Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 21, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/111/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114204477
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114204477.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci žalobcu:

PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o, Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 47233516, právne zastúpeného
Advokátska kancelária JUDr. Anna Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanému:
F.. S. S., J.. XX.XX.XXXX, G. G. XXXX/XX, XXXXX Ž., v konaní o zaplatenie 723,33 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 17.10.2013 doručenou tunajšiemu súdu dňa 7.2.2014 sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia 723,33 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 723,33 Eur

od 5.6.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.5.2010 žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o revolvingovom
úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému 1.500,- Eur, žalovaný sa zaviazal úver splácať
v 42 splátkach vo výške 80,37 Eur. Žalovaný sa dostal do omeškania už so splatením splátky č. 4,
od uplatnenia práva žalobcu podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. do okamžitej splatnosti úveru,
napokon splatil úver iba v časti vo výške 2.571,94 Eur. S úhradou splátky č. 17 bol žalovaný v omeškaní
viac ako 3 mesiace, zo sumy neuhradených splátok mal žalovaný zaplatiť 803,7 Eur.

Žalovaný sa vo veci samej písomne vyjadril, aj keď bol na vyjadrenie riadne vyzvaný.

Podaním zo dňa 18.7.2014 sa žalobca argumentačne vyjadril tak, že odmieta názor sudcu (v príprave
pojednávania - pozn. sudcu), že revolvingový úver je určený na splatenie predchádzajúceho úveru,

revolvingový úver je automaticky obnovovaný úver. Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere
podľa b. 13 zmluvy o revolvingovom úvere sú súčasťou zmluvy, aj z hľadiska nielen technického
vyhotovenia danej zmluvy. Podľa čl. 4.2. zmluvných na poskytnutie revolvingu nemá Dlžník bez
predchádzajúceho schválenia Veriteľa právny nárok. V čl. 4.2 zmluvných dojednaní sú uvedené
podmienky, na základe ktorých môže byť revolving poskytnutý, čl. 4.8. obsahuje zmluvné dojednania o
vypovedaní poskytnutého revolvingu. Žalobca namieta názor sudcu, že zmluvou môže dôjsť k čerpaniu
potenciálne neurčitého množstva peňazí, revolving je ohraničený, dlžník aj žalobca má možnosť od

ďalšieho revolvingu odstúpiť. Žalobca nevedie klientom účty, ako je to v prípade bánk. Predmetomkonania je žalobný nárok vyplývajúci z poskytnutého úveru (nie aj z revolvingu) a príslušného úroku z
omeškania.

Pojednávania konaného dňa 21.7.2014 sa právne zastúpený žalobca, ani žalovaný nezúčastnili a za

týchto okolností súd prejednal vec v neprítomnosti účastníkov.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil:

Z listiny zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru zo dňa 12.5.2010 súd zistil, že žalobca ako veriteľ
predložil žalovanému ako dlžníkovi Žiadosť / Zmluvu o revolvingovom úvere, podľa obsahu ktorej (v
časti „schválený úver“) veriteľ poskytol dlžníkovi úver - úverový limit vo výške 1.500,- Eur. Dlžník sa
zaviazal splatiť úver v 42 mesačných splátkach vždy do 19. dňa v kalendárnom mesiaci, jednotlivo vo

výške 80,37 Eur.

V zmluve bola oznámená:

poskytnutá čiastka úveru 1.500,- Eur, „celková čiastka na zaplatenie (úver + úroky za celú dobu čerpania
úveru)“ 1.875,54 Eur, „RPMN za úver“ 68,85 %, ročná úroková sadzba 70,01 %, „priemerná RPMN za
úver“ 48,66 %, ako aj:

„poskytnutá čiastka revolvingu“ 790,81 Eur, „zmluvná odmena za poskytnutie revolving revolvingu“
nečitateľná,„predpokladanáRPMNpoposkytnutírevolvingu“60,49%,ročnáúrokovásadzbarevolvingu
76,21 %.

