Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/88/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712221059
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6712221059.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej

a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu S..
Z. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. mieru XXXX/X, XXX XX O., zastúpeného JUDr. Ing. Mgr.
Lenkou Pacalajovou Kováčovou, advokátkou so sídlom Sládkovičova 94, 974 05 Banská Bystrica, proti
žalovanej S.. N. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. I. XXXX/XX, XXX XX X., zastúpenej Advokátskou
kanceláriou ABELOVSKÝ - PETRUŇO, so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen
č. k. 8C/362/2012-279 zo dňa 16.04.2018, v spojení s uznesením Okresného súdu Zvolen č. k.

8C/362/2012-318 zo dňa 20. februára 2019 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že
z bezpodielového spoluvlastníctva manželov do vlastníctva žalobcu pripadajú peňažné prostriedky v
sume463,43eur,nachádzajúcesanabežnomúčtevedenomnamenožalobcuvoVÚBbanke,a.s.,číslo
účtu: XXXXXXXXXX/XXXX a do výlučného vlastníctva žalovanej peňažné prostriedky v sume 477,95
eur, nachádzajúce sa na bežnom účte vedenom na meno žalovanej v UniCredit bank Czech Republic
and Slovakia, a. s., číslo účtu: XXXXXXXXXXX/XXXX a suma 4.600,- eur získaná predajom osobného

motorového vozidla zn. Renault Espace 1.9 dCi, EČV: DT XXX AP.
Žalovaná j e p o v i n n á vyplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielov čiastku 6.266,63 eur v lehote
30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadna strana sporu nemá nárok na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdZvolen(ďalejlen„okresnýsúd“alebo„súdprvejinštancie“)rozsudkomzodňa16.04.2018
(v poradí druhým) vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že do výlučného vlastníctva
žalobcu prikázal peňažné prostriedky v sume 463,43 eur, ktoré sa nachádzali na bežnom účte žalobcu

vedenom vo VÚB banke, a. s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX ku dňu 17.12.2009 (prvý výrok), do
výlučného vlastníctva žalovanej prikázal peňažné prostriedky v sume 477,95 eur, ktoré sa nachádzali
na bežnom účte žalobkyne vedenom v UniCredit bank Czech Republic and Slovakia, a. s., číslo účtu:
XXXXXXXXXXX/XXXX ku dňu 17.12.2009 (druhý výrok), žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
na vyrovnanie podielu sumu vo výške 7.904,25 eur spolu s 11 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
4.813,11 eur od 15.12.2009 do zaplatenia do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (tretí výrok) a
žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania (štvrtý výrok). Uznesením zo dňa 20.

februára2019súdprvejinštancieopravildruhývýrokrozsudkuč.k.8C/362/2012-279zodňa16.04.2018
tak, že z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej prikazuje do
výlučného vlastníctva žalovanej peňažné prostriedky v sume 477,95 eur, ktoré sa nachádzali na
bežnom účte žalovanej vedenom v UniCredit bank Czech Republic and Slovakia, a. s., číslo účtu:XXXXXXXXXXX/XXXX ku dňu 17.12.2009. Súd prvej inštancie vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č.
k. 8C/362/2012-187 zo dňa 11.05.2016, ktorý bol zrušený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 12Co/376/2016-223 zo dňa 30.11.2016.

1.1 Z dôvodov rozsudku okresného súdu vyplýva, že strany sporu uzatvorili manželstvo dňa 28.09.2002,
rozvedené bolo rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/80/2009-94, právoplatným 17.12.2009.
Okresný súd konštatoval, že žaloba bola podaná dňa 14.12.2012, t. j. v 3-ročnej lehote odo dňa
právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva v zmysle § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Počas
súdneho konania sa strany sporu dohodli, že v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej

aj „BSM“) má byť vyporiadané osobné motorové vozidlo zn. Renault Espace 1.9 dCi, EČV: DT XXX
AP, hodnota podniku, ktorý patril žalovanej, finančné prostriedky na účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX
vedenom vo VÚB, a. s. na meno žalobcu, finančné prostriedky týkajúce sa životného poistenia žalobcu
zo zmluvy o životnom poistení „Individuálne životné poistenie“ číslo XXXXXXX. Žalobca požadoval aj
vyporiadanienákladovvynaloženýchnaexternéštúdiumžalovanejanavrhol,abyjejsúduložilpovinnosť
zaplatiť 11.806,85 eur. Strany súhlasili so všeobecnou hodnotou 600,- eur majetku podnikateľského

subjektu S.. N. G., IČO: 43 624 677 v zmysle záverov znaleckého posudku. Dohodli sa, že na bežnom
účte žalobcu vedenom vo VÚB, a. s., ku dňu zániku manželstva má byť vyporiadaná suma 467,43 eur
a suma 2.307,48 eur na základe životnej poistky žalobcu v spoločnosti Amslico AIG life.
1.2 Okresný súd uviedol, že žalobca žiadal vyporiadať hodnotu motorového vozidla zn. Renault Espace
1.9 dCi, EČV: DT XXX AP za sumu 400.000,- Sk, na ktoré si účastníci požičali financie od brata

žalobcu, veci vložené do podnikania žalovanej, mínusový zostatok na spoločnom účte vo výške 90.000,-
Sk, ktorý bol po zániku manželstva v celosti vyrovnaný. Žalovaná v rámci svojho podania zo dňa
20.05.2013 žiadala vyporiadať hnuteľné veci, finančné prostriedky vynaložené na investičné životné
poistenie žalobcu vo výške 2.307,48 eur (platby poistného). K prostriedkom na spoločnom účte strán
sporu, na ktorý poukázal žalobca okresný súd uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu takéhoto účtu,

nijako ho neoznačil a neprodukoval žiadne dôkazy. Pri hnuteľných veciach, na ktoré poukázala žalovaná
okresný súd konštatoval, že strany sporu na pojednávaní konanom dňa 03.02.2016 prostredníctvom
svojich právnych zástupcov nežiadali o ich vyporiadanie. Právny zástupca žalovanej navrhol, aby sa
k vyporiadaniu pristúpilo len vo všeobecnej hodnote podniku s cenou 600,- eur, taktiež motorového
vozidla, sumy na účte vo VÚB na meno žalobcu a sumy, ktorá sa vynakladala na poistenie. Súd prvej

inštancie mal za to, že sporové strany uzatvorili dohodu o vyporiadaní vecí, ktoré nepoňal do vecí, ktoré
sa majú vyporiadať v tomto súdnom konaní.
1.3 Súd prvej inštancie za veci, ktoré sa majú vyporiadať v rámci tohto konania označil hodnotu majetku
podnikateľského subjektu S.. N. G., IČO: 43 624 677, sumu získanú za predaj motorového vozidla zn.
Renault Espace 1.9 dCi, EČV: DT XXX AP, finančné prostriedky na účte vedenom na meno žalobcu

