Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 21, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/44/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117216278
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3117216278.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek
senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobkyne: R. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. C., P.O.U. XX/XX, zastúpenej: Podhorský & Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Zámocká
36, IČO: 46 962 000, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 792 752, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom

Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1 854,62 s prísl. a iné, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 18Csp/143/2017-76 zo dňa 06. decembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III. m e n í tak, že žiadna zo strán
n e m á právo na náhradu trov konania.

III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1 854,62
eurdotrochdní(výrokI.)avozvyšnejčastižalobuzamietol(výrokII.).Žalovanémupriznalvočižalobkyni
nárok na náhradu trov konania v rozshau 41,2 % (výrok III.)

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa v konaní po zmene žaloby, ktorú
súd pripustil uznesením č.k. 18Csp/143/2017-67 zo dňa 01.10.2018, domáha od žalovaného vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 1.854,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 1.854,62 eur od 24.07.2017 do zaplatenia, primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2
340,- eur a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, so žalovaným uzavrela dňa 12.03.2008
zmluvu o revolvingovom úvere. Na Okresnom súde Trenčín sa pod sp. zn. 16C/221/2014 viedlo konanie,
v ktorom ju žalovaný žaloval na zaplatenie sumy 2.036,16 eur s prísl., no súd žalobu zamietol v

celom rozsahu z dôvodu, že považoval predmetnú zmluvu o úvere za bezúročnú a bezpoplatkovú
vzhľadom na absenciu obsahových náležitostí podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. V konaní
sp.zn. 16C/221/2014 bolo preukázané, že žalovaný jej poskytol a vyplatil úver vo výške 1.748,66
eur, ona mu vrátila sumu 3.603,28 eur. Zmluva o revolvingovom úvere tiež obsahovala neprimerane
vysoké úroky a poplatky za poskytnutie úveru, preto boli tieto nároky absolútne neplatné. Presahujúce
peňažné plnenie v sume 1.854,62 eur, ktoré žalovaný od nej prijal, je plnením bez právneho dôvodu,

a teda ide o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré musí vydať. Konanie žalovaného,
ako podnikateľa poskytujúceho úvery a pôžičky, nebolo konaním s odbornou starostlivosťou. Závery
ohľadom úmyslu žalovaného obohatiť sa potvrdilo aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,ktoré prostredníctvom Odboru ochrany spotrebiteľa posudzovalo množstvo spotrebiteľských zmlúv
žalovaného a dospelo k záveru, že: viaceré zmluvné podmienky zakomponované v zmluvách
žalovaného sú neprijateľné; spoločnosť využíva finančnú situáciu spotrebiteľov; je potrebné podať

podnet združeniam na ochranu spotrebiteľov na zváženie podania žaloby proti žalovanému na súd. K
plynutiu premlčacej doby sa vyjadrila tak, že začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom,
keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. V prípade žalovaného sa má aplikovať ust. § 107 ods.
2 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný konal v úmysle bezdôvodne sa obohatiť na jej úkor a je
potrebné aplikovať desaťročnú objektívnu premlčaciu lehotu. Taktiež namietla výkon práva žalovaného,

ktorým vzniesol námietku premlčania, pretože takýto výkon práva je v rozpore s dobrými mravmi
podľa § 3 odsek 1 Občianskeho zákonníka. Vznesenie námietky premlčania žalovaným je v rozpore s
dobrými mravmi. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a v prvom rade vzniesol námietku premlčania nároku
žalobkyne. O tom, že by mohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia sa žalobkyňa preukázateľne
dozvedela dňom vyhlásenia rozsudku Okresného súdu v Trenčíne, č. k. 16C/221/2014, a to dňa
06.03.2015. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.04.2015. Od vydania uvedeného rozsudku i od

nadobudnutia jeho právoplatnosti uplynulo ku dňu podania žaloby viac ako dva roky. Poukázal na to, že
v čase uzavretia zmluvy bolo aj na základe kontrol vykonávaných Slovenskou obchodnou inšpekciou
overené, že zmluvy ním uzatvárané majú všetky zákonné náležitosti a dôvodne vychádzal pri svojej
praxi z toho, že jeho postup je správnym a zákonným. Nebolo mu žiadnym rozhodnutím vytknuté alebo
spochybnené, že by zmluva s rovnakým, či porovnateľným obsahom bola pre rozpor s dobrými mravmi

