Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. marec 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 16C/82/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3806206225
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3806206225.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci navrhovateľa: H. I. C. A. H.,

Q. XXX, XXX XX A. H., G.: XX XXX XXX, právne zast. JUDr. Svoradom Petruškom, advokátom, so
sídlom v Nitre, Kupecká 18 proti odporcom: 1/ SR - Slovenský pozemkový fond, so sídlom v Bratislave,
Ružinovská 1, 2/ LESY Slovenskej republiky, IČO: 36 038 351, štátny podnik so sídlom v Banskej
Bystrici, Námestie SNP č. 8, právne zast. JUDr. Pavlom Halajom, advokátom, so sídlom v Revúcej,
Námestie slobody 2, 3/ Obec Nitrianske Rudno, IČO: 00318345, Hlavná 1/82, právne zast. JUDr.
Milanom Sobotom, advokátom, so sídlom v Nitrianskom Rudne, Hlavná 659 o navrátenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam a o vydanie nehnuteľných vecí podľa zákona č. 161/2005 Z.z. v k.ú. A. Rudno

a v k.ú. H. D. takto

r o z h o d o l :

1. Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a .
2. O trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom, doručeným súdu dňa 21.06.2006 domáhal pôvodne proti spoločnosti Y. B.,
s.r.o., G.: XX XXX XXX ako odporcovi 1/ a proti SR - Slovenský pozemkový fond ako odporcovi 2/
vydania nehnuteľností a určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k.ú. Nitrianske H. a v k.ú.
H. D.. Uznesením č.k. 16C/82/2006-196 zo dňa 13.06.2011 súd pripustil vstup ďalšieho účastníka a
to SR - LESY Slovenskej republiky, IČO: 36 038 351, štátny podnik so sídlom v Banskej Bystrici,

Námestie SNP č. 8 ako odporcu 3/. Uznesením č.k. 16C/82/2006- 437 zo dňa 01.04.2015 súd z
dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu navrhovateľom konanie proti pôvodnému odporcovi 1/ zastavil.
Uznesením č.k 16C/82/2006-517 zo dňa 30.10.2015 súd pripustil vstup ďalšieho účastníka a to Obec
Nitrianske Rudno ako odporcu 3/.

Svoj návrh odôvodnil zákonom č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a
náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam, ktorým bol upravený

proces navrátenia vlastníctva k nehnuteľnému majetku s vymedzením dôvodov vrátenia majetku osobe
t.j. navrhovateľovi, ktorý je štátom registrovanou cirkvou s plnou právnou subjektivitou, pričom C. so
sídlom v A. H. je organizačnou súčasťou cirkvi ako právnickej osoby. Vo vlastníctve navrhovateľa sa
nachádzal v časovom období pred rokom 1945 nehnuteľný majetok, ktorý navrhovateľ preukazoval
priloženými výpismi z pzkn. vložiek. Tento majetok bol v období, ktoré je upravené v § 2 ods. 2 cit.
zákona odňatý bez akejkoľvek náhrady cirkvi, teda navrhovateľovi. Dôsledkom odňatia nehnuteľného
majetku bol prechod vlastníctva na štát alebo na iný subjekt a to vždy na základe titulov, ktoré uvádza

zákon ako dôvod navrátenia vlastníctva v § 3 ods. 1 cit. zákona. Povinnou osobou v zmysle § 4 cit.
zákona je právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti tohto zákona spravuje nehnuteľnú vec vo vlastníctve
SR, obce alebo nehnuteľnú vec drží. Navrhovateľ ako oprávnená osoba uplatnil písomnou výzvou voči
odporcom, ktorú zároveň doručoval aj Slovenskému pozemkovému fondu v Prievidzi nárok na vydanienehnuteľností. Odporcovia neboli schopní uzavrieť dohodu o vydaní nehnuteľných vecí v zmysle §
5 ods. 2 cit. zákona, preto sa oprávnený domáhal súdnej ochrany postupom podľa § 5 ods. 3 cit.
zákona a to v zákonnej lehote. Navrhovateľ pritom doručoval písomnú výzvu na vydanie nehnuteľností.

Z opatrnosti si navrhovateľ uplatňuje svoje nároky aj voči odporcovi 1/, ktorý spravuje a v minulosti
spravoval nehnuteľnosti štátu. Žalobným návrhom sa preto navrhovateľ domáha voči odporcom uloženia
povinnosti vydať nehnuteľnosti a zároveň určiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v k.ú. A. H. a to:
1. orná pôda - parcela č. XXXX/XX o výmere XX mX ( parcela č. XXXX/XX o výmere XXmX ( vznikla z
pzkn. parcely č. XXX/X, predtým zapísaná v pzkn.vl. č. 2, XXX),

2. orná pôda - parcela č. XXXX/XX o výmere XXmX ( vznikla z pzkn. parcely č. XXX/X, predtým zapísaná
v pzkn. vl. č. 2, XXX ),
3. orná pôda - parcela č. XXXX/XX o výmere XX mX ( vznikla z pzkn. parcely č. XXX, predtým zapísaná
v pzkn. vl.č. 2, XXX ),
4. orná pôda - parcela č. XXXX/XX o výmere XXmX ( vznikla v pzkn. parcely č. XXX, predtým zapísaná
v pzkn.vl.č. 2, XXX),

5. orná pôda - parcela č. XXXX/XX o výmere XXmX ( vznikla z pzkn. parcely č. XXX/X, predtým zapísaná
v pzkn. vl. č. 2, XXX),
6. orná pôda - parcela č. XXXX/XX o výmere XXmX ( vznikla z pzkn. parcely č. XXX/X, predtým zapísaná
v pzkn. vl. č. 2, XXX ),
7. orná pôda - parcela č. XXXX/XX o výmere XXX mX ( vznikla z pzkn. parcely č. XXX/X, predtým

zapísaná v pzkn. vl.č. 2, XXX ),
8. orná pôda - parcela č. XXXX/XX o výmere XXXX mX ( vznikla z pzkn. parcely č. XXX/X, predtým
zapísaná v pzkn. vl. č. 2, XXX),
9.ornápôda-parcelač.XXXX/XXovýmereXXXXmX(vzniklazpzkn.parcelyč.XXX,predtýmzapísaná
v pzkn.vl.č. 2, XXX),

XX. zastavaná plocha - parcela č. XXXX/X o výmere XX mX ( vznikla z pzkn. parcely č. XXX, predtým
zapísaná v pzkn. vl. č. 2, XXX ),
XX. zastavaná plocha - parcela č. XXXX/X o výmere XX mX ( vznikla z pzkn. parcely č. XXX, predtým
zapísaná v pzkn. vl. č. 2, XXX ),
XX. zastavaná plocha - parcela č. XXXX/XX o výmere XXXmX ( vznikla z pzkn. parcely č. XXX, predtým

zapísaná v pzkn. vl. č. 2, XXX),
XX. zastavaná plocha - parcela č. XXXX/XX o výmere XXmX ( vznikla z pzkn. parcely č. XXX, predtým
zapísaná v pzkn. vl. č. 2, XXX),
XX.ostatná plocha - parcela č. XXXX/XX o výmere XXmX ( vznikla z pzkn. parcely č. XXX, predtým
zapísaná v pzkn. vl. č. 2, XXX),

XX.zastavaná plocha - parcela č. XXXX/XX o výmere XXmX ( vznikla z pzkn. parcely č. XXX, predtým
zapísaná v pzkn. vl. č. 2, XXX),
XX.zastavaná plocha - parcela č. XXXX/XX o výmere XXmX (vznikla z pzkn. parcely č. XXX, predtým
zapísaná v pzkn. vl. č. 2, XXX),
XX.zastavaná plocha - parcela č. XXXX/XX o výmere XXXmX ( vznikla z pzkn. parcely č. XXX, predtým

zapísaná v pzkn. vl. č. 2, XXX),
XX.zastavanáplocha-parcelač.XXXX/XXovýmereXXXXmX(vzniklazpzkn.parcelyč.XXX,predtým
zapísaná v pzkn. vl. č. 2, XXX),
XX.zastavanáplocha-parcelač.XXXX/XXovýmereXXXXmX(vzniklazpzkn.parcelyč.XXX,predtým
zapísaná v pzkn. vl. č. 2, XXX ),

