Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. marec 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/247/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116226535
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8116226535.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v spore žalobcov: 1. W. Y., K.. XX.XX.XXXX,

R. XXXX/XX, B. Š. - S., 2. E. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. P. XX, V. - K. Š., 3. H.. I. Q., K.. XX.XX.XXXX, O.M.
B. XX, V. - K. Š., 4. Q. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. P. XX, V.Š. - K. Š. proti žalovanej: U. S., K.. XX.XX.XXXX,
O. Š. XX, V. - K. Š., o vydanie dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná m á vo vzťahu k žalobcom v 1. až 4. rade n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100
% trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 23.12.2016 sa žalobcovia domáhali, aby súd žalovanej uložil

povinnosť žalobcom v 1. až 4. rade vydať spoluvlastnícky podiel, každému zo žalobcov po 1/70 - tine
a každému zo žalobcov v 5. - 9. rade po 1/350 - tine z nehnuteľnosti - parcela KN - E č. XXX/XX,
orná pôda o výmere 7.450 m2, zapísané na LV č. XXXX, S..Ú.. K. Š. (pôvodne žalobu podali deviati
žalobcovia, k úprave petitu však následne nedošlo).

2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod č.k. 26D/12/2010
bolo vydané Uznesenie v dedičskej veci po neb. E. S., K.. XX.XX.XXXX, G. P. XX.XX.XXXX, naposledy

bytom V. X, V. K. Š.. Predmetom tohto konania bolo prejednanie novoobjaveného majetku po
poručiteľke, a to parcely S. - A. Č.. XXX/XX - orná pôda o výmere 7.450 m2, vedenej pod B v celosti
na LV č. XXXX. S..Ú.- K. Š..

3. Uviedli, že poručiteľka zomrela bez závetu, bez manžela ako bezdetná dňa 18.09.1988. Ako dedičia
prichádzajú do úvahy jej nevlastné sestry, žijúce v čase jej smrti, a to O. Q. U. Q. Ď. v rovnakom podiele
(po v jednej polovici). Keďže medzi medzičasom zomreli, nastupujú ich potomkovia.

4. Titulom Q. Ď. tak dedičmi sú Q. Ď. právom svojho otca E. Ď., G.. XXXX U. O.. A. P. U. X. K. titulom
svojho otca X. Ď., G.. XXXX.

5. Pokiaľ ide o dedičov O. Q., Uznesením Krajského súdu v Prešove, č.k. 4CoD/1/2011 zo dňa
24.08.2011 bolo ustálené, že dedičkou po O. Q. je žalovaná, a to s poukazom na to, že účastníkmi
konania pri dodatočnom prejednaní dedičstva sú len tí dedičia, ktorí nimi boli v pôvodnom konaní,

resp. ich právni nástupcovia. Uznesením Okresného súdu v Prešove č. D/841/01 v dedičskej veci po
neb. O. Q., G.. XX.XX.XXXX bolo konanie o dedičstve zastavené a bolo ustálené, že ako dedička zo
zákona prichádza do úvahy U. S..X. O. Q. (ako dedička jednej polovice majetku neb. E. S.R.) G. XX.XX.XXXX ako bezdetná, bez manžela
a bez zanechania závetu. Podľa citovaného ust. § 475 Obč. zák., platného a účinného v čase smrti
poručiteľky, jej dedičmi mali byť jej súrodenci, resp. ich právni nástupcovia. O. Q. mala okrem E. S.

ďalších 6 súrodencov, B. W., G.. XXXX, X. Q., G.. XXXX, U. Q., G.. XXXX, U. X., G.. XXXX, Q. P., G..
XXXX U. X. Q., G.. XXXX. Keďže všetci jej súrodenci ju predumreli, právom reprezentácie nastupujú
potomkovia súrodencov poručiteľky. Nimi sa nástupníctvo končí.