neplatná. Tvrdenia žalobkyne o úmyselne získanom bezdôvodnom obohatení nemajú reálny skutkový
a ani vecný dôvod. Pokiaľ žalobkyňa odkazuje na listy Ministerstva spravodlivosti SR, tak tieto neboli
vydané ani v rámci rozhodovacej právomoci, ani v rámci kontrolnej či dozorovej právomoci štátneho
orgánu a zároveň vôbec bez toho, aby bol dopytovaný vo veci tam označených zmlúv a bola mu vôbec
danámožnosťvyjadrenia.Knárokunaprimeranéfinančnézadosťučineniežalovanýuviedol,žezpodaní

žalobkyne nevyplýva, v čom podanie žaloby v konaní sp. zn. 16C/221/2014 napĺňa predpoklady § 3
ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. Podanie žaloby nie je protiprávnym postupom, ale zákonom upraveným
spôsobom pre uplatnenie nároku. To, či v konečnom dôsledku je alebo nie je nárok dôvodný, rozhoduje
súd.Poslednávetaustanovenia§3ods.5zákonač.250/2007Z.z.niejeprávnounormousamouosebe,
ale predstavuje súčasť určitého normatívneho celku. Len na jej základe nie je možné zakladať žiadny

nárok, pretože podmienka - úspešné uplatnenie porušenia práva - musí súvisieť s konkrétnym súdnym
rozhodnutím o tom, že konkrétne právo spotrebiteľa porušené bolo. Takéto rozhodnutie vydané nebolo,
pretože vyššie označený rozsudok sp.zn. 16C/221/2014 nie je rozhodnutím o úspešnom uplatnení
porušenia práva.

3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil nasledujúce skutkové okolnosti: Rozsudkom
Okresného súdu Trenčín č. k. 16C/221/2014-41 zo dňa 06.03.2015, právoplatným dňa 23.04.2015,
zamietol súd žalobu žalobcu ( PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o.) proti Viere Bernátovej na tom skutkovom
základe, že žalobca (v tomto konaní v postavení žalovaného) poskytol žalovanej (v tomto konaní v
postavení žalobkyne) na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400007221 úver vo výške 1.460,53

eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v 42 mesačných splátkach po 84,84 eur. Po preskúmaní
predmetnej zmluvy súd dospel k záveru, že zmluva neobsahuje podstatné náležitosti tak, ako to
ustanovuje zákon, keď absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru a o priemernej RPMN. Ďalej zistil, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere nebola uzavretá v písomnej forme a z toho dôvodu je neplatná.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 451 ods. 1,2, § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka,
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a uviedol, že žaloba je čiastočne dôvodná.
Žalobkyňa si v konaní uplatnila jednak nárok z titulu vydania bezdôvodného obohatenia a jednak nárok
na primerané finančné zadosťučinenie. Vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
vzniesol žalovaný námietku premlčania, preto sa súd najprv zaoberal otázkou premlčania. Zákonodarca

pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia stanovil v § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka
dvojitú kombinovanú premlčaciu dobu, a to subjektívnu a objektívnu. Ich začiatok je stanovený odlišne;
objektívna premlčacia doba plynie od vzniku bezdôvodného obohatenia; subjektívna odo dňa, keď
sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil.
Vzájomný vzťah subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je taký, že sú na sebe nezávislé čo do svojho

priebehu, jeho začiatku i konca, a ak sa skončí priebeh jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na
druhú premlčaciu dobu. V danom prípade sa žalobkyňa dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia
najneskôr právoplatnosťou rozsudku č. k. 16C/221/2014-41 zo dňa 06.03.2015, t. j. dňa 23.04.2015.
Od nasledujúceho dňa, čiže od 24.04.2015 začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba auplynula dňa 24.04.2017. Žalobkyňa si však dotknuté právo uplatnila na súde až dňa 25.07.2017, kedy
bola žaloba doručená súdu. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa si uplatnila svoje právo žalobou na
súde až po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby, t. j. oneskorene. Keďže žalobkyni uplynula

