Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, September 28, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/34/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116219718
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116219718.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy
Odalošovej a sudcov JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej ako členov senátu, v právnej veci
starostlivosti súdu o maloletého Z. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. Z. XX, M. Z., v konaní zastúpený
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky Z. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom
M. Z. XX, M. Z., v konaní zastúpenej JUDr. Ďurčeková s. r. o., so sídlom Námestie slobody 5, Banská

Bystrica, IČO: 36 863 254, a otca A. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XX/X, F., v konaní zastúpeného
JUDr. Erikou Golskou, advokátkou, so sídlom T. G. Masaryka 29, Lučenec, o úpravu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní kolízneho opatrovníka proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 8P/7/2016-141 zo dňa 20. 12. 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 8P/7/2016-141 zo dňa 20. 12. 2017 v napadnutom
štvrtom a piatom výroku (úprava styku), ako aj v závislom siedmom výroku (o trovách konania) z r u š

u j e a v tejto časti vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie maloletého Z. N., nar. XX. XX. XXXX zveril
do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v
bežných veciach (prvý výrok).

Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého Z. N., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 120,00 Eur
mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 24. 10. 2016 (druhý výrok).

Zročné výživné za obdobie od 24. 10. 2016 do 20. 12. 2017 na maloletého Z. N., nar. XX. XX. XXXX, vo
výške 1 680,00 Eur súd prvej inštancie otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 30,00 Eur spolu
s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti

odvolaním napadnutého rozhodnutia (tretí výrok).

Súd prvej inštancie upravil styk tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým Z. N., nar. XX. XX.
XXXX, každý párny týždeň jeden deň v týždni na referáte poradensko - psychologických služieb Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, Skuteckého 39, Banská Bystrica, a to podľa pokynu
povereného zamestnanca tohto referátu, pričom stretnutie bude prebiehať bez prítomnosti matky a za

prítomnosti psychológa (štvrtý výrok).

Matku zaviazal maloletého na styk s otcom pripraviť a styk otcovi s maloletým umožniť (piaty výrok).

Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh zamietol (šiesty výrok).

Žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania nepriznal (siedmy výrok).Súd prvej inštancie priznal znalcovi z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí, Klinická
psychológia dospelých Mgr. U. H., s miestom výkonu činnosti E. nábr. XX, T., bytom N. ulica XXX/X, E.,
za podaný znalecký posudok č. 56/2017 zo dňa 17. 10. 2017 znalečné v sume 463,52 Eur (ôsmy výrok).

Matku zaviazal zaplatiť znalcovi Z.. U. H. znalečné vo výške 131,76 Eur, v lehote pätnástich dní od
právoplatnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia (deviaty výrok).

Otca zaviazal zaplatiť znalcovi Z.. U. H. znalečné vo výške 131,76 Eur, v lehote pätnástich dní od

právoplatnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia (desiaty výrok).
2. K odvolaním napadnutej časti určenia styku otca s maloletým súd prvej inštancie uviedol, že čo sa
týka styku otca s maloletým, rodičia sa na ňom nedokážu dohodnúť, resp. otec sa už ani veľmi nesnaží
s maloletým sa stretnúť, lebo sa domnieva, že mu to nebude umožnené a že „radšej nech nie je zle“.
Na druhej strane sa nejaví ako vhodné, aby sa maloletý stretával s otcom za prítomnosti matky. Tiež
z dokazovania vyplynulo, že nie je zatiaľ možné realizovať styk maloletého s otcom v domácnosti otca

vzdialenej od jeho stabilného prostredia viac ako jednu hodinu cesty. Takisto domácnosť otca nie je
maloletému vôbec známa a ani komfortná. Preto sa styk môže realizovať len v C. C.. Avšak otec zatiaľ
nevie,akýmspôsobommásprávnemaloletémuvytvoriťprogram.Pretojeterazvhodné,abysastretnutie
s otcom realizovala za prítomnosti inej osoby, ktorou však nemôže byť matka. Riešením je stretávanie
sa otca s maloletým na referáte poradensko - psychologických služieb, kde sa bude otec a syn za