Neoddeliteľnou súčasťou žiadosti/zmluvy o revolvingovom úvere sú Zmluvné dojednania Zmluvy o
revolvingovom úvere Profi Credit Slovakia, s.r.o., uvedené malými písmenami na osobitnej listine,

podľa obsahu ktorých najmä čl. 4 zakotvuje, že (ods. 4.1:) „Revolving je automatické poskytnutie
ďalšieho úveru (peňažných prostriedkov) Dlžníkovi vo výške uvedenej v bode 6 žiadosti (časť zmluvy
o schválenom úvere - pozn. súdu)“ ... „a oznámenú Dlžníkovi oznámením Veriteľa ...“, (ods. 4.2:) „V
prípade, že dlžník splatí vždy prvých ... 24 splátok pri úvere so splatnosťou 42 a 48 mesiacov, bude mu
za podmienky predchádzajúceho schválenia zo strany veriteľa úver automaticky navýšený, t.j. Veriteľ

poskytne Dlžníkovi revolving vo výške určenej podľa ods. 4.1“.

Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere Profi Credit Slovakia, s.r.o. obsahovali aj ďalšie
ustanovenia, najmä upravujúce sankcie podľa čl. 14 Zmluvných dojednaní, a to najmä v b. 14.1 zmluvnú
pokutu počítanú percentuálnou sadzbou z dlžných súm.

O schválení úveru veriteľ vystavil osobitnú listinu oznámenia z 14.5.2010.

Z vyhlásenia žalobcu v žalobe bez jeho dôkazného bremena súd zistil, že žalovaný zaplatil na predmetný
úver spolu 2.571,84 Eur, resp. podľa potvrdenia na karte klienta (č.l. 11 spisu) 2.652,21 Eur (33 x 80,37
Eur).

Podľa § 34 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) Právny úkon
je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne

predpisy s takýmto prejavom spájajú.Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej ObZ) Zmluvou
o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 ObZ Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno
dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 1 ods. 1), 2) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného od 2.4.2010, ďalej tiež iba „zák.
č. 129/2010 Z.z.“)

1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 1 zák. č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 39 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) v znení

účinnom v súčasnosti Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 451 OZ

1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 52 OZ:1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 11 OZ v znení účinnom v súčasnosti:

1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a

primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom

sa nepovažujú za individuálne dojednané.

5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata
prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných
prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu

prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

11) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na
ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne

dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Listinné dôkazy predložené žalobcom boli všetky pre súd skutkovo hodnoverné a bolo možné vychádzať
z vyhlásenia žalobcu bez jeho dôkazného bremena o čiastočnom splnení dlhu pred začatím konania vo
výške 2.571,84 Eur. Vec bola tiež predmetom právneho hodnotenia k priznaniu uplatneného plnenia,

osobitne vo vzťahu k postaveniu žalovaného ako dlžníka zo spotrebiteľského úveru a zo spotrebiteľskej
zmluvy podľa občianskeho zákonníka, lebo jej charakter nasvedčuje tomu, že bola poskytnutá zo strany
žalobcu ako dodávateľa - podnikateľa žalovanému ako spotrebiteľovi - nepodnikateľovi, navyše bola
predtlačená a v tomto zmysle hromadne predložená.Súd skutkovo a právne vyhodnotil, že žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver podľa zák. č.
129/2010 Z.z., ktorého základné náležitosti, príznačne počnúc dočasným prenechaním peňazí, upravuje
obchodný zákonník.