7. Dedičia po B. W. : a) neb. Q. B., G.. O.) Q. K., Y.. W., O. W. Z.R. XXX D.) K.. X. W., G.. XX.XX.XXXX

P.) K.. B. K., G.. XXXX A.) E. W., G.. XX.XX.XXXX E.) B. V., G.. XX.XX.XXXX. X/ P. V. X. Q. U.) K.. V.
Q., G.. XXXX O.) K.. Q.Á. I., G.. XXXX, D.) K.. Q. F., G.. XX.XX.XXXX. X/ P. V. U. Q. U.) K.. U. F., G..
XX.XX.XXXX O.) K.. J. Q., G.. XXXX D.) K.. Q. W., G.. XXXX. X/ P.Č. V. U. X. U.) U. X., O. U. V. XX, V.
O.) K.. A. Q., G.. XX.XX.XXXX, D.) K.. S. X. G., V. V.. X/ P. V. Q. P.R. U.) K.. E. Ď., G.. XXXX O.) K.. X.
Ď., G.. XXXX X/ P. V. X. Q.; U.) W. Y. O.) E. Q. D.) E. Q. P.) X. Q. A.) H.. I. Q. E.) U. B. F.) U. S.S..

8. Poukázali na to, že z uvedeného vyplýva, že po O. Q. v súlade súst. § 475 OZ, mali byť potomkovia
súrodencov poručiteľky, ktorí žili v čase jej smrti, resp. ich právni nástupcovia, teda právom B. G.
(podiel 1/5 z polovice majetku E. S.: a) Q. K., Y.. W., O. W. Z. XXX, b) dedičia po E. W., G.. XX.XX.XXXX,
právom U. Q. (podiel 1/5 polovice majetku E. S.) c) dedičia po neb. U. F., G.. XX.XX.XXXX • právom U.
X. ( podiel 1/5 polovice majetku E. S.), d) U. X., O. U. V. XX, V. e) dedičia po neb. A. Q., G.. XX.XX.XXXX

• právom X. Q. ( podiel 1/5 z polovica majetku E. S.) a) W. Y. O.) E. Q. D.) E. Q. - G.. B. Y. XXXX, jeho
dedičmi sú manželka a dcéry - žalobkyne v 5. - 9. rade, d) X. Q., A.) H.. I. Q., E.) U. B., F.) U. S..

9. Uviedli, že dedičmi po neb. O. Q., ako dedičke 1/2 majetku E. S. nebola len žalovaná, ale právom
jej brata X. Q. aj žalobcovia. Žalovaná je tak nepravým dedičom vo vzťahu k tej času dedičstva, ktoré

podľa zákona v príslušných podieloch mali zdediť žalobcovia v 1.-9. rade, a preto je povinná v zmysle
§ 485 Obč. zák. vydať žalobcom majetok, ktorým nadobudla neprávom. Žalobcovia v 1. - 4. rade ako
dedičia majú právo na 1/7 z 1/10 (1/5 z polovica majetku E. S.) , t.j. každý po 1/70, žalobcovia v 5.-
9 rade majú právo na l/350.

10. Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila podaním doručeným súdu 28.06.2017 a vo veci uviedla, že
so žalobou nesúhlasí a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

11. Poukázala na to, že predmetom sporu medzi žalobcami na jednej strane a ňou na strane druhej od
r.2010, je novoobjavený majetok po neb. E. S., nar. XX.X.XXXX, G. P. XX.X.XXXX, naposledy bytom

V.-K. Š., V. X, ktorý nebol prededený v základnom dedičskom konaní v r. 1988 po jej smrti, ale až
v dodatočnom dedičskom konaní vr. 2010. Neb. E. S. - bola sestrou ich otca X. Q.. Neb. E.S. S.
zomrela ako rozvedená a bezdetná v r. 1988. K dedičskému konaniu boli prizvané, podľa vtedy platných
zákonov, jej vtedy už len 2 žijúce sestry a to Q. Ď. Y.. Q. a O. Q., ktoré dedičstvo neodmietli. V čase
novoobjaveného majetku v r. 2010 už nežila ani jedna z nich. Preto po Q. Ď., prostredníctvom jej 2 synov

dedili vnuk Q. Ď. a vnučky O.. A. Ď., U. X. K..

