Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/762/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711200081
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6711200081.5

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľky K. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
D. XXX/XX, XXX XX L., t. č. C. U. X, XXX XX R. X, právne zastúpenej JUDr. Ľubomírom Ivanom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Dukelských hrdinov 34, 960 01 Zvolen, proti odporcovi
R. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX L., o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej H. R., nar. XX. XX. XXXX, zastúpenej

kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Q., na základe odvolania odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/1/2011-522 zo dňa 31. 07. 2013 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/1/2011-579 zo dňa 31. 10. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Sudca Okresného súdu Zvolen C.. D. R. nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej

na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 8C/1/2011.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom uložil odporcovi (ďalej aj „otec“) povinnosť prispievať na výživu
maloletej H. výživným vo výške 200 Eur mesačne vždy do 15-teho dňa vopred k rukám
navrhovateľky (ďalej aj „matka“) od 07. 09. 2012 (prvý výrok). Nedoplatok na výživnom od 07. 09. 2012
do 14. 08. 2013 vo výške 1 234,83 Eur okresný súd povolil splácať odporcovi v 60,- Eur mesačných

splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody
splátok nezaplatením čo i len jednej z nich (druhý výrok; o trovách konania súd rozhodne osobitným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok).
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že rozsudkom okresného súdu č. k. 8C/1/2011-246 zo dňa 15. 08.
2012 bolo manželstvo účastníkov rozvedené; maloletá bola zverená do výchovy a opatery
navrhovateľky; odporcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným mesačne

sumou200,-Eur.Zároveňbolupravenýstykodporcusmaloletou.NazákladeodvolaniaodporcuKrajský
súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 17Co/280/2012-372 zo dňa 30. 01. 2013 rozsudok
okresného súdu vo výroku o výživnom zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok okresného
súdu č. k. 8C/1/2011-246 zo dňa 15. 08. 2012 vo výrokoch ohľadne rozvodu manželstva, zverenia
maloletej do výchovy navrhovateľky a úpravy styku odporcu s maloletou nadobudol právoplatnosť dňom
07. 09. 2012.

Okresný súd považoval za preukázané, že maloletá v školskom roku 2012/2013 navštevovala X.
ročník B. Q.L., ako aj krúžok K. C., L. krúžok a Q. Z.L. v R., L. ulica (hudobný nástroj - L.). V škole
používa podložku na kreslenie a rysovanie, slúchadlá k počítaču, R. paličku, písací stroj pre U. D. a
hlasový software; zúčastňuje sa poradenského procesu Centra špeciálno-pedagogického poradenstva
v Bratislave.
Navrhovateľka pracuje u zamestnávateľa D. D., a.s., R. a v období od februára do decembra

roku 2011 jej príjem predstavoval 457,02 Eur netto; na základe dohody o pracovnej činnosti, uzavretej
so spoločnosťou H. B., a. s., jej čistý príjem v období január až marec roku 2012 predstavoval 115,92Eur; z potvrdenia o príjme fyzickej osoby zo závislej činnosti, vystaveného E. H. B. v R. vyplynulo, že
navrhovateľkin príjem zo závislej činnosti za kalendárny rok 2012 bol vo výške 1 187,15 Eur s tým, že
čiastkový základ dane predstavoval sumu 1 028,17 Eur. V období od mája až do septembra

2012 bola čistá mzda navrhovateľky u zamestnávateľa E. K., s. r. o. R. 564,05 Eur, t. j. 112,81 Eur
mesačne. U ďalšieho zamestnávateľa E. G., s. r. o., R. mala navrhovateľka v období od 04. 06. do 24.
09. 2012 príjem zo závislej činnosti priemerne 97,90 Eur mesačne; v období od októbra do novembra
2012 u zamestnávateľa T. E., s. r. o., R. navrhovateľkin čistý príjem predstavoval 179,31 Eur mesačne.
Z čestného vyhlásenia navrhovateľky zo dňa 08. 04. 2013 okresný súd zistil, že v mesiacoch január

až marec mala navrhovateľka príjem ako O. B. N. a to v januári 330 Eur, vo februári 320 Eur, v marci
340,- Eur. Z tohto príjmu mala povinnosť platiť 55 Eur zdravotné poistenie. Odporca (správne malo byť
uvedené navrhovateľka) pracuje v spoločnosti K. E., s. r. o., R. od 27. 05. 2013 ako O.
V. E. Q.. Jej základný plat podľa mzdového výmeru je 338,40 Eur, osobné ohodnotenie 40 Eur, t. j.
hrubá mzda 378 Eur.
Okresný súd ustálil príjem navrhovateľky sumou cca 300 Eur mesačne; jej náklady konštatoval vyššie

