Rozhodnutie – Právo duševného vlastníctva ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 21, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/265/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117207333
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6117207333.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu:
SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo - obrazových
záznamov, IČO: 17 310 598, so sídlom Jakubovo námestie 14, Bratislava, zast. LEGAL CARTEL s.r.o.,
IČO: 36 677 175, so sídlom Ľubinská 18, Bratislava, proti žalovanému: redOSTA-MEDIA, s.r.o., IČO: 45

956 111, so sídlom 1. mája 974/2, Považská Bystrica, zast. JUDr. Jánom Medvedíkom, nar. 30. októbra
1960, bytom 1. mája 974/2, Považská Bystrica, o zaplatenie 420 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 17Ca/6/2017-96 zo dňa 10. apríla 2018,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%,
ktoré mu j e žalobca p o v i n n ý zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej
inštancie o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním
napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (prvá výroková veta). O nároku na náhradu trov konania

rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (druhá výroková veta).
Treťou výrokovou vetou rozhodol, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

1.1Zodôvodneniarozsudkusúduprvejinštancievyplýva,žežalobcaakonezávisláspoločnosťzaložená
na ochranu práv výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov

zastupuje práva výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov
v rozsahu uvedenom v zmluvách o zastupovaní, najmä vyberá, spravuje a rozdeľuje odmeny pre
výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov. V priestoroch
žalovaného pritom žalobca kontrolnou činnosťou zistil, že žalovaný disponuje technickým zariadením,
prostredníctvom ktorého dochádza k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a
zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov.

1.2 Žalobca žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy 420 Eur s poukazom na ustanovenie § 65 ods.1,
ods.2 a § 67 ods.1 zákona č.618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským
právom /autorský zákon/ (ďalej len „zákon č.618/2003 Z.z.“ alebo „Autorský zákon“) . Žalobca uplatnil
primeranúodmenupriposkytnutí50%-nejzľavypozostávajúcejzosumy140Eurzaobdobieod1.1.2013
do 31.12.2013, vo výške 140 Eur za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014, vo výške 140 Eur za obdobie

od 1.5.2015 do 31.12.2015, a to vo všetkých troch obdobiach ako stravovacie a pohostinské prevádzky
- reštaurácia s rozlohou od 101m2 - 200m2 s ročným paušálom vo výške 80 Eur, stravovacie apohostinské prevádzky - letná terasa s ročným paušálom vo výške 20 Eur a ubytovacie zariadenie -
penzión, v rámci ktorého sa nachádza 5 izieb so zabudovaným zvukovo - obrazovým prijímačom vo
výške 40 Eur.

1.3 Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 16, § 65 ods.1, ods.2, § 67 ods.1, § 81 ods.1 písm.i),
písm.j) zákona č.618/2003 Z.z., ustanovenie § 107 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka.

1.4 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie považoval za nesporné,

že medzi žalobcom a žalovaným nebola uzavretá žiadna zmluva; žalobca uplatnil nárok titulom
bezdôvodného obohatenia. Okresný súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že ide o obchodnoprávny
vzťah, z ktorého dôvodu by bolo potrebné aplikovať štvorročnú premlčaciu lehotu. S poukazom na
ustanovenie § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie uzavrel, že nárok na priznanie
odmeny za rok 2013 si mohol žalobca uplatniť dňa 1.1.2014, nárok za rok 2014 si mohol uplatniť dňa
1.1.2015. Uplatnený nárok za rok 2013 súd prvej inštancie považoval za premlčaný, nakoľko žaloba

bola podaná dňa 27.3.2017, po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty. Z uvedeného dôvodu okresný súd
žalobu v tejto časti zamietol.

