Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Lenka Halmešová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zrušené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14C/600/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114217734
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4114217734.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Lenku Halmešovou v právnej veci navrhovateľky: O. X., r.č. XXXXXX/
XXXX, bytom F. XX , zast. JUDr. Róbert Bockanič, advokát, so sídlom Bratislava - Seberíniho 1, proti
odporcovi: P. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, zast. JUDr. Andrej Muzika, advokát, so sídlom Nitra
- Farská ul. 39, o zaplatenie sumy 5 000 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 5.000,- eur a trovy konania spočívajúce v
zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške 300 eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške
1272,57 eur, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 10.6.2014 proti odporcovi domáhala zaplatenia sumy
5000 eur a to titulom pôžičky, ktorá mala byť vrátená do 30.6.2012.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k 10RO/226/2014- 7 zo dňa 22.7.2014, ktorým zaviazal odporcu
zaplatiť navrhovateľovi žalovanú istinu s príslušenstvom. Proti platobnému rozkazu podal odporca včas
odpor, v ktorom uviedol, že dňa 15.11.2011 kedy malo dôjsť k uzavretiu pôžičky sa nachádzal mimo
územia SR a preto nemohol predmetnú zmluvu uzavrieť.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že v návrhu došlo k preklepu, teda ku chybe ohľadne dátumu
požičania sumy 5 000 eur. Išlo o dátum 5.12.2011. Vie to presne, lebo odporca chodil na pracovné cesty
ktoré trvali 2 - 4 týždne, každý utorok ho brávala do NR a stredy ho vozievala naspäť, lebo nemal ho
kto voziť, nemali auto. Niekedy to vychádzalo na iné dni, keď tam boli napr. sviatky. Ona žila s rodičmi a
odporcovi svokrovci sú susedmi. Mali dobrý susedský vzťah. Vedela, že odporca si s manželkou kúpili
starší rodinný dom, ktorý si prerábali. Odporca jej spomínal, že si chce cez sviatky prerobiť kúpeľňu lebo
bola v zlom stave. Keďže vedela, že z jeho strany by nemal byť problém s vrátením peňazí, nakoľko
pracoval v zahraničí tak súhlasila s tým, že mu požičia sumu 5 000 eur. V tom decembri si všimla, že bol
s manželkou u svokrovcov, a keď išli domov ohlásila ich, že má peniaze a dala mu ich. Bolo to vonku na
jej dvore tesne poobede. Dohodli sa, že jej ich vráti do polroka. Potom nastali problémy v manželstve
odporcu, ale aj tak bol u nej 5x jej povedať, že peniaze vráti. Potom zrazu zmenil reč, a smial sa jej
do tváre, že čo chce vrátiť, že je to vyrovnané. Ona osobne ho niekoľkokrát žiadala o vrátenie pôžičky.
Pri odovzdávaní sumy 5 000 eur bola prítomná aj odporcova manželka Y. Q.. Nepamätá si v akých
nominálnych hodnotách boli jednotlivé bankovky. Túto hotovosť vyberala z jej účtu v ČSOB krátko pred
tým, nakoľko mala väčšiu hotovosť lebo predala byt. O pôžičke nevedel nikto, nakoľko otec je chorý po
ťažkej mozgovej príhode, bolo to len medzi nimi tromi, neskôr sa to dozvedeli aj jeho svokrovci.

Odporca na pojednávaní uviedol, že jemu nikdy navrhovateľka nedávala žiadne peniaze do ruky. On
robil v zahraničí, vždy mal peniaze, nebol odkázaný na jej peniaze. On nevie na čom sa dohodli s jeho

bývalou manželkou. Jemu nič do rúk nedávala, ani ho nezastavila. On nikdy nepožiadal navrhovateľku
o zapožičanie uvedenej sumy, mal v tom čase mal na účte dostatok finančných prostriedkov.

