalite Torkovo bola 8.700,- Eur. Na základe týchto podkladov je žalovaná toho názoru,
že výška sankcie, ktorú uložil inšpektorát (2.500,- Eur) vzhľadom na možný zisk žalobcu práve z
jeho protiprávneho konania v evidentnom nepomere a v žiadnom prípade nemôže plniť odradzujúcu a
výchovnú funkciu pre samotného žalobcu. Žalobca nesplnil tri najzásadnejšie podmienky rozhodnutia
o povolení výnimky, ktoré mali zabezpečiť, aby mal odstrel medveďa hnedého na danej lokalite

požadovanú funkciu a umožniť overiť podmienky rozhodnutia o povolení výnimky priamo po odstrele.
Výška ukladanej sankcie má plniť výchovnú represívnu funkciu a zároveň je žiaduce, aby bola citeľná
aj v majetkovej sfére žalobcu. Uložená pokuta má plniť tiež preventívnu funkciu a jej výška má odradiť
od budúceho protiprávneho konania. Žalovaná na podporu uvedených skutočností poukázala aj na
to, že medveď hnedý je prioritným druhom európskeho významu, ktorý sa prirodzene vyskytuje na

území SR. Ide o pôvodný druh chráneného živočícha, ktorý má v zmysle prílohy č. 6 k vyhláške č.
24/2003 Z.z. spoločenskú hodnotu 3.690,- Eur. Podľa ust. § 35 ods. 2 citovanej vyhlášky spoločenská
hodnota chránených živočíchov sa zvýši až o 300 % spoločenskej hodnoty uvedenej v prílohách č. 6 (t.j.
maximálne o 11.070,- Eur na konečnú sumu až 14.760,- Eur) v závislosti od stupňa ochrany územia, vktorom sa vyskytujú a stupňa ich ohrozenosti. Medveď hnedý je v zmysle Smernice Rady 92/43/EHS z
21. mája 1992 o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín zaradený do prílohy
č. 2, v ktorej sú uvedené druhy živočíchov a rastlín európskeho významu, ktorých ochrana si vyžaduje

vyhlásený osobitne chránených území a do prílohy č. 4, v ktorej sú uvedené druhy živočíchov a rastlín
európskeho významu, ktoré si vyžadujú prísnu ochranu. Medveď hnedý je zaradený do najprísnejšej
prílohy A nariadenia Rady (ES) č. 338/97, kam sú zaradené najmä druhy ohrozené vyhynutím alebo
tak vzácne, že akýkoľvek rozsah obchodu s nimi (alebo s výrobkami z nich - napríklad trofej, mäso)
by ohrozilo prežitie daného druhu. Žalovaná na základe uvedených skutočností, s prihliadnutím na

závažnosť protiprávneho konania žalobcu, ako aj na spoločenskú hodnotu chránených živočíchov (čo
v tomto prípade medveď hnedý je), zmenila výšku pokuty uvedenú vo výrokovej časti rozhodnutia
inšpektorátu. Za priťažujúcu okolnosť považovala aj fakt, že došlo k porušeniu troch najzásadnejších
podmienok rozhodnutia o povolení výnimky, ako aj, že žalobca je poľovníckou organizáciou, u ktorej
sa predpokladá znalosť nielen právnych predpisov na úseku poľovníctva, ale aj právnych predpisov
na úseku ochrany prírody a krajiny. Výška pokuty 2.500,- Eur uložená inšpektorátom podľa žalovanej

neplní odradzujúcu ani represívnu funkciu, preto žalovaná výšku pokuty vo výrokovej časti rozhodnutia
inšpektorátu o uložení pokuty zmenila a sankciu s prihliadnutím na závažnosť vyššie popísaného
protiprávneho konania žalobcu zvýšila.

30.Žalobcavreplikekvyjadreniužalovanejuviedol,ževovšetkýchsmerochsariadilpokynmikontaktnej

osoby Mgr. Kalaša. Pre členov poľovného združenia, ktorí realizovali odstrel medveďa bol pán Kalaš
autorita, ktorá má dlhoročné skúsenosti a odbornosť v súvislosti s výskumom medveďov a iných veľkých
šeliem. Členovia žalobcu sa riadili jeho inštrukciami, on to v podstate celé, čo sa týka podstatných
informácií, zabezpečoval. V prípade, ak žalovaná tvrdí, že kontaktná osoba nie je vlastne oprávnená k
ničomu, je v rozpore s princípom právnej istoty. Pokiaľ kontaktná osoba zastupuje záujmy štátu, nebolo

pre žalobcu najmenších pochýb neriadiť sa inštrukciami tejto osoby. Čo sa týka vytknutia bodu č. 2
rozhodnutia o povolení na odlov medveďa, kontaktná osoba uviedla, že medveď o hmotnosti uvedenej
v povolení by na základe pozorovaní mal mať výšku v kohútiku maximálne 95 cm. Členovia žalobcu túto
informáciu brali ako záväznú, nakoľko v prírode je takmer nemožné odhadnúť presnú váhu akejkoľvek
žijúcej zveri a pri príprave vnadiska bola umiestnená a do zeme nabitá mierka, podľa ktorej sa riadili

členovia žalobcu pri love jedinca medveďa. Žalobca má za to, že rozhodnutie v rámci správneho konania
by malo vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a tým, že nebola zistená váha uloveného
jedinca medveďa, nie je možné vytýkať žalobcovi porušenie tejto podmienky. Druhé vytýkanie žalovanou
sa týka umiestnenia vnadiska a to vo vzdialenosti minimálne 2 km od trvalo obývanej časti obce s
výlučne rastlinnou potravou, žalobca tu má za potrebné znovu upriamiť pozornosť na skutočnosť, že

bola to právne osoba, ktorú určil správny orgán, a členovia žalobcu vopred všetko s kontaktnou osobou
prejednali. Dokonca to bol práve Mgr. Kalaš, ktorý dal pokyn, aby vnadisko bolo umiestnené v lokalite
„Torkovo", a že v žiadnom prípade nemôže vnadisko byť zrealizované na území Národného parku Malá
Fatra. Pokiaľ šlo vytku žalovanej - porušenie zákazu manipulácie s uloveným jedincom medveďa, túto
členovia žalobcu začali vykonávať až po tom, čo bola informovaná kontaktná osoba, že sa podarilo

medveďa uloviť s tým, že kontaktná osoba uviedla, že je možné s medveďom manipulovať. Žalobca má
za to, že kontaktná osoba je človek, ktorý je „spojkou" medzi zásadami lovu, o ktorých rozhoduje správny
orgán a medzi reálnym vykonaním odlovu poľovníkmi. Ak teda kontaktná osoba ako sprostredkovateľ
informácií uviedla, že je možné medveďa z miesta odlovu zobrať, nemohlo nastať porušenie rozhodnutia
o udelení povolenia na lov. Pokiaľ žalobcu nesprávnym smerom usmerňovala kontaktná osoba a tým

pádom vlastne ovplyvnila jeho konanie, ktoré teraz žalovaná postihuje, má žalobca za to, že nie je
zákonné udeľovanie pokuty v takej výške. Sankcia vo výške, v akej bola udelená druhostupňovým
správnym orgánom, vysoko prekračuje mieru potrestania žalobcu. Sankcia v prípade, že má byť žalobca
potrestaný v rámci určitej prevýchovy a prevencie v budúcnosti by mala byť nižšia. V prípade žalobcu
sa jedná o prvý prípad, kedy sa mu vytýka pochybenie. Vzhľadom na okolnosti prípadu, na skutočnosť,

že sa riadil práve pokynmi kontaktnej osoby, ktorú určil správny orgán, je sankcia podľa neho (žalobcu)
neprimerane tvrdá a prísna.

