Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/84/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714207273
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6714207273.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci žalobkyne: O. Š.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. O. XX, XXX XX I. Z., zastúpenej: Mgr. Katarína Milanská, advokátska
kancelária, Francisciho 1044/6, 960 01 Zvolen proti žalovanému: X. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
Z. O. XXX, XXX XX I. Z., občan SR, zastúpenému: JUDr. Ľubica Flíderová, advokátka, Advokátska
kancelária Trhová 1, 960 01 Zvolen, o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva a odstránenie

následkov protiprávneho stavu a zaplatenie sumy 236,- EUR, takto

r o z h o d o l :

Súd u k l a d á žalovanému povinnosť zdržať sa vnášania odpadu rôzneho pôvodu a druhu na parcelu
registra EKN č. XXX - nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom G., katastrálny odbor, nachádzajúcej sa
v okrese G., v obci Z. O., katastrálne územie Z. O. zapísanej na LV č. XXX o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu žalobkyne v 1-ici.
Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa užívania parcely CKN č. XXX/XX vedené ako trvalé trávnaté
porasty o výmere 3074 m2 zapísané v evidencii Okresného úradu G., katastrálny odbor, obec Z. O.,

katastrálne územie Z. O. zapísané na
LV č. XXX vo vlastníctve žalobkyne v podiele 1/1, na ktorej má žalovaný umiestnené zariadenie tzv.
elektrické oplotenie za hranicou parcely označenou v teréne podľa vytyčovacieho náčrtu vypracovaného
dňa 22. 05. 2017 H.. V. V., autorizačne overeným H.. O. W. a súčasne je p o v i n n ý túto časť z
parcely vypratať a to odstránením tohto elektrického oplotenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 236,- EUR do 15 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojím návrhom naposledy pripustenou zmenou uznesením č. k.
8C/84/2014-187zodňa15.03.2018domáhala,abysúduložilžalovanémupovinnosťzdržaťsavnášania

odpadu rôzneho pôvodu a druhu na parcelu registra „E“ KN č. XXX nehnuteľnosti vedenej Okresným
úradom G., katastrálny odbor, nachádzajúcej sa v okrese G., v obci Z. O., katastrálne územie Z. O.,
zapísanej na LV. Č. XXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalobkyne v 1, ďalej zdržať sa užívania
časti parcely registra „C“ KN č. XXX/XX, trvalé trávne porasty o výmere 3 074 m2, vedenej Okresným
úradom G., katastrálny odbor, nachádzajúcej sa v okrese G., v obci Z. O., katastrálne územie Z. O.,
zapísanej na LV č. XXX vo vlastníctve žalobkyne v podiele 1/1 a súčasne neoprávnene užívanú časť

parcely vydať žalobkyni do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Taktiež uložiť žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 236,- EUR do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.“ Zároveň svojim
podaním doručeným súdu dňa 13. 11. 2018 upresnila petit 2. tým spôsobom, že žalovaný je povinnýzdržať sa užívania parcely CKN č. XXX/XX, trvalé trávnaté porasty o výmere 3 074 m2 v evidencii
Okresného úradu G., katastrálny odbor, obec Z. O., katastrálne územie Z. O., zapísané na LV č. XXX
vo vlastníctve žalobkyne v podiele 1/1, na ktorej má žalovaný umiestnené zariadenie tzv. elektrické

oplotenie za hranicou parcely označenou v teréne podľa vytyčovacieho náčrtu vypracovaného dňa 22.
05. 2017 H.. V. V.Í., autorizačne overený H.. O. W. a súčasne je povinný túto časť parcely vypratať a to
odstránením tohto elektrického oplotenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
V rámci odôvodnenia žalobkyňa poukázala na tú skutočnosť, že je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných
v katastrálnom území Z. O. a to na liste vlastníctva č. XXX parcela „E“ KN č. XXX o celkovej výmere

2 626 m2 vedená ako trvalé trávnaté porasty o veľkosti podielu 1-ica v pomere k celku a taktiež, že je
vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX CKN parc. č. XXX/XX o výmere 94 m2, CKN parc.
č. XXX/XX o výmere 3 074 m2.
Žalovaný je vlastníkom parcely zapísanej na LV č. XXX parc. č. XXX o výmere 6 109 m2 v podiele 2/9
vedenáakoornápôda.VlastníkomďalšejsúvisiacejparcelyvrámcitohtosporujeSlovenskýpozemkový
fond a to parc. č. XXX zapísanej na LV č. XXX (ďalej bude súd uvedené nehnuteľnosti len označovať

„parcela č. XXX vo vlastníctve žalovaného, parcela č. XXX, parcela č. XXX/XX vo vlastníctve žalovanej
a parcela č. XXX vo vlastníctve SPF).
V žalobe žalobkyňa uviedla, že na parcele č. XXX a XXX bola prirodzene vytvorená priekopa na odtok
povrchovej vody tzv. jarok, ktorá prirodzene bránila tomu, aby nedochádzalo k záplave, okrem iných
aj na parcelu č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/X a XXX/X, ktorých je žalobkyňa výlučnou alebo podielovou

spoluvlastníčkou. Žalovaný uvedenú priekopu zaplnil a zapĺňa odpadom rôzneho druhu, aby túto
priekopu prikryl zeminou. Nad uvedenou priekopou vytvoril žalovaný novú priekopu, ktorá odvádza
dažďovú vodu len z jednej strany okolitých nehnuteľností, avšak dažďová voda z druhej strany okolitých
nehnuteľností tečie po povrchu okolitých nehnuteľností a podmáča terén na parcele č. XXX a XXX/X.
Takouto činnosťou žalovaného je podmáčaný terén a vytvárajú sa prepadliská v zemine. Na základe

tejto činnosti je odtok vody v súčasnosti zamedzený, voda stojí na zemskom povrchu a dostáva sa do
spodnej vody, pričom podmáča parcelu č. XXX a XXX/X.
Žalovaný svojou činnosťou vytrhol aj lomový bod určujúci hranicu pozemkov na parcele č. XXX/XX
a XXX, ktorých žalovaný nie je vlastníkom a teda vstúpil na pozemok vlastníkov nehnuteľností, čím
neoprávnene zasiahol do ich vlastníckeho práva to do práva žalobkyne a Slovenského pozemkového

fondu. Dňa 03. 09. 2007 žalobkyňa vyzvala žalovaného, aby sa zdržal ďalšieho návozu odpadu rôzneho
druhu a zeminy na parcelu č. XXX a aby túto zeminu odstránil tak, aby táto priekopa, ktorá bola zaplnená
odpadom a zeminou bola obnovená a plne funkčná.
Žalovaný na túto výzvu reagoval listom zo dňa 12. 09. 2007, v ktorom uviedol, že on nenavozil odpad
a preto nie je čo uvádzať do pôvodného stavu a tiež odmietol vytýčiť hranice pozemkov medzi parcelou

č. XXX/XX a parc. č. XXX, nakoľko on tieto lomové body nevytrhol a keďže sa žalovaný opakovane
dopúšťa činnosti navážania odpadu do priekopy na parcelu č. XXX a XXX a do prepadliny zeminy na
parcele č. XXX žiadajú, aby súd vydal tento rozsudok.
Čo sa týka pripustenia zmeny návrhu vo veci zaplatenia sumy 236,- EUR túto žalobkyňa odôvodnila
tým, že na základe vytyčovacieho náčrtu č. XXX zo dňa 25. 05. 2015, ktorý vypracoval a autorizačne

overil H.. V. E.U. opätovne vytýčila hranicu k pozemkom medzi parcelou č. XXX/X, parc. č. XXX, parc. č.
XXX/XX a parc. č. XXX a parc. č. XXX, katastrálne územie Z. O.. V tento deň boli vytýčené lomové body
prostredníctvom drevených kolíkov, pričom za uvedenú službu uhradila sumu 236,60 EUR na základe
faktúry č. 63/2015. S poukazom na vyššie uvedené navrhuje pripustiť zmenu žaloby, aby súd uložil
žalovanému povinnosť uhradiť žalobkyni škodu vo výške 236,- EUR, ktorú žalobkyňa uhradila zo svojho

majetku za služby spočívajúce v opätovnom zameraní a vytýčení lomových bodov hraníc pozemkov z
dôvodu,žežalovanýmboliodstránenépôvodnélomovébodyhranícpozemkovpočasnímrealizovaných
úprav terénu v katastrálnom území Z. O..

