Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 1, 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14C/283/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114234139
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4114234139.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Lenkou Halmešovou, v právnej veci žalobcu : Ing. M. Q. CSc.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. V., proti žalovanému : Mesto Zlaté Moravce, IČO:
00308676, so sídlom Zlaté Moravce - ul. 1. Mája 2,právne zastúpený Advokátska kancelária Gabriel
Orlík, s.r.o. so sídlom Topoľčianky - Žitavanská 20, o zaplatenie 3996 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2675,37 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 34%.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 28.11.2014domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 24 393,41 eur a to z titulu vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 458 ods. 2
Občianskeho zákonníka. V žalobe uviedol, že kúpna zmluva M 60/4 uzavretá medzi predávajúcimi
Ing. Q. R., Ing. M. Q. CSc. a P. Q. a kupujúcim Československým štátom, zastúpeným Stavoinvestou
IIO Bratislava je v zmysle rozsudku Okresného súdu Nitra z 11. 01. 2012 č. k. 8C/18/2002-345 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. 01. 2014 č. k. 9Co/337/2012-466 neplatná.
Uviedol,žežalovaný,anijehoprávnypredchodcaStavoinvestaIIOBratislavanekonaliaanibezdôvodné

obohatenie nezískali dobromyseľne. Výkup v roku 1990 nebol urobený pre majetkoprávne usporiadanie
stavby OS STRED 1 Zlaté Moravce ako bolo medzi predávajúcimi a kupujúcim dohodnuté, ale pre
úmysel následného bezdôvodného obohacovania sa na úkor vlastníkov, ktorým bolo vyhrážené, že
v prípade ak nehnuteľnosti neodpredajú, budú im tieto vyvlastnené. Dobromyselnosť žalovaného pri
získaní bezdôvodného obohatenia je vylúčená. Okrem iných úžitkov, ktorými sa Mesto Zlaté Moravce
od roku 1990 bezdôvodne obohatilo si uplatňuje nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia, ktoré
Mesto Zlaté Moravce priznalo a vyčíslilo vo svojom liste zo dňa 30.10.2014 číslo 22410/2010 sumu

24.393,41 eur.

2/ Písomným podaním zo dňa 13.10.2015 žalobca zobral svoj návrh čo do sumy 20 397,02 eur späť a
žiadal o zaplatenie sumy 3996,39 eur.

3/ Súd vydal platobný rozkaz č.k. 9RO/475/2014- 23 zo dňa 30.3.2016, ktorým zaviazal žalovaného
na zaplatenie žalovanej sumy. Žalovaný podal včas odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedol,

že žalovaný bol vzhľadom na všetky okolnosti užívania nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX
pre kat. úz. D. V. dobromyseľný. Po celý čas užívania mal žalovaný za to, že je vlastníkom
predmetných nehnuteľností. Tvrdenia o tom, že kúpna zmluva M 60/4 bola uzatvorená s úmyslom
následného bezdôvodného obohacovania sa na úkor vlastníkov, nie sú ničím podložené. Vyčísleniebezdôvodného obohatenia žalobcom považuje za nepresné a to z dôvodov, že žalobca je v súčasnosti
len podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/3 vzhľadom k celku a okrem toho všetky zmluvy (až na
zmluvu pod poradovým číslom 1) boli ukončené najneskôr 31.12.2008 a preto aj v prípade, ak by

predsa len bezdôvodné obohatenie vzniklo - bolo by vzhľadom k ustanoveniu § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka premlčané. Ďalším dôležitým faktom je tá skutočnosť, že žalobca reálne vstúpil do užívania
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v kat. úz. D. V. dňa 1.3.2014 a preto, ak by predsa len
bezdôvodné obohatenie vzniklo - mohlo by sa žiadať len do 28.2.2014 a nie do dňa podania návrhu.