ako jej príjem, pretože náklady spojené s bývaním predstavujú 310,- Eur, nákup hygienických potrieb a
stravy 200,- Eur mesačne, cestovné MHD 26,- Eur mesačne, výdavky s výživou a záľubami maloletej
60,- Eur (L. krúžok 35,- Eur mesačne, obedy v škole 25,- Eur mesačne). Odporca platí mesačne výživné
na maloletú vo výške 90,- Eur.
Z výplatných pások odporcu okresný súd zistil, že jeho mzda v mesiacoch január až apríl 2013 bola

vo výške 2784,87 Eur, t.j. 696,21 Eur netto. Príjem odporcu v období od mája 2012 do apríla 2013 bol
vo výške 6 655,13 Eur v čistom, t.j. 554,59 Eur mesačne. Opodstatnené výdavky odporcu súvisia s
bývaním (130 Eur mesačne), stravou, cestovným do zamestnania a výživným na maloletú
(90,- Eur mesačne).
Okresný súd nevzal do úvahy „platby za mobilný telefón“ vo výške 30,- Eur, ktoré považoval za

neprimerane vysoké. Poukázal na to, že každý rodič si musí predovšetkým uvedomiť svoju povinnosť
zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na
uspokojenie vlastných potrieb.
Je v možnostiach a schopnostiach odporcu platiť výživné na maloletú vo výške 200,- Eur mesačne, ktoré
je postačujúce vzhľadom na jej vek a potreby.

Okresný súd vyčíslil nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 1 234,83 Eur za obdobie
od 07. 09. 2012, t. j. odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode účastníkov až do 14. 08.
2013 s prihliadnutím na výšku výživného, ktorú odporca platil mesačne v sume 90,- Eur (110,- Eur x 11
mesiacov + výživné za 7 dní v auguste vo výške 24,83 Eur).
Otrováchkonaniaokresnýsúdrozhodolpodľaustanovenia§151ods.3Občianskehosúdnehoporiadku

(ďalej len „O.s.p.“).

Okresný súd opravným uznesením č. k. 8C/1/2011-579 zo dňa 31. 10. 2013 opravil deň vyhlásenia
rozsudku okresného súdu č. k. 8C/1/2011-522 na deň 14. 08. 2013.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Žiadal rozsudok okresného súdu
zrušiť a vrátiť. Poukázal na to, že životná úroveň obidvoch účastníkov (rodičov) nie je vysoká, a preto
nie je možné zvyšovať životnú úroveň maloletého dieťaťa. Navrhovateľka nepredložila listinný dôkaz o
svojom príjme za celý rok 2012, ale len za 3 mesiace. Ohľadne príjmu v roku 2013 predložila
iba čestné prehlásenie o O. N. na B. K.. Samotná navrhovateľka sa vyjadrila, že pracovala na B. K. v

období od júna roku 2012 do apríla roku 2013, a preto okresný súd nezistil výšku skutočného príjmu
navrhovateľky. Rozhodnutie okresného súdu považoval za nepreskúmateľné.
Okrem toho, dňa XX. XX. XXXX sa mu narodila dcéra Y. R. a vznikla mu povinnosť podieľať sa na
nákladoch spojených s tehotenstvom a pôrodom matky Y. R. a zároveň platiť výživné. Svoje náklady
špecifikoval sumou 803,60 Eur (náklady v súvislosti s bývaním vo výške 112,- Eur, výdavky na stravu

180,- Eur, na kúpu oblečenia, obuvi a hygienických potrieb vo výške 80,- Eur, cestovné do zamestnania
52,- Eur, cestovné autom do R. a späť - 2x 800 km počas dvoch víkendov - vo výške 160,- Eur, výdavky
súvisiace so zabezpečením stravy, kúpy oblečenia, hygienických potrieb, hračiek, kníh pre
maloletú H. počas dvoch víkendov a prázdnin vo výške 50,- Eur, náklady na telefón
vo výške 10,- Eur, výdavky na lieky 19,80 Eur, mesačná splátka úveru vo výške 49,80 Eur, výživné