subjektívne premlčacia doba, nezaoberal sa súd ďalej otázkou (u)plynutia objektívnej premlčacej doby
a v tejto časti žalobu zamietol. Pokiaľ sa žalobkyňa bránila tým, že vznesená námietka premlčania
je ako výkon práva žalovaného v rozpore s dobrými mravmi, súd v tejto súvislosti poznamenáva, že
vznesenie námietky premlčania zásadne dobrým mravom neodporuje. Môžu ale nastať situácie, keď
uplatnenie tejto námietky je výrazom zneužitia práva na úkor strany, ktorá márne uplynutie premlčacej

doby nezavinila a voči ktorej by za takejto situácie zánik nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby
bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ňou uplatňovaného práva a s
dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnila. V danej veci žalobkyňa netvrdila dôvody, pre ktoré svoje
právo včas neuplatnila a ktoré by boli spôsobilé primäť súd k záveru, že vznesená námietka premlčania
je v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie potom nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bolo
možné prikloniť sa k záveru, že vznesenie námietky premlčania je v danom prípade výkonom práva v

rozpore s dobrými mravmi.

5. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal dôvodnosťou nároku žalobkyne na zaplatenie primeraného
finančného zadosťučinenia. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie vznikne spotrebiteľovi vtedy,
ak na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými

predpismi. Jediným predpokladom pre uplatnenie tohto práva je teda porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva,
aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo
povinnosti dôjde. V danom prípade má súd za to, že žalobkyňa v konaní vedenom na súde pod sp.
zn. 16C/221/2014 úspešne uplatnila porušenie svojich práv, keď súd žalobu žalovaného (tam žalobcu)

zamietol pre nedostatok zákonom predpísanej písomnej formy. Okrem toho poukázal aj na nedostatok
zákonom predpísaných podstatných náležitostí zmluvy v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe uvedeného možno konštatovať, že žalovaný porušil práva
spotrebiteľa (žalobkyne), keď zmluvu o revolvingovom úvere neuzavrel v zákonom predpísanej forme
a navyše do nej nezahrnul všetky predpísané náležitosti, následkom čoho bolo zamietnutie jeho žaloby

voči žalobkyni, v ktorej sa domáhal ďalšieho plnenia od žalobkyne, čím bola žalobkyňa v konaní
úspešná.Nazákladeuvedenéhojedôvodnéprijaťzáver,žesúsplnenézákonnépodmienkypreúspešné
uplatnenie práva žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie. Čo sa týka výšky primeraného
finančného zadosťučinenia, je správne a spravodlivé, aby táto bola odvodená od výšky sumy, ktorú
žalobkyňa žalovanému preplatila, teda od ujmy, ktorá žalobkyni vznikla. Týmto spôsobom sa naplní

odradzovacia funkcia uvedeného satisfakčného prostriedku. Súd preto priznal žalobkyni primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 1.854,62 eur, ktorá suma predstavuje sumu, o ktorú žalobkyňa
poskytnutý úver preplatila, a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni vyššie uvedenú sumu,
pričom vo zvyšku žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP. V predmetnej veci mala
každá strana úspech čiastočný (žalobkyňa bola čiastočne úspešná v časti primeraného finančného
zadosťučinenia; žalovaný bol úspešný v časti vydania bezdôvodného obohatenia a čiastočne v časti
primeraného finančného zadosťučinenia). Pomer úspechu predstavuje 41,2 % v prospech žalovaného,
a preto mu súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 41,2 %, o ktorých výške

bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP)

7. Proti rozsudku v časti vo výroku I. a v súvisiacom výroku III. o trovách konania podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne. V odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa §

365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP. Uviedol, že zo systematického jazykového výkladu § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že právo na primerané finančné zadosťučinenie
možno spotrebiteľovi priznať, ak si ako žalobca úspešne uplatnil nárok z porušenia práva a povinnosti,
pričom toto úspešné uplatnenie práva musí vyplývať z právoplatného rozhodnutia. To znamená, že
spotrebiteľ aktívne ako žalobca musí uplatniť svoje právo na súde a musí byť úspešný. Kým tieto

podmienky naplnené nie sú, žiadne právo na primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľ nemá.
Uvedený záver vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/389/2015. Z rozhodnutia súdu
prvej inštancie nie je zrejmé, v čom je splnený predpoklad, že rozsudok sp.zn. 16C/221/2014 zo dňa
06.03.2015 je rozhodnutím vydaným na základe toho, že spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie práv apovinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa. V tomto konaní žalobkyňa netvrdila
a neuplatňovala porušenie žiadneho práva a ani nenavrhla zamietnuť žalobu z dôvodu nedodržanie
písomnej formy zmluvy. Podľa odôvodnenia predmetného rozsudku súd nedospel k žiadnemu záveru