4/ Žalobca na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe, kde žalobný nárok si uplatňujem podľa
dodatku. Nevedel aká je tam premlčacia doba, preto svoj žalobný nárok znížil na sumu 3996,39 eur,
ktorá predstavuje jeho nárok ako tretinového podielového spoluvlastníka. Napriek tomu si myslí, že
tu bol úmysel žalovaného ho ukrátiť a preto by mala byť premlčacia doba 10 rokov čo ponecháva
na posúdenie súdu. V roku 1990 došlo k výkupu ich nehnuteľností a to zmluvou M 60/4, pričom
tieto nehnuteľnosti mali byť vykúpené pre výstavbu sídliska. Tento výkup bol však špekulatívny, on sa

dozvedel následne, že mesto D. V. už vtedy vedelo, že tam žiadna výstavba nebude. Výkup realizoval
v tom čase Československý štát v zastúpení Stavoinvestou a priamo ich hneď vyzval na vrátenie
nehnuteľností. Keďže tieto im vrátené neboli, tak podal žalobu na súd. V roku 2014 bola definitívne
táto kúpna zmluva vyhlásená za absolútne neplatnú a hneď zašiel na Mesto s tým, aby mu vyplatili
nájomné. Bývalým primátorom mu bolo povedané, že za posledné tri roky ho aj vrátia. Toto sa však

nedodržalo. Potom ich požiadal o zoznam nájomných zmlúv uzavretých na túto nehnuteľnosť, ktoré aj
predložil k tejto žalobe. Ak by bolo predchádzajúce obdobie premlčané a mal by nárok len na nájomné
za posledné dva roky vychádza jeho nárok zo zmluvy s p. Ondreášovou, kde bolo určené nájomné a
on si nárokuje na 1/3 z tohto nájomného za posledné dva roky. Ďalej chce poukázať na to, že konanie
žalovaného nebolo dobromyseľné, preto by premlčacia doba nemala byť len dva roky. Už v roku 1990

bola podaná žaloba a Mesto sa zúčastňovalo skoro všetkých súdnych konaní v tejto veci. Tiež od roku
1991 sa stalo domnelých vlastníkom týchto nehnuteľností keďže delimitáciou prešlo vlastnícke právo zo
štátu na Mesto. Mesto navyše až do roku 1996 - 1997 nebolo zapísané na LV, lebo časť nehnuteľností
bola odstránená. Mesto teda muselo pochybovať o tom, že je vlastníkom a to jednak na základe súdnych
konaní ako aj rôznych výziev z ich strany, aby nájomné vydali. V týchto výzvach ich upozorňoval na to,

že to neoprávnene prenajímajú. Nakoniec im tieto nehnuteľnosti boli vrátené, avšak úplne zdevastované
a niektoré neexistujúce. Prekladá súdu zoznam listín preukazujúcich skutočnosť, že žalovaný nebol
dobromyseľný. Na otázku z čoho pozostáva žalovaná suma žalobca uviedol, že vychádza z nájomnej
zmluvy s p. Y., kde je nájomné vo výške približne 6 tis. Eur krát dva roky = 12 tis. Eur a keďže som
tretinovým spoluvlastníkom tak z toho je vypočítaná presne žalovaná suma.

5/ Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že chcel by som najskôr poukázať na
ustanovenie § 78 CSP a tiež § 139 ods. 2 OZ. V danom prípade by malo ísť o nútené spoločenstvo
spoluvlastníkov t.z. že žalobca nemá v tomto spore aktívnu legitimáciu. Ďalej chce poukázať na niekoľko
skutočností:

1. Účastníkom kúpnej zmluvy M 60/4 na základe ktorej boli nehnuteľnosti žalobcu odkúpené, nebol
žalovaný, ale uvedené nehnuteľnosti vykúpil československý štát v zastúpení Stavoinvesta IIO,
Bratislava. Mesto Zlaté Moravce nadobudlo uvedené nehnuteľnosti až na základe delimitačného
protokolu v súlade s § 2 zákona č. 138/1991 Zb.
2. Je pravdou, že rozhodnutím 8C/18/02 rozhodnutím OS Nitra v spojení s rozhodnutím KS Nitra

9Co/337/2012 ktorý bol právoplatný 24.2.2014 bolo určené, že žalobca a ďalší účastníci tohto konania
na strane navrhovateľov sú vlastníkmi nehnuteľnosti ktoré boli v roku 1990 vykúpené. Stalo sa to na
základe toho, že súd posúdil že kúpna zmluva je absolútne neplatná, avšak z iných dôvodov ako uvádza
žalobca. V uvedenom rozsudku je odôvodnené, že to bolo z formálnych dôvodov, nakoľko v pôvodnej
kúpnej zmluve v roku 1990 neboli presne špecifikované nehnuteľnosti. Hoci mali byť zo strany žalobcu

zasielané nejaké písomnosti ako tvrdil na dnešnom pojednávaní, nemám o nich informácie, budem sa
k ním vedieť vyjadriť až po ich preštudovaní.
3. Žalobca vstúpil do užívania predmetných nehnuteľností k 28.2.2014 resp. k 1.3.2014 . Od toho dátumu
Mesto Zlaté Moravce uvedené nehnuteľnosti neužíva, od tohto dátumu nájomca ktorý uvedené priestory
užíval - D. Y. platí nájom žalobcovi.