2. Súd z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, katastrálne územie Z. O. zistil, že

žalobkyňa je vlastníčkou parcely č. XXX o výmere 2 226 m2 a parcely č. XXX o výmere 3 114 m2 v 1-ici.
Na základe listu vlastníctva č. XXX súd zistil, že žalobkyňa je vlastníčkou parcely č. XXX/X o výmere 2
158 m2 a parcely č. XXX/X o výmere 600 m2 v 1-ici.
Súd na základe výpisu z listu vlastníctva č. XXX zistil, že žalobkyňa je vlastníčkou parcely č. XXX/XX,
XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/X v rozsahu k celku 1/1.

Súd z výpisu z listu vlastníctva č. XXX zistil, že na tomto liste vlastníctva je zapísaná parcela č. XXX o
výmere 6 109 m2, pričom žalovaný je tu vlastníkom v rozsahu 2/9-iny.
Súd z výpisu z listu vlastníctva č. XXX zistil, že na tomto je zapísaná parcela č. XXX o výmere 126 m2
a ako vlastník je uvedený Slovenský pozemkový fond.3. Súd z listu adresovaného JUDr. Q. Q. O. žalovanému zo dňa
03. 09. 2013 zistil, že táto zastupuje O. Š. (žalobkyňu), pričom z predmetného listu v rámci obsahu

súd zistil, že žalovaný bol vyzvaný na zdržanie sa zásahov do výkonu vlastníckeho práva, ktoré má jej
klientkavpodielovomspoluvlastníctveatoparc.č.XXXakoajdouvedeniapôvodnéhostavuarealizáciu
vyznačenia hranice pozemkov parc. č. XXX/XX a č. XXX.
Poukazujúnato,ženaparceleč.XXXač.XXX,naktorejbolavybudovanápriekopanaodtokpovrchovej
vody, ktorá prirodzene bránila záplave parciel, okrem iného aj vo vlastníctve žalobkyne, túto priekopu

zaplnil žalovaný odpadom rôzneho druhu, čo spôsobilo, že povrchová voda nemá kadiaľ odtekať a v
dôsledku tejto činnosti sa dostáva na parcelu č. XXX/XX a parcelu č. XXX/XX, pričom podmáča teréne.
Na základe tohto ho žiadajú, aby sa zdržal ďalšieho návozu odpadu a zeminy na parcelu č. XXX a
zároveň navezený odpad a zeminu odstránil a uviedol terén do pôvodného stavu.
Taktiež nakoľko vytrhol lomový bod určujúci hranicu pozemku a podľa názoru jej klientky druhý
vytyčovací bod hranice pozemku premiestnil žiadali ho, aby na vlastné náklady dal vytýčiť hranice

pozemku, ktorých vyznačenie odstránil. V prípade, že s týmto návrhom nesúhlasí žiadali ho, aby svoj
návrh na riešenie vznikajúceho sporu im oznámil do 7 dní.

4. Súd z listu adresovaného žalovaným žalobkyni zo dňa 13. 09. 2013 zistil, že tento tu
uviedol: „ na parcele č. XXX a XXX nikdy nebola priekopa a jednalo sa o ornú pôdu a lúku. Voda stekala

časťou nazývanou potok a jedná sa o prírodný úvoz zarastený krovím, kde bola lúka. Pretože ešte
otec vašej klientky počas JRD chodil odrážať povrchovú vodu, narušil trávny porast na parcelách č.
XXX a XXX čím vznikol výmoľ hlboký 150 cm veľkej šírky, ktorým sa preháňal družstevný dobytok a
dobytokŠM.Dopozemkovnaparceláchč.XXXaXXXsomvôbecnezasahovalanezasahujem.Výmole,
ktoré opisujete vznikli vyoraním brázdy rodinou vašej klientky, ktorú urobili pod mojim pozemkom na

parcele č. XXX. Voda predtým tiekla lúkou od nepamäti. Vaša klientka zavádza, nakoľko predtým na
uvedené pozemky nemala prístup, pretože boli vo vlastníctve strýka jej matky. Po vyoraní brázdy sa
sťažilo aj hospodárenie Štátneho majetku, nakoľko tam niekoľkokrát zapadli traktory pri kosení trávy.
Taktiež poukazuje na to, že čo sa týka vytrhnutia lomového bodu, on nič také nerobil a nevie prečo by mal
dať preto vytyčovať hranice pozemku, ktorý pozná a kam chodil odmalička. Ak vaša klientka neprestane

šíriť klamstvá a bude ma naďalej obťažovať podám trestné oznámenie.“

5. Súd z listu právnej zástupkyne žalovaného adresovaného Okresnému úradu G.,
odbor katastrálny zo dňa 12. 07. 2015 zistil, že predmetom tohto listu je tá skutočnosť, že jej klient
poukazuje na to, že sčasti parcela, ktorá je v súčasnosti vedená na Slovenský pozemkový fond má

zasahovať do pôvodnej časti parcely KN E XXX, ktorej súčasťou je aj medza, ktorá vznikla oraním na
svahu počas mnohých desaťročí. Vzhľadom na uvedené ich žiadala o prešetrenie správnosti zabrania
časti parcely pozemku KN E do parcely XXX.

6. Súd z listu Okresného úradu Zvolen, katastrálny odbor, adresovaného právnej

zástupkyni žalovaného zo dňa 03. 08. 2015 zistil, že títo v tomto liste uviedli: „Presné vyznačenie
hranice medzi parcelami E KN č. XXX a E KN č. XXX je možné vykonať v katastrálnej mape na
základe geodetického plánu, ktorý vyrieši právny stav dotknutých nehnuteľností a jeho zápisom do
katastra nehnuteľností. Na základe uvedeného doporučujú podať žiadosť na príslušný okresný súd na
prejednanie novoobjaveného majetku po poručiteľke U. Ť., nakoľko v rozhodnutí o dedičstve č. D XXX/

XX-X parcely č. XXX a č. XX z pozemnoknižnej vložky č. XXX neboli prejednané.

7. Súd z vyhlásenia Q. S. zo dňa 12. 09. 2016 ako podielového spoluvlastníka
parcely č. XXX zapísanej na LV č. XXX zistil, že o prebiehajúcom spore má vedomosť od pána O..
Podľa neho pán O. nikdy nevykonával činnosti, ktoré by spôsobili zamedzovanie prietoku dažďovej

vody cez údajnú priekopu nachádzajúcu sa na parcele č. XXX a XXX. Na pozemkoch č. XXX, XXX a
XXX v časti, ktorá je predmetom súdneho sporu sa v minulosti nenachádzala priekopa, voda odtekala
lúkou. Narušenie terénu nespôsobil pán O. svojou činnosťou a tento je nútený v záujme obrany svojho
vlastníctva pred vznikajúcou škodou terén vyrovnať.
Jeho konanie navážanie konáriny, ktorým vyrovnáva terén v snahe zamedziť neustálemu odplavovaniu

ornice z parcely č. XXX, ktorú ako vlastník užíva nepovažuje ako zásah do jeho vlastníckych práv.