prítomnosti psychológa bez matky stretávať a budovať si ich vlastný vzťah. Súd prvej inštancie ponechal
deň, čas ako aj dĺžku tohto stretnutia na rozhodnutí povereného zamestnanca tohto referátu, ktorého
budúmusieťrodičiarešpektovaťsprihliadnutímnaichpracovnépovinnosti,alepredovšetkýmnazáujem
maloletého. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zámerne neurčil presný rozsah
stretnutia, čo do dňa, času a dĺžky, pretože jednak znalec na položenú otázku odpovedal len všeobecne

ako na jeden deň a tiež okresnému súdu nebol známy denný režim maloletého počas pracovného /
študijného/ dňa a tiež možnosti rodičov. Rodičia budú musieť prispôsobiť svoje povinnosti tak, aby matka
dokázala pripraviť maloletého na stretnutie s otcom a na druhej strane otec bude musieť svoj pracovný
program prispôsobiť maloletému. Dĺžka stretnutia by mal byť realizovaná podľa návrhu psychológa tak,
aby tieto stretnutia plnili svoj účel, a to vybudovanie si vzťahu otca a syna. Dĺžka stretnutí sa môže podľa

potrieb syna a otca meniť. Súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené v zmysle záverov znaleckého
posudku, ktorý obaja rodičia rešpektovali a kolízny opatrovník s ním rovnako súhlasil, určil styk otca s
maloletým tak, že sa tento bude realizovať každý párny týždeň jeden v deň týždni, aj s poukazom na
pôvodný návrh otca, podľa pokynov zamestnanca referátu poradensko - psychologických služieb.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej v texte len ,,CMP“) tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

4. Proti štvrtému a piatemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie kolízny opatrovník.

Kolízny opatrovník zastával názor, že realizácia styku dieťaťa s otcom v neprirodzených podmienkach
úradu je vo vzťahu k dieťaťu nevhodná a nekorešponduje s jeho záujmom. Kolízny opatrovník bol
tiež toho názoru, že rodičia musia dokázať spolu komunikovať, žiadna tretia osoba nemôže zasahovať
do komunikácie medzi rodičmi, môže byť len nápomocná svojím poradenstvom, pretože pokiaľ by sa
takáto osoba zúčastňovala priamo na stretávaní nepriamo by zasahovala do práv rodičov ako aj dieťaťa,

pričom vzájomná komunikácia rodičov by nesplnila svoj účel. Zároveň podľa kolízneho opatrovníka
nemožno spravodlivo žiadať, aby bol miestom výkonu styku, teda miestom výkonu práv rodičov úrad.
Požiadavka, aby bol úrad miestom výkonu styku, teda miestom výkonu práv rodičov, nemá podľa
kolízneho opatrovníka oporu v žiadnom právnom predpise, osobitne v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ak zákon o rodine takúto

úpravu styku nepozná, nemôže naň reagovať ani právna úprava opatrení sociálnoprávnej ochrany detí
a sociálnej kurately. Teda nie sú upravené zákonné podmienky, za akých by takýto styk mal prebiehať,
čo privádza do neistoty nielen účastníkov styku, ale aj úrad samotný. Kolízny opatrovník mal za to, že
v záujme naplnenia odporúčaní znalca je potrebné pracovať s rodičmi a maloletým respektíve s otcom
a maloletým na úprave vzťahu v rámci poradensko-psychologického procesu a následne zvoliť vhodnú

úpravukontaktuotcasmaloletým,zohľadňujúcujehozáujem.Vzhľadomnauvedenéskutočnostikolízny
opatrovník navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil v napadnutej časti
úpravu styku a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.5. K odvolaniu kolízneho opatrovníka sa vyjadril otec maloletého, uviedol, že odvolanie kolízneho
opatrovníka vyznieva rozporne, pokiaľ kolízny opatrovník na jednej strane tvrdí, že odmieta byť miestom
výkonu neobmedzených rodičovských práv a na strane druhej zdôrazňuje potrebu pracovať s rodičmi za

účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie rodičov, za ktorým účelom ešte v priebehu prvoinštančného
súdneho konania navrhol rodičom uložiť výchovné opatrenie. Je síce otcom maloletého, avšak žiadne
rodičovské práva nevykonáva, zatiaľ si voči synovi plní len povinnosť vyživovať ho. Jedinou jeho
možnosťou výkonu rodičovského práva bola súdna úprava jeho styku so synom, avšak podľa neho z
dôvodu neochoty konkrétnych zamestnankýň Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica je

realizácia tohto jeho jediného rodičovského práva v nedohľadne. Ďalej podľa otca je odvolanie kolízneho
opatrovníka nejasné, nepresné, neurčité, nekonkrétne, pretože kolízny opatrovník nenavrhuje, kde by
realizácia styku bola možná. Uvedené tvrdenie je preto podľa neho možné chápať ako zbavovanie sa
zodpovednosti zo strany kolízneho opatrovníka. Otec na záver navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť ako vecne správny.

6. K odvolaniu kolízneho opatrovníka sa vyjadrila aj matka maloletého, pričom mala za to, že odvolanie
kolízneho opatrovníka je postavené na racionálnom základe a smeruje v prospech maloletého dieťaťa
pokiaľ sa týka zámeru obnovovať vzťah maloletého s otcom. Tiež súhlasila s vysloveným názorom,
že miestom styku maloletého a rodiča by nemal byť úrad. V predmetnom prípade v nadväznosti aj na
závery znaleckého psychologického posudku vypracovaného v tomto súdnom konaní ponímala matka

tento stav tak, že sa nemá jednať o úpravu výkonu rodičovských práv tak ako to má na mysli zákon
o rodine ale ako „prípravnú fázu“, kedy v rámci poradensko - psychologických služieb na príslušnom
úrade budú prebiehať stretnutia maloletého s otcom za účasti psychológa a to za účelom zistenia či
je možné v dohľadnej dobe vzhľadom na vek a psychický stav maloletého dosiahnuť vôbec možnosť
výkonu rodičovských práv otca vo vzťahu k maloletému tak, aby mohol byť styk otca s maloletým W.

upravený na neobmedzený čas v súlade s ustanoveniami Zákona o rodine. Odvolanie voči uvedenému
výroku rozhodnutia prvoinštančného súdu nepodala vzhľadom na skutočnosť, aby sa vzťahy s otcom
nevyhrocovali s tým, že nemá námietky voči stretávaniu sa syna s otcom za účasti psychológa na
príslušnom referáte ÚPSVaR v Banskej Bystrici. Po preštudovaní odvolania kolízneho opatrovníka
však súhlasila s tam vyslovenými argumentmi, že nie je obvyklé aby sa takýmto spôsobom časovo

neobmedzene upravoval styk maloletého dieťaťa s rodičom. Na základe uvedeného súhlasila s návrhom
kolízneho opatrovníka na zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na nové prejednanie prvoinštančnému
súdu.

7. V predmetnej veci sa vyjadril aj kolízny opatrovník, pričom trval na svojom odvolaní, uviedol, že koná

a vždy konal v záujme maloletého dieťaťa.