číslo XXXXXXXXXX/XXXX vo VÚB, a. s., platby poistného životného poistenia žalobcu zo zmluvy o
životnom poistení „Individuálne životné poistenie“ č. XXXXXXX v spoločnosti Amslico AIG life a náklady
žalovanej spojené so štúdiom na Filologickej fakulte UMB v Banskej Bystrici. Po zrušujúcom uznesení
krajského súdu právny zástupca žalobcu podaním doručeným okresnému súdu dňa 03.04.2017 žiadal,
aby bol predmetom vyporiadania aj záväzok žalobcu titulom pôžičky zo dňa 14.01.2008, z ktorého

boli získané finančné prostriedky vo výške 400.000,-Sk použité na kúpu motorového vozidla. Poukázal
na rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/2/2016-115 zo dňa 12.01.2017, ktorým bola žalobcovi
uloženápovinnosťzaplatiťistinu9.958,17eurs11%ročnýmúrokomzomeškaniaod15.12.2009akeďže
táto bola použitá na kúpu osobného motorového vozidla Renault Espace, žalobcovi prináleží pozitívna
kompenzácia vo výške 4.979,08 eur spolu aj s 11 % úrokom z omeškania. Za predmet vyporiadania

označil aj peňažné prostriedky uložené na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedenom v UniCredit bank a.s.,
o ktorom sa žalobca dozvedel v konaní Okresného súdu Zvolen sp. zn. 17C/2/2016.
1.4 Vychádzajúc z § 143, § 145 ods. 1, 2, § 149 ods. 1 - 3, § 150 Občianskeho zákonníka súd prvej
inštancie k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov uviedol:
1.4.1 Strany sporu sa aj v zmysle znaleckého posudku č. 124/2015 vypracovaného spoločnosťou

ZNALEX, s. r. o., zhodli na hodnote podniku podnikateľského subjektu S.. N. G., IČO: 43 624 677 vo
výške 600,- eur.
1.4.2 Medzi stranami sporu nebolo sporné, že motorové vozidlo zn. Renault Espace 1.9 dCi, EČV: DT
XXX AP patrí do BSM, ale (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, pozn. odvolacieho súdu) už
nebolo vo vlastníctve bývalých manželov. Žalovaná za jeho predaj zo dňa 15.11.2010 obdržala sumu

4.800,- eur, pričom predajcovi zaplatila 200,- eur, takže čistá suma, za ktorú bolo vozidlo predané bola
4.600,- eur. Okresný súd odkázal na záver odvolacieho súdu, podľa ktorého sa žalobca nedomáhal
relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou bolo predmetné motorové vozidlo predané a v súčasnosti sa
s úspechom dovolať neplatnosti tohto právneho úkonu už nemôže. Kúpna zmluva je platnou a uvedenévozidlo nie je možné zaradiť do masy BSM ako vec, ale do masy BSM je možné zaradiť len takto
získanú sumu.
1.4.3 Ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva 17.12.2009 boli na účte vedenom vo VÚB,

a. s. na meno žalobcu, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX finančné prostriedky vo výške 463,43 eur a
na účte vedenom na meno žalovanej v UniCredit bank a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXXX/XXX vo výške
477,95 eur.
1.4.4 K vyporiadaniu finančných prostriedkov v prípade životného poistenia spoločnosti Amslico AIG life
okresný súd uviedol, že jeho úlohou v zmysle zrušujúceho uznesenia krajského súdu bolo vyporiadať

sa s tým, či sa vyporiada plnenie, ktoré bolo realizované z tejto zmluvy resp. či ide o vyporiadanie
jednotlivých platieb poistného, kedy boli vynaložené, za aké obdobie a či boli plnené zo spoločných
finančných prostriedkov. Okresný súd na základe nespochybnených tvrdení strán sporu konštatoval, že
vrámciživotnejpoistkysavyporiadajújednotlivéplatbypoistného,ktorébolipoukazovanézospoločných
prostriedkov, nie z výlučného majetku žalobcu. Preto sa strany sporu dohodli, že v rámci vyporiadania
životnej poistky sa za cenu vyporiadania berie suma 2.307,48 Eur, predstavujúca platby poistného.

1.4.5OkresnýsúdzahrnuldomasyBSMajfinančnýzáväzokzpôžičkymedziF..K.G.,nar.XX.XX.XXXX
a žalobcom zo dňa 14.01.2008. Jej predmetom bola suma 400.000,- Sk (13.277,56 eur), z ktorej ku
dňu rozvodu t. j. 17.12.2009 bola zaplatená časť vo výške 3.300,- eur. Žalobca sa súdu doručeným dňa
03.04.2017 domáhal, aby žalovaná mala povinnosť zaplatiť z tejto pôžičky sumu 4.979,08 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 11 % ročne od 15.12.2009 do rozhodnutia vo veci samej. Z tejto

pôžičky bolo zakúpené motorové vozidlo zn. Renault Espace 1.9 dCi. Toto motorové vozidlo patrí do
BSM, preto podľa okresného súdu aj náklady na jeho zakúpenie musia znášať obidve strany sporu.
Žalobca vynaložil zo svojho majetku (z požičanej sumy 400.000,- Sk) na kúpu vozidla peniaze, preto mu
má polovicu zaplatiť žalovaná. Podľa Veľkého komentára k Občianskemu zákonníku 1, Nakladatelství
C.H.Beck strana 1053 v prípade právnych úkonov, ktoré majú za následok vznik, zmenu alebo zánik

pohľadávky či záväzku nejde o úkony týkajúce sa spoločných vecí, pretože pohľadávky a záväzky nie sú
predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, hoci pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva
sa vykonáva aj ich vyporiadanie. Na strane 1054 je uvedené, že súdna prax judikovala, že v prípade
uzavretia zmluvy o pôžičke nejde o vybavovanie záležitostí týkajúcich sa spoločných vecí, na jej platnosť
preto nie je potrebný súhlas druhého manžela ani vtedy, ak nepôjde o bežnú záležitosť. Uzavretím

zmluvy o pôžičke iba jedným z manželov nevzniká spoločný záväzok manželov, ale iba individuálny
záväzok tohto manžela. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČSSR sp. zn. 4Cz 10/1996, R 46/1966
pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nemožno ponechať stranou ani pohľadávky a dlhy,
ktoré vznikli za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa zhodnotenia Najvyššieho
súdu ČSSR z 03.02.1972 sp. zn. Cpj 86/1971, R 42/1972 Občiansky zákonník výslovne nemá

ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s
ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a vznikli za jeho trvania. Tieto pohľadávky a dlhy totiž podľa
ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
takže sa na ne nevzťahujú ani ustanovenia § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). K
úrokom z omeškania okresný súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 23.04.2008 sp. zn.