8. Súd z ohliadky na mieste samom zistil, že fotka č. 1 a 2 (č. l. 134) zobrazuje parcelu č.XXX.Fotkač.3jehranicoumedzipozemkomžalobkyneapozemkomSlovenskéhopozemkovéhofondu,
čiže medzi parcelou XXX a parcelou XXX, pričom predmetná fotka je aj č. 4. Fotka č. 4 a 5 predstavuje
hranicu parcely č. XXX/XX s parcelou XXX a drevené kolíky žalovaného, ktoré zasahujú do parc. č. XXX/

XX. Fotka č. 6 predstavuje jamu na parcele č. XXX a čiastočne na XXX/XX. Na fotke č. 6 kolík označuje
hranicu parcely XXX a parcely XXX/XX a že tiež drevené kolíky s drôtom, ktoré zasahujú 80 až 90 cm
do pozemku parcely XXX/XX.

9. Súd z fotodokumentácie na č. l. 169 a 170 zistil ako sú v prírode vyznačené hranice

parciel XXX, XXX/XX a XXX ( na č. l. 169) s tým, že modré kolíky tu označujú hranice medzi parcelou
XXX/XX, parcelou XXX a parcelou XXX. Z predmetnej spojnice medzi dvoma modrými kolíkmi medzi
parcelou XXX/XX a XXX vidno osadený drevený kolík, ktorý presahuje spojnicu predmetných parciel
tým, že predmetný kolík zasahuje do parcely XXX/XX. Taktiež na fotografii na č. l. 170 sú vyznačené
parcely XXX/XX, XXX, XXX, XXX a XXX. Ide o vytýčenie hranice parciel medzi parcelou č. XXX/XX,
parcelou XXX a parcelou XXX s tým, že z predmetného náčrtu vidno, že drevené kolíky v počte 3 ks

zasahujú do parcely č. XXX/XX.

10. Súd z daňového dokladu - faktúry č. 63/2015 vystavenou spoločnosťou U. F. -
F. S. s.r.o. odberateľovi - žalobkyni zistil, že touto faktúrou jej bola vyfakturovaná suma 236,60 EUR za
vytyčovací náčrt medzi pozemkami CKN XXX/X EKN XXX, CKN XXX/XX a EKN XXX, XXX katastrálne

územie Z. O.. Splatnosť faktúry bola 01. 07. 2015.

11. Súd z listinného dôkazu - vklad v hotovosti (č. l. 236) zistil, že týmto bola poukázaná
suma 236,6 EUR na číslo účtu geodetickej spoločnosti U. F.. Súd konštatuje, že uvedené číslo účtu sa
zhoduje s číslom účtu na faktúre, na ktorú súd poukázal v bode 10.

12. Súd z vytyčovacieho náčrtu vypracovaného spoločnosťou U. F. - F.
S. s. r. o. zistil, že dňa 25. 05. 2015 bol vypracovaný vytyčovací náčrt na hranicu medzi pozemkami
CKN č. XXX/X a EKN č. XXX, CKN parc. č. XXX/XX a EKN parc. č. XXX, XXX. Uvedený protokol o
vytýčenie hranice pozemkov bol urobený na žiadosť O. Š. rod. S.. V rámci postupu vytyčovacích prác

došlo k vytýčeniu hraníc v teréne, zameranie lokality s využitím základnej informácie. Vytýčené lomové
body hranice boli v prírode označené.

13. Súd z dohody spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnými pozemkami (č. l. 248)
uzatvorenej medzi žalobkyňou a X. S. a Q. S. zistil, že účastníci tejto dohody sú podielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX parc. č. XXX/X a nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXX parc. registra „E“ č. XXX, parcela č. XXX, pričom títo sa dohodli, vzhľadom na tú skutočnosť,
že uvedené nehnuteľnosti sú ako poľnohospodárske pozemky mimo zastaveného územia obce a nie
je ich možné drobiť na pozemky s menšou výmerou ako 2 000 m, na užívaní tak ako je vyznačené na
snímke z katastrálnej mapy a bude za ich účasti na mieste vymerané a označené kolíkmi, teda tak, že

účastníčka dohody na prvom mieste O. Š. bude užívať pozemky parc. č. XXX/XX (v súčasnosti XXX/XX)
a účastníci tejto dohody na druhom a treťom mieste budú užívať pozemky v nadväznosti s prístupom
cez pozemky KNC parc. č. XXX a XXX/XX.

14. Súd na základe Protokolu o vytýčení hranice zo dňa 03. 10. 2006 zistil, že tento bol

urobený na žiadosť O. Š., vytýčenie bolo vykonané na podklade meračského náčrtu č. XXX. Vyhotoviteľ
je H.. W. O., autorizačne ho overil H.. Q. W.. Išlo o vytýčenie hranice pozemku XXX/XX (v súčasnosti
ide o parcelu XXX/XX.

15. Súd zo Zápisu spísaného dňa 26. 10. 2007 v advokátskej kancelárii X.. U.

V. podpísaného žalobkyňou a žalovaným ako aj X.. U. V. zistil, e žalobkyňa uvádza, že žalovaný jej
zasahuje do vlastníckeho práva k pozemku na parc. č. XXX/XX zapísaného na LV č. XXX, ktorý je
jej výlučným vlastníctvom a to tak, že vytiahol kolík vytyčujúci hranicu pozemku v časti hraničiacou s
parcelou č. XXX a tiež, že naváža v jeho hornej časti rôzny odpad a zeminu aj na pozemok CKN - E
parc. č. XXX zapísaná na LV č. XXX v 1-ici na O. Š..

Z vyjadrenia žalovaného tento uviedol, že ich rodina predmetný pozemok XXX/XX užíva viacero
generácií, pozemok sa nachádza na svahu a je tam viditeľná medza, ktorá k tomu patrí. Sťažovateľkin
otec v minulosti, keď bola pôda v užívaní družstva a majetku prekopal cez jeho pozemok jarok, aby
odviedol vodu, ktorá vytekala nad ich pôvodným domom čím došlo k erózii. Vzhľadom k tomu, že zadružstva a štátneho majetku tadiaľ preháňali dobytok na pašu poškodili mu v tých miestach pozemok
skoro do polovice šírky. Uvedenú strž navážam kameňmi, biologickým odpadom a podobne a neviem či
to bude vyrovnané za ďalších 20 rokov. Ja do vlastníckeho práva pani Š.j nezasahujem.

16. Súd zo záznamu o obnovení veci č. V.-XXXX/XXXX B. zo dňa 15. 08. 2007 zistil, že
oznámenie o spáchaní priestupku bolo odložené. Súd sa k uvedenému nebude bližšie vyjadrovať,
nakoľko samotný žalovaný poprel, že by bol účastný pri podpisovaní nejakej takejto zápisnice alebo
takéhoto záznamu a zároveň súd poukazuje na to, že nie je táto právna skutočnosť rozhodná pre

predmetný spor.

