Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. január 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11Csp/92/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117255309
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:6117255309.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic

and Slovakia, a.s., Česká republika, Praha 4 - Michle, Želetavská 1525/1, IČO: 64948242, konajúca
na území Slovenskej republiky prostredníctvom: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s.,
pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava, Šancová 1/A, IČO. 47 251 336, zastúpený: HMG
LEGAL, s.r.o., Bratislava- Mestská časť Staré mesto, Červeňová 14, p r o t i žalovanému: Q. Y.Á., K..
XX.XX.XXXX, O. Ž., o zaplatenie 14.485,52 Eur a prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1685,99 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne od
17.1.2019 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.859,02 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne
od 26.12.2018 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žalobca n e m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania a žalovanému súd nárok na náhradu

trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 5.12.2017 podanou na Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho
konania vedeného pod sp. zn. 18Up/544/2017 uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie 3906,48
Eur s úrokmi z omeškania 5% ročne zo sumy 3.739,04 Eur od 10.5.2017 do zaplatenia a tiež nárok na
zaplatenie 10.579,04 Eur s úrokmi z omeškania 5% ročne zo sumy 10.213,42 Eur taktiež od 10.5.2017
do zaplatenia. Išlo o pohľadávky z 2 úverových zmlúv, prvý nárok vyplýva z úverovej zmluvy č. A.-
D.-XXXXXXXX-XXXX-V.-W. uzavretej X.X.XXXX, ktorou bol žalovanému poskytnutý úver 4.928 Eur, z
ktorého suma 528 Eur bola započítaná na jednorazovú úhradu poplatku za poistenie schopnosti splácať

úver a zvyšok bol poskytnutý ako bezúčelový úver. Dohodnutá bola fixná ročná úroková sadzba 5,90%,
61 mesačných splátok po 95,04 Eur. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru,
žalobca ho listami zo 7.11.2016 a 15.3.2017 vyzýval na úhradu záväzku a odstránenie dôvodov na
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a keďže k úhrade nedošlo, žalobca listom zo dňa 9.5.2017
vyhlásil predčasnú splatnosť úveru.

2. Druhý nárok žalobca uplatnil z úverovej zmluvy č. A.-D.-XXXXXXXX-XXXX-V.-W. zo dňa XX.X.XXXX,

ktorou poskytol žalovanému úver 11.680 Eur, pričom opäť bol započítaný jednorazový poplatok za
poistenie schopnosti splácať úver 1680 Eur, takže poskytnutá bola žalovanému suma 10.000 Eur ako
bezúčelový úver s úrokovou sadzbou 4,40% p.a. Tento úver sa žalovaný zaviazal splácať 85 mesačnými
splátkami.Prvábolasplátkaúrokovazvyšných84po161,81Eur.Žalovanýsaopäťdostaldoomeškania,preto žalobca mu zasielal výzvy a napokon oznámenie o zosplatnení úveru tak ako pri predchádzajúcej
zmluve.

3. Napriek tomu, že žalobu spracoval profesionál, vôbec v žalobe nebola vysvetlená a ani pripojenými
listinnými dôkazmi nebola preukázaná výška nároku, ale ani iné relevantné skutočnosti. Žalobca totiž
pripojil k žalobe len príslušné úverové zmluvy, neúplné OP (obsahujúce prvú a poslednú stranu) a
listy adresované žalovanému a napriek tomu urgoval tento súd o termín pojednávania, hoci spis bol
postúpený tunajšiemu súdu 18.5.2018. Následne súd musel opakovane vyzývať právneho zástupcu

žalobcunadoloženiekonkrétnychlistinnýchdôkazovatiežšetriťpobytžalovaného.OkresnýsúdBanská
Bystrica pôvodne vydal vo veci platobný rozkaz, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanému a to ani
prostredníctvom OO PZ. Na adrese Ž. XX podľa zistenia polície sa už takmer 5 rokov nezdržiava, mal
by bývať na adrese V., I. XX. Napriek pokusom polície o doručenie zásielky v rôznych dňoch a časoch
na danej adrese nebol nikto zastihnutý. Keďže žalobca navrhol pokračovanie v konaní na miestne
príslušnom súde, OS Banská Bystrica postupoval podľa § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. a spis

postúpil tunajšiemu súdu ako miestne príslušnému, pričom zo zákona sa tým zrušil aj platobný rozkaz.