12. Žalobcovia v 1.-4.rade a v 5.rade /brat E./ sa domáhali byť účastníkmi dedičského konania po
neb. E. S. a O. Q.. Najskôr sa dožadovali, aby do okruhu dedičov po neb. E. S. bol zaradený aj ich
otec X. Q., ktorý zomrel v r.1981, ale v čase smrti E. S. /r.1988/ už nežil, neskôr sa dožadovali, aby

boli dedičmi po O. Q., sestre neb. E. S.. K dedeniu po neb. E. S. neboli prizvaní ani ostatní 5 /piati/
súrodenci, keďže v čase smrti poručiteľky už nežili. Následne však všetkých notár prizval k dodatočnému
prejednaniunovoobjavenéhomajetkuponeb.E.S.S.-t.z.dedičovpoQ.Ď.adetipobratoviX.Q.avydal
osvedčenie zo dňa 30.06.2010, voči ktorému dňa 08.07.2010 podala žiadosť o pokračovanie v konaní,
lebo nesúhlasila s vydaným osvedčením, lebo nezodpovedalo tomu, ako sa notár Marušin vyjadril k

dedičovi po nebohej O. Q.. Následne bolo vydané uznesenie Okresného súdu v Prešove č. 26D12/2010
zo dňa 07.02.2011, voči ktorému podala odvolanie dňa 23.03.2011. Dňa 22.03.2013 Okresný súd v
Prešove vydal „Rozsudok“ č. 14C/280/2011 - 42, ktorým žalobu v konaní o určenie okruhu dedičov
žalobcov v 1.-4. a5.rade zamietol. Týmto rozsudkom súd potvrdil, že účastníkmi dodatočného konania
priprejednanínovoobjavenéhomajetkuponebohejE.S.sútídedičia,ktorínimibolivzákladnomkonaní.

Teda Q. Ď. U. O. Q.. Vyplývalo to z vtedy platných právnych predpisov. Neexistoval právny predpis, ktorý
by umožňoval, aby v III. dedičskej skupine dedili deti nežijúcich súrodencov poručiteľky neb. E. S.. Dňa
9.10.2013 bol vydaný Krajským súdom v Prešove „Rozsudok“ o určenie okruhu dedičov po neb. E. S.,
ktorý potvrdil Rozsudok Okresného súdu v Prešove zo dňa 22.3.2013, č.k. 14C 280/2011 - 42.13. Pokiaľ ide o O. Q. uviedla, že tá bola jej teta - otcova sestra- ktorá až do dovŕšenia veku 97 rokov,
nepretržite žila v spoločnej domácnosti najskôr jej rodičov a neskôr jej rodiny. Otec ešte za svojho života

vysporiadal - 7 detí. Pričom ona a sestra U. B. Y.. Q. dedičstvom získali rodičovský dom v podiele1/2
každá z nás. Otec zápisnicu z tohto konania doplnil klauzulou, aby on a mama mali doživotný úžitok v
našom rodinnom dome. Žiaľ tetu O. Q. touto klauzulou nezabezpečil /r. 1979/. Keď žalobcovia postupne
odchádzali z rodičovského domu z dôvodov ženby a vydaja /r. 1964 - 1980/, ako najmladšia ostala žiť
v rodičovskom dome, ktorý vlastnili ona a sestra U. B. Y..Q.. Keď sa sestra U. B. vydala a odsťahovala

sa, finančne sa vysporiadali. Stala sa tak jedinou vlastníčkou pôvodného rodičovského domu. Otec
X. Q. zomrel v r. 1981. Teta O. Q. nebola vzdelaná, nevedela čítať, ani písať. Jej dôchodok preberala
ich mama a ona s ním hospodárila. V r. 1978 postihla mamu mozgová príhoda a vo veku 78 rokov
zomrela. Teta O. Q. mala vtedy 94 rokov. Po smrti ich mamy, nikto zo žalobcov neprejavil záujem o
tetu a zabezpečiť jej 24 hodinovú starostlivosť. Veď aj prečo? Už nič nevlastnila. Jediný jej pozemok
náš otec prepísal na svojich synov. Takže ostala žiť s jej rodinou, v jednej domácnosti. Ostala s nimi

bývať a ona pre ňu robila všetko - prala , varila, žehlila, kúpala, umývala vlasy, strihala nechty - za
pomoci svojej rodiny. Nikto zo žalobcov jej nepomohol. V septembri v roku 2000, cca 8 mesiacov pred
svojou smrťou spadla doma a prestala sama chodiť, iba s podopieraním o niekoho. Bolo to pre jej rodinu
náročné obdobie. Nerobila to pre tetu zo zištných dôvodov. O. Q. zomrela, nie na chorobu, ale starobu.
Zabezpečili jej dôstojný pohreb. Po smrti O. Q. som bola prizvaná na Notársky úrad v Prešove za účelom