17. Súd z písomných vyjadrení právneho zástupcu žalobkyne zistil, že v rámci vyjadrenia
(č. l. 94) poukazujú na to, že výkon ich práva nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko k tomuto by došlo jedine v prípade, ak by výkon práva vážne
poškodzoval užívateľa veci a pritom vlastníkovi by nepriniesol tomu zodpovedajúci prospech. V prípade

žalobkyne výkon práva preto nemôže byť jeho zneužitím, nakoľko ak by súd vyhovel jej žalobe došlo by k
odstráneniu neoprávneného zásahu žalovaného do jej vlastníckeho práva a odvráteniu vzniku hroziacej
škody.
Vo veci povinnosti zdržať sa navážania odpadu, okrem iného aj na parcelu č. XXX poukazuje, že
je potrebné rozlišovať medzi dvoma typmi negatórnych žalôb a to v zmysle § 126 ods. 1 a žaloby

podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Paragraf 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje
ochranu proti priamym zásahom do vlastníckeho práva, pričom u žalôb podľa § 127 ods. 1 Občianskeho
zákonníka ide o ochranu pred nepriamymi zásahmi a preto sa v rámci tejto časti žalobného návrhu ako
vlastník domáha uloženia povinnosti zdržať sa navážania odpadu na parcelu č. XXX. Predpokladom
úspechu takejto žaloby je preukázanie vlastníckeho práva, ďalej preukázanie, že žalovaný neoprávnene

zasahuje do tohto práva a existencia takéhoto zásahu, ktorý spočíva v konaní inom, ako zadržiavaním
veci. Čo sa týka druhého predpokladu sám žalovaný na pojednávaní konanom dňa 27. 05. 2015 ako
aj vo vyjadrení z 20. 04. 2016 priznal, že sám niekoľko desiatok rokov naváža na predmetné parcely
odpad rôzneho druhu, čím sa snaží terén týchto parciel zarovnať. Na základe tohto faktu, že žalovaný
sa priznal k činnosti, ktorej sa žalobkyňa dožaduje, aby sa jej zdržal napĺňa úspešnosť tejto žaloby.

V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 04. 02. 2019 právna zástupkyňa žalobkyne uvádza,
že žalovaný aj v priebehu súdneho konania užíva v priebehu poľnohospodárskej sezóny pozemok
vo vlastníctve žalobkyne. Časť parcely XXX/XX, ktorú užíva neoprávnene oplotil a týmto znemožnil
žalobkyni vstup na používanie tejto časti parcely a sám túto parcelu neoprávnene užíva na hospodárske
účely. Uvedené preukazuje vytyčovací náčrt vypracovaný 22. 05. 2017 H.. V. V.. Zároveň v predmetnom

podaní upresnila petit č. 2 a to ohľadom poukázania na vytyčovací náčrt zo dňa 22. 05. 2017 H.. V. V.
vo veci vypratania nehnuteľnosti parc. č. XXX/XX. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 22Cdo 1485/2005, z ktorého vyplýva, že základ neoprávneného rušenia vlastníka pri
užívaní veci podľa § 126 ods. 1 prichádza do úvahy vtedy, kde neoprávnené rušenie vlastníka zo strany
rušiteľa trvá, resp. pokračuje alebo tam, kde síce už prestalo, avšak existuje konkrétne nebezpečenstvo

jeho opakovania do budúcnosti.
Vo veci zaplatenia sumy 236,- EUR poukázala na to, že žalobkyňa uhradila 30. 06. 2015 zo svojho
majetku za služby spočívajúce v opätovnom zameraní a vytýčení lomových bodov hraníc pozemkov
spoločnosti U. F. - F. S. s. r. o. Žalobkyňa od roku 2006 v teréne mala takto vytýčené hranice a keďže
je zrejmé, že žalovaný užíval predmetnú časť parcely neoprávnene jeho činnosťou došlo k odstráneniu

týchto lomových bodov a žalovaná si ich musela sama dať urobiť.

18. Súd z ústneho vyjadrenia právnej zástupkyne žalobkyne zistil, že od začiatku
pojednávania nebolo sporné, že žalovaný užíva parcelu č. XXX s tým, že sa domnieval, že má na to plné
právo, ktoré si odvodzoval od svojho vlastníckeho práva alebo od vlastníckeho práva svojich právnych

predchodcov. Tento sa snažil o hospodársky efekt alebo tú využiteľnosť tejto parcely zvýšiť a za tým
účelom si vlastne túto parcelu aj bezprostredne susediace parcely nejakým spôsobom, vlastne do nich
zasahoval a uvádzal, že zanáša ich konárinou a rôznym ekologickým aj neekologickým odpadom. V
súvislosti s vyhlásením pána S. zo dňa 12. 09. 2016 poukázali na to, že oni majú dohodu spoluvlastníkov,
pričom jednou zo zúčastnených strán tejto dohody je aj pán S. ako spoluvlastník parcely č. XXX, pričom

predmetom tejto dohody je úprava hospodárenia s dotknutou parcelou č. XXX, ku ktorej následne v
septembri roku 2016 predložil pán Q. S. vyhlásenie, pričom dohoda spoluvlastníkov o hospodárení so
spoločnými pozemkami sa týka parcely č. XXX medzi pani O. S., X. S. a Q. S., pričom títo sa dohodli,
že parcelu bude užívať len pani Š.. Preto sa domnievajú, že vyhlásenie pána S. je v tomto prípadeirelevantné. Právna zástupkyňa žalovaného vo svojom vyjadrení v roku 2016 konkrétne poukazuje na
tú skutočnosť, že žalobca bol v omyle vo vzťahu k vlastníctvu parcely XXX a rovnako bol v omyle v
tom, že sa domnieval, že parcela XXX priamo susedí s parcelou XXX/XX a preto túto užíval. Sú tu

zápisnice z pojednávaní, kde žalovaný tvrdí, že odpad vnášal. Žalobkyňa nemala záujem vnášať tam
odpad, pretože mala záujem, aby tam ten rigol bol a aby sa mohol pozemok naďalej odvodňovať. Jediný
kto terén upravoval bol žalovaný a upravoval ho tým spôsobom, že tam navážal konárinu, teda odpad
tak ako sme žiadali v tom prvom petite. Čo sa týka škody vo výške 236,- EUR táto vznikla tým spôsobom,
že žalovaný odstránil vyznačenie hraníc pozemkov a žalobkyňa bola nútená vyplatiť znovu geodetické

služby, ktoré spočívali v opätovnom vytýčení hraníc zlomových bodov pozemkov, ktoré s nimi susedia.
V záverečnej reči taktiež poukázala na to, že dochádzalo kontinuálne k porušovaniu vlastníckeho práva
žalobkyne v tom zmysle, že žalovaný ju obmedzoval vo výkone svojho vlastníckeho práva tým, že
neoprávnene užíval jej pozemok. Toto sa týka petitu č. 2 nakoľko si na tomto pozemku zriadil svoje
technické zariadenie na to, aby zvýhodnil resp. umožnil lepšie hospodárske využívanie. Čo sa týka
poukazovania na to, že naša žaloba je v rozpore s dobrými mravmi zdôrazňujeme, že nie je namieste

v rámci tejto veci sa zaoberať intenzitou zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne v tom zmysle, že v
zmysle výkonu práv vlastníka susediacich pozemkov tak, ako sa to snaží počas celej prejednávanej veci
usmerňovať právna zástupkyňa žalovaného. Žalovaný aj napriek tomu, že bol upozornený a minimálne
od roku 2007 mal vedomosť o tom, že bolo ustálené v rámci súdneho konania výlučné vlastníctvo
žalovanej k susediacim pozemkom a parcelám odmietol rešpektovať jej vlastnícke právo, používal časti

pozemkov v jej vlastníctve. Vo veci navážania resp. zakázania navážať akýkoľvek odpad na parcelu č.
XXX poukazujú na to, že faktickými dôkazmi preukázali to, že tento odpad tam navážal žalovaný.

19. Súd z podania právnej zástupkyne žalovaného doručeného súdu dňa 06. 03. 2019 táto
žiadala, aby súd v konaní vypočul ako svedka syna žalovaného X. O., ktorý bol prítomný na mieste

samom pri jarnej orbe žalovaného v roku 2007 a taktiež X. Q., ktorý je sused žalovaného.

20. Súd z písomných vyjadrení právnej zástupkyne žalovaného zistil, že v podaní
doručenom súdu dňa 21. 04. 2016 okrem iného poukázala na to, že užívacie práva, ktoré žalovaný mal
po svojich predchodcoch, čo si on pamätá ako dieťa, boli rešpektované podielovými spoluvlastníkmi

ako aj právnymi predchodcami žalobkyne, čo sa týka hraníc susediacich pozemkov, teda so spodnými
parcelami. Výmoľ, kde je v súčasnosti uložená konárina vznikol asi v sedemdesiatych rokoch, keď
pozemok rozkopal Q. S., otec žalobkyne s úmyslom usmerniť tok dažďových vôd ako aj vôd z topiaceho
sa snehu, aby tieto vody netiekli kolmo dole, keďže v spodnej časti pod svahom mal postavený rodinný
dom. Voda týmto terénom takto stekala od nepamäti.

