Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/270/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117227140
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6117227140.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore
žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti
žalovanej: G. F., nar. XX. H. XXXX, trvale bytom G. ulica XXXX/X, XXX XX L. L., zastúpená JUDr.
Denisou Precákovou, advokátkou, so sídlom AK Tajovského 3, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie

1.882,47 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica,
č.k. 17Csp/167/2017-149 zo dňa 24.04.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a závislom výroku III. o nároku na náhradu trov konania
p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%,
ktoré je jej žalobca p o v i n n ý zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej

inštancie o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním
napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 1.882,47 Eur, úrok vo
výške 92,39 Eur, úrok z omeškania vo výške 0,94 Eur a poplatok za poistenie vo výške 1,72 Eur spolu
s 5%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.882,47 Eur od 13.07.2017 až do zaplatenia, a to
v splátkach po 120,-Eur mesačne, vždy do 25-teho dňa v mesiaci, počnúc mesiacom jún 2018, pod

hrozboustratyvýhodysplátoknaúčetžalobcuvedenývJ.bankeR.,a.s.,č.účtu:A.RXXXXXXXXXXXX
XXXXXXXX(prvávýrokováveta).Vozvyškusúdprvejinštancienávrhžalobcuzamietol(druhávýroková
veta). O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd tak, že žalobca má nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100% proti žalovanej (tretia výroková veta) s tým, že o výške náhrady trov konania
súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (štvrtá
výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania
za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou dňa 04.05.2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
0000000000307663 - pôžička, na základe ktorej poskytol žalovanej bezúčelový úver vo výške 2.000,-
Eur. Túto zmluvu okresný súd posúdil ako spotrebiteľskú, nakoľko je typickou formulárovou zmluvou,
a preto je potrebné pre jej posúdenie okrem Obchodného zákonníka aplikovať aj ustanovenia § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o

iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
č.129/2010 Z.z.“). Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala splácať v splátkach po 34,92 Eur mesačne
po dobu 96 mesiacov, konečná splatnosť úveru mala nastať 07.05.2024. Ročná percentuálna mieranákladov (ďalej len „RPMN“) bola dohodnutá na 16,86%, úroková sadzba na 13,9%, priemerná RPMN
predstavovala 15,37% a celková čiastka, ktorú mala žalovaná zaplatiť, bola určená na sumu 3.452,32
Eur.

1.2 Okresný súd žalobe vyhovel v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 1.882,47 Eur, nakoľko mal
preukázané, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 2.000,-Eur, z ktorého uhradila sumu 117,53 Eur.
Pokiaľ žalovaná požadovala odpočítanie sumy 100,-Eur ako poplatku za poskytnutie úveru, okresný
súd túto námietku žalovanej neakceptoval, poplatok v takejto výške za poskytnutie úveru bol dohodnutý

a ani z ustanovenia § 9 ods. 10 zákona č. 129/2010 Z.z. nevyplýva pre žalobcu zákaz požadovať od
spotrebiteľa úhradu poplatkov za poskytnutie úveru.

1.3 Okresný súd vyhovel žalobe aj v časti uplatneného nároku na zaplatenie dohodnutého úroku vo
výške 92,39 Eur, tento považoval za dôvodný v zmysle § 497 Obchodného zákonníka, nepovažoval ho
za úžernícky, ale za primeraný úrokovým sadzbám v danom období.

1.4 Súd prvej inštancie žalobu zamietol pokiaľ ide o dohodnutý úrok vo výške 13,9% ročne zo sumy
1.882,47 Eur od 13.07.2017 do zaplatenia, ide o úrok po zosplatnení úveru. Poukázal pritom na
uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4Obo/143/98, Ústavného súdu SR, č.k. IV.ÚS 476/2012-14
zo dňa 18.09.2012 a rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015.

Zdôraznil, že veriteľ svojim jednostranným právnym úkonom - zosplatnením úveru navodil stav, podľa
ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval
ako keby k zmene záväzku nedošlo. Žalobca by tak žalovanej ako spotrebiteľke negarantoval žiadne
práva, ktoré jej plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Okresný súd uzavrel, že
takýto stav je neprípustný a bol by hrubou nadvládou dodávateľa voči spotrebiteľovi.

