Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 22, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/176/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816200545
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5816200545.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Miroslava Jamricha, v právnej veci žalobkyne: Y. V., nar.
XX.XX.XXXX,trvalebytomC.č.XX,protižalovaným:vrade1/Ing.R.C.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytom
T. Y. XXXX/X, C., právne zastúpený JUDr. Šárkou Sameliakovou, advokátkou, so sídlom W., Q. XX, v
rade 2/ Y. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. C. XXX, C., v konaní o obnovu konania vedeného pred
Okresným súdom Námestovo pod sp. zn. 9C/140/2013, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Námestovo č. k. 1C/18/2016-130 zo dňa 09. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/, 2/ priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd nepovolil obnovu konania vedeného Okresným súdom
Námestovo pod sp. zn. 9C/140/2013. Žalovanej strane priznal právo na náhradu trov konania v celom
rozsahu.

2. Rozhodnutie súdu sa opiera o ustanovenia § 397a, § 400, § 403 ods. 1, 2, § 406, § 407, § 408, §
411 ods. 1 CSP. Žaloba o obnovu konania bola podaná v zákonnej lehote 3 rokov od právoplatnosti

rozsudku č.k. 9C/140/2013-86 zo dňa 08.12.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline č.k. 10Co/314/2014-123 zo dňa 18.12.2014, účastníkom konania, v neprospech
ktorejbolocitovanýmrozsudkomrozhodnuté.Žalobkyňažalobupodalasúdudňa04.02.2016stvrdením,
že o cene nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu na žalovaného v 1/ rade, sa dozvedela dňa
26.01.2016, čo je novou skutočnosťou, dôkazom, ktorý bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom
konaní, ako i z dôvodu, že kupujúci konal v rozpore s dobrými mravmi, pretože bol osobou znalou
cien nehnuteľnosti. Súd sa oboznámil so spisom sp. zn. 9C/140/2013, z ktorého zistil, že žalobkyňa

v tomto konaní žiadala určiť, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti parciel zapísaných na LV č.
XXXX, XXXX k.ú. C., a na LV č. XXXX k.ú. A. z titulu neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi
ňou a žalovaným 1/ dňa 20.10.2009, pretože kúpna zmluva sa prieči dobrým mravom. Kúpna cena
je v rozpore s dobrými mravmi a tiež aj konanie žalovaného 1/ bolo v rozpore s dobrými mravmi,
pretoženiesloznakynepoctivostiazneužívaniajejosoby.Žalobažalobkynebolazamietnutározsudkom,
č.k. 9C/140/2013-86 zo dňa 30.10.2013, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k.
10Co/314/2014-123 zo dňa 18.12.2014 z dôvodu, že žalobkyňa v roku 2013 zistila, že pozemky, ktoré

v roku 2009 odpredala žalovanému 1/ sa dali predať za lepšiu cenu. Žalobkyňa (ako procesná strana
prioritne zaťažená bremenom tvrdenia a dôkazným bremenom) nepreukázala, že sporné pozemky by
mali mať v danom čase vyššiu predajnú/trhovú hodnotu, než 13 280 €. Žalobkyňa na podporu svojich
tvrdení predkladala internetové ponuky, ktoré sa týkali obdobia o 4 roky neskôr a iných lokalít a niektorédokonca absolútne odlišných oblastiach Slovenska, ktoré nepreukazovali, že k uzavretiu konkrétnych
zmlúv v takých cenových reláciách skutočne aj došlo. Z vykonaného dokazovania nebola preukázaná
absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy. Súd obnovu konania nepovolil z nasledovných dôvodov. Žalobkyňa

už v konaní, ktorého obnovu žiada povoliť, poukazovala na vyššiu hodnotu predaných nehnuteľnosti, na
rozpor dobrých mravov u žalovaného v 1/ rade, ktorý bol znalý pomerov v cenách nehnuteľnosti v časte
kúpy. Už v tom konaní prvostupňový súd ako aj odvolací súd sa zaoberali dôvodmi neplatnosti kúpnej
zmluvy ako prejudiciálnou otázkou pri rozhodovaní o určení vlastníctva žalobkyne k nehnuteľnostiam,
ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy a to tými istými dôvodmi, pre ktoré žalobkyňa žiada povoliť obnovu