31. Žalovaná v duplike uviedla, že všetky argumenty a tvrdenia žalobcu uvedené v replike odmieta v
celom rozsahu, nesúhlasí s nimi a považuje ich za účelové a ničím nepodložené s cieľom zbaviť sa

zodpovednosti, navyše žalobca v nej neuvádza žiadne nové skutočnosti, argumenty alebo dôkazy, ktoré
by spochybňovali alebo vyvracali žalobcovo porušenie zákona, za ktoré mu bola uložená pokuta.32. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, odbor štátnej správy ochrany prírody
rozhodnutím č. 3469/2017-6.3 zo dňa 06.04.2017 na základe žiadosti Poľovníckeho združenia Kriváň
Turany zo dňa 06.02.2017 v súlade s § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. b) a c) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane

prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov povolilo výnimku zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona.
Výnimkou sa povoľuje žiadateľovi usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom
revíri Turany, držať ho a prepravovať.
Podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 zákona:

Odstrel možno zrealizovať od 01.06.2017 do 30.11.2017 postriežkou na lokalitách Matejkovo, Torkovo,
Černík v k.ú. K. a posliedkou v okolí obce Šútovo a uvedených lokalít.
Usmrtený bude jedinec, ktorého hmotnosť nepresiahne 150 kg.
V prípade vnadenia bude vnadisko založené min. 2 km od trvalo obývanej časti obce s výlučne rastlinnou
potravou extenzívnou formou (do 15 kg krmiva denne).
Plánovaný čas lovu bude vopred oznámený ministerstvom poverenej osobe - Štátnej ochrany prírody

Slovenskej republiky - Správe NP Malá Fatra (ďalej len „kontaktná osoba").
Odstrel medveďa bude neodkladne oznámený kontaktnej osobe s cieľom kontroly dodržiavania
podmienok výnimky a vykonania prehliadky usmrteného jedinca.
Do príchodu zamestnanca kontaktnej osoby bude ulovený medveď ponechaný na mieste odlovu
(meranie vykonáva výhradne kontaktná osoba). Zástupca žiadateľa vopred zabezpečí možnosť

odváženia uloveného jedinca s presnosťou na 0,5 kg. Hmotnosť usmrteného jedinca sa posudzuje spolu
s vývrhom.
Žiadateľ umožní zamestnancovi kontaktnej osobe odber vzorky (zo srsti, svaloviny, vnútorných orgánov,
krvi a pod.) a zubu z usmrteného medveďa na účely analýz.
Formulár „Hlásenie o usmrtení medveďa hnedého" s údajmi o usmrtenom medveďovi zašle žiadateľ na

ministerstvo do dvoch týždňov od realizácie usmrtenia.
Osobitné predpisy, ako aj ostatné ustanovenia zákona, ostávajú povolením tejto výnimky nedotknuté.

33. Žalovaná vykonala štátny dozor na základe podnetu ŠOP SR Správy NP Mala Fatra č. NPMF
418/2017 z 23.10.2017, ktorý mu bol doručený dňa 30.10.2017 na prešetrenie porušenia podmienok

Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky vydaného rozhodnutia o povolení výnimky č.
3469/2017-6.3 zo dňa 06.04.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.06.2017 a ktorým bola na
základe žiadosti žalobcu povolená výnimka zo zákazov ustanovených v ust. § 35 ods. 1 písm. b) a e)
zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, t.j. usmrtiť - odstreliť -
jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Turany, držať ho a prepravovať. Z obsahu podnetu

vyplývalo, že k usmrteniu jedinca medveďa hnedého došlo dňa 02.10.2017 o 21:30 hod., v lokalite
povolenej rozhodnutí o povolení výnimky (Torkovo), pričom však účastník konania odmietol zabezpečiť
odváženie uloveného jedinca za prítomnosti zamestnanca kontaktnej osoby (Správy NP Malá Fatra),
ktorý ohliadku vykonal až 03.10.2017 a v rámci ktorej zistil, že usmrtený bol jedinec s hmotnosťou
minimálne 220 kg.

Jediným parametrom a konkrétnou špecifikáciou jedinca medveďa hnedého, ktorého bolo možné
uloviť na základe rozhodnutia o povolení výnimky, bola hmotnosť jedinca do 150 kg. Tento
parameter bol určený priamo na základe odborného stanoviska ŠOP SR Správy NP Malá Fatra č.
ŠOPSR/316-003/2017 zo dňa 28.02.2017, ktorá je odbornou organizáciou ochrany prírody a krajiny v
súlade s odbornými poznatkami o populácii medveďa hnedého v danej lokalite. Parameter hmotnosti

nebol zvolený samoúčelne, ale z dôvodu, aby sa zamedzilo eliminácii ťažších, starších, silných
reprodukčných jedincov, ktorých odstrel by mohol mať negatívny vplyv na štruktúru populácie. Z hľadiska
vekovej štruktúry jedincov je žiaduce prednostne z populácie eliminovať skôr menších a mladších
jedincov. Poľovná trofej takýchto jedincov však nie je natoľko cenená, najmä pri „poplatkovom odstrele",
kedy poľovný hosť platí poľovnému združeniu za možnosť realizácie odstrelu značnú finančnú čiastku.

Vzhľadom k spoločenskej hodnote jedinca medveďa hnedého inšpektorát odovzdal vec príslušným
orgánom činným v trestnom konaní na posúdenie, či nebola naplnená skutková podstata spáchania
trestného činu podľa § 305 ods. 1 písm. b) zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších
predpisov.
Z administratívneho spisu žalovanej má súd preukázané, že dňa 20.11.2017 bolo z Okresnej prokuratúry

Martin na Odbor kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine doručené trestné
oznámenie podané Slovenskou inšpekciou životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina,
týkajúce sa podozrenia zo spáchania trestného činu porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa §
305 ods. 1 písm. b) Trestného zákona a trestného činu pytliactva podľa § 310 ods. 1 Trestného zákona.V trestnom oznámení poukazujú na porušenie podmienok rozhodnutia Ministerstva životného prostredia
SR č. 3469/2017-6.3 zo dňa 06.04.2017, ktorým bola na základe žiadosti Poľovníckeho združenia Kriváň
Turany povolená výnimka zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002

Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, t.j. usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca
medveďa hnedého v poľovnom revíri Turany, držať ho a prepravovať, konkrétne porušenie podmienky
č. 2 predmetného rozhodnutia o povolení výnimky, podľa ktorej „usmrtený bude jedinec, ktorého
hmotnosť nepresiahne 150 kg" a podmienky č. 6 rozhodnutia o povolení výnimky, podľa ktorej „do
príchodu zamestnanca kontaktnej osoby bude ulovený medveď ponechaný na mieste odlovu (meranie

vykonáva výhradne kontaktná osoba), pričom zástupca žiadateľa vopred zabezpečí možnosť odváženia
uloveného jedinca s presnosťou na 0,5 kg", pričom dňa 02.10.2017 v čase o 21:30 hod. došlo k odstrelu
medveďa hnedého, avšak žiadateľ odmietol zabezpečiť odváženie uloveného jedinca za prítomnosti
zamestnanca kontaktnej osoby (Správa NP Malá Fatra), ktorý ohliadku vykonal až 03.10.2017, v rámci
ktorej zistil, že usmrtený bol jedinec s hmotnosťou minimálne 220 kg, kde týmto konaním došlo k činnosti
zakázanej podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení

neskoršíchpredpisov.Vovecipodozreniazospáchaniaprečinuporušovaniaochranyarastlínživočíchov
podľa § 305 ods. 1 písm. b) a prečinu pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b)
Trestného zákona vydalo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Martine, odbor kriminálnej polície,
tretie oddelenie vyšetrovania po vykonanom dokazovaní rozhodnutie (uznesenie) ČSV: ORP-805/3-
VYS-MT-2017 dňa 05.01.2018, ktorým vec, ktorého sa malo dopustiť Poľovnícke združenie Kriváň