Svedkyňa Y. Q. uviedla, že navrhovateľka je jej suseda a odporca je jej exmanžel. Začiatkom decembra
2011 im navrhovateľka požičala peniaze sumu 5 000 eur, aby si pomohli a niečo doma prerobili. Čas
vrátenia nemali dohodnutý, iba toľko, že sa to postupne vráti. Keď išli od jej rodičov, tak ona ich ohlásila,
išli do ich dvora a dala im peniaze. Túto pôžičku dojednával exmanžel, chceli si prerobiť kúpeľňu. Oni
sa doma o tom spolu s exmanželom rozprávali, že si tieto peniaze požičajú a potom keď ho viezla
navrhovateľka z práce v aute, tak ju o to požiadal. Peniaze neboli použité na nič, zostali doma. Ona sa
v máji odsťahovala k jeho rodičom, nakoľko sa rozvádzali a peniaze zostali v hotovosti doma a viac
sa o to nezaujímala. Rozviedli sa v auguste 2012. Okrem nich troch o tejto pôžičke nikto iný nevedel.
Odporca v tom čase zarábal približne 1700 eur. Ona bola pri preberaní peňazí, peniaze boli v obálke,
potom ich doma prepočítali. Vie o tom, že odporca si pár dní pred uvedenou pôžičkou kupoval motorové
vozidlo, ale nevie odkiaľ mal peniaze na jeho kúpu. Mali spoločný účet počas manželstva, ale on mal
ešte svoje peniaze. Svedkyňa ju nekontaktovala ohľadom vrátenia týchto fin. prostriedkov, lebo zostali u
exmanžela. Na otázku, či v roku 2012, keď sa jej manželstvo rozpadlo riešila s navrhovateľkou vrátenie
peňazí uviedla, že áno, povedala navrhovateľke, že peniaze zostali u odporcu. Ešte keď sa sťahovala,
smial sa jej do očí, že či by chcela tieto peniaze, ale že sú to jeho peniaze.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s návrhom, platobný
rozkaz 10Ro/226/2014-7 zo dňa 22.7.2014, odpor, potvrdenie ROVETRA Slovensko s.r.o. na čl. 20,
kúpna zmluva + faktúra AAA Auto na čl. 28-29, výpis z účtu navrhovateľky v ČSOB, návrh na doplnenie
dokazovania a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Z potvrdenia spoločnosti ROVETRA Slovensko s.r.o. vyplýva, že odporca cestoval s ich motorovým
vozidlo od 6.12.2011 z A. do W. na svoje pracovisko. Prácu ukončil dňa 23.12.2011, keď sa vrátil do SR.
Z výpisu z účtu ČSOB patriaci navrhovateľke za obdobie od 1.11.2011 do 30.11.2011 vyplýva, že dňa
15.11.2011 boli urobené dva výbery a to vo výške 2 000 eur a vo výške 15 000 eur, pričom ku dňu
29.11.2011 došlo k uzatvoreniu účtu.

Odporca uzatvoril kúpnu zmluvu dňa 30.11.2011 s predávajúcim Autocentrum AAA Auto a.s., na základe
ktorej si kúpil motorové vozidlo Škoda Octavia za kúpnu cenu 12 998,99 eur. V zmluve sa uvádza, že
kúpna cena bola zaplatená v hotovosti pri podpise zmluvy.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je dohoda o : prenechaní veci - reálnom odovzdaní,
druhovom určení ( v danom prípade - peniaze ), povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu, určenie času
vrátenia. Zmluva o pôžičke nemusí mať písomnú formu, ale keďže je reálnym kontraktom vyžaduje
sa odovzdanie predmetu pôžičky zo strany veriteľa dlžníkovi. Dôkazné bremeno ohľadom odovzdania
peňazí v tomto smere zaťažuje veriteľa. Pri ústnej zmluve o pôžičke malo byť ďalej dohodnuté -
povinnosť vrátiť peniaze a čas vrátenia. Čas vrátenia pritom nemusí byť určený konkrétnym dňom, ale
stačí ak je dohodnutý tak, že čas vrátenia možno určiť. Môže byť aj dohoda v tom zmysle, že čas vrátenia
je ponechaný na vôľu dlžníka, napr. dlžník môže plniť až po splnení podmienky, ktorej splnenie môže
ovplyvniť iba dlžník.