XX.zastavaná plocha - parcela č. XXXX/XX o výmere XXXXmX ( vznikla z pzkn. parcely č. XXX, predtým
zapísaná v pzkn. vl. č. 2, XXX),
XX.dvor - parcela č. XXXX/XX o výmere XXXXmX ( vznikla z pzkn. parcely č. XXX, predtým zapísaná
v pzkn. vl.č. 2, XXX),
XX. trvalý trávny porast - parcela č. XXXX/XX o výmere XXXX mX ( vznikla z pzkn. parcely č. XXX,

predtým zapísaná v pzkn. vl. č. 2, XXX),
XX. zastavaná plocha - parcela č. XXXX/XX o výmere XXXmX ( vznikla z pzkn. parcely č. XXX, predtým
zapísaná v pzkn. vl.č. 2, XXX),
XX. zastavaná plocha - parcela č. XXXX/X o výmere XXX mX (vznikla z pzkn. parcely č. XXX, predtým
zapísaná v pzkn. vl. č. 2, XXX ),

XX. orná pôda - parcela čl XXXX/XX o výmere XXXXX mX (vznikla z pzkn. parcely č. XXX, predtým
zapísaná v pzkn. vl. č. 2, XXX ),
XX. zastavaná plocha - časť parcela XXXX/XX, časť parcela č. XXXX/XX, časť parcela č. XXXX/XX
všetko o výmere XXXX m2, vznikla z parcela č. XXX, predtým zapísaná vo vl.č. 2, XXXXX. v k.ú. H. D. trvalé trávne porasty - parcela č. XXXX/X/X o výmere XXXXX mX ( vznikla z pzkn.
parcely č. XXX, predtým zapísaná v pzkn. vl.č. 3, XXX).
Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ zobral späť sčasti návrh na začatie konania ohľadne

pôvodne označeného odporcu 1/ Y. B. s.r.o., ktorý subjekt so späťvzatím žalobného návrhu podľa § 96
ods. X,X E. súdneho poriadku súhlasil, rovnako tak ajostatní pasívne legitimovaní účastníci sporu, preto
súd v tejto časti konanie J. č.k XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v tejto časti zastavil.

F. z 11.05.2015 žiadal navrhovateľ pripustiť zmenu návrhu v zmysle ust. § 92 ods. 2 O.s.p. v

zmysle výroku, ktorý je obsiahnutý vo výrokovej časti tohto rozhodnutia č.k. 16C/82/2006-517 zo dňa
30.10.2015. Do konania súd pripustil vstup Obce Nitrianske Rudno na strane pasívne legitimovaných
účastníkov konania.

Odporca 1/ ( pôvodne v žalobnom návrhu vystupoval ako odporca 2/) Slovenský pozemkový fond
podaním z 02.07.2010 vzniesol námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, keď navrhovateľ

nepreukázal, že je právnym nástupcom pôvodného vlastníka. Podľa kán. 120 §1 Kódexu kanonického
práva cirkevné právnické osoby zanikajú 1. právoplatným zrušením alebo 2. storočnou nečinnosťou.
Navrhovateľ nepreukázal, že pôvodný pozemkovoknižný vlastník t.j. Rímsko-katolícka náboženská
obec v Nitrianskom Rudne zanikol podľa kanonického práva a ako cirkevná vrchnosť naložila s jeho
majetkom. Ide o unesenie dôkazného bremena v spore. Z výzvy ani zo spisového materiálu nevyplýva,

že navrhovateľ resp. jeho právny predchodca bol pôvodným vlastníkom žalovaných nehnuteľností.
Zároveň odporca 1/ vzniesol námietku nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie v spore, keď k
predmetným sporným nehnuteľnostiam nie je založený list vlastníctva, resp. nie sú evidované podľa
údajov katastra nehnuteľností. S takýmito nehnuteľnosťami fond nakladá podľa zvláštneho režimu
ustanoveného v zákone č. 180/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov. Z pozemkovoknižnej vložky č.

2 katastrálne územie Nitrianske Rudno vyplýva, že pôvodným vlastníkom sporných nehnuteľností bola
Rímskokatolícka cirkev a to bez priradenia iného subjektu, ktorý by predmetné nehnuteľnosti vlastnil.
Podľa uznesenia Konferencie biskupov Slovenska ( KBS) č. 77/1995/KBS zo dňa 14.9.1995, ktoré je
signované P.. H. W., banskobystrickým diecéznym biskupom a predsedom KBS, v týchto prípadoch
právnenástupníctvopripadátomubiskupstvu,naúzemíktoréhosanehnuteľnostinachádzajú.Zdôvodu,

že v pozemkovoknižnej vložke č. 2 katastrálne územie A. H. je zapísaná H. cirkev - W. A., teda
navrhovateľ nie je v spore aktívne vecne legitimovaný. Z uvedeného dôvodu žiadal odporca 1/ žalobný
návrh zamietnuť.

Odporca 2/ s podaným žalobným návrhom nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť s poukazom

na uvedené tri body: I. vyjadrenie k reštitučnému titulu - kedy podľa § 3 ods. 1 písm. c) zák.č.
161/2005 Z.z. oprávnenej osobe sa vráti vlastníctvo k nehnuteľným veciam, ktoré prešli do vlastníctva
štátu alebo obce na základe odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii
prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme. Z výmeru
rozhodnutia o výkupe podľa § 1 zák.č. 46/1948 Sb. pritom vyplýva, že štát dotknuté pozemky neodníma

bez náhrady, ale vykupuje, pritom o náhrade za vykúpenú pôdu bude rozhodnuté samostatne. Z pzkn.
vl. č. 3 pre k.ú. H. D. vyplýva, na úhradu akých výdavkov boli jednotlivé tak zapísané nehnuteľnosti, resp.
dôchodok ( výnos ) z nich určené: pozemok pod rad. č. X slúžil pre údržbu kaplnky, pozemok pod rad.č.
X ( parcelové číslo XXX, F. v S. o výmere X ha XXXX mX - farárske obročie - t.j. na úhradu nákladov
spojených s osobou duchovného zastávajúceho funkciu farára. P. odporca 2/ vycitoval ustanovenia §§

1,X,XX zák.č. XXX/XXXX Sb., kedy s poukazom na uvedené možno usudzovať, že pozemok parc.č. E
KN XXX zapísaný pôvodne v F. č. X pre k.ú. H. D. prešiel na C. štát ( bol zapísaný do vložky č XXX),
avšak k tomuto prechodu nedošlo bezodplatne, pričom navrhovateľ túto bezodplatnosť nepreukázal ,
dokonca v prekluzívnej lehote do XX.XX.XXXX ani netvrdil. II. reštitučná výzva - z ustanovenia § 5 ods. X
zák.č. XXX/XXXX Z.z. vyplýva, že oprávnená osoba bola povinná pod sankciou zániku práva - preklúzie

- na ktorú súd prihliada ex offo - preukázať povinnej osobe skutočnosti uvedené v § 3, t.j. spôsobilý
exekučný titul. To sa v posudzovanej veci nestalo, navrhovateľ nielenže odporcovi nepreukázal, že by
dotknuté nehnuteľnosti boli navrhovateľovi resp. jeho právnemu predchodcovi odňaté bez náhrady ,
ale navrhovateľ odňatie bez náhrady ani len v tejto lehote netvrdil. A. tak súdu nepreukázal, že
štátnemu podniku D. X. republiky bola doručená výzva na vydanie pozemku parc.č. E KN XXX, pre

k.ú. H. D. a kedy sa tak stalo. Navrhovateľ vo výzve doručenej odporcovi 1/ ako povinnej osobe
neuvádzal žiaden reštitučný titul. Z obsahu výzvy je zrejmé, že navrhovateľ má za to, že dotknuté
nehnuteľnosti sú cirkevným majetkom ( teda nejde o majetok vo vlastníctve štátu). Navrhovateľ vo
výzve adresovanej odporcovi 1/ netvrdil, že dotknuté pozemky boli odňaté bez náhrady, takéto tvrdenienebolo zo strany navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi 1/ a 2/ účinné do 30.04.2006. Vzhľadom na
vyššie uvedené prípadný reštitučný nárok navrhovateľa ( pokiaľ vôbec existoval ) zanikol v dôsledku
preklúzie. III. Nepreukázanie vecnej aktívnej legitimácie navrhovateľa - navrhovateľ odporcovi do

uplynutia prekluzívnej lehoty ( 30.04.2006) a ani doposiaľ súdu nepreukázal, že by on sám bol pôvodným
pozemnoknižným vlastníkom dotknutých nehnuteľností, ani to, že by pôvodný pozemnoknižný vlastník
zanikol a navrhovateľ je jeho právnym nástupcom. Pôvodným pozemnoknižným vlastníkom pozemku
zapísaného v PKV č. 3 pre k.ú. H. D. pod rad.č. 2 ako parcelové číslo XXX bola H. cirkevná
obec H. D., pričom išlo o majetok účelovo určený pre potreby farského obročia. Tvrdenie o právnej

subjektivite navrhovateľa odporca nespochybňuje. Nemožno však podľa odporcu 2/ zamieňať fakt,
že vlastníctvo sporných nehnuteľností pôvodne patrilo niektorému z útvarov Rímskokatolíckej cirkvi
s tým, že navrhovateľ je oprávnenou osobou bez súčasného preukázania, že buď navrhovateľ bol
pôvodným pozemnoknižným vlastníkom dotknutých nehnuteľností, ktorému boli tieto nehnuteľnosti
odňaté , alebo že pôvodný pozemnoknižný vlastník ako subjekt práva zanikol a navrhovateľ je jeho
právnym nástupcom. Z výpisu z registra organizácii ŠU SR vyplýva, že navrhovateľ vznikol 1.1.1995.

