Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 20, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/60/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118210403
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2118210403.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudkýň

Mgr. Kataríny Arnouldovej a JUDr. Evy Behranovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú M. T.,
nar. X.X.XXXX, zastúpenú procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava,
dieťa rodičov: matka - P. W., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX, K., zastúpená JUDr. Barborou Petrovič,
advokátkou, Hlavná 44, Trnava a otec - A. T., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. R. XXXX/XX, A., zastúpený
Advokátskou kanceláriou In Medias Res, s. r. o., Sladovnícka 13, Trnava, o návrhu matky na rozhodnutie
súdu pri nezhode rodičov, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 29. apríla 2019,
č.k. 19P/64/2018-62, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním udelil súhlas, aby maloletá M. T. navštevovala
S. školu K., P. X, K., a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Z
odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že matka sa domáhala rozhodnutia, ktorým súd určí, že maloletá M.
bude navštevovať školu v K., nakoľko s otcom sa na tejto skutočnosti nedokážu dohodnúť. Uviedla, že
dôvody, pre ktoré chce, aby navštevovala školu v K., sú tie, že maloletá tu navštevuje materskú školu od

septembra 2018, má tam svoje kamarátky, s ktorými bude chodiť do školy, dokonca je možnosť umiestniť
ju do triedy s kamarátkami, škola na to prihliada. Maloletá má možnosť navštevovať tam i základnú
umeleckú školu, čo je v jednej budove. Túto školu navštevuje i maloletý D. W., je to syn jej terajšieho
manžela, takže si môžu vzájomne pomáhať. Má maloleté dieťa F. W., ktorá v čase podania návrhu
mala šesť mesiacov, ktorú kojí, takže by mala sťažené vozenie maloletej do Trnavy. Maloletá predtým,
ako začala navštevovať materskú školu v K., navštevovala aj materskú školu v Trnave od septembra
2016. Má rada ručné práce, kreslí, maľuje, chodí v Trnave na angličtinu, tam ale chodiť nechce. Zatiaľ

nenavštevuje žiadne krúžky. Otec s návrhom matky nesúhlasil, uviedol, že maloletá zmenila materskú
školu z dôvodu, že spravil ústupok, pretože matka maloletej otehotnela, aby nemusela voziť maloletú
do Trnavy, súhlasil s tým, aby chodila do škôlky v K.. Chce, aby navštevovala základnú školu v Trnave,
táto škola je oveľa lepšie vybavená, čo sa týka výučby, ako aj krúžkov pedagógov, je tam aj školský
psychológ. Zistil, že pri presunoch maloletej väčší problém je, keď je nepriaznivé počasie, lebo maloletá
zle vstáva, musí vstávať skôr, aby ju na čas doviezol do škôlky. Keď ju ide zobrať zo škôlky, prichádza
do K. o 16. hodine, lebo do 15.30 je v práci v Trnave. S maloletou prichádza domov okolo 17. hod. až

17.30, keď ešte absolvujú i nákup. Toto je ten dôvodu, že potom s maloletou trávi veľmi málo času,
pretože kým sa naje, urobia si úlohy, môže ísť akurát spať. Maloletá sa u neho stretáva aj s kamarátmi.
Je potrebné posúdiť, čo je v najlepšom záujme dieťaťa. Pre toto posúdenie je dôležité i to, akým smerom
sú deti vedené v škole a to tak, čo sa týka záujmov, ale i vzdelania. Opatrovník uviedol, že rozhodnutieponecháva na súd, apeluje na rodičov, aby sa dohodli. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa §
35 Zákona o rodine, § 20 ods. 2 veta prvá zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský
zákon), podľa čl. 3 bodu 1 Dohovoru o právach dieťaťa. V zmysle uvedených zákonných ustanovení

právo rozhodovať o záležitostiach dieťaťa patrí zásadne obom rodičom. Pokiaľ sa však nedohodnú v
podstatnej otázke súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností týkajúcej sa osoby maloletého
dieťaťa, je namieste, aby na návrh jedného z rodičov rozhodol súd o tom, čo je v najlepšom záujme
dieťaťa. Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané, že rodičia maloletej sú rozvedení, maloletá M.
bola na čas po rozvode zverená do striedavej starostlivosti oboch rodičov, matka býva približne dva