22Cdo 1151/2007 podľa ktorého ak sa stal predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov neuhradený dlh účastníkov, súd vyporiada nielen splatnú časť dlhu (vrátane úrokov odo dňa
zániku bezpodielového spoluvlastníctva) do dňa rozhodnutia, ale aj príslušenstvo - úroky, ktoré k dlhu
prirastú až v budúcnosti. Ak každý z manželov vynaloží na spoločný majetok peňažné prostriedky z
pôžičiek uzavretých každým z nich samostatne, treba ich vyporiadať ako vnos vynaložený každým z nich

na spoločný majetok, keďže § 150 Občianskeho zákonníka upravujúci vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva ustanovuje, že každý z manželov je pri vyporiadaní oprávnený požadovať, aby mu
bolo uhradené čo zo svojho vynaložil na svoj majetok. Na základe toho sa vyporiadanie záväzku
resp. pohľadávky len jedného z manželov, ktorá sa použila na kúpu spoločnej veci patriacej do BSM
vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, čo znamená, že v rámci tohto musia byť tieto položky

aj vyporiadané. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 17C/2/2016-115 bola žalovanému 1. S.. Z.
G. uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi F.. K. G. istinu vo výške 9.958,17 eur. Z odôvodnenia vyplýva,
že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 9.958,17 eur aj s 11 % úrokom z omeškania od
15.12.2009 od žalovaných 1. a 2. z dôvodu, že ako veriteľ uzatvoril dňa 14.01.2008 so žalovaným 1.
a žalovanou 2. ako dlžníkmi zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bolo požičanie sumy 400.000,- Sk.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 16Co/147/2017-152 rozsudok okresného súdu v časti,
v ktorej bol napadnutý odvolaním, potvrdil. Krajský súd uviedol, že uzavretím pôžičky len jedným z
manželov nevznikol spoločný záväzok manželov, pretože nešlo o vybavovanie záležitostí týkajúcich sa
spoločných vecí a z tohto dôvodu k takémuto právnemu úkonu nebol potrebný súhlas žalovanej 2. (viďrozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 99/2009). Predmetná zmluva o pôžičke nepredstavuje
dispozíciu so spoločnými finančnými prostriedkami žalovaného a žalovanej, keďže touto zmluvou mali
byť finančné prostriedky získané iba do BSM. Zo zmluvy o pôžičke je tak zaviazaný iba žalovaný 1. Touto

zmluvou o pôžičke sú peniaze, ktoré boli na základe zmluvy o pôžičke v hotovosti vyplatené žalovanému
1. nadobudnuté do BSM. Z takejto zmluvy je zaviazaný len ten z manželov, ktorý ju uzavrel ako dlžník.
Okresný súd uviedol, že finančné prostriedky z predmetnej pôžičky, za časť ktorých v sume 390.000,-
Sk bolo zakúpené motorové vozidlo Renault Espace musí v rámci vyporiadania BSM zohľadniť tak, že
polovicu z tejto sumy je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi z toho dôvodu, že tieto finančné prostriedky

boli vynaložené na vec patriacu do BSM. Okresný súd zo sumy pôžičky od brata žalobcu F.. K. G.
do BSM zahrnul len sumu 390.000,- Sk (12.945,63 eur), za ktoré bolo zakúpené predmetné motorové
vozidlo, nakoľko nebolo preukázané či suma 10.000,- Sk bola použitá na spoločný majetok bývalých
manželov, resp. akým iným spôsobom. Z predmetnej čiastky 390.000,- Sk okresný súd odpočítal aj sumu
100.000,- Sk, zaplatenú ešte počas manželstva, preto je potrebné vyporiadať sumu 290.000,- Sk t. j.
sumu 9.626,23 eur spolu aj s 11 % úrokom z omeškania od 15.12.2009 do zaplatenia.

1.4.6PrinákladochnaexternéštúdiumžalovanejnaFilologickejfakulteUMBvBanskejBystricisúdprvej
inštancie vychádzal z bodu 16 zrušujúceho uznesenia krajského súdu, podľa ktorého každý z manželov
je povinný nahradiť čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Úhrada za externé
vysokoškolské štúdium predstavovala plnenie záväzku žalovanej, nie záväzku obidvoch manželov. Pri
posudzovaní povinnosti žalovanej nahradiť tieto platby je potom potrebné postupovať analogicky ako

v prípade plnenia iných záväzkov jedného z manželov zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM.
Nakladanie s peňažnými prostriedkami je zaobchádzanie s vecami, pri ktorých treba v zmysle § 145
ods. 1 OZ rozlišovať, či ide o bežné záležitosti alebo o ostatné. Podľa uznesenia krajského súdu
okresný súd neobjasnil či, vychádzajúc z konkrétnych okolností prípadu (zabezpečovanie príjmu rodiny
každým z manželov a dôvody prečo sa prípadne jeden z nich na ňom v rozhodnom období nepodieľal,

výška príjmov a výdavkov rodiny, podiel manželov na zabezpečovaní potrieb domácnosti a starostlivosti
o maloleté dieťa, výška a členenie poplatkov za externé štúdium - či medzi tieto patria aj výdavky
na stravu, učebné pomôcky a školské potreby, cestovné, alebo ide len o príspevok platený vysokej
škole) bola úhrada nákladov na externé štúdium žalovanej záležitosťou bežnou, nevyžadujúcou súhlas
manžela alebo ostatnou vecou, kde bol tento súhlas potrebný. Záleží od konkrétnych pomerov strán

sporu či pravidelné vynakladanie v rozsudku súdu prvej inštancie bližšie neuvedenej sumy na úhradu
poplatkov počas vysokoškolského štúdia žalovanej bolo v pomeroch rodiny žalobcu a žalovanej bežnou
záležitosťou, alebo nešlo o bežnú záležitosť. Ak išlo o bežnú záležitosť, bola tým naplnená spotrebná
funkcia bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak nešlo o záležitosť bežnú, je potrebné zisťovať
či žalovaná takto postupovala s vedomím a so súhlasom svojho vtedajšieho manžela. Predmetom

bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú aj záväzky, ktoré vzniknú niektorému z manželov alebo
obom spoločne za trvania manželstva s výnimkou záväzkov týkajúcich sa majetku, ktorý náleží výhradne
jednému z nich a záväzkov, ktorých rozsah presahuje mieru primeranú majetkovým pomerom manželov,
ktoré prevzal jeden z nich bez súhlasu druhého. Samotná právna úprava umožňuje každému manželovi
brať na seba záväzky bez súhlasu (a dokonca aj bez vedomia) druhého manžela. Len po dôkladnom

a potrebnom vypočutí strán sporu môže okresný súd ustáliť opodstatnenosť tejto požiadavky žalobcu.
Okresný súd poukázal na písomné vyjadrenie právneho zástupcu žalovanej doručené dňa 17.02.2017,
podľa ktorého žalovaná zaplatila v letnom semestri 2002/2003 sumu 10.000,- Sk, v zimnom semestri
2003/2004 sumu 10.000,- Sk, v letnom semestri 2003/2004 sumu 8.000,- Sk, v zimnom semestri
2004/2005 sumu 8.000,- Sk a v letnom semestri 2004/2005 sumu 8.000,- Sk. Právny zástupca