1.5 Vo zvyšku uplatneného nároku okresný súd vychádzal zo skutkového základu zisteného z
dôkazov predložených konaní. Išlo o sporové konanie, bolo na žalobcovi, aby uniesol dôkazné

bremeno, ktoré ho zaťažovalo a aby preukázal, že jeho tvrdenia sú pravdivé. Žalobca v spore však
nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno, že skutočne v priestoroch žalovaného bola vykonaná
kontrola, nakoľko záznam o kontrolnej činnosti nepredložil a nevyšpecifikoval, kedy mala byť kontrolná
činnosť vykonaná. Nepreukázal ani skutočné rozmery reštaurácie a pokiaľ ide o reštauráciu a letnú
terasu nepreukázal, že v týchto priestoroch bolo v rozhodnom období umiestnené technické zariadenie,

prostredníctvom ktorého malo dochádzať k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov
a záznamov. Súd prvej inštancie nemal preukázané, že žalovaný skutočne prevádzkoval 5 izieb so
zabudovaným zvukovo-obrazovým prijímačom. Žalobca v spore zotrval len na svojich tvrdeniach, ktoré
hodnoverným spôsobom nepreukázal a ani nenavrhol žiadny dôkaz. Súd prvej inštancie v tomto smere
zdôraznil, že dôkazné bremeno zaťažuje tú stranu sporu, ktorá má v konečnej fáze procesu dokázať

pravdivosť určitého tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj nárok prednesený súdu. Nakoľko žalobca dôkaznú
povinnosť neuniesol, okresný súd žalobu zamietol aj pokiaľ ide o zaplatenie odmeny za obdobie od
1.1.2014-31.12.2014 vo výške 140 Eur a za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015 vo výške 140 Eur.
Žalobca žiadnym hodnoverným spôsobom svoje tvrdenia nepreukázal, čím si sám výlučne spôsobil, že
žalobe nebolo možné vyhovieť ani čiastočne.

1.6 O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255
ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. a žalovanému, v spore úspešnému, priznal nárok na náhradu trov konania
proti neúspešnému žalobcovi.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote prostredníctvom právneho
zástupcu odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa ustanovenia
§ 365 ods.1 písm.f) a h) C.s.p.; tvrdil tak, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

2.1 Odvolateľ namietal právne posúdenie súdom prvej inštancie, že ide o uplatnenie nároku titulom
bezdôvodného obohatenia; z podanej žaloby je zrejmé, že ide o nárok na uhradenie primeranej
odmeny vyplývajúcej z ustanovení § 5 ods.14, § 65 ods.1, ods.2 a § 67 ods.1 zákona č.618/2003

Z.z.. V danom prípade pritom ide o obchodnoprávny vzťah, v otázke premlčania je potrebné aplikovať
štvorročnú premlčaciu lehotu. S poukazom na ustanovenie § 261 ods.1 Obchodného zákonníka tvrdil,
že žalobca uplatnil majetkové právo; právo na primeranú odmenu za vykonávanie verejného prenosu
prostredníctvom technických prostriedkov za jednotlivé obdobia, ktoré sa premlčí uplynutím štyroch
rokov. Preto aj nárok za obdobie roku 2013 by sa premlčal 1.1.2018, nakoľko prvým dňom, kedy si

žalobcamoholuplatniťnároknaprimeranúodmenuje1.1.2014.Zuvedenéhodôvodužalobcapovažoval
napadnuté rozhodnutie za nesprávne, pokiaľ žalobu v časti uplatneného nároku za rok 2013 z dôvodu
premlčania zamietol.2.2 Ak súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na konštatovaní o nepreukázaní a neunesení
dôkazného bremena vo vzťahu k vykonaniu kontrolnej činnosti v priestoroch prevádzky, žalobca v
podanom odvolaní zdôraznil, že povinnosť zaplatiť primeranú odmenu za verejný prenos záznamov

je daná zákonom; na uhradenie tejto odmeny majú výkonný umelec, výrobca zvukového záznamu či
zvukovo-obrazovéhozáznamuvzastúpeníorganizáciekolektívnejsprávyprávprávnynárok.Zdôvodu,
že tento nárok je zákonného charakteru, nie je povinnosť zaplatiť primeranú odmenu podmienená
vykonaním kontroly, či spísaním záznamu o jej vykonaní v zariadeniach prevádzkovateľov. Nesprávny
je preto záver súdu prvej inštancie, že kontrola nebola formálne preukázaná žiadnym záznamom, resp.

protokolom, z ktorého by vyplývali závery vykonanej kontroly prevádzky žalovaného.