Súdzamietolžalobu,lebopovažujetakútozmluvuo„revolvingovom“úverepodľaskutkovooboznámenej
koncepcie žalobcu ako neplatnú podľa cit. ust. § 39 OZ pre obchádzanie zákona, s ohľadom na účel
zmluvy o úvere podľa cit. ust. § 497 ObZ, ako aj osobitne zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa cit. ust.
§ 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z.. Obchádzanie zákona súd vidí v nedojednaní konečnej výšky
úveru, iba úverového rámca, pričom veriteľ poskytnutím úverového rámca vôbec nespravuje peniaze
dlžníka (na rozdiel od banky v prípade doplnkovej služby popri správe účtu klienta, ktorá poskytuje

kontokorentný úver spočívajúci v prečerpaní účtu), v spojení s ďalším obsahom predmetnej zmluvy,
keď veľké množstvo ekonomicky významných zmluvných ustanovení bolo uvedených s odkazom
na Zmluvné podmienky napísané drobným písmom na osobitnej listine. Podľa názoru súdu takto aj
systematická podoba predmetnej zmluvy predstavuje vadu v prejave vôle spotrebiteľa, ktorého právne
aprobovaným záujmom pri uzatvorení tejto zmluvy bolo preklenutie iba dočasnej potreby kauzálne

cudzích peňazí.

Účelom zmluvy u úvere podľa cit. ust. § 497 ObZ, ako aj osobitne zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa cit. ust. § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z., resp. zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úverochúčinnéhood2.4.2010jepreklenutiedočasnejpotrebykauzálnecudzíchpeňazí.Samotnýpojem
„revolvingový úver“ použitý v predmetnej zmluve podlieha v súčasnosti vývoju predovšetkým práve

činnosťou veriteľov poskytujúcich úvery, či už bankových alebo nebankových subjektov, ako je žalobca.
V súčasných učebniciach ekonómie sa tento pojem vyskytuje u foriem financovania podnikov, teda
podnikajúcich subjektov aj v postavení dlžníka : Prof. Ing. Štefan Cisko, Csc., doc. Ing. Tomáš Klieštik,
Phd.: Finančný manažment podniku I, vyd. Žilinská univerzita v Žiline, r. 2009, str. 392: „Revolvingový
úver je určitou modifikáciou kontokorentného úveru. V rámci dohodnutého revolvingového úveru banka

poskytuje klientovi krátkodobý úver do určitej výšky, ktorá sa nesmie prekročiť - požiadavky nad
dohodnutú sumu sa berú ako nový úver. Tento úver sa poskytuje spoľahlivým a bonitným podnikom,
ktoré v určitých intervaloch opakovane žiadajú úver na tie isté účely“, obdobne podľa kontextu o
formách financovania podniku (ako dlžníka) viď tiež Doc. Ing. Ignác Prno: Bankovníctvo, vyd. IRIS,
r. 2000, str. 67. Na rozdiel od toho keď veľké množstvo subjektov (väčšina podľa prednostných

výsledkov internetového vyhľadávania hesla „revolvingový úver“) ponúka takto koncipované úvery aj
nepodnikateľom - spotrebiteľom, podľa názoru súdu tieto obchádzajú zákon, a to bez ohľadu na ich
dominanciu, fakticky až s dopadom na ich stanovovanie noriem správania v súčasných pomeroch.
Títo veritelia tak nedodržiavajú zásadu, že spotrebu je možné zásadne vykonávať iba z vlastných
peňazí, zatiaľ čo úver musí predstavovať výnimočný spôsob financovania spotreby. Je príznačné, že

na rozdiel od podnikania, ktorého účelom je dosiahnutie zisku, teda ďalších peňazí, ktoré umožňujú
splácať úvery aj s ich nákladmi, spotreba podľa jej účelu takéto peniaze negeneruje. Pritom zo strany
veriteľa ide o marketingovú pomôcku predaja, ak zvolí skutkovú koncepciu automatického obnovovania
úveru, ktorý by inak aj s jeho ďalšími nákladmi musel opakovane ponúkať s požiadavkou vždy nového
prejavu vôle dlžníka. Preto podľa názoru sudcu takto koncipovaný úver vedie postupne k poskytnutiu