Aby žalovaný zamedzil odplavovaniu ornice zo svojho pozemku v snahe vyrovnať terén do pôvodného
stavu začal asi pred tridsiatimi rokmi ukladať konáre do tejto umelo vytvorenej medze, avšak do
súčasnosti, keďže uvedené robí ručne, terén nedosiahol pôvodnú výšku terénu.
Je pravdou, že až počas súdneho sporu žalovaný zistil, že sporná časť (parcela č. XXX) bola podľa
súčasného stavu mapovania pričlenená do pozemku žalobkyne z parcely XXX a nie z pozemku

parcela XXX. On je presvedčený, že sa jedná o ich pozemok. Je pravdou, že súčasný stav pozemkov,
ktoré sa dotýkajú predmetu sporu vychádza z merania z osemdesiatych rokov, teda z obdobia, keď
poľnohospodársku pôdu neužívali jej vlastníci a tak sa mohlo stať, že sporná časť parcely, ktorej nikdy
nebolažalobkyňavlastníčkourovnakoajjejprávnipredchodcoviaanitútoneužívali,takbolazakliesnená
do parcely XXX/XX.

Ak žalovaný v snahe ochrániť svoje vlastnícke užívacie právo chce tým, že vyrovnáva terén do
pôvodného stavu len z toho dôvodu, aby mu nevznikla ďalšia škoda v prípade, že by súd vyhovel návrhu
žalobkyne išlo by o zneužitie výkonu údajného vlastníckeho práva žalobkyne. Žalovaný vyrovnaním
terénu do pôvodného stavu neohrozuje výkon vlastníckeho práva žalobkyne.
Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 01. 06. 2018 sa uvádza, že je pravdou, že žalovaný umiestnil konáre

do rigolu, avšak výlučne z toho dôvodu, aby vyrovnal terén, nakoľko predmetný rigol vznikol v dôsledku
zásahu otca žalobkyne. Dôvodom vyrovnania terénu bolo zamedzenie odplavovania ornice z pozemku
žalovaného. V súvislosti s týmto poukazujú aj na obsah vyhlásenia podielového spoluvlastníka pána
Q. S. zo dňa 16. 09. 2016. Pokiaľ sa jedná o žalobný petit č. 2 uvádza okrem iného, že žalovaný od
jari do jesene osádza na hranici pozemkov elektrický ohradník tzv. oplôtok tvorený drevenými stĺpikmi

s natiahnutým lankom napúšťaný jednosmerným elektrickým prúdom a to výlučne z dôvodu ochrany
úrody pred zverou, pričom sa jedná o mobilný oplôtok tak ako je uvedené slúžiaci na ochranu prírody
pred zverou, ktorá by zničila túto úrodu. Vo veci zaplatenia sumy 236,- EUR uvádzajú, že žalobkyňa
neosvedčila atribúty nároku na náhradu škody, pretože žalovaný nevytrhával žiadne kolíky. Žalobkyňaneodôvodnila a nepreukázala príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a údajne vzniknutou
škodou.

21. Súd z ústneho vyjadrenia právnej zástupkyne žalovaného na pojednávaniach (č. l. 240)
zistil, že pokiaľ sa jedná o vnášanie konáriny, na ohliadke súdu bolo konštatované, že asi na 30 až 50
cm je tam ešte konárina, ktorá by mala byť na pozemku, ktorého vlastníčkou je žalobkyňa. Zvyšná časť
sa nedotýkala vlastníckeho práva pozemku samotnej žalobkyne. Pokiaľ sa jedná o druhý žalobný petit
a to elektrický oplotok, ktorý je mobilný, tento je tam umiestňovaný len v čase vegetačného obdobia,

takže na jeseň po vybraní úrady bol odstránený aj tento elektrický oplotok. Ja sa domnievam, že vlastník
susedného pozemku je povinný v zmysle ustanovenia § 127 ods. 3 umožniť na nevyhnutnú dobu
a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky. V tomto prípade sa jedná o takýto prípad, pretože
môj klient pozemky užíva len za účelom sadenia k čomu potrebuje malý mechanizmus a bez toho,
aby týmto spôsobom tieto kolíky obchádzal, tyče obchádzal, sa to jednoducho nedalo, takže v danom
prípade skutočne aplikujeme ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka. Poukazujú na to, že žalobkyňa

uvedený pozemok, ktorý žalovaný užíva pri obhospodarovaní svojho pozemku nemá pre žalobkyňu
žiaden ekonomický význam. Taktiež sa vyjadruje aj k predloženému listinnému dôkazu o odložení veci
Okresným úradom, že žalovaný takýto spis nikdy nevidel, nikdy ho nepodpísal a teda ani žiadnym
spôsobom nie sú uvedené pravdivé informácie v tomto oznámení o odložení veci.

22. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

23. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený

predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

24. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti
a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

25. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu,
kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho,
kto mu ju neprávom zadržuje.

26. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím

by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto
najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na
ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie
nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi,
parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované

zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo
svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

27. Podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka vlastníci susediacich pozemkov sú povinní
umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich

stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb.
Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto
zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

28. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby

nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

29. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

30. Podľa § 150 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.
s. p.“) strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu.31. Podľa § 150 ods. 2 C. s. p. na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže
súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

32. Podľa § 185 ods. 1 C. s. p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

33. Podľa § 187 ods. 1 C. s. p. za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k
náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

34. Podľa § 220 ods. 2 C. s. p. V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa
vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú

rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

35. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh žalobkyne je
dôvodný a preto tomuto vyhovel. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že predmetom konania boli také tri
hlavné okruhy právnych otázok a to uloženie povinnosti zdržať sa vnášania odpadu rôzneho pôvodu na

parcelu EKN XXX, ďalej povinnosť žalovaného zdržať sa užívať časť parcely CKN XXX/XX a zároveň
tú časť, ktorá je neoprávnene užívaná aj vypratať odstránením elektrického oplotenia a tretím okruhom
bolo zaplatenie sumy 236,- EUR, ktoré mali predstavovať náhradu škody spôsobenú odstránením
vyznačených lomových bodov nachádzajúcich sa medzi parcelami žalobkyne a žalovaného.

36. Čo sa týka vyhovenia súdu v prvej časti petitu a to uloženia povinnosti zdržať sa
vnášania odpadu rôzneho pôvodu a druhu na parcelu EKN č. XXX v katastrálnom
území v Z. O. zapísanej na LV č. XXX súd poukazuje na § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka v tom
zmysle, že každý vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene
zasahuje. V rámci predmetného sporu žalobkyňa za neoprávnený zásah do jej vlastníckeho práva

považovala to, že žalovaný vnášal odpad rôzneho pôvodu a druhu na predmetnú parcelu s tým, že
táto skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná a zároveň aj súd v rámci ohliadky mal preukázané,
že žalobcom bol vnášaný odpad rôzneho pôvodu na časť parcely žalobkyne. Ako dôkazy o tom, že
žalovaný navážal aj na predmetnú parcelu rôzny materiál, súd mal preukázané aj na základe vyhlásenia
Q. S. zo dňa 12. 09. 2016, ktorý v tomto vyhlásení konkrétne poukázal na tú skutočnosť, že navážanie

