Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. marec 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11Csp/16/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617216549
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:7617216549.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: WM Consulting &

Communication, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 34127798, zastúpený: Advokátska kancelária
Roman Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, IČO: 36866598, p r o t i
žalovaným: 1. L. Š., M.. XX.X.XXXX, Q. P., L. XXXX/XB a 2. T.Á. Š., M.. XX.X.XXXX, P., L. XXXX/XB,
obaja zastúpení: JUDr. Matúš Motyka, advokát, so sídlom v Stropkove, Námestie SNP 7, o zaplatenie
15.268,72 Eur a prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovaní m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou z 26.10.2017 sa domáhal voči žalovaným zaplatenia 15.268,72 Eur, zmluvných
úrokov 11,60% ročne a úrokov z omeškania 8% ročne, ktoré špecifikoval v žalobnom petite od 13.3.2015
podľa dátumov jednotlivých úhrad zo strany žalovaných. Nárok uplatnil zo zmluvy o splátkovom úvere
uzavretej X.X.XXXX medzi jeho právnym predchodcom Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalovanými,
ktorou žalovaným bol poskytnutý úver 11.700 Eur s ročnou úrokovou sadzbou 11,60%. Úver mali splácať
mesačnými splátkami po 5.074,12 Sk od XX.X.XXXX a keďže ho riadne nesplácali, Slovenská sporiteľňa
a.s. im zaslala XX.X.XXXX výzvy na úhradu omeškanej sumy pri omeškaní trvajúcom viac ako 90

dní a zároveň upozornila žalovaných na možnosť zosplatnenia úveru. Žalovaní dlh nevyrovnali, preto
Slovenská sporiteľňa a.s. úver zosplatnila X.X.XXXX, čo oznámila žalovaným listom z XX.X.XXXX. Dňa
XX.X.XXXX Slovenská sporiteľňa a.s. túto pohľadávku postúpila žalobcovi, žalovaným to oznámila
listom zo dňa 7.10.2014. Následne žalovaní požiadali žalobcu o splátkový kalendár a dňa 7.4.2015
uzavreli s ním dohodu o splátkach na obdobie jedného roka, ktorej súčasťou bolo aj ich uznanie dlhu
z predmetnej úverovej zmluvy vo výške 16.768,72 Eur, pozostávajúcej z istiny 11.650,71 Eur, úrokov
4.422,34 Eur a úrokov z omeškania 695,67 Eur. Následne žalovaní poukazovali splátky po 60 Eur od

19.3.2015, neskôr po 100 Eur mesačne, celkovo vo výške 1.500 Eur. Po ich zohľadnení aktuálne dlh
žalovaných činí 15.268,72 Eur a tvorí ho istina 10.210,71 Eur, úrok 4.422,34 Eur a úrok z omeškania
695,67 Eur.

2. Žalobca zdôraznil, že uznaním dlhu čo do dôvodu aj výšky podľa § 323 Obchodného zákonníka
vznikla vyvrátiteľná domnienka o pohľadávke žalobcu a predložením uznania dlhu už žalobca nemá
žiadnu inú dôkaznú povinnosť. Zároveň však v žalobe citoval aj § 558 Občianskeho zákonníka.

3. Žalovaní so žalobou nesúhlasili a v písomnom vyjadrení k nej uviedli, že dohodu o splátkach a
uznaní dlhu zo X.X.XXXX považujú za absolútne neplatný právny úkon. Žalobca ich kontaktoval na
jar 2015 s výzvou na úhradu pohľadávky, ktorú prevzali od Slovenskej sporiteľne a.s. Po vysvetleníich ťažkej finančnej situácie im žalobca navrhol splátkový kalendár, ktorý im neskôr zaslal poštou a
ktorý žalovaní podpísali a dodržiavali ho. Koncom roka 2015 ich znovu kontaktoval žalobca a požadoval
vyššiu splátku. Žalovaní začali uhrádzať 100 Eur mesačne, ale koncom roka 2016 žalobca požadoval