na maloletú H. vo výške 90,- Eur) s tým, že výška jeho priemerného mesačného zárobku v období od
mája 2012 až do apríla 2013 bola 554,59 Eur, a teda jeho výdavky prevyšujú jeho mesačný príjem.
Podľa jeho názoru otec navrhovateľky neprispieva na výživu maloletej H., ale prispieva navrhovateľke
na platenie jej spotrebného úveru, ktorý spláca vo výške 75,- Eur mesačne a na výdavky súvisiace sužívaním internetu a telefónu mesačne vo výške 40,- Eur. Namietal, že navrhovateľka sa
stala dlžníčkou Zdravotnej poisťovne N.. Súd neskúmal skutočné výdavky navrhovateľky v súvislosti
s návštevou L. krúžku maloletej, ani jej skutočný príjem v období od júna 2012 do apríla 2013. Ďalej

uviedol, že ceny trhu práce za opatrovanie detí a upratovanie v R. sú podstatne vyššie ako uviedla
navrhovateľka (priemerne vo výške 670,- Eur a viac), a teda navrhovateľka mala reálnu
možnosť nájsť si vhodné pracovné miesto. Okresný súd neprihliadol na to, že zakúpil maloletej písací
stroj na písanie bodového písma pre U. v hodnote 460,- Eur. Chcel jej kúpiť aj klavír, ktorý ale kúpila
navrhovateľka. Jeho mama 13. 12. 2012 a 11. 01. 2013 zaplatila navrhovateľke súhrnne sumu 800,-

Eur, ktorú podľa neho navrhovateľka použila na zabezpečenie základných životných potrieb a na výživu
maloletej. Má za to, že by bolo vhodnejšie pre maloletú, aby navštevovala E.L. B. v M.. Ďalej uviedol,
že výdavky v súvislosti s narodením maloletej Y. R. boli vo výške 1 782,40 Eur. Podľa jeho názoru výška
výživného pre maloletú H. mala byť v sume 60,- Eur mesačne.
Odporca vo svojom odvolaní prejavil pochybnosti o nezaujatosti „konajúceho“ sudcu, ktorý po vyhlásení
rozhodnutia diskutoval s účastníkmi na strane navrhovateľky a s navrhovateľkou,

a preto je dôvod na prejednanie veci iným ako zákonným sudcom. Dňa 24. 09. 2014 odporca
oznámil, že o dôvode pre vylúčenie zákonného sudcu sa dozvedel v priebehu konca školských prázdnin,
t. j. koncom mesiaca august 2013, keď sa stretol so svojou známou, ktorá nechcela
byť menovaná a ktorá mu oznámila, že videla koncom roku 2011 jeho bývalú manželku s jej rodinou
v priestoroch súdu, kde predtým za zatvorenými dverami zákonný sudca rozoberal s nimi rozvodové

konanie a určenie výšky výživného.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť. Poukázala
na to, že obidvaja rodičia sa musia podieľať na výžive svojho dieťaťa podľa svojich možností a
schopností, vzhľadom na ich celkovú majetkovú a sociálnu situáciu. Podľa jej názoru je v možnostiach a

schopnostiach odporcu prispievať na výživu maloletej súdom určeným výživným. Maloletá je zdravotne
postihnutá, preto je potrebná väčšia starostlivosť o ňu ako o zdravé dieťa. Snaží sa nájsť si také
zamestnanie, aby mala príjem na zabezpečenie základných potrieb, a ktorého výkon by sa dal
vhodne skĺbiť so starostlivosťou o maloletú. Odporca môže cestovať za maloletou aj
lacnejším spôsobom dopravy. Odporca počas súdneho konania neuviedol, že žije so svojou partnerkou

v jednej domácnosti, ani to, že sa mu narodila dcéra; túto skutočnosť mohol oznámiť i na pojednávaní
dňa 31. 07. 2013, ktorého sa nezúčastnil. V konaní nebol sporný dôvod poukázania sumy 2x 400,-
Eur matkou odporcu. Navštevovanie E.L. B. v M. maloletou sú úvahami odporcu v teoretickej rovine.
Pokiaľ odporca bol ochotný zaplatiť výdavky súvisiace s narodením maloletej Y. vo výške 1 782,40 Eur,
je v jeho možnostiach platiť výživné vo výške 200,- Eur na maloletú H..

Kolízny opatrovník maloletej žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť. Poukázal na to, že
maloletá je handicapované dieťa, ktorému navrhovateľka zabezpečuje plnohodnotnú starostlivosť, a to
i vo sfére mimoškolských aktivít.