Nedokladá predmetné rozsudky, nakoľko určite sú súdu známe, odvoláva sa na ne aj samotný žalobca
a týkajú sa už spomenutého sporu konaní 8C/18/2002 o neplatnosť kúpnej zmluvy.6/ Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa so žalobou, výpis z LV XXXX,
sprístupnenieinformáciiMestoZlatéMoravce,čiastočnéspäťvzatienávrhučl.13, podaniežalobcunačl.
17, zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.12.2008 čl. 18-20, dodatok č. 1 na čl. 21, platobný

rozkaz 9Ro/475/2014-23, vyjadrenie PZ žalovaného na čl. 29-30. a to: LV XXX, list doručený odporcovi o
vydanie nájomného, list OS Nitra adresovaný stavebnému úradu o začatí konania 8C/18/02, rozhodnutie
o prerušení stavebného konania, list Kovoplast š.p. Nitra, rozsudky OS Nitra 8C/64/92,10C/25/91 kde sú
žalovaný účastníkom sporu a kúpna zmluva M 60/4, vyjadrenie žalovaného, a zistil nasledovný skutkový
a právny stav:

7/ Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 8C/18/2002 vyplýva, že navrhovatelia ( v tomto konaní
odporcovia) sa proti odporcovi Mesto Zlaté Moravce ( v tomto konaní navrhovateľ) domáhali návrhom
zo dňa 21.2.2002, aby súd určil že kúpna zmluva bola uzavretá pod tlakom hrozby vyvlastnenia to bez
náležitostí, ktoré platná zmluva musí mať. Namietali, že zmluva je neurčitá a nezrozumiteľná, pretože
predmet prevodu nie je dostatočne špecifikovaný, chýba označenie kultúry a výmery a ako predmet

prevodu nie je uvedená žiadna stavba, hoci do kúpnej ceny je zahrnutá aj cena domu - obytnej časti a
drobných stavieb. Neskôr po pripustení zmeny petitu dňa 11.1.2012 sa domáhali určenia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX, ktoré boli predmetom Kúpnej zmluvy M 60/4.
Súd rozhodol rozsudkom č.k. 8C/18/2012 - 345 zo dňa 11.1.2012 v spojení s opravným uznesením
sp. zn. 8C/18/2002-375 zo dňa 13.7.2012 tak, že nehnuteľnosti vedené na Katastrálnom úrade v N.,

Správa katastra D. V. na LV č. XXXX patria do podielového spoluvlastníctva navrhovateľa Ing. M. Q.
CSc. V podiele 1/3, navrhovateľky v 2/rade Ing. Q. R. v podiele 1/3 a do dedičstva po neb. P. Q. v podiele
1/3. Súd v odôvodnení okrem iného uviedol, že v kúpnej zmluve M 60/4 nie sú nehnuteľnosti, ktoré
majú byť predmetom prevodu označené v súlade so zákonnými požiadavkami. Nehnuteľnosti uvedené
v predmete zmluvy nie sú dostatočne označené ( chýba presná výmera jednotlivých parciel, kultúra) a

tieto nejasnosti nie je možné odstrániť ani prostredníctvom geometrického plánu, pretože tento nie je
ako súčasť zmluvy k nej pevne pripojený, ako aj na tom, že predmetom ocenenia, a teda aj vyplatenej
kúpnej ceny boli i ďalšie nehnuteľnosti, nezahrnuté do predmetu zmluvy ( dom - obytná časť, drobné
stavby, studňa, oplotenie, trvalé porasty, garáž, vonkajšie úpravy) taktiež bez dostatočnej špecifikácie,
možno konštatovať, že ide o prejavy neurčité a nezrozumiteľné. Tento nedostatok má potom za následok