ešte vyššiu mesačnú splátku, ktorú už nevedeli splniť. Až po doručení žaloby a porade s advokátom sa
dozvedeli, že súčasťou splátkového kalendára bolo aj ich uznanie dlhu, o ktorom ich nikto neinformoval
a ktorému nerozumeli. Podpisom danej dohody chceli dosiahnuť len splátkový kalendár a nie uznávať
dlh. Uzavretie tejto dohody je podľa nich v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona
č. 250/2007 Z.z., pretože pri jej uzatváraní neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a

žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie záväzku spotrebiteľa, čo predstavuje
nekalú obchodnú praktiku, ktorej nie je možné poskytnúť právnu ochranu s poukazom na § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Napokon žalovaní vzniesli aj námietku premlčania s odôvodnením, že k
mimoriadnej splatnosti úveru došlo 9.9.2014 a žaloba bola podaná až 26.10.2017, teda po uplynutí
trojročnej premlčacej doby.

4. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaných nesúhlasil s ich tvrdením o neplatnosti uznania dlhu
a poukázal na článok IV. bod 5, v zmysle ktorého dohoda bola uzavretá slobodne, vážne, určite a
zrozumiteľne. Už z jej označenia vyplýva, že obsahuje aj uznanie dlhu, ktoré je jasne a určito vymedzené
aj v jej ďalšom texte. Žalovaní sú spôsobilí na právne úkony a ich tvrdenie, že nerozumeli uznaniu dlhu
je irelevantné. Nesúhlasil ani s tým, že by konal v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalovaní disponovali

textom dohody niekoľko týždňov, dohoda bola vyhotovená 12.3.2015 a žalovaní ju podpísali až 7.4.2015
a teda mali dostatok času oboznámiť sa s jej obsahom. Žalobca nesúhlasil ani s námietkou premlčania,
keďže k zosplatneniu úveru došlo 9.9.2014 a žalovaní svoj dlh uznali 7.4.2015, teda v čase, keď dlh
premlčaný nebol. Uznaním dlhu začala plynúť nová desaťročná premlčacia doba podľa § 110 ods. 1
Občianskeho zákonníka a preto námietka premlčania je nedôvodná.

5. Žalovaní v duplike na repliku žalobcu zotrvali na svojej argumentácii, že ich vôľa smerovala len k
uzavretiu dohodu o splátkach a nie uznaniu dlhu. Aj sám žalobca označoval komunikáciu medzi nimi ako
„odsúhlasenie splátok“, pričom ako dôkaz priložili email z 9.3.2015 a tiež sprievodný list k tejto dohode zo
dňa 12.3.2015 označil ako „dohoda o splátkach“. Odcitovali aj časť odôvodnenia rozsudku Najvyššieho

súduSR8MCdo1/2014zodňa30.3.2015,ktorýmNajvyššísúdpotvrdilsprávnosťzáverovnižšíchsúdov
o neplatnosti uznania dlhu pre nedostatok vôle a slobody (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) pri
spotrebiteľskom vzťahu, keďže zo skutkových okolností, za ktorých žalovaná podpisovala predmetnú
dohodu vyplynulo, že nemala vedomosť, že podpisuje aj uznanie záväzku a že je premlčaný. Preto aj
podľa Najvyššieho súdu tento právny úkon je neplatný a nemohol ani nastať právny následok uznania

záväzku podľa § 558 Občianskeho zákonníka.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných, dohodou o splátkach a uznaním záväzku zo dňa
7.4.2015, oznámením o postúpení pohľadávky, písomnými vyjadreniami strán, zmluvou o splátkovom
úvere zo dňa XX.X.XXXX, výzvami zo dňa 15.8.2014 s doručenkami, oznámeniami o vyhlásení

mimoriadnej splatnosti zo dňa 10.9.2014 s doručenkami, prehľadom o úhradách žalovaných, ako aj
ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