Krajský súd ako súd odvolací, vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom
ustanovením § 212 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok
okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221
ods. 2 O. s. p.) a to z týchto dôvodov:

Podľa ustanovenia § 113 ods. 1 O. s. p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu
pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZR“), v rozhodnutí,
ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a

povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej
starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému
nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu
rodičov o výške výživného.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné
samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahuvyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý s rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak
rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových

pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.
V zmysle platnej právnej úpravy, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez

dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne
aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 ZR). Výživné sa platí
v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu (§ 76 ods. 1 ZR). V
prípade určovania vyživovacej povinnosti sú u povinnej osoby rozhodujúce objektívne reálne schopnosti
a možnosti poskytovať výživné. Povinnosť obidvoch rodičov starať sa o výživu detí je odrazom zásady,
podľa ktorej sa na zabezpečení osobných potrieb a výživy maloletého dieťaťa podieľajú obidvaja rodičia

podľa svojich objektívnych možností a schopností (v ktorých sa zohľadňuje i vzdelanie, zdravotný stav,
prípadne iné relevantné skutočnosti, ktoré majú vplyv na ich sociálny status a materiálne a finančné
zázemie) a podľa pomeru ich zárobkov (finančného príjmu) a celkovej finančnej a sociálnej situácie.
Zákonná úprava vychádza z predpokladu, že osobná starostlivosť o maloleté dieťa, ktorú poskytuje
jeden z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu rovnocennú finančnému príspevku, ktorý poskytuje

druhý rodič vo forme výživného. Náročnosť osobnej starostlivosti o dieťa je samozrejme determinovaná
vekom dieťaťa.
Pri určovaní výšky výživného podľa citovaných ustanovení je potrebné predovšetkým brať ohľad na
potreby oprávneného. Ich miera je rôzna podľa okolností prípadu, predovšetkým je odstupňovaná
podľa veku dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, jeho kultúrno-spoločenských

potrieb, športových záujmov a podobne. Toto však nie sú jediné relevantné kritériá, ktoré sa pri
určovaní výšky výživného zohľadňujú, pretože podľa súčasného právneho stavu nie sú dominantné tzv.
odôvodnené potreby dieťaťa, ale potreby dieťaťa sa skúmajú najmä vo vzťahu k životnej úrovni rodičov.
Pri vyššej životnej úrovni rodiča, ktorý je povinný platiť výživné, súd určí výživné pre maloleté dieťa
vo výške, ktorá prevyšuje jeho oprávnené, resp. jeho odôvodnené potreby. U povinnej osoby sú preto

rozhodujúce jej reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné. Povinnosť oboch rodičov rovnako sa
starať o výživu detí neznamená mechanickú rovnosť, ale to, že úhradu potrieb na výživu
dieťaťa poskytujú obidvaja rodičia podľa svojich objektívnych schopností a pomeru svojich finančných
a materiálnych možností.
Primárnou povinnosťou súdu v občianskom súdnom konaní je postupovať tak, aby bola zaistená

spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Súd rozhodne na
základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov a na základe skutočností, ktoré neboli
medzi účastníkmi sporné, pokiaľ nemá o ich pravdivosti dôvodné a závažné pochybnosti. Bez zistenia
právne rozhodných skutočností nie je možné pristúpiť k procesu vyhľadávania právnej normy, resp. k jej
interpretácii a následnej aplikácii na zistený skutkový stav.

Dokazovanie musí byť v súlade nielen s procesnými normami upravujúcimi mechanizmus zisťovania
právne rozhodných skutočností, ale aj s právom účastníka na spravodlivý proces (čl. 46
ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd).
Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí skutkový stav, a po výklade a použití
relevantných právnych noriem rozhodne tak, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,

neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý
proces.
Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky v občianskom súdnom konaní je povinnosťou
účastníkov (§ 120 ods. 1 O. s. p.). V nesporových konaniach (§ 81 ods. 1 O. s. p.), ku ktorým
patria i konania i vo veciach starostlivosti o maloletých, je súd povinný vykonať i ďalšie dôkazy potrebné

na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli (§ 120 ods. 2 O. s. p.).
Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným
zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má
zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne
správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite, t. j. zákonom vyžadovaným

spôsobom odôvodnené rozhodnutie, napĺňa ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej
republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodnutie súdu musí dať
dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah povinnosti rozhodnutie riadne odôvodniť sa
môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle všetkých okolností každej veci.Jednou z esenciálnych náležitostí súdneho rozhodnutia je jeho odôvodnenie v písomnom vyhotovení.
Občiansky súdny poriadok stanovuje minimálne kritériá pre odôvodnenie rozsudku
v ustanovení § 157 ods. 2, podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník
konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z
ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.
Písomné vyhotovenie rozsudku musí okrem iných náležitostí obsahovať i súdom ustálený záver o