Odporca ďalej poukázal na stanovisko člena Rímskokatolíckej cirkvi, kňaza T. rádu , predsedu X. pre
cirkevné právo, šéfredaktora Revue cirkevného práva na Pravníckej fakulta Univerzity Karlovej v Prahe,
profesora U.. U. S. OP, ktorý viackrát odkazuje na prácu P.. U. I.. Z ich prác vyplýva, že navrhovateľ ako
subjektprávavznikol(podľacirkevnéhopráva najskôr27.11.1983,kedynadobudolúčinnosťCodexIuris
Canonici ( ďalej ako CIC 1983) , t.j. dávno potom, ako došlo k prechodu vlastníckeho práva z pôvodného

pozemnoknižného vlastníka zapísaného v F. č. X pre k.ú. H. D. na štát, pričom farnosti v čase účinnosti
I. G. I. XXXX neboli nadané právnou subjektivitou. V obdobných konaniach sa jednotlivé útvary cirkvi
opierajú o tvrdenie, že podľa Prípisu Konferencie biskupov Slovenska z 12.03.2002 farnosti sú právnymi
nástupcami rímskokatolíckych fondov, fár, kostolov, oltárnictiev, obročí a iných rímskokatolíckej cirkvi
patriacich fundácií a základín majúcich podstatu rímskokatolíckej cirkvi vlastnú. Prechádza na neho

všetok hnuteľný ako aj nehnuteľný majetok zapísaný v pozemkovej knihe alebo v katastri nehnuteľností.
S touto argumentáciou sa podľa odporcu 2/ nemožno stotožniť. Podľa kanónu XXX I. XXXX je právnická
osoba svojou povahou trvalá, zaniká však, ak ju kompetentná cirkevná vrchnosť zákonne zruší, alebo
ak počas sto rokov nevykonáva žiadnu činnosť. Je nepochybné, že pôvodný pozemnoknižný vlastník
ako cirkevná právnická osoba založená podľa dovtedajší cirkevných právnych predpisov nebol priamo

zrušený vydaním I. XXXX a nenastali ani predpoklady uvedené v kanóne 120 I. XXXX pre jeho
zánik. Prípis konferencie biskupov Slovenska z 12.03.2002 sa môže vzťahovať výlučne na právne
nástupníctvo po zaniknutých útvaroch Rímskokatolíckej cirkvi majúcich právnu subjektivitu. Navrhovateľ
však nepreukázať, že by pôvodný pozemnoknižný vlastník zanikol, preto sa na posudzovaný prípad
tento prípis vzťahovať nemôže. Z ustanovenia § 53 zák.č. 50/1874 Zb. ďalej vyplýva, že pokiaľ by

navrhovateľ preukázal do 30.04.2006, že pôvodný pozemnoknižný vlastník zanikol, oprávnenou osobou
by zrejme bol Náboženský fond, resp. jeho právny nástupca - teda osoba odlišná od navrhovateľa.
Odporca 2/ popiera existenciu rozhodnutia Konferencie biskupov Slovenska o právnom nástupníctve
farností, pokiaľ by takéto rozhodnutie bolo skutočne vydané, odporca namieta jeho neplatnosť z dôvodu
nejasností, neurčitosti a nezrozumiteľnosti ako právneho úkonu a najmä, oprávnenie Konferencie

biskupov Slovenska také rozhodnutie vôbec vydať so zaväzujúcimi právnymi účinkami. Vzhľadom na
vyššie uvedené v dôsledku nepreukázania, že navrhovateľ je pôvodným pozemnoknižným vlastníkom,
resp. právnym nástupcom pôvodného pozemnoknižného vlastníka do 30.04.2006 prípadný reštitučný
nárok navrhovateľa na vydanie vlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam zanikol preklúziou. Pokiaľ
by tento nárok nebol prekludovaný, je namieste podľa odporcu 2/ žalobu zamietnuť z dôvodu

nepreukázania vecnej aktívnej legitimácie navrhovateľa. Argumentácia navrhovateľa v jeho písomnom
vyjadrení z 12.02.2015 je vo vzťahu k jeho aktívnej vecnej legitimácii v posudzovanom prípade úplne
irelevantná, nakoľko sa vzťahuje na zahraničné cirkevné právnické osoby. Záverom svojho písomného
vyjadrenia odporca 2/ ešte poukázal na účel reštitučného zákona č. 161/2005 Z.z., ktorým bolo odstrániť
niektoré majetkové krivdy minulosti nie páchať krivdy nové. Poukázal v tejto súvislosti na stanovisko F.

ÚS ČR Pl.ÚS -st XX/XX z XX.XX.XXXX, XX/XXXX Sb., ST XX/XX X. XXX Povaha zákona č. 298/1990
Sb. jako restitučního předpisu, s ktorým sa odporca 2/ stotožňuje. S poukazom na všetko uvedené žiadal
odporca 2/ žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania.

K vyššie uvedenému vyjadreniu odporcu X/ navrhovateľ v podaní z 6.9.2010 namietol, že ak odporca

2/ uvádza, že z F. č. 2 k.ú. A. H. jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že pôvodným
vlastníkom bola H. cirkev a to bez priradenia iného subjektu, ktorý by predmetné nehnuteľnosti vlastnil.
Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, pretože z PKV č. 2 pre k.ú. A. H. vyplýva, že vlastníkom
nehnuteľností uvedených v časti A predmetnej PKV je subjekt Rímskokatolícka náboženská obec v A.H., čo je názov farnosti A. H. používané týmto subjektom v predchádzajúcom období. Z dokumentu
NahlásenieúdajovohľadneRímskokatolíckejcirkvisúhlasnesustanovením§§13a22zák.č.308/91Zb.
jednoznačne vyplýva, že farnosti sú zastúpené farárom alebo správcom farnosti. Farnosti sú právnymi

nástupcami Rímskokatolíckych fondov, školských fondov, fár, kostolov, oltárnictiev, obročí a iným
rímskokatolíckej cirkvi patriacich fundácií a základnín majúcich podstatu rímskokatolíckej cirkvi vlastnú.
Prechádza na ne všetok hnuteľný ako aj nehnuteľný majetok zapísaný v pozemkovej knihe alebo v
katastri nehnuteľností. S poukazom na vyššie uvedené a na základe potvrdenia o právnej subjektivite
č. XXXX/XXXX je jednoznačné, že H. cirkev C. A. H. je právnym nástupcom subjektu Rímskokatolícka

cirkev C. A. H. a teda navrhovateľ je jednoznačne aktívne vecne legitimovaným subjektom na základe
čohoniejedôvodabybolažaloba,takakotvrdíodporca2/,zamietnutá.Naprípissúdu zodňa15.4.2014,
aby navrhovateľ v konaní preukázal, že v prejednávanej veci išlo o výkup bez náhrady (podľa výmeru
z 20.9.1949) navrhovateľ poukázal na § 3 ods. 1 písm. c) zák.č. 161/2005 Z.z.. Oprávnenej osobe
sa navráti vlastníctvo k nehnuteľným veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce na základe
odňatia bez náhrady postupom podľa zák.č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy, alebo

podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme. Hoci je vo výmere o výkupe pôdy zo dňa
20.9.1949 uvedené, že ide o výkup pôdy , nie je v predmetnom výmere uvedená náhrada za vykúpené
pozemky, o ktorej má byť podľa samotného výmeru rozhodnuté samostatne. Rozhodnutie, ktorým by
malo byť o náhrade za vykúpené pozemky rozhodnuté neexistuje a vôbec nebolo vydané, čo vyplýva aj
z listu Ministerstva vnútra SR, Slovenského národného archívu zo dňa 2.4.2014, podľa ktorého iné ako