4. Súd opätovne sa pokúsil doručiť žalobu prostredníctvom OO PZ žalovanému na obe už spomínané
adresy,aleneúspešnestýmistýmvýsledkomakopripokuseOkresnéhosúduBanskáBystrica.Vregistri
obyvateľov má žalovaný evidovaný pobyt len na adrese Župčany (bez súpisného čísla), negatívne

dopadla jeho lustrácia aj v UZVJS a Sociálnej poisťovni. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Prešov žalovaný nepoberá pomoc v hmotnej núdzi. Úrad eviduje adresu žalovaného v Ž. Č.. XX.
Podobne telefónne číslo žalovaného uvedené v úverovej zmluve je nedostupné a žalovaný nereagoval
ani na výzvu súdu, ktorá mu bola zaslaná na jeho emailovú adresu uvedenú v zmluve. Súd preto
následne postupoval podľa § 116 ods. 2 CSP a zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli

a webovej stránke súdu dňa 7.11.2018. Uplynutím 15 dní nastala fikcia o doručení žaloby žalovanému.
Všetky ďalšie písomnosti súd už doručuje žalovanému na adresu podľa registra obyvateľov, teda na
Obecný úrad Ž.. Na túto adresu bolo žalovanému doručené aj predvolanie, zásielka sa vrátila súdu
dňa 21.12.2018. S poukazom na § 112 CSP platí fikcia o jej doručení a keďže žalovaný svoju neúčasť
neospravedlnil, boli splnené zákonné podmienky na uskutočnenie pojednávania.

5. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami žalobcu, zmluvami o spotrebiteľskom úvere
zo dňa 1.4.2015 a zo dňa 22.7.2015, obchodnými podmienkami na poskytovanie úverov fyzickým
osobám - nepodnikateľom žalobcu, predžalobnou výzvou, výzvou na úhradu záväzku zo dňa 7.11.2016
s doručenkou, oznámením o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 9.5.2017, žiadosťou o poistenie

spotrebného úveru, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, žiadosťou o
vydaniekreditnejkarty,zmluvouokontokorentnomúverezodňa25.2.2008,dohodouovydaníavyplnení
blankozmenky zo dňa 20.2.2013, výpisom z úverového účtu žalovaného, ako aj ďalšími spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav:

6. Dňa X.X.XXXX bola medzi stranami uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere č. A.-D.-XXXXXXXX-
XXXX-V.-W., ktorou žalobca poskytol žalovanému bezhotovostný úver 4.928 Eur. Základné podmienky
úveru sú uvedené v článku II. tak, že z úveru 528 Eur je poskytnutých na úhradu jednorázovo splatného
poplatku poistenia schopnosti splácať úver a 4.400 Eur predstavuje bezúčelový úver. Dohodnutá bola
fixná úroková sadzba 5,90 % p.a., splátka 95,04 Eur, počet splátok - 1 splátka úrokov a 60 anuitných

splátok, splatnosť 16.deň v mesiaci. Prvá splátka bola splatná 16.4.2015 a posledná 16.4.2020. Celkové
náklady spotrebiteľa boli vyčíslené na 823,81 Eur a celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť na
5.751,81 Eur. V zmluve je uvedené RPMN 11,66% a vymenované sú aj predpoklady použité pre jej
výpočet. Obsiahnutý je tiež údaj o priemernej RPMN - 18,34%, odplata 17,62% za rok a najvyššia
prípustná odplata 36,68%.

7. Bod 20 zmluvy sa týka poistenia schopnosti splácať úver a uvádza sa, že strany si dojednávajú súbor
poistenia A, pričom poplatok za zradenie do poistenia je dohodnutý ako súčin 0,2% zo sumy úveru podľa
bodu 2 písm. b/ (teda 4.400 Eur) a počtu splátok.