skutkovom stave veci. Takýto záver musí vychádzať z čiastkových, ale pre rozhodnutie vo
veci samej významných skutkových zistení. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je
potrebné premietnuť do záveru o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a
výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 153 ods. 1 O. s. p.) a ktorý je východiskom pre právne posúdenie
veci. Pre záver o skutkovom stave veci je rozhodujúce vyhodnotenie dôkazov z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, vierohodnosti a pravdivosti.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu musí vyplývať i vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotenídôkazovnajednej stranea právnymizáverminastranedruhej.Požiadavkapreskúmateľnosti
právneho posúdenia veci pritom nie je splnená za situácie, keď odôvodnenie rozsudku obsahuje iba
odkaz, príp. výpočet právnych predpisov, ktoré súd na zistený skutkový stav použil. V dôvodoch
rozhodnutia je totiž nevyhnutné uviesť právne aplikačné úvahy, ktoré viedli súd k podriadeniu skutkových

okolností pod príslušnú právnu normu. V záujme preskúmateľnosti odôvodnenia právneho posúdenia
veci je rovnako potrebné, aby súd v odôvodnení rozsudku presvedčivými argumentmi vyvrátil právne
nesprávne námietky účastníkov.

Podľa názoru odvolacieho súdu predmetné rozhodnutie okresného súdu uvedené atribúty nespĺňa.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že okresný súd manželstvo účastníkov rozviedol, maloleté dieťa
zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky, upravil styk odporcu s maloletou -
uvedené výroky rozsudku nadobudli právoplatnosť dňa 07. 09. 2012. Výrok o výživnom pre maloletú bol
krajským súdom zrušený (č. k. 17Co/280/2012-372 z 30. 01. 2013).

Je nesporné, že zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov je prispievať na výživu maloletej výživným.
Okresný súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti bol povinný ex offo prihliadať na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (zistené právne relevantným spôsobom) a na
odôvodnené potreby maloletej.

Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že „súd z výplatných pások otca maloletej zistil, že
tento za mesiac január až apríl 2013 mal spolu mzdu vo výške 2 784.87 Eur, čo je mesačný priemer vo
výške 696,21 Eur v čistom“ (viď štvrtá strana rozsudku).
Na strane 7 rozsudku okresný súd uviedol: „...súd zisťoval príjem otca, tento bol za obdobie od

mája 2012 do apríla 2013 vo výške spolu 6 655,13 Eur v čistom, čo vychádza 554,59 Eur na mesiac“.
Zuvedenéhovyplýva,žeokresnýsúdvrozsudkuustálilčistýmesačnýpríjemodporcudvomirozdielnymi
sumami (696,21 Eur a 554,59 Eur), a teda nie je zrejmé, z ktorého príjmu okresný súd vychádzal pri
určenímajetkovýchpomerovodporcu;okresnýsúdvrozsudkuneoznačilzamestnávateľaodporcu, druh
práce, ktorý odporca vykonával a konkrétne dôkazy, z ktorých vychádzal pri určení zárobku odporcu v

roku 2012.

Okresný súd príjem navrhovateľky určil sumou „približne 300,- Eur mesačne“, pričom na strane 4
rozsudku okrem iných uviedol: „Súd z čestného prehlásenia matky maloletej zo dňa 08. 04. 2013 zistil,
že v tomto čase pracuje ako O. B. N. a jej príjem v mesiacoch január 330,- Eur, február 320,- Eur, marec

340,- Eur. Z uvedeného príjmu má povinnosť platiť ešte 55,- Eur zdravotné poistenie“.
Odvolací súd poukazuje na to, že čestné prehlásenie navrhovateľky (č.l. 407 spisu) môže byť formálne
považované za dôkazný prostriedok, ale rozhodne ho nie je možné bez ďalšieho považovať
za dôkazný prostriedok, ktorý objektívne preukazuje tvrdenia navrhovateľky o jej príjme.
Keďže príjem navrhovateľky je z hľadiska rozhodovania súdu o výživnom pre maloleté

dieťa relevantnou okolnosťou, je potrebné tento aspekt preukázať náležitým, objektívnym spôsobom
(napr. potvrdením zamestnávateľa, potvrdením príslušného daňového úradu). Navyše, obsah čestného
prehlásenia nekorešponduje s údajmi uvedenými okresným súdom v rozsudku.Okrem toho, určenie výživného pre maloleté dieťa musí byť určené primerane proporčne k reálnemu
príjmu, resp. majetkovým pomerom povinného rodiča.