Súd sa predovšetkým zaoberal tým, či skutočne došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke tak, ako to
uvádzala navrhovateľka. Navrhovateľka uviedla, že k zmluve o pôžičke došlo dňa 5.12.2011, keď sa s
odporcom dohodli na požičaní sumy 5 000 eur. K samotnému odovzdaniu peňazí došlo neskôr a to,
keď zbadala odporcu s manželkou prechádzať okolo jej domu, tak ich zavolala s tým, že peniaze im
odovzdá. Peniaze im odovzdala v obálke s tým, že čas vrátenia nebol presne stanovený, bolo to podľa
navrhovateľky asi na pol roka.
Odporca popieral uzavretie zmluvy o pôžičke, uviedol, že neprevzal od navrhovateľky žiadne peniaze.
Poukazoval na to, že mal dostatok finančných prostriedkov lebo tesne predtým dňa 30.11.2011 si kúpil
motorové vozidlo, ktoré vyplatil v hotovosti.

Je nesporné, že práve navrhovateľka musí preukázať reálne odovzdanie peňazí odporcovi, keďže
navyše zmluva o pôžičke bola uzatvorená v ústnej forme a peniaze mala navrhovateľka odovzdať
odporcovi v hotovosti do rúk.
Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh navrhovateľky je dôvodný. V konaní
bola vypočutá svedkyňa Y. Q., exmanželka odporcu, ktorá v čase uzavretia zmluvy o pôžičke bola
odporcova manželka. Potvrdila skutočnosti uvádzané navrhovateľkou v celom rozsahu, teda že sa
dohodli s manželom - odporcom na tom, že si od navrhovateľky požičajú sumu 5000 eur na prerobenie
kúpeľne. Tiež potvrdila, že spolu s odporcom od navrhovateľky prevzali túto sumu, peniaze boli v obálke
a prebrali ich pri dome navrhovateľky a potom doma ich spolu aj prepočítali. Keďže v priebehu ďalšieho
pol roka sa od odporcu odsťahovala, k prerobeniu kúpeľne nedošlo a peniaze zostali u odporcu. Ona
sama potom povedala navrhovateľke, že peniaze zostali u odporcu.
Súd mal tiež za preukázané, že navrhovateľka disponovala značnou finančnou sumou, keď v novembri
2011 vybrala finančné prostriedky vo výške 17 000 eur zo svojho účtu. Tvrdenie, že odporca mal
dostatok finančných prostriedkov, keďže si dňa 30.11.2011 zakúpil auto za sumu takmer 13 000 eur
skôr preukazuje to, že po kúpe tohto motorového vozidla odporca ďalšie peniaze nemal, čo aj potvrdila
svedkyňa, keď uviedla, že nikdy na účte nemali takúto sumu. Nakoniec súd nepovažoval za potrebné
skúmať, aký mal zostatok na účte odporca, keď bolo výpoveďou svedkyne nesporne preukázané, že k
pôžičke medzi účastníkmi konania došlo a navrhovateľka požičala odporcovi sumu 5 000 eur, na vrátenie
ktorej ho potom vyzývala.
Súd nepovažoval výpoveď svedkyne teda bývalej manželky odporcu za účelovú, ako na to poukazoval
právny zástupca odporcu, ktorá by mala mať úmysel poškodiť odporcovi, nakoľko svedkyňa sama
uvádzala navyše skutočnosť, že si obaja ako manželia peniaze chceli požičať a obaja ich dokonca aj
prevzali. Navyše vypovedala v pozícii svedka s poučením o následkoch krivej výpovede.

