Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. júl 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Csp/65/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119205304
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8119205304.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL

FINANCE SA, sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, zapísaná v
parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území SR prostredníctvom
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, sídlom
Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o.,
IČO: 47 234 547, sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Š. K., L.. X.X.XXXX, J. Q.
L. E. Č.. XXX, XXX XX, o zaplatenie 3.046,24 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3.004,24 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %

ročne zo sumy 3.004,24 Eur od 5.4.2016 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 98 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.3.2019 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.046,24 Eur, úroku vo výške 9,90 % ročne zo sumy 2.785,25

Eur od 5.4.2016 až do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.004,24 Eur od
5.4.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 29.12.2014 právny predchodca žalobcu (s účinnosťou
od 1.7.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s. so spoločnosťou
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, ktorá sa stala univerzálnym právnym nástupcom zanikajúcej
spoločnosti) uzavrel so žalovaným v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a

o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej aj „Zmluva“), na
základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 3.000,-
Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru. Žalovaný sa zaviazal splácať poskytnutý úver spolu
s dohodnutými úrokmi a poplatkami v 65. mesačných splátkach vo výške 64,- Eur so splatnosťou
prvej splátky 15.4.2015. Právny predchodca žalobcu poskytol úver žalovanému tak, že dňa 31.3.2015
previedol požadované peňažné prostriedky na účet žalovaného. Žalovaný svoj záväzok splácať
poskytnutý úver riadne a včas neplnil, z dlžnej sumy uhradil iba 464,- Eur, preto právny predchodca

žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 4.4.2016, ktorá možnosť vyplývala z bodu 3.1. Časti
3. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému predstavuje sumu 3.046,24 Eur a pozostáva z dlžnej úverovej
istiny vo výške 2.785,25 Eur, zmluvných úrokov 133,31 Eur, dlžného poistného z úveru 85,68 Eur a
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť zmluvné úrokyz dlžnej úverovej istiny vo výške 9,90 % ročne zo sumy 2.785,25 Eur od 5.4.2016 až do zaplatenia a
úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.004,24 Eur od 5.4.2016 až do zaplatenia. Domáhanie
sa zmluvných úrokov z nesplatenej istiny aj po zosplatnení celého úveru žalobca odôvodňuje znením z

bodu 3.4. Časti 3 dotknutej úverovej zmluvy a znením § 502 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka (ďalej len „ObZ“).

3. Žalovaný sa k žalobe a prílohám, ktoré mu boli doručené dňa 15.4.2019, napriek výzve súdu písomne
nevyjadril.

4. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to: Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, Výpisom z obchodného
registra o spoločnosti žalobcu a o zániku jeho právneho predchodcu, Oznámením o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru spolu s kópiou doručenky o jeho prevzatí, Výpisom z úverového účtu
žalovaného. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovné:

5. Právny predchodca žalobcu (podľa výpisu z obchodného registra s účinnosťou od 1.7.2016 došlo
k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s. so spoločnosťou BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, ktorá sa stala univerzálnym právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti) a
žalovaný uzatvorili dňa 13.5.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca
žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 3.000,- Eur. V Zmluve si právny predchodca

žalobcu a žalovaný dojednali výšku úrokovej sadzby 9,90 % ročne, výšku mesačnej splátky 64,- Eur,
termín splatnosti 1. mesačnej splátky (15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci v ktorom bol úver
dlžníkovi poskytnutý), počet mesačných splátok 65, periodicitu a termín splatnosti splátky mesačne v
15. deň kalendárneho mesiaca, konečnú splatnosť úveru 15.9.2020, poplatok za poistenie 6,99 % (t.j.
14,28 Eur). RPMN činila 10,37 %, priemerná RPMN ku dňu uzatvorenia Zmluvy činila 16,16 %. Celková

čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť predstavovala sumu 3.888,30 Eur.

6. Z výpisu z úverového účtu súd zistil, že žalovaný uhradil veriteľovi sumu v celkovej výške 464,50 Eur.

7.Zlistuveriteľazodňa14.4.2016vyplýva,žeprávnypredchodcažalobcuvyhlásilmimoriadnusplatnosť

úveru k 4.4.2016.

8. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

9.Podľa§1ods.2zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkáchpre

spotrebiteľov (ďalej len ,,ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

10. Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci
predmetu svojho podnikania alebo povolania.

11. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

12. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak

je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojichpráv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14. Podľa § 517 ods.1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

15. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

16. V zmysle § 3 Naradenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Podľa bodu 3.1. Časti 3. Úverovej zmluvy v prípade, ak klient nespláca poskytnutý úver riadne a
včas, ak klient poskytol Cetelemu nepravdivé údaje, ak bolo na majetok klienta alebo manžela/manželku
klienta začaté exekučné konanie, ak klient riadne a včas nespláca svoje ďalšie záväzky voči Cetelemu
alebo iným veriteľom, je Cetelem oprávnený:

a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie úveru vrátane príslušných úrokov a
poplatkov v lehote s účinnosťou, ktorú Cetelem určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti,
b) odstúpiť od úverovej zmluvy s okamžitou platnosťou,
c) vypovedať úverovú zmluvu; výpovedná doba je dva mesiace a začína plynúť v 1. deň kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola klientovi výpoveď zaslaná,

d) pozastaviť ďalšie čerpanie úveru.

18. Podľa bodu 3.4. časti 3. Úverovej zmluvy ku dňu účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru
alebo odstúpenia od úverovej zmluvy alebo výpovede úverovej zmluvy je splatný celý dlh klienta voči
Cetelemu. Nesplatená istina úveru je až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby

dohodnutej v úverovej zmluve, t.j. klient je povinný zaplatiť úroky od doby poskytnutia úveru do vrátenia
peňažných prostriedkov v celom rozsahu.

19. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo
k vzniku zmluvného vzťahu, ktorý má spotrebiteľský charakter, na základe ktorého právny predchodca

žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické,
že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci,
za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre
dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že ustanovenia v zmluvách,

ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a
preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s
dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby
koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má
vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu

založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Zmluva uzavretá medzi
stranami sporu je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa,
pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady
93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona

o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 OZ. Zmluvu uzatváral právny predchodca žalobcu ako
dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný právnym predchodcom žalobcu
bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa výhodnejšie.

20. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške
3.000,- Eur.21. Žalobca si uplatnil nárok na istinu 2.785,24 Eur, ktorú žalovaný neuhradil, dlžné zmluvné úroky z
úveru 133,31 Eur, dlžné poistné 85,68 Eur, dlžné náklady spojené s uplatnením pohľadávky 42,- Eur,
zmluvný úrok vo výške 9,90 % ročne zo sumy 2.785,25 Eur od 5.4.2016 až do zaplatenia a úrok z

omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.004,24 Eur od 5.4.2016 do zaplatenia.

22. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 9,90 % ročne, ktorý si žalobca
uplatnil zo sumy 2.785,25 Eur (t.j. zo sumy nesplatenej istiny) od 5.4.2016 (t.j. odo dňa nasledujúceho
po zosplatnení úveru) až do zaplatenia, súd žalobu v tejto časti zamietol. Vzhľadom na to, že ide o

plnenie zo spotrebiteľského úveru, súd uzavrel, že žalobcovi zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia
nepatrí, a to napriek tomu, že ho žalobcovi priznáva bod 3.4. Časti 3 dotknutej úverovej zmluvy. Súd
pritom vychádza z uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 476/2012, z 18.9.2012, v zmysle
ktorého ústavný súd odobril názor odvolacieho a prvoinštančného súdu, podľa ktorého veriteľovi patria
úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z
omeškania /§ R 59/1998, 4Obo 143/1998/. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do

vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba
právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému
zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu
vo vzťahoch medzi účastníkmi. ÚS SR v uvedenom uznesení konštatuje, že by namietané rozhodnutie
bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp., že by popieralo zmysel práva

na súdnu ochranu. Žalobcovo odôvodnenie uplatňovania si tohto zmluvného úroku ustanovením § 502
ods. 1 ObZ pritom neobstojí ani pri znení ustanovenia § 52 ods. 2 OZ.

23. Súd tiež nepriznal žalobcovi sumu 42,- Eur ako náklady na vymáhanie z dôvodu, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno v tejto časti a nepreukázal, že mu takéto náklady aj reálne vznikli.

24. Na základe uvedeného súd vyhovel žalobe v časti o zaplatenie nesplatenej istiny vo výške 2.785,25
Eur, dlžného úroku do zosplatnenia úveru 133,31 Eur, dlžného poistného 85,68 Eur, teda spolu 3.004,24
Eur. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb.
súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.004,24 Eur od 5.4.2016 do

zaplatenia, keďže odo dňa zosplatnenia úveru (5.4.2016) žalovaný nevykonal žiadnu úhradu, a teda
jeho omeškanie s plnením peňažného dlhu trvá od 5.4.2016.

25. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

26. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci

27. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Žalobca mal úspech v prevažnej časti uplatneného nároku, neúspešný bol v časti žalovaného nároku
týkajúceho sa nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, t.j. v rozsahu 1 %. O nároku na náhradu
trov konania preto rozhodol súd podľa pomeru úspechu tak, že zaviazal žalovaného na náhradu trov
konania v rozsahu 98 %. O výške tejto priznanej náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.