konáriny pánom X. O., ktorým vyrovnáva terén v snahe zamedziť neustálemu odplavovaniu ornice z
parcely č. XXX on ako vlastník nepovažuje ako zásah do jeho vlastníckych práv.
Zároveň taktiež aj samotný žalovaný v rámci zápisu spísaného dňa 26. 10. 2007 v advokátskej kancelárii
X.. U. V. poukázal na tú skutočnosť, že v odstavci 2 predmetného zápisu uviedol: „Uvedenú strž zavážam
kameňmi, biologickým odpadom a podobne a neviem či to bude vyrovnané za ďalších dvadsať rokov,

ja do vlastníckeho práva pani Š. nezasahujem“. Taktiež aj samotný žalovaný ústne na pojednávaní
konanom dňa 27. 05. 2015 ako aj v rámci vyjadrenia z 20. 04. 2016 priznal, že naváža na predmetné
parcely odpad rôzneho druhu, čím sa snaží terén týchto parciel zarovnať. Na základe teda vyššie
uvedených skutočností súd má preukázané to, že žalovaný neoprávneným spôsobom zasahuje do
vlastníckeho práva žalobkyne. V rámci právnej teórie vlastnícke žaloby sú hmotnoprávnym inštitútom

na základe, ktorého sa realizuje subjektívny nárok vlastníka veci na jeho ochranu pred osobami, ktoré
do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahujú. Každý zásah do vlastníckeho práva osobou inou,
ako vlastníkom sa musí posudzovať či táto osoba má nejaký vzťah k predmetnej, v tomto prípade
veci, t. j. nehnuteľnosti a na základe akých skutočností do takéhoto jeho vlastníckeho práva zasahuje.
Žiadna osoba bez zákonného titulu nemôže zasahovať do vlastníckeho práva inej osoby. Zásah do

vlastníckeho práva môže sa však vyskytnúť v prípadoch, ak by výkon vlastníckeho práva bol v rozpore
s dobrými mravmi, pričom súd na toto poukazuje z toho dôvodu, že právna zástupkyňa žalovaného
poukázala, že takýto výkon podľa nej je v rozpore s dobrými mravmi. Nebolo však zo strany právnej
zástupkynežalovanéhopreukázanévčomkonkrétnevrámcinavážaniakonárinybyjehozakázaniebolo
v rozpore s dobrými mravmi. Samotný žalovaný v žiadnom prípade nemôže zobrať právo a zákon do

svojich rúk bez zákonného dôvodu. Konanie žalovaného vo veci navážania materiálu, odpadu, konárov
na parcely patriace žalobkyni v žiadnom prípade nemožno tolerovať a takéto konanie žalovanému v
žiadnom prípade zo zákona neprislúcha. V rámci zdržania sa zásahov do vlastníckeho práva ide o
negatórnu žalobu, kde tak ako už súd poukázal sa vlastník veci domáha ochrany svojho vlastníckehopráva proti tomu, kto do jeho práva neoprávnene zasahuje. Takouto teda žalobou je aj žaloba, kde
súd zakáže žalovanému ako neoprávnenému subjektu rušenie vlastníckych práv žalobkyne. Zo strany
žalovaného nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by samotná žalobkyňa vykonávala takú činnosť,

ktorá by oprávňovala žalovaného na navážanie odpadu na jej pozemok. Súd poukazuje v tomto kontexte
aj na § 127 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, že vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím
by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práva. V
rámci druhej vety nesmie ohroziť susedovu stavbu, alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami
stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenia na upevnenie stavby alebo

pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom... . K tomuto
súd poukazuje na to, že v prípade ak žalovaný poukazoval na tú skutočnosť, že kedysi na pozemku
žalobkyne bola vytvorená brázda a on túto v súčasnosti zapĺňa, z vykonaného dokazovania súd mal
preukázané, že táto brázda už bola urobená dávno predtým ako žalovaný začal užívať predmetnú
parcelu ako spoluvlastník. Na základe tohto žalovaný vstúpil do právneho stavu takého, aký už bol pred
začatím výkonu jeho užívacieho práva. Žiadne zákonné ustanovenia v rámci Občianskeho zákonníka

neumožňuje nevlastníkovi veci zasahovať takýmto spôsobom do vlastníckych práv iných osôb. Zároveň
okrajovo súd poukáže, že žalovaný súdu nepreukázal v akom rozsahu by dochádzalo ku škodám na
jeho pozemku, tak ako to on tvrdil, že dochádza k odplavovaniu ornice a taktiež súdu nepreukázal, že
odplavovaniu tejto ornice je možné zabrániť výlučne zásahom do vlastníckeho práva žalobkyne a to
navážaním odpadu na časť jej parcely. Na základe takto stanoveného skutkového a dôkazného stavu

súd má za to, že žaloba v tejto časti je dôvodná a žalovaný je povinný zdržať sa akýchkoľvek zásahov
v rámci navážania odpadu na parcelu EKN č. XXX katastrálne územie Z. O. vo vlastníctve žalobkyne.
Okrem toho tá skutočnosť, poukazovaná zo strany žalovaného, že uvedená parcela nepatrí výlučne
žalobkyni a že jeden zo spoluvlastníkov, konkrétne pán Q. S.A. písomne vyhlásil dňa 12. 09. 2016
ako podielový spoluvlastník, že navážanie konáriny nepovažuje ako zásah do jeho vlastníckych práv,

súd tu poukazuje na dohodu medzi spoluvlastníkmi predmetnej parcely zo dňa 07. 05. 2008 a 20. 05.
2008 uzatvorenej medzi žalobkyňou, X. S. a Q. S. t. j. dohody, ktorá bola urobená viac ako osem rokov
pred týmto vyhlásením, že títo sa dohodli na tom, že predmetnú parcelu XXX bude užívať žalobkyňa,
pričom X. S. a Q. S. ako podieloví spoluvlastníci budú užívať iné parcely. Z tohto teda vyplýva, že takéto
vyhlásenie o tom, že Q. S. konanie žalovaného nevadí je právne bezvýznamné, nakoľko v súčasnosti

užívateľom predmetnej parcely je žalobkyňa.

37. Vo veci druhej časti petitu, ktorá sa týkala určenia, že žalovaný je povinný vypratať
časť parcely CKN č. XXX/XX a to odstránením elektrického oplotenia osadeného žalovaným súd
mal preukázané, že žalovaný si na predmetnú parcelu č. XXX/XX pravidelne osádza drevené kolíky,

ktorými je natiahnutý kovový drôt, cez ktorý ide jednosmerný prúd, čím má dochádzať k ochrane jeho
vlastníckeho práva. V tomto kontexte táto skutočnosť medzi účastníkmi taktiež nie je sporná, pričom
súd vychádza a poukazuje na dôkazy označené pod bodmi v rámci rozsudku 8 a 9 a to, že súd v rámci
ohliadky vykonanej na mieste samom zistil, že kolíky umiestnené žalovaným na rozhraní parciel XXX/XX
vo vlastníctve žalobkyne a parcely XXX vo spoluvlastníckom podiele žalovaného zasahujú do pozemku

žalobkyne v rámci vyššie uvedenej parcely. Zároveň táto skutočnosť vyplýva aj z fotodokumentácie na
č. l. 169 a 170, kde podľa modrých kolíkov sú označené hranice medzi parcelou č. XXX/XX, parc. č. XXX
a parc. č. XXX, pričom z predmetnej spojnice medzi dvoma modrými kolíkmi v rámci parcely č. XXX/
XX a č. XXX vidno osadený drevený kolík, ktorý presahuje spojnicu predmetných parciel. Zároveň aj
samotná právna zástupkyňa žalovaného, okrem iného vo svojom vyjadrení zo dňa 01. 06. 2018 uviedla,