2.3 Podľa odvolacieho tvrdenia neobstojí ani záver súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal
skutočné rozmery reštaurácie a ani skutočnosť, že v reštaurácii a na terase bolo v predmetnom období
umiestnenétechnickézariadenieprostredníctvomktoréhodochádzalokvykonávaniuverejnéhoprenosu
zaznamenaných výkonov a záznamov. Umiestnenie takéhoto technického zariadenia potvrdil priamo

žalovaný v písomnom vyjadrení, keď uviedol, že „jediné zariadenie na audio produkciu sa nachádza v
reštaurácii“; žalovaný rovnako potvrdil, že prostredníctvom tohto technického zariadenia dochádzalo k
vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a záznamov.

2.4 Ak žalovaný tvrdil, že hrá tzv. slobodnú hudbu autorov, v zmysle ustanovenia § 84 ods.1 zákona

č.618/2003 Z.z. je dôkazné bremeno preukázania skutočnosti, že v prevádzke hrala hudba len
tých interpretov a producentov, ktorí výslovne vylúčili kolektívnu ochranu svojich práv, výlučne na
používateľovi, ktorým je v danom prípade žalovaný. Žalovaný však túto skutočnosť nepreukázal.

2.5 Pokiaľ ide o nárok na primeranú odmenu, tento vzniká priamo zo zákona; ak súd nemal preukázané

žalobcom tvrdené zaradenie reštaurácie do kategórie s rozlohou od 100m2 do 200m2, ale na základe
tvrdeniažalovanéholendokategóriesrozlohoudo100m2,malrozhodnúťopriznaníprimeranejodmeny
v príslušnej sadzbe.

2.6 Podľa odvolateľa neobstojí ani záver súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal, že by

žalovaný prevádzkoval v rozhodnom období 5 izieb so zabudovaným zvukovo - obrazovým prijímačom.
Skutočnosť, že v penzióne žalovaného sa nachádzalo 5 izieb so zabudovaným zvukovo-obrazovým
záznamom preukazujú okrem výstupov z kontrolnej činnosti žalobcu aj informácie a fotografie
zverejnené na webovej stránke žalovaného (www.sedemhriechov.sk/ubytovanie), ako aj informácie
zverejnené na facebookovom profile žalovaného. Fotografie z tohto profilu boli súčasťou vyjadrenia

žalobcu zo dňa 3.4.2018. Záver súdu, že žalobca svoje tvrdenie v tomto rozsahu nepreukázal a ani
nenavrhol žiadny dôkaz, je nesprávny.

2.7 Odvolateľ uzavrel, že si splnil svoju dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno v konaní uniesol. Nebol
tak dôvod na to, aby súd žalobu z dôvodu údajného nepreukázania tvrdení, zamietol.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

3.1 Tvrdil, že medzi ním a žalobcom nedošlo k naplneniu žiadneho obchodnoprávneho vzťahu, preto sa

stotožnilsozáveromokresnéhosúduouplatnenínárokutitulombezdôvodnéhoobohateniaamožnosťou
uplatnenia odmeny v dvojročnej premlčacej dobe.

3.2 Žalovaný mal tiež zato, že dostatočne preukázal, že na prevádzke hrala iba hudba nezávislých
autorov, a to verejným oznámením pred vstupom do prevádzky reštaurácie ako i ústnym vyhlásením.