8.Kvyjadreniumatkymaloletéhosavyjadrilotecmaloletého,pričomtrvalnasvojompísomnomvyjadrení
zo dňa 15. februára 2018. Otec zastával názor, že odvolacie konanie ohľadom úpravy jeho styku
so synom Z. nie je v záujme maloletého dieťaťa, pretože tým zbytočne dochádza k odďaľovaniu ich

vzájomných stretnutí. Do pozornosti súdu dal skutočnosť, že návrh na úpravu rodičovských práv a
povinností s maloletým dieťaťom podal na okresný súd v mesiaci október v roku 2016, pričom už v tom
čase mu matka dieťaťa dlhšiu dobu neumožňovala sa so synom stretávať. Poukázal na skutočnosť,
že súdne konanie sa skončilo, avšak jeho stretávanie so synom to neprinieslo, pričom práve kolízny
opatrovník, ktorý by mal zastávať záujmy dieťaťa, konal z jeho pohľadu v neprospech dieťaťa, nakoľko

podaným odvolaním mu doposiaľ nebolo umožnené sa so synom stretnúť.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej v
texte len ,,CSP“), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65, § 66 CMP, bez nariadenia
pojednávania § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a dospel k záveru, že je potrebné v súlade s § 389 ods.

1 pís. b) CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom štvrtom a piatom výroku, ako aj v
závisiacom siedmom výroku o trovách konania zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

10. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu o úprave styku otca s maloletým. Styk rodiča

s mal. dieťaťom je nielen právom rodiča, ale predovšetkým právom mal. dieťaťa. Podľa § 25 Zákona
o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom. Ak sa rodičia nedohodnú o
úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom. Súd musí upraviť
styk rodiča s mal. dieťaťom vždy, s výnimkou prípadu, ak obaja rodičia zhodne navrhnú súdu stykneupraviť. Styk nie je potrebné upravovať, najmä ak sa rodičia vedia dohodnúť na tejto otázke a teda
nie je potrebné rozhodnutie súdu. Súd vykoná dokazovanie pri úprave styku s prihliadnutím najmä
na otázku, ako je najlepšie tento styk upraviť v záujme mal. dieťaťa. Pri otázke úpravy styku Zákon

o rodine uprednostňuje rodičovskú dohodu predpokladajúc, že zodpovední rodičia dokážu najlepšie
posúdiť potreby mal. dieťaťa. Styk s mal. dieťaťom sa upravujte vždy podľa záujmu mal. dieťaťa.

11. Z hľadiska v odvolaní kolízneho opatrovníka uvádzaných dôvodov, pokiaľ ide o určenie miesta
uskutočňovania styku považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že zákon č. 305/2005 Z. z. o

sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele vo svojom ustanovení § 1 definuje rozsah pôsobnosti
tohto zákona. Zákon upravuje sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu na zabezpečenie
predchádzania vzniku krízových situácií v rodine, ochrany práv a právom chránených záujmov detí,
predchádzania prehlbovaniu a opakovaniu porúch psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho
vývinu detí a plnoletých fyzických osôb a na zamedzenie nárastu sociálnopatologických javov.
Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa vykonávajú v prostredí podľa § 4.

Podľa odseku 1 uvedeného ustanovenia sa opatrenia vykonávajú v prirodzenom rodinnom prostredí,
v náhradnom rodinnom prostredí, v otvorenom prostredí, v prostredí utvorenom a usporiadanom na
výkon opatrení podľa tohto zákona. Ustanovenie § 73 citovaného zákona vymedzuje pôsobnosť orgánov
sociálnoprávnej ochrany detí asociálnej kurately. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa § 73, ods.
2, písm. c) bod 2 zabezpečuje psychologickú pomoc podľa § 11 ods. 2 písm. b) a c), t. j. pomoc dieťaťu

v podobe poskytnutia alebo zabezpečenia potrebnej psychologickej pomoci aj po rozvode (rozchode)
rodičov. Z citovanej zákonnej úpravy je zrejmé, že v preskúmavanej veci mohol okresný súd určiť ako
miesto stretávania referát poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Banská Bystrica ak vyvstala potreba zabezpečiť dieťaťu psychologickú pomoc po rozchode rodičov, v
záujme obnovenia a prehlbovania citových väzieb k svojmu otcovi, a to počas ich stretnutia.