zaslané archívne dokumenty sa v archíve nenašli. Keďže žiadne rozhodnutie o náhrade za vykúpené
pozemky nebolo vydané, navrhovateľ konštatuje vo svojom vyjadrení, že v predmetnom prípade išlo
jednoznačne o odňatie majetku bez náhrady postupom podľa zák.č. 46/1948 Zb.. Samotný zákon č.
46/1948 Zb. stanovuje, že pôdu presahujúcu XX ha vykúpi štát za náhradu a pridelí ju oprávneným
uchádzačom. Zo samotnej podstaty predmetného zákona vyplýva, že v prípadoch spravujúcich sa

predmetným zákonom nemalo dochádzať k odňatiu bez náhrady, ale k výkupom za náhradu. Keďže ale
štát svoje zákony nerešpektoval a o náhradách za vykúpené pozemky vo veľkom množstve prípadov
vôbec nerozhodol ( tak ako v tomto prípade), dochádzalo fakticky k odňatiu nehnuteľností bez náhrady
a práve z tohto dôvodu bol do reštitučného zákonodarstva zaradený dôvod navrátenia vlastníctva podľa
§ 3 ods. 1 písm. c) - odňatie bez náhrady postupom podľa zák.č. 46/1948 Zb. Nerešpektovanie zákonov

vydaných v rokoch 1948 až 1989 vyplýva zo zák.č. 480/1991 Zb. o dobe neslobody , ktorý vo svojom
§ 1 stanovuje, že v rokoch 1948 až 1989 komunistický režim porušoval ľudské práva i svoje vlastné
zákony. K náležitostiam výzvy navrhovateľ poukázal na súčasnú judikatúru ÚS SR aj Najvyššieho súdu
SR konkrétne pod sp. zn. I.ÚS 12/2010, I. ÚS 206/2010 a Rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo 208/2009 a
2 Cdo 201/2009 a uznesenie 4 Cdo/247/2009. Z týchto rozhodnutí vyplýva, že pre splnenie požiadavky

určitostivýzvyjepotrebnáminimálnakonkretizácianehnuteľností,kuktorýmnavrhovateľako oprávnená
osoba uplatnila reštitučný nárok. Táto konkretizácia nehnuteľností je splnená označením príslušnej
pozemnoknižnejvložkyakatastrálnehoúzemia.Kuvedeniudôvodupodľa§3ods.1reštitučnéhozákona
cit. rozhodnutia vyslovili právny názor, že v prípade ak navrhovateľ vo svojej výzve nekonkretizuje dôvod,
o ktorý svoj nárok opiera spomedzi viacerých dôvodov uvedených v §3 ods. 1 zák.č. 161/2005 Z.z.

ako nesplnenie požiadavky určitosti výzvy sa javí ako formalistická a neprípustná aplikácia zákona,
ktorá opomína jeho účel. V tomto prípade jednoznačne bolo splnené to, že výzva obsahovala jednak
katastrálne územie a pozemnoknižnú vložku a teda je potrebné takúto výzvu považovať za platnú so
všetkými dôsledkami, ktoré z nej s poukazom na reštitučný zákon vyplývajú. Podaním z 12.2.2015
doplnil argumentáciu čo do aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v tomto konaní tým, že z faktov,

týkajúcich sa historického vývoja cirkevného majetku na Slovensku jednoznačne vyplýva aktívna vecná
legitimácia navrhovateľa. Po vzniku Československej republiky na Slovensku ostal istý komplex rôznych
rímskokatolíckych majetkov. Tieto boli spísané v pozemkovej knihe pod rôznymi menami cirkevných
právnickýchosôb,ktorýchsídloostalonaúzemíMaďarska.Československávládatietomajetkyprevzala
do nútenej správy ( sekvestrácia ) a to nariadením ministra s plnou mocou pre Slovensko č. 132/1919

o vnútornej správe niektorých cirkevných statkov z 11.8.1919 a boli spravované Centrálnou komisiou
rímskokatolíckych majetkov pre Slovensko v Bratislave. Neskôr ako navrhovateľ uvádza, nariadením č.
4/1923 9656/1923 z 15.10.1923 táto komisia dňom 1.11.1923 zanikla. Na jej miesto nastúpila Likvidačná
komisia pri referáte ministerstva školstva a národnej osvety v Bratislave. Cieľom Likvidačnej komisie
bolo ukončiť sekvestráciu a odovzdať majetok Rímskokatolíckej cirkvi. Po zániku Československa

Svätá stolica menovala biskupa Dr. F. U. za apoštolského administrátora pre celé územie ostrihomskej
arcidiecézy, ktoré sa na nachádzalo na území ČSR. Dekrétom X. X. č. B XXXX zo dňa 29.5.1922. Dr.
F. U. dostal poverenie od Svätej Stolice, aby rímskokatolícke cirkevné majetky, ktoré sa nachádzajú
na území jemu zverenom prevzal do cirkevnej správy. Vtedajší predseda centrálnej komisie P. muich aj verejnou notárskou listinou dňa 2.8.1922 vydal, ale Československá vláda nevzala na vedomie
menovanie Dr. F. U., zrušila toto opatrenie a ponechala aj naďalej cirkevné majetky v správe Centrálnej
komisie. Otázka majetkov ostala nevyriešená. Ale aj sama vláda ČSR ako i X. X. sa ako tvrdí navrhovateľ

usilovali prísť k dohode, zásadná sa vyjadrila v pakte P. vivendi, ktorý vstúpil do platnosti dňa 2.2.1928.
Na základe článku II. tento dohody vznikla Správna komisia v dohode s vládou ČSR, pričom sa štát v
čl. VI zaviazal, že vláda prispôsobí svoj právny poriadok tak, aby bol v súlade s touto zmluvou. Tento
stav trval až do novej dohody ( Nóta Svätej Stolice č. 1576/35) , podľa ktorej vláda ČSR vydala všetky
cirkevné majetky na Slovensku, ktoré boli v správe Správnej komisie Dr. U., ktorý dostal poverenie X. X.

dekrétom z 17.5.1935 č. 1620/35. Dr. Jantausch prevzal cirkevné majetky ku dňu 01.06.1935. Po týchto
udalostiach sa pristúpilo k riešeniu článku I. Modusu vivendi v dvoch etapách. Práva etapa zahŕňala
vonkajšie ohraničenie diecéz, aby sa hranice zrovnávali s hranicami štátnymi. Drahá etapa mala
predstavovať vnútorné rozhraničenie diecéz. Prvá etapa sa ukončila vydaním Apoštolskej konštitúcie
z 02.09.1937, ktorým sa hranice diecéz upravili tak, že sa zhodovali so štátnymi hranicami. Došlo k
oddeleniu - dismembrácii a nie k rozdeleniu ostrihomskej arcidiecézy. V prípade oddelenia, diecéza, od

ktorej čiastka alebo čiastky sa oddeľujú ostane aj naďalej a to tou diecézou, ktorou bola aj predtým. Jej
oddelená čiastka alebo čiastky sa pripoja k susedným diecézam alebo sa z nich utvorí nová cirkevná
právnická osoba. V prípade rozdelenia územia diecézy, diecéza, ktorá doteraz jestvovala sa úplne zruší
a jej rozdelené čiastky územia sa pripoja k susedným diecézam, alebo sa z nich utvoria celkom nové
cirkevné právnické osoby. Z obsahu tejto konštitúcie vyplýva, že ide o konečné rozhodnutie, ktoré

nie je možné napadnúť alebo zneplatniť. Vláda ČSR nariadením zo dňa 2.9.1937 č. 204/1937 Sb.
zrušila aj formálne zatvor cirkevných majetkov, čím došlo k formálnemu uvoľneniu cirkevných majetkov
v prospech zriadenej a osamostatnenej Apoštolskej administratúre v Trnave. Z uvedeného vyplýva,
že rímskokatolícke cirkevné majetky podľa svojej povahy a podľa svojho pôvodného určenia nie sú
cirkevnými majetkami v Maďarsku, ale majetkami H. cirkvi na Slovensku, o ktorých úž bolo zásadne

rozhodnuté , že ony tvoria dotačnú masu pre jednotlivé cirkevné právnické osoby na Slovensku na
základe dohody medzi Československou vládou a X. X.. Otázka vlastníctva cirkevných majetkov bola
riešená ,,in natura“ - pre účely cirkevné, v prospech novovzniknutej cirkevnej právnickej osobe na
Slovensku. Navrhovateľ ďalej poukázal na otázky vzájomných vzťahov ČSR a Maďarska a nároky
cirkevných právnických osôb pôsobiacich v Maďarsku. Vláda ČSR súhlasila s podnetom nuncia P.. I.,

aby vzájomné nároky cirkevných právnických osôb v ČSR a Maďarsku z rozdelenia cirkevných majetkov
štátnou hranicou, boli prerokované v rámci rokovania so X. X. a to pred príslušným vatikánskym súdom a
posúdené podľa kánona 1500 I. XXXX. Konečným riešením z tejto situácie bolo vydanie Y. konštitúcie Ad
ecclesiastici regiminis incrementum a zrušením štátnej sekvestrácie, pričom otázka haagskych sporov
bola ukončená po intervencii X. X. na cirkevné právnické osoby v Maďarsku, nakoľko v zmysle dohody