Turanynatomskutkovomzáklade,žepotomakomubolarozhodnutímMinisterstvaživotnéhoprostredia
Slovenskej republiky, odborom štátnej správy ochrany prírody č. 3469/2017-6.3 zo dňa 06.04.2017
povolená výnimka zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002 Z.z., ktorou
mubolopovolenéusmrtiť-odstreliť-jednéhojedincamedveďahnedého,ktoréhohmotnosťnepresiahne
150 kg v poľovnom revíri Turany, držať ho a prepravovať, kde toto rozhodnutie bolo po odovzdaní

rozkladu Lesoochranárskeho zoskupenia VLK potvrdené rozhodnutie Ministerstva životného prostredia
SR č. 5817/2017-9.2 zo dňa 07.06.2017, dňa 02.10.2017 v čase o 21:30 hod. v miestnej časti zvanej
Torkovo k.ú. revíru J., došlo strelcom - hosťom A. G. za prítomnosti sprievodcu - poľovného hospodára
O. A. k odstrelu samca medveďa hnedého s odhadovanou minimálnou hmotnosťou 220 kg, čím bola
porušená jedna z podmienok rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR, odborom štátnej správy

ochrany prírody č. 3469/2017-6.3 zo dňa 06.04.2017, a teda došlo k činnosti zakázanej podľa § 35 ods.
1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, čím bola spôsobená ujma na chránenom
druhuživočíchamedveďahnedéhovovýške3.690,-Eur,kdespoločenskáhodnotamedveďahnedéhoje
stanovená vo vyhláške Ministerstva životného prostredia SR č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon
č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, odovzdal Slovenskej inšpekcii

životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina k prejednaniu priestupku alebo správneho
deliktu.
Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že vyšetrovateľ PZ v danom prípade má za to, že
k usmrteniu medveďa hnedého došlo na základe rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR č.
3469/2017-6.3 zo dňa 06.04.2017, ktorým bola povolená výnimka zo zákazov ustanovených v § 35 ods.

1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002 Z.z., a teda samotné usmrtenie nebolo v rozpore so všeobecne
záväznými predpismi. Strelcom A. G. došlo na základe pokynu poľovného hospodára O. A. k odstrelu
medveďa, ktorého poľovný hospodár vyhodnotil ako jedinca, ktorého hmotnosť nepresahuje 150 kg,
a ktorý nebol označený telemetrickým vysielačom, ani ušnou značkou. Poľovný hospodár spolu so
strelcom počas mesiacov august a september 2017 vykonali opatrenia smerujúce k tomu, aby nedošlo

k usmrteniu jedinca s vyššou hmotnosťou. Lokalitu, na ktorej bol povolený odstrel medveďa a v nej
sa pohybujúce medvede monitorovali počas dvoch mesiacov, na základe odporúčaní Mgr. Kalaša na
vnadisku do zeme umiestnili mierku vo výške 90 cm, kde medveď, ktorý bude mať v kohútiku túto
výšku, bude vo váhovej kategórii do 150 kg. Počas monitorovania vykonali meranie stôp medveďov
pohybujúcich sa v uvedenej lokalite. Rovnako sa im podarilo vykonať v tomto období aj meranie stôp

po medveďovi, ktorého nakoniec odstrelili, pričom hodnoty meraní zodpovedali jedincovi do hmotnosti
150 kg. Rovnako v deň a večer samotného odstrelu odstreleného medveďa pozorovali dostatočne dlhú
dobu za účelom presvedčenie sa, že ide o jedinca s hmotnosťou do 150 kg. Ďalej je potrebné uviesť,
že z výsluchov svedkov vyplýva, že odstrelený medveď nebol odvážený a teda nastáva pochybnosť v
otázke reálnej hmotnosti medveďa. Vyšetrovateľ PZ zistil, že strelec A. G. ako aj poľovný hospodár O.

A. svojim konaním nenaplnili znaky objektívnej a subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu
porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, nakoľko konali
na základe rozhodnutia o povolení výnimky zo zákazov a teda nie v rozpore so všeobecne záväzným
predpisom, ktorý je v tomto prípade § 35 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z.. Konanie strelca A.G., ktorý strieľal na pokyn poľovného hospodára a ktorým došlo k usmrteniu jedinca, ktorého hmotnosť
mala presahovať 150 kg a rovnako to, že neumožnili odváženie odstreleného medveďa, môže byť
posudzované ako porušenie podmienok stanovených v samotnom rozhodnutí, ale nie ako konanie, ktoré

jevrozporesovšeobecnezáväznýmipredpismiakotománamysliustanoveniepodľa§305ods.1písm.
b) Trestného zákona. Skutočnosti uvedené v trestnom oznámení ako aj skutočnosti zistené v priebehu
vyšetrovania boli posudzované i z pohľadu možného spáchania trestného činu trestného činu pytliactva
podľa § 310 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona. V predmetnom prípade nedošlo
konaním strelca A. G. a poľovného hospodára O. A. k naplneniu objektívnej stránky trestného činu

pytliactva a to z dôvodu, že na odstrel medveďa mali vydané platné povolenie, medveď nebol ulovený
zakázaným spôsobom. V čase odstrelu mal A. G. platný poľovný lístok, mal riadne vypísané povolenie
na lov zveri, platný zbrojný preukaz, platný preukaz zbrane, spolu s poľovným hospodárom a taktiež bol
riadne zapísaný v knihe návštev revíru. Vyhodnotením všetkých zadokumentovaných dôkazov možno
konštatovať, že v predmetnej veci nedošlo zo strany A. G. a O. A. ku konaniu, ktoré by mohlo zakladať
naplnenie skutkovej podstaty prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm.

b) a prečinu pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona a ani iného
trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona. V zmysle zásady uvedenej v § 2 ods.
10 Trestného poriadku dospel vyšetrovateľ PZ k záveru, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania
alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.
Následne vo veci rozhodol prvostupňový orgán štátnej správy Slovenská inšpekcia životného prostredia

- Inšpektorát ochrany prírody Žilina, odbor inšpekcie ochrany prírody a krajiny, ktorého výsledkom bolo
rozhodnutie č. 3397405518/8359-39013/Mac zo dňa 13.11.2018 v spojení s rozhodnutím žalovanej č.
3397000619/875-5454/Ant zo dňa 22.02.2019, ktorým bola žalobcovi podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona
č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny uložená pokuta 6.500,- Eur za iný správny delikt za to,
že dňa 02.10.2017 prostredníctvom poľovníckeho hosťa (strelca) usmrtil jedinca chráneného živočícha

druhu medveď hnedý (ursus arctos) v poľovnom revíri Turany, v lokalite Torkovo, v k. ú. J., ktorého
hmotnosť presiahla 150 kg, čím porušil podmienku č. 2 vykonávania činnosti určenej podľa ustanovenia
§ 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. Ministerstvom životného prostredia SR v rozhodnutí o výnimke
č. 3469/2017-6.3 zo 06.04.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 09.06.2017; súčasne vnadením
jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Turany, v lokalite Torkovo, v k. ú. J., navnadisko, ktorého

vzdialenosť od najbližšej trvalo obývanej časti obce Šútovo, ako aj obce Ratkovo, bola menej ako 2
km, účastník konania porušoval podmienku č. 3 vykonávania činnosti určenú orgánom ochrany prírody
v rozhodnutí o povolení výnimky; a neponechaním uloveného jedinca medveďa hnedého na mieste
odlovu v poľovnom revíri Turany, v lokalite Torkovo, v k. ú. J., až do príchodu pracovníka Štátnej ochrany
prírody Slovenskej republiky, Správy Národného parku Malá Fatra (kontaktnej osoby), účastník konania

porušili podmienku č. 6 vykonávania činnosti určenú orgánom ochrany prírody v rozhodnutí o povolení
výnimky, teda za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil tým, že porušoval podmienky vykonávania
činnosti určené príslušným orgánom ochrany prírody podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. v
rozhodnutí o výnimke, čím naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 90 ods. 1 písm.
d) zákona č. 543/2002 Z. z..