7.DňaXX.X.XXXXbolauzavretápísomnázmluvaosplátkovomúvereč.0504932733medziSlovenskou
sporiteľňou a.s. ako veriteľom a oboma žalovanými ako dlžníkmi. Hneď v časti I. sú uvedené základné

podmienky nasledovne: výška úveru - 11.700 Eur; druh úveru - spotrebný bezúčelový úver; úroková
sadzba - fixná 11,60 % p.a.; spôsob poskytnutia úveru - jednorazovo bezhotovostne; spracovateľský
poplatok - 189,17 Eur; poplatok za správu úveru - 1,99 Eur mesačne; výška splátky istiny - 168,43
eur; splatnosť prvej splátky - 20.4.2009; počet splátok - 119; periodicita a splatnosť splátok - mesačne
k 20.dňu v kalendárnom mesiaci; konečná splatnosť úveru - 20.2.2019; RPMN - 13,20 %; priemerná

hodnota RPMN - 12,37%; celkové náklady spojené s úverom - 8.615,20 Eur.

8. Podľa časti II. bodu 2 zmluvy dlžník vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými
sú VOP, úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené zverejnením.

9. Podľa bodu 7.6.1 VOP účinných od 1.8.2002, ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny
alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní (písm. a/) je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru.10. Žalovaní úver riadne splácali do januára 2011. Ďalšie úhrady boli nepravidelné a v podstatne nižších
sumách ako bola dohodnutá splátka v zmluve. Konkrétne zaplatili až v auguste 2011 22,5 Eur a potom
nie každý mesiac sumy od 35 Eur do 80 Eur, pričom poslednú platbu pred zosplatnením úveru poukázali

26.3.2014. Celkovo zaplatili z predmetnej úverovej zmluvy sumu 4.694,38 Eur do 26.3.2014, potom
začali platiť až od 19.3.2015 mesačne sumy 60 Eur, neskôr 100 Eur podľa dohody o splátkach.

11. Slovenská sporiteľňa a.s. listom zo dňa 15.8.2014 vyzvala osobitne každého zo žalovaných k úhrade
dlžných splátok z predmetnej úverovej zmluvy, ktoré ku dňu 14.8.2014 vyčíslila na sumu 6.442,10 Eur

v lehote 15 dní s upozornením, že v opačnom prípade pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
pohľadávky. Tento list bol doručovaný žalovanej v 1.rade poštou dňa 16.8.2014, čo preukazuje poštový
podací hárok (č.l. 112). Žalovanému v 2.rade bol doručovaný na adresu uvedenú v zmluve, teda na
adresu Šarišské Michaľany, Pod Lesíkom 6, odkiaľ sa zásielka vrátila s tým, že adresát je neznámy dňa
20.8.2014.

12. Doručovanie poštou je upravené v bode 10.3 VOP Slovenskej sporiteľne a.s. a to tak, že zásielka
sa považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a to aj vtedy, ak sa adresát o nej nedozvie
alebo sa vráti zásielka ako nedoručená.

13. Žalovaní dlh na splátkach neuhradili, preto Slovenská sporiteľňa a.s. listom z 10.9.2014 im oznámila

mimoriadne zosplatnenie úveru ku dňu 9.9.2014 a svoju pohľadávku vyčíslila na 15.635,07 Eur. Vyzvala
žalovaných na jej úhradu do 15 dní od prevzatia oznámenia. Tento list bol doručený žalovanej v 1.rade
dňa 22.9.2014 a žalovanému v 2.rade bol opäť doručovaný na jeho adresu podľa zmluvy odkiaľ sa
zásielka vrátila odosielateľovi 17.9.2014.

14. Dňa 25.9.2014 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok medzi Slovenskou sporiteľňou a.s.
ako postupcom a žalobcom ako postupníkom a jej predmetom bola aj táto pohľadávka. Postupca túto
skutočnosť oznámil žalovaným listom zo dňa 7.10.2014.