ModusvivendiaY.konštitúciesadefinitívnerozhodloourčenícirkevnýchmajetkovnaúzemívtedajšieho
Československa. Na základe týchto skutočností má navrhovateľ za to, že je oprávnenou osobou, ktorej
majú byť ním žiadané nehnuteľnosti vydané a navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

Súd pojednával a napokon rozhodol na pojednávaní dňa 16.03.2016 v neprítomnosti navrhovateľa,

odporcu 2/, odporcu 3/ a jeho právneho zástupcu podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ,
ktorý sa z neúčasti na pojednávaní riadne ospravedlnili, pričom nežiadali o odročenie pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie prednesmi zástupcu navrhovateľa a odporcov 1/ a 2/, oboznámením sa s

listinnými dôkazmi - potvrdenie právnej subjektivity z 17.3.2005, osvedčenie o registrácii a pridelení
identifikačného čísla, Dekrét pre správcu farnosti A. H., Žiadosť o vydanie nehnuteľností z 30.01.2006,
výpisy z pozemnoknižnej vložky najmä k parc.č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, geometrický plán
č. XXX/XXXX a č. G-XXX/XXXX, výpisy z LV z nich najmä LV č. XXX- čiastočný, č. XXX-čiastočný,
č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, XXXX, XXX, XXX, XXXX, písomnými vyjadreniami odporcov,

Dohoda o vydaní nehnuteľností z 28.5.1996, Nájomná zmluva č. 21/93 z 2.9.1993, Dohoda o dočasnom
užívaní pozemkov medzi F. s.r.o. a vlastníkom pôdy z XX.XX.XXXX, T. č 1, Výpoveď z nájomnej
zmluvy z 13.8.1999, Dodatok č. 2 k NZ č. X-XXXX-XX, Kúpna zmluva z 6.3.2006, Kúpna zmluva
č. 26.8.2004, Kúpna zmluva z 10.11.2000, Kúpna zmluva z 3.5.2002, Kúpna zmluva č. 2.3.2006,
Prídelová listina z 2.6.1976, Výkaz o evidovaných a prenajatých poľnohospodárskych pozemkoch k

15.10.2006, Inventarizácia po katastrálnych územiach z 17.10.2006, Uznesenie Konferencie biskupov
Slovenska z 14.9.1995, Vyjadrenie Rímskokatolíckej cirkvi W. A. z 3.9.2010, Nahlásenie údajov
ohľadne Rímskokatolíckej cirkvi zo dňa 12.3.2002, Potvrdenie o právnej subjektivite č. 1347/2010 zo
dňa 31.8.2010, overené fotokópie spisov č.d. XXX/XX,XXX/XX,XXX/XX a overené výpisy z T. preknihovné podania , o právnej subjektivite a reprezentácii Rímskokatolíckej farnosti A. W. aktuálne
úradne nazývanej Rímskokatolícka cirkev C. A. H. z 16.1.2014, Potvrdenie o právnej subjektivite
farnosti z 13.1.2014, A. I.ÚS XXX/XXXX-XX z 21.10.2010, Nález I.ÚS 12/2010-47 z 7.6.2010, Výpis

zo Štatistického úradu SR z 13.3.2014, Revue cirkevného práva 33 1/06, Žiadosť o zápis na LV v
prospech Severoslovenské štátne lesy v Žiline z 3.6.1976, Hospodárska zmluva o prevode práva
užívania pozemkov č. HZ -XX/XXX/XXXX- Pr., Zamietnutie odvolania proti výkupu pôdy podľa zák.č.
XX/XX Sb. Zn.: XXX-XX/X-/XXXX- IX., Výmer zn.: XXX-X/X-XXXX-V/X Okresného národného výboru
v Prievidzi z 20.9.1949, Dohoda o vydaní nehnuteľností z 13.11.1995, Kódex kanonického práva z

25.1.1983,Dohodaovydanídotknutýchnehnuteľnostíz3.3.2016,RozhodnutieOkresnýúradTrenčínzo
dňa 9.7.2015, grafická časť programu starostlivosti o les, plochová tabuľka ŠP Lesy SR, spis tunajšieho
súdu sp. zn. 12C/62/2007 a ďalšími listinami založenými v súdnom spise, na základe čoho zistil tento
skutkový stav veci:

Z potvrdenia právnej subjektivity Ministerstva Kultúry SR, cirkevný odbor z 12.3.2005 vyplýva, že pri

skúmaní právnej subjektivity organizačných zložiek registrovaných cirkví a náboženských spoločností
je treba vychádzať z ich vnútorných predpisov. Základnou právnou normou Rímskokatolíckej cirkvi v
SR je Kódex kánonického práva ( CIC) z roku 1983, kde sa v kánone XXX §3 uvádza: ,,Zákonne
zriadenáfarnosťmánazákladesaméhoprávaprávnusubjektivitu“.Farnostisúzastúpenéfaráromalebo
správcom farnosti. V súlade s prípisom Konferencie biskupov Slovenska z 12.3.2002 predloženého v

zmysle § 13 a § 22 zák.č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských
spoločností v znení neskorších predpisov potom cirkevný odbor Ministerstva kultúry SR potvrdil, že
Rímskokatolícka cirkev farnosť A. H. má právnu subjektivitu. Jej štatutárnym zástupcom je farár alebo
správca farnosti, ktorého menuje nitriansky biskup.

Zo žiadosti Rímskokatolíckej cirkvi, C. sv. Y. X. a W. z 30.01.2006 adresovanej odporcovi 1/, jemu
doručenej dňa 30.01.2006 vyplýva, že navrhovateľ si uplatňoval nárok podľa zák.č. 161/2005 Z.z.
o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode
vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam na vydanie parciel. Z textu tejto žiadosti je ďalej zrejmé, že bola
zasielaná na vedomie 1. E. A. H., 2. Y. B., s.r.o., 3/ C., Q. Q., A. P., Y. H., s.r.o., C. M., a.s..

Konferencia biskupov Slovenska Uznesením z 14.9.1995 na svojom riadnom plenárnom zasadaní dňa
14.9.1995 v Trnave dala toto rozhodnutie: ,,Nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na Rímskokatolícku cirkev
bez uvedenia farnosti alebo biskupstva, vedené na rímskokatolícke školy, sirotince, zrušené rady, spolky
a iné cirkevné organizácie patria do vlastníctva tohto biskupstva, na území ktorého sa nachádzajú.

Týmto Konferencia biskupov Slovenska stanovuje právne nástupníctvo po zaniknutých alebo zrušených
spoločenstvách.Takýtopostupjestanovenýajkveciamhnuteľným.Biskupstváknimvykonávajúvšetky
práva a povinnosti spojené s vlastníctvom, text je opatrený podpisom P.. H. W., banskobystrického
diecézneho biskupa, predsedu KBS.