1.5 Pokiaľ sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 0,94 Eur, predstavujúcej úrok z omeškania z
neuhradených splátok po ich splatnosti do dátumu predčasnej splatnosti úveru a úroku z omeškania
vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.882,47 Eur a nezaplatených úrokov vo výške
92,39 Eur od 13.07.2017 do zaplatenia, tejto časti žaloby okresný súd vyhovel len čiastočne a

zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.882,47 Eur od 13.07.2017
až do zaplatenia. Takto stanovený úrok je v súlade s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie č.87/1995 Z.z.“).
Nepriznal žalobcovi úrok z omeškania z nezaplatených úrokov, nakoľko tento žalobcovi neprislúcha.
Tým, že dlžník včas nezaplatí úroky z istiny, dostáva sa do omeškania s platením príslušenstva, nie do

omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva
veriteľ nemá, Občiansky zákonník, ani Obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú. V tomto
smere okresný súd tiež poukázal na skutočnosť, že pokiaľ ide o predčasné splatenie úveru, splatnosť
úveru nastala dňom 12.07.2017 a nie dňom doručenia výzvy žalovanej, resp. dňom uloženia zásielky
na pošte, ako tvrdila žalovaná.

1.6 Pokiaľ ide o povolenie zaplatenia dlhu v splátkach, okresný súd s poukazom na ustanovenie § 232
ods. 3 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vykonané dokazovanie vo
vzťahu k osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom žalovanej, tejto povolil zaplatiť dlh v splátkach
vo výške 120,-Eur mesačne pod hrozbou straty výhody splátok. Zdôraznil, že výšku splátok považoval

za primeranú k výške priznaných súm a splátky povolil najmä z dôvodu ukončenia pracovného pomeru
žalovanej s tým, že do uzavretia ďalšieho pracovného pomeru by mohli byť ohrozené jej schopnosti
splácania úveru. Žiadosti žalovanej o povolenie zaplatenia dlhu v splátkach vo výške splátky 60,-Eur
nevyhovel, nakoľko úver, ktorý je predmetom konania, si žalovaná vzala až po prechádzajúcich úveroch,
mala zvážiť možnosti splácania úverov. Splátky vo výške 60,-Eur mesačne preto považoval za príliš

nízke a k splateniu priznanej sumy s príslušenstvom by došlo po dobe dlhšej ako 3 roky.

1.7 O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodoval s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1
C.s.p. a nakoľko žalobu zamietol len v nepatrnej časti, žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100% voči žalovanej.

2. Proti zamietajúcej časti rozsudku, jeho druhej výrokovej vete, podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobca, v ktorom žiadal, aby odvolací súd postupom podľa § 388 C.s.p. rozhodnutie súdu
prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalovanú zaviaže povinnosťou zaplatiť žalobcoviúrok vo výške 13,9% ročne z nezaplatenej istiny 1.882,47 Eur od 13.07.2017 do zaplatenia a úrok z
omeškania 5% ročne z nezaplatených úrokov 92,39 Eur od 13.07.2017 do zaplatenia, v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania

vo výške zaplateného súdneho poplatku. Uplatnil odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1
písm. h) C.s.p..

2.1 V odvolaní tvrdil, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až
po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Tvrdenie, že po zosplatnení úveru už veriteľovi

neprislúcha nárok na odplatu za dohodnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych predpisoch.
Obchodnýzákonníkpriznávaveriteľoviprávonadohodnutýúrokodposkytnutiapeňažnýchprostriedkov,
stanovuje len moment vzniku tohto nároku a moment jeho zániku nestanovuje. Ak by bolo úmyslom
zákonodarcu dobu nároku veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť, nepochybne by tak učinil. V tomto smere
poukázal na závery vyslovené v niektorých rozhodnutiach všeobecných súdov, rozsudok Krajského
súdu v Žiline, č.k. 11Co/12/2017-90 zo dňa 31.01.2017 a zdôraznil, že úroky sú odplatou za poskytnutie

peňažných prostriedkov, predstavujú cenu úveru, dlžník je povinný ich platiť od okamihu ich reálneho
poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Ďalej poukázal na
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 43Co/28/2017-94 zo dňa 27.02.2018, v ktorom tento
konštatoval, že „na zaplatenie úrokov z úveru, dohodnutých podľa § 502 Obchodného zákonníka, má
právo každý veriteľ, ktorý uzavrel písomne zmluvu o úvere, na základe ktorej úver skutočne dlžníkovi