S poukazom na vyššie uvedené, súd návrhu navrhovateľky vyhovel, keď jej návrh považoval za dôvodný
a preukázaný.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že zaviazal odporcu, ktorý nemal
úspech v konaní, na zaplatenie trov konania navrhovateľky. Trovy konania spočívajú v zaplatenom
súdnom poplatku za návrh vo výške 300 eur a v trovách právneho zastúpenia. Keďže navrhovateľka
bola v konaní zastúpená advokátom, preto jej vznikli trovy právneho zastúpenia, ktoré jej súd priznal v
súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. (ďalej len "vyhláška").
Súd priznal právnemu zástupcovi odmenu za 4 úkony právnej služby:
1 / prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 07.01.2016 (§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky) vo výške 180,93
eur + režijný paušál 8,58 eur,
2/ účasť na pojednávaní dňa 13.01.2016 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky) vo výške 180,93 eur + režijný
paušál 8,58 eur,
3/ účasť na pojednávaní dňa 09.03.2016 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky) vo výške 180,93 eur + režijný
paušál 8,58 eur,
4/ účasť na pojednávaní dňa 27.04.2016 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky) vo výške 180,93 eur + režijný
paušál 8,58 eur.
Spolu odmena za právne služby je 758,04 eur (+151,61 eur DPH).

Súd nepriznal právnemu zástupcovi odmenu za úkon - písomné podanie - návrh na doplnenie
dokazovania, nakoľko týmto podaním bolo súdu oznámené aký dôkaz chce navrhovateľka vykonať,
a tým pádom nejde o podanie vo veci samej, za ktorý úkon by patrila advokátovi odmena v zmysle
vyhlášky č. 655/2004 Z.z..

Zároveň súd priznal právnemu zástupcovi náhradu za stratu času- cesta na pojednávanie a z
pojednávania (2 x 50 min.) v dňoch 13.01.2016, 09.03.2016, 27.04.2016, pričom náhrada za stratu času
za každú začatú polhodinu je 14,30 eur v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky. Za každé pojednávanie patrí
advokátovi náhrada za 4 polhodiny, 4 x 14,30 = 57,20 eur ( jedno pojednávanie) . Celkovo súd priznal
navrhovateľovi náhradu za stratu času vo výške 171,60 eur (12 polhodín x 14,30 eur).

Súd priznal právnemu zástupcovi základnú náhradu za jazdu osobným motorovým vozidlom na
pojednávania v dňoch 13.01.2016, 09.03.2016 a 27.04.2016 v zmysle § 1 písm. b) Opatrenia
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 Z.z.., podľa ktorého je
výška náhrady za každý jeden kilometer 0,183 eur. Jedna cesta na pojednávanie Bratislava - Nitra a
späť predstavuje 180 km. Celkovo tak súd priznal základnú náhradu vo výške 98,82 eur (0,183 eur x
180 km x 3 pojednávania).

Súd priznal právnemu zástupcovi aj náhradu za spotrebované pohonné látky, pri kombinovanej spotrebe
6l/100km, na pojednávanie dňa 13.01.2016 vo výške 10,49 eur, keďže priemerná cena nafty v mesiaci
január bola vo výške 0,971 eur/l. Tiež priznal navrhovateľovi aj náhradu za spotrebované pohonné látky
na pojednávanie dňa 09.03.2016 vo výške 10,67 eur, keďže priemerná cena nafty v mesiaci marec bola
vo výške 0,988 eur/l a za pojednávanie dňa 13.01.2016 vo výške 10,85 eur ( priemerná cena nafty v
mesiaci apríl bola vo výške 1,005 eur/l). Celkovo tak súd priznal náhradu za spotrebované
pohonné látky vo výške 32,01 eur.

Celkovo tak trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 1059,67 eur a z toho je 20% DPH v sume
211,93 eur, keďže je právny zástupca navrhovateľa platcom DPH, spolu trovy právneho zastúpenia sú vo
výške 1272,57 eur. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke trovy konania spočívajúce v zaplatenom
súdnom poplatku za návrh vo výške 300 eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 1272,57 eur, a
to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia
rozsudku na Okresnom súde Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postúp súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha./ § 205 ods. 1 O.s.p./
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d ) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.