o nedostatku náležitostí zmluvy a ak to uvádza súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, ide o
nepreskúmateľnýzáver.Ďalejpoukázalnato,ževýškuzadosťučineniazákonnespájaaneformulujeako
náhradu ujmy spotrebiteľa. Právny poriadok pozná rôzne formy náhrady ujmy v nemajetkovej oblasti.
Žalobkyňou požadovaná suma dosahuje napríklad sumu bolestného v prípade niekoľkých stredne
ťažkých úrazov či poškodení zdravia v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. alebo sumu náhrady za približne

74 dní väzobného stíhania v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.. Z tohto hľadiska je výška priznanej sumy
finančného zadosťučinenia zjavne neprimeraná.

8. Proti výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie podala včas odvolanie aj žalobkyňa a namietala, že
súd prvej inštancie nesprávne matematicky vypočítal pomer úspechu a neúspechu strán. Žalobkyňa si
uplatňovala nárok na zaplatenie sumy 1854,62 eur titulom bezdôvodného obohatenia a sumy 2334,47

eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia. V konaní bola úspešná v časti o zaplatenie sumy
1854,62 eur a neúspešná v časti o zaplatenie sumy 2334,47 eur. Pomer úspechu a neúspechu
žalovaného je potom zhruba 12 %. Žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie
napadnutejčastitak,žežiadnejzostránnároknanáhradutrovkonanianepriznápodľa§255ods.2CSP.

9. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadrila tak, že s ním nesúhlasí a žiadala, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. V rozsudku súdu prvej inštancie sa jasne
uvádza, na základe akých dôvodov mal súd za preukázané, že žalobca má nárok na primerané finančné
zadosťučinenie. Poukázala na to, že v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. postačuje možnosť
vzniku ujmy spotrebiteľa, nie je potrebné, aby spotrebiteľovi ujma vôbec vznikla. Žaloba o primerané

finančné zadosťučinenie je nadstavbou základného konania, v ktorom bol žalobca ako spotrebiteľ
úspešný (v tomto prípade konanie sp.zn. 16C/221/2014). Ak je spotrebiteľ úspešný v základnom
konaní, nemôže byť neúspešný v nadväzujúcom konaní, čo vyplýva z definície implikácie vo výrokovej
logiky a zo zmyslu a cieľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.. Podmienkou práva spotrebiteľa na
primerané finančné zadosťučinenie nie je porušenie ustanovení spotrebiteľskej zmluvy, ale konkrétne

súdnekonanie,vktorombolspotrebiteľúspešný.Poukázalanarozhodnutiasúdovvobdobnýchveciach.
Výškupriznanejnemajetkovejujmyniejemožnéposudzovaťpodľainýchzákonov,akouvádzažalovaný.
Výška primeraného finančného zadosťučinenia sa odvíja od toho, že zadosťučinenie má plniť jednak
funkcie satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú tak, aby odradila dodávateľa od nekalého konania, ktorého
sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi. Treba ho chápať aj ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil

dosporusnepochybneekonomickéaprávnesilnejšímdodávateľomasvojimúspechompriniesolbenefit
aj pre ostatných spotrebiteľov. V danej veci je logické a spravodlivé, aby výška priznaného finančného
zadosťučinenia vychádzala z ujmy, ktorá žalobkyňa hrozila v súvislosti s bezdôvodným obohatením
žalovaného.

10. Ďalšie písomné vyjadrenia vo veci podané neboli.

11. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a
jeho dôvodov.

12. Podľa § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolaní žalobkyne a žalovaného
nariaďovať pojednávanie.

13. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti

vo výroku I. vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1,2 CSP. V napadnutej
časti vo výroku III. bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť podľa § 388 CSP.

14. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).16. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov,
ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

18. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

20. Žalovaný deklaroval vo svojom odvolaní odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/,

f/ a h/ CSP. Z hľadiska obsahu odvolania žalovaného (§ 124 ods. 1 CSP), s prihliadnutím na to, že
žalovaný neuvádza, akým konkrétnym procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil stranám,
aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), akú inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie súdu prvej inštancie, vykazuje konanie, (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), je zrejmé, že žalovaný

vodvolanínamietanesprávneskutkovézisteniasúduprvejinštancieanesprávneprávneposúdenieveci
(§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP). Žalobkyňa v odvolaní, smerujúcom len do výroku súdu prvej inštancie
o nároku na náhradu trov konania, namieta nesprávne skutkové závery súdu prvej inštancie vo vzťahu
k výške pomeru úspechu strán v konaní.

21. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne

skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

22. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu

právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

23. Pokiaľ ide o napadnutý výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie, na základe preskúmania jeho

správnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré
majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa riadne
vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými tvrdeniami a argumentami účastníkov, v odôvodnení
rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z

ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté právne závery náležite vysvetlil
spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie tak, ako sú

uvedené v napadnutom rozsudku a podľa 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.

24. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd udáva nasledovné:

25. Odvolací súd považuje za správny právny záver súdu prvej inštancie, že nárok žalobkyne na

primerané finančné zadosťučinenie je potrebné posudzovať podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s
cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmtozákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva

alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik
tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva
alebo povinnosti dôjde.

26. Vo veci, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 16C/221/2014 sa žalovaný ako žalobca

domáhal od žalovanej zaplatenia 2 036,16 eur s príslušenstvom titulom nesplateného revolvingového
úveru, poskytnutého žalobkyni na základe zmluvy zo dňa 12.03.2008. Súd vyhlásil dňa 06.03.2015
rozsudok,ktorýmžalobuzamietolakonštatoval,žemedzistranaminedošlokriadnemuuzavretiuzmluvy
v písomnej forme podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 44
ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na obligatórne písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom
úvere bolo nutné, aby žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru vyplnená žalovanou bola ohľadom

podstatných náležitostí zmluvy zhodná s písomným prejavom žalobcu a obsahovala všetky náležitosti
uvedené v § 4 ods. 2 zákona, pričom týmto písomným prejavom by sa žalobca zaviazal poskytnúť
žalovanej spotrebiteľský úver za podmienok, ako uviedla žalovaná vo svojej žiadosti. Tým, že žalobca
vo svojom akceptačnom prejave určil iný termín splatnosti splátok a určil inú výšku RPMN z úveru,
nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy, žalobca týmto prejavom navrhol žalovanej uzavretie novej zmluvy

o spotrebiteľskom úvere za ním stanovených podmienok. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by
žalovaná s týmto novým ponúknutým návrhom na uzavretie zmluvy vyjadrila písomný súhlas, je zmluva
o spotrebiteľskom úvere neplatná. V tomto konaní bolo zistené, že žalobca poskytol žalovanej dňa
12.03.2008 peňažné prostriedky vo výške 913,80 eur a dňa 30.03.2010 peňažné prostriedky vo výške
834,86 eur. Ďalej medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná zaplatila žalobcovi 42 splátok po 84,84

eur, teda spolu sumu 3563,28 eur. Ďalej dňa 18.02.2014 zaplatila žalobcovi sumu 40,- eur, celkovo teda
titulom predmetného úveru zaplatila žalobcovi sumu 3 603,28 eur. Žalovaná potom žalobcovi plnenie,
ktoré od neho bezdôvodne získala, vrátila v celej výške (dokonca vo vyššej sume o 1854,62 eur), a preto
nie je žalobcovi z tohto právneho vzťahu povinná vrátiť žiadne plnenie.

27. Odvolací súd zdôrazňuje, že to bol samotný žalovaný, ktorý ako dodávateľ, ktorý by mal byť v rámci
výkonu svojho podnikania odborne zdatný, na základe žiadosti žalobkyne neposkytol jej úver za ňou
navrhnutýchpodmienok,alepredložiljejpodmienkynové(novýnávrhnauzavretiezmluvyoúvere)abez
toho, aby mu žalobkyňa potvrdila prijatie týchto nových podmienok, poskytol jej peňažné prostriedky. Bol
to pritom práve a len žalovaný, ktorý sa napriek tomu, že zmluva o úvere nebola uzavretá v zákonom