roky v K., kde žije so súčasným manželom a ich spoločnou dcérou F. a synom jej manžela. Maloletá
M. od septembra 2016 navštevovala materskú školu v Trnave, od septembra 2018 navštevuje Materskú
školu v K., k zmene došlo z toho dôvodu, že matka maloletej otehotnela a aby nemala problém voziť
maloletú do Trnavy, rodičia sa dohodli na zmene materskej školy. Maloletá má rada ručné práce, kreslí,
maľuje. Súd dospel k záveru, že v záujme maloletej je, aby navštevovala Základnú školu v K., keď
súd je toho názoru, že niet dôvodu, pre ktorý by nemala maloletá túto školu navštevovať. Nástup do

základnej školy predstavuje pre maloleté dieťa významnú zmenu, dieťa bude takúto zmenu ľahšie
zvládať, ak bude v známom prostredí, kde má kamarátov, ktorí budú jeho spolužiakmi. Maloletá bude
v prostredí, ktoré pozná, túto školu navštevuje i syn manžela matky maloletej, s ktorým žije maloletá v
spoločnej domácnosti, poznajú sa, obe deti pripravujú na to, že si budú vzájomne pomáhať. Základná
škola v Trnave by bola pre maloletú neznámym prostredím a je veľmi malá pravdepodobnosť, že by

jej spolužiakom bol niektorý z jej kamarátov. Súd je názoru, že to, kde dieťa má vytvorené väzby, je
primárnym kritériom pre rozhodnutie v tejto veci v porovnaní s kritériom, ktorým by malo byť vybavenie
a možnosti školy. Nepochybne základná škola v Trnave má viac možností, čo sa týka mimoškolských
aktivít, avšak maloletá v súčasnosti nemá také záľuby, ktoré by nemohla rozvíjať v škole v K., kde sa
nachádza i základná umelecká škola. Argument, že škola v Trnave je oveľa lepšie vybavená, čo sa týka

výučby pedagógov a má aj školského psychológa, neobstojí, a to tak s poukazom na vyššie uvedené,
ako i to, že takéto tvrdenie otca nie je ničím preukázané. Skutočnosti ohľadom toho, kedy bude maloletá
vstávať a chodiť domov k otcovi, sú pre rozhodnutie v tejto veci irelevantné, nakoľko už v súčasnosti je
maloletá zvyknutá na takýto režim, keďže je v striedavej starostlivosti a otec ju každý druhý týždeň denne
vozí do škôlky do K.. Pre maloletú to teda nebude žiadna zmena. Maloletá M. bola v konaní vypočutá,

avšak svoj názor nevyjadrila. Súd preto udelil súhlas, aby maloletá navštevovala Základnú školu v K..
O nároku na náhradu trov rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie otec maloletej.
Uviedol, že odôvodnenie rozsudku neobstojí v kontexte objektívne ustáleného dôkazného stavu tvrdenia

matky, treba ich hmatateľne podložiť a nie sa ním len nekriticky stotožniť. Otec za účelom preukázania
svojich tvrdení predložil súdu v rámci dokazovania všetky dostupné a pre merito veci zásadné dôkazy.
Napadnuté rozhodnutie, najmä jeho odôvodnenie, nemožno akceptovať na individuálne prejednávanú
vec a dochádza tak nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, ale aj
k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Poukázal na Nález

Ústavného súdu SR, sp. zn. II.ÚS 6/0 z 13.3.2003, nedostatočné odôvodnenie rozsudku treba preto
považovať podľa ustáleného názoru Ústavného súdu za porušenie základného práva účastníka konania
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a podľa práva čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Už samotná výroková veta tvoriaca petit
napadnutého rozhodnutia je objektívne neurčitá, nevykonateľná, keď absentuje označenie časového
obdobia, resp. konkrétneho kalendárneho a školského roka, ktorého sa má dané rozhodnutie súdu týkať.