Uzavrel, že žalobca nepreukázal skutočné rozmery reštaurácie; terasa je bez možného ozvučenia. V
skutočnosti sú na prevádzke miestnosti dve (dve izby). Žalovaný zároveň tvrdil, že žalobca uvádza
v dôkazoch fotografie nezodpovedajúce skutočnosti, uvádza facebookový profil, ktorý neprevádzkuje
žalovaný. Žalobca tak nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno podanej žaloby čo do obsahu a
rozsahu.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného napriek výzve okresného súdu nevyjadril.

5. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.6. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom
§ 380 ods.1, ods.2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods.1 C.s.p. a rozsudok súdu

prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

6.1 Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7.Odvolacísúdpreskúmalvšetkypodstatnéodvolacienámietkyžalobcu,akoajpredchádzajúcekonanie
spolusnapadnutýmrozhodnutímsúduprvejinštancie.Súdprvejinštanciedospelksprávnymskutkovým
zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne
posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci

sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý
predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.).

8. Odvolanie v danom prípade nie je dôvodné.

Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne a v súlade so zákonom odôvodnený, je z neho zrejmé, akými
úvahami a právnymi názormi sa súd prvej inštancie riadil pri svojom rozhodovaní, je preskúmateľný a
zrozumiteľný. Právne závery sú súladné s vykonaným dokazovaním, čo je zistiteľné z obsahu spisu.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom a argumentáciou súdu prvej inštancie. V prejednávanej veci ide
o uplatnený nárok žalobcu, ktorý je aj podľa žaloby nezávislou spoločnosťou založenou na ochranu práv

výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov, podľa predložených
stanov je žalobca nezávislou, nezárobkovou spoločnosťou s vlastnou právnou subjektivitou; je
občianskym združením fyzických a právnických osôb podľa zákona č.83/1990 Z.z.. Žalobca zastupuje
práva výkonných umelcov a výrobcov zvukových a audiovizuálnych záznamov v rozsahu uvedenom v
zmluváchozastupovaní,najmävyberá,spravujearozdeľujeodmenyprevýkonnýchumelcovavýrobcov

zvukových a audiovizuálnych záznamov, ktoré im prináležia podľa Autorského zákona a príslušných
vykonávacích predpisov. Žalobca uplatnený nárok odvodil z ustanovení § 65 ods.1, ods.2 a 67 ods.1
zákona č.618/2003 Z.z.. Tvrdil, že kontrolnou činnosťou zistil, že žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť
primeranú odmenu; výšku primeranej odmeny za roky 2013-2015 vyčíslil s poukazom na sadzobník
žalobcu.

8.1 Pokiaľ ide o právne postavenie žalobcu tento je organizáciou kolektívnej správy práv; podľa
ustanovenia § 79 zákona č.618/2003 Z.z. organizácia kolektívnej správy je právnická osoba, ktorej
bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy; oprávnenie na výkon kolektívnej správy možno
udeliť len právnickej osobe, ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky a ktorá je založená na

nepodnikateľský účel podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom zákonodarca v poznámke
pod čiarou k uvedenému ustanoveniu rozumie práve zákon č.83/1990 Zb. o združovaní občanov.
V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným
v rozsahu uplatneného nároku je potrebné posudzovať podľa ustanovení zákona č.618/2003 Z.z. a
v týmto zákonom neupravených vzťahoch Občianskym zákonníkom. Napriek tomu, že žalovaný je

obchodnou spoločnosťou a nároky žalobcu mali vzniknúť z podnikateľskej činnosti žalovaného, žalobca
podnikateľským subjektom nie je. Z uvedeného dôvodu poukaz žalovaného na ustanovenie § 261 ods.1
Obchodného zákonníka neobstojí. Ak okresný súd vo vzťahu k premlčaniu nároku aplikoval ustanovenie
§ 107 Občianskeho zákonníka, tento záver nie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. Žalobca
v podanom odvolaní sám potvrdil, že nárok za rok 2013 mohol uplatniť najskôr 1.1.2014. Vzhľadom

k tomu, že žaloba bola podaná na súd prvej inštancie dňa 27.3.2017, svoj nárok uplatnil po uplynutí
premlčacej doby, ktorá je v zmysle ustanovenia § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka dvojročná.