žalobcu na pojednávaní konanom dňa 19.04.2017 súhlasil s vyčíslením nákladov na štúdium v zmysle
predmetného vyjadrenia. Vyporiadania BSM sa týkajú len sumy za externé štúdium, ktoré boli platené
po uzavretí manželstva t. j. po 28.09.2002. Úhradu nákladov za externé štúdium súd prvej inštancie
nepovažoval za bežnú záležitosť, ale za ostatnú vec, na ktorú bol potrebný súhlas druhého manžela.
Tieto platby boli totiž platené v tisícoch výlučne na štúdium bez ubytovania, stravy, dopravy a iných

nákladov a neboli preukázané príjmy manželov umožňujúce považovať platenie takýchto súm za bežnú
záležitosť. V rámci vyporiadania BSM bolo potom potrebné zahrnúť aj sumu vynaloženú na externé
štúdium žalovanej, ktoré predstavuje majetkovú hodnotu; vyporiadať sa majú finančné prostriedky, ktoré
boli v rámci externého štúdia zaplatené - suma v celkovej výške 44.000,- Sk (1.460,53 eur). K obrane
právnej zástupkyne žalovanej, že nebolo preukázané či za externé štúdium bolo platené zo spoločných

prostriedkov okresný súd uviedol, že dôkaznú povinnosť na preukázanie platby tejto sumy z výlučných
finančných prostriedkov žalovanej niesla žalovaná, ktorá neprodukovala žiaden dôkaz.
1.5 K obrane žalovanej spočívajúcej v tvrdení, že súd prvej inštancie môže vyporiadať iba tie veci, ktoré
boli na vyporiadanie navrhnuté v 3-ročnej lehote odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva(rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22Cdo 2674/2012, 22Cdo 1785/2014 a rozsudok NS SR sp. zn. 22Cdo
999/2006 zo dňa 09.11.2006) súd prvej inštancie uviedol, že zákon jednoznačne stanovuje povinnosť
podať návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v lehote do 3 rokov od zániku

manželstva.Právnaúpravaneustanovuje,žeaknávrhneobsahujeniektorépoložkyvrámcivyporiadania
BSM, na tieto nie je možné po uplynutí 3-ročnej lehoty od rozvodu manželstva prihliadať.
1.6 Okresný súd vyčíslil celkové finančné vyporiadanie na vyrovnanie podielu žalobcu sumou 7.904,25
eur. Žalobcovi prikázal do vlastníctva peňažné prostriedky v sume 463,63 eur, ktoré sa nachádzali na
bežnom účte žalobcu vedenom vo VÚB banke a.s. ku dňu 17.12.2009, z ktorých je povinný zaplatiť

žalovanej 1, t. j. 231,71 eur. Zo životného poistenia vedeného v spoločnosti Amslico AIG life sa
vyporiadava 2.307,48 eur, z ktorých je polovica pripadajúca žalovanej vo výške 1.153,74 eur. Súčet
uvedených dvoch súm je 1.385,45 eur. Žalovanej boli prikázané peňažné prostriedky 477,95 eur vedené
na účte v UniCredit bank Czech Republic and Slovakia a.s., z ktorých je povinná vyplatiť žalobcovi
sumu 238,97 eur. Z hodnoty podniku je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi 300,- eur (1/2 zo 600,-
eur), z nákladov vynaložených na externé štúdium 730,11 eur ( 1 z 1.460,53 eur), z čiastky získanej

predajom motorového vozidla (4.600,- eur) sumu 2.300,- eur, ktorá predstavuje 1-icu sumy, za ktorú
bolo predané motorové vozidlo v sume 4.600,- Eur. Žalovaná má tiež žalobcovi zaplatiť sumu 4.813,11
eur spolu s 11 % úrokom z omeškania od 15.12.2009 do zaplatenia predstavujúcu polovicu z pôžičky
uzatvorenej medzi žalobcom a jeho bratom po odrátaní sumy 10.000,- Sk, nakoľko si žalobca celkove
požičal 400.000,- Sk, ale osobné motorové vozidlo bolo kúpené 390.000,- Sk, z ktorých je potrebné

odrátať 100.000,- Sk zaplatených počas manželstva. Na vyrovnanie podielu je potom suma vo výške
290.000,- Sk čo predstavuje 9.626,23 eur, z ktorých má žalovaná zaplatiť žalobcovi polovicu spolu s 11
% úrokom z omeškania od 15.12.2009 až do zaplatenia. Žalovaná má potom vyplatiť žalobcovi sumu
9.289,70 eur. Po odpočte sumy 1.385,45 eur, ktorú mal žalobca zaplatiť žalovanej, od sumy 9.289,70
Eur, ktorú má zaplatiť žalovaná žalobcovi je rozdiel 7.904,25 eur, ktoré má žalovaná žalobcovi vyplatiť

žalobcovi spolu aj s úrokom vo výške 11 % zo sumy 4.813,11 eur od 15.12.2009.
1.7 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 257 Civilného sporového poriadku
(ďalej aj „C. s. p.“) zdôrazniac, že ide o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a
okresný súd má za to, že sú to dôvody hodné osobitné zreteľa, pre ktoré žiadnemu účastníkovi nepriznal
náhradu trov konania.

2. Proti druhému a tretiemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná prostredníctvom
svojho právneho zástupcu odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f), h) C. s. p. navrhnúc,
aby odvolací súd s poukazom na § 388 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a prikázal do výlučného
vlastníctva žalobcu peňažné prostriedky 463,43 eur na bežnom účte vedenom vo VÚB, a. s., číslo účtu
XXXXXXXXXX/XXXX k 17.12.2009 a uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 1.212,54 eur do

