Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. október 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20Csp/27/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417202169
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6417202169.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu:

TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, v konaní právne zastúpený
JUDr. Alan Strelák, advokát, Na vŕšku 12, Bratislava, proti žalovanému: R. Š., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. E.
XX, T. Š., v konaní o zaplatenie 514,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 398,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne z tejto sumy od 04.12.2015 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 28 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 22.02.2017 žiadal žalobca uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu
514,- Eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 29.09.2015 do zaplatenia. Dôvodil tým, že so
žalovaným ako dlžníkom uzavrel dňa 07.05.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere na sumu 400,- Eur
za úrok vo výške 20 % z istiny, t. j. 80,- Eur a za servisný poplatok vo výške 9 % z úverovej sumy, t.
j. 36,- Eur. Úver mal žalovaný splatiť v 13 mesačných splátkach, no uhradil len sumu 2,- Eur. Pretože

nesplácal podľa splátkového kalendára, po predchádzajúcom upozornení mu listom zo dňa 28.11.2015
oznámil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 28.09.2015.

2. Žalovaný prevzal žalobu spolu s príslušnými poučeniami dňa 09.08.2017, no k veci sa nevyjadril.

3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) Civilného
sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), nakoľko sa jednalo o spotrebiteľskú vec, išlo iba o

otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšovala 1.000,- Eur.

4. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. 420150702 datovanej dňom 07.05.2015 žalobca poskytol žalovanému úver vo
výške 400,- Eur. Úver bol poskytnutý na 13 mesiacov za úrok vo výške 20 % z istiny a okrem toho si
žalobca účtoval servisný poplatok za poskytnutie úveru vo výške 9 % z istiny. V čl. II zmluvy sa žalovaný

zaviazal uhradiť istinu 400,- Eur, úrok 80,- Eur a servisný poplatok 36,- Eur v 13 mesačných splátkach.

5. Z charakteru zmluvy z hľadiska jej formy ako formulára pripraveného žalobcom ako aj z postavenia
jej účastníkov niet pochýb, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú (čo koniec koncov vyplýva aj z jejsamotného označenia ako „zmluva o spotrebiteľskom úvere“) v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch.

6. Ku dňu uzavretia zmluvy 07.05.2015 uvedený zákon v § 9 ods. 2 písm. f) ako náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vyžadoval uvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Tento
údaj je síce v čl. III bode 2 uvedený tak, že „Termín poslednej splátky úveru, t.j. konečná splatnosť úveru
je 380. deň po uzatvorení zmluvy, pričom doba trvania tejto zmluvy je od uzatvorenia zmluvy do termínu
konečnej splatnosti úveru, t.j. 380 kalendárnych dní.“, no takéto znenie nevyjadruje konkrétny deň (teda

deň, mesiac a rok), v ktorý má spotrebiteľ uhradiť poslednú splátku. Platí to vo väzbe na skutočnosť, že
splatnosť splátok úveru bola dohodnutá v čl. II bode 2 zmluvy tak, že prvá splátka je splatnou 10. deň
po poskytnutí úveru a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti
predchádzajúcej splátky, čo znamená, že žalobca ako veriteľ preniesol svoju povinnosť rešpektovať
jasné zákonné znenie na spotrebiteľa v tom smere, aby si tento sám vypočítaval, kedy nastane časový
okamih splatnosti poslednej splátky. Navyše termín konečnej splatnosti úveru určený v zmluve ako 380.

deň po uzavretí zmluvy sa nezhoduje so splatnosťou splátok ako sú vymedzené v čl. II zmluvy, pretože
380. deň po uzavretí zmluvy vychádza na deň 23.05.2016 (pri počítaní času v súlade s ust. § 122 ods.
1 a 3 Občianskeho zákonníka) a splatnosť poslednej splátky podľa splatnosti splátok vymedzených v
čl. II zmluvy vychádza na deň 21.05.2016 (ako to vyplýva aj z predloženej amortizačnej tabuľky na č.l.
8 spisu).

7. Okrem toho v čase uzavretia zmluvy citovaný zákon vyžadoval v ust. § 9 ods. 2 písm. i) uvedenie
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. V predloženej zmluve je uvedený úrok 20 % z istiny 400,- Eur
a súčasne „servisný poplatok“ vo výške 9 % z istiny 400,- Eur, čo teda evokuje, že sa jedná o peniaze
poskytované pri 20 percentom úroku, avšak podľa názoru súdu odmenou, či poplatkom za poskytnutie

úveru žalobca v skutočnosti prekrýva reálnu úrokovú sadzbu úveru, ktorá je vyššia.

8. Zhrnúc uvedené súd dospel k záveru, že kvôli nejednoznačne vymedzenému termínu konečnej
splatnosti úveru a kvôli uvedeniu úrokovej sadby v zmluve, ktorá nezodpovedá skutočnej úrokovej
sadzbe za poskytnutý úver je predmetný úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b)

zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Preto
žalobca mal nárok len na vrátenie poskytnutej sumy 400,- Eur a pokiaľ žalovaný vrátil z tejto sumy
čiastku 2,- Eur, je povinný uhradiť žalobcovi ešte zvyšok v sume 398,- Eur. Vo zvyšku súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

9. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania
obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej
len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013, podľa ktorého je výška úrokov z omeškania o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca v dôsledku omeškania žalovaného s platením úveru

v súlade s čl. III bod 1 zmluvy po predchádzajúcom písomnom upozornení zosplatnil úver listom zo
dňa 28.11.2015 (č.l. 7 spisu). Tento list dal na poštovú prepravu dňa 30.11.2015 a teda prihliadajúc
na štandardný čas priebehu doručenia tri dni, do 03.12.2015 už bol žalovanému doručený do jeho
dispozičnej sféry. Preto súd priznal úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 398,- Eur od
04.12.2015, keď k tomuto dňu predstavovala základná úroková sadzba ECB hodnotu 0,05 % ročne.

Žalobcapožadovalúrokzomeškaniasíceužod29.09.2015dozaplateniapoukazujúcnato,žezosplatnil
úver ku dňu 28.09.2015, teda spätne, no je logické, že žalovaný nijako nemohol v tom čase vedieť, že
má vrátiť celý úver, pokiaľ k zosplatneniu došlo až listom zo dňa 28.11.2015. Preto v prevyšujúcej časti
úroku z omeškania súd žalobu zamietol.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ktorý hovorí, že ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca sa domáhal úhrady čiastky 514,- Eur
s príslušenstvom, úspešný bol v rozsahu 398,- Eur s príslušenstvom a teda jeho percentuálny úspech
predstavuje po zaokrúhlení 77 %. Zvyšok je úspechom žalovaného, t. j. 23 %. Čistý úspech žalobcu

potom predstavuje rozdiel, t. j. 54 %, v ktorom rozsahu má žalobca nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania,
keď s poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.