Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/229/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116225935
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2116225935.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členiek Mgr.

Kataríny Arnouldovej a JUDr. Ľubice Bundzelovej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s.,
Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária
JUDr.VeronikaKubriková,PhD.,s.r.o.,Martinčekova13,Bratislava,IČO:50361368,protižalovanému:
Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, Z., o zaplatenie 1.943,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 11. septembra 2018, č.k. 21Csp/176/2016-79,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III.p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu960,37eursúrokomzomeškaniakudňu10.11.2016vovýške128,60eur,s5,25%ročnýmúrokom
z omeškania zo sumy 960,37 eur od 11.11.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal
(výrok III.). Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou súdu
prvej inštancie dňa 23.11.2016 domáhal zaplatenia sumy 1.943,76 eur s príslušenstvom, a to úrokov

vyčíslených ku dňu 10.11.2016 vo výške 1.036,19 eur, úrokov zo sumy 1.943,76 eur vo výške 24,5%
ročne od 11.11.2016 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.943,76 eur
od 11.11.2016 do zaplatenia, náhrady trov konania, keď uviedol, že poskytol žalovanému úver, ktorý
žalovaný riadne nespláca, súd prvej inštancie pripustil uznesením zo dňa 23.02.2018 zmenu na strane
žalobcu tak, že z konania vystupuje žalobca Poštová banka, a. s., Bratislava a na jeho miesto vstupuje
akožalobcaBENCONTCOLLECTION,a.s.,Bratislava.Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámením
so žalobou, zmluvou o úvere, obchodnými podmienkami, výzvou na úhradu, predpisom splátok k zmluve

o úvere, sadzobníkom poplatkov, kalkulačkou pre výpočet RPMN, ostatnými listinnými dôkazmi, keď
pojednával v neprítomnosti žalobcu a zároveň aj v neprítomnosti žalovaného v zmysle § 180 CSP a
zistil, že dňa 06.05.2013 žalovaný ako fyzická osoba uzatvoril so spoločnosťou Poštová banka, a. s.
zmluvu o úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 2.000 eur, ktorý sa zaviazal splácať
v 72 mesačných splátkach po 57,29 eur s ročnou úrokovou sadzbou 24,5% pri ročnej percentuálnej
miere nákladov 27,44%, priemernej hodnote RPMN na trhu 18,86%, celkovej výške nákladov 1.827,19
eur, dátume prvej splátky 15.06.2013 a dátume končenej splatnosti 15.05.2019, pričom poistenie bolo

dohodnuté ako základný súbor poistenia. Výzvou zo dňa 24.04.2014 veriteľ oznámil žalovanému, že
jeho úverová pohľadávka sa k uvedenému dňu stala predčasne splatnou v celom rozsahu. Dlžná suma
predstavuje 2.145,94 eur, pozostáva z dlžnej istiny 1.943,76 eur, úroku 197,76 eur a poplatkov za
upomienky 4,42 eur, poistné 0 eur. Zásielku s výzvou si žalovaný prevzal dňa 29.04.2014. Právne súdprvej inštancie vec posúdil podľa § 1, § 2 písm. a), b) a d), § 9 ods. 2 písm. f), j) a k), § 11 ods. 1 písm. b)
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj ako „ZoSÚ“), podľa § 52, § 517 ods. 2 OZ,
podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a podľa ustanovení § 788 ods. 1 a 2, § 791 ods. 1

a § 39 OZ a podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd skonštatoval, že vzťah medzi žalovaným
a právnym predchodcom žalobcu treba posudzovať ako vzťah spotrebiteľského charakteru, zmluva
uzavretá medzi nimi má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto musí obsahovať náležitosti
ustanovené zákonom pre takéto zmluvy. Súd zistil, že zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy v zmysle
§ 9 ods. 2 písm. f), zmyslom tohto ustanovenia je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný

o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, uvedené ustanovenie preto
vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu doby trvania zmluvy, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť
aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem doba trvania zmluvy a pojem
termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zmluva ďalej neobsahuje náležitosti vyžadované § 9
ods. 2 písm. j), a to celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keď nie je zrejmé, ktorý z viacerých,
inak formulovaných údajov uvedených v zmluve, im zodpovedajú. Chýba aj obsahová náležitosť v

zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a síce výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve
sa uvádza len výška mesačnej splátky jednou sumou bez bližšej špecifikácie. Vzhľadom k uvedenému
sa úver poskytnutý žalovanému považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) za bezúročný a bez poplatkov.
Takže žalobca má nárok na vrátenie poskytnutej sumy úveru. Keďže žalovaný z poskytnutého úveru vo
výške 2.000 eur vrátil žalobcovi sumu 1.039,63 eur, súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 960,37 eur a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. V zmluve o spotrebiteľskom úvere v časti,
ktorá bola jediná individuálne dojednaná, sa uvádza len základný súbor poistenia a neuvádza sa ani
len výška mesačnej splátky poistného, ktorá sa uvádza len v sadzobníku poplatkov a v predloženom
aktuálnom stave úveru. Nie je možné zo zmluvy vyvodiť záver, že bola uzatvorená konkrétna poistná
zmluva so základnými obsahovými náležitosťami v zmysle § 788 ods. 2 OZ. Nie je ani zrejmé, kto