Otec skutočnosťami obsiahnutými v jeho výpovedi a predloženými listinnými dôkazmi presvedčivým
spôsobom preukázal, že návrh z jeho strany týkajúci sa navštevovania S.. B. L. v A. je skutkovo i právne
opodstatnený, predovšetkým však v objektívnom záujme maloletej M.. Súd v bode 10. napadnutého
rozhodnutia nesprávne zhrnul a vyhodnotil preukázaný skutkový stav veci, keď hodnotenie vykonaných
dôkazov možno hodnotiť ako svojvoľné a nepodložené. Súd rozhodoval v danej veci tendenčne,

arbitrárne, keď sa zaoberal výlučne možnosťou Základnej školy v K. bez toho, aby bral rovnocenne do
úvahy i prípadnú možnosť navštevovania S. F. B. L. v A. zo strany maloletej. Možno ustáliť, že súd
nesprávne právne posúdil vec vo vzťahu k meritu veci, keď síce správne aplikoval ust. § 35 Zákona o
rodine, avšak toto ustanovenie nesprávne interpretoval. Úvaha súdu o známom prostredí školy v K. a
neznámom prostredí v škole v Trnave neobstojí, keďže maloletá je zverená v striedavej starostlivosti

oboch rodičov, teda obe prostredia tak ako K., rovnako i Trnava a intenzívnejšie, keďže tu žila a žije od
narodenia, pričom v K. je len posledné dva roky. Základná škola v Trnave je lepšia, perspektívnejšia
pre maloletú ako v súčasnosti, tak i do budúcna, o čom otec predložil komplexné listinné materiály, a to
ako inovovaný školský vzdelávací program pre primárne vzdelávanie, tak výchovný program školskéhoklubu spoločne s profilom a charakteristikou tejto školy. Pre rozhodnutie súdu o správnosti udelenia
súhlasu v prospech ZŠ v K. nesvedčí jediný reálny a hmatateľný dôkaz či fakt. Nie je správny záver
súdu, že úroveň vybavenia a kvalita školy je pre rozhodnutie súdu v takomto type konania až druhoradé,

je to totiž v zjavnom rozpore so záujmom dieťaťa podľa čl. 3 Dohovoru, ktoré ešte nemá možnosť
posúdiť, ktorá škola je pre neho vhodnejšia a perspektívnejšia. Pre úplnosť k napadnutému rozhodnutiu
a konaniu uvádza, že vyjadrenie sudkyne na začiatku pojednávania, že nesúhlasí s inštitútom striedavej
starostlivosti, je podľa jeho názoru práve v prejednávanej veci neprofesionálne a rozhodnutie preto
považuje za tendenčné. V bode 1. rozsudku súd uvádza, že návrh nebol podaný na základnú školu,

ale na základnú umeleckú školu a syn manžela matky nežije s nimi v spoločnej domácnosti v K., keďže
je zverený jeho matke a otca len navštevuje. K bodu 3. rozsudku uvádza, že návšteva S. B. L. v A.
nevylučuje pomáhať maloletej si s jej bratom s úlohami, pričom jej tiež bude pomáhať staršia sestra M.,
ktorá býva u otca v Trnave. K bodu 6. uvádza, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. Otec má za to, že záujem dieťaťa v prípade matky nie je prvoradý,
o čom svedčí presťahovanie maloletej do K. a jej prehlásenie do MŠ K., čo nebolo objektívne v záujme

maloletej. K bodu 7. rozhodnutia uvádza, že maloletá navštevovala MŠ v Trnave, ktorá je na sídlisku U.,
pričom na tomto sídlisku je aj S. B. L.. Preto je veľmi pravdepodobné, že by bola v triede so spolužiakmi,
s ktorými chodila do spomínanej škôlky v Trnave a s ktorými sa pravidelne stretáva aj v súčasnosti v
Trnave. V bode 9. súd vôbec nebral na zreteľ, že maloletá má rada aj šport, keď v zime lyžuje, korčuľuje,
v ostatných mesiacoch má rada bicyklovanie, kolieskové korčule, plávanie, pričom týmto aktivitám sa

venuje hlavne s otcom a jej staršou sestrou. V bode 10. súd vôbec neprihliadal na to, že maloletá je
v striedavej osobnej starostlivosti. Rovnako kamarátov má nielen u matky, ale aj u otca, avšak väzby
v Trnave boli pre súd absolútne irelevantné. Pre súd je irelevantné vstávanie maloletej do školy, nie je
pravdou, ako sa píše v rozhodnutí, že pri cestovaní do MŠ K. odchádzajú z Trnavy o 6.30, keďže o tomto
čase už maloletá musí byť v škôlke, nakoľko otec musí stihnúť byť v práci najneskôr do 7.00 hod.. To je