na jeho žiadosť poskytol, a to až do splatnosti úveru.“ Úrok z úveru je v podstate cena za používanie
poskytnutých peňažných prostriedkov, preto má dlžník zásadne povinnosť vrátiť tento úrok za skutočnú
dobu ich používania, t.j. až do doby skutočného vrátenia úveru veriteľovi, pokiaľ si strany zmluvy o úvere
nedohodli niečo iné. Záväzok dlžníka platiť úroky, splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné
prostriedkyjetakvsúlades§503ods.1Obchodnéhozákonníka,dlžníkjepovinnýzaplatiťúrokyzadobu

od poskytnutia až do vrátenia peňažných prostriedkov, keďže sa na túto povinnosť veriteľovi zmluvne
zaviazal. Či už oznámenie veriteľa, že sa celý úver stal splatný, alebo odstúpenie od zmluvy nevylučujú,
aby bol dlžník pri omeškaní s vrátením úveru povinný platiť ako úroky z úveru, ktoré predstavujú cenu -
odplatu za prenechanie peňažných prostriedkov na ich používanie, tak aj úroky z omeškania, ktoré sú
sankciou za porušenie povinnosti, t.j. za nezaplatenie dlhu riadne a včas. Žalobca na záver poukázal

aj na rozsudky Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 5Co/311/2017 zo dňa 15.02.2018, 5Co/250/2017 zo
dňa 13.02.2018, 5Co/372/2017 zo dňa 22.03.2018, 5Co/414/2017 zo dňa 27.03.2018, ktorými odvolací
súd zmenil napadnuté rozsudky tak, že žalobcovi priznal nárok na zmluvný úrok po zosplatnení úveru.

2.2 Žalobca zároveň poukázal na návrh zákona (neskôr prijatý pod č. 106/2014 Z.z.), ktorý obsahoval

ustanovenie, ktorým sa navrhovalo doplnenie Občianskeho zákonníka tak, že úroky za poskytnutie
peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565 OZ. Takáto navrhovaná
zmenavšaknikdynebolalegislatívneprijatáazákonč.106/2014Z.z.,anižiadnainázákonnánovelizácia
takéto, ani obdobné ustanovenie odopierajúce veriteľovi nárok na zmluvné úroky po zosplatnení dlhu
neobsahuje. Nakoľko zákonodarca nárok veriteľa na zmluvne dohodnutý úrok po zosplatnení dlhu

neobmedzil, táto skutočnosť potvrdzuje dôvodnosť nároku. Žalobca tiež tvrdil, že rozhodnutia, na ktoré
poukázal súd prvej inštancie, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4Obo 143/2018 a Ústavného
súdu SR, sp.zn. IV.ÚS 476/2012 nemožno vo veci aplikovať.

2.3Odvolateľnesúhlasilanisozáveromokresnéhosúdu,žeúroky,akoajúrokyzomeškaniapredstavujú

v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvo pohľadávky a že Občiansky zákonník a ani
Obchodný zákonník neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka príslušenstvo. Tvrdil, že popri nároku
na úrok z omeškania z istiny má nárok aj na úrok z omeškania zo zmluvných úrokov a tvrdil, že tento
záver je súčasťou konzistentnej judikatúry. Zmluvné úroky v danej veci boli vyčíslené pevnou sumou
ako zmluvný úrok naakumulovaný z istiny až do dňa zosplatnenia, tento záväzok sa po zosplatnení

celého dlhu nenavyšuje. Podľa žalobcu nejde o rozpor so zásadou anatocizmu, ktorá má zamedziť
neodôvodnenému navyšovaniu nárokov veriteľov.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu vyjadrila názor, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku je vecne správne, zákonné a spravodlivé a navrhla, aby odvolací súd

postupom podľa § 387 C.s.p. rozhodnutie okresného súdu čo do výroku II. potvrdil. Uplatnila nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.3.1 Zdôraznila spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou a mala za to,
že na právny vzťah medzi ňou a žalobcom nie je možné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka
ohľadne zmluvy o úvere. Tvrdila, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, ktorej právny vzťah musí spĺňať

podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, ako aj podstatné náležitosti
uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Spotrebiteľský charakter zmluvy predurčuje aplikáciu
ustanovení Občianskeho zákonníka, nielen na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami, ale aj na posúdenie všetkých iných právne relevantných skutočností z právneho vzťahu
založeného takouto zmluvou. Aj z uvedeného dôvodu je rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním

napadnutom rozsahu plne súladné so zákonom, vecne správne a spravodlivé a rozsiahla argumentácia
žalobcu nie je spôsobilá spochybniť zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.