konania. V konaní o obnove konania tvrdila, že sa až 26.1.2016 dozvedela, že nehnuteľnosti majú
omnoho vyššiu cenu oproti tej, za ktorú nehnuteľnosti predala. Na základe tých istých tvrdení žiadala
určiť vlastníctvo po preskúmaní kúpnej zmluvy aj v pôvodnom konaní. Súdu neboli predložené žiadne
novédôkazy,nebolitvrdenénovéskutočnosti,ktorébezvinyžalobkynenebolomožné predložiťvkonaní
sp. zn. 9C/140/2013.
Súd nevykonal výsluch navrhovaných svedkov, nakoľko týchto svedkov bolo možné vypočuť aj v konaní,

ktorého obnovenie žiada povoliť a ich výsluch by v konaní žiadne nové skutočnosti nepreukázal.
Nakoniec sama žalobkyňa uviedla, že svedok Z. by potvrdil to, čo ona tvrdila v pôvodnom konaní. Podľa
názoru súdu svedkovia, ktorých žiadala vypočuť mohli byť vypočutí v pôvodnom konaní a dokonca
navrhovaná svedkyňa E. T. osobne zastupovala žalobkyňu v konaní, na základe poverenia advokátskej
kancelárie. Sud nenariadil ani ohliadku na mieste samom, nevyžiadal správu o množstve vyrúbaného

lesa, pretože ohliadka miesta vo vzťahu k povoleniu obnovy konania nie je novou skutočnosťou a
zistenie, aké množstvo lesa bolo vyrúbané, nesúvisí s týmto konaním, ani s konaním, ktorého obnovy
sa žalobkyňa domáha. O právne na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262, ods. 1 CSP.

3. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Namietala, že konanie má

inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie nevykonal
navrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností.Súdprvejinštanciedospelnazáklade
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Súd prvej

inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Poukazuje na to, že v pôvodnom konaní sa jej
nepodarilo preukázať, že išlo o hrubo podhodnotený predaj pozemkov. Takáto skutočnosť predstavuje
nemravný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka a je v rozpore s dobrými mravmi. Popritom
sa odporca C. C. dopustil aj tzv. civilno-právnej úžery, lebo zneužíval jej slabé stránky, aby sa na
nej obohatil. Porušil povinnosti - vykonávať geodetické služby a na základe informácií, ktoré sa o nej

dozvedel, uzatvoril s ňou súkromnú zmluvu. Dňa 26.01.2016 pri náhodnom telefonickom hovore s Ing. T.
Z., vedúcim Lesnej správy v Oravskej Polhore, ktorý má právo na ohodnocovanie lesov, sa dozvedela,
že takýto les stojí 3.000.000,00 Sk a nie 400.000,00 Sk, ktoré jej dal žalovaný. Teda m2 stojí 37,50 Sk
a nie 5,00 Sk. Týmto sa dozvedela, že žalovaný si na nej veľmi zarobil. Získala podozrenie, že takto
uzatvoril viacero kúpnych zmlúv, čo dala preskúmať advokátke a tá jej zistila, že má pozemky, ktoré

nakúpil prostredníctvom 13 kúpnych zmlúv. Na žalovaného podala trestné oznámenie, ale polícia jej
to nezistila a tieto dôkazy nemohla bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, ale môžu jej privodiť
priaznivejšie rozhodnutie. O povolenie obnovy konania navrhovala, aby súd určil, že je vlastníčkou
predmetných nehnuteľností. Žiadala najmä vypočutie svedkov Ing. T. Z. a E. T.. Nesúhlasí s tým, čo
popísal okresný súd ohľadom právnej stránky veci. Poukazuje na pôvodné rozhodnutie krajského súdu,

ktorý tiež povedal, že treba skúmať, či nejde o hrubo podhodnotený predaj pozemkov. Dokonca napísal
do rozsudku, že nenavrhla žiadne ďalšie dokazovanie ohľadom hrubo podhodnoteného predaja a že
nemá z vlastnej iniciatívy právomoc dať takéto dokazovanie vykonať. Čiže odvolací súd mal za to, že
hrubo podhodnotený predaj pozemkov je nemravný. Dobré mravy sa musia skúmať bez ohľadu na to,
či zmluva bola uzatvorená slobodne a dobrovoľne. Sú to všeobecne uznávané pravidlá morálky, pričom