prejednania dedičstva. Preto, lebo v roku 2001 obstarala pohreb. Keďže však nebolo čo prejednávať,
notárka konanie zastavila. Vtedy nik mohol tušiť, že sa raz stane dedičkou novoobjaveného majetku
po svojej sestre E. S.? Podľa § 475 obč. zákonníka účinnému k 18.9.1988, ktorý pojednáva o tom,
že ak nededil po neb. O. Q. manžel, ktorého nikdy nemala, ani žiadny z rodičov, ktorí už nežili, tak je
dedičom ten, kto s ňou žil najmenej po dobu 1 roka pred jej smrťou v spoločnej domácnosti. Má za to,

že ustanovenie tohto paragrafu viac než splnila, lebo v jej prípade to bolo preukázateľne viac ako len 1
rok. Poukázala na to, že je jedinou dedičkou po neb. O. Q. a dedičstvo som získala oprávnene.

14. Žalovaná súdu predložila rozsudok tunajšieho súdu č.k. 14 C 280/2011 - 42 zo dňa 22. 3.
2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24. 10. 2013, rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 3

Co 116/2013, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Cdo 9/2014, list bez datovania
adresovaný žalovanej zo strany žalobkyne 1. rade (č.l.sp. 52 ).

15. Na uvedené vyjadrenie reagovali žalobcovia vo veci uviedli, že vo vzťahu k dedičskému konaniu,
ktoré prebiehalo na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 14C 280/2011 a následne na krajskom súde,

ktorým bol určený okruh dedičov po nebohej neb. E. S. pre konanie o novoobjavenom majetku súdy
nemohli nijako preskúmavať správnosť okruh dedičov a museli vychádzať z dedičského spisu č. D
891/01, podľa ktorého ako jediná dedička bola uvedená žalovaná. Keďže pri dodatočnom prejednaní
dedičstva sú účastníkmi konania iba tí dedičia, ktorí nimi boli v pôvodnom konaní súdy teda v týchto
konaniach nemohli rozhodnúť inak. Uviedli, že situáciu kedy okruh dedičov pôvodnom konaní nebol

určený správne rieši ustanovenie § 485 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa po prejednaní
dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je aj niekto iný, je povinný takzv. neoprávnený dedič mu toto
dedičstvo vydať. Z uznesenia o dedičstve po nebohej E. S. č.k. 26D 12/2010 je zrejmé, že dedičmi po
nebohej sú jej sestry O. Q. U. Q. Ď.R.. O. Q. mala 7 súrodencov, ktorí ju všetci predumreli a jedným
z nich bol aj X. Q. titulom jeho mali po O. Q. dediť všetkých jeho deti s poukazom na ustanovenie §

475 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka platného v čase smrti O. Q., nielen žalovaná, a poukázali na to,
že žalobcovia sú oprávnenými dedičmi a žalovaná ako neoprávnený dedič, keďže nadobudla viac ako
podľa zákona mala nadobudnúť je povinná im dedičstvo vydať pokiaľ žalovaná argumentovala tým, že
s nebohou O. Q. žila v spoločnej domácnosti uviedli, že spolužijúce osoby nemôžu byť samostatnými
dedičmi v druhej skupine a preto ak niet iných dedičov, spolužijúce osoby prechádzajú do tretej skupiny

a v tejto skupine ako dedičia prichádzajú do úvahy aj deti súrodencov, žalobcovia právom svojho otca
Jána Martina z toho dôvodu považovali žalobu za dôvodnú.