15. Dňa 12.3.2015 žalobca spísal „Dohodu o splátkach a uznanie záväzkov v zmysle § 323 Obchodného

zákonníka“, ktorú podpísal v uvedený deň a žalovaní ju podpísali 7.4.2015. V nej sa uvádzajú 4
pohľadávky žalobcu, okrem spornej zmluvy o úvere aj z iných zmlúv, pričom v článku I. je obsiahnutá
pohľadávka z predmetnej úverovej zmluvy. Ku dňu 12.3.2015 bola vyčíslená na 16.768,72 Eur, pričom
pozostáva z istiny vo výške 11.650,71 Eur, zmluvného úroku 4.422,34 Eur a úroku z omeškania 695,67
Eur.

16. Článok II. spomínanej dohody je označený názvom „uznanie záväzkov“ a pod ním je uvedené, že
dlžníci uznávajú svoje záväzky voči veriteľovi špecifikované v článku I. čo do dôvodu aj výšky.

17. Článok III. je samotnou dohodou o splátkach a pod bodom 1 sa žalovaní zaviazali uhrádzať svoj

záväzok z predmetnej úverovej zmluvy po dobu jedného roka v mesačných splátkach po 60 Eur.

18. V článku IV. bode 5 je obsiahnuté prehlásenie dlžníkov, že záväzky uznali slobodne, vážne
a zrozumiteľne, toto uznanie nepodpisovali v časovej tiesni alebo pod nátlakom, ani za nápadne
nevýhodných podmienok a nemajú voči nemu žiadne výhrady.

19. Na pojednávaní obaja žalovaní vypovedali o spôsobe uzavretia dohody o splátkach tým spôsobom,
že žalobca ich viackrát kontaktoval telefonicky a vyzýval na úhradu celej pohľadávky. Žalovaní však
úver prestáli splácať z dôvodu ich zlej finančnej situácie súvisiacej s tým, že žalovaná v 1.rade išla na
materskú dovolenku a žalovaný v 2.rade prišiel o zamestnanie. Preto so žalobcom sa ústne dohodli na

splátkach po dobu 1 roka vo výške 60 Eur mesačne. Pri ústnej dohode nebola žiadna zmienka o uznaní
dlhu, následne poštou im bola doručená spomínaná dohoda o splátkach, ktorá obsahovala aj uznanie
záväzkov. Obaja žalovaní však vôbec tomuto inštitútu nerozumeli, ich záujmom bolo úver splácať v
dohodnutých splátkach, nevedeli ani o tom, že pohľadávka je už premlčaná, boli v stresovej situácii a
spomínanúdohodupretopodpísali.Prehlásili,žeakbyimbolaposkytnutáinformáciaopodstateinštitútu

uznania dlhu a o jeho dôsledkoch predstavujúcich fikciu o existencii ich záväzku vrátane jeho výšky,
predĺženie premlčacej doby na 10 rokov a posunutiu začiatku jej plynutia od dátumu uznania záväzku,
rozhodne by uznanie dlhu nepodpísali.20. Žalobca uplatnil nárok na základe uznania dlhu, pričom súd vychádzal zo záveru, že tento právny
úkon je potrebné posúdiť podľa Občianskeho zákonníka konkrétne § 558. Je totiž nesporné, že zmluva
o splátkovom úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými je spotrebiteľskou

zmluvou v zmysle jej definície uvedenej v § 52 Občianskeho zákonníka.

21. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

22. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

23. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
25. Súd pripomína, že ustanovenie § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka bola zavedená
do tohto právneho predpisu zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou tohto ustanovenia od 1.4.2015.
Znamená to teda, že v čase uzatvorenia spornej dohody o splátkach obsahujúcej aj uznanie dlhu,

už spomínané zákonné ustanovenie bolo účinné, teda nepochybne všetky právne vzťahy je potrebné
posúdiť v zmysle občianskoprávnych noriem a teda konkrétne Občianskeho zákonníka.

26. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie

tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

27. Ak by bolo platné uznanie dlhu žalovanými, platila by vyvrátiteľná domnienka o existencii dlhu vo
výške uvedenej v uznaní dlhu a došlo by aj k novému plynutiu premlčacej doby, ktorá by sa predĺžila až
na 10 rokov. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorý musí spĺňať

predpoklady platnosti právneho úkonu v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o
platnosti právnych úkonov (§ 37 a násl.) a tiež podľa osobitnej časti Občianskeho zákonníka - § 558.
Vychádzajúc z ustanovenia § 558 vety druhej Občianskeho zákonníka podmienkou platnosti uznania
dlhu v prípade, že v čase uznania je už dlh premlčaný, je vedomosť dlžníka o jeho premlčaní. Z
uvedenéhodôvodusúdskúmal,čivčaseuznaniadlhužalovanými,teda7.4.2015,nebolaužpohľadávka

žalobcu premlčaná, pretože nepochybne žalovaní o premlčaní nevedeli a zjavne to nevedel ani žalobca,
ktorý aj na pojednávaní sa vyjadril v tom zmysle, že trojročná premlčacia doba začala plynúť až od
zosplatnenia úveru t.j. od 9.9.2014. Súd však s týmto názorom nesúhlasí. Je nesporné, že aj premlčanie
v tomto prípade sa posudzuje podľa Občianskeho zákonníka.

28. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v
dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

29. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

30. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

31. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátokstane zročným celý dlh (§ 565 ),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

32. Účastníci zmluvy o spotrebiteľskom úvere si možnosť predčasného zosplatnenia úveru dohodli vo
VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prípade jeho nesplácania. Dodržaný bol aj
postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keďže už v čase výziev právneho predchodcu žalobcu
obsahujúcich upozornenie na možné zosplatnenie úveru, omeškanie žalovaných trvalo dlhšiu dobu,
nakoľko dlh na splátkach podľa výzvy veriteľa k 14.8.2014 bol vyčíslený na 6.442,10 Eur. Pri mesačnej

splátke 189,17 Eur to znamená, že v tom čase bolo omeškaných 34 splátok, čo sú 2 roky a 10 mesiacov
nesplácania. Prvá omeškaná nezaplatená splátka by teda pripadala na november 2011. K zosplatneniu
úveru došlo až listom z 10.9.2014, teda dodržaná bola zákonná lehota (dlhšia ako 15 dní po upozornení
nazosplatnenieúveruvzmysle§53ods.9Občianskehozákonníka). Súdpretovyhlásenieopredčasnej
splatnosti úveru považuje za platný a účinný právny úkon.

33. Podľa § 103 vety druhej Občianskeho zákonníka pri zosplatnení úveru začína plynúť premlčacia
doba nie od omeškania celej zosplatnenej pohľadávky a teda nie od momentu účinnosti zosplatnenia
ako to prezentoval žalobca, ale od omeškania splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu, keďže tak je to
zreteľne uvedené v zákone. Súd zastáva názor, že malo by ísť o prvú omeškanú splátku, ktorá nebola
uhradená, čo je logický dôsledok zásady upravenej v § 101 Občianskeho zákonníka spočívajúcej v tom,

že relevantné je posúdenie toho, kedy sa právo mohlo vykonať prvýkrát.