34. Predmetom súdneho prieskumu v konaní o žalobe vo veci správneho trestania je zákonný prieskum
rozhodnutia žalovanej zo dňa 22.02.2019, č. 3397000619/875-5454/Ant, ktorou žalobca žiadal, aby súd
upustil od uloženia sankcie - pokuty vo výške 6.500,- Eur uloženej žalobcovi resp. zrušil rozhodnutia
žalovanej zo dňa 22.02.2019 a rozhodnutie Inšpektorátu životného prostredia Žilina zo dňa 13.11.2018.

35. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v
zmysle § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), pričom pristúpil
k sankčnej moderácií v zmysle § 198 ods. 1 písm. a) SSP. Čo sa týka návrhu na zrušenie napadnutých
rozhodnutí, v tejto časti žalobu podľa § 190 SSP v spojení s § 194 ods. 2 SSP zamietol.

Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

Podľa § 197 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže

doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým
však nie je viazaný.Podľa § 198 ods. 1 písm. a) SSP, správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania
na návrh žalobcu rozsudkom zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej
uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku

alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter.

Podľa § 198 ods. 2 SSP, správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa
osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy.

Podľa § 198 ods. 4 SSP, rozsudok správneho súdu podľa odseku 1 nahrádza výrok rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy v takom rozsahu, v akom bolo rozhodnuté o
zmene druhu alebo výške sankcie alebo upustení od jej uloženia.

Podľa § 198 ods. 5 SSP, vo výroku rozsudku podľa odseku 1 správny súd uvedie
a) označenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy,

b) druh a výšku sankcie uloženej orgánom verejnej správy,
c) druh a výšku sankcie uloženej správnym súdom alebo upustenie od jej uloženia.

Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z., ministerstvo môže druhy európskeho významu a
druhy národného významu ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom za chránené rastliny a

chránené živočíchy.

Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z., zoznam
chránených živočíchov je uvedený v prílohe č. 6.
Medveď hnedý (ursus arctos) je uvedený v prílohe č. 6 vyhlášky č. 24/2003 Z. z., teda je pôvodným

druhom chráneného živočícha, na ochranu ktorého sa vzťahujú ustanovenia § 35 zákona č. 543/2002
Z. z..

Podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. je chráneného živočícha zakázané úmyselne
zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli.

Podľa § 35 ods. 1 písm. e) zákona č. 543/2002 Z. z. je chráneného živočícha zakázané držať,
prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu.

Podľa § 65 ods. 1 písm. h) zákona č. 543/2002 Z. z. ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch

povoliť výnimku zo zakázaných činností, ak ide o druhy podľa § 40.

Podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. v rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona, ktorým sa dáva
súhlas na výkon činnosti alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona, môže
konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a

krajiny a obmedziť ich časovú platnosť.

36. Správny súd konštatuje, že výkonom štátneho dozoru neboli preukázané také skutočnosti, z ktorých
by vyplývalo, že účastník konania, resp. strelec, mali v úmysle usmrtiť iného jedinca medveďa hnedého,
ako im umožňovalo rozhodnutie o povolení výnimky. Poľovnícky hospodár účastníka konania, ktorý

aj sprevádzal poľovníckeho hosťa (strelca) v deň usmrtenia jedinca medveďa hnedého, v čase po
právoplatnosti rozhodnutia o povolení výnimky chodieval okrem iných aj na lokalitu Torkovo na posed,
kde vykonával monitoring výskytu medveďov a kde neskôr po konzultácii s pracovníkmi správy NP
Mala Fatra umiestnil doma vyrobenú mierku zodpovedajúcu výške medveďa v kohútiku, ktorý by nemal
presiahnuť určenú hmotnosť 150 kg. Uvedenú konzultáciu potvrdil riaditeľ Správy NP Malá Fatra a

predchádzajúci monitoring výskytu medveďov poľovnícky hosť - strelec, ktorý sa ho rovnako zúčastnil.
Trofej medveďa hnedého - lebka a koža, ktoré sa považujú za jedinca chráneného druhu živočícha v
zmysle zákona č. 543/2002 Z. z., bola v čase výkonu štátneho dozoru v držbe a vo vlastníctve účastníka
konania. Výkonom štátneho dozoru tak inšpekcia nezistila vykonanie činnosti zakázanej podľa § 35
ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002 Z. z., pretože táto bola na základe žiadosti účastníka konania

povolená príslušným orgánom ochrany prírody rozhodnutím o povolení výnimky. Predmetom štátneho
dozoru inšpekcie tak bola kontrola dodržiavania podrobnejších podmienok vykonávania činností, ktoré
boli účastníkovi konania určené v rozhodnutí o povolení výnimky. Konanie v rozpore s podmienkamiurčenými orgánom ochrany prírody v rozhodnutí o povolení výnimky bolo zistené žalovanou pri
nasledujúcich podmienkach rozhodnutia:
· podmienka rozhodnutia č. 2, podľa ktorej „usmrtený bude jedinec, ktorého hmotnosť nepresiahne 150

kg"
· podmienka rozhodnutia č. 3, podľa ktorej „v prípade vnadenia bude vnadisko založené min. 2 km od
trvaloobývanejčastiobcesvýlučnerastlinnoupotravovouextenzívnouformou(do15kgkrmivadenne)."
· podmienka rozhodnutia č. 6, podľa ktorej „do príchodu zamestnanca kontaktnej osoby bude ulovený
medveď ponechaný na mieste odlovu (meranie vykonáva výhradne kontaktná osoba). Zástupca

žiadateľa vopred zabezpečí možnosť odváženia uloveného jedinca s presnosťou na 0,5 kg. Hmotnosť
usmrteného jedinca sa považuje spolu s vývrhom."

37. Z obsahu vyšetrovacieho spisu OR PZ Martin vyplýva, že zamestnanec kontaktnej osoby (pracovník
Správy NP Malá Fatra) vykonal meranie dňa 03.10.2017 na dvore člena účastníka konania v obci
Ratkovo a meranie nezahŕňalo odváženie uloveného jedinca. Dôvodom toho, že účastník konania

neponechalulovenéhomedveďanamiesteodlovu,bolatelefonickádohodasriaditeľomSprávyNPMalá
Fatra, ktorý to vo svojom vysvetlení nepoprel. Dôvodom toho, že účastník konania vopred nezabezpečil
možnosť odváženia uloveného jedinca, malo byť podľa vyjadrení poľovníckeho hospodára účastníka
konania a strelca jednak to, že ich údajne nik k váženiu nevyzval, ale aj to, že sa mala váha v noci
pokaziť. Strelec v tejto súvislosti do zápisnice OR PZ Martin z 15.12.2017 uviedol, že „asi okolo polnoci

volal hospodár pánovi Kalašovi (riaditeľ Správy NP Malá Fatra), ten mu ale nedvíhal telefón. Potom sme
medveďanaložilinamojeautoznačkyToyotaHilux,vpriebehunakládkyasipánA.(poľovníckyhospodár
účastníka konania) volal s pánom Kalašom, lebo potom mi povedal, že medvede máme zaviesť dolu do
dediny Ratkovo k pánovi J.. (...) pred vývrhom medveďa, ktorý urobil hospodár, sme boli zvedavý na
jeho váhu, takže sme ho išli vážiť na váhe, ktorú priniesol hospodár, táto sa pri vážení zrejme pokazila,

lebo niečo na nej blikalo. Váhu medveďa nám neukázala".

38. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 543/2002 Z. z. pokuta do 9.958,17 Eur a prepadnutie veci
môže orgán ochrany prírody uložiť podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá sa dopustí protiprávneho
konania tým, že porušuje podmienky vykonávania činnosti určené príslušným orgánom ochrany prírody

v rozhodnutí o súhlase alebo vo výnimke podľa ustanovenia § 82 ods. 12 alebo podmienky určenej
podľa ustanovenia § 50 ods. 6.

39. Medveď hnedý (ursus arctos) je prioritným druhom európskeho významu, ktorý sa prirodzene
vyskytuje na území Slovenskej republiky. Ide o pôvodný druh chráneného živočícha, ktorý má v zmysle

prílohy č. 6 k vyhláške č. 24/2003 Z. z. spoločenskú hodnotu 3.690,- Eur. Podľa ustanovenia § 35 ods.
2 citovanej vyhlášky spoločenská hodnota chránených živočíchov sa zvýši až o 300% spoločenskej
hodnoty uvedenej v prílohách č. 6 v závislosti od stupňa ochrany územia, v ktorom sa vyskytujú a stupňa
ich ohrozenosti. Medveď hnedý je v zmysle Smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane
biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín zaradený

- do prílohy č. 2, v ktorej sú uvedené druhy živočíchov a rastlín európskeho významu, ktorých ochrana
si vyžaduje vyhlásenie osobitne chránených území,
- do prílohy č. 4, v ktorej sú uvedené druhy živočíchov a rastlín európskeho významu, ktoré si vyžadujú
prísnu ochranu.
Skutková podstata správneho deliktu podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 543/2002 Z. z. sa viaže

ku skutkovej okolnosti porušenia podmienky vykonávania činnosti určené príslušným orgánom ochrany
prírody v rozhodnutí o súhlase alebo vo výnimke podľa ustanovenia § 82 ods. 12 alebo podmienky
určenej podľa ustanovenia § 50 ods. 6.
V správnom konaní bolo preukázané naplnenie uvedenej skutkovej podstaty správneho deliktu. Pre
posúdenie protiprávneho konania žalobcu v preskúmavanej veci je irelevantné, či z ulovenia jedinca

medveďa hnedého na základe právoplatného rozhodnutia o povolení výnimky mal alebo nemal
prospech. Uvedené skutočnosti podľa správneho súdu nemôžu byť zohľadňované ani pri rozhodovaní
o výške uloženej pokuty, pretože § 91 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. upravuje podmienky, na ktoré je
povinný správny orgán prihliadať pri určení výšky pokuty. Uvedenú skutočnosť nemožno subsumovať
pod pojem závažnosť, spôsob spáchania správneho deliktu a jeho následky, vrátane vzniknutej ujmy,

rozsahamieruhroziacejujmyalebospoločenskejhodnoty.Uvedenáskutkováokolnosťpodľasprávneho
súdu nemôže byť ani vyhodnotená podľa kritérií upravených v § 91 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z..40. Správny súd aplikujúc moderačné právo zmenil napadnuté rozhodnutie žalovanej a prvostupňového
správneho orgánu vo výroku o uložení výšky pokuty a pokutu uložil v spodnej hranici jej zákonného
rozpätia, ktoré zákon pri ukladaní pokút upravuje, čo je v konečnom dôsledku pre postavenie žalobcu

priaznivejšie, pričom zohľadnil skutočnosť, že žalobca je poľovníckym združením, ktoré nevykonáva
hospodársku činnosť, s jeho činnosťou sú spojené výdavky spočívajúce najmä v povinnostiach, ktoré
zabezpečuje v zmysle zákona poľovníctve. Jedná sa najmä o zabezpečovanie krmiva pre zver, výstavbu
poľovníckych zariadení, absolvovanie povinných kontrolných strelieb, zakúpenia roznášanie soli a v
neposlednom rade odplata za prenájom poľovného revíru. Všetky tieto činnosti zabezpečujú členovia

združenia z členských príspevkov, v žiadnom prípade teda odstrel jedinca medveďa hnedého nemôže
byť zárobkovou činnosťou, ako sa nazdáva odvolací správny orgán. Rovnako správny súd vychádzal aj
zo samotného rozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo dňa 06.04.2017,
ktorým ministerstvo povolilo žalobcovi výnimku zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. b) a e)
zákona. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že z dostupných údajov ŠOP SR žiadateľa, ako aj
z informácií predložených žiadateľom je zrejmé, že populácia medveďa hnedého v predmetnom revíri

nie je ohrozená. Naopak všetko nasvedčuje tomu, že tento chránený druh živočícha v tomto revíri
prosperujeajehopopulácianarastá.Niejepretodôvodspochybňovaťsplneniezákladnejpodmienkypre
povolenie výnimky na usmrtenie tohto živočícha, ktorou je skutočnosť, že povolená výnimka neohrozí
zachovanie populácie tohto druhu. Ministerstvo sa svojimi kritériami na povolenie výnimky (prednostné
povoľovanie výnimiek mimo území s tretím až piatym stupňom ochrany, ktoré slúžia ako jadrové zóny

kľudu pre medveďa a hlavne a na okraji areálu rozšírenia medveďa) snaží dosiahnuť udržanie populácie
v priaznivom stave v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti o obyvateľov. Rozširovanie areálu a postup
do oblasti zasiahnutých ľudskou činnosťou, častejšie vyrušovanie medveďov, jednoznačne preukázané
hlásenia o zvýšenom počte medveďov aj v pôvodných miestach výskytu, ako aj zábery z fotopascí,
nesporne nasvedčujú skutočnosti, že v poľovnom revíri Turany je zvýšený stav populácie medveďa

hnedého. ŠOP SR priebežne v predchádzajúcich obdobiach evidovala a preverovala škody spôsobené
medveďom a strety medveďov s obyvateľstvom. Problémy riešili priamo s miestnymi obyvateľmi.
Ministerstvo pri rozhodovaní o výnimkách z podmienok ochrany chráneného druhu, odôvodňuje vydanie
výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona. V zmysle tohto ustanovenia zákona je právne irelevantný
vznik škodného účinku, pretože keď následok na zdraví alebo živote vznikne, uvedené ustanovenie

stráca na význame. Zákon pripúšťa aj určité výnimky a v citácii § 40 ods. 3 písm. c) zákona nevyžaduje
vznik následku, ale preferuje ochranu pred vznikom škodlivého následku. Na to, aby sa predišlo stretom
medveďov s ľuďmi, je podľa názoru ministerstva potrebné udržiavať populáciu medveďa v takom počte a
na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu tam, kde nie je dostatok prirodzenej potravy, kde
však je omnoho väčšia ponuky potravy pre medveďa z umelých zdrojov (včelíny, odpadky, hospodársky

chov dobytka). V prípade, ak by k tomu dochádzalo, výraznou miernou by sa zvyšovala hrozba toho,
že si medveď bude zabezpečovať potravu práve z takýchto zdrojov, čím by sa zároveň omnoho zvýšila
i hrozba napadnutia ľudí, a tým ŠOP SR posúdila vplyv povolenia výnimky na populáciu medveďa
hnedého v územiach európskeho významu, v blízkosti ktorých má dôjsť k usmrteniu medveďa hnedého.
Po zhodnotení žiadosti ŠOP SR konštatuje zhodnotením kumulovaného vplyvu nedôjde k významnému

vplyvu na populáciu medveďa hnedého v uvedených lokalitách. ŠOP SR eviduje pravidelný výskyt
medveďovvPZKriváňTurany.Pravidelnejedincemedveďahnedéhonavštevujúokolieobceavyužívajú
ich na získanie potravy, pričom vznikajú škody na plodinách a ovocí.