8. V bode 21 zmluvy sú špecifikované rôzne poplatky.

9. Článok VIII. zmluvy je označený ako mimoriadna splatnosť úveru. Uvádza sa v ňom, že ak nastane
niektorá zo skutočností ohrozujúcich riadne a včasné plnenie záväzku dlžníka, ktorá je podľa ustanovenítejto zmluvy alebo OP označená za dôvod mimoriadnej splatnosti úveru, záväzky dlžníka sa stávajú
splatnými. Práva a povinnosti banky a dlžníka súvisiace s vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru
spravujú OP.

10. Bližšie podmienky poistenia sú upravené v článku 9. V bode 1 sa uvádza, že poistený podpisom
zmluvy potvrdzuje svoj súhlas s poistením, ktoré poskytuje ERGO Poisťovňa, a.s. podľa rámcovej
poistnej zmluvy č. 1000006 z 12.4.2013 a že poistený sa zaväzuje po dobu trvania poistenia
dohodnutého v článku 2 poistenie nezrušiť.

11. Aj keď konkrétne podmienky ako aj práva a povinnosti oboch strán v súvislosti s vyhlásením
mimoriadnej splatnosti úveru majú byť uvedené v OP žalobcu, žalobca predložil len ich prvú a poslednú
stranu, kde zosplatnenie úveru sa vôbec neuvádza. Až na výzvu súdu predložil kompletné obchodné
podmienky žalobcu na poskytovanie úverov fyzickým osobám - nepodnikateľom, ktorým mimoriadna
splatnosť úveru je upravená v článku 10.

12. Podobne až na výzvu súdu predložil žalobca aj výpis z úverového účtu žalovaného. Z neho je
zrejmé, že 2.4.2015 mu bol poskytnutý reálne úver vo výške 4.400 Eur, keďže zvyšná suma 528 Eur
bola započítaná ako poplatok za poistenie. Žalovaný zaplatil na istine, zmluvných úrokoch a poplatkoch
sumu 1.559,86 Eur. Poslednú splátku zaplatil v auguste 2016.

13. Listom zo dňa 7.11.2016 žalobca vyzval žalovaného na úhradu 2 splátok za september a október
2016 vo výške 191,70 Eur v lehote 5 dní od doručenia s tým, že pri trojmesačnom omeškaní veriteľ
pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Žalovaný tento list prevzal 9.11.2016.

14. Ďalšia výzva bola zo dňa 15.3.2017 a keďže k žiadnej úhrade nedošlo, listom zo dňa 9.5.2017
oznámil žalobca žalovanému predčasnú splatnosť úveru. Pohľadávku z 1.úveru vyčíslil na 3.739,04 Eur
ako istinu, úroky 136,85 Eur, úroky z omeškania 24,11 Eur a poplatky 6,48 Eur a vyzval žalovaného
na úhradu tejto sumy v lehote 3 dní od doručenia výzvy. Či toto oznámenie žalovanému doručil a kedy
však nepreukázal.

15. Strany uzavreli podľa toho istého formuláru aj ďalšiu zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 22.7.2015
pod č. EZY-CRL-00039724-2015-PRES-SU. Iné boli len základné podmienky úveru v článku II., ktoré
boli nasledovné: výška úveru 11.680 Eur, z toho 1.680 Eur na úhradu poplatku za zaradenie do poistenia
schopnosti splácať úver a zvyšok 10.000 Eur ako bezúčelový úver, úroková sadzba fixná vo výške 4,40

% p.a., výška splátky 161,81 Eur, počet splátok - 1 splátka úrokov a 84 anuitných splátok, platobný deň
- 25.deň v mesiaci, prvý platobný deň 25.7.2015 a posledný 25.7.2022, výška odplaty 7,27%, celkové
náklady dlžníka 1961,34 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 13.641,34 Eur, RPMN 9,70 %,
pričom sú vymenované aj predpoklady použité na výpočet RPMN a priemerná hodnota RPMN 10,39%.