nejasnosti ohľadne predmetu predaja. Pokiaľ ide o vyhodnotenie náležitosti kúpnej zmluvy v súvislosti
s ponukovým listom zo dňa 10. 10. 1988, treba konštatovať, že ani ponukový list, ktorý bol zaslaný
navrhovateľom 2 roky pred uzatvorením kúpnej zmluvy, neobsahuje presné označenie nehnuteľností,
ktoré boli predmetom prevodu, preto nejasnosti ohľadne toho, čo bolo odkúpené s pohľadom na obsah
ponukového listu neboli odstránené. Súd dospel k záveru, že kúpna zmluva vykazuje nedostatky v

podstatných náležitostiach, nespĺňa požiadavky ustanovenia § 37 a § 39 OZ a preto je absolútne
neplatná. Na základe neplatnej zmluvy nemohlo dôjsť k prevodu nehnuteľností, preto súd považoval
návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali určenia vlastníctva k tejto nehnuteľnosti za dôvodný a v plnom
rozsahu mu vyhovel.

8/ Z kúpnej zmluvy M 60/4 vyplýva, že táto bola uzavretá medzi predávajúcimi Ing. Q. R., Ing. M. Q. CSc.
aP.Q.aakupujúcimČeskoslovenskýmštátom,zastúpenýmStavoinvestouIIOBratislava.VbodeI.tejto
kúpnej zmluvy je uvedený predmet predaja, ktorým boli nehnuteľnosti zapísané na mene predávajúcich
v LV č. XXX pre kat. úz. D. V. ako parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX vo výmere 1275 m2 - každý v

1/3-ine. V tomto bode sa ďalej konštatuje, že nehnuteľnosti sú vyznačené v geometrickom pláne č.
243251-0297-87 zo dňa 5.2.1988, avšak geometrický plán netvoril súčasť kúpnej zmluvy. V bode II. je
uvedená dohodnutá kúpna cena podľa odhadu zo dňa 10.7.1989 na 480.215,- Kčs, z ktorej pripadá na
pozemok o výmere 1275 m2 10.200,- Kčs, dom - obytná časť 426.843,- Kčs, drobné stavby 3.651,- Kčs,
studňa 2563,- Kčs, oplotenie 759,- Kčs, trvalé porasty 3.323,- Kčs, garáž 18.266,- Kčs a za vonkajšie

úpravy 14.610,- Kčs.

9/ Podľa LV č. XXXX kat.úz. D. V. je žalobca podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/3 zapísaných
nehnuteľností ( okrem iných aj parcela č. XXXX/X), pričom titulom nadobudnutia je rozsudok OS Nitra
8C/18/2002- 345.

10/ Podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.12.2008 uzavretou medzi prenajímateľom
Mesto Zlaté Moravce a nájomcom D. Y. je predmetom nájmu parc.č. XXXX/X, kat.úz. D. V. zapísanána LV č. XXXX vo vlastníctve Mesta Zlaté Moravce. Nájom sa uzatvára na dobu určitú od 1.1.2009 do
31.12.2010. Ročné nájomné je 5994,59 eur. Ďalej bol uzavretý Dodatok č. 1 k zmluve dňa 30.12.2010,
v ktorom sa predĺžila doba nájmu od 1.1.2011 do 31.12.2015.

11/ Listom zo dňa 19.12.1997 doručený Mestskému úradu Zlaté Moravce, žalobca žiadal o vrátenie
nájomného za posledné 3 roky, t.j. od 19.12.1994, nakoľko Mesto Zlaté Moravce prenajíma obchodnú
miestnosť na parcele XXXX/X tretím osobám a nájomné, ktoré Mesto Zlaté Moravce získava z prenájmu
je neoprávnené a na úkor platných vlastníkov nehnuteľnosti, čo odporuje § 37 OZ.

12/ Podľa § 107 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o

úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

13/Podľa§458ods.2Občianskehozákonníka,spredmetombezdôvodnéhoobohateniasamusiavydať
aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

14/ Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

15/ Podľa § 130 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.
Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na
plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

16/ Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 458 ods.
2 OZ, nakoľko žalovaný užíval predmetnú nehnuteľnosť zapísanú v súčasnosti na LV č. č. XXXX kat.úz.
D. V., kde je žalobca podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/3 zapísaných nehnuteľností. Žalovaná
suma predstavuje nájomné za prenájom tejto nehnuteľnosti zo strany žalovaného a to za posledné 2
roky do dňa podania žaloby, pričom žalobca vychádzal z nájomnej zmluvy so D. Y., kde je nájomné vo

výške približne 5994,59 eur ročne, a jeho tretinový podiel predstavuje žalovanú sumu.
Vkonanínebolosporné,žepredmetnúnehnuteľnosť,ktorábolapredmetomsúdnehokonaniatunajšieho
súdu sp.zn. 8C/18/2002 užíval najskôr právny predchodca žalovaného a potom žalovaný odo dňa
jej nadobudnutia spornou kúpnou zmluvou M 60/4 zo dňa 18.1.1990 až do 28.2.2014, kedy ju
odovzdal do užívania žalobcovi a to na podklade rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 11. 01.