30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná uviedla, že súhlasí s vyporiadaním osobného motorového
vozidla, podniku, zostatku na účte vednom vo VÚB a životnej poistky Amslico AIG life súdom prvej
inštancie.
2.1 Žalovaná nesúhlasila s vyporiadaním zostatku na účte vedenom v UniCredit bank Czech Republic
and Slovakia, číslo účtu XXXXXXXXXXX/XXXX, výdavkov na externé štúdium na vysokej škole a

pôžičky žalobcu zo 14.01.2008. Namietla ich zaradenie do masy bezpodielového spoluvlastníctva
manželov po uplynutí zákonnej lehoty 3 rokov plynúcej odo dňa zániku BSM (17.12.2009). Konkrétne
žalobca navrhol zahrnúť výdavky na externé štúdium na vysokej škole písomným podaním z 11.03.2016,
zostatok na účte vedenom v UniCredit bank Czech Republic and Slovakia podaním z 28.03.2017 a
pôžičku žalobcu na pojednávaní konanom 15.03.2017. Neakceptovanie vznesenej námietky preklúzie

súdom prvej inštancie označila za rozpor s ustanovením § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka a § 216 C.
s.p.,tedazavadu,ktorámázanásledoknesprávnosťnapadnutéhorozhodnutia.Poukázalanarozsudok
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/9/2015 zo 16.06.2015 a rozsudky NS ČR sp. zn. 22Cdo 1785/2014
z 29.04.2015, sp. zn. 22Cdo 2674/2012 z 25.02.2014, 22Cdo 183/2008 z 03.12.2009. Vzhľadom na
skutočnosť, že slovenské súdy svoje rozhodnutia opierajú aj o rozhodovaciu prax českých súdov vytkla

súdu prvej inštancie, že nevysvetlil a nezdôvodnil svoj odklon od ustálenej rozhodovacej praxe súdov.
2.2 Vo vzťahu k výdavkom na externé štúdium na vysokej škole a pôžičke žalobcu zo 14.01.2008
žalovaná (ďalej aj „odvolateľka“) uviedla, že nemali byť zahrnuté do vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Výdavky na jej externé štúdium na vysokej škole (kde študovala od
01.09.2000 do 09.09.2005) označila za bežnú záležitosť, ktorou bola napĺňaná spotrebná funkcia BSM

v zmysle § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V podmienkach ich rodiny nebolo štúdium na vysokej
škole nič, čo by sa vymykalo obvyklým pomerom (žalobca aj ostatní členovia rodiny boli vysokoškolsky
vzdelaní). Na vysokej študovala s vedomím a súhlasom žalobcu, preto nešlo o náklady, ktorými by sa
bola obohatila výlučne ona na úkor spoločného majetku. Štúdium na vysokej škole síce slúžilo výlučnepre zvýšenie jej vzdelania, ktoré však vo svojich dôsledkoch bolo na prospech nielen žalovanej, ale
aj žalobcu a celej rodiny (dosiahla možnosť dosahovať zvýšené príjmy prirastajúce do masy BSM).
„Investícia“ do jej vzdelania slúžila síce na jej zárobkovú činnosť, zároveň rozmnožovala spoločný

majetok (t. č. bývalých) manželov. Namietla tiež, že pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané,
že štúdium na vysokej škole bolo počas manželstva skutočne financované (výlučne) zo spoločných
prostriedkov patriacich do BSM.
2.3 Nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie, že finančné prostriedky získané žalobcom pôžičkou od
veriteľa F.. K. G. vo výške 13.277,56 eur (400.000,- Sk) predstavujú vnos žalobcu do spoločného majetku

patriaceho do BSM. Vnosom sa rozumejú finančné prostriedky tvoriace oddelený majetok manžela,
ktorý takéto prostriedky použije na spoločný majetok. Finančné prostriedky poskytnuté iba jednému
z manželov patria do BSM, ale nevzniká spoločný záväzok manželov. Nemožno ich preto vyporiadať
v zmysle zásady „čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok“. Finančné prostriedky z tejto pôžičky
boli počas trvania BSM spotrebované. Väčšia časť z nich bola použitá na kúpu osobného motorového
vozidla Renault Espace a zvyšok sa pravdepodobne spotreboval na uspokojenie bežných potrieb rodiny.

Predmetom vyporiadania BSM sa potom nestali tieto finančné prostriedky, ale výlučne vec, ktorá bola
za ne zaobstaraná, teda motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom vyporiadania BSM. Ak súd žalovanej
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi polovicu z finančnej sumy, potom bolo potrebné odpočítať čiastku
2.300,- eur, ktorá bude žalobcovi vyplatená titulom vyporiadania osobného motorového vozidla.
2.4 Odvolateľka namietla povinnosť uhradiť 11 % ročný úrok z omeškania z pôžičky, pretože ani s

pôžičkou ani s jej podmienkami (úrokmi) nikdy nevyjadrila súhlas, nešlo o spoločný záväzok oboch
manželov.
2.5 V závere odvolania žalovaná uviedla, že správna výška sumy patriacej žalobcovi titulom finančného
vyrovnania je 1.212,54 eur (za vyporiadanie osobného motorového vozidla Renault Espace 2.300,- eur,
za podnik - hnuteľný majetok používaný na podnikanie 300,- eur, zostatok na účte vo VÚB 233,72 eur,

životná poistka Amslico AIG life 1.153,74 eur). Žalobcovi potom patrí čiastka 2.600,- eur, žalovanej
1.387,40 eur, preto je žalobcovi povinná žalovaná zaplatiť sumu 1.212,54 Eur.
3. Žalobca možnosť vyjadriť sa k odvolaniu nevyužil (§ 373 ods. 3 C. s. p.).
4. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359, § 362 C. s. p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) vec prejednal v medziach odvolania

žalovanej (§ 380 ods. 1 C. s. p.), v rozsahu určenom ustanovením § 379 C. s. p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) C. s. p. a dospel
k záveru, že odvolanie je dôvodné. Rozsudok okresného súdu s poukazom na § 388 C. s. p. z dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani
na jeho zrušenie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie

veci a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p.. Vzhľadom na potrebu
vysporiadať sa s tvrdeniami žalovanej v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

5. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

6. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov

staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

7. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje svoju povinnosť preskúmať rozsudok súdu prvej inštancie ako
celok napriek tomu, že žalovaná podala odvolanie iba proti jeho druhému a tretiemu výroku. Výroková

časť rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje vždy viacero výrokov (minimálne výrok o tom, čo sa z BSM
prikazuje tej-ktorej strane sporu a o tom, či a čo má jedna z nich plniť druhej na ich úplné vyrovnanie),
preto treba na toto rozhodnutie hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie
práva bývalých manželov z BSM a konštituovať ich nové práva. Ak strana sporu napadne odvolaním
rozsudok súdu prvého stupňa o vyporiadaní BSM (či už ako celok, alebo niektorý z jeho výrokov), žiadny

z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda oddelene právoplatnosť;
odvolacísúdmusívždypreskúmaťcelérozhodnutiesúduprvejinštancieovyporiadaníBSM(všetkyjeho
výroky vo veci samej) a v nadväznosti na výsledky svojho odvolacieho prieskumu môže toto rozhodnutie
len ako celok buď potvrdiť (§ 387 ods. 1 C. s. p.) alebo zmeniť (§ 388 C. s. p.) alebo zrušiť (§ 389 C.s. p.). Ak odvolací súd na základe odvolania podaného proti rozsudku okresného súdu o vyporiadaní
BSM pristúpi k zmene napadnutého rozhodnutia vo veci samej, nemôže niektorý výrok prvostupňového
rozsudku potvrdiť a iné výroky zmeniť alebo zrušiť. Odvolací súd pri zmene rozhodnutia (§ 388 C.