16. Žalovaná následne využila možnosť a reagovala na vyjadrenie žalobcov a v podaní, ktoré bolo súdu
doručené dňa 13.04.2018 poukázala na to, že neb. O. Q. v roku 2001 zomrela v jej rodinnom dome

na starobu. Obstarala jej pohreb. Preto bola prizvaná na dedičské konanie po jej smrti, ktoré však
bolo pozastavené, keďže nebolo čo prejednávať, lebo teta O. Q. zomrela ako nemajetná. V roku 2010
nečakane zdedila polovicu pozemku po svojej sestre E. S. Y.. Q., ktorý ostal neprededený po jej smrti
v roku 1988. Bola rozvedená a deti nemala. Podľa vtedy platných predpisov mohli po neb. E. S. Y..Q. dediť iba žijúci súrodenci tj. Q. P., Y.. Q. U. O. Q.. Ich otec Ján nemohol byt' tretím dedičom, ako
požadovali žalobcovia, keďže zomrel ešte v roku 1981. Žalovaná nesúhlasila s vyjadrením žalobcov, že
je nepravým dedičom po tete O. Q.. Opakovane poukázala na skutočnosť, že teta neb. O. Q. žila u nej v

rodinnom dome, kde sa ňu starala, zabezpečila jej dôstojnú starobu až do jej smrti- 97 rokov. Poukázala
na rozhodnutia Okresného súdu v Prešove, č.k. 14C/280/2011-42 zo dňa 22.03.2013, Krajského súdu v
Prešove, č.k. 3Co 16/2013-85 zo dňa 09.10.2013, Najvyššieho súdu SR, č.k. 1 Cdo 9/2014-120 - zo dňa
29.02.2016, poukázala na to, že je jedinou dedičkou po neb. O. Q. a dedičstvo nadobudla oprávnene.

17. Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a výsluchom strán sporu a zistil
tento skutkový stav veci :

18.Zrozsudkutunajšiehosúduč.k.14C280/2011-42zodňa22.03.2013právoplatnéhodňa24.10.2013
mal súd zistené, že žalobcovia (totožný s okruhom žalobcov v tomto konaní sa proti žalovanej a ďalším
žalovaným) sa domáhali určenia okruhu dedičov.

19. Z predmetného rozsudku mal súd zistené, že v tamojšom konaní sa žalobcovia domáhali, aby súd
určil, že oni sú dedičia zo zákona po poručiteľke neb. E. S., G. P. XX.XX.XXXX a zároveň, že sú
účastníkmi konania dedičského konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 26D/12/2010
prejednávaného súdnym komisárom JUDr. Jánom Marušinom pod sp.zn. Dnot 49/2010, kde uviedli,

že po neb. Františke Kollarovičovej rod. Marcinovej bolo prejednané štátnym notárstvom v Prešove
dedičstvo pod sp.zn. D 1483/88, pričom do úvahy prichádzali dedičia zo zákona v III. skupine, aj
súrodenci poručiteľky a účastníkmi pôvodného dedičského konania boli len sestra poručiteľky a to Q.
Ď. rodená Q. a O. Q. a účastníkmi pôvodného dedičského konania neboli deti X.K. Q. ako súrodenca a
zákonného dediča v III. skupine, pričom žalobcovia sú právnymi nástupcami nebohého X. Q..

20. Z odôvodnenia tohto rozsudku mal súd zistené, že na základe vykonaného dokazovania mal
preukázané,žededičmipoporučiteľkeneb.E.Š.S.zomrelejdňa18.09.1988bolinazákladerozhodnutia
Q.Y. Ď. U. O. Q.. Zároveň že Krajský súd v Prešove na základe uznesenia zo dňa 24.08. 2011 sp.
zn. 4 CoD/1/2011 v rámci odôvodnenia tohto rozhodnutia poukázal na to, že účastníkmi konania pri

dodatočnom prejednaní dedičstva sú iba tí dedičia, ktorí boli nimi v pôvodnom konaní, prípadne ich
právni nástupcovia, pričom z tohto rozhodnutia zároveň vyplynulo, že prvostupňový súd má opätovne
prejednať novoobjavený majetok s dedičmi, ktorí nimi boli na základe pôvodného dedičského konanie,
respektívesprávnyminástupcamiponebohejQ.Ď.anebohejO.Q..Súduviedol,žeztýchtoskutočností
jednoznačne vyplývalo, že v čase smrti poručiteľky neexistoval právny predpis, ktorý by umožňoval v III.

v dedičskej skupine dediť aj deťom súrodencov poručiteľa, tak ako je to v súčasnosti na základe právnej
úpravy prijatej s účinnosťou od 1. 1. 1992, kedy do tohto znenia bol zakomponovaný § 475 ods. 2, ktorý
hovorí o tom že, ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú dedičský podiel rovnakým
dielom jeho deti. V predmetnom konaní bolo nesporné, že poručiteľka zomrela dňa 18.09.1988, kedy
už jej brat X. Q. (otec žalobcov) nežil, a kedy táto právna úprava ešte neplatila, pričom na základe tejto

právnej úpravy mohli dediť iba žijúci súrodenci. Vzhľadom na uvedené žalobu ako nedôvodnú zamietol.

21. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 3 Co/116/2013 - 85 zo dňa 9. 10. 2013 bol rozsudok
Okresného súdu Prešov č.k. 14 C 280/2011 - 42 zo dňa 22. 3. 2013 potvrdený. V predmetnom rozsudku
odvolací súd k námietkam odvolateľov uviedol, že súdy nemohli v konaní nijako preskúmavať správnosť

okruhudedičovpoporučiteľkeO.Q.zomrelejdňaXX.XX.XXXX.Akovyplynulozpripojenéhodedičského
spisu Okresného súdu Prešov sp.zn. D891/01, dedičské konanie po O. Q. bolo vedené pred Okresným
súdom Prešov pod sp.zn. D 891/01. O. Q. zomrela ako slobodná, bezdetná, bez zanechania závetu.
V uvedenom dedičskom spise bola ako poručiteľka uvedená jediná dedička spolužijúca osoba, ktorá s
poručiteľkou žila v spoločnej domácnosti 41 rokov - žalovaná v 1. rade. Uznesením Okresného súdu

Prešov zo dňa 26. 6. 2001, č.k. D 891/2001-7 bolo dedičské konanie zastavené z dôvodu, že poručiteľka
O. Q. nezanechala žiaden majetok. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.01.2001.

22. Súd vo veci vykonal dokazovanie aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k.
1Cdo/9/2014 - 120 o zamietnutí dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 09.10.2013

sp.zn. 3Co 116/2013.

23. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 26D 12/2010 mal súd zistené, že žalobkyňou v 1. rade bol iniciovaný
návrh na začatie dedičského konania o novoobjavenom majetku po poručiteľke neb. E. S. a predmetomtohto dedičského konania bola parcela č. XXX/XX o výmere 7450 m2 nachádzajúca sa v katastrálnom
území Nižná Šebastová, obec Prešov, okres Prešov zapísané na liste vlastníctva č. XXXX.

24. V danej právnej veci bolo rozhodnuté uznesením č.k. 26D 12/2010 - 136, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 22.09.2016 tak, že celé dedičstvo pozostávajúce z nehnuteľnosti zapísanej na liste
vlastníctva č. 2385 parcela č. S. XXX/XX, k.ú. K. Š. nadobúdajú dedičia zo zákona III. skupine a
to v žalovaná v podiele 4/8 in, a Q. Ď., O.. A. Ď. U. X. K. s tým, že súdny komisár bol viazaný vyššie
uvedenými rozhodnutiami

25. Žalobcovia v žalobe a neskôr v konaní uvádzali, že po neb. O. Q. je vedené na tunajšom súde
dedičské konanie o novoobjavenom majetku pod sp.zn. 26 D 825/2016. Súd zistil (č.l.sp. 73), že
konanie vo veci vedenej pod sp.zn. 26 D 825/2016, nie je právoplatne skončené, a podľa zápisnice o
pojednávaníspísanejnotárskejzápisnicinotárkyJUDr.VieryČopákovejdňa26.9.2018malsúdzistené,
že účastníkmi dedičského konania sú tak žalobcovia v 1. až 4. rade ako aj žalovaná.

26. Vo veci boli výsluchnutí žalobcovia, ktorí okrem iného uvádzali, že v konaní vedenom súdnym
notárom JUDr. Čopákovej sú uznaní, ako do úvahy pripadajúci dedičia.

27. Podľa § 192 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CSP) Ak niekto pred

potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý
dedičstvo neodmietol, ide o spor o dedičské právo.

28. Podľa § 473 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych
predpisov(ďalejlenOZ)Vprvejskupinedediaporučiteľovedetiamanžel,každýznichrovnakýmdielom.

Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani
tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.

29. Podľa § 474 ods. 1, 2 OZ - Ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel,
poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou

v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní
výživou na poručiteľa. Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej
polovicu dedičstva.

30. Podľa § 475 ods. 1, 2 OZ Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým

dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho
smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli
odkázanívýživounaporučiteľa. Akniektorýzosúrodencovporučiteľanededí,nadobúdajújehodedičský
podiel rovnakým dielom jeho deti.

31. Podľa § 475a OZ Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom
prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.

32.Podľa§485 ods.1,2OZAksapoprejednanídedičstvazistí,žeoprávnenýmdedičomjeniektoiný,je
povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa

zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča. Nepravý
dedičmáprávo,abymuoprávnenýdedičnahradilnáklady,ktorénamajetokzdedičstvavynaložil;takisto
mu patria úžitky z dedičstva. Ak však vedel alebo mohol vedieť, že oprávneným dedičom je niekto iný,
má právo len na náhradu nevyhnutných nákladov a je povinný oprávnenému dedičovi okrem dedičstva
vydať i jeho úžitky.

33. V danej právnej veci sa žalobcovia domáhali rozhodnutia ktorým, by súd uložil povinnosť žalovanej
ako v neoprávnenej dedičke vydať dedičstvo oprávneným dedičom po poručiteľke O. Q.. Žalobcovia
uvádzali, že je zrejmé, že dedičmi po O. Q. v súlade s ustanovením § 475 Občianskeho zákonníka
mali byť aj oni ako potomkovia súrodenca poručiteľky, ktorí žili v čase jej smrti respektíve ich právni

nástupcovia. Súd mal však zistené, že predmetné dedičské konanie je vedené pod sp.zn. 26D 825/2016
a tohto času nie je právoplatne skončené, podľa predloženého zoznamu dedičov zo dňa 11.03.2019
notárskym úradom JUDr. Viery Čopákovej, so žalobcami je konané ako s dedičmi neb. O. Q. zomrelej
dňa XX.XX.XXXX.34. Súd v ďalšom poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo
26/2011, ktoré bolo zbierke rozhodnutí vydané pod č. 32/2013 z, ktorého právnej vety vyplýva -

Návrh oprávneného dediča proti nepravému dedičovi na vydanie majetku, ktorý z dedičstva má (§
485 ods. 1 Občianskeho
zákonníka), je predčasný, pokiaľ konanie o dedičstve nebolo právoplatne skončené. Ten, o kom sa na
základe jeho tvrdení možno dôvodne domnievať, že je poručiteľovým dedičom, je účastníkom konania
o dedičstve od uplatnenia svojich dedičských práv v konaní dovtedy, kým sa nepreukáže, že nie je

poručiteľovým dedičom alebo že nededí z dôvodu dedičskej nespôsobilosti. Ak účastník dedičského
konania spochybní dedičské právo iného účastníka tohto konania a rozhodnutie o dedičskom práve
závisí od zistenia sporných skutočností, súd nie je oprávnený sám spornosť riešiť; je povinný postupovať
podľa § 175k ods. 2
O.s.p. ( v súčasnosti ustanovenie § 192 CMP).

35. Na základe uvedeného súd uzatvára, že návrh žalobcov v danej právnej veci bol podaný predčasne,
pretože konanie o dedičstve právoplatne skončené nebolo a v ďalšom súd poukazuje aj na aplikovateľný
rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 21 Cdo 142/2006 zo dňa 20.12.2007 v zmysle,
ktorého žalobu o vydanie majetku z dedičstva podľa ustanovenia § 485 Občianskeho zákonníka
môže podať úspechom, len ten kto nebol účastníkom konania o dedičstve. Uplatnenie žaloby v

zmysle ustanovenia § 485 Občianskeho zákonníka nie je opodstatnené pred právoplatným skončením
dedičského konania.

36. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol ako predčasne podanú, pričom z dôvodu hospodárnosti sa
nezaoberal ďalšími námietkami uvádzanými, tak žalobcami ako aj žalovanou.

37. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. V danej právnej veci žalovaná bola v konaní plne úspešná preto jej súd priznal nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

41. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.