3.2 Pokiaľ žalobca svoju argumentáciu oprel o viaceré rozhodnutia súdu, žalovaná poukázala na
skutočnosť, že súdna prax v tejto otázke nie je jednotná a rozhodnutiami iných senátov krajských súdov
nie je súd prvej inštancie viazaný. Obdobne ako žalobca v písomnom vyjadrení, poukázala na niektoré

rozhodnutia krajských súdov vo veciach týkajúcich sa úroku po zosplatnení a v ktorých bol vyjadrený
iný názor, ako je prezentovaný žalobcom.

3.3 Pokiaľ ide o priznanie úroku z omeškania a úroku, žalovaná zdôraznila, že žiadne ustanovenie
Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka neupravuje právo požadovať úroky z omeškania

z úrokov, priznanie úrokov z omeškania by bolo opätovne v neprospech spotrebiteľa a spôsobilo
by nerovnováhu vo vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. Príslušenstvo pohľadávky by bolo opätovne
navyšované o ďalšie príslušenstvo, dochádzalo by k dvojnásobnému úročeniu istiny a príslušenstva.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej (replika) zotrval na svojej argumentácii a

poukázal na ďalšie rozhodnutia všeobecných súdov, podporujúce jeho argumentáciu.

5. Žalovaná sa k replike žalobcu písomne napriek výzve súdu nevyjadrila.

6. Ďalšie relevantné vyjadrenie vo veci podané nebolo.

7. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa §
379 C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti druhej výrokovej vety podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. vrátane závislého výroku o nároku

na náhradu trov konania ako vecne správny potvrdil.

7.1 V zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu vo veci nie je
dôvodné. Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pretože tento
vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil správne a z tohto vyvodil aj

správny právny záver. Rozhodnutie súdu bolo podložené zabezpečenými listinnými dôkazmi.

8.1 Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 1.882,47 Eur z titulu nezaplatenej istiny, zmluvného úroku vo výške 92,39 Eur, úroku z omeškania
vo výške 0,94 Eur, ročného úroku vo výške 13,90 % z nezaplatenej istiny 1.882,47 Eur od 13.7.2017 do

zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 1.882,47 Eur od 13.7.2017 do
zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov 92,39 Eur od 13.7.2017 až
do zaplatenia. Žalobca dňa 4.5.2016 uzatvoril ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom Úverovú zmluvu č.
307663 (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 2.000,-
Eur. Žalobca pristúpil k predčasnej splatnosti úveru dňa 12.7.2017 potom, ako na túto možnosť žalovanú

upozornil upomienkou zo dňa 9.5.2017.

8.2 Odvolací súd súhlasí so záverom okresného súdu o tom, že zmluva o úvere, uzatvorená medzi
žalobcom a žalovanou dňa 4.5.2016, je spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavenídodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná v postavení spotrebiteľa, keďže pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.Zuvedenéhojezrejmé,ženapredmetnúzmluvujenutnéaplikovaťustanoveniaajObčianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Rovnako sa na túto zmluvu vzťahujú ustanovenia zákona č.
129/2010 Z.z..

9. Odvolanie nie je dôvodné.

Žalobca v odvolaní namietol jedine nesprávnosť právneho posúdenia veci týkajúca sa práva na
zaplatenie úroku z úveru aj po jeho zosplatnení. Namietal tiež nesprávne právne posúdenie, pokiaľ
okresný súd nepriznal uplatnený nárok za zaplatenie úroku z omeškania z vyčísleného úroku do dňa
zosplatnenia.