že žalovaný od jari do jesene osádzal na hranici pozemkov elektrický ohradník tzv. oplôtok tvorený
drevenými stĺpikmi natiahnutým lankom napúšťaný jednosmerným prúdom výlučne z dôvodu ochrany
úrody pred zverou. V rámci ústneho vyjadrenia na pojednávaní uviedla, že podľa nej tento elektrický
oplotok je mobilný a je umiestňovaný len v čase vegetačného obdobia, takže na jeseň po vybraní úrody
je aj odstránený. Vlastník susedného pozemku je povinný v zmysle § 127 ods. 3 umožniť na nevyhnutnú

dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky. V tomto prípade sa podľa nej jedná o takýto
prípad, pričom žalovaný potrebuje malý mechanizmus a bez toho, aby týmto spôsobom tieto kolíky
odhádzal, tyče obchádzal, sa to jednoducho nedá. Taktiež teda je tu potrebné aplikovať § 3 Občianskeho
zákonníka.
Kuvedenémusúdzároveňpoukazuje,žeajtujepotrebnéaplikovať§126ods.1Občianskehozákonníka

a tiež § 127 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka ide
o tzv. žalobu na vydanie veci. Čo sa týka žaloby na vydanie veci súd mal jendnoznačne preukázané, a
to jednak ohliadkou na mieste samom a taktiež aj neskôr doloženými dokladmi zo strany žalobkyne, že
kolíky žalovaného zasahujú do pozemku žalobkyne v rámci parcely XXX/XX. Zmyslom takejto žaloby jedosiahnuť faktický výkon svojho vlastníckeho práva k veci t. z., aby vlastník mohol s vecou aj fakticky
disponovať t. j., aby ju mal vo svojej moci. Na základe tohto je teda možné sa domáhať vydania
veci voči tomu, kto ju neprávom zadržiava. Hlavným predpokladom takejto žaloby je to, že žalobca

musí preukázať svoje vlastnícke právo k veci, o vydanie ktorej sa domáha a zároveň preukázať, že
žalovaný mu takúto vec neoprávnene zadržiava, čo v našom prípade predpokladá zásah do časti parcely
žalobkyne č. XXX/XX. Tak ako súd vyššie poukázal, tento zásah bol súdu preukázaný a to priamo
na ohliadke na mieste samom vykonanej súdom a zároveň aj opätovne fotografiami predloženými
právnou zástupkyňou žalobkyne. Obrana žalovaného, že v zmysle § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka

vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup
na svoje pozemky, prípadne stavby, pokiaľ si to vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich
pozemkov a stavieb a tiež obrana, že výkon takéhoto práva na vydanie veci je v rozpore s dobrými
mravmi, podľa súdu nie je opodstatnená. Súd čo sa týka § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka
poukazuje na to, že Občiansky zákonník uvádza dva dôvody vstupu na susedný pozemok a to vstup
na nevyhnutnú údržbu susediacich stavieb a pozemkov a za druhé vstup na nevyhnutnú dobu v rámci

potreby obhospodarovania susediacich pozemkov a stavieb. Čo sa týka nášho prípadu v rámci obrany
žalovaného ide o druhý prípad a to za účelom obhospodarovania susediacich pozemkov. Podstatou
vstupu však je vždy len možnosť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere. Preto kritériom pre
posúdenietýchtookolnostípodľa§127ods.3jevýhradneobjektívnapotrebatohoktosanaprávovstupu
podľa predmetného ustanovenia dovoláva. Vstup na pozemok je vážnym zásahom do vlastníckeho

práva preto je možné ustanovenie § 127 ods. 3 len vtedy, keď to nevyhnutne vyžaduje údržba a
obhospodarovanie susediacich stavieb a pozemkov.
Súd v tomto kontexte poukazuje na to, že taký výkon práva aký vykonáva žalovaný t. j., že počas celého
vegetačného obdobia od jari do jesene (možno viac ako pol roka počas každého roka) nie je tým, čo má
na mysli ustanovenie § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Preto podľa súdu ak by miera nevyhnutnosti vstupom mala dosiahnuť takú úroveň, že by sa obmedzenie
vlastníckeho práva blížilo alebo fakticky rovnalo obmedzeniu rovnajúceho sa vecným bremenám nie je
súd oprávnený takéto práva podľa § 127 ods. 3 priznať, pretože tým dochádza k výraznému obmedzeniu
vlastníckeho práva bez akejkoľvek náhrady, v takom prípade súd neposkytne takéto právo. Frekvencia
a najmä pravidelnosť požadovaných zásahov do práva suseda nemôže byť v takom rozsahu, aby sa

rovnala obmedzeniu založenému právom zodpovedajúceho vecnému bremenu.
Takéto obmedzenie bez akejkoľvek náhrady nie je prípustné, keďže by neprimerane zvýhodňovalo
jedného vlastníka na úkor druhého vlastníka (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 27. 11.
2008 sp. zn. 22Cdo 3429/2007).
Zároveň súd okrajovo musí poukázať aj na to, že neobstojí tvrdenie žalovaného, že žiadnym iným

spôsobom on nemôže predmetnú parcelu obhospodarovať a že neexistujú také mechanizmy, ktoré by
mu túto parcelu umožnili obhospodarovať iným spôsobom. Okrem tejto skutočnosti si žalovaný odporuje
aj v tom, že uvedené kolíky on umiestňuje len z dôvodu potreby obhospodarovania strojmi predmetnej
parcely, pretože nie je možné, aby počas celej doby vegetačného obdobia vždy obhospodaroval túto
časť pozemku len takým spôsobom, aby zasahoval do časti pozemku žalobkyne.

38. Čo sa týka tretej časti žaloby a to zaplatenia sumy 236,- EUR súd v zmysle § 420 ods.
1 Občianskeho zákonníka poukazuje na to, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
svojej právnej povinnosti. Dôvodom vzniku takéhoto záväzku je protiprávne konanie škodcu. Obsahom
takéhoto záväzkového vzťahu je potom povinnosť subjektu, ktorý škodu spôsobil nahradiť ju osobe,

ktorej takáto škoda vznikla. Paragraf 420 vychádza zo zásady zodpovednosti za škodu spôsobenú
porušením akejkoľvek právnej povinnosti. Takéto ustanovenie o všeobecnej zodpovednosti sa použije
vždy ak konkrétny prípad spôsobenia škody nespadá pod niektoré iné ustanovenie Občianskeho
zákonníka o náhrade škody. Ustanovenie § 420 sa aplikuje na porušenie mimozáväzkovej povinnosti,
čiže škoda vzniká mimo existencie nejakého záväzkového práva medzi škodcom a poškodeným.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinnosti je možné uplatniť ak došlo k porušeniu
právnej povinnosti, čiže existencii protiprávneho úkonu, ďalej došlo k vzniku majetkovej ujmy, ďalej
skúma sa tu existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a škodou a zavinenie
toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil.
Každý je povinný počíňať si tak, aby nespôsobil na majetku iného akúkoľvek škodu. V našom prípade

