Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/259/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713215677
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:8713215677.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobkyne Ing. A. M., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom I. X., X. N. XXX/XX, proti žalovaným v 1/ rade H. S., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom I., Z. XXXX/XX a v 2/ rade K. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., o neúplnom a
nezrozumiteľnom podaní žalobkyne zo dňa 20.10.2013 v spojení s jeho doplneniami zo dňa 03.09.2015

a zo dňa 11.01.2018, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
10C/39/2014-78 zo dňa 22.05.2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/, 2/ n e p r i z n á v avoči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podanie žalobkyne zo dňa 20.10.2013 v spojení s jeho
doplneniami zo dňa 03.09.2015 a zo dňa 11.01.2018 odmietol. Žalovanej 1/ a žalovanej 2/ voči žalobkyni
nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie súdu sa opiera o ust. § 127 ods. 1, § 129 ods. 1, 3, 4, § 132 ods. 1, 2 CSP. V súlade
s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanie žalobkyne zo dňa 20.10.2013, v spojení s jeho

doplneniami zo dňa 03.09.2015 a zo dňa 11.01.2018, ktoré by, podľa jeho obsahu, mohlo byť žalobou,
odmietol, nakoľko bolo neúplné a nezrozumiteľné, pričom pre uvedený nedostatok nebolo možné v
konaní pokračovať. Žalobkyňa bola (po zrušení uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 29.06.2015)
uznesením zo dňa 04.12.2017 vyzvaná na doplnenie neúplného podania, najmä o opis
rozhodujúcich skutočností v rozsahu odôvodňujúcom vznik a rozsah uplatneného nároku a návrh výroku
súdnehorozhodnutia.Vpodanížalobkyneajehodoplneniachabsentovalopisrozhodujúcichskutočností

v rozsahu potrebnom pre posúdenie veci podľa hmotného práva. Opis rozhodujúcich skutočností v
žalobe predstavuje vymedzenie predmetu konania po skutkovej stránke tak, aby bolo jasné, na akom
podklade má súd rozhodnúť. Opis rozhodujúcich skutočností v žalobe musí byť žalobcom vykonaný
takým spôsobom a v takom rozsahu, aby umožňoval individualizáciu skutkového deja (skutku). Žalobca
je povinný v žalobe jasne, stručne a zrozumiteľne uviesť skutkový dej, od ktorého odvodzuje porušenie
svojho subjektívneho práva v sporovom konaní. Opis rozhodujúcich skutočností, učinený žalobkyňou v

podaní zo dňa 20.10.2013 a v jeho doplneniach, však uvedené atribúty nespĺňal. Z podaní žalobkyne
nie je možné jasným a jednoznačným spôsobom vyvodiť, z akého skutkového deja odvodzuje porušenie
svojho subjektívneho práva a v nadväznosti na to, na akom podklade má súd rozhodnúť. Jednou
zo základných náležitostí žaloby je žalobný návrh, ktorý musí byť určitý a zrozumiteľný, a z ktorého
musí jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom vyplývať, čoho sa žalobca podanou žalobou
domáha. Žalobkyňou uvedený žalobný návrh však uvedené atribúty nespĺňal. Napriek opakovanej

výzve súdu z podania žalobkyne, ani z jeho doplnení, nebolo zrejmé, čoho sa žalobkyňa domáha
vo veci samej. V podaní zo dňa 20.10.2013 žalobkyňa uviedla, že navrhuje, aby súd rozhodol, ženadobúda nehnuteľnosti po poručiteľovi I. S.. V doplnení podania zo dňa 11.01.2018 uviedla, že sa
domáha práva byť výlučnou vlastníčkou nehnuteľností po poručiteľovi I. S.. Z podaní žalobkyne nie
je jednoznačným a určitým spôsobom zrejmé, či sa domáha nadobudnutia nehnuteľností dedením

(„...že nehnuteľnosti zapísané...na mene poručiteľa nadobúda...“), určenia vlastníckeho práva („...sa
domáham práva byť výlučnou vlastníčkou nehnuteľností po poručiteľovi...“), prípadne
iného nároku. Z podania žalobkyne, ani z jeho doplnení, pri súčasnej absencii opisu
rozhodujúcich skutočností v primeranom rozsahu, nebolo možné vyvodiť, čoho sa podaním domáha
ani postupom podľa zákonného ustanovenia § 124 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého

súd každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu. Nedostatky podania žalobkyne boli nedostatkami
odstrániteľnými, preto bola žalobkyňa vyzvaná na doplnenie podania a súčasne bola poučená, v čom je
podanie neúplné a nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť. Žalobkyňa však podanie nedoplnila v zmysle
uznesenia zo dňa 04.12.2017 spôsobom, ktorý by umožňoval súdu v konaní pokračovať. Keďže súd
podanie žalobkyne odmietol, čím sa konanie končí, rozhodol aj o nároku na náhradu trov
konania. Súd postupoval analogicky podľa zákonného ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného sporového

poriadku, v dôsledku čoho vznikol nárok na náhradu trov konania žalovaným, keďže skončenie konania
procesne zavinila žalobkyňa tým, že nedoplnila neúplné podanie. Nakoľko však súd vznik trov konania
na strane žalovaných preukázaný nemal (žalované doposiaľ nevykonali v spore žiadne procesné úkony
a boli im len doručené rozhodnutia súdu), nárok na náhradu trov konania im nepriznal.