jeden z hlavných dôvodov, prečo otec nesúhlasí s dochádzkou do ZŠ K., nakoľko by maloletá musela
vstávať do školy o 5.30, v prípade dochádzky do školy v Trnave by vstávala o 6.15, pričom takisto by
vstávala aj u matky. Vzniká tak rozdiel v časoch vstávania v trvaní jeden a pol hodiny, ktorý nie je u
takého malého dieťaťa zanedbateľný, keďže šesť až dvanásť ročné deti by mali spať deväť až dvanásť
hodín denne. Maloletá tento rozdiel teraz vyrovnáva poobedným spánkom v škôlke, čo však v škole

nebude možné. Otec považuje tiež za dôležitý fakt, kedy bude maloletá chodiť k nemu domov, nakoľko
neskorým príchodom domov zo školy budú trpieť jej ostatné záujmové vyžitia. Ak bude navštevovať ZŠ
v K., na tieto mimoškolské aktivity ako športovanie, kontakty s kamarátmi a iné spoločenské aktivity
nebude mať vôbec čas, čo vážne ovplyvní kvalitu jej života. Rozhodnutie súdu tak možno považovať za
rozhodnutie, ktoré trpí viacerými skutkovými i právnymi vadami. Vychádza z objektívne i nesprávneho

právneho posúdenia veci, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Navrhol zmeniť rozsudok a
udeliť súhlas, aby maloletá M. nastúpila a navštevovala v školskom roku 2019/2020 S.B. P. L.B. B. L.
XX, A..

3. K odvolaniu sa písomne vyjadril opatrovník. Uviedol, že po oboznámení sa s odvolaním otca

oznamujú, že odporúčajú odvolaciemu súdu rozsudok Okresného súdu Trnava ako vecne správny
potvrdiť.

4. Matka maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že s rozsudkom v celom rozsahu, a
to aj vrátane odôvodnenia súhlasí, považuje ho nielen za vecne správny, ale aj náležite odôvodnený.

Argumentácia otca postráda vážny a relevantný dôvod pre zmenu rozhodnutia. Konštatácia, že súd
oprel svoje rozhodnutie o viacero vyvrátiteľných domnienok, ktoré nemajú byť podložené vykonaným
dokazovaním, neobstoja. Súd oprel svoje úvahy o fakty a o nesporné skutkové tvrdenia, a o to, že
maloletá navštevovala materskú školu v K., takže zostane fakticky v tom istom prostredí a v okruhu
prakticky totožných osôb. Súd sa pri rozhodovaní riadil najlepším záujmom maloletej. Základným

kritériom nie je pre dieťa nastupujúce do prvého ročníka základnej školy vybavenosť školy. Pokiaľ
bude renomovaná škola s veľmi dobrými výsledkami a vybavením vzdialená pre dieťa neprimeranou
vzdialenosťou alebo bude spoplatnená a rodičia nebudú schopní školné platiť, nie je možné trvať na tom,
aby dieťa túto školu len z dôvodov jej výsledkov a vybavenia navštevovalo. Do úvahy pri rozhodovaní
prichádzajú iné faktory a to práve tie, ktoré bral na zreteľ súd. Námietka otca, že výrok neobsahuje

obdobie, počas ktorého bude dieťa školu navštevovať, nemá relevanciu, nakoľko škola neprijíma žiaka
najedenrokštúdia,alenaceléštúdiumodkonkrétnehoškolskéhoroka.Keďžemaloletánastúpiprvýkrát
na základnú školu a to do prvého ročníka, je zrejmé, že to bude od septembra 2019. Po jednotlivých
rokoch sa neprehodnocuje miesto výuky žiaka, zmena školy počas štúdia je vecou zriedkavou anepravidelnou. V bodoch 7. až 9. súd sa nestotožnil s argumentmi otca, v týchto odsekoch iba rozvádza
to, čo tvrdil otec a nie to, s čím sa súd stotožňuje. Ohľadom väzieb maloletej je nutné poznamenať, že
postoj otca sa nejaví ako správny, dieťa si vytvára gro väzieb v materskej škole alebo základnej škole.