8.2 Vo vzťahu k časti uplatneného nároku za roky 2014 a 2015 súd prvej inštancie založil svoje
rozhodnutie na neunesení dôkazného bremena. Podľa ustanovenia § 149 C.s.p. prostriedkami

procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových
tvrdení protistrany, návrhy na doplnenie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov
a hmotnoprávne námietky Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujúza nesporné; ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

8.3 Medzi skutkové tvrdenia žalobcu patrilo tvrdenie, že žalovaný vo svojej prevádzke, v ktorej
vykonáva podnikateľskú činnosť, disponuje technickým zariadením prostredníctvom ktorého dochádza
k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych
záznamov; žalobca tiež tvrdil, že v prípade žalovaného ide o prevádzku - reštauráciu s rozlohou od
101 m2 - 200 m2, o terasu a ubytovacie zariadenie, v ktorom sa nachádza 5 izieb so zabudovaných

zvukovo obrazovým prijímačom. Žalobca tieto tvrdenia oprel o výsledky svojej kontrolnej činnosti, v
žalobe dôkaz nepredložil (ako dôkaz predložil len výzvu na úhradu primeranej odmeny, sadzobník
poplatkov a stanovy).

8.4 Žalovaný tvrdenia žalobcu v písomnom vyjadrení poprel, najmä uviedol, že rozmery reštaurácie sú v
žalobe uvedené nesprávne, terasa je bez ozvučenia, jediné audio zariadenie sa nachádza v reštaurácii

(prostredníctvom ktorého hrá tzv. slobodnú hudbu) a žalovaný prevádzkuje len dve izby, a to bez
televízneho prijímača. K vyjadreniu predložil pôdorys izieb zo znaleckého posudku, fotodokumentáciu
izieb a označenia „Hráme slobodnú hudbu“ nachádzajúceho sa vedľa vchodu do reštaurácie.

8.5 Zo súdneho spisu vyplýva, že žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného opätovne poukázal na

závery svojej kontrolnej činnosti; mal za preukázané, že žalovaný disponuje technickým zariadením,
prostredníctvom ktorého dochádza k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov,
zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov..., zotrval na správnosti výpočtu uplatnenej odmeny
aj pokiaľ ide o rozlohu ozvučenej plochy reštaurácie a ozvučeniu terasy..., zotrval na tvrdení, že v
penzióne žalobcu sa nachádzalo 5 izieb so zabudovaným zvukovo obrazovým prijímačom. Poukázal

na informácie zverejnené na webovej stránke žalovaného a namietol tiež tvrdenie žalovaného, že hrá
tzv. slobodnú hudbu autorov.

8.6 Na základe uvedeného súdu prvej inštancie na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo v neprítomnosti
žalobcu (a jeho právneho zástupcu) správne konštatoval, ktoré skutočnosti ostali sporné (otázka

premlčania, počtu izieb a hudby). Ak potom okresný súd vychádzal zo skutkového základu zisteného
z dôkazov predložených stranami sporu, nemožno jeho postupu nič vytknúť. Vo vzťahu k sporným
skutkovým okolnostiam bolo na žalobcovi dôkazné bremeno, aby svoje skutkové tvrdenia preukázal, ak
tak nespravil, svoje dôkazné bremeno neuniesol, následkom ktorej skutočnosti okresný súd žalobu v
celom rozsahu zamietol.