žalobkyňa si uplatňuje zaplatenie škody vo výške 236,- EUR z dôvodu, že podľa jej tvrdení žalovaný
odstránil kolíky, ktorými ona dala vyznačiť hranice parciel s tým, že žalovaný uvedené kolíky vytrhal a
ona, aby mohla vedieť kadiaľ presne parcely idú, ale aj zároveň v rámci tohto súdneho konania bola
nútená preukázať tieto skutočnosti, že či žalovaný zasahuje do jej vlastníckeho práva a bola nútenáopätovne dať vytýčiť predmetné lomové body jednotlivých parciel. Čo sa týka podstaty tohto sporu
bolo preukázanie či predmetné kolíky odstránil žalovaný a tiež či žalobkyňa dala opätovne predmetné
lomové body vytýčiť a akú sumu za vytýčenie týchto lomových bodov parciel zaplatila. Čo sa týka

preukázania samotnej skutočnosti či žalovaný odstránil predmetné kolíky resp. nie, v tejto časti táto
skutočnosť je na posúdení dôkaznej situácie v celkovom kontexte predmetného sporu. Súd v tejto
súvislosti poukazuje na to, že predmetné vytýčené hranice pozemkov sa týkajú pozemkov, ktoré užíva
tak žalobkyňa ako aj žalovaný a zároveň aj pozemku XXX vo vlastníctve Slovenského pozemkového
fondu. V tých prípadoch, kedy nie je možné resp. nie sú dôkazy, ktoré preukazujú jednoznačne tú ktorú

skutočnosť súd musí analogicky aplikovať a poukázať aké skutočnosti podľa neho ho vedú k tomu
ktorému právnemu záveru. Pre súd nie je pochopiteľné, že by samotná žalobkyňa si sama dala odstrániť
lomové body a vyznačenie hranice pozemkov a následne za týmto účelom si ich opätovne dala vytýčiť.
Žalobkyňa logicky zdôvodnila z akého dôvodu podľa nej predmetné kolíky boli odstránené a že podľa nej
ich odstránil žalovaný. Podľa nej k odstráneniu predmetných kolíkov došlo z toho dôvodu, že žalovaný
sčasti uvedené pozemky aj užíval. Aj zo samotného správania žalovaného vyplýva, že tento po dlhú

dobu nerešpektuje právny stav a práva vyplývajúce z vlastníckeho oprávnenia žalobkyne, keďže máme
v súčasnosti na súde spor od roku 2014 t. j. skoro 5 rokov a počas tohto sporu žalovaný neustále
zasahoval do vlastníckeho práva žalovanej s tým, že si na jej pozemku postavil drevený oplôtok a taktiež
aj v rámci toho, že navážal na jej pozemok konárinu. Toto správanie sa, navážanie konáriny a iného
odpadu na parcelu žalobkyne nemôže ospravedlniť tá skutočnosť, že tak ako na to poukázal samotný

žalovaný ako aj jeho právna zástupkyňa, že sa domnieval, že predmetná parcela je pôvodne v jeho
vlastníctve resp. jeho právnych predchodcov, keďže už minimálne od roku 2014 si mal byť vedomý a
musel byť vedomý, že predmetná parcela nepatrí jemu resp. právnym predchodcom. Na základe aj
týchto skutočností samotné správanie žalovaného poukazuje na to, že on odstránil predmetné lomové
body.

Čo sa týka správania sa žalovaného v tomto spore, keďže tvrdil, že on to neurobil, súd tu poukazuje na
§ 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku, že ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jeho
konania alebo vnímania musí uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je
popretieneúčinné.Žalobkyňa,takakosúdvyššiepoukázalodôvodňovala,žeprečosimyslí,žežalovaný
uvedené kolíky odstránil, pričom žalovaný žiadnym spôsobom neodôvodnil, že z akého dôvodu on tieto

kolíky neodstránil resp. z akého dôvodu ho žalobkyňa označila ako za osobu, ktorá tieto kolíky odstránila
a taktiež ani nepoukázal na to, že kto asi mohol predmetné kolíky odstrániť. V súčasnosti teda aj z vyššie
uvedeného ustanovenia je jednoznačne dané, že ak niekto niečo poprie nestačí povedať, že on to v
tomto prípade neurobil, ale má uviesť vlastné skutkové tvrdenia, že ako podľa neho došlo k odstráneniu
predmetných kolíkov. Na základe tejto skutočnosti teda súd v celkovom kontexte preukázaných dôkazov

mal za to, že k odstráneniu kolíkov došlo žalovaným. Čo sa týka výšky škody, súd tu poukazuje na tú
skutočnosť, že v bode 10, 11 a 12 je jednoznačne preukázané, že žalobkyňa si dala urobiť vytyčovací
náčrt medzi pozemkami parcely č. XXX/X, ďalej parcely č. XXX, parc. č. XXX/XX, parc.č . XXX a parc.
č. XXX v katastrálnom území Z. O., pričom za uvedené vykonanie vytyčovacieho náčrtu vypracovaného
spoločnosťou U. F. - F. S. s. r. o. zaplatila suma 236,60 EUR.

39. Zároveň súd v zmysle § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku poukáže na dôvody,
pre ktoré nevykonal dôkazy navrhnuté právnou zástupkyňou žalovaného v zmysle jej písomného
podania doručeného súdu dňa 06. 03. 2019. Právna zástupkyňa vo svojom podaní okrem iného žiadala,
aby súd vykonal dôkaz výsluchom svedka a to syna žalovaného X. O., ktorý mal byť prítomný na mieste

samom pri jarnej orbe pozemku v roku 2007 a tiež, aby súd vypočul ako svedka X. Q., ktorý býva v
susedstvežalovanéhoatedaajvblízkostipredmetusporuasúmuznámeskutočnostiohľadomspôsobu
a rozsahu užívania resp. obhospodarovania sporného pozemku.
Čo sa týka výsluchu syna žalovaného X. O., tento mal ozrejmiť situáciu, ktorá bola pri jarnej orbe
pozemku žalovaného v roku 2007, pričom súdu nebolo preukázané čo týmto dôkazom sa má preukázať.

Medzi žalobkyňou a žalovaným nedošlo k rozdielnemu popretiu skutočností ohľadom vykonávania
nejakej jarnej orby na pozemku žalovaného v roku 2007 s tým, že súdu nebolo preukázané z akého
dôvodu sa má touto skutočnosťou zaoberať. Zo strany žalobkyne nebolo ani popreté čestné prehlásenie
Q. X. (č. l. 296), ktorý poukázal na to, že v roku 2007 vykonával orbu na pozemku X. O. a vyjadril sa aj
k ďalším skutočnostiam. Preto nie je dôvod, aby došlo k spochybňovaniu tohto čestného prehlásenia a

skutočností tu uvedenými. Keďže žalobkyňa uvedené čestné prehlásenie žiadnym spôsobom nepoprela
a ani žiadnym spôsobom tieto skutočnosti neinterpretovala inak, akoby boli v tomto čestnom vyjadrení,
súd nemal dôvod predvolávať svedka X. O..Čo sa týka predvolania svedka X. Q., ktorý má byť sused žalovaného k spôsobu a rozsahu užívania
resp. obhospodarovania sporného pozemku a postoj právnej predchodkyne žalobkyne k tomuto, súd
na uvedené poukazuje, že dôkaz nevykonal z toho dôvodu, že jeho výpoveď by pre súd nebola

spôsobilá ovplyvniť rozhodnutie súdu. V tomto konaní sa nejedná o tie skutočnosti, že akým spôsobom
kedysi dochádzalo k obhospodarovaniu sporných pozemkov, kto ich obhospodaroval, či s týmto
obhospodarovaním súhlasili právni predchodcovia účastníkov konania, resp. nie. To, že v súčasnosti
žalobkyňa nesúhlasí s tým, aby žalovaný, či už navážal konáre na predmetnú parcelu č. XXX, resp. aby
žalovaný počas vegetačného obdobia užíval časť parcely XXX/XX sú žalovanému známe minimálne

od podania žaloby na tomto súde. Preto by tak, ako súd vyššie uviedol, ozrejmenie skutočností akým
spôsobom dochádzalo v minulosti k užívaniu pozemkov medzi právnymi predchodcami účastníkov
nebolo spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia.

40. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

41. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Súd o trovách konania rozhodol tak, že keďže žalobkyňa bola v celom rozsahu

úspešná priznal žalobkyni náhradu trov konania vo výške 100%.
§ 3 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 123 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 124 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 126 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.

§ 127 ods. 1, 3 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 415 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 420 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 150 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 185 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.

§ 187 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z.
§ 220 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z .
§ 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z .
§ 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne (§ 362 C. s. p.).

Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis

s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p.,t. j.1.odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody

neexistovali.
2.ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté
rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej
predchádzalo.