je poistiteľ z poistnej zmluvy. Pre poistnú zmluvu je v zmysle § 791 ods. 1 OZ predpísaná písomná
forma a žalobca žiadnu písomnú poistnú zmluvu so základnými náležitosťami (tzv. zákonné minimum)
súdu nepredložil. Žalobca tak nepreukázal existenciu poistnej zmluvy, z ktorej by mu vyplýval nárok
na už zaplatené poistné, preto súd túto zaplatenú čiastku započítal na istinu. Žalobca ďalej žiadal
priznať zmluvné úroky za obdobie od zosplatnenia úveru. Aplikačná prax súdov sa otázkou priznania

úrokov za úver po splatnosti pohľadávky a teda popri úrokoch z omeškania, či iných sankciách už
zaoberal a podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie NS SR sp. zn. 4 Obo 143/98, uznesenie Ústavného
súdu SR č.k. IV.ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.09.2012) dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov
patria len do splatnosti dlhu. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V
rozsudkoch súdov sa zmluvné dojednanie povinnosti platiť úroky popri úrokoch z omeškania označil za

obchádzanie zákonného pravidla zakotveného v § 517 ods. 2 OZ o administratívnom strope úrokov z
omeškania. Preto súd žalobu v časti zmluvných úrokov odo dňa splatnosti pohľadávky považoval za
nedôvodnú a v tejto časti ju zamietol. Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania, ktorý vyčíslil ku dňu
10.11.2016 spolu so zmluvnými úrokmi sumou 1.036,19 eur a následne žiadal po dni 10.11.2016 do
zaplatenia úrok z omeškania 5,25% ročne zo sumy 1.943,76 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania

so zaplatením peňažného dlhu dňa 25.04.2014, teda deň po zosplatnení úveru. Keďže dlžnú sumu
nezaplatil, nasledujúci deň po zosplatnení sa dostal do omeškania. Žalobca má nárok na zaplatenie
úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne, čo je zákonná výška úroku z omeškania, preto súd priznal
žalobcovi úrok z omeškania od 25.04.2014 do 10.11.2016 vo výške 5,25% ročne len z priznanej sumy
960,37 eur, t.j. vo výške 128,60 eur a následne od 11.11.2016 vo výške 5,25% ročne zo sumy 960,37 eur

dozaplatenia,avozvyšnejčastiúrokuzomeškaniažalobuzamietol.Onáhradetrovkonaniažalovaného
rozhodol podľa ust. § 251, § 255 ods. 2 CSP v spojení s čl. 4 a 17 CSP tak, že žalovanému náhradu
trov konania nepriznal, hoci mu nárok na ich náhradu vznikol, keď konečný čistý úspech žalovaného
je 26%. Súd mal však zo spisu preukázané, že žalovanému žiadne preukázané odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky v súvislosti s bránením práva nevznikli, čo vylučovalo možnosť ich priznania, preto

vychádzajúc z čl. 4 a 17 CSP súd rozhodol už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí tak, že žalovanému
sa náhrada trov konania nepriznáva.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby podal odvolanie žalobca.
Odvolanie dôvodil ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) CSP. Uvádza, že vo vzťahu k dobe

trvania zmluvy súd vykladá zákon č. 129/2010 Z.z. príliš formálne. Spotrebiteľ už pri podpise zmluvy
bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, v
tejto súvislosti žalobca dáva do pozornosti čl. 3 zmluvy o úvere, pričom v danej tabuľke v siedmom
riadku zhora sa uvádza dátum konečnej splatnosti úveru, t.j. 15.05.2019. Je teda nepochybné, že boljednoznačne naplnený zmysel ust. § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ, keď spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol
informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti. Pokiaľ sa týka celkovej čiastky, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť, žalobca uvádza, že celkovú čiastku úveru tvorí súčet výšky úveru a celkových

nákladov spojených s úverom, pričom o tejto skutočnosti bol žalovaný oboznámený v samotnej zmluve
v časti 3, údaj o výške poskytnutého úveru, ako aj celkovej výške nákladov zmluva o úvere obsahuje,
pričom takýto výklad súdu je podľa žalobcu šikanóznym uplatňovaním práva s prílišným formalizmom.
Tu poukázal na rozsudok Súdneho dvora sp. zn. C-42/15. Samotné číselné neuvedenie celkovej
čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nemožno sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou

zmluvy o úvere, nakoľko celková čiastka úveru je zo zmluvy jednoznačne identifikovateľná banálnym
matematickým súčtom výšky poskytnutého úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom, ktoré zmluva obsahuje. Pokiaľ sa týka náležitostí, a to neuvedenia výšky,
počtu a termínu splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, v tejto súvislosti pripomína, že v zmysle tohto
ustanoveniazmluvaoúverezrozumiteľneastručneuvádzavýšku,početafrekvenciusplátok,aprípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými

sadzbamiúverunaúčelyvyplatenia.PoukázalopäťnarozhodnutieSúdnehodvoraC-42/15,keďuviedol,
že Súdny dvor dospel k záveru, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zároveň Súdny dvor dospel k záveru, že zmluva
o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme

amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto sumy. Má
za to, že uvedenú zmluvu nie je možné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, navrhol preto, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie,
alternatívne aby vyhovel žalobe v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania vrátane
trov právneho zastúpenia.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou - stranou sporu (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné

(§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363
CSP) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a §
380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 21Csp/176/2016 je určenie
povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1.943,76 eur, úroky vyčíslené ku dňu 10.11.2016 vo
výške 1.036,19 eur, úroky zo zostatku nesplatenej istiny zo sumy 1.943,76 eur vo výške 24,5% od
11.11.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,25% ročne zo sumy 1.943,76 eur od 11.11.2016 do
zaplatenia, a trovy súdneho konania, titulom nedoplatku zo zmluvy o úvere uzavretej medzi žalovaným

a právnym predchodcom žalobcu dňa 06.05.2013.

6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým bola žaloba v časti nároku zamietnutá (po tom, ako súd určil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 960,37 eur sumu 128,60 eur, úrok z omeškania a úrok ku dňu 10.11.2016, úrok z

omeškania vo výške 5,25% zo sumy 960,37 eur od 11.11.2016 do zaplatenia) a v súvisiacom výroku o
náhrade trov konania, kde žalovanému ich náhradu nepriznal.

7. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky

jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné

vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi,
ktorýneuviedolžiadnenovérelevantnéskutočnosti,sktorýmibysasúdprvejinštancienebolvysporiadal
a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Takže odvolací súd sa plne stotožnilso záverom súdu prvej inštancie, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentujú náležitosti, a to že
zmluva neobsahuje v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. f) dobu trvania zmluvy, neobsahuje tiež v súlade
s § 9 ods. 2 písm. j) celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, čo aj dostatočne odôvodnil. K

dobe trvania zmluvy odvolací súd dodáva, že tento údaj je podstatnou náležitosťou spolu aj s údajom
o termíne konečnej splatnosti., pričom zmluve je uvedený len termín konečnej splatnosti. Pri celkovej
čiastke úveru, ktorá nie je v zmluve uvedená, pokiaľ by sa zrátali sumy výšky úveru a celkových
nákladov, tak vyjde suma 3.827,19 eur, avšak pokiaľ bude žalovaný realizovať 72 splátok po 57,29 eur,
tak zaplatí sumu 4.124,88, teda vyššiu, nie je zrejmé z akého dôvodu a tak je tento údaj zavádzajúci. Z

dôvodu absencie týchto dvoch náležitostí je dôvodné a správne zmluvu o úvere považovať za bezúročnú
a bez poplatkov. Pokiaľ sa týka náležitosti v súlade s § 9 ods. 2 písm. k), tu odvolací súd dáva za
pravdu odvolateľovi, že táto náležitosť je v zmluve uvedená dostatočným spôsobom, avšak absencia
ďalšíchdvochvyššieuvedenýchnáležitostíspôsobujebezúročnosťabezpoplatkovosť,takžezáversúdu
prvej inštancie ohľadne povinnosti žalovaného vrátiť žalobcovi len rozdiel medzi poskytnutou sumou a
vrátenou sumou žalovaným je správny. Správne súd prvej inštancie rozhodol aj o nepriznaní zmluvných

úrokov za obdobie od zosplatnenia úveru, v tejto časti však odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol
žiadne skutočnosti.

8. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam tak odvolací súd mal za to, že súd prvej
inštancie vo veci rozhodol vecne správne, preto rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti, ako aj v

súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP,
podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP, podľa čl. 4 ods. 2 a čl. 17 základných princípov CSP. Z obsahu
spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, bol však pasívny, nevykonal žiaden

procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy
v odvolacom konaní nevznikli. CSP výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá má nárok na náhradu
trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem a naviac jej ani žiadne trovy nevznikli. Na daný
prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona, preto súd
použil základné princípy čl. 4 ods. 2 a čl. 17 CSP, podľa ktorých súd koná hospodárne a bez zbytočného

a neprimeraného zaťažovania strán sporu, preto rozhodol tak, že žalovanému sa náhradu trov konania
nepriznáva.

10. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).