41. Zavedenie legislatívneho pojmu „správne trestanie" v predpise upravujúcom výkon správneho

súdnictva, znamená, že práve správny súd je v konečnom dôsledku povolaný ustáliť zodpovednosť za
protispoločenské správanie, ktoré má znaky priestupku, disciplinárneho alebo kárneho previnenia, či
iného správneho deliktu, za ktoré sa ukladá sankcia, aj keď správny súd rozhoduje o vine a sankcii len
nepriamo, prieskumom zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v medziach ustanovených zákonom,
a v prípadoch ustanovených zákonom môže nahradiť rozhodnutie orgánu správy o výške sankcie.

Minimálne odvtedy, ako bol ratifikovaný Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je
rozhodné, či pozitívne právo označuje určité deliktuálne konanie/správne za trestný čin, priestupok alebo
iný správny delikt. Dohovor sa zmieňuje o „akomkoľvek trestnom obvinení", pri ktorom treba záruky
spravodlivého procesu tomu, kto je obvinený, poskytnúť rovnako bez ohľadu na to, či je obvinený v
trestnom konaní, v správnom či priestupkovom konaní. Osobitná úprava konania vo veciach správneho

trestania sa týka preskúmavania rozhodnutí orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte
alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie (§ 194 ods. 1 SSP). Ustanovenie § 195 SSP
explicitne stanovuje, kedy správny súd nie je viazaný v konaní vo veciach správneho trestania rozsahom
a dôvodmi žaloby. Nová právna úprava v Správnom súdnom poriadku tak dáva súdu bez ohľadu narozsah a dôvody žaloby priamo povinnosť zaoberať sa otázkou zistenia skutočného stavu veci (§ 195
písm. a) SSP), otázkami zániku zodpovednosti za správny delikt (§ 195písm. b) SSP), ale aj otázkami
druhu a výšky sankcie z toho hľadiska, či nevybočila z rozsahu správnej úvahy danej orgánu verejnej

správy znením zákona (§ 195 písm. c) SSP). Rozhodovanie správneho súdu vo veciach správneho
trestania sa však ďalej približuje výkonu trestného súdnictva aj tým, že hoci zákon nekonkretizuje, ktoré
zo základných zásad trestného konania podľa Trestného poriadku a zo zásad ukladania trestov podľa
Trestného zákona budú v rámci správneho trestania použiteľné, môžu práve úvahy o aplikácií týchto
zásad tvoriť podstatu súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí o zodpovednosti za správne delikty a

o uložených sankciách. Ustanovenie § 195 SSP explicitne stanovuje, kedy správny súd nie je viazaný
v konaní vo veciach správneho trestania rozsahom a dôvodmi žaloby. Táto právna úprava vyplynula aj
zo súčasnej súdnej praxe uplatňujúcej plnú jurisdikciu v správnom trestaní na základe článku 6 ods. 1
Dohovoru.
Oprávnenie správneho súdu vykonať dokazovanie je vyjadrením požiadavky plnej jurisdikcie v konaní
správneho súdu, na základe ktorého môže rozhodnúť podľa § 198 ods. 1 písm. a) SSP zmenou druhu

a výšky sankcie alebo podľa § 198 ods. 1 písm. b) SSP upustením od potrestania, za podmienok, ktoré
ustanovujezákon.Podstatnéje,žepodľa§198ods.2SSPnemôžebyťrozhodnutévneprospechosoby,
ktorá bola postihnutá žalobou napadnutým rozhodnutím.

42. Správny súd vo veci stanovil termín pojednávania na deň 24. júna 2020.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že odkazuje na samotnú žalobu, na ostatné písomné
podania uskutočnené vo veci a dodal, že žalobca nemôže niesť zodpovednosť a byť za svoje konanie
sankcionovaný tak vysokou pokutou, nakoľko body, ktoré mal v zmysle záverov žalovanej a jej
rozhodnutia porušiť boli vopred odkomunikované s kontaktnou osobou, ktorá mala byť nápomocná pri
vykonávaní rozhodnutia o udelení výnimky na odlov medveďa hnedého. Členovia žalobcu sa riadili

pokynmi kontaktnej osoby, či to už bol teda starostlivý výber vnadiska, či to bolo odporúčanie na
zhotovenie mierky umiestnenej na vnadisku, ktorá mala byť pomôckou na posúdenie veľkosti loveného
jedinca medveďa alebo aj samotná komunikácia a manipulácia s jedincom po jeho odlovení. Uviedol, že
populácia medveďa hnedého na území nielen poľovného revíru žalobcu, ale aj na území celej republiky
je vysoká, v žiadnom prípade nie ohrozená a každoročne narastá. Z tohto dôvodu mal za to, že uloženie

sankcie je neúmerne vysoké a žiadal, aby rozhodnutie žalovanej bolo zrušené, prípadne aby súd využil
moderačné právo a upustil prípadne adekvátne znížil uloženú sankciu.
Poverená zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že naplnenie znaku skutkovej podstaty
iného správneho deliktu je medzi žalobcom a žalovaným nesporné. Jediná sporná otázka je, či
sa žalobca môže svojej zodpovednosti zbaviť tým, že povie, že konal na základe odporúčania

kontaktnej osoby. Žalovaná má za to, že kontaktná osoba nie je osoba spôsobilá meniť právoplatné
rozhodnutia Ministerstva životného prostredia, pričom táto osoba slúžila iba na určitú evidenciu a na
zaznamenanie údajov už odloveného jedinca medveďa. V rozhodnutí Ministerstva životného prostredia
sa nenachádzajú údaje alebo pokyny na to, aby sa žalobca riadil údajmi a pokynmi kontaktnej osoby.
Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty má za to, že je primeraná a spravodlivá. Pokiaľ by bola nižšia, tak

má za to, že by podstate na svojom protiprávnom konaní žalobca profitoval a mohlo by to pôsobiť do
budúcna tak, že by sa opätovne uchyľoval k porušovaniu právnych predpisov.

43. Voľná úvaha pri rozhodovaní o výške pokuty za správny delikt je myšlienkový proces, v rámci
ktorého má správny orgán zvažovať závažnosť porušenia právnych predpisov vo vzťahu ku každému

zisteniu protiprávneho konania, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená sankcia spĺňala nielen
požiadavku represie, ale aj preventívny účel (R 103/2013).

44. Vo sfére páchateľa iného správneho deliktu má uložená pokuta plniť úlohu výchovnú, tak aj
represívnu, a preto by nemala byť v zanedbateľnej výške, inak nemožno predpokladať, že by splnila svoj

účel. Vychádzajúc z judikatúry NS SR by však pokuta nemala byť pre subjekt likvidačná. Uloženie pokuty
v takej výške, aby splnila súčasne princíp prevencie, represie, proporcionality a spravodlivej rovnováhy,
nie je pre orgán ochrany prírody jednoduchou záležitosťou, pretože judikatúra v tejto oblasti nie je
jednotná, najmä vo vzťahu k posudzovaniu protiprávnosti konania a využívania liberačných dôvodov,
ktoré môžu spôsobovať zánik zodpovednosti páchateľa za protiprávne konanie. Správny poriadok ani

zákon č. 543/2002 Z. z. neobsahuje žiadne liberačné dôvody, ktoré by vylúčili zodpovednosť páchateľa
za iný správny delikt. Zatiaľ čo Nejvyšší správní soud ČR prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti
sa prikláňa k názoru, že liberačné dôvody, pri preukázaní ktorých dochádza k zániku zodpovednosti
páchateľa za protiprávne konanie, musia byť zakotvené priamo v zákone, a teda, že okolnosti, za ktorýchdošlo k protiprávnemu konaniu môžu mať len vplyv na výšku pokutu. Najvyšší súd SR zastáva názor,
že okolnosti za ktorých bol skutok spáchaný môžu zbavovať páchateľa sankčnej zodpovednosti aj bez
opory v právnom predpise. Vzhľadom na existujúcu judikatúru Najvyššieho súdu SR a prebiehajúce