neurčitého množstva peňazí spotrebiteľovi v rozpore s účelom zmluvy o úvere. Dokonca na rozdiel od
prípadného opakovaného čerpania ako u používaní platobnej karty sa v tunajšom prípade úver mal
poskytovať iba vo forme splnenej podmienky spočívajúcej v čiastočnom zaplatení predchádzajúceho
úveru, tu teda dokonca až bez toho, aby budúce poskytnutie úveru alebo jeho časti bolo spojené aspoň
s faktickým správaním dlžníka, akým by bolo najmä čerpanie peňazí. Úverová zmluva takto predložená

spotrebiteľovi bola podľa tejto koncepcie uzatvorená na dobu neurčitú, príznačne keď samotné splatenie
„predchádzajúceho“ úveru do určitej miery, by automaticky viedlo k ďalšiemu úveru v marketingovom
záujme veriteľa, ktorý môže dosiahnuť zisk z ďalších pôvodne nezahrnutých peňazí veriteľa, práve u
dlžníka, ktorý sa svoj dlh snaží splatiť.

Je pravdou, že predmetná zmluva obsahuje v čl. 9 Zmluvných dojednaní možnosť jednostrannej

vypovedateľnosti. Je tiež pravdou, že navyše zmluvu na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok nanepretržitú alebo opakovanú činnosť, možno vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho
štvrťroka podľa § 582 Občianskeho zákonníka. Lenže ani to podľa názoru súdu nie je okolnosť, ktorá by
právne aprobovala zmluvu o revolvingovom úvere podľa skutkovej koncepcie žalobcu, lebo príznačne

už východiskový prejav vôle podľa názoru súdu nie je v súlade s účelom cit. ust. § 497 Obchodného
zákonníka, ako súd odôvodnil vyššie.

Je pravdou, že žalobca rozlišuje „úver“ a „revolvingový úver“ podľa svojej skutkovej koncepcie a že k
pôvodne poskytnutej sume 1.500,- Eur predložil dojednanie o konečnom počte 42 splátok. Lenže podľa
názoru súdu ani toto rozlíšenie neumožňuje oddelenie neplatnej časti zmluvy od platnej, lebo zmluva
bola predložená iba k jednému prejavu vôle spotrebiteľa a príznačne aj pôvodne poskytnutý úver vo

výške 1.500,- Eur je označený ako poskytnutie úverového rámca.

Navyše je vhodné dodať, že pravidlom pri poskytnutí spotrebiteľského úveru je podanie informácie o
ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), a to podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. pod
následkom bezodplatnosti a bezúročnosti zmluvy o úvere. Podľa názoru súdu oznámenie RPMN má
obdobný význam ako jednotková cena u nákupu fyzického tovaru, udávaná spravidla za 100 gramov

alebo 100 mililitrov, preto aj keď z jej uvedenia účastníkom zmluvy nevyplývajú práva ani povinnosti, jej
riadneoznámenievspojenísbudovanímfinančnejgramotnostiobyvateľovbybolovýznamnýmfaktorom
orientácie spotrebiteľa v poskytovanom úvere. Tu v zmluve je uvedená RPMN 68,85 % je iba približne
vierohodná vo vzťahu k pôvodným záväzným ustanoveniam zmluvy za predpokladu dojednania iba
pôvodného úveru 1.500 Eur splatného v 42 splátkach vo výške 80,37 Eur, vierohodnejšia je úroková

sadzba oznámená veriteľom vo výške 70,01 %. Rozdiely vo výpočte môžu byť dané nepravidelnosťou
v mesačnej splatnosti úveru vzhľadom na dátum poskytnutia peňazí, ale zásadne RPMN nemôže byť
nižšia, než aká vyplýva zo niektorého jednotlivého záväzného ustanovenia, ktoré má predstavovať.
Vzhľadom na zložitosť výpočtu RPMN podľa zákona konkrétny údaj o RPMN pri týchto rozdieloch
nebol dôvodom rozhodnutia v tomto konaní. Pritom samotný veriteľ príznačne uvádza, že u tzv.