3. Voči citovanému uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Udáva, že si uplatňuje
nárok na určenie vlastníckeho práva na nehnuteľnosti po poručiteľovi I. S. v celosti. Teda, aby bola
výlučnouvlastníčkoupredmetnýchnehnuteľností.Nároksiuplatňujenazákladetoho,čozákonoznačuje
ako dedičskú nespôsobilosť H. S. a K. S.. Vo všetkých svojich podaniach, výpovediach uvádza pravdu, a
to je jej povinnosťou ako účastníčky konania. Je pre ňu zarážajúce, že sudcovia ako právnici a odborníci

jej laickym podaniam nerozumejú a zároveň od nej ako laika požadujú právnicky kvalifikovaný návrh,
či navrhujú jej zvoliť si advokáta alebo požiadať o zastupovanie Centrum právnej pomoci. Povinnosťou
súdu je spravodlivo rozhodnúť bez prieťahov aj vtedy, keď účastník konania stále podáva neúplné a
nezrozumiteľné podania. Sudcovia nepochopili, že dedičmi novoobjaveného majetku po poručiteľovi I.
S. sú ona ako dcéra poručiteľa s právom na polovicu výmery a na druhú polovicu výmery H. a K. S.,

ktoré z dôvodu dedičskej nespôsobilosti toto právo strácajú.

4. Odvolateľka po doručení uznesenia súdu, ktorým bola vyzvaná, aby v lehote 10 dní doplnila svoje
podanie, a to uviedla 1. proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, 2. v akom rozsahu sa rozhodnutie
napáda a 3. čoho sa odvolateľ domáha, svoje podanie doplnila. V doplnenom podaní uviedla, že

sa odvoláva proti odmietnutiu vo všetkých vyhotovených uzneseniach OS Liptovský Mikuláš. Svojím
podaním napáda osvedčenie o dedičstve 11D/46/2013, Dnot 72/2013 v časti dedičských práv H. S.,
rod. Z. a K. S. z dôvodu dedičskej nespôsobilosti. V minulosti, a to 11.09.2019 bola aj v Centre právnej
pomoci Liptovský Mikuláš. Keďže sa však nestotožňuje s názorom JUDr. Firstovej a advokátske služby
si nemôže dovoliť, musí konať sama, ako vie. Domáha sa vlastníckeho práva na novoobjavený majetok

po poručiteľovi I. S., jej otcovi. K nehnuteľnostiam zapísaných v katastri v KÚ G. na LV č. XXXX ako
parcely registra E parcela č. 3428 orná pôda o výmere 1516 m2 a parcela č. 7859 - trvalé trávnaté
porasty o výmere 6096 m2 na meno poručiteľa. V prípade, že jej podanie bude pre súd nezrozumiteľné,
žiada o ustanovenie bezplatného právneho zástupcu.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie na základe odvolania žalobkyne v
rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1,
2 CSP.

6. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi
napadnutého uznesenia, na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Odvolanie žalobkyne
nepovažuje za dôvodné.

7. Každý má právo na súdnu ochranu, t. j. domáhať sa svojho nároku na nezávislom a nestrannom súde,

ktoré právo mu zaručuje čl. 46 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Pokiaľ sa však chce strana domáhať civilnoprávnej ochrany, musí tak urobiť spôsobom a v
medziach Civilného sporového poriadku.8. Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína výlučne na základe žaloby. Iba
formálne spôsobilá žaloba je základným predpokladom vecného prejednania veci. Náležitosti žaloby
predpisuje ust. § 132 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania

uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na
ich preukázanie a žalobný návrh. Ak žaloba neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, má vady, o ich
odstránenie sa súd musí pokúsiť postupom podľa § 129 CSP, t. j. vyzvať žalobcu na odstránenie vád
podania s tým, že uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo
opraviť, zároveň tiež poučiť žalobcu o možnosti podanie odmietnuť.

9. Bez podania kvalifikovanej žaloby súd nemôže spor prejednať a rozhodnúť.

10. V súdenej veci možno konštatovať, že žalobkyňa podala neúplnú a nezrozumiteľnú žalobu. Hoci z
jej žaloby vyplýva označenie strán sporu, ako aj žalobný návrh - domáha sa určenia vlastníckeho práva
k označeným nehnuteľnostiam, v žalobe žalobkyňa neopísala dostatočne rozhodujúce skutočnosti, na

základe ktorých sa určenia vlastníckeho práva domáha, a to napriek tomu, že súd prvej inštancie
žalobkyni doručil výzvu na odstránenie vád podania s poučením, v čom nesprávnosť jej podania spočíva
a ako ho treba doplniť.