s. p.) nahradzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie ako celok. Z povahy rozhodnutia o vyporiadaní
BSM vyplýva, že odvolací súd musí pri zmene odvolaním napadnutého rozhodnutia sám nanovo a v
celom rozsahu vyporiadať všetky práva a povinnosti strán sporu z právneho vzťahu BSM a nanovo
konštituovať ich práva z novovzniknutých právnych vzťahov. To medziiným znamená, že odvolací súd
musí vo svojom zmeňujúcom rozsudku znovu uviesť konkrétny výpočet vecí v BSM, ktoré pripadajú

do výlučného vlastníctva tej - ktorej strany a tiež (prípadne aj odlišne od okresného súdu) určiť, či a
aké plnenie má jeden z bývalých manželov poskytnúť druhému na ich úplné vyrovnanie. Odvolací súd
pritom akceptoval zhodu strán sporu pri vyporiadaní vecí nenapadnutých odvolaním, v tejto časti teda
odkazuje na zdôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 C. s. p.), preto v ďalšej časti tohto
rozhodnutia odôvodní iba vyporiadanie vecí napadnutých odvolaním žalovanej, čím sa vyporiada s jej
odvolacími námietkami.

8. Strany sporu uzatvorili manželstvo dňa 28.09.2002, rozvedené bolo rozsudkom Okresného súdu
Zvolen č.k. 6C/80/2009-94, právoplatným 17.12.2009. Súdne konanie o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva bolo začaté v lehote troch rokov od jeho zániku dňa 14.12.2012. Prvú odvolaciu
námietku žalovanej predstavuje tvrdenie o nemožnosti vyporiadať zostatok na účte vedenom v UniCredit

Bank Czech republik and Slovakia, a. s., č. účtu: XXXXXXXXXXX/XXXX, výdavky na externé štúdium
na vysokej škole žalovanej a pôžičku žalobcu zo 14.01.2008 z dôvodu uplynutia času. Odvolací súd
uvádza, že vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je výkonom vlastníckeho práva,
ktorénepodliehapremlčaniu.Zákonvšakzakotvujedomnienkuvyporiadaniav§149ods.4Občianskeho
zákonníka, podľa ktorej ak sa manželia nedohodnú o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva

manželovalebonepodajúnávrhnajehovyporiadanienasúdnajneskôrdo3rokovodzánikumanželstva,
márnym uplynutím tejto lehoty nastanú zákonné účinky vyporiadania. Ide o hmotnoprávnu lehotu,
ktorá obmedzuje trvanie nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predpokladom
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov uplynutím času je teda uplynutie 3 rokov od
zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov a existencia nevyporiadaného majetku. Pri tomto

spôsobe vyporiadania sa vlastnícke právo bývalých manželov transformuje do inej formy. Vzhľadom
na znenie § 149 ods. 5 Občianskeho zákonníka sa § 149 ods. 4 použije aj v prípade, ak sa
po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov objaví majetok, ktorý do vyporiadania
zahrnutý nebol. Uplynutím lehoty 3 rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaniká
možnosť vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo dohodou alebo rozhodnutím súdu. Ak je však pred

uplynutím tejto lehoty podaný návrh na súd a súdne konanie riadne pokračuje, dohodu o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno uzavrieť vo forme zmieru. Pri možnosti uzatvorenia
mimosúdnej dohody za trvania súdneho konania po uplynutí 3 rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov sa aplikačná prax názorovo rozchádza.

8.1 Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom odvolateľky, že súd prvej inštancie nemohol vyporiadať
ten majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý strany sporu nenavrhli k
vyporiadaniu v lehote troch rokov od zániku BSM. Odvolateľka podporila toto tvrdenie odkazom
na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky a na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.
5Co/9/2015 zo dňa 16.06.2015, ktorý bez zmeny právnej úpravy, či už hmotnej alebo procesnej,

vychádzaibazozmenyrozhodovacejpraxe.Ajkeďvsúčasnostirozhodovaciapraxupúšťaodpovinnosti
súdu z úradnej povinnosti zisťovať rozsah majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a povinnosti vyporiadať celú jeho masu, bez zmeny právnej úpravy podľa názoru odvolacieho
súdu nič nebráni, aby ktorákoľvek strana sporu navrhovala vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov aj k veciam neuvedeným v primárnej žalobe, ktoré tvoria jeho masu a ohľadom ktorých

manželia nedospeli k dohode.

8.1.1 Keďže v tejto súvislosti odvolateľka argumentovala, že sa súd prvej inštancie odchýlil od ustálenej
rozhodovacej praxe súdov, odvolací súd poukazuje na to, že „ustálená rozhodovacia prax najvyššieho
súdu“ je vyjadrená predovšetkým v rozhodnutiach alebo stanoviskách najvyššieho súdu, ktoré sú

publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto
pojmu možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu,
alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ neskôr vydané rozhodnutia
najvyššieho súdu nespochybnili názory obsiahnuté v rozhodnutí dosiaľ nepublikovanom, alebo dokoncatieto názory akceptovali, prípadne myšlienkovo na ne nadviazali a rozviedli alebo z nich vychádzali
(v podrobnostiach pozri rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo 6/2017, 3Cdo 158/2017, 4Cdo 95/2017,
5Cdo 87/2017, 6Cdo 21/2017, 6Cdo 129/2017, 8Cdo 33/2017). Rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.

6Cdo 113/2017 posudzujúc prípustnosť dovolania podaného vo veci starostlivosti súdu o maloletých
vychádza zo širšie chápaného obsahu pojmu „ustálená rozhodovacia prax“ tak, že jeho súčasťou sú tiež
právne závery vyjadrené v rozhodnutiach, ktoré boli v minulosti ako judikáty publikované v oficiálnych
informačných médiách vydávaných vtedajšími inštitúciami stojacimi na vrchole sústavy všeobecných
súdov. Odvolací súd vychádzajúc zo spoločného základu právnej úpravy nemá dôvod nesúhlasiť s

odvolateľkou,žeurčitévodiacekritériápreinterpretáciu právnychnoriemmožnonájsťajvrozhodnutiach
českých súdov. Na druhej strane konštatuje, že vo vzťahu k odvolateľkou nastolenej právnej otázke
neexistuje ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít, odklon od ktorej by mal súd prvej
inštancie povinnosť odôvodniť a vysvetliť.
9. Pri výdavkoch vynaložených na štúdium odvolateľky na vysokej škole odvolací súd v
predchádzajúcom uznesení č. k. 12Co/376/2016-223 zo dňa 30. novembra 2016 konštatoval, že úhrada

za externé vysokoškolské štúdium predstavovala plnenie záväzku žalovanej, nie záväzku obidvoch
manželov. Pri posudzovaní povinnosti žalovanej nahradiť tieto platby do BSM je potrebné postupovať
analogicky ako v prípade plnenia iných záväzkov jedného z manželov zo spoločných prostriedkov
patriacich do BSM. Nakladanie s peňažnými prostriedkami je zaobchádzanie s vecami, pri ktorom treba
rozlišovať v zmysle § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, či ide o záležitosti bežné alebo ostatné. Ak