Pretože okresný súd týmto spôsobom nepostupoval, je možné konštatovať, že nedostatočne zistil
skutkový stav, potrebný pre objektívne a správne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na predpokladaný rozsah ďalšieho dokazovania (kde okrem vyššie uvedeného objektívneho
zistenia príjmu navrhovateľky a odporcu) bude potrebné vykonať dokazovanie i ohľadne aktuálnych

pomerov odporcu (z obsahu spisu vyplýva, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť), čo presahuje
rozsah odvolacieho konania (prihliadnuc na koncentračnú zásadu a zásadu dvojinštančnosti
konania), je potrebné, aby dokazovanie v naznačenom smere vykonal prvostupňový súd.

Účastníkom konania umožní oboznámiť sa so samotným výsledkom rozhodnutia, ale tiež pochopiť
dôvody, na ktorých bolo založené, jedine primerane odôvodnené súdne rozhodnutie; zároveň len

rozhodnutie, spĺňajúce uvedené podmienky, je preskúmateľné v inštančnom postupe. Preto rozsudok,
ktorý neobsahuje základné atribúty, je možné považovať za závažný zásah konajúceho súdu do práva
účastníka na súdnu ochranu, pričom daný zásah v tejto fáze konania (odvolacieho konania) je možné
odstrániť len zrušením napadnutého rozsudku pre jeho nepreskúmateľnosť.
Okresný súd nedostatočným odôvodnením napadnutého rozsudku odňal účastníkom možnosť konať

pred súdom; navyše nedostatočne zistil skutkový stav. Odvolaciemu súdu preto neostávala iná možnosť,
ako rozsudok okresného súdu v celom rozsahu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O. s. p.
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie ( § 221 ods. 2 O. s. p. ).
Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého
stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O. s. p.).

Odporca uplatnil v odvolaní i námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi. Zákonný sudca sa k
vznesenej námietke vyjadril tak, že sa vo veci necíti zaujatý. Poprel, že by v neprítomnosti odporcu
komunikoval v pojednávacej miestnosti s navrhovateľkou, jej sestrou a jej otcom. Sudcovia sú vylúčení
z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom

alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (§ 14 ods. 1 O. s. p.). Účastníci majú
právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a
rozhodnúť; účastník môže uplatniť námietku zaujatosti najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol
sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre
ktorý je sudca vylúčený (§ 15a ods.1, 2 O. s. p.). V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu

smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o
dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne;
v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (§15a ods. 3 O. s. p.).

Jediným argumentom odporcom, ktorým odôvodnil námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi, bola

skutočnosť, že zákonný sudca mal komunikovať za zatvorenými dverami s navrhovateľkou a s jej
príbuznýmiohľadneprejednávanejvecikoncomroka2011,očomsaodporcadozvedelkoncommesiaca
august 2013 od osoby, ktorá nechce byť menovaná.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd nadriadený (§ 16 ods. 1 O. s. p.), považuje za potrebné

uviesť, že preukázanie skutočnosti o komunikácii zákonného sudcu o veci s niektorým z účastníkov
(resp. s niektorým z ich právnych zástupcov) mimo pojednávania a mimo svojich zákonných procesných
úkonov, predstavuje takú okolnosť, ktorá je jednoznačným dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania
a rozhodovania veci. Keďže vylúčenie sudcu predstavuje radikálny (ale samozrejme zákonný) zásah
do ústavnej zásady, že vec má prejednávať a rozhodnúť zákonný sudca, je potrebné, aby uvedená

skutočnosť bola preukázaná buď priamo (napr. svedeckou výpoveďou, alebo iným legitímnym
dôkazným prostriedkom), alebo aby bola preukázaná aspoň nepriamo, ale jednoznačným, nesporným
a nespochybniteľným spôsobom.

V tomto prípade krajský súd konštatuje, že okolnosti, ktoré uviedol odporca, sú všeobecného a

nekonkrétneho charakteru, a teda sa nedajú objektívne verifikovať. Keďže i zákonný sudca poprel
pravdivosť tvrdení odporcu, ktorými zdôvodnil námietku zaujatosti, krajský súd nemal inú možnosť ako
rozhodnúť, že sudca Okresného súdu Zvolen C.. D. R., nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania
predmetnej veci.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.