legislatívne zmeny v správnom súdnictve týkajúcich sa znášania inštitútov trestného práva do správneho
práva len na základe analógie bez opory v právnom predpise, majú za následok právnu neistotu, nielen
pre fyzické a právnické osoby, ktoré sú adresátom právnych predpisov, ale aj pre štátne orgány, ktoré sú
v rozhodovacej činnosti viazané stále platným a účinným článkom 2 ods. 2 Ústavy SR. Podľa článku 2
ods.2ÚstavySRsúštátneorgányviazanézákonomaichrozhodovaniejelimitovanérozsahomplatných

predpisov. Správne súdnictvo patrí medzi strážcov zákonnosti, dodržiavanie princípov právneho štátu,
ale aj medzinárodných záväzkov, najmä v oblasti ochrany základných ľudských práv a slobôd. Je preto
pochopiteľné, že súdy pri preskúmavaní rozhodnutí orgánov štátnej správy sa snažia prostredníctvom
vlastnej judikatúry nasmerovať rozhodovaciu činnosť v štátnych orgánov tak, aby boli dodržiavané
medzinárodné záväzky, prípadne odporúčania Rady Európy vo veciach správneho trestania a vypĺňať
tak medzery v platnej legislatíve. Judikatúra Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR by sa

však mala premietnuť do legislatívnej činnosti ústredných orgánov štátnej správy, ako aj zákonodarného
orgánu SR. V opačnom prípade sa štátne orgány stávajú „rukojemníkmi" medzi zákonodarnou a štátnou
mocou.
Určite sa možno stotožniť s názorom, že z charakteru pokuty ako majetkovej sankcie nutne vyplýva,
že ak má byť individualizovaná a primeraná, mala by reflektovať aj majetkové pomery potrestaného.

Rovnaká výška pokuty uložená majetnému sa bude javiť ako smiešna a neúčinná, zatiaľ čo v prípade
postihu nemajetného môžu pôsobiť likvidačne. Ak správny orgán na základe požiadavky súdov zohľadní
pri stanovení výšky pokuty majetkové pomery „nemajetného" páchateľa a uloží pokutu z tohto dôvodu
na dolnej hranici sankčného rozpätia, mali by byť súdom akceptovateľné aj pokuty správneho orgánu,
ktoré budú uložené v hornej hranici sankčného rozpätia v prípade „majetného" páchateľa.

45. V rámci iných druhov správneho trestania, kde nie je daná pôsobnosť zákona o priestupkoch je
situácia najzložitejšia, pokiaľ ide o otázku uplatnenia zásady zákazu reformatio in peius. Na jednej
strane je pre takéto konania spravidla daná pôsobnosť správneho poriadku, ktorý vyslovene uvedenú
otázku nerieši, ale z analýzy ustanovenia § 59 plynie záver, že správny orgán konajúci podľa ustanovení

správneho poriadku sa na túto zásadu neuplatňuje. Na druhej strane však vystupujú požiadavky práva
na spravodlivý proces zakotvené v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd
v článku 6 ods. 1 a ďalších rezolúciách a odporúčaniach Rady Európy. O tom, že situácia vôbec
nie je tak jednoznačná, ako by sa mohla na prvý pohľad javiť, nás presviedča rozhodovacia činnosť
súdov rôzneho stupňa, ako v Slovenskej republiky, tak i v Českej republike. Oproti českej judikatúre,

je judikatúra slovenských súdov menej konzistentná v otázkach prípustnosti zásady zákazu reformatio
in peius. Proti aplikácii tejto zásady sa hovorí napríklad v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo
14/2011 zo dňa 29.02.2012, kde sa konštatuje, že odvolací orgán môže rozhodnúť aj v neprospech
odvolateľa, pričom výslovne uvádza, že v správnom konaní zásada reformatio in peius neplatí. Taktiež
v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžhpu 1/2009 zo dňa 30.12.2013 sa poukazuje na odlišnosti

správneho a trestného trestania a na nemožnosť univerzálnej aplikácie všetkých trestných zásad na
oblasť správneho trestania. Osobitne upozornil na odlišnosti pri ukladaní sankcii. Najvyšší súd SR
sa aj vo svojom rozsudku zo dňa 09. júna 2015, sp. zn. 3Sžhpu 1/2013 v zásade tiež priklonil k jej
odmietnutiu, keď uviedol, že „zásada zákazu reformatio in perus v správnom trestaní nie je možné
bez všetkého aplikovať, ale ani apriori vylúčiť, uvedené záleží od posúdenia konkrétnych okolností

prejednávaného prípadu. Druhostupňový správny orgán musí dostatočne prípadné zvýšenie sankcie
oproti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu odôvodniť a zvážiť všetky skutkové okolností, keďže
zásada zákazu zmeny k horšiemu nie je výslovne v Správnom poriadku upravená, je potrebné pri jej
analogickom použití aplikovať taký výklad, ktorý nebude na ujmu účastníka konania, avšak ani na ujmu
ochrany hodnôt, v ktorých spočíva príslušný chránený verejný záujem. ... „Zásada zákazu reformatio in

peiusmáslúžiťnajmänato,abyúčastnícisprávnehokonaniamohlibezobávzozhoršeniasvojejsituácie
využiť právo na podanie opravného prostriedku. Avšak podľa názoru odvolacieho súdu, aplikácia tejto
zásady v správnom konaní bez obmedzenia, a to ani pri ochrane verejného záujmu (napr. aj v prvom
správnom poriadku - vládnom nariadení č. 8/1928 Zb. o konaní vo veciach patriacich do pôsobnosti
politických úradov (správne konanie) bolo možné zmeniť rozhodnutie v neprospech odvolateľa, ak bol

na danej veci verejný záujem) by bola v rozpore s úlohou odvolacieho orgánu, ktorého rozhodovanie nie
je viazané na závery orgánu prvého stupňa. V tejto súvislosti senát odvolacieho súdu poukazuje aj na
kontradiktórnosť trestného konania, kde takýto verejný záujem chráni prokurátor, ktorý sa má možnosť
odvolať, a tak dosiahnuť uloženie prísnejšieho trestu pre páchateľa, ak je to potrebné. V správnomkonaní v rámci správneho trestania takáto možnosť odvolania sa prokurátora odpadá, a preto jedine
správny orgán druhého stupňa môže v tomto prípade ochrániť verejný záujem." Najvyšší súd SR v
tomto svojom rozsudku tiež poukázal na niektoré rozdielne atribúty správneho trestania a súdneho

trestania. Uviedol, že „značná časť procesných práv, ktoré prislúchajú obvinenému v trestnom konaní
sa prostredníctvom judikatúry aplikuje aj vo veciach správneho trestania. To však neznamená, že sa v
rámci správneho trestania majú aplikovať úplne všetky práva obvineného, ktoré sa uplatňujú v trestnom
konaní. Trestné konanie a správne konanie sú dve samostatné oblasti, v rámci ktorých by bolo možné
jednotlivé inštitúty akokoľvek navzájom dopĺňať a nahrádzať. Správne trestanie umožňuje jednoduchšie