revolvingového úveru by išlo iba o „predpokladanú“ RPMN („60,49 %“, pritom príznačne „ročná úroková
sadzba revolvingu 76,21 %“ - pozn. súdu), zrejme vzhľadom na vysokú mieru neurčitosti vstupných
údajov pri poskytnutí ďalšieho úveru, a aj táto neurčitosť podľa názoru súdu ilustruje neprípustnosť
takto koncipovaného úveru poskytovaného na spotrebu. Navyše podľa názoru súdu takto vyčíslená
miera RPMN je dokladom o jeho vysokej ťaživosti. Relatívne vyššiu RPMN by súd argumentačne

toleroval u kratších a nižších úveroch (prakticky vzhľadom na vyšší dopad fixných, t.j. jednorazových
nákladov dielčej činnosti pri poskytovaní nižších úverov, s ďalšou ochranou spotrebiteľa pri prípadnom
opakovanom uzatváraní úverových zmlúv). Tu pokiaľ už len pôvodne mal byť úver splatný postupne za
42 mesiacov (príznačne 3,5 roka - pozn. súdu), tobôž na dlhší čas, súd považuje úver s RPMN približne
70% za poskytnutý v rozpore s dobrými mravmi, resp. za úžeru.

Súd si je vedomý sadzieb uverejňovaných na stránke Ministerstva Financií SR, ktoré boli uverejňované
podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 2.4.2010 v spojení s nariadením
vlády Slovenskej republiky č. 238/2008 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť
odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru, účinného do 2.4.2010. Tieto právne predpisy umožňovali
zakotvenie týchto sadzieb samotnou činnosťou poskytovateľov úverov, ostatne obdobne, ako cit. ust. §

53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2014. Tento právny stav však
nie je dôvodom zmeny právneho názoru súdu vyjadreného v tomto rozsudku, keď poskytovatelia úverov
formálne stanovujú normy vlastného správania.

Pri tejto argumentácii vedúcej k neplatnosti zmluvy bola žaloba právne nedôvodná v časti príslušenstva
pohľadávky, akým je úrok, prípadne poplatky, ktoré veriteľ účtoval. Do úvahy tak prichádzalo iba

zaviazanie titulom bezdôvodného obohatenia podľa cit. ust. § 451 OZ, ale to dôsledne titulom reálne
poskytnutých a vrátených peňazí podľa výsledkov dokazovania, bez ohľadu na to, ako účtoval splácanie
dlhuveriteľpodľajehoskutkovejkoncepcie.Keďženebolodanéinépotvrdenieovýškečerpanéhoúveru,nežvýchodiskovépopisovanéustanoveniezmluvyoposkytnutíúveruvovýške1.500,-Eur,pričompodľa
vyhlásenia žalobcu žalovaný zaplatil 2.571,84 Eur, teda viac, súd zamietol žalobu v celom rozsahu.

Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere navyše vykazuje znaky hromadného predloženia

spotrebiteľovi zo strany dodávateľa, preto súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy
aj ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd
interpretuje ako systematicky špecifický okruh ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochranu
spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu
ako bežne nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda
s ohľadom na pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať.

V tomto fakticky zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných
ustanoveniach zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust. § 53
ods. 1 OZ). Automatický prieskum platnosti týchto podmienok súdom navyše podľa názoru tunajšieho
súdu znamená, že ich platnosť je súčasťou samotného „sporu o právo“ aj bez ohľadu na vzdelanostné
alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo

byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z toho dôvodu bola
absolútne neplatná. Jedným z takýchto vedľajších dojednaní je aj zmluvná pokuta (v čl. 14 Zmluvných
podmienok).Lenžeakosúduviedolvyššie,celúpredmetnúzmluvusúdpovažovalzaabsolútneneplatnú
a tento následok sa podľa názoru súdu spravodlivo širšie vzťahuje aj na ustanovenia o zabezpečení
zmluvy.

Onáhradetrovkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.1O.s.p.,keďžalovanýmalvkonaníúplnýúspech,
ale náhradu trov konania si neuplatnil, preto mu ju súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.

z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).