odvolateľka poukazuje, čo podľa nej dobré mravy zahŕňajú. Konanie v súlade s dobrými mravmi je
treba chápať objektívne. Je nerozhodné, či daný právny úkon je prípustný, resp. v súlade s ostatnými
predpismi. V zmysle ust. § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka je potrebné takýto právny úkon
považovať za neplatný. Poukazuje na rozdielnosť medzi dobrými mravmi a tzv. civilno-právnou úžerou.
Samozrejme, keď na Slovensku nebol pre tzv. civilno-právnu úžeru osobitný paragraf, tak sa aj táto

mohla zahŕňať pod § 39 Občianskeho zákonníka, teda pod rozpor s dobrými mravmi. V čase, keď tu
platil cenový predpis, tak merítkom mravnosti bol cenový predpis. Súdy v takých prípadoch písali do
rozsudkov, že krátenie o viac ako 50 % sa prieči dobrým mravom. Pokiaľ tu cenový predpis nie je a
legislatíva ani nemá cenové obmedzenia, tak súd musí poukázať na rozhodujúce okolnosti objektívnejpovahy, ako je hodnota, predaj. Pri predaji pozemku, a teda hrubo podhodnotený predaj pozemku, je
rozhodujúca skutočnosť pre rozpor s dobrými mravmi. Hodnota pritom nie je celkom to, čo cena. Treba
tiež poukázať na konkrétne okolnosti. Na Slovensku je platná vyhláška o všeobecnej hodnote. Vyhláška

je síce právny predpis nižšej právne sily, ale hrubý rozpor s vyhláškou môže mať za následok rozpor s
dobrýmimravmi.PoukazujenarozhodnutieSpolkovéhosúdnehodvoravNemecku,zktorýchrozhodnutí
vychádzal aj Najvyšší súd Českej republiky. Ona už vôbec nemala povinnosť dokazovať, že žalovaný
R. C. ju zneužil, to je už tzv. civilno-právna úžera. Poukazuje na to, že absolútne neplatný právny úkon
sa nemôže ani po troch rokoch premlčať. Pochybuje, že by mohlo dôjsť k vydržaniu. Je smutné, ako

sa okresný súd zastáva žalovaných - úžerníkov. Vôbec ho nezaujímalo to, že žalovaný si les kúpil iba
za 400.000,00 Sk a pritom jeho skutočná hodnota je 3.000.000,00 Sk. Ona má tiež svoju dôstojnosť,
potrebuje žiť z konkrétnych prostriedkov a za takýto les mala dostať primeranú náhradu. Súdy by sa
nemalizastávaťzločincov.Vpôvodnomkonaníbolaneskúsenáačestnávlastníčka.Nehnuteľnosti,ktoré
nadobudla v dedičskom konaní začiatkom roku 2008 aj to, že žalovaný uzatvoril 13 obdobných zmlúv,
svedčí o tom, že nemal dobrý úmysel. Je zrejmé, že na zmluvu ju musel nalákať a taktiež navrhnúť cenu.

Žalovaný sa chcel na nej obohatiť, zneužil jej slabé stránky. V prípade návrhu na obnovu konania stačí
pravdepodobnosť, že sa vec napríklad udiala, alebo že hodnota nehnuteľnosti je takáto a nie taká, ako
bola zistená v pôvodnom konaní. Návrh na obnovu konania nevyžaduje 100 %-né zistenia. Poukazuje
na to, že rozdiel v cene dokáže rozpoznať len znalec. Keďže je tu takáto nová skutočnosť, že išlo
o hrubo podhodnotený prejav pozemkov, tak súd môže vysloviť úžeru i z nedbanlivosti. Podmienkou

civilno-právnej úžery nie je trestno-právna úžera. Každý je povinný dohodovať cenu a znalcov je len
zopár. Jej nedbanlivosť je iba zanedbateľná oproti konaniu žalovaného, ktorý si na jej úkor pre seba
získal extrémne neprimerané plnenie vo svoj prospech. Poukazuje na ust. § 43 Občianskeho zákonníka.
Účastníci musia konať v súlade napríklad s § 39, § 415 Občianskeho zákonníka. Okresný súd zavádza
pokiaľ v rozsudku uvádza, že za novú skutočnosť považovala vyjadrenie Obce C. o cene lesných