8.7 Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalobcu, odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že
povinnosť zaplatiť primeranú odmenu v zmysle zákona č.618/2003 Z.z. nie je podmienená vykonaním
kontroly, resp. spísaním záznamu o jej vykonaní v zariadeniach prevádzkovateľov. Okresný súd však
svoje rozhodnutie nezaložil na absencii takéhoto kontrolného záznamu alebo protokolu, napadnuté

rozhodnutie založil na nepreukázaní dôkazného bremena zo strany žalobcu. V konečnom dôsledku ale
nemožno opomenúť, že žalobca uplatnený nárok založil (aj) na tvrdení, že v rámci svojej kontrolnej
činnosti zistil skutočnosti odôvodňujúce priznanie primeranej odmeny za roky 2013-2015, toto tvrdenie
však nijako v spore nepreukázal. Ak teda vykonal nejakú kontrolnú činnosť, výsledkom takejto kontroly
boli nevyhnutne konkrétne zistenia. Bez toho, aby žalobca uviedol, ako k takýmto zisteniam dospel,

relevantného dôkazu, ktorý by tvrdenia žalobcu podporil, nemožno konštatovať, že to bol žalobca, ktorý
uniesol dôkazné bremeno, najmä keď žalovaný jeho skutkové tvrdenia v žalobe poprel. Pre unesenie
dôkazného bremena bolo potrebné, aby žalobca uviedol, akým spôsobom a na základe akých dôkazov
zistil, že žalovaný prevádzkuje reštauráciu o konkrétnych rozmeroch, že k reštaurácii patrí terasa a že
v týchto priestoroch dochádza k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a záznamov

prostredníctvom technického zariadenia. A takéto skutočnosti zo žaloby nevyplývajú.

8.8 V konečnom dôsledku žalobca v podanom odvolaní nepoukazuje na dôkazy, ktorými by preukázal
svoje skutkové tvrdenia, ale iba na obsah vyjadrenia žalovaného, z ktorého má vyplývať, že predpoklady
pre naplnenie povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi primeranú odmenu boli naplnené. V danom

prípade žalovaný ale netvrdil, že zariadenie na audioprodukciu sa nachádza aj na terase reštauračného
zariadenia; predovšetkým tvrdil, že vo svojej prevádzke reprodukuje prostredníctvom technického
zariadenia také výkony a záznamy, ktoré ochrane v zmysle zákona č.618/2003 Z.z. nepodliehajú.
Samotný poukaz na ustanovenie § 84 zákona č.618/2003 Z.z. nepostačuje z dôvodu, že žalobcanepreukázal, že žalovaný reprodukoval vo svojej prevádzke, v žalovanom rozsahu, prostredníctvom
technického zariadenia zaznamenané výkony a záznamy, ktoré podliehajú zákonnej ochrane. Žalobca
sa v tomto smere spoliehal len na žalovaného a jeho písomné vyjadrenie bez toho, aby predložil dôkaz

svojich tvrdení. V rámci kontradiktórnosti sporového konania takýto postup žalobcu má za následok
konštatovanie o neunesení dôkazného bremena.

8.9 Odvolací súd napokon uvádza vo vzťahu k počtu izieb a spornej skutočnosti, či na izbách je
zabudované zvukovo - obrazový prijímač, že iba odkaz žalobcu na webové stránky sám o sebe

nie je verifikovateľný bez toho, aby bolo zrejmé, aké informácie sa v čase vykonávania „kontrolnej
činnosti“ na uvedených webových stránkach nachádzali; stránka www.sedemhriechov.sk/ubytovanie
v čase rozhodovania odvolacieho súdu žiadne informácie o
prevádzke žalovaného neposkytuje. Žalovaný zároveň poprel, že by prevádzkoval facebookový profil,
ktorý v spore označil žalobca; dôkaz, že ide o profil žalovaného žalobca v spore nepredložil.

9. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zhode so závermi súdu prvej inštancie konštatuje,
že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Z uvedeného dôvodu
dvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa § 387 ods.1, ods.2 C.s.p. ako vecne správne
potvrdil, vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie, ktorý správne poukázal na pomer
úspechu v spore.

10. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

V predmetnej veci bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2, druhá veta C.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2, druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).