34. Súd teda nesúhlasí s argumentáciou žalobcu ohľadom začiatku plynutia premlčacej doby.
Zákonodarca totiž jasne v § 103 vete druhej Občianskeho zákonníka uviedol od kedy plynie premlčacia
doba pri zosplatnení úveru, t.j. odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Účelom tohto ustanovenia je,

aby veriteľ pri omeškaní dlžníka nebol pasívny a aby včas využil svoje právo na zosplatnenie úveru.
Premlčacia doba rozhodne neplynie od momentu účinnosti zosplatnenia úveru, keďže zákon nič také
neuvádza. Právny záver o tom, že premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka pri zosplatnení
úveru plynie už od omeškania prvej splátky vyplýva z viacerých súdnych rozhodnutí. Ide napr. o
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici 16Co/95/2018 zo dňa 13.9.2018, Krajského súdu v

Trnave 26Co/276/2017 zo dňa 23.10.2018, Krajského súdu v Prešove 6Co/26/2017 zo dňa 28.6.2018,
Krajského súdu v Trenčíne 27Co/315/2017 zo dňa 27.2.2018, Krajského súdu v Banskej Bystrici
16Co/34/2018 zo dňa 18.10.2018 alebo Krajského súdu v Trnave 26Co/176/2017 zo dňa 26.3.2018.

35. Žalovaní zaplatili do zosplatnenia úveru celkovo 4.694,38 Eur, čo znamená, že zaplatili necelých

28 mesačných splátok (4.694,38 : 168,43). Prvá splátka podľa zmluvy bola splatná 20.4.2009, 28
mesačných splátok bolo uhradených, teda posledná 20.8.2011 (ak sa jednotlivé úhrady započítavajú na
najskôr splatné splátky). Trojročná premlčacia doba začala teda plynúť 20.9.2011 a uplynula 20.9.2014.
V čase uznania dlhu bola teda uznaná pohľadávka premlčaná, o čom žalovaní nemali vedomosť a preto
nenastal právny dôsledok uznania dlhu vyplávajúci z § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

36. Súd považuje za potrebné vyjadriť sa aj k vzťahu medzi ustanovením § 558 a § 110 ods.
1 Občianskeho zákonníka a v tejto súvislosti v celom rozsahu sa stotožňuje s právnym záverom
vyplývajúcim z rozsudku Krajského súdu v Košiciach 11Co/418/2016 zo dňa 21.6.2017. V odôvodnení
rozsudku sa uvádza, že § 558 Občianskeho zákonníka bol zavedený až zákonom č. 509/1991 Zb. s

účinnosťou od 1.1.1992. Dovtedy zákon neupravoval podmienky uznania premlčaného dlhu. V dôsledku
zmeny právnej úpravy uznania premlčaného dlhu po 1.1.1992, právne následky viažuce sa na možnosť
počítania desaťročnej premlčacej doby pri právach písomne uznaných čo do dôvodu aj výšky (§ 110 ods.
1 veta druhá občianskeho zákonníka) sú závislé od toho, či dlžník o premlčaní vedel alebo nie. Uznanie
premlčaného dlhu zakladá právne dôsledky uvedené v § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka

len vtedy, ak dlžník o premlčaní vedel (§ 558 veta druhá), ak dlžník o premlčaní nevedel, nemá jeho
uznanie akékoľvek právne účinky. Iný výklad ignoruje vnútornú prepojenosť uvedených ustanovení a
historické súvislosti ich zavedenia do právneho poriadku.

37. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na závery vyplývajúce z rozsudkov Najvyššieho súdu SR

1Cdo/197/2009 z 25.3.2010 a 8MCdo/1/2014 z 303.2015, keď Najvyšší súd taktiež uviedol, že pri uznaní
premlčaného dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka dlžníkom, ktorý nevie, že uznáva premlčaný dlh,
nedochádza k plynutiu novej desaťročnej premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
S poukazom na tieto závery súd mal za to, že námietka premlčania bola vznesená dôvodne. Trojročnápremlčacia doba začala plynúť najneskôr od 20.9.2011 (prípadne 20.11.2011) a keďže žaloba bola
podaná až 26.10.2017, bolo to nepochybne až po jej uplynutí.

38. Súd zároveň vyhodnocoval právny úkon uznania dlhu aj v zmysle všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka.

39. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

40. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

41.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

42. Súd tiež poukazuje aj na relevantné ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v
znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej dohody.

43. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona nekalé obchodné praktiky sú zakázané a to pred, počas aj po
vykonaní obchodnej transakcie.

44. Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona obchodná praktika sa považuje za nekalú ak
a/ je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti

b/ podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa
vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena
skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

45. Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno

rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej
obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm.
u/ citovaného zákona).

46. Pri vyhodnotení postupu žalobcu ako nekalej obchodnej praktiky súd zohľadnil tú skutočnosť, že

žalobca dal podpísať žalovaným dohodu o splátkach, ktorá bola pre nich rozhodujúca a aj v komunikácii
so žalovanými sám označoval predkladanú listinu len ako dohodu o splátkach a nie ako uznanie dlhu.
Rozhodne nepostupoval pritom s riadnou odbornou starostlivosťou, keď žalovaných neupozornil na
dôsledky uznania dlhu a navyše uvedený právny úkon im vnútil, keďže žalovaní, ak chceli splátkový
kalendár, museli podpísať aj uznanie dlhu, čím si však zhoršili svoje zmluvné postavanie. Ak teda chceli

splátky, museli podpísať celý formulár, hoci netušili význam toho, čo podpisujú.

47. Nekalou obchodnou praktikou je vždy konanie dodávateľa majúce vplyv na ekonomické správanie
a rozhodovanie spotrebiteľa a implikujúce rozpor s požiadavkou odbornej starostlivosti (a dobrými
mravmi). Pri posudzovaní otázky platnosti právneho úkonu v súvislosti s použitím nekalých obchodných

praktík možno postupovať podľa všeobecných ustanovení o právnych úkonoch a v tomto kontexte
dospieť k záveru, že neplatný právny úkon bude aj vtedy, ak jeho uzavretie bolo dosiahnuté použitím
nekalej obchodnej praktiky, ktorá mala dosah na vôľu spotrebiteľov. Ide o postup v rozpore s dobrými
mravmi a preto aj z toho dôvodu daný právny úkon (uznanie dlhu) je absolútne neplatný s poukazom
na § 39 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

48. Napokon absolútnu neplatnosť uznania dlhu možno vyvodiť aj v dôsledku nedostatku vôle
žalovaných na uzavretie tohto právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Platnosť
uznania dlhu je totiž potrebné vyhodnotiť aj v kontexte s princípom ochrany spotrebiteľa, ktorý je
v spotrebiteľských právnych vzťahoch prioritný. Potrebné je vychádzať z toho, že informovanosť

spotrebiteľa o dôsledkoch uznania spočívajúcich v predlžení všeobecnej premlčacej lehoty z troch rokov
na 10 rokov a posunutí začiatku jej plynutia od splatnosti pohľadávky až do uznania dlhu nemôže byť na
ujmu spotrebiteľa. Pre platnosť každého právneho úkonu sa vyžaduje (okrem iného) sloboda a vážnosť
vôle (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Tá je výsledkom určitého psychického rozhodovaciehoprocesu. Uznanie dlhu je právnym úkonom a osoba, ktorá sa vážne a slobodne rozhodne pre tento
právny úkon, má byť uzrozumená s podstatou daného právneho inštitútu a jeho dôsledkami. Aj keď
vo všeobecnosti platí zásada „ignorantia iuris non ex cusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje)

tento princíp je nepoužiteľný v spotrebiteľských právnych vzťahoch v neprospech spotrebiteľa, keďže
ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa (uznesenie Najvyššieho súdu
SR 6MCdo/9/2012 zo dňa 16.1.2013).

49. Vzhľadom na vyššie uvedené právne závery a dôvodne vznesenú námietku premlčania súd preto

žalobu zamietol.

50. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V
spore boli v celom rozsahu úspešní žalovaní, súd im preto priznal nárok na plnú náhradu trov konania.
Nezistil totiž žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len vo výnimočných prípadoch.

51. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť
podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.