To, že je dieťa v striedavej osobnej starostlivosti a trávi čas aj u otca, nemá relevanciu, pretože pokiaľ v
materskej škole trávi s ostatnými deťmi maloletá aj 7 hodín, za pár hodín popoludní s otcom si nevytvára
maloletá také väzby, ktoré by mohli byť porovnateľné s tými z materskej školy. Priateľka maloletej z
Trnavy C. Q. navyše do prvej triedy v školskom roku 2019/2020 nenastúpi (má odklad). Ani táto väzba
maloletej nie je pre dochádzku do školy v Trnave. Maloletá už raz menila miesto dochádzky do materskej

školy na základe dohody oboch rodičov a nebolo by správne jej toto meniť znovu po jednom roku, najmä
v čase tak významnej zmeny života dieťaťa. Novou skutočnosť je, že matka je t.č. znovu tehotná a aj
napriek tomu, že sa jedná o novú skutočnosť na strane matky a nie maloletej je nutné uviesť, že matka
bude už v septembri končiť druhý trimester tehotenstva a vozenie maloletej do školy do Trnavy by bolo
pre matku oveľa komplikovanejšie a zaťažujúce jej zdravie a bezproblematický priebeh tehotenstva, čo
je za danej situácie jedným zo zásadných a vážnych argumentov v prospech školy v K.. Matka sa okrem

maloletej M. osobne stará aj o svoje dieťa Vanesu, ktorá má t.č. 8 mesiacov a syna svojho manžela D..
Matka sa teda stará striedavo o tri deti a zabezpečuje ich odvedenie do školy a prevzatie v škole. Za
situácie, že matka je t.č. tehotná by bolo skutočne neprimerané a prílišne zaťažujúce určiť, aby maloletá
navštevovala Základnú školu v Trnave. Maloletá M. je t.č. implementovaná v kolektíve v K., kde má
kamarátky, s ktorými by ďalej pokračovala na ZŠ. Už t.č. otec vozí maloletú do Materskej školy v K..

Tento režim sa už osvedčil. Naopak u matky ani osvedčený nie je a je navyše spojený s viacerými
obmedzeniami vychádzajúcimi z rodinnej situácie matky, ako aj s premávkou v smere zápchy v hodinách
špičky,kedybymatkataktocestovalavrannejšpičkedoTrnavyvovyššomštádiutehotenstvaanásledne
snovorodencom,tiežsmaloletouVanesou,ktorávtomčasebudemaťvseptembrieštelen10mesiacov.
Súčasné presuny sú napokon u otca osvedčené, maloletej nevadia, nesťažuje sa na ne a reflektujú aj

jej najlepší záujem pri režime striedavej starostlivosti. Záverom zdôrazňuje, že na otázku súdu, kde by
bolo maloletej lepšie, či kde má kamarátov, odpovedala maloletá áno. Aj z tohto je jednoznačne zrejmé,
že maloletá by si priala pokračovať nastúpiť do Základnej školy v K., kde budú pokračovať takmer všetci
jej doterajší priatelia z materskej školy a najmä trojičky dievčatá, s ktorými sa priatelí a stretávajú sa aj
mimo MŠ. Navrhla rozsudok potvrdiť. Predložila tehotenský preukaz.

5. Otec k vyjadreniu matky sa písomne vyjadril, keď uviedol, že maloletá objektívne dlhšie vyrastala a
navštevovala MŠ v Trnave, pričom napriek ubezpečeniu, že nebude chcieť meniť jej škôlku, matka trvala
na zmene. Dieťa bolo v Materskej škole v Trnave spokojné. Napriek tomu ho bezohľadne presťahovala
do K.. Vytrhla maloletú zo známeho prostredia len z dôvodu, aby mohla vyhovieť svojmu priateľovi,

ktorý chcel byť blízko synovi, nehľadiac na záujmy vlastného dieťaťa. Argument matky, že režim sa
osvedčil, je zavádzajúci, nakoľko maloletá v škôlke poobede spáva, pretože je unavená. Viac menej ju
otec nechával v piatok po celom týždni doma, aby dospala ranné vstávanie, čo v škole nebude možné.
Súčasné opätovné tehotenstvo matky nie je prekvapujúce s tým, že predtým jej tento argument prešiel,
takže sa snaží znovu ovplyvniť zúčastnených. Súčasné tehotenstvo matky však nemôže objektívne