11. Pokiaľ ide o pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, toto predstavuje samotný základ

žaloby spolu s petitom žaloby (teda ako má súd rozhodnúť), predstavuje predmet konania. Rozhodujúce
skutočnosti sú údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd
rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého
uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu tak, aby
bol predmet konania vymedzený po skutkovej stránke.

12. Uvedené je potrebné preto, aby súd vedel, na základe akých skutočností sa strana konania
určitého subjektívneho práva domáha, v danom prípade, na základe akých skutočností žiada žalobkyňa
určiť vlastnícke právo k citovaným nehnuteľnostiam, ale je rozhodujúci aj pre uplatnenie procesných
práv druhej sporovej strany, v tomto prípade žalovaných. Rešpektujúc zásadu rovnosti strán konania,

žalované musia vedieť, aký nárok na základe akých skutočností si žalobkyňa voči nim uplatňuje.

13. V súdenej veci však takéto dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností konštatovať nemožno.
Hoci je zrejmé, že žalobkyňa si uplatňuje vlastnícke právo k označeným nehnuteľnostiam, odvolací
súd, rovnako ako aj súd prvej inštancie, nevie zo žaloby žalobkyne, doplnenej jej viacerými podaniami,

identifikovať, na základe akých skutočnosti a z akého dôvodu, teda ako mala žalobkyňa uvedené
nehnuteľnosti do vlastníctva nadobudnúť. Z jej návrhu nie je celkom jasné, ako súvisí tvrdené vlastníctvo
žalobkyne s dedičským nástupníctvom po nebohom I. S., jej otcovi. V tejto súvislosti však je potrebné
konštatovať, ako to vyplýva z pripojeného spisu Okresného súdu Poprad č. k. 7C/133/2013, č. l. 3, 4, že
v dedičskom konaní po nebohom I. S., zomr. 17.07.1979 bolo pod číslom 11D/46/2013, Dnot 72/2013

zo dňa 27. mája 2013 vydané osvedčenie o dedičstve, na základe ktorého bol prejednaný nehnuteľný
majetok poručiteľa zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra E č. 3428 - orná pôda o
výmere1516m2aparcelač.7859-trvalýtrávnatýporasťovýmere6096m2,keďnadobúdateľkoutýchto
nehnuteľností sa stali vo vzťahu k parcele č. KNE 3428 práve žalobkyňa a v prípade parcely KNE 7859
žalobkyňa v 1/3 a spoludedička K. S. v 2/3. Uvedené vylučuje, že by žalobkyňa chcela podať prípadný

návrh na dodatočné prejednanie dedičstva, keďže citovaný nehnuteľný majetok už prejednaný bol.

14. Pokiaľ žalobkyňa spomína dedičskú nespôsobilosť spoludedičov, ide o inštitút, ktorý sa uplatňuje v
dedičskom konaní. Ak dedičské konanie prebehlo a neobjavil sa ďalší majetok, o ktorom sa nekonalo,
nemôže prebiehať znova. Výnimku predstavuje mimoriadny opravný prostriedok ako obnova konania.

Z obsahu podania žalobkyne nevyplýva, že by chcela využiť takýto mimoriadny opravný prostriedok.
Súd však nemôže zo žaloby hádať, čoho sa asi strana konania chcela podanou žalobou domáhať. To
musí jednoznačne uviesť strana sporu. Žalobkyňa však napriek poučeniam súdu prvej inštancie vady
žaloby neodstránila.

15. Je právom strany sporu využiť za účelom riadneho uplatnenia svojho nároku kvalifikovanú
právnu pomoc profesionálneho advokáta. V prípade nepriaznivých majetkových pomerov sa strana
sporu môže obrátiť na Centrum právnej pomoci. O týchto právach bola žalobkyňa poučená, napriek
tomu kvalifikovanú právnu pomoc nevyužila. Pokiaľ v odvolaní žiada, aby jej bezplatného obhajcuustanovil súd, na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy (Občiansky súdny poriadok), podľa CSP
neustanovujeosobámvmateriálnejnúdzizástupcusúd.Kvalifikovanéprávnezastúpenieadvokátompre
osoby, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a

ochranu svojich práv, zabezpečuje Centrum právnej pomoci v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z. O tomto
práve bola žalobkyňa poučená, mohla ho teda využiť ešte v čase pred rozhodnutím súdu prvej inštancie.

16. Žaloba má také nedostatky, ktoré bránia súdu vecne nárok žalobkyne prejednať a rozhodnúť o
ňom. Z dôvodu nedostatočnosti a neurčitosti skutkových tvrdení nemožno dostatočne určiť predmet

konania. Správne potom postupoval súd prvej inštancie, keď žalobu odmietol. Nemožno konštatovať, že
by žalobkyňa odstránila vady podania do rozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolací súd preto rozhodnutie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

17. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa
bola neúspešnou účastníčkou odvolacieho konania. Žalovaným 1/, 2/ tak vznikol nárok voči žalobkyni

na náhradu trov odvolacieho konania. Z dôvodu, že žalovaným 1/, 2/ v odvolacom konaní trovy konania
nevznikli, im súd nárok na náhradu odvolacieho konania voči žalobkyni nepriznal.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)