2012 č. k. 8C/18/2002-345 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. 01. 2014 č. k.
9Co/337/2012-466 ktorým bolo určené, že sporné parcely vedené na Katastrálnom úrade v N., Správa
katastra D. V. na LV č. XXXX patria do podielového spoluvlastníctva Ing. M. Q., CSc., Ing. Q. R. a
do dedičstva po neb. P. Q. každému v podiele 1/3-ina. V konaní bolo konštatované, že kúpna zmluva
bola absolútne neplatná pre nedostatky v podstatných náležitostiach zmluvy, a to jej neurčitosti. Preto

na základe takto neplatnej zmluvy nemohlo dôjsť k prevodu nehnuteľností. Vzhľadom na to predávajúci
vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam nestratili.
Žalovanývkonanípoukazovalnato,žeonneuzatváralspornúkúpnuzmluvu,apretonemoholvedieť,že
je absolútne neplatná. Je pravdou, že žalovaný neuzatváral predmetnú zmluvu , avšak stal sa právnym
nástupcom kupujúceho (Československého štátu), čím na neho prešli práva a povinnosti z predmetnej

kúpnej zmluvy. Právne nástupníctvo navrhovateľa v danom prípade je odvodené z ust. § 2 ods. 5 v
spojení s § 4 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Z predmetnej kúpnej zmluvy je nepochybné, že
Československý štát pri právnych úkonoch súvisiacich s bytovou výstavbou zastupovala Stavoinvesta,
ktorá mala k majetkovým právam vyplývajúcim z týchto právnych úkonov právo hospodárenia. Podľa §
2 ods. 5 tieto nehnuteľnosti prešli do vlastníctva obce, čo v konaní ani nebolo sporné. Podľa § 4 ods. 1

tohto zákona do majetku obcí prešli i súvisiace majetkové práva, ku ktorým mala právo hospodárenia aj
Stavoinvesta. Podľa ods. 2 do výšky nadobudnutého majetku prešli na obec aj všetky súvisiace záväzky.17/ Žalovaný poukazoval najmä na to, že bol po celý čas dobromyseľný vzhľadom k predmetnému
majetku, nakoľko titul nadobudnutia bol priamo zákon, a preto nemal dôvod pochybovať o vlastníctve
k predmetným nehnuteľnostiam. Tiež poukázal na § 458 ods. 2 OZ, kde pri vydaní úžitkov z plnenia

je rozhodujúca dobrá viera toho, kto bezdôvodné obohatenie získal. Súd sa tvrdením žalovaného, že
bol dobromyseľný nestotožnil, nakoľko podľa § 130 ods. 1 OZ musí byť držiteľ so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí a iba vtedy je držiteľom oprávneným.
Právnym základom ospravedlniteľného omylu oprávneného držiteľa je jeho presvedčenie, že vec sa
dostala do jeho moci na základe relevantného právneho titulu. Oprávnený držiteľ musí byť presvedčený,

že právny titul, na základe ktorého nadobudol držbu, je právom uznaný, t. j. že nejde o neplatný
nadobúdací titul, hoci v skutočnosti nie je tomu tak (pretože by inak nadobudol vlastnícke právo). Avšak
aj v tomto prípade platí zásada, že od každého nadobúdateľa sa vyžaduje určitá ostražitosť a predpoklad
znalosti písaného práva. Pokiaľ by bola zmluva neurčitá (čo je zjavné z jej textu) a z tohto dôvodu
neplatná, nemôže táto skutočnosť založiť dobrú vieru držiteľa o tom, že naňho boli na základe takejto
zmluvy prevedené práva.