9.1 Odvolací súd v zhode so závermi súdu prvej inštancie zastáva názor, že pokiaľ veriteľ (v danom

prípade žalobca) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom
nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru. Úver je odplatným právnym úkonom,
za ktorý možno dohodnúť úroky a možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov
(úverovéobdobie).Zákontedaumožňujedodávateľovinaurčitúdobu(dosplatnosti)podľajehopredstáv
poskytnúť úver a vypýtať si zato dohodnuté úroky. Od začiatku sa prirodzene sledujú úroky na dohodnutú

dobu, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru. Zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie
úveru) má dodávateľ tiež právo splatnosť posunúť. Niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého
by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania. Ak úver nie je splatený
po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie či už zákonné (úroky z
omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta). Súd prvej inštancie

preto správne rozhodol, keď žalobcovi nepriznal úroky z úveru za čas po splatnosti celého úveru.
Úroky zmluvné popri úrokoch z omeškania sú nielen odklonom od zákona v neprospech žalovanej
ako spotrebiteľa, ale vo svojich dôsledkoch odporujú aj kogentnému zákonnému pravidlu (§ 517 ods.2
Občianskeho zákonníka). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodovaciu prax súdov, ktorá
je ustálená v tom, že nemožno priznať úroky z úveru po jeho zosplatnení, pokiaľ už nastupuje režim

platenia úrokov z omeškania, t.j. zákonná sankcia v zákonom stanovenej výške (napr. ÚS SR sp.zn.
IV.ÚS 476/2012 zo dňa 18.09.2012; KS Prešov sp.zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015; KS Žilina
sp.zn. 5Co/611/2014 zo dňa 16.12.2014; R 59/1998).

9.2 Žalobca sa dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný

stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj
spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav netrvá, je
zrejmé,žedošlokzmenezáväzku,ktorábolaprivodenáomeškanímspotrebiteľaasúčasnepredčasným
zosplatnením úveru zo strany veriteľa. Zmena záväzku logicky prináša aj zmenu pomerov plnenia a
aktivuje režim omeškania v spojení s využitím práva podľa a za podmienok § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že k predčasnému zosplatneniu záväzku spotrebiteľa
došlo konaním veriteľa, a teda, bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so zmenou (obsahu) záväzku určil
aj režim ďalšieho plnenia záväzku svojím jednostranným adresovaným právnym úkonom. Okrem
skutočnosti, že pri plnení záväzku je potrebné za každých okolností vychádzať zo stabilizovaných
podstatných náležitostí zmluvy, ktoré sprevádzajú celú existenciu a trvanie záväzku, a to až do času

zmeny (obsahu) záväzku, ktorá predstavuje prekonanie dojednaných podmienok postupného splácania
záväzku, považuje odvolací súd za potrebné na doplnenie odôvodnenia súdu prvej inštancie viac
objasniť aj inštitút predčasného zosplatnenia úveru a jeho právny režim.

9.3 Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút,

ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej
istiny. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy
istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania
patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje v podstate cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej
príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať

zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime
dojednaného záväzku. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde
veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných
ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorommá právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho
strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s
peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto zásadnom rozdiele

spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov od
spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie, smerujúce
k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru
poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda
nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať,

niet dôvodu ani nato, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej
držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne
nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia
povinnosti plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil.
Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával
ajvčasepojednostrannommimoriadnomzosplatneníúveru,neprešlibytietonárokytestomustanovenia

§517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

9.4 Pokiaľ odvolateľ poukazoval na názory vyslovené v iných rozhodnutiach krajských súdov vydaných
v obdobných veciach vo vzťahu k dôvodnosti nároku na úrok z úveru po vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru odvolací súdu uvádza, že mu je známe, že odborná verejnosť nedospela k jednoznačnému a

zhodnému záveru, či veriteľovi patria zmluvne dohodnuté úroky aj po vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru. K tejto otázke konštantná, ustálená judikatúra vytvorená nie je. Odvolací súd pripomína, že
za súčasť ustálenej judikatúry je pre účely jej záväznosti potrebné považovať určitý právny názor
opakovane potvrdený najvyšším súdom (kedy ide o právny názor najvyššieho súdu, nie jedného jeho
senátu). Významnú hodnotu má aj to, či bolo takéto rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, teda bolo pripomienkované predpokladaným
spôsobom a odsúhlasené príslušným kolégiom, a je tak považované za súčasť ustálenej judikatúry v
obdobných veciach. Nie každé súdne rozhodnutie spadá pod širší pojem judikatúry. Pojem judikatúra
zahŕňa publikované (v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky)
rozhodnutia dotýkajúce sa určitej otázky výkladu právnej normy, ktoré sú bezprostredne záväzné