pozemkov. Novou skutočnosťou je vyjadrenie Ing. T. Z. o hodnote lesa. Poukazuje na nespravodlivosť
súdov. Je pritom jasné, že žalovaní si z nej spravili zaopatrovací ústav. Okresný súd zavádzajúco
nepravdivo do rozsudku uviedol, že v pôvodnom konaní predkladala len internetové ponuky, ktoré sa
týkali obdobia o 4 roky neskôr a iných lokalít. Lenže vtedy v odvolaní, ktoré sa predkladalo krajskému
súdu, uviedla aj iné rozhodujúce údaje. Platnosť Civilného sporového poriadku je od 01.07.2016, ona

však žalobu podala 04.02.2016. Civilný sporový poriadok preto ešte nebol v čase podania žaloby v
platnosti. Spochybňuje teda poukaz okresného súdu na Civilný sporový poriadok. Tiež poukazuje na
ust. § 124 CSP, keď každé podanie sa posudzuje podľa obsahu. Okresný súd ju ešte po dátume
01.07.2016 vyzval na doplnenie dôkazov a ona poukázala na to, že nová skutočnosť je vyjadrenie
znalca T. Z.. Poukazuje tiež na vyjadrenie Ing. E. F., predsedu urbáru, ktorý je dobre zorientovanou

osobou a tiež jej potvrdil, že ceny lesa boli vyššie. On však nevykonával činnosť - ohodnocovanie
lesných pozemkov. V predchádzajúcom konaní znalec ale prizvaný nebol, a preto aj po tejto stránke je
to nový dôkaz. Vyjadrením znalca nie je možné pohŕdať a ešte, ak pri návrhu na obnovu konania stačí
pravdepodobnosť. Poukazuje, že žalovaný na svoje podvodné konanie zneužil svoje povolanie, keďže
geodetická kancelária nie je realitná kancelária. Na podobné konania, napr. u advokátov, poukázal aj

Najvyšší súd SR v svojich rozsudkoch. V jej prípade teda treba vziať ten hrubo podhodnotený predaj.
30.01.2017 podala podanie aj na Ministerstvo spravodlivosti ohľadom takéhoto trestuhodného konania
zo strany žalovaného. Pri predaji lesa je potrebné vziať do úvahy aj budúce výnosy. Tiež poukazuje
na to, že hornooravské drevo je kvalitné, stavebné, rýchlorastúce, čo tiež musí mať vplyv na cenu.
Okresný súd nesprávne právne posúdil, že návrhom na obnovu konania bol viazaný podľa Civilného

sporového poriadku. Ona však návrh podávala ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Súd
bolpretotýmtoOSPviazaný,alelenčosatýkanávrhunaobnovukonania.Ďalšiekonanieužbolpovinný
uskutočniť podľa CSP. Čiže ona bola viazaná návrhom na obnovu konania a rovnako ním bol viazaný aj
súd. Opätovne poukazuje na to, že novoobjavenou skutočnosťou je teda dôkaz, ktorý ešte nebol použitý,
a to vyjadrenie znalca. Poukazuje na to, že podľa Občianskeho súdneho poriadku prizvať znalca bolo

povinnosťou súdu. Terajší CSP kladie dôraz na to, že súd musí brať do úvahy rozhodujúce dôkazy.
Okresný súd nesprávne právne posúdil aj to, že Ing. T. Z. mala prizvať už v pôvodnom konaní. Lenže
návrh na obnovu konania vyžaduje zavinenie, t.j. že si to nezavinila, teda stačí, že o tom nevedela.
Taktiež nevedela o iných uzatvorených súkromnoprávnych zmluvách žalovaného. Ďalším úplne novým
dôkazom, ktorý už v návrhu na obnovu konania predložiť nemohla, je družicová snímka, ktorá zachytáva

les zo dňa 26.11.2009. Teda začiatok doby, keď bol predaný žalovanému. Novým dôkazom je teda
fotomapa, lebo stav porastu i jeho hodnotu uvádzala v minulom konaní. Túto fotomapu zháňala už od
času, keď sa Ing. Z. vyjadril, že bude v ďalšom konaní potrebná. Má za to, že krajský odvolací súd by mal
zopakovať dôkazy, a teda preštudovať jej návrh na obnovu konania a ďalšie vyjadrenia zaslané súdu,preštudovať jej odvolanie, vrátane predošlého konania i rozsudok predošlého konania. Krajský súd je
tiež povinný vyžiadať si vyjadrenie A. Z. Lesná správa - Vyšný koniec, Oravská Polhora. Bude potrebné
tiež si vyžiadať, či niekedy okolo 31.01.2016 mal s ňou telefonicky rozhovor, kde sa dozvedel, že les v