Podľa ustálenej judikatúry dobrá viera zaniká v okamihu, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami,
ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec podľa práva patrí, príp. pochybnosti o
tom, že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva. Nie je podstatné, či vlastník veci informujúci
"domnelého vlastníka" o skutočnom (právnom) vlastníctve veci súčasne doloží či nedoloží svoje tvrdenia
(alebo neskôr počas plynutia vydržacej doby); stačí, že jeho ingerencia vo veci je spôsobilá vyvolať u

do tej doby oprávneného držiteľa pochybnosti o vlastníctve spornej veci.
Pochybnosťopoctivostidržbyjeivprípade,keďsaoprávnenýdržiteľvecidozvieodosoby,ktorásisama
robí nárok na vec, že nie je vlastníkom z toho dôvodu, že prevodná zmluva, ktorou sa malo zakladať
vlastníctvo držiteľa, je neplatná s ohľadom na porušenie určitého relevantného ustanovenia zákona.
V takom prípade stráca držiteľ dobrú vieru, aj keď sa potom ukáže, že uvedená prevodná zmluva je

neplatná z iného ako tvrdeného dôvodu. Pritom nie je významný právny názor osoby, ktorá spochybnila
vlastníctvo oprávneného držiteľa, na to, z akého dôvodu je prevodná zmluva neplatná, príp. na to, kto
je platným vlastníkom spornej veci. Dôležitý nie je ani vzťah tejto osoby k predmetu držby; určujúce
je vyvolanie pochybností objektívne spôsobilých zneistiť vlastníctvo do tej doby existujúcej dobrej viery
držiteľa o platnosti prevodnej zmluvy, na základe ktorej mal nadobudnúť vlastníctvo.

Podľa § 130 ods. 2 OZ má oprávnený držiteľ právo na plody a úžitky veci po dobu oprávnenej držby.
Oprávnenémudržiteľovipripadnúajprávneplody(úroky,nájomné,renta),pokiaľsastalisplatnýmipočas
oprávnenej držby, aj keď v dobe oprávnenej držby neboli vybraté. Medzi úžitky nepochybne patrí aj
nájomné. Oprávnený držiteľ si môže ponechať nájomné, ktoré sa stalo splatným počas doby oprávnenej
držby.

18/ Súd dospel k záveru, že v tomto prípade však žalovaný nebol oprávneným držiteľom po dobu,
počas ktorej si žalobca uplatňuje vydanie nájomného, t.j. za posledné 2 roky do dňa podania žaloby
- 28.11.2012 - 28.11.2014. Z konania 8C/18/02 nepochybne vyplýva, že Okresný súd Nitra rozhodol
prvýkrát rozsudkom zo dňa 10.5.2006, kde už vtedy určil, že predmetná kúpna zmluva M 60/4 je

neplatná a to z rovnakého dôvodu, t.j. neurčitosti a nezrozumiteľnosti, nedostatkov v podstatných
náležitostiach, pričom nespĺňa požiadavky ust. § 37 a 39 OZ. Tento rozsudok bol Krajským súdom na
základe odvolania žalovaného zrušený. Následne prvostupňový súd opätovne rozhodol dňa 11.1.2012
tak, že určil vlastnícke právo žalobcov s tým, že opätovne posúdil kúpnu zmluvu ako absolútne neplatnú
z rovnakých dôvodov ako v prvom rozhodnutí. Súd má za to, že už pri prvom rozhodnutí OS Nitra

zo dňa 10.5.2006, kde už vtedy súd určil, že predmetná kúpna zmluva M 60/4 je neplatná, museli
u žalovaného vzniknúť dôvodné pochybnosti o oprávnenosti jeho držby danej nehnuteľnosti, preto
nemohol byť oprávneným držiteľom, a určite nie v dobe od 28.11.2012 do 28.2.2014, kedy súd o danom
nároku rozhodol rovnako aj po druhýkrát.
Ak sa držiteľ veci v priebehu súdneho konania oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli

vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí, zanikne jeho dobrá viera bez ohľadu na to, že riešenie
otázok súvisiacich so spochybnením dobrej viery nie je obsiahnuté vo výroku súdneho rozhodnutia (Ro
NS ČR z 28. 5. 2003, sp. zn. 22 Cdo 145/2003).