ovplyvniť kvalitu vzdelania a budúcnosť M., čo sa zdá môže byť v budúcnosti práve na úkor maloletej
M.. Dieťa nenastupuje do školy na jeden rok, bude tam chodiť 9 rokov a je nespravodlivé uspokojiť sa
s horšou školou len preto, že je to pre matku pohodlnejšie. Matka svojím prístupom uberá M. lepšie a
kvalitnejšie vzdelanie, možnosť rastu i ďalšieho všestranného rozvoja jej osobnosti. Otcovi je známe,
že kamarátka maloletej M. C. má odklad, navštevovať Základnú školu v Trnave však bude ďalších 9

detí z MŠ v Trnave, ktorú predtým navštevovala M.. Otcovi bolo prisľúbené, že maloletú M. zaradia do
triedy s bývalými spolužiakmi. Jedným zo zásadných argumentov otca je však to a to nebolo aj zjavne
pochopené ani súdom, ani matkou, že nejde o trávenie otca s L., ale ide o kvalitu voľného času M., ktorý
aktuálne napadnutým rozhodnutím súdu nebude mať žiadny a tiež rozhádzaný spánkový režim a jeho
dopad na zdravie a psychiku maloletej. Pokiaľ sa týka výsluchu maloletej, zo zápisnice z pojednávania

zo dňa 10.4.2019 z výpovede maloletej vyplynulo len to, že maloletá sa nevyjadrila jednoznačne, kde
by mala záujem navštevovať školu a na otázku súdu, či sa bojí povedať, kde by jej bolo lepšie, či kde
má kamarátov odpovedala áno, lebo mama a tato by boli smutní.

6. Matka k písomnému vyjadreniu otca uviedla, že otec síce prezentuje argumentáciu matky ako vágnu a

zavádzajúcu, avšak vytrháva určité skutočnosti z kontextu. Respektíve síce tvrdí, že uvádza skutočnosti
smerodajného charakteru, avšak tieto sú jednak ako také zavádzajúce, irelevantné, respektíve okrajové.
Jeabsurdné,abyotecobvinilmatkuztoho,žejejmalargumenttehotenstvovminulostiprejsť.Matkatoto
tehotenstvo neplánovala. Jedná sa o veľmi skoré ďalšie tehotenstvo matky, ktoré je dokonca čiastočneaj hrozbou pre zdravie matky. V súčasnosti sa nejedná o zápis na strednú školu, resp. vysokú, ale
o zápis do základnej školy, čo v danom momente nemá zásadný vplyv na vzdelanie a budúcnosť
maloletej. Otec síce tvrdí, že Základné škola v Trnave je lepšia, ale jedná sa iba o subjektívnu úvahu

otca. Samotný rozsah napríklad športových aktivít, resp. krúžkov nie je faktorom relevantným pre ďalšie
vzdelanie a budúcnosť maloletej. Súd správne hodnotil výber školy s ohľadom na záujem maloletej a
nie na vybavenosť školy, ktoré kritérium otec predkladá ako zásadné. Na druhej strane matka tvrdí,
že Základná škola v K. je školou nadmieru vybavenou, kvalitnou, dokonca aj s pripojenou základnou
umeleckou školou a určite porovnateľnou so školou v Trnave. Otec tvrdí, že maloletá nebude mať žiaden

kvalitný voľný čas s otcom a naopak, ak by matka maloletú preberala v Trnave v totožnom čase s matkou
už potom voľný čas mať nemusí? Vozenie maloletej do K. otcom a jej preberanie v K. sa napokon už
osvedčilo. Otec si vie svoj čas zariadiť tak, by tento reflektoval aj potreby maloletej a po tomto osvedčení
sa nie je možné konštatovať, že by tento model bol pre maloletú nevyhovujúci, resp. že by jej škodil.
Pokiaľ sa týka vozenia maloletej do školy a zo školy, ak by matka vozila maloletú do Trnavy, tiež by dieťa
muselo skôr vstávať, nehovoriac o tom, že pre matku a to aj pre maloletú M. je smer vozenia v smere

zápchy. Navyše pri jej rodinných pomeroch oveľa nevýhodnejšie ako pre otca.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba otec dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho

pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah
a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože rozsudok
súdu prvej inštancie je vecne správny.

8.Predmetomkonaniavedenéhonasúdeprvejinštanciepodsp.zn.19P/64/2018jerozhodnutiesúdupri

nezhode rodičov v súlade s ust. § 35 Zákona o rodine a to na základe návrhu matky na rozhodnutie súdu
o tom, ktorú základnú školu bude maloletá navštevovať, keďže rodičia maloletej sa na tejto skutočnosti
nedokázali dohodnúť.

9. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,

ktorý udelil súhlas, aby maloletá M. T. navštevovala Základnú školu K., P. X, XXX XX K..

10. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za to,
žesúdvykonaldokazovanievdostatočnomrozsahupotrebnompreposúdeniedôvodnostinávrhumatky,
jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym

skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie, ktorú základnú školu
má maloletá M. navštevovať, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi účastníkov
konania a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo
veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i
správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie

napadnutéhorozsudku.Odvolateľanivodvolaníneuviedolžiadnenovérelevantnéskutočnosti,sktorými
by sa súd nebol vysporiadal a ktoré by navyše boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

11. V danej veci je kľúčovou otázkou sporu, či maloletá M. má navštevovať Základnú školu v K., teda v
mieste bydliska matky, alebo S. F. B. L. F. A., čo je v mieste bydliska otca s tým, že maloletá je zverená

v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Odvolací súd k odvolacím argumentom dodáva, že
súd prvej inštancie dostatočne vykonal dokazovanie a toto aj správne vyhodnotil. V záujme maloletej je,
aby navštevovala Základnú školu v K., keď argumenty uvedené súdom prvej inštancie sú správne, teda
maloletájevtomtoprostredízvyknutá,totoprostrediejejvyhovuje,mátukamarátov,keďžetunavštevuje
materskú školu. Návšteva materskej školy v K. sa osvedčila aj z hľadiska prepravy maloletej z dôvodu

striedania domácností. Dieťaťu tento režim doposiaľ vyhovoval. Maloletá vo svojom výsluchu pred
súdom sa nevyjadrila jednoznačne, ktorú školu by radšej navštevovala, pravdepodobne z obavy pred
reakciou rodičov. Otec sa snažil preukázať, že Základná škola v Trnave má vyššiu úroveň, resp. kvalitu
výučby. Nebolo však preukázané, že by Základná škola v K. bola školou s horšou kvalitou výučby. Pokiaľ
sa týka mimoškolských aktivít a možností, tak maloletá sa doposiaľ v predškolskom veku nevenovala

žiadnej mimoškolskej aktivite, či už športovej alebo umeleckej. Nie je zrejmé aké mimoškolské aktivity
bude maloletá po nástupe do školy preferovať, pričom aj v K. sa dajú určite absolvovať nejaké krúžky,
keďže tu je umelecká škola a tiež nie je vylúčené, aby navštevovala nejaké krúžky aj v Trnave. Maloletá
je zverená v striedavej osobnej starostlivosti, pričom rodičia nežijú v totožnom meste a preto striedaváosobná starostlivosť prináša časové obmedzenia súvisiace s prepravou, čo je fakt, ktorý musia rodičia
akceptovať. Pri striedavej osobnej starostlivosti musí byť rodič schopný zabezpečiť starostlivosť dieťaťa
v tomto režime. Matka vzhľadom na jej osobné pomery (ďalšie maloleté dieťa a ďalšie tehotenstvo)

by mala podmienky na zabezpečenie striedavej osobnej starostlivosti sťažené, ak by mala maloletú
voziť do školy v Trnave. Tehotenstvo matky nemôže byť v žiadnom prípade „priťažujúcou okolnosťou“.
Vzhľadom k všetkým týmto argumentom odvolací súd považoval otázku prípadnej vyššej úrovne, resp.
lepšej kvality školy tvrdenej otcom v porovnaní s vyššie uvedenými argumentmi za druhoradú. Odvolací
súd sa tak stotožnil, že za danej situácie je v záujme maloletej, aby navštevovala Základnú školu v

K.. Pokiaľ sa týka namietaného nesprávneho výroku rozsudku, tak odvolací súd má za to, že tento
je správny, nakoľko na základnú školu sa dieťa prijíma jednorazovo, neprijíma sa zvlášť do každého
jedného ročníka. Keďže sa jedná o konanie vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa, nie je vylúčená do
budúcna zmena aj uvedeného rozsudku, pokiaľ by sa podstatným spôsobom zmenili pomery na strane
účastníkov konania.

12. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie z dôvodu jeho vecnej správnosti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1
CSP za použitia ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

14. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).