16. Z výpisu z úverového účtu žalovaného vyplýva, že žalovanému bol reálne poskytnutý úver 10.000
Eur, keďže zvyšná suma z dohodnutého úveru a to 1.680 Eur bola započítaná ako poplatok za poistenie.
Žalovaný na istine, zmluvných úrokoch a poplatkoch zaplatil 1.964,63 Eur. Poslednú splátku zaplatil v
júli 2016.

17. Listom zo dňa 7.11.2016 žalobca vyzval žalovaného na úhradu troch splátok za august, september
a október 2016 vo výške 474,63 Eur do 5 dní od doručenia s upozornením na možnosť vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru. Išlo o jeden list, ktorý sa týkal aj prvého úveru a teda žalovaný ho prevzal
9.11.2016.

18. Oznámenie o predčasnej splatnosti úveru bolo realizované tým istým listom ako pri prvom úvere,
teda zo dňa 9.5.2017.

19. Súd vyzval žalobcu aj na preukázanie splnenia povinnosti veriteľa ohľadom zisťovania bonity
žalovaného a tiež na vyjadrenie, či žalovaný musel uzatvoriť poistenie schopnosti splácať úver.

20. Vo vyjadrení zo dňa 7.6.2018 žalobca uviedol, že z úverových zmlúv nevyplýva povinnosť uzavrieť
poistenie, ktoré bolo uzatvárané výhradne na základe žiadosti žalovaného. Doložil pritom obe žiadosti
žalovaného o poistenie spotrebiteľského úveru k obom úverovým zmluvám, v ktorých žalovaný vyznačilsúbor poistenia A (z možných troch druhov). Ohľadom preverovania bonity žalovaného uviedol, že úvery
mu boli poskytnuté ako solventnému klientovi, k čomu žalobca dospel na základe iných zmluvných
vzťahov, v ktorým si žalovaný plnil svoje záväzky riadne a včas. Ako dôkaz o tom doložil žiadosť

žalovaného o vydanie kreditnej karty ešte z 21.7.2004, podľa ktorej je zamestnaný v súkromnom sektore
s čistým mesačným príjmom 15.348 Sk a doložil aj zmluvu o kontokorentnom úvere z 25.2.2008, podľa
ktorej však dlžníkom je obchodná spoločnosť DIGITAL, FaF, s.r.o., za ktorú konal žalovaný len ako jej
konateľ.

21. Z doložených Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, ktoré boli poskytnuté
žalovanémupriuzavretíúverovýchzmlúv,ktorésúpredmetomžalobyaktorépodpísalžalovanývyplýva,
že na získanie spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok sa nemuselo uzatvoriť poistenie na
jeho zabezpečenie (č.l. 91 a 94).

22. Súd považuje za nesporné, že úverové zmluvy, z ktorých žalobca odvodzuje uplatnený nárok, sú

zmluvami spotrebiteľskými podľa § 52 Občianskeho zákonníka.

23. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

24. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

26. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

27. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

28. Nepochybné je aj to, že na posúdenie spomínaných zmlúv je potrebné aplikovať aj špeciálny právny
predpis a to zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia daných

zmlúv (v znení účinnom od 1.4.2015 do 29.9.2015).

29. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský

úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

30. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania.

31. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka
alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

32. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.33.Podľa§9ods.1citovanéhozákonazmluvaospotrebiteľskomúveremusímaťpísomnúformu.Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

34. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného
zákona a medzi nimi pod písm. k/ je uvedená ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery

nákladov,

35. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak
a)zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 ,

b)zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.
a) až l) ,
s) , z)
a aa)
,

c)zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d)v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,

e)veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

36. Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §
7 ods. 1 ,
nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V

prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver
veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo

bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

37. V danom prípade súd dospel k záveru, že v oboch úverových zmluvách bola nesprávne uvedená
výška celkovej čiastky, ktorú spotrebiteľ musel zaplatiť. Nie je pritom v zmluve špecifikovaná výška jednej

splátky, ktorá mala slúžiť na úhradu úrokov a aj vychádzajúc z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu
na pojednávaní, že pri prvej úverovej zmluve táto splátka úrokov činila 11,15 Eur a pri druhej úverovej
zmluvepredstavovala2,81Eur,takževtomprípadepri1.úverovejzmluvecelkováčiastkačinila5.713,55
Eur (teda nie 5.751,81 Eur ako je v zmluve) a pri 2.úverovej zmluve celková čiastka činila 13.594,85 Eur
(nie 13.641,37 Eur uvedených v zmluve).