iba pre rozhodnutie v konkrétnej veci, neformálne z nich však často súdy vychádzajú. Publikovanie
rozhodnutia v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky je
výsledkom dlhodobejšieho procesu zahŕňajúceho riešenie konkrétnej právnej otázky nielen výkladom
sporného ustanovenia súdmi, ale aj napr. akademickou obcou, čo ho odlišuje od bežne zverejneného
anonymizovaného rozhodnutia.

9.5 Odvolací súd sa stotožnil aj s právnym názorom súdu prvej inštancie, že nemožno priznať
príslušenstvo z príslušenstva. Podľa § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky
sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. V danom
prípade úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom istiny. Hlavným záväzkovým vzťahom je kauza,

ktorá smeruje k zaplateniu určitej čiastky peňazí (tu zaplatenie istiny nesplateného úveru), vedľajším
je vzťah úrokový. Ak dlžník nezaplatí riadne a včas úroky z istiny, dostáva sa do omeškania s plnením
príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu. Možnosť uplatniť od dlžníka príslušenstvo
(úrok z omeškania) z príslušenstva (zmluvný úrok) Občiansky ani Obchodný zákonník nepriznávajú.
Nárok na príslušenstvo z príslušenstva neplynie ani z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Žalobca v rámci odvolacej argumentácie pokiaľ ide o úrok z omeškania z dohodnutého úroku poukázal
na názory uvedené v iných rozhodnutiach krajských súdov. V tomto smere odvolací súd zdôrazňuje, že
nie je viazaný názorom vysloveným v inom rozhodnutí.

9.6 Žalobca v podanom odvolaní žiadal, aby odvolací súd uplatnený nárok priznal v lehote troch

dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie pritom zaplatenie priznaného nároku žalovanej
povolil v splátkach o výške splátky 120 Eur mesačne, pod hrozbou straty výhody splátok. Z obsahu
podaného odvolania vyplýva, že žalobca ako odvolateľ závery súdu prvej inštancie, pre ktoré tento
povolil žalovanej zaplatenie dlhu v splátkach, argumentačne nenapadol. Okresný súd pri povolení
zaplatenia dlhu v splátkach aplikoval ustanovenie § 232 ods.3 druhá veta C.s.p., podľa ktorého

súd môže v odôvodnených prípadoch povoliť dlhšiu lehotu (na plnenie). V tomto smere súd prvej
inštancie vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 24.4.2018, ktorého sa žalobca nezúčastnil, svoju
neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Právna zástupkyňa žalovanej žiadosť o povolenie zaplatenia dlhu
v splátkach na pojednávaní predniesla, odôvodnila ju a svoje tvrdenia v tomto smere podporila listinnýmidôkazmi. Žalobca tieto tvrdenia z dôvodu svojej neprítomnosti nerozporoval, výslovne ich nepoprel a
z uvedeného dôvodu sa považujú za nesporné (§ 151 ods.2 C.s.p.). Okresný súd povolil žalovanej
zaplatenie dlhu v splátkach správne pod hrozbou zročnosti celého plnenia (§ 232 ods.4 C.s.p.); takýmto

spôsobom žalovanú ako dlžníka nijakým spôsobom nezvýhodnil. Odvolací súd v tomto smere prihliadol
na výšku splátky (120 Eur mesačne), ktorá je primeraná k výške priznanej istiny. K zaplateniu rozsudkom
priznaného nároku pri riadnom plnení splátok žalovanou dôjde v lehote do dvoch rokov.

10. Odvolanie žalobcu tak nie je dôvodné; rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, a závery súdu

prvej inštancie nie sú výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. Preto krajský súd v zmysle § 387
ods. 1, ods. 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v odvolaním napadnutom výroku, ktorým
okresný súd žalobu vo zamietol, ako aj v závislom výroku III. o trovách konania. Z odvolacích dôvodov
odvolací súd nezistil dôvody pre zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255

ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalovaná bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná a vznikol jej proti žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).