svojom vlastníctve predala takmer 8 hektárov za 5,00 Sk za m2. Túto cenu považoval za veľmi extrémne
podhodnotenú. Ďalej by mal uviesť, či vlastní alebo vlastnil povolenie na ohodnocovanie lesov. Je možné
ho požiadať, aby uviedol aj ďalšie, čo o tom vie. Mal by zohľadniť aj ďalšiu novú skutočnosť ohľadom
občiansko-právnejúžeryavyžiadaťsiodJUDr.E.T.vyjadrenie,činiekedyokolo31.01.2016vyhľadávala
a poskytla informácie o tom, že žalovaný už pred tým, ako s ňou začal uzatvárať kúpnu zmluvu, aktívne

pre seba nadobudol nehnuteľnosti prostredníctvom 13-tich kúpnych zmlúv. Je teda zrejmé, že je daný
dôvod na obnovu konania v zmysle § 228 ods. 1 písm. a/ OSP. Sú to skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy,
ktoré bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo
veci. Navrhuje teda, aby súd vydal uznesenie, ktorým povolí obnovu konania vedeného na Okresnom
súde v Námestove pod sp.zn. 9C/140/2013 a zároveň, aby súd po prejednaní veci vydal rozsudok,
ktorým určí, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou špecifikovaných nehnuteľností. Neskôr doplnila

odvolacínávrhvtomsmere,žežiada,abyodvolacísúdzrušilnapadnutýrozsudokprvostupňovéhosúdu.

4. Žalovaný v 1/ rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že súhlasí s rozsudkom Okresného
súdu Námestovo, ako aj s právnym posúdením veci. Nesúhlasí s odvolaním podaným žalobkyňou.
Žalovaný v 1/ rade sa pridržiava svojich vyjadrení doručených súdu prvej inštancie. Žalobný návrh

považuje za nedôvodný. Má za to, že žalobkyňa neuviedla žiadnu novú skutočnosť, ktorá by odôvodnila
obnovu konania vedeného pred Okresným súdom Námestovo. Navrhuje teda napadnuté rozhodnutie
potvrdiť.

5.Žalobkyňavovyjadreníkvyjadreniužalobcuuviedla,ženaďalejmázato,žesútuskutočnosti,dôkazy,

na ktorých zakladá svoj návrh na obnovu konania. Ďalej uvádza skutočnosti, ktoré zodpovedajú obsahu
vyššie uvedeného odvolania. Svoj návrh považuje za dôvodný na tom základe, že hrubo podhodnotený
predaj pozemkov je absolútne neplatným právnym úkonom.

6. Žalovaný v 1/ rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne zopakoval skutočnosti, ktoré uviedol už vo

vyjadrení k odvolaniu žalobkyne.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalobkyne
v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ust.

§ 387 ods. 1, 2 CSP.

8. Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
veci a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia a
poukazujenane,pričomnieježiaduceopakovaťvecnesprávnezáverytamuvedené(§387ods.2CSP).

9. Odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

10. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, s ktorým je spojené narušenie princípu
právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená meritórnym rozhodnutím. Zákon

preto taxatívne upravuje dôvody, pre ktoré je možné podať žalobu na obnovu konania.

11. V zmysle ust. § 397 písm. a/ CSP, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu
konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, týkajúce sa strán a predmetu pôvodného
konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom

konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

12. Práve uvedeného dôvodu obnovy konania sa dovoláva žalobkyňa.

13. Ako nové dôkazy označuje telefonické vyjadrenie sa znalca, fotomapu a zistenie, že žalovaný

uzatvoril ďalších 13 obdobných kúpno-predajných zmlúv.

14. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia, dôvodom prípustnosti obnovy konania je existencia
skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré musia spĺňať tieto podmienky:a/ skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy nemohla strana oprávnená na podanie žaloby na obnovu konania
bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, pričom otázka viny sa v tomto prípade posudzuje zo striktne

procesného hľadiska,
b/ dôvodom obnovy konania sú len také skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktoré sa týkajú strán a
predmetu pôvodného konania,
c/ skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy sú spôsobilé privodiť pre stranu pôvodného konania
priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

15. Odvolací súd konštatuje, že uvedené podmienky prípustnosti obnovy konania neboli v danom
prípadesplnené.Pokiaľžalobkyňaakonovýdôkazuvádzafotomapu,tátovzhľadomnapredmetkonania
nemôže byť dôkazom privodiacim pre ňu priaznivejšie rozhodnutie, vychádzajúc z predmetu pôvodného
konania, ktorým je určenie absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi pre
zjavné podhodnotenie predávaných nehnuteľností. Samotná fotomapa nemôže byť dôkazom o týchto

skutočnostiach.