38. Pokiaľ ide o výšku RPMN súd dospel k záveru, že sa nezarátava poistné, nakoľko súd nemohol
prijať záver, že žalovaný musel poistenie uzatvoriť, ak chcel úver za ponúkaných podmienok. Aj keď
text zmluvy naznačoval opačný záver, keďže vôbec z neho nevyplývalo, že poistenie nemuselo byť
uzatvorené alebo že by žalovaný mohol poistenie odmietnuť (tvrdenie právneho zástupcu o tom, že zo

zmluvy to vyplývalo je nesprávne), ale až z neskôr doložených dokladov na výzvu súdu a to žiadosti
žalovaného o poistenie a štandardných európskych informácii podpísaných žalovaným sa zmenila
dôkazná situácia ohľadom spomínanej okolnosti. V tej súvislosti súd poukazuje aj na § 2 písm. g/ zákona
č. 129/2010 Z.z.

39. Ohľadom zaplatenia jednorazového poplatku za poistenie hneď pri poskytnutí úveru a to tak, že tento
poplatok bol započítaný do výšky úveru vrátane záväzku žalovaného nezrušiť poistenie súd uvádza,
že takého zmluvné podmienky (uvedené v článku II. bod 2 písm. a/ a článku IX bod 1 úverovej
zmluvy) považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko ide o hrubú nerovnováhu v právach apovinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný ako spotrebiteľ musel totiž zaplatiť
poplatok za službu, ktorá mu ešte nebola poskytnutá a to aj vtedy, ak by zmluva o úvere bola ukončená
predčasne napr. s platením úveru pred lehotou splatnosti, k čomu je spotrebiteľ oprávnený s poukazom

na § 16 zákona č. 129/2010 Z.z. Súd však nerozhodoval o neprijateľnosti danej zmluvnej podmienky,
pretože musel by na takúto možnosť upozorniť žalobcu, ktorý by sa mal vyjadriť, čím by sa len predlžilo
konanie, čo by nebolo hospodárne. Súd totiž žalobu v časti tohto poplatku zamietol z iných dôvodov a
preto považoval za neúčelné vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky.

40. Súd mal za to, že žalobca nepostupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní
predmetných úverov, nakoľko nezisťoval bonitu žalovaného. Na výzvu súdu ohľadom preukázania tejto
skutočnosti žalobca poukázal na to, že žalovaný mal už v minulosti uzavreté s ním iné zmluvy, ktoré plnil
riadne. Z doložených zmlúv však možno uzavrieť, že išlo len o jednu zmluvu ešte z roku 2004 (teda 11
rokov pred predmetnými zmluvami), pričom nepochybne za tak dlhú dobu pomery žalovaného sa mohli
zmeniť. Ďalšie dve zmluvy, ktoré žalobca doložil sa týkajú celkom iného subjektu - obchodnej spoločnosti

a je irelevantné, že žalovaný bol v tejto spoločnosti konateľom.

41. Zákonodarca v § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. jasne upravil povinnosť veriteľa pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru zisťovať príjmy, výdavky a rodinný stav spotrebiteľa a nesplnenie tejto povinnosti
sankcionoval fikciou o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti

klienta je teda kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi
zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať.
Cieľom zákonodarcu bolo zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne
uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa
o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom

o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť
a overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný zistiť objektívny
obraz o žiadateľovej finančnej situácii.