Z Nahlásenia údajov ohľadne Rímskokatolíckej cirkvi súhlasne s ustanovením § 13 a § 22 zákona č.
308/91 Zb. z 12.3.2002 z bodu a) vyplýva, že H. cirkev v Slovenskej republike pozostáva zo 6 diecéz,
ktoré sú územne presne ohraničené. Celkové územie, na ktorom sa rozprestierajú, je totožné s územím
Slovenskej republiky. Sú to diecézy: H. cirkev Y. W. - S., H. cirkev Y. O., H. cirkev W. A., H. cirkev
W. W. W., H. cirkev W. X. F., H. cirkev W. H.. Z bodu b) tohto dokumentu vyplýva, že O. biskupov

Slovenska, zriadená X. stolicou ako stála inštitúcia je zhromaždenie biskupov Slovenskej republiky, ktoré
spoločne plnia niektoré pastoračné úlohy pre veriacich svojho územia ( kán. 447 CIC). Na čele KBS stojí
členmi zvolený predseda, ktorého v prípade potreby zastupuje volený podpredseda ( kán. 452 §1 CIC).
V bode g) je uvedené, že Farnosti sú právnymi nástupcami rímskokatolíckych fondov, školských fondov,
fár, kostolov, oltárnictiev, obročí a iným rímskokatolíckej cirkvi patriacich fundácií a základnín majúcich

podstatu rímskokatolíckej cirkvi vlastnú. Prechádza na ne všetok hnuteľný, ako aj nehnuteľný majetok
zapísaný v pozemkovej knihe alebo v katastri nehnuteľností.

Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra vo svojom potvrdení z 31.8.2010 o právnej subjektivite a

reprezentácii Rímskokatolíckej farnosti A. biskupstva aktuálne úradne nazývanej H. cirkev C. A. H.
uviedla, že na základe dokumentov uchovávaných v archíve Rímskokatolíckej cirkvi Biskupstvo A. ako aj
Kódexu kánonického práva z roku 1917, Kódexu kánonického práva z roku 1983, dolu podpísaný notár
Biskupského úradu Rímskokatolíckej cirkvi Biskupstvo Nitra potvrdzuje, že Spoločenstvo katolíckychveriacich území politických obcí A. H. a H. D. cirkevno - právne tvorí samostatnú farnosť, ktorá
majúca v občiansko - právnej forme povahu cirkevnej organizácie, je právnym subjektom odvodeným
od Rímskokatolíckej cirkvi a v súčasnosti nesie názov Rímskokatolícka cirkev Farnosť A. H. so sídlom

A. H.. Štatistickým úradom Slovenskej republiky jej bolo pridelené identifikačné číslo G.: XXX XXX
XX. Rímskokatolícka cirkev Farnosť A. H. so sídlom A. H. je právnym nástupcom cirkevno - právneho
subjektu, ktorý bol v A. biskupstve zriadený v roku XXXX ako farnosť a ktorý od toho istého roku vedie
vlastnú farskú matriku. Vo svetskom zákonodarstve tak pred prvou svetovou vojnou, ako aj po prvej
svetovej vojne táto farnosť ako cirkevno - právny subjekt , tak ako ostatné figurovala pod názvami:

cirkevná obec, alebo farská obec, alebo náboženská obec zriadená v rámci miestnej, čiže politickej obci,
hociodnejodlišná.PredštátnymiorgánmibolauvádzanápodnázvomRím.-kat.náboženskáobecA.H.,
ktorá je právnym nástupcom aj všetkých rímskokatolíckych fondov, obročí, fundácií a iných hnuteľných
a nehnuteľných majetkov majúcich podstatu rímskokatolíckej cirkvi vlastnú, ktorú tento právny subjekt
ako taký nadobudol. Vyššie menovanú farnosť v úrade farára aktuálne spravuje a reprezentuje dôstojný
pán I. D. ( následne F. S. ), do tohto úradu menovaný biskupských dekrétom, ktorý ako jej štatutárny

zástupca je v zmysle kán. 532 súčasne platného Kódexu kánonického práva a dokumentu oprávnený ju
zastupovať vo všetkých právnych záležitostiach, uzatvárať zmluvy a spravovať jej hnuteľný a nehnuteľný
majetok podľa noriem práva.

Z potvrdenia notára Rímskokatolíckej cirkvi Biskupstva A. z 13.1.2014 vyplýva, že Rímskokatolícka

cirkev C. A. H., ktorej súčasťou je filiálna obec H. D. bola právoplatne zriadená a doposiaľ nebola
zrušená. Táto farnosť cirkevno-právne podlieha pod právomoc nitrianskych biskupov, v zmysle
príslušných noriem kánonov XXX a XXX Kódexu kanonického práva a ustanovení § 3 a § 22 zák.č.
308/91 o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších
predpisov a je samostatným právnym subjektom odvodzujúcim svoju právnu subjektivitu od H. cirkvi

W. A.. C. od 1.7.2012 zákonne zastupuje jej farár, veľadôstojný pán P.. F. S., nar. X.X.XXXX a je jej
štatutárnym zástupcom.

Z Výmeru Okresného národného výboru v Prievidzi značka: XXX-X/X-XXXX-V/X z XX.X.XXXX je
preukázané, že Okresný národný výbor v Prievidzi po vykonanom pokračovaní podľa § 10 ods. 1. Zák.č.

46/48 Sb. zo dňa 21.3.1948 o novej pozemkovej reforme rozhodol tak, že štát vykupuje podľa § 1, ods.
3 zák.č. 46/48 Sb. nehnuteľný majetok, vedený v katastrálnom území O. vec, zapísaná vo vložke č. X
parc.č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX v kat. úz. N. H. vo vl.č. X parc.č.9, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX ,XXX, XXX/X, XXX/X, v kat. území D. vo vl.č. X parc.č. XXX, XXX, v kat. území O. Q. vo
vl.č. XXX parc.č. XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX, XXX,XXXX v kat. území obce A. vo vložke číslo

5, parc.č. XXX, XXX a to v podiele v predmete menovaných cirkví. O náhrade za vykúpené pozemky
bude rozhodnuté samostatne. Dôvody: Podľa § 1, ods. 3 zák.č. 46/48 Sb. vykúpi štát bez zreteľa na
výmeru pôdu, na ktorom vlastník sám nehospodári.. Štatisticky zaznamenané a vzaté na vedomie v
Bratislave dňa 18.10.1949.

Súd po právnej stránke vec posúdil podľa zákonných ustanovení :

Podľa § 1 Zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam, cirkvám a
náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam, zákon upravuje

navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu (Zákona
č. 282/1993 Z.z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským
spoločnostiam v znení Zákona č. 97/2002 Z.z.) a prechod vlastníctva k niektorým nehnuteľným veciam.

Podľa § 2 ods. 1 vyššie citovaného zákona, vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam,

ktoré tvoria: a) poľnohospodársku pôdu, b) hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej
hospodárskej usadlosti, c) lesný pôdny fond, hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním, d)
podiely spoločnej nehnuteľnosti.

Podľa ods. 2 vyššie citovaného ust. zákona právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam

podľa ods. 1 môže uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť
so sídlom na území SR, vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých nehnuteľná vec
prešla do vlastníctva štátu, obce v období od 8.5.1945, židovským náboženským obciam od 2.11.1938
do 1.1.1990 spôsobom uvedeným v § 3.Podľa § 3 ods. 1 písm. g), h) vyššie citovaného zákona, oprávnenej osobe sa navráti vlastníctvo k
nehnuteľným veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce na základe vyvlastnenia bez vyplatenia

náhrady, prevzatia bez právneho dôvodu.

Podľa § 4 ods. 1 vyššie citovaného zákona, povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti
tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve SR, obce alebo nehnuteľnú vec drží.

Podľa 5 ods. 1 vyššie citovaného zákona, právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam môže
uplatniť oprávnená osoba písomnou výzvou voči povinnej osobe do 30. apríla 2006, ak v tejto lehote
preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v tejto lehote právo zaniká.

Podľa § 5 ods. 3 vyššie citovaného zákona, ak povinná osoba nevyhovie písomnej výzve podľa odseku
2 alebo ak jej sídlo nie je známe, môže oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde v lehote 12

mesiacov od doručenia písomnej výzvy, inak právo zaniká.