12. Odvolací súd zdôrazňuje, že na to, aby rozhodnutie súdu vrátane úpravy styku s maloletým
dieťaťom bolo v súlade so záujmami maloletého dieťaťa je nevyhnutné, aby súd v konaní zistil a posúdil
všetky rozhodujúce skutočnosti a vo výroku rozhodnutia určil jednoznačne práva a povinnosti, tak, aby
bolo možné v prípade neplnenia povinností určených v rozhodnutí pristúpiť k výkonu rozhodnutia, čo

predpokladá možnosť priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti rozhodnutia zákonnými prostriedkami.
Formulácia výroku rozhodnutia, keď súd prvej inštancie rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s
maloletým X.N., nar. XX. XX. XXXX, každý párny týždeň jeden deň v týždni na referáte poradensko -
psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, Skuteckého 39, Banská
Bystrica, a to podľa pokynu povereného zamestnanca tohto referátu, ... matku zaviazal maloletého na

styk s otcom pripraviť a styk otcovi s maloletým umožniť, nespĺňa predpoklady pre priamu vykonateľnosť
rozhodnutia, takáto formulácia výroku ani neumožňuje zistiť, či úprava styku je v záujme maloletého
dieťaťa, keď súd (okrem určenia rozsahu jedeného dňa každý párny týždeň) ponecháva rozhodnutie
o tom, kedy sa styk uskutoční a v akej dĺžke na úvahe iného orgánu. Okresný súd v odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že zámerne neurčil presný rozsah stretnutia, čo do dňa, času a dĺžky, pretože

jednak znalec na položenú otázku odpovedal len všeobecne ako na jeden deň a tiež okresnému súdu
nebol známy denný režim maloletého počas pracovného /študijného/ dňa a tiež možnosti rodičov.
Odvolací súd zdôrazňuje, že je práve povinnosťou súdu zistiť všetky rozhodné skutočnosti potrebné
pre rozhodnutie o úprave styku (vrátane zistenia denného režimu maloletého a tiež možnosti rodičov,
prípadne ďalšieho subjektu), tak aby na základe zisteného skutočného stavu bolo možné rozhodnúť o

konkrétnej úprave styku (t.j. určením aj konkrétneho dňa, času, miesta, spôsobu odovzdania/prevzatia
dieťaťa) v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť ako rozhodnutie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti a závislom výroku o náhrade trov konania zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

14. Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní bude v súlade s § 35 CMP zistiť skutočný stav veci ku
dňu rozhodnutia, tak aby rozhodnutie o úprave styku bolo v najlepšom záujme maloletého. Okresný súd
vykoná dokazovanie v rozsahu potrebnom pre zistenie skutočností potrebných pre rozhodnutie o úprave

styku otca s maloletým, pričom bude rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom, ako rozhodujúci zohľadní záujem maloletého dieťaťa, najmä jeho citové väzby,
vývinové potreby. Okresný súd musí zistiť skutkový stav, tak aby jeho rozhodnutie bolo realizovateľné,
t.j. vychádzať zo schopnosti a možností rodičov, prípadne tretej osoby realizovať súdom určený styk(t.j. zistiť a zohľadniť aj základné pracovné povinnosti rodičov, inej osoby, denný režim maloletého a
iné). Výrok rozhodnutia musí byť určitý, tak aby ho bolo možné vykonať, musí v ňom byť napr. presne
určené, kto má právo na styk s kým, musí byť určený konkrétny čas, miesto styku (napr. konkrétny deň,

čas, miesto), musí byť uložená konkrétnej osobe aj povinnosť odovzdať/prevziať dieťa. Okresný súd
rozhodnutie odôvodní v súlade s § 220 ods. 2,3 CSP.

15. Odvolací súd zdôrazňuje, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa rodičia naučili primerane
komunikovať vo veciach týkajúcich sa výchovy a starostlivosti o maloleté dieťa a aby aj dieťa bolo

schopné realizovať styk, a to prípadne aj podrobením sa sociálnemu poradenstvu alebo inému
odbornému poradenstvu.

16. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie

(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu,
u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia
zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo

tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods.
1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).