a menej formálne postupy, než tie, ktoré sa uplatňujú v trestnom konaní. Uvedené platí aj na zásadu
zákazu reformatio in peius v správnom trestaní, pričom v trestnom konaní má svoje stále miesto. V
správnom trestaní neplatí táto zásada neobmedzene (najmä s ohľadom na § 59 Správneho poriadku)
s cieľom odvolacieho konania, ako i z úlohy odvolacieho orgánu, ktorého rozhodovanie nie je viazané
na závery orgánu prvého stupňa a je oprávnený samostatne hodnotiť podklady pre rozhodnutie atď.),
ale je potrebné v každom jednotlivom prípade zohľadniť všetky skutočnosti, aj s ohľadom na judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva a judikatúru súdnych inštitúcií Európskej únie."
Ústavný súd SR vo svojom náleze zo dňa 13. januára 2016 sp. zn. I. ÚS 505/2015 potvrdil právny názor
Najvyššieho súdu SR, ktorý vyjadril vo svojom rozsudku, sp. zn. 3Sžhpu 1/2013. Uviedol, že „zmena
prvostupňového správneho rozhodnutia k horšiemu v odvolacom konaní nie je per se nezlučiteľná s
účelom a podstatou ochrany, ako sa zaručuje článkom 46 ods. 1 a 2 Ústavy." Okrem iného ale upozornil

na skutočnosť, že „ochrana ústavnosti zmeny správneho rozhodnutia k horšiemu v odvolacom konaní
si vyžaduje ustálenie podmienok, za akých je taká zmena ústavne dovolená a určenie klasifikačných
kritérií pre zistenie, či konkrétna zmena správneho rozhodnutia k horšiemu v odvolacom konaní je
ústavne udržateľná." Ústavný súd SR osobitne poukázal na to, že „pri zmene správneho rozhodnutia
k horšiemu, možno od druhostupňového orgánu verejnej správy spravodlivo požadovať, aby sa zdržal

svojvôle, a aby prvostupňové rozhodnutie zmenil k horšiemu iba tam, kde existuje pre takú zmenu
zákonný základ spočívajúci v nedostatočnej, neprimeranej aplikácii zákona správnym orgánom prvého
stupňa. Teda tam, kde prvostupňový orgán nedostatočne ochránil verejný záujem reprezentovaný
zákonom, chybne ustanovil skutkový stav, neuplatnil všetky relevantné právne normy alebo očividne
svojvoľne ich interpretoval na prospech protiprávne sa správajúceho subjektu práva. K rozhodnutiu

meniacemu prvostupňové správne rozhodnutie v odvolacom konaní k horšiemu nevyhnutne patrí riadne
odôvodnenie všetkých relevantných skutkových okolností aj aplikovanej právnej úpravy. Právo na
odôvodnenie rozhodnutia možno označiť za implikované právo v základnom práve na ochranu iným ako
súdnym orgánom Slovenskej republiky (článok 46 ods. 1 Ústavy). V judikatúre Najvyššieho súdu sa toto
právo označuje aj za právo implikované v prvkoch materiálneho právneho štátu zahŕňajúcich právo na

dobrú správu veci verejných."
„Zásada zákazu reformatio in peius má základ už v rímskom práve a je plne aplikovaná aj v súčasnom
právnom poriadku Slovenskej republiky. Podstatou tejto zásady je garantovať možnosť (obvineného)
napadnúť rozhodnutie opravným prostriedkom bez obáv a rizika, že sa jeho situácia zhorší. Teda
garantovať slobodu odvolacieho práva zaručeného v druhej hlave (7. oddiel Ústavy) a v dôsledku toho

i základného práva na obhajobu. Túto zásadu je potrebné dodržiavať, ako aj aplikovať, pokiaľ možno
vždy najširšie a vždy iba materiálne, nie formálne." (III. ÚS 392/2010)
Pri rozhodovaní správny súd zobral do úvahy aj záver žalobcu (aj keď mylný), že pokiaľ ide o podmienku
č. 6 Výnimky, žalobca sa domnieval, že je právomocou kontaktnej osoby (zástupcu správy NP MF) aj
telefonicky vydať povolenie na manipuláciu a transport uloveného jedinca, preto bol ulovený medveď

hnedý transportovaný k osobe, ktorú zástupca Správy NP MF označil. Pri svojej mylnej domnienke sa
žalobca opieral o skúsenosť z minulosti (kolízie motorových vozidiel s medveďom hnedým).
Správny súd rovnako prihliadol na skutočnosť, že žalobca (PZ Kriváň Turany) takmer dvadsať rokov
zabezpečuje pre NP MF úpravu plôch s výskytom chránených rastlín (gogoľové mláky, hrabinka),
každoročne55členovžalobcubeznárokunafinančnúodmenuodstraňujenáletovédrevinyzuvedených

plôch, na ktorých sa vyskytuje rosička okrúhlolistá a iné chránené rastliny. Problematika veľkých šeliem
začala negatívne zasahovať aj do vzťahu NP MF a poľovníckeho združenia, čo vyvrcholilo ulovením
vlka dravého v poľovníckej sezóne 2016/17. Išlo o legálny lov so všetkými náležitosťami vyplývajúcimi
zo zákona.

46. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne závery rozhodol správny súd tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia. Rozhodnutie žalovanej a prvostupňového správneho orgánu obsahujú
všetky zákonom požadované náležitostí a žalovaná pri hodnotení dôkazov postupovala v medziach
zákona a logického uvažovania, všetky dôkazy hodnotila v ich vzájomnej súvislosti a prihliadala navšetko,čovdanomkonanívyšlonajavo.Ztýchtodôvodovsprávnysúdnapadnutérozhodnutiežalovanej
nezrušil, ALE zmenil ho iba v časti výšky uloženej pokuty tak, že žalobcovi uložil pokutu nie vo výške
6.500,- Eur ale vo výške 2.000,- Eur.

Správny súd na základe vykonaného dokazovania vo veci rozhodol postupujúc podľa § 198 ods. 1
písm. a) SSP, pričom zohľadnil snahu žalobcu pri vykonávaní rozhodnutia o udelení výnimky na odlov
medveďa hnedého postupovať maximálne obozretne a efektívne, kedy žalobca s dobrým úmyslom
vec odkomunikoval a vopred kontaktoval kontaktnú osobu, ktorá mala byť, podľa neho nápomocná
pri vykonávaní tohto rozhodnutia. Súd kladne vyhodnotil predovšetkým dobromyseľnosť žalobcu

postupovať správne podľa bodov rozhodnutia o výnimke, ktoré chcel tento vopred odkomunikovať
s osobou znalou spôsobu lovu medveďa hnedého, a to za účelom čo najpresnejšieho vykonania
rozhodnutia o výnimke odlovu. Zároveň zobral správny súd do úvahy aj narastajúcu populácia medveďa
hnedého, ktorá každým rokom viac a viac narastá, teda začína ohrozovať aj ľudské obydlia (čo je však
spôsobené samotnou negatívnou aktivitou človeka, ktorou vytláča medveďa hnedého z jeho pôvodného
domova - nekontrolovaným zberom plodín lesa a neefektívnym výrubom - devastáciou lesov). Na

základe týchto úvah považuje správny súd sankciu uloženú žalovanou za neprimeranú povahe skutku,
ktorá má pre žalobcu navyše likvidačný charakter.
Napadnuté rozhodnutie žalovanej v čase jeho vyhlásenia bolo zákonné, z tohto dôvodu správny súd
nezmenil ani jeho výrok o náhrade trov konania. K zmene časti napadnutého rozhodnutia došlo z dôvodu
poľahčujúcich okolností na strane žalobcu, keďže skutok, ktorého sa žalobca dopustil nemá charakter

ohrozujúci verejný záujem.

47. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi ani žalovanému právo na ich náhradu
nepriznal, vzhľadom k tomu, že žalobca bol v konaní úspešný len čiastočne (žiadal napadnuté
rozhodnutie žalovaného zrušiť alebo upustiť od potrestania). Správny súd však v rámci sankčnej

moderácie nahradil/zmenil sankčný výrok v rozhodnutí orgánu verejnej správy - zmenil výšku uloženej
sankcie, nie však v zmysle žiadosti žalobcu, preto žalobu aj vo zvyšnej časti zamietol podľa § 190 SSP.

48. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostaljeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.