Podľa § 22 ods. 1 Zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkvi a
náboženských spoločností, cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona vyvíjali
svoju činnosť zo zákona, alebo na základe štátneho súhlasu, sa považujú za registrované podľa tohto

zákona; ich zoznam je uvedený v prílohe tohto zákona, ktorá tvorí jeho súčasť. Podľa bodu 13 prílohy
zákona o cirkvách, je Rímsko-katolícka cirkev v SR registrovanou cirkvou podľa tohto zákona.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane

toho, čo uviedli účastníci.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že geodetická kancelária, ktorá vypracovávala
nový Geometrický plán č. XX/XXXX súčasne vypracovala aj grafickú identifikáciu. Konkrétne v k.ú.
H. D. bola vypracovaná grafická dokumentácia, na základe ktorej aj s poukazom na zhromaždené

listiny geodetická kancelária došla na skutočnosť, že pôvodná pozemno-knižná parcela č. XXX pôvodne
zapísané v F. vložke č. X pre k.ú. H. D. nie je ku dňu vypracovania grafickej identifikácie správne
zapísaná v katastri nehnuteľnosti. Predmetná nehnuteľnosť nebola v katastri nehnuteľnosti ani správne
zakreslená, na základe čoho, keďže prednedávnom v tomto k.ú. bol vykonaný H. bolo potrebné,
predmetné konanie doplniť a rozhodnutím zmeniť. Na tomto základe bola došetrená zostávajúca časť

parcely č. XXX, do tohto dňa nesprávne evidovaná čo sa týka jej výmery a zakreslenia len na SR,
D. SR. Na základe týchto skutočností došlo rozhodnutím Okresného úradu, katastrálneho odboru k
zápisu novej parcely č. XXX v prospech SR v správe Okresného úradu S.. Keďže sa jedná o trvalé
trávne porasty, nie je zrejmé, akým titulom a na základe čoho došlo k zápisu vlastníckeho práva, resp.
správy tejto nehnuteľnosti v prospech tohto okresného úradu, keďže takéto nehnuteľnosti spravuje pre

vlastníka SR Slovenský pozemkový fond. Keďže ale predmetný zápis bol uskutočnený, musí vychádzať
navrhovateľ zo stavu, ktorý je v súčasnosti platne uvedený na LV XXXX pre k.ú. H. D.. Keďže v
predmetnej nehnuteľnosti parc.č. XXX bolo viacero nepresností a nezrovnalostí, bolo potrebné na
pôvodne zapísanú a zakreslenú časť, ktorá bola zapísaná v prospech SR, D. SR vyhotoviť geometrický
plán. Tento vyhotovený geometrický plán obsahuje 3 parcely, z ktorých sa skladá časť pôvodnej

nehnuteľnosti vedenej ako pozemno-knižná parcela 971, táto časť je v GP vyznačená prerušovanou
čiarou. Čo sa týka ďalších nehnuteľností tvoriacich predmet tejto žaloby, k týmto nebolo potrebné
vypracovať GP, ale tieto sa nachádzajú len obsiahnuté v grafickej identifikácii, kde vo výkaze výmer sú
uvedené parcely z registra E, prípadne registra C, ktoré tvoria žalované nehnuteľnosti tvoriace predmet
žaloby. V predmetnej identifikácii tak vo výkaze výmer ako aj v prislúchajúcej grafickej časti sú tieto

nehnuteľnosti identifikované aj s poukazom na súčasné vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam.
K vlastníckemu právu došli súčasní vlastníci v konaní H., ktoré bolo z roku 2014 pre predmetné k.ú.
vykonané. Z predmetnej grafickej identifikácie je taktiež zrejmé, ktoré nehnuteľnosti patria ktorému
subjektu. Väčšina nehnuteľností v súčasnosti patrí obci A. H. a zostávajúca časť nehnuteľností patrí
súkromnýmosobám.Spoukazomnageometrickýplánakoajgrafickúidentifikáciutakprek.ú.Nitrianske

H. ako aj k.ú. H. D. podáva navrhovateľ návrh na zmenu petitu priamo vyplývajúceho z týchto
vypracovaných podkladov a takisto aj návrh na vstup nového účastníka do konania, a to účastníka
Okresný úrad Trenčín so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín. V predmetnom podaní sa okrem
tohto účastníka nachádza aj sumarizácia s novým účastníkom Obec A. H. s tým ale, že predmetnýúčastník Obec Nitrianske H. už do konania bol pripustený. Keďže v čase vytvorenia tohto dokumentu
navrhovateľ nedisponoval týmto rozhodnutím. Skutočnosti preukazujúce, že predmetné nehnuteľnosti,
ktoré sú v súčasnosti predmetom vydania, sú nehnuteľnosti, ktoré boli navrhovateľovi odňaté bez

náhrady postupom podľa zák. 46/1948 Sb., sú obsahom vyjadrenia zo dňa 12.2.2015. S poukazom
na predmetné vyjadrenie je jednoznačné, že žalované nehnuteľnosti boli navrhovateľovi odňaté v
rozhodnom období a išlo o odňatie bez náhrady postupom podľa zák. 46/1948 Sb., ktorý je jednoznačne
reštitučným titulom. Predmetné nehnuteľnosti si navrhovateľ uplatnil u správcu týchto nehnuteľností a to
na Slovenskom pozemkovom fonde, ktorému aj výzva bola doručená dňa 30.1.2006. Predmetná výzva

bola zasielaná aj Obci A. H. a takisto aj ďalším subjektom, ktoré v tej dobe obhospodarovali predmetné
nehnuteľnosti. Je z tohto absolútne jednoznačné, že navrhovateľ si uplatnil navrátenie vlastníctva k
zabratým nehnuteľnostiam zákonným spôsobom, na základe čoho je teda aktívne legitimovaný pri
podaní predmetnej žaloby. S ohľadom na stav v katastri nehnuteľností k.ú. H. D. ako aj k.ú. A. H.,
kde počas súdneho konania začalo a aj sa ukončilo konanie ROEP, bolo potrebné nanovo identifikovať
nehnuteľnosti a k tomuto boli vypracované grafické identifikácie ako aj vyjadrenie, ktorým jednoznačne

došlo k identifikácii dotknutých nehnuteľností, a ktoré boli následne aj podkladom k oprave katastrálneho
operátu na Okresnom úrade, katastrálnom odbore. V konaní navrhovateľ poukázal na to, že je potrebné
do konania pribrať ďalšieho účastníka, ktorý sa v konaní vyskytol, a to zápisom na LV č. XXXX pre
k.ú. H. D. a až po pribratí tohto účastníka do konania by bolo možné vo veci rozhodnúť meritórnym
rozhodnutím. Napriek tejto skutočnosti a napriek zamietnutí tohto návrhu navrhovateľ s poukazom na

reštitučné zákonodarstvo zotrval na svojom nároku s tvrdením, že žalobca splnil všetky svoje povinnosti
k vydaniu nehnuteľnosti, ktoré mu v rozhodnom období boli zo strany štátu odňaté. S poukazom na tieto
skutočnosti navrhol návrhu v celom rozsahu vyhovieť.

Zástupca odporcu 1/ uviedol, že nesúhlasí s návrhom na zmenu žalobného návrhu, ktorý podal

navrhovateľ do konania, zotrval na všetkých svojich doterajších prednesoch a písomných vyjadreniach.
Čo do návrhu zmeny petitu žalobného návrhu uviedol, že odporca 1/ a 2/ nemajú spoločné vlastnícke
právo ani spoločne neužívajú nehnuteľnosť, preto petit znejúci na povinnosť odporcov 1/ a 2/ spoločne
a nerozdielne je nevykonateľný a nie je v súlade s právom, pretože odporcovia 1 a 2/ nezdieľajú a ani
nevlastnia spoločne nehnuteľnosť, ani ju nemajú v spoločnej držbe. Povinnosť znejúca na spoločné

a nerozdielne záväzky sa týka len peňažných záväzkov. Pokiaľ ide o časť petitu ohľadom navrátenia
vlastníctva odporca 1/ nie je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko nevlastní tieto nehnuteľnosti. Tiež
pokiaľ ide o povinnosť vydať nehnuteľnosť, odporca 1/ tieto neužíva ani nedrží, takže aj z tohto dôvodu
v tejto časti petitu namietol svoju pasívnu legitimáciu.

Právny zástupca odporcu 2/ navrhol, aby súd žalobu vo vzťahu k nemu zamietol z dôvodov,
na ktoré poukazoval v priebehu celého konania. Osobitne poukázal na nedostatok vecnej aktívnej
legitimácie navrhovateľa, nedostatok vecnej pasívnej legitimácie odporcu, preklúziu a nevykonateľnosť
petitu. Nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa vyplýva zo skutočnosti, že tento nebol vlastníkom
nehnuteľnosti, ohľadne ktorej sa domáha vydania a navrátenia vlastníctva v čase prechodu vlastníctva

na štát. Navrhovateľ podľa výpisu z registra štatistických organizácii vznikol 1.1.1995, teda dávno po
rozhodnom období. Navrhovateľ pritom súdu nepreukázal, že pôvodný pozemnoknižný vlastník zanikol
a teda tento sa nemôže domáhať svojho prípadného reštitučného nároku, a že navrhovateľ je jeho
právnym nástupcom. Navrhovateľ nie je vlastník ani obhospodarovateľ predmetnej nehnuteľnosti, ktorú
neužíva. K preklúzii navrhovateľ súdu nepreukázal doručenie výzvy na vydanie Štátnemu podniku D.