19/ Žalovaný ďalej poukazoval na to, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie tejto žaloby

z dôvodu, že na strane žalobcu ide o nútené spoločenstvo podľa § 139 ods.2 OZ - rozhodovanie
so spoločnou vecou v rámci podielového spoluvlastníctva. Ani s touto námietkou žalovaného sa súd
nestotožnil. Právne úkony týkajúce sa spoločnej veci, ktorá sa nachádza v podielovom spoluvlastníctve,
môže vykonávať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, pokiaľ nebolo výslovne dohodnuté, že to buderobiť len niektorý z nich. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú voči tretím osobám
všetci spoluvlastníci oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne (aktívna a pasívna solidarita podľa
ustanovenia § 511 OZ). V prípade aktívnej solidarity však ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov - bez

ohľadu na veľkosť svoj spoluvlastníckeho podielu - môže požadovať od tretích osôb celé plnenie
týkajúce sa spoločnej veci. Pokiaľ by išlo napr. o spoločný dlh, môže tento dlh súdne vymáhať
ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov. Dlžník sa riadnym a včasným poskytnutím celého plnenia len jednému
zo spoluvlastníkov zbaví svojho záväzku voči všetkým ostatným spoluvlastníkom. Spoluvlastník, ktorý
sám prijal celé plnenie, je povinný sa vyporiadať s ostatnými spoluvlastníkmi podľa zásad uvedených

v § 511 a § 513 OZ.
V danom prípade sa žalobca domáhal vydania žalovanej sumy zodpovedajúcej iba jeho
spoluvlastníckemu podielu, pričom z citovaného ustanovenia mal právo sa domáhať plnenia aj za
ostatných podielových spoluvlastníkov. V tomto prípade však nejde o nútené spoločenstvo, nakoľko nie
všetci podieloví spoluvlastníci musia požadovať vydanie plnenia ( v tomto prípade z titulu bezdôvodného
obohatenia) v rámci svojich spoluvlastníckych podielov a na druhej strane nemožno zakázať jednému z

podielových spoluvlastníkov, aby sa domáhal plnenia, na ktoré má nárok v rámci svojho podielu.

20/ Žalovaný tiež poukazoval na rozpor s dobrými mravmi, nakoľko žalobca doposiaľ nevrátil
žalovanému časť kúpnej ceny a pritom sám si nárokuje vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd uvádza,
že čo sa týka vrátenia kúpnej ceny žalovanému, uvedené sa rieši na tunajšom súde v konaní pod sp.zn.

14C/74/2015, kde Mesto Zlaté Moravce ako žalobca žiada od žalovaných (aj od Ing. M. Q. ) zaplatenie
kúpnej ceny 15.940,22 eur s príslušenstvom, a v ktorom konaní žalovaní uplatnili viaceré námietky proti
podanej žalobe.

21/ S poukazom na vyššie uvedené mal súd za to, že nárok žalobcu je dôvodný, avšak nie čo do výšky
žalovanej sumy. V konaní bolo preukázané, že žalobca vstúpil do užívania predmetných nehnuteľností
k 1.3.2014. Od toho dátumu žalovaný - Mesto Zlaté Moravce uvedené nehnuteľnosti neužívalo, pričom
od tohto dátumu nájomca, ktorý uvedené priestory užíval - D. Y., platí nájom žalobcovi. Zároveň
žalovaný vzniesol námietku premlčania na časť žalovanej sumy, nakoľko žalobca podal žalobu dňa

28.11.2014, pričom premlčacia doba pri bezdôvodnom obohatení je 2 roky (§ 107 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka). V konaní nebol preukázaný úmysel žalovaného odkúpiť predmetné nehnuteľnosti za účelom
úmyselného obohatenia sa, ako na to poukazoval žalobca, preto nemožno brať do úvahy 10- ročnú
premlčaciudobu.Žalobcamánároknavydaniebezdôvodnéhoobohateniaod28.11.2012(2rokyspätne
od podania žaloby) do 28.2.2014. Súd mal za preukázané, že žalovaný z nájomného vzťahu so D. Y.

poberal ročné nájomné vo výške 5994,59 eur. Keďže celkovo ide o obdobie 1 rok, 4 mesiace a 2 dni,
nárok žalobcu je dôvodný čo do sumy 2675,37 eur ( mesačné nájomné 499,55 eur x 16 mesiacov +
33,30 = 8026,10 : 3 = 2675,37 ). Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2675,37 eur. Vo
zvyšku súd žalobu zamietol.

22/ Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23/ O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že súd priznáva žalobcovi náhradu
trov konania vo výške 34 %, nakoľko žalobca mal v konaní úspech vo výške 67% ( čo do sumy 2675,37
eur) a neúspech vo výške 33%, preto potom jeho čistý úspech predstavuje 34% ( 67 - 33).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Nitra písomne.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.