16. Pokiaľ ide o zistenie, že žalovaný v 1/ rade uzatvoril ďalších 13 kúpno-predajných zmlúv, ktoré sa
však týkali iných nehnuteľností, nie je splnená podmienka uvedená pod písmenom b/, že dôvodom
obnovy konania môžu byť len skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktoré sa týkajú strán a predmetu

pôvodného konania.

17. Žalobkyňa ako dôkaz, ktorý nemohol byť bez jej viny použitý v pôvodnom konaní, najviac vyzdvihuje
vyjadrenie A. Z., ktorý sa mal v januári v roku 2017 do telefónu vyjadriť, že cena pozemkov, ktoré
žalobkyňapredalažalovanému,malabyťnazákladeskutočnejvšeobecnejhodnotynehnuteľnostivyššia

(nie 400.000,00 Sk, ale 3.000.000,00 Sk).

18. Samotná takto uvádzaná skutočnosť je nedôveryhodná. Vychádza iba z tvrdenia žalobkyne a nemá
žiadnu dôkaznú hodnotu.

19. Dôkazným prostriedkom o všeobecnej cene nehnuteľností by mohol byť iba znalecký posudok,
ktorý však žalobkyňa nepredložila. Zároveň však je ale potrebné konštatovať, že zo spisu nevyplýva
žiaden dôvod, ktorý bránil žalobkyni predložiť znalecký posudok už v pôvodnom konaní. V tomto
smere osoba znalca nie je dôležitá a žalobkyňa mohla požiadať o vyhotovenie znaleckého posudku
ktoréhokoľvek znalca, ktorého predmetom činnosti je určenie všeobecnej hodnoty lesa, resp. mohla

navrhnúť vykonanie dôkazu súdu. To, že tak neučinila, možno považovať za nedostatok bdelosti v
pôvodnom konaní, z ktorého dôvodu neuniesla dôkazné bremeno a z tohto dôvodu bola jej žaloba
zamietnutá. Nedostatok bdelosti žalobkyne však nemôže byť naprávaný prostredníctvom mimoriadnych
opravných prostriedkov.

20. Záver súdu prvej inštancie, že nie sú dané dôvody obnovy konania, je tak vecne správny.

21. K ďalšej argumentácii žalobkyne, keď namieta nesprávnu aplikáciu ustanovení Civilného sporového
poriadku a domáha sa aplikácie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, odvolací súd udáva,
že Občiansky súdny poriadok sa stal počnúc od 01.07.2016 neúčinným právnym predpisom a bol

nahradený Civilným sporovým poriadkom, ktorý ak nie je ustanovené inak, platí aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované(§ 470 ods.2).
Účinky návrhu na obnovu konania, ktorý podala žalobkyňa na okresný súd 04.02.2016, teda za
účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ostali zachované. Povinnosťou súdu však bolo po 01.07.2016

aplikovať na konanie a rozhodovanie ustanovenia Civilného sporového poriadku. Súd prvej inštancie
teda procesne postupoval správne.

22. K ďalšej argumentácii žalobkyne, ktorá poukazuje na nesprávny postup súdov v pôvodnom konaní,
odvolací súd udáva, že v prvej fáze obnovy konania rozhoduje súd, či sú splnené dôvody na obnovu

konania, teda či obnovu konania povolí, alebo žalobu na obnovu konania zamietne. Súd preto skúma
iba naplnenie dôvodov pre obnovu konania, pričom nemôže posudzovať správnosť postupu súdov v
pôvodnom konaní.23. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku
o trovách konania, ktorý vychádza zo zásady úspechu žalovaných 1/, 2/ v konaní.

24. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ustanovenie § 396 ods. 1 s poukazom na ust. §
255 ods. 1 CSP. Žalovaným v 1/ a 2/ rade ako úspešným účastníkom odvolacieho konania vznikol nárok
na priznanie náhrady trov konania voči žalobkyni ako neúspešnej účastníčke sporu v rozsahu 100 %.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)