SR. Ak by sa tak hypoteticky stalo do 30.4.2006, vzhľadom na skutočnosti, že navrhovateľ žiadal vstup
ŠP Lesy SR do konania ako odporcu až dňa 19.7.2010, jeho nárok je nepochybne prekludovaný. Z
týchto dôvodov navrhol žalobu zamietnuť. Pre prípad úspechu v konaní si uplatnil trovy konania.

Zhodnotiac výsledky dokazovania mal súd preukázané, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný a pre
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie ho v celom rozsahu zamietol.

Súd sa predovšetkým stotožnil s právnym názorom odporcu 1/,2/, že navrhovateľ v konaní nepreukázal,
že je v spore aktívne legitimovaným subjektom, resp. že je právnym nástupcom pôvodného vlastníka

predmetných nehnuteľností. Niet pochýb o tom, že v čase doručovania výzvy odporcovi na vydanie
nehnuteľností mal a doposiaľ má navrhovateľ právnu subjektivitu, uvedené v konaní nebolo nijako
spochybnené. Navrhovateľ však podľa názoru súdu nie je oprávnenou osobou, ktorá sa v konaní
domáha vydania nehnuteľností a určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a to ztoho dôvodu, že pred prechodom vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam na štát navrhovateľ
nebol ich pôvodným pozemnoknižným vlastníkom a ani jeho právnym nástupcom, súdu to hodnoverným
spôsobom v konaní nepreukázal. Navrhovateľ ako farnosť sa subjektom práva stal až po odňatí

vlastníctva k dotknutým pozemkom a to nadobudnutím účinnosti Kódexu kanonického práva v roku
1983. Z výpisu z registra organizácií Štatistického úradu SR vyplýva, že navrhovateľ vznikol 01.01.1995.
Pôvodným pozemnoknižným vlastníkom pozemku zapísaného v PKV č. X. pre k. ú. H. pod rad. č. X
parc.č. XXX bola H. cirkevná obec H. D. a išlo o majetok určený účelovo pre potreby farského obročia.
Vlastníctvo sporných nehnuteľností tak patrilo niektorému útvaru Rímskokatolíckej cirkvi. Z vykonaného

dokazovania mal súd za dostatočne preukázané, že farnosti sa stali právnickými osobami dňa 27.11.
1983, t.j. ku dňu účinnosti Kódexu kanonoického práva z roku 1983 (I. Iuris I. ďalej ako I. XXXX).
Z čoho vyplýva skutočnosť, že navrhovateľ ako subjekt práva vznikol najskôr dňa 27.11.1983, teda
až potom, čo došlo k prechodu vlastníckeho práva z pôvodného vlastníka na štát, a v čase, kedy
farnosti počas účinnosti Codexu Iuris Canonici z roku 1917 ešte nemali právnu subjektivitu. Podľa
kánonu XXX I. XXXX je právnická osoba svojou povahou trvalá, zaniká však , ak ju kompetentná

cirkevná vrchnosť zruší alebo ak počas sto rokov nevykonáva žiadnu činnosť. Navrhovateľ v konaní
nepreukázal, že pôvodný pozemnoknižný vlastník bol priamo zrušený vydaním I. XXXX ani že zanikol.
Súd sa stotožnil s argumentáciou odporcu 2/ týkajúcu sa rozhodnutia Konferencie biskupov Slovenska
o právnom nástupníctve farností, keď v konaní neuniesol dôkazné bremeno čo do preukázania
samotného oprávnenia Konferencie biskupov Slovenska na jeho vydanie a čo do jeho záväznosti,

rovnako jeho následných právnych účinkov. Právnu argumentáciu uvádzanú navrhovateľom ku svojej
aktívnej vecnej legitimácii na toto konanie nemožno použiť, keďže sa vzťahuje na zahraničné cirkevné
právnické osoby. Pokiaľ súd na pojednávaní dňa 13.02.2015 pripustil vykonanie ďalšieho dokazovania
návrhom navrhovateľa k vypracovaniu nového geometrického plánu, ktorý napokon do konania až na
pojednávaní dňa 16.03.2016 do konania aj predložil, súd považuje za potrebné v tejto súvislosti uviesť,

že na základe podaní odporcu 2/ do konania v tomto medziobdobí od 13.02.2015 do 16.03.2016 dospel
k právnemu názoru, že konanie trpí nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa , čo bolo aj
dôvodom, prečo pojednávanie na deň 16.03.2016 vytýčil, napriek tej skutočnosti, že geometrický plán do
konanianapriekviacerýmurgenciámzostranynavrhovateľanavýzvysúdudovtedydokonaniadoložený
nebol a stalo sa tak až na pojednávaní dňa 16.03.2016, na ktorom súd rozhodol meritórne vo veci samej.

Súd sa pre tento nedostatok zároveň ani nemohol zaoberať ďalšími argumentmi, ktoré účastníci uvádzali
vo svoj prospech, ako prekludovaním žalobného nároku či nedostatkami výzvy doručovanej povinnej
osobe podľa § 5 Zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam, cirkvám
a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam. Z uvedených
dôvodov a aj s ohľadom na zásadu hospodárnosti konania v ďalšom dokazovaní nepokračoval a

rozhodol vo veci samej. Súd z vyššie uvedených dôvodov tiež zamietol návrh navrhovateľa z 14.03.2016
o rozšírenie žalobného návrhu o nový subjekt Slovenská republika, správca Okresný úrad Trenčín,
Hviezdoslavova 3, Trenčín podľa § 92 O.s.p. a nepripustil ani zmenu pôvodného žalobného petitu
žalobného návrhu podľa § 95 O.s.p., ktorý návrh na pojednávaní dňa 16.03.2016 zamietol s náležitým
poučením podľa § § 202 ods. 3 písm. f/ O.s.p..

Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k účastníkom konania vyjadruje stav
vyplývajúci z hmotného (niekedy aj procesného) práva, ktorý vyjadruje postavenie účastníka v
hmotnoprávnom vzťahu. Účastník, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia (ak
je navrhovateľom) má aktívnu vecnú legitimáciu. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej

povinnosti (záväzku), má pasívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí.
Súd však žalobnému návrhu vyhovie len vtedy, ak navrhovateľ je nositeľom uplatneného práva. Ak
sa to v konaní nepreukáže, následkom je zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie navrhovateľa. Tu súd považuje za potrebné poukázať na to, že vecnú legitimáciu skúma vždy
aj bez návrhu aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Nedostatok vecnej legitimácie

vedie k zamietnutiu návrhu na začatie konania meritórnym rozhodnutím. Z hľadiska posúdenia vecnej
legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len
subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom
objektívne je alebo nie je.

Na záver súd dodáva, že je toho názoru, že ak by v konaní bola splnená podmienka aktívnej vecnej
legitimácie navrhovateľa, ten v konaní neuniesol dôkazné bremeno, že k výkupu nehnuteľností došlo
bez náhrady v zmysle zák.č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme. V sporovom občianskom súdnomkonaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú
povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten
účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť

dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia,
nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút
v sporovom občianskom konaní spočíva v zodpovednosti účastníka konania za to, že v konaní budú
preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané
tvrdenia účastníka, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci

samej v jeho neprospech. Súd sa nestotožnil s právnou argumentáciou navrhovateľa, ktorý tvrdil, že
ak je vo výmere uvedené, že o náhrade bude rozhodnuté samostatne a zároveň neexistuje iný doklad
k predmetnej pozemnoknižnej vložke, možno s toho vyvodzovať, že takéto samostatné rozhodnutie o
náhrade za vykúpené pozemky neexistuje a takisto že nijaké peniaze, ktoré mali byť vyplatené za tieto
nehnuteľnosti vyplatené neboli. Ak v tomto prípade pre vyššie uvedené nedošlo k výkupu ale k odňatiu
bez náhrady, čím je podľa navrhovateľa daný reštitučný dôvod podľa reštitučného zákona, toto tvrdenie

navrhovateľ v konaní žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením v lehote 30 dní po právoplatnosti rozsudku
podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

V súlade s § 158 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku rozsudok bol na žiadosť sudcu vyhotovený a
odoslaný so súhlasom predsedu súdu v predĺženej lehote.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na Okresnom súde Prievidza v potrebnom počte vyhotovení. O odvolaní rozhodne Krajský súd v

Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v troch rovnopisoch. Ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
- odvolacím súdom má byť schválený zmier;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.