predpísanej písomnej forme ( o čom ako odborne spôsobilý dodávateľ mal a mohol vedieť), domáhal
zaplatenia úrokov a iných nárokov od žalobkyne, dovodzujúc ich z neplatnej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Takéto konanie žalovaného bolo nepochybne spôsobilé privodiť ujmu žalobkyni ( a napokon i
spôsobilo preplatenie žalovaným poskytnutej sumy žalobkyňou) a odvolací súd sa stotožnil so záverom
súdu prvej inštancie, že žalovaný takýmto postupom porušil práva spotrebiteľa (žalobkyne). Žalobkyňa

bola v právoplatne skončenom súdnom konaní ako spotrebiteľ úspešná a následkom týchto okolností
jej vzniklo právo na primerané finančné zadosťučinenie. Čo sa týka žalovaným namietanej výšky
primeraného finančného zadosťučinenia i podľa názoru odvolacieho súdu je len logické a spravodlivé,
aby táto okrem iného vychádzala z ujmy vzniknutej žalobkyni v súvislosti so žalovaným uplatňovaným
nárokom, keď medzi stranami ani nebolo sporné, že žalobkyňa poskytnutú sumu žalovanému preplatila

o 1 854,62 eur.

28. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v
napadnutej časti vo výroku I. vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

29. Pokiaľ ide o výrok III. rozsudku súd prvej inštancie, týkajúci sa nároku na náhradu trov konania,
odvolací súd zhodne s názorom žalobkyne dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne určil pomer
úspechu strán v konaní.

30. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo vecisa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U
žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným
petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy

má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti
platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Iba v
prípade, ak je pomer úspechu obidvoch strán zhruba rovnaký, súd rozhodne, že žiadna zo strán nemá
právo na náhradu trov konania. Zároveň platí, že v prípade, ak súd prejednáva v spoločnom konaní
viacero právnych vecí, považuje sa pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania každá z týchto vecí

za samostatnú (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2011 zo dňa 11.11.2012). Ďalej,
Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie obdobné k § 142 ods. 3 OSP, účinného do 30.06.2016,
a teda zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy
súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu,
ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku a nemožno ho preto zaťažiť procesnou
zodpovednosťou za predvídanie výsledku konania na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti.

Žalobca má v takom prípade právo na plnú náhradu trov konania, avšak výlučne iba z prisúdenej
sumy, nie zo sumy žalovanej. Priznanie plnej náhrady trov konania z prisúdenej sumy je odôvodnené
interpretáciou pojmom úspech vo veci, keďže ten sa musí skúmať čo do právneho základu a nie čo do
výšky priznaného nároku.

32. V súdenej veci si žalobkyňa uplatnila voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 1 854,62 eur s
prísl. titulom bezdôvodného obohatenia a nárok na zaplatenie sumy 2 334,47 eur titulom primeraného
finančného zadosťučinenia. Napriek tomu, že sú uplatnené v jednom súdnom konaní, ide o dva
samostatné nároky, z čoho treba vychádzať i pri rozhodovaní o trovách konania tak, ako to v zásade
učinil i súd prvej inštancie. V tomto smere je nedôvodná odvolacia námietka žalobkyne, ktorá sa

domáha sčítania oboch nárokov, z ktorej sumy potom odvodzuje pomer úspechu a neúspechu strán
v konaní. V časti o zaplatenie bezdôvodného obohatenia 1 854,62 eur s príl. bola žalobkyňa v celom
rozsahu neúspešná (pretože žaloba bola v tejto časti zamietnutá), a plne úspešný bol žalovaný. V časti
o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia 2 334,47 eur, bola síce žalobkyni priznaná len
suma 1 854,62 eur a vo zvyšku (o zaplatenie 479,85 eur) bola žaloba zamietnutá, avšak vzhľadom na

skutočnosť, že výška priznaného plnenia závisela od úvahy súdu, bola s poukazom na vyššie uvedené
(bod 30) žalobkyňa čo do právneho základu veci úspešná v celom rozsahu. Z týchto dôvodov, keď čo
do prvého nároku bol plne úspešný žalovaný a čo do druhého nároku bola plne úspešná žalobkyňa,
je namieste záver, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 2 CSP a
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti vo výroku III. zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je

uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.

33. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná
v celom rozsahu.

34.Ovýškenáhradytrovodvolaciehokonaniažalobkynerozhodnevsúlades§262ods.2vnadväznosti
na § 251 CSP súd prvej inštancie.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).