pravidelné vynakladanie poplatkov za vysokoškolské štúdium žalovanej bolo v pomeroch ich rodiny
bežnou záležitosťou, týmto spôsobom bola naplnená spotrebná funkcia BSM. Ak nešlo o záležitosť
bežnú, bolo potrebné zisťovať, či žalovaná takto postupovala s vedomím a súhlasom svojho vtedajšieho
manžela. Okresný súd bral do úvahy iba čiastky vyplatené žalovanou za externé štúdium po uzavretí
manželstva, teda po 28.09.2002. Dospel k záveru, že nešlo o bežnú záležitosť, ale o ostatnú vec

vyžadujúcu súhlas druhého manžela (išlo o poplatky bez ubytovania, stravy a iných nákladov na
štúdium). Odvolateľka tvrdila, že v podmienkach ich rodiny nebolo štúdium na vysokej škole niečím,
čo by sa vymykalo obvyklým pomerom, teda išlo o bežnú záležitosť napĺňajúcu spotrebnú funkciu
BSM. Žalobca toto tvrdenie odvolateľky nevyvrátil. Aj keď nešlo o bezplatné vysokoškolské štúdium,
ale o vysokoškolské štúdium externé, spojené s poplatkami, odvolací súd na základe skutkových

zistení okresného súdu nemohol dospieť k záveru, že ich úhrada nebola v majetkových možnostiach a
schopnostiach vtedajších manželov. Tieto náklady boli hradené z ich zdrojov, keď strany sporu netvrdili,
že sa obidve alebo jedna z nich za týmto účelom zadĺžili. Išlo o plnenie poskytnuté tretej osobe v rozsahu
primeranom finančným pomerom manželov. Vynakladanie uvedených súm teda odvolací súd právne
vyhodnotil ako bežnú záležitosť, ktorou bola naplnená spotrebná funkcia manželstva. K uspokojovaniu

tohto záväzku žalovanej zo spoločných finančných prostriedkov manželov (ako už konštatoval súd
prvej inštancie, žalovaná neuniesla dôkazné bremeno, netvrdila ani nepreukázala, že jej vysokoškolské
štúdium nebolo financované zo spoločných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov) navyše dochádzalo s vedomím a súhlasom žalobcu ako jej v tom čase manžela. Pri
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva sa nemožno domáhať náhrady toho, čo bolo vynaložené

na zadováženie vecí, ktoré slúžia bežnej osobnej potrebe jedného z manželov alebo na úhradu jeho
bežnýchpovinností,prípadnenaúhradupovinností,ktorévyplývajúzozákona,napr.plnenievyživovacej
povinnosti k deťom alebo k rodičom (Z IV, s. 502). Odvolací súd preto v tejto časti rozsudok okresného
súdu zmenil a na vynaloženie čiastky 1.460,53 eur, resp. 730,11 eur predstavujúcej jej 1 pri vyporiadaní
BSM neprihliadal.

10. Pôžička žalobcu od F.. K. G. nie je spoločným záväzkom (bývalých) manželov, ale výlučne
záväzkom žalobcu. Takto získané prostriedky žalobca vniesol sčasti na bežnú spotrebu domácnosti, čo
nebolo sporné, zvyšok bol použitý na kúpu motorového vozidla, ktoré ku dňu zániku BSM existovalo. Ak
sú peniaze patriace výlučne jednému manželovi vynaložené na bežnú spotrebu, nemožno za taký vnos
požadovať peňažnú náhradu (viď rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 3421/2006 alebo sp. zn. 22Cdo

1030/2008).
10.1 Súdna prax judikovala, že ak vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden
z manželov a ak takto získané peniaze boli použité na kúpu určitej veci, t.j. bola za ne získaná určitá
majetková hodnota, patrí aj táto hodnota - za splnenia ostatných podmienok uvedených v § 143 OZ a
bez ohľadu na to, či bola zmluva o pôžičke platne uzavretá - do bezpodielového spoluvlastníctva. Na

záväzok manžela, ktorý takto získal peniaze, ktoré je povinný vrátiť, a ktorý ich vynaložil v skutočnosti na
spoločný majetok zo svojho, sa prihliadne pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Každému
z manželov má byť uhradené zo spoločného majetku druhým manželom to, čo vynaložil na spoločný
majetok zo svojho, ale len vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielu, ktorý každý z nich dostávaz bezpodielového spoluvlastníctva (rozsudok NS ČSSR sp. zn. 8 Cz 36/1969, R 57/1970). Odvolacie
tvrdenie žalovanej, že predmetom vyporiadania sa nestali tieto finančné prostriedky, ale len vec za ne
zaobstaraná je správne a zodpovedá aj postupu okresného súdu. Vo vzťahu k tejto pôžičke ale žalobca

v súlade s § 150 druhou vetou OZ požiadal, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok; okresný súd musel na takúto žiadosť žalobcu prihliadnuť.
10.2 Okresný súd prihliadol na časť finančných prostriedkov z pôžičky žalobcu od F.. K. G. vo výške
390.000,- Sk (12.945,63 eur) použitých na kúpu motorového vozidla Renault Espace patriaceho do BSM
po odpočítaní 100.000,- Sk zaplatených počas manželstva tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť

žalobcovi polovicu zo sumy 290.000,- Sk (9.626,23 eur), t. j. čiastku 4.813,11 eur spolu s 11 % úrokom z
omeškania od 15.12.2009 do zaplatenia. Tento postup súdu prvej inštancie nie je správny vzhľadom na
potrebu uhradiť každému z manželov zo spoločných prostriedkov to, čo vynaložil na spoločný majetok
zo svojho len vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielov.
10.3 Z výroku rozsudku okresného súdu aj z jeho odôvodnenia (odsek 22) vyplýva, že pri vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo vzťahu k pôžičke žalobcu od F.. K. G. uložil žalovanej

povinnosť podieľať sa na platbe úroku z omeškania (11% od 15.12.2009 do zaplatenia). Rozsudkom
Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/2/2016-115 bola v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 16Co/147/2017-152 S.. Z. G. uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi F.. K. G. istinu vo výške
9.958,17 eur spolu s úrokom vo výške 11% ročne zo sumy 9.958,17 eur od 15.12.2009 do zaplatenia (č.l.
244 spisu). Žalobca navrhol, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok všeobecne

napojednávaníkonanomdňa15.03.2017,svojnávrhšpecifikovalpodanímzodňa28.03.2017.Uviedolv
ňomvýslovne,žepožadujefinančnúkompenzáciuvovýškejednejpolovicezistinyvovýške9.958,17eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 11% ročne zo sumy 9.958,17 eur od 15.12.2009 do rozhodnutia
vo veci samej. Okresný súd žalobcovi priznal tento nárok vrátane úroku z omeškania vychádzajúc z
rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22Cdo 1151/2007. Toto rozhodnutie však rieši vyporiadanie spoločného dlhu