42. Aktuálny sporový poriadok zakotvuje dôsledné uplatnenie princípu formálnej pravdy, kladie zvýšený

dôraz na procesnú aktivitu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej
presun takmer bezvýnimočne na procesné strany. Ustanovenia Civilného sporového poriadku (článok 8,
§ 132, § 185 CSP) zakotvujú dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy
na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov v kontradiktórnom občianskom súdnom konaní
teda leží zásadne na stranách sporu. Strana ma jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť.

Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá
tieto povinnosti nesplnila. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za
to, že v konaní neboli preukázané je tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej
v jej neprospech. V danom prípade žalobca žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal, že by si splnil
svoju povinnosť v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a preto platí zákonná fikcia o bezúročnosti

a bezpoplatkovosti oboch úverov. Žalovaný by teda mal vrátiť žalobcovi len sumu reálne poskytnutého
úveru t.j. pri prvej úverovej zmluve sumu 4.400 Eur (keďže 528 Eur bolo započítaných na poistné) a
pri druhej úverovej zmluve sumu 10.000 Eur (na poistné bolo započítaných 1.680 Eur). Z prvého úveru
žalovaný zaplatil (bez úrokov z omeškania) 1.559,86 Eur a z druhého úveru 1.964,63 Eur.

43. To, že žalobca nepostupoval s riadnou odbornou starostlivosťou a nezisťoval bonitu žalovaného, čo
zákonodarca kvalifikoval ako hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 má aj ďalší právny dôsledok
a to nemožnosť predčasného zosplatnenia úveru ako to vyplýva z § 11 ods. 2 vety prvej citovaného
zákona.Právnyúkonvyhláseniaokamžitejsplatnostiúveruzostranyžalobcujepretoabsolútneneplatný
pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd preto mohol priznať žalobcovi len

splatné nezaplatené splátky samozrejme bez úrokov a poplatkov vzhľadom na záver o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru. Pri prvom úvere jedna splátka činí 72,13 Eur (4.400:61). Splatných od 16.4.2015
do rozhodnutia súdu teda do 16.1.2019 bolo 45 splátok po 72,13 Eur, čo je 3.245,85 Eur. Žalovaný pritom
z tohto úveru zaplatil 1.559,86 Eur, preto jeho dlh činí 1.685,99 Eur.

44. Pri druhom úvere jedna splátka bez úrokov a poplatkov je 117,65 Eur (10.000 : 85). Splatných od
25.7.2015 do 25.12.2018 bolo 41 splátok po 117,65 Eur čo predstavuje 4.823,65 Eur. Keďže žalovaný
z druhého úveru zaplatil 1.964,63 Eur jeho dlh 2.859,02 Eur.45. Súd preto zaviazal žalovaného len k úhrade vyššie uvedených súm a v prevyšujúcej časti žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

46. Z prisúdenej istiny boli žalobcovi priznané aj úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka.

47. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

48. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

49. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

50. Žalobca uplatnil nárok na úroky z omeškania nie z jednotlivých omeškaných splátok, ale z celej

žalovanej sumy po zosplatnení úveru, ktoré však bolo neplatné. S poukazom na dispozičnú zásadu
upravenúv§216CSPsúdpretoúrokyzomeškaniapriznalažzcelejprisúdenejistiny,ktorásavšakstala
splatnou až splatnosťou poslednej priznanej splátky. Žalovaný sa dostal do omeškania až nasledujúci
deň po splatnosti príslušnej splátky. Z nedoplatku z prvej úverovej zmluvy súd preto priznal úroky z
omeškaniaod17.1.2019dozaplateniaazdruhéhoúveruod26.12.2018dozaplatenia,takžežalobabola

zamietnutá aj v časti úrokov z omeškania požadovaných za predchádzajúce obdobie, teda od 10.5.2017.

51. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2, teda podľa
zásady pomeru úspechu strán v spore. Keďže žalobca bol neúspešný v prevažnej časti uplatneného
nároku nemá právo na náhradu trov konania na rozdiel od žalovaného, ktoré mu však preukázateľne

žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť
podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.