(bývalých) manželov vrátane jeho príslušenstva, ktorým sú úroky (nie úroky z omeškania). Odvolací
súd, viazaný návrhom žalobcu dospel k záveru, že uloženie povinnosti žalovanej uhradiť žalobcovi zo
spoločných prostriedkov to, čo vynaložil na spoločný majetok zo svojho spolu s úrokom z omeškania
nie je správne. Právo veriteľa na úrok z omeškania ako istý druh sankcie vzniklo pre zanedbanie
povinnosti dlžníka (žalobcu) vrátiť dlh riadne a včas. Od žalovanej nemožno spravodlivo požadovať, aby

sapodieľalanaplnenítejtopovinnostižalobcu,navznikuktorejonanemánijaképričinenie.Odvolacísúd
preto do majetkového vyrovnania bezpodielových spoluvlastníkov úrok z omeškania žiadaný žalobcom
vo výške 11% ročne zo sumy 9.958,17 eur od 15.12.2009 do rozhodnutia vo veci samej nezahrnul.
11. Odvolací súd potom vychádzajúc zo zhodnej vôle strán sporu ustálil, že do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov patrilo osobné motorové vozidlo zn. Renault Espace 1.9 dCi, EČV: DT XXX

AP, ktoré ale už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nebolo vo vlastníctve bývalých manželov.
Predmetom vyporiadania je preto netto čiastka 4.600,- eur, ktorú žalovaná za jeho predaj zo dňa
15.11.2010 obdržala a ktorá bola preto prikázaná do jej vlastníctva; z nej žalobcovi podľa zhody strán
sporupatrí2.300,-eur. Stranysporupožadovaliajvyporiadaniehodnotypodniku(hociišloovecpatriacu
žalovanej na výkon jej podnikania, ktoré už ukončila); uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi

na vyrovnanie z tohto titulu čiastky 300,- eur (1/2 zo 600,- eur) nebolo sporné. Odvolací súd túto časť
návrhu považoval za vyporiadanie majetkových práv bývalých manželov v širšom zmysle, preto na
takúto dohodu prihliadol iba pri určení výšky sumy, ktorú má žalovaná zaplatiť žalobcovi. K zhode strany
sporu dospeli aj pri prikázaní peňažných prostriedkov v sume 463,63 eur, nachádzajúcich sa v čase
zániku BSM na bežnom účte vedenom na meno žalobcu vo VÚB, a.s. žalobcovi a na uložení povinnosti

žalobcovi zaplatiť žalovanej na ich vyporiadanie 1, t. j. 231,71 eur. Strany sporu požadovali vyporiadať aj
sumu životného poistenia žalobcu vedeného v spoločnosti Amslico AIG life určenú podľa zhodnej vôle
strán sporu čiastkou 2.307,48 eur, z ktorých je polovica pripadajúca žalovanej vo výške 1.153,74 eur.
Podľa odvolacieho súdu ide o výdavok vynaložený zo spoločných finančných prostriedkov na výlučný
majetok jedného z manželov, teda ho nemožno prikázať jednému z bývalých manželov do vlastníctva,

ale treba zohladniť jeho hodnotu. Žalovanej boli prikázané peňažné prostriedky vo výške v čase zániku
BSM 477,95 eur uložené na účte číslo XXXXXXXXXXX/XXXX vedenom na jej meno v UniCredit bank
Czech Republic and Slovakia a.s., z ktorých je povinná vyplatiť žalobcovi sumu 238,97 eur. Celkovo je
hodnota tohto majetku, patriaceho do BSM, resp. podliehajúceho jeho vyporiadaniu na základe zhody
strán sporu 8.448,86 eur (4.600,- + 600,- + 463,63 + 2.307,48 + 477,95), polovica pripadajúca na

každého z bývalých manželov je 4.224,43 eur. Žalobcovi zostali finančné prostriedky vo výške 463,43
eur a hodnota získaná poistením 2.307,48 eur, spolu 2.770,91 eur. Žalovaná dostala hodnotu 5.677,95
eur (477,95 + 600,- + 4.600). Odvolací súd pri vyporiadaní vychádzal z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké, preto na každého z nich pripadá čiastka 4.224,43 eur, takže žalobca dostal o 1.453,52 eurmenej (4.224.43 - 2.770,91) a žalovaná o 1.453.52 eur viac (5.677,95 - 4224,43). Zohľadniť ale ešte
treba čiastku 9.626,23 eur, ktorú na tento majetok vniesol žalobca zo svojho (z pôžičky od F.. K. G.), a
to v redukovanej sume zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielu, ktorého sa každému z nich dostáva z

bezpodielového spoluvlastníctva (viď R 57/1970, alebo rozsudky NS SR sp. zn. 3Cdo 117/2012 zo dňa
13.08.2015,sp.zn.6cdo56/2017zodňa25.04.2018).Vprejednávanomsporejetentopodiel1.Celkovú
hodnotu majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve potom treba znížiť o sumu 4.813,11 eur. Na základe
uvedeného odvolací súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie bezpodielového
spoluvlastníctva čiastku 6.266,63 eur (1.453,52 + 4.813,11 eur). Vzhľadom na výšku tejto sumy určil

odvolací súd dlhšiu lehotu jej splatnosti 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 232 ods. 3 C. s. p.).
12. Pri rozhodovaní o trovách konania odvolací súd aplikoval § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods.
2 C. s. p. a rozhodol o trovách celého, nielen odvolacieho konania. Vychádzal zo skutočnosti, že pri
tzv. iudicium duplex má aj rozhodovanie o trovách konania svoje špecifiká, pretože ide o rozhodnutie
v podstate v záujme obidvoch sporových strán, ktoré majú povinnosť uskutočniť vyporiadanie. Nedá
sa preto povedať, že plný úspech v konaní má ten, kto podal žalobu. Úspech alebo neúspech je až

v tom, akého podielu sa komu dostane; v tomto smere nezáleží na návrhu, súd postupuje ex offo.
Preto si spravidla, pri dodržaní základnej parity podielov, každá strana sporu znáša svoje náklady zo
svojhoanebudedruhémuničhradiť(bližšieinBičovský,J.Bezpodílovéspoluvlastnictvímanželů.Praha:
Linde Praha a. s. - Právnické a ekonomické nakladatelství a knihkupectví Bohumily Hořínkové a Jana
Tuláčka, 1994, 230 s., str. 225). Odvolací súd po zohľadnení, že podiely obidvoch bývalých manželov

na zaniknutom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sú rovnaké rozhodol o trovách konania tak,
ako je uvedené v II